Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda. No skúsim to veľmi skrátiť a zrýchliť, reakcie na pani kolegyňu Jurík. Aha, výborne. No myslím si, že keď ešte 74-krát počas tejto rozpravy mi spomeniete list adresovaný Borisovi Suskovi, resp. ministerstvu spravodlivosti, tak vám ho možno aj prečíta.
Pani kolegyňa, pani kolegyňa Mesterová, čo k tomu dodať bez toho, aby som bol čo i len, čo i len čiastočne osobný? Ja som pracoval tých ostatných pätnásť rokov, keď ste sa ma pýtali, že kde som bol, a nepracoval som ako niekto, kto menil ústavu, resp. zakladal šanóny niekde do knižnice.
Pani Kolíková, v podstate tá istá reakcia ako na pani Jurík, to znamená, že vo vašom prípade už len 73-krát stačí spomenúť ten list Európskej únie a vlastne vy ste ho vo svojej faktickej poznámke spomenuli dvakrát, čiže už len, či už len 72.
A na adresu kolegyne Bihariovej ďakujem za podnet. Kým doteraz sme boli SMER - SSD, čiže slovenská sociálna demokracia, tak dám podnet na premenovanie toho jedného eska na suverénna sociálna demokracia.
Ďakujem pekne.

v otázkach nášho národa nerozhodovalo mimo našich hraníc bez demokratického mandátu a bez vzťahu k našim dejinám a hodnotám. Chránime si právo, aby sa spoločenské zmeny diali prirodzene zdola a neboli donucované zhora.
Dámy a páni, opozícia a aj niektorí aktivisti sa snažia tento návrh onálepkovať ako extrémistický, spiatočnícky a prirovnávajú nás k Rusku. Realita je však presne opačná. Tento návrh je vyvážený, moderný a vznikol na základe a bez ohľadu na to, či sa to niekomu v tejto sále páči, alebo nepáči, vznikol na základe širokej koalično-opozičnej zhody. Je snáď extrémistické chrániť manželstvo muža a ženy, keď je to základ našej kultúry? Je spiatočnícke dať rodičom právo spolurozhodovať o sexuálnej výchove ich detí? Alebo je extrémistické chcieť, aby sa o osude Slovenska rozhodovalo na Slovensku? To sú predsa legitímne a hlboko demokratické požiadavky.
Kritici, ktorí nás prirovnávajú k autoritárskym režimom, zámerne zamlčiavajú kľúčový fakt, a síce, že súčasťou tohto ústavného balíka je aj explicitné zakotvenie rovnosti v odmeňovaní medzi mužmi a ženami. Je to snáď znakom totality? No nie. Je to znakom nášho záväzku k sociálnej spravodlivosti. Experti tvrdia, že táto klauzula o rovnakom odmeňovaní je zbytočná, čo len ukazuje ich odtrhnutosť od reality. Jej ústavné zakotvenie dáva tomuto princípu najvyššiu možnú váhu a je silným signálom pre celú spoločnosť.
Predkladaná novela ústavy je odpoveďou na snahy, ktoré by mali viesť, ktoré by mohli viesť k obchádzaniu našich vnútorných predpisov a ústavných garancií. Plne si uvedomujeme dôležitosť medzinárodného práva a princípu pacta sunt servanda. Musíme si však zároveň uvedomiť, že naša ústava ako najvyšší zákon štátu, nesmie byť pasívne podriadená akýmkoľvek vonkajším tlakom, ktoré by spochybnili naše základné kultúrno-etické otázky, ochranu života, ľudskú dôstojnosť, súkromný a rodinný život, manželstvo, rodičovstvo, verejnú morálku, kultúru a výchovu. Práve v týchto oblastiach si Slovensko zachováva a musí zachovať svoju zvrchovanosť.
Novela ústavy nedefinuje len právny rámec, ale vyjadruje aj hodnotové nastavenie Slovenskej republiky. Sme zodpovední pred občanmi, ktorí očakávajú, že ústava bude súčasťou ich identity a že naše medzinárodné záväzky nebudú nikdy použité proti nim, ale v ich prospech. Návrh novely hovorí jasne, Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity. Táto formulácia neznižuje hodnotu medzinárodných dohôd vrátane tých s Vatikánom, naopak, chráni ich pred účelovým zneužitím alebo selektívnym výkladom. Cieľom tejto zmeny je jasne a ústavne zakotviť to, čo je pre každý národ prirodzené a nenahraditeľné. Právo rozhodovať o vlastnej kultúrno-etickej identite, oblasti ako ochrana života, definícia manželstva ako zväzku muža a ženy, rodinné právo či verejná morálka sú piliermi, na ktorých stojí naša spoločnosť. Sú to hodnoty, pri ktorých nikdy nedošlo a ani nemohlo dôjsť k prenosu právomocí na Európsku úniu či inú medzinárodnú organizáciu. Tento princíp rešpektovania národnej identity zakotvený aj v článku Zmluvy o Európskej únii je základným kameňom fungovania Únie. Súdny dvor Európskej únie ho opakovane potvrdil, rovnako aj ústavné súdy v Nemecku, Poľsku či Českej republike jasne deklarovali, že existuje materiálne jadro ústavy, do ktorého nemôže zasiahnuť ani európske právo. Tak prečo by sme mali byť menej ostražití pri ochrane toho, čo nás definuje?
Na záver a nie, nebojte sa, nebudem nikoho ani vyzývať, ani prehovárať, ale skôr dúfať a veriť, že k hlasovaniu budú všetci moji kolegovia a kolegyne pristupovať racionálne bez tlaku a pocitu akéhosi previnenia sa voči svojim kolegom a ich snahe prehovoriť im do svedomia a ovplyvniť ich, ako sa im to už raz podarilo, napríklad pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky. Ďakujem každému jednému poslancovi a poslankyni, ktorí sa vyslovia za predkladané zmeny ústavy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán minister, kolegyne, kolegovia, veľa z toho, čo mám pripravené, už povedal môj predrečník predseda ústavnoprávneho výboru pán Čellár, ale ako sa hovorí, repetitio est mater studiorum, tak prispejem aj ja svojím vystúpením trošku do tejto rozpravy. Snáď tých dvadsať minút, pán Dubéci, vás nezabije.
Návrh zmeny Ústavy Slovenskej republiky bol v prvom čítaní prerokovaný už 9. apríla a od toho dátumu uplynuli viac ako dva mesiace, je to brutálne vtipné, dva mesiace, počas ktorých sme boli svedkami viacerých názorov, či už zo strany konzervatívneho alebo teda liberálneho spektra, vyhrážok, nátlaku alebo slušne povedané výziev adresovaných niