Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, máme tu pred sebou nenápadný predpis, avšak, pán minister, tak ste si za ostatné dva roky pošramotili povesť, že aj pri jednoriadkovej novele zákona tu mnohí musia spozornieť a nepozerajú len na technické spracovanie návrhu zákona, ktoré samo osebe môže byť dobré, alebo každý sa pozerá aj na ako keby ďalší krok za tým a úmysel, čo tam môže byť skryté a podobne.
Z môjho pohľadu, vraveli ste, že aj NKÚ kritizuje, že skrátka je nízka využiteľnosť monitorovacích zariadení, ale sú s tým spojené aj vysoké náklady. Táto jednoducho novela z môjho pohľadu otvára priestor pre rôzne pochybné kšefty a následne môžu byť veľmi ľahkovážne sprístupnené veľmi citlivé informácie o odsúdených. To si tu málokto uvedomuje, ale každé monitorovacie zariadenie je, alebo funguje na princípe GPS. GPS alebo monitorovanie polohy patrí medzi osobné údaje, obzvlášť keď sa týka odsúdených.
Ďalšia vec, medzi monitorovacie zariadenia patrí aj hlasové overovanie prítomnosti kontrolovanej osoby. Tam sa sníma hlas, čo je biometrický údaj, takisto obzvlášť citlivý osobný údaj. Tým, že tie monitorovacie zariadenia bude vlastniť nejaká súkromná spoločnosť, tak už len ako technicky správcovia týchto zariadení budú mať prístup k týmto mimoriadne citlivým osobných údajom. Nevravím, že to niekto bude silou mocou spracúvať a monitorovať, ale skrátka toto tam je.
Pred voľbami ostatnými do Národnej rady sme tu často počúvali, aký štát musí byť silný, silný štát a silný štát. Teraz jednoducho púšťate súkromníkov v zásade aj do tejto oblasti. Videl som aj vašu argumentáciu v dôvodovej správe, respektíve v doložke vplyvov, ako argumentujete, ako to v zahraničí robia lacnejšie, koľko miliónov sa tým môže ušetriť, ale nie je tam ani slovo o tom, koľko tých monitorovacích zariadení máme v súčasnosti a na koľko percent sú využívané, aké druhy monitorovacích zariadení nám chýba, pre aké, ja neviem, druhy alebo typy odsúdených sa majú využívať. Nie, je tam veľmi pekne popísané, koľko sa dá ušetriť. Takým spôsobom by som vám vedel nájsť x príkladov, kde keď štát bude nakupovať cez sprostredkovateľa, ušetrí nemalé peniaze. Stačí sa pozrieť na ministerstvo vnútra, ako nakupovalo hasičské autá cez schránkovú firmu z rodinného domu. No tak, že sme platili 12 miliónov.
Takže to, čo sa píše v dôvodovej správe a v doložke vplyvov, znie veľmi dobre, avšak momentálne by som sa mal na veľkom pozore. A, po druhé, vravím, zarábame si tu na nemalý problém, čo sa týka aj spôsobu narábania alebo toho, kto bude mať prístup k osobných údajom, podotýkam, citlivým osobným údajom o odsúdených.
Takže asi toľko, ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Ten úvod bol naozaj katastrofálny, ale cením si, ste sa aspoň ku koncu dostali aj k skutočnej rozprave, ktorá tu dnes prebehla.
Čo sa týka tých hodnotiacich komisií, hodnotiacich konaní, pardon, tak vzhľadom na to, aký význam im prikladáte, a vzhľadom na to, že keď človek prvýkrát to hodnotenie absolvuje dobre, tak je fakticky jednou nohou už na vyššom súde po tom, čo získa aj príslušný počet rokov praxe. Je množstvo profesií na Slovensku, kde si zamestnanci musia v pravidelných intervaloch svoje schopnosti a vedomosti testovať a obnovovať, nevidím rozdiel, prečo by to tu malo byť inak, a obzvlášť keď je to naozaj jedným krokom už v zásade istota postupu na súd vyššieho stupňa.
Čo sa týka jazykových znalostí, máte pravdu, že sudca nie je tlmočník, nie je prekladateľ, to všetko platí, ale potom načo sa vyžadujú jazykové znalosti aj od absolventov vysokých škôl, ktorí sa uchádzajú o pozície vyššieho súdneho úradníka a podobne? Takže ak toto vyžadujeme od vyšších súdnych úradníkov, myslím si, že je úplne namieste, aby to absolvovali aj sudcovia.
Čo sa týka odmien a v nadväznosti na ústavnú funkciu, aj poslanci sú ústavní, zastávajú ústavnú funkciu, takisto nedostanú odmeny a porovnávať funkciu sudcu s radovými zamestnancami, ktorí sú odmeňovaní v zmysle zákona o štátnej službe, neprináleží, lebo v zákone o štátnej službe si štyritisíc mesačne nezarobí fakticky nik.
A čo sa týka tej poslednej veci, 28 ods. 3, máte pravdu, vysvetlili ste mi to, trochu som to domotal, avšak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda, vážený pán minister, milí, milé kolegyne, milí kolegovia, začnem asi tam, kde sme skončili ohľadne odmien pri životných jubileách pre sudcov, a to bude vlastne jediná časť môjho vystúpenia, kde sa budem prekrývať s mojimi predrečníkmi.
Je až neuveriteľné, čo papier znesie. Je september 2025, riešime tu tretiu konsolidáciu, už doľahlo aj na zamestnancov, na živnostníkov, na Slovensku už neexistuje subjekt alebo jednotlivec, ktorého by sa konsolidácia nedotkla. A vy, pán minister, ste mohli byť víťazom tejto konsolidácie, stačilo, ak by ste to nechali tak, ak by ste do toho nejakým spôsobom nezasahovali. Mohli ste o týždeň povedať, skvelé, skrátka sudcom sa na platy siahať nebude, ak majú valorizáciu, budú mať aj naďalej. Víťazi tejto konsolidácie po ministroch a nateraz ešte stále poslancoch Národnej rady a prezidentovi, sudcovia mohli byť ďalší víťazi konsolidácie a vy s nimi. Namiesto toho tu teraz budete zažívať hanbu, že 750-tisíc eur, taký máte vyčíslený dopad v doložke vplyvov, idete minúť na odmeny za životné jubileum. Ak naozaj chcete dať tým sudcom nejaký darček k životnému jubileu, tak, prosím vás, motivujte tých zamestnancov súdov, ktorí tam robia tú mravenčiu robotu za doslova drobné. Najväčší problém alebo jeden z najväčších problémov v justícii je to, že tam chýba podporný personál. Nie a nie tam dostať kvalifikovaných ľudí, ktorí by sudcom robili podklady, administratívu a podobne. Nie, namiesto toho plat, respektíve odmena, ktorá, našiel som tiež v doložke vplyvov, je stanovená do výšky platu. Tú odmenu má určovať predseda súdu. Okej, už sa o tom nebude radiť so Súdnou radou, skvelé, ale napriek tomu, na základe čoho bude určovať tú odmenu? Na základe toho, či bol pozvaný na narodeninovú oslavu, alebo na základe čoho? Sú tam nejaké kritériá, akým spôsobom rozhoduje, či nemá prieťahy v konaní? Ak už chcete odmeňovať sudcov, v poriadku, ale robme to alebo robte to motivačným spôsobom. Vybavil daný sudca v nejakom časovom období súdne spory, ktoré sa ťahali 10-15 rokov? Skvelé, výborne. Nech má odmenu. Ale za dožitie, to mi príde veľmi nefér. A obzvlášť keď ešte spomeniem raz tých zamestnancov, nie sú oni náhodou platení alebo nepostupujú oni podľa zákona o štátnej službe? Nebudú mať oni na budúci rok, teda nedotkne sa ich valorizácia na budúci rok? Tak tomuto podpornému personálu beriete a sudcom, ktorí v priemere zarábajú od štyri- do šesťapoltisíc mesačne, ktorí v päťdesiatke po dvadsiatich rokoch v justícii už majú naozaj akože zarobené, tak im idete dať ešte jeden plat. 750-tisíc naozaj do vzduchu. Takže toľko k tomu.
A teraz ďalšie veci, ktoré tu ešte nestihli odznieť.
Paragraf 11 ods. 2 a 3, resp. § 14 ods. 2 sa dá charakterizovať ako oslabovanie novej krvi v súdnictve a dôraz na staré kádre. Nech mi je odpustené, ale pri preradzovaní z nižšieho stupňa na vyšší stupeň, či už z okresného na krajský alebo z krajského na Najvyšší súd, sa zvyšuje podmienka súdnej praxe zo 7 na 10 rokov, resp. z 10 na 15 rokov. Vraj z dôvodu zjednocovania praxe, v poriadku. Ale prečo to takto predlžovať? Jednoducho predĺženie praxe zo 7 na 10 rokov alebo z 10 na 15 nenásobí, nedelí. Jednoducho tá základná prax, ktorá naozaj má zmysel, je tá, ktorú sudca nadobúda v prvých rokoch pôsobenia na súde. Od jeho prvého po piaty rok. Ale od 7. po 10.? Alebo od 10. po 15.? Áno, je to o tretinu navýšenie, ale ten sudca sa tam už toľko toho nenaučí ako v prvých rokoch. Veď skrátka, keď si vezmeme trestných sudcov, no trestný zákon má niečo cez 300, možno 400 skutkových post a trestných činov. A ruku na srdce, koľko alebo čo tvorí najpodstatnejšiu agendu trestných sudcov? Veď je to výber možno 30-40 trestných činov. Niektorí sudcovia v živote nebudú riešiť nejaké trestné činy terorizmu alebo nejakého extrémizmu a podobne. Skrátka nie, ani keby tam boli 30 rokov. Sú trestné činy, ktoré skrátka v trestnom zákone napísané sú, ale reálne sa neuplatňujú. Zato krádeže, podvody, lúpeže, nejaká korupcia, vraždy, zabitie, tak to je ich, v úvodzovkách, každodenný chlebík. Čiže predlžovať súdnu prax v tomto nemá zmysel a vravím, len sa tým obmedzuje, aby sa aj na súdy vyššieho stupňa dostali vekovo mladší sudcovia, ktorí by mohli na tie súdy vyššieho stupňa priniesť aj novú dynamiku rozhodovania.
Ďalej tu máme § 27g. Hodnoteniam sudcov pripisujete väčšiu váhu, ako je účelné. Tak dnes sa robia hodnotenia sudcov každých päť rokov, každých päť rokov. Po novom to bude už len raz po piatich rokoch. Jednoducho tam nevidím absolútne žiaden nejaký zmysel toho, čo sa tým má dosiahnuť. A ešte by sa to dalo možno aj nejakým spôsobom hodiť za hlavu, lenže vy tým prvým a jediným v zásade hodnoteniam pripisujete ešte väčšiu váhu, ako tomu bolo doposiaľ. Doposiaľ keď chcel sudca postúpiť na vyšší stupeň súdu, tak mu veľmi pomohlo, ak mal výborné alebo veľmi dobré hodnotenie. To bolo od 86 po 100 bodov. Ak mal také dobré hodnotenie, bol mu odpustený psychologický nejaký pohovor alebo skúška a jazykový test. Okej, super. Lenže vy tie kritériá znova znižujete. Teraz bude stačiť sudcovi získať v tom jednom jedinom hodnotení viac ako 80 bodov a po novom nielenže mu odpadne psychologický test, jazykový test, ale ešte aj odborný test. A to je presne to, čo spomínala aj pani Kolíková predo mnou, že ideme sudcov, alebo chceme na súdoch vyšších stupňoch erudovanejších sudcov, ale kritériá im znižujeme. Po prvé, uspokojíme sa s nižším hodnotením, ako je dnes, z 86 na 80, a zároveň aby toho nebolo málo, tak im odpustíme popri psychologickom, jazykovom, ešte aj odborný test. Presne ako spomínala moja predrečníčka, len za to, že ten sudca má tú prax, možno by už ani nespravil tie odborné skúšky, napriek tomu stačí ústny pohovor a je na súde vyššieho stupňa.
Ďalšia anomália tohto návrhu. Fajn, prikladáme obrovský význam tomu prvému hodnoteniu. Človek by si povedal, že také hodnotenie bude násobne viac prepracované ako doposiaľ a že bude zverejnené, ktokoľvek si ho bude môcť prečítať. Čo sa píše v § 27h? No presný opak. Že hodnotenia sa už nebudú zverejňovať ani tak ako doposiaľ, nieto ešte v nejakej obšírnejšej forme, ale bude sa zverejňovať len výsledok. Len výsledok, počet bodov. Takže ak niekto si bude chcieť overiť, že a naozaj ten sudca dostal 83 bodov a mohol takto ľahko prejsť? No to hodnotenie už nikde nenájdete. Že si ho budete chcieť vyžiadať cez infožiadosť? Eee, aj na to sa tu myslelo. Sprístupnenie hodnotenia je umožnené len tak úzkemu okruhu osôb, fakticky myslím sudcov, disciplinárnych alebo nejakých nadradených, že skrátka bežný človek sa k nim už nikdy nedostane. Takže na jednej strane tu z toho jediného hodnotenia dávate mu obrovskú váhu a zároveň ho aj skrývate, ale tak, že sa k nemu ani cez infožiadosť človek fakticky nemá šancu dostať.
Paragraf 28b – ďalšie zníženie verejnej kontroly spočíva v tom, že uchádzači, ktorí nie sú sudcami, si po výberovom konaní budú môcť anonymizovať svoje osobné údaje z dokumentov, ktoré majú dosvedčovať, že v justícii nemajú žiadne blízke osoby. Čiže kým dnes uchádzač alebo úspešný uchádzač musí deklarovať, že v justícii nemá žiadnych príbuzných, po novom môže sa nechať anonymizovať a jednoducho transparentnosť ide úplne bokom.
No a za mňa najväčšia perlička, § 28d ods. 3, resp. § 22a. Navrhujete zrušiť právomoc Súdnej rady rozhodovať o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, ak existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva. Čiže ak tu je voči nejakému sudcovi podozrenie, či už oficiálne, že je obvinený alebo niečo podobné, alebo je to skôr v rovinách nejakých dôvodných dohadov, tak namiesto toho, aby Súdna rada mu mohla aspoň pozastaviť výkon funkcie, aby neohrozovala reputáciu celého súdneho stavu, tak nie. Kvôli jednému sudcovi ste ochotní ohroziť reputáciu celej justície. Mne to príde, či toto bola naozaj vaša myšlienka, alebo vám tento nápad zanechal ešte slovenský consigliere, alebo ako sa to vraví. Lebo toto je naozaj, že § 28d ods. 3: „Sudcom sa bude môcť stať aj kandidát na sudcu, ktorý je obvinený alebo obžalovaný z trestného činu." No, to je ešte vlastne vygradovanie toho predošlého § 22a. Čiže sudcom sa po novom bude môcť stať aj kandidát na sudcu, ktorý je obvinený alebo obžalovaný z trestného činu. Áno, je tam ešte možnosť, že Súdna rada môže rozhodnúť, že nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti. Ak však taký kandidát má dostatočne dobré známosti v Súdnej rade, tak je úplne jedno, že je obvinený alebo obžalovaný, smelo môže sa stať sudcom.
A na záver zopakujem len to, máte tu teraz predložený pozmeňovací návrh ohľadne zrušenia tých životných jubileí, je to to najmenej, čo v tejto chvíli môžete vziať, ideálne, ak by ste stiahli celý návrh zákona, ale toto určite treba podporiť, lebo 750-tisíc vyhodiť na odmeny sudcov, ktorí na ne absolútne nie sú odkázaní, pretože majú štvornásobné platy oproti priemernej mzde v národnom hospodárstve, je skrátka hanebné a neakceptovateľné.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk v sále.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pani poslankyňa, výborné vystúpenie. Ja len doplním na margo tých nehanebných odmien pri dosiahnutí životného jubilea. Tak ako to bolo naformulované po prvom čítaní, že tam existovala možnosť predsedu súdu udeliť odmeny a ešte predtým sa poradiť so Súdnou radou, to naozaj nedávalo zmysel. To vychádzalo tak, že skrátka predseda súdu jednoducho ak sa rozhodne, tak tú odmenu udelí, ak nie, tak nie, a ešte aj rozhoduje o výške odmeny, lebo v zákone nie je stanovený žiaden postup, ako sa tá odmena mala určiť. A ďalšia vec, ak chcú odmeniť sudcov pri životnom jubileu, nech radšej motivujú súdnych zamestnancov, ktorí odpracujú penzum práce, a nie sudcov, ktorí po 30 rokoch v justícii pri priemernom plate 4 067 eur, alebo ako to vyrátalo ministerstvo financií, že priemerný plat sudcu je 6 380 eur, im pridať jeden ďalší plat, je absolútne zbytočné. A to ešte nevravím o tom, že príplatky budú dostávať aj členovia disciplinárnych senátov a hodnotiacich komisií.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem Petrovi Pollákovi za výborné zhrnutie a na margo pán Blcháča, myslel som tým, skrátené legislatívne konanie nemá opodstatnenie.
A čo sa týka stredovekých metód konsolidácie, bolo to myslené v zmysle, že ani jedno z konsolidačných opatrení, ktoré ste predstavili, či už v rámci prvého, druhého, alebo tohto tretieho balíku, nepodporujú ekonomický rast. Práve naopak, jednoducho celú ťarchu a zodpovednosť nechávajú či už na pracujúcich ľudí, na zamestnancov, alebo na tých, ktorí tie hodnoty vytvárajú, na podnikateľov, na živnostníkov. Takže asi toľko k tomu.
Ďakujem pekne.

6-2
Ten návrh konsolidačných opatrení je naformulovaný a spravený tak zle, že ono naozaj pripomína až stredovek. Jednoducho v stredoveku feudáli keď potrebovali viac peňazí do svojej kasy, tak len nechali ľudí viacej pracovať, alebo im zrušili sviatky. Jednoducho toto je úplne to isté. Namiesto ešte v prospech možno tých stredovekých feudálov hrá aj fakt, že tí jednak nemali ekonomické vzdelanie a nemali žiadne presné dáta ani nič podobné. Pán Kamenický má aj presné dáta a má aj konkrétnu skúsenosť spred roka, kedy predstavil a schválil druhú konsolidáciu, kde množstvo odborníkov upozorňovalo, že tieto opatrenia v rámci druhej konsolidácie, ich jediným efektom bude zníženie ekonomického rastu. Neprešiel ani rok a dáta počnúc štatistickým úradom končiac Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, všetky tieto inštitúcie potvrdzujú, že ekonomický rast sa prepadol takmer na nulu, 0,4-percentný rast je neskutočne, neskutočne slabý. A napriek tomu, že má túto skúsenosť, čerstvú skúsenosť, tak tretie konsolidačné opatrenia idú v podobnom duchu.
Poviem vám ešte pikošku z dôvodovej správy, z odôvodnenia SLK. Citujem: "Opatrenia v návrhu zákona sú koncipované takým spôsobom, aby sa v čo najväčšej miere zachoval sociálny štandard obyvateľstva a súčasne sa dotkli tých subjektov, ktoré dosahovali, a je dôvodný predpoklad, že budú dosahovať mimoriadne zisky. Tak tuto mi povedzte, či je normálne tu písať. Čiže neznižovať sociálny štandard a ísť po krku tým, ktorí majú mimoriadne zisky.
Takže, pán minister, živnostníci majú podľa vás mimoriadne zisky? Je predpoklad, že aj do budúcna budú mať mimoriadne zisky? To kvôli tomu ich idete zodrať o ďalších tisíc eur ročne? Toto sú tie mimoriadne zisky? A zamestnanci nielenže budú pracovať viacej, ale ako bonus budú pracovať za menej, lebo ročne prídu o dvesto eur v priemere. Takže toto, čo ste tu napísali, že idete zdaňovať tých, ktorým sa mimoriadne darí, a idete tu doslova oholiť živnostníkov, to je, to je naozaj výsmech. To sa inak nedá povedať.
V tejto súvislosti pán minister Eštok v tomto volebnom období povedal snáď jedinú zmysluplnú myšlienku, a síce, že treba zaviesť daň z vojny, resp. treba zdaniť zbrojárske firmy, ktoré mimoriadne profitujú na, z toho, že na Ukrajine je vojna. No kde je návrh opatrenia na zvýšenie daní pre zbrojárske firmy? Nič. Absolútne nula. Hazard detto. Tržby niekoľko miliárd, zisk, myslím, 300 miliónov eur ročne a vy ich idete zdaniť päťdesiatimi miliónmi. Tak od ľudí na vyššej DPH na slané a sladké potraviny idete vytiahnuť sto miliónov, tým sa asi darí veľmi dobre, ale hazardu, tak tomu sa zrejme nedarí až tak dobre, tak tých len tak jemne zdaníte päťdesiatimi miliónmi. Je to, je to naozaj neuveriteľné.
A ešte na margo tých hospodárskych škôd, akože nehnevajte sa, ale naozaj nebyť, vlastne tie hospodárske škody spôsobuje len vaša konsolidácia. Nebyť vašich konsolidačných opatrení, ekonomika rastie, nemali by sme predpokladaný rast 0,4 %, ale možno cez jedno percento, to by boli stá milióny eur ročne. A to, akým spôsobom vy konsolidujete, dokazujete dennodenne, či už tým, ako sa nakupuje na ministerstve vnútra, či hasičské autá, či košele z kávových zŕn, či na ministerstve zdravotníctva, už ste mali na udici podvod za dve miliardy eur, z toho 360 miliónov pre schránkovú firmu.
Ďalším, ministerstvo kultúry, neprejde týždeň, aby tam nebola nejaká faktúra za 60-tisíc, kde si môžu skrátka na priamo vybrať subjekt, ktorý im službu dodá, alebo nákup zbytočných pozemkov niekde na vidieku za trojnásobnú cenu. A ministerstvo obrany je kapitola sama osebe. Všetko v utajenom režime, desiatky miliónov. Naposledy, myslím, uniformy za sto miliónov, ktoré sa idú kupovať.
Takže ešte raz, hospodárske škody som vysvetlil a budem čakať aj na, na odpoveď pána ministra, keď sa neskôr, verím, prihlási do rozpravy alebo vystúpi, v akom štádiu v rámci procedúry na zníženie deficitu verejných financií z pohľadu Európskej únie sa nachádzame, či už nám Rada Európskej únie zaslala návrh opatrení, alebo či nám dokonca určila lehotu na prijatie konkrétnych opatrení a verím, že ich aj niektoré z nich predstaví. Veľmi totiž pochybujem, že by Rada Európskej únie sa uchýlila k tomu, že jedno z konsolidačných opatrení bude zvýšenie platov poslancov, ministrov alebo premiéra.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán zastupujúci minister, vážené kolegyne, kolegovia, máme pred sebou 54. skrátené legislatívne konanie v tomto volebnom období. 54. za dva roky bez jedinej krízy, jedine možno lokálna kríza slintačky a krívačky, tu vidím pána Takáča, inak absolútne žiadna kríza. 54. SLK, pritom celkový počet schválených zákonov v tomto volebnom období bol 198, to znamená, že štvrtina všetkých schválených zákonov išla v skrátenom legislatívnom konaní. A práve pán minister Kamenický je doslova preborníkom v tom, akým spôsobom skracovať legislatívne konanie.
Je to jeho už desiate skrátené legislatívne konanie v tomto roku. Pätinu všetkých SLK-čiek má na svedomí pán Kamenický, čiže je to naozaj výborná, výborná vizitka. Obzvlášť keď si vezmeme, že nevie dodržať vlastné termíny na predstavenie konsolidačných opatrení, ale v rámci SLK, tak to je naozaj preborníkom. Ak si niekto myslí, že na desiaty pokus je návrh na skrátené legislatívne konanie opodstatneným, tak je na veľmi veľkom omyle. Je tam, samozrejme, nedostatok aj v tom, že nie je splnená podmienka skráteného legislatívneho konania a ešte aby toho nebolo málo, tak je tam aj v tom, v tých dvoch stranách návrhu aj odsek, ktorým sa úplne vysmieva všetkým ľuďom na Slovensku.
Ale pekne po poriadku. Skrátené legislatívne konanie sa odôvodňuje tým, že Slovensku hrozia vážne hospodárske škody z titulu, že Európska komisia, resp. Európska únia môže za nedodržiavanie pravidiel deficitu štátu uložiť Slovenskej republike pokutu vo výške 0,05 % HDP. To je síce pravda, avšak je to až posledným štádiom, poslednou fázou, kedy sa k takejto pokute pristupuje. Celý ten proces je upravený v čl. 126 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, kde je presne popísaný postup a podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby pokuta bola udelená. Tým prvým krokom je, že členský štát prekročí deficit o viac ako o 3 % HDP, alebo že jeho dlh prekročí 60 % HDP. To sa, samozrejme, stalo, pre pána Kamenického je to už vlastne bežná prax, rutina, taký list už zrejme dostal druhýkrát. V tomto prípade Európska komisia posiela členskému štátu, teda Slovenskej republike, správu. Členský štát má možnosť vyjadriť svoje pripomienky a možno uviesť Európsku komisiu na správnu mieru, že ten deficit vypočítala zle alebo dlh vypočítala zle.
Na základe správy Európskej komisie a pripomienok členského štátu sa tým zaoberá Rada, ktorá navrhne opatrenia pre členský štát, ktorý má prijať, aby sa deficit znížil. Pán Kamenický, samozrejme, nehovorí, či už sme v tejto fáze, avšak predpokladám, že áno.
Ďalším krokom je, ak by Slovensko tieto opatrenia nerešpektovalo, skrátka si z nich nevybralo, tak práve Rada Európskej únie, Rada ministrov, napíše členskému štátu, Slovenskej republike, už konkrétny zoznam vybraných opatrení spolu s lehotou, dokedy sa majú aplikovať. Ak ani toto nie je splnené, to je už vlastne tretí krok, tak Rada ministrov, Rada Európskej únie, osloví členský štát a uloží mu povinnosť v prípade, že bude emitovať dlhopisy, keď si pamätáte dlhopisy, ako sa to volalo, Patriot, myslím, áno, tak do informácie o emitentovi bude musieť, bude musieť uviesť omnoho viac informácií, aby prípadní veritelia vedeli, v akej hospodársko-ekonomickej situácii sa Slovensko nachádza. Ak by ani to nepomohlo, osloví Rada Európskej únie investičnú, Európsku investičnú a rozvojovú banku, ktorej nariadi, aby zvážila podmienky úverovania daného štátu. To znamená, ak by si Slovensko v budúcnosti chcelo požičať financie od Európskej investičnej banky, tak tá by nám mohla zvýšiť úrok, teoreticky by možno mohla zvýšiť aj úroky k existujúcim pôžičkám. Ak ani toto nepomôže, nastáva ďalší krok, a tým je, že Slovensko by zaviazala, aby Európskej únii, Európskej komisii zložila tzv. zábezpeku, ktorá môže byť až do výšky 0,02 % HDP. A ak by ani to nepomohlo, až v tom prípade pristúpi k uloženiu pokuty, tak ako to hovorí pán Kamenický. Vzhľadom na to, že vieme, ako dlho trvajú procesy na európskej úrovni, tak aj ten najoptimistickejší odhad hovorí o tom, že každá táto fáza, každé to štádium by trvalo minimálne dva mesiace. Keď si vezmeme sedem štádií po dvoch mesiacoch, skrátka tá pokuta Slovensku nehrozí skôr ako o jeden alebo o jeden a pol roka. Čiže strašenie alebo odôvodňovanie SLK-čka tým, že kvôli pokute z Európskej komisie nám hrozia hospodárske škody, skrátka nie je pravda. A budem veľmi zvedavý, čo na to pán Kamenický povie a odpovie, v akom štádiu sa nachádzame. Dúfam, že aj pán Takáč si robí poznámky a bude to pánovi ministrovi tlmočiť. Takže toľko, toľko k SLK-čku.
Okrem toho tak ako nemá opodstatnenie toto SLK, nemá opodstatnenie ani konsolidácia, resp. správnejšie povedané ožobračovanie ľudí. Pohľad na konsolidačné opatrenia tejto vlády je tak žalostný, že sa na to už nemohli pozerať ani Republiková únia zamestnávateľov, ani konfederácia odborových zväzov. Aj tieto dve organizácie sa snáď prvýkrát v histórii spojili, aby predstavili vláde konsolidačné opatrenia, ktoré sa nebudú týkať ľudí. Čiže keď si niekto myslí, akú náročnú úlohu pán minister Kamenický má pri konsolidácii, nie je to pravda. Jednoducho jeho prácu už robia organizácie naprieč celým Slovenskom, či zamestnávatelia, alebo odborári, no a v neposlednom rade som presvedčený, že už aj Rada Európskej únie a Rada ministrov. Takže stačí si len vybrať.
=====

Dobrý deň prajem, pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, pôvodne som plánoval prihlásiť sa len do faktickej poznámky, avšak nepredpokladal som, že sa niekto prihlási do rozpravy, tak som to stlačil trochu skôr. Možno trochu nezvykle, ale naozaj tento návrh zákona, ako sa nám dostal do druhého čítania, musím pochváliť. Naozaj nestáva sa často, aby sme pochválili koaličný návrh zákona, v tomto prípade je to výnimka a verím, že to nebude jediný predpis, ktorý budem môcť pochváliť. Ja tu mám v zásade poznačené len tri také technické poznámky, hoci nemám k nim pripravený žiadny pozmeňovací, doplňujúci návrh, takže len tak možno na zváženie do budúcna.
Prvý bod mám tu poznačený – jednoduchšie speňažovanie nehnuteľností v dražbe. Pri súčasnom modeli je približne 95 % ľudí, ktorí idú do konkurzu, v situácii, že nemajú majetok a v ostatných prípadoch to správca označí za nehospodárne. Pri navrhovanom modeli dostane veriteľ sem-tam aspoň niečo, ale je to nastavené tak, že sa dá správcom zneužiť cez nastrčené osoby. Dám na zváženie, podľa nás by riešením mohlo byť doplnenie zákona tak, aby sa obálky ponukového konania otvárali všetky naraz, súčasne pred notárom. Mohlo by to byť súčasťou § 167n ods. 1.
Druhá taká technická poznámka je, sa týka započítavania pohľadávok § 54 ods. 4. Nie je zrejmé, aké dlhé časové obdobie pred vyhlásením konkurzu je to obdobie, kedy sa nebudú môcť pohľadávky už započítavať, lebo započítavanie pri podnikaní je vcelku bežná vec.
A posledná, posledná technická vec, hlasovanie na veriteľskom výbore, § 128 ods. 3. Bolo by možno vhodné stanoviť lehotu, dokedy má predseda veriteľského výboru čakať na hlasovanie veriteľa.
Takže toto boli tri technické veci, ktoré teda dávam naozaj na zváženie, keďže k tomu nemáme pripravený pozmeňovací návrh, a tak ako kolegyňa Mesterová spomenula, pri stobodovej novele tak náročného a technického predpisu je naozaj veľmi nešťastné, ak tu teraz riešime ešte pozmeňujúci návrh.
Takže toľko z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Sľubujem. (Potlesk.)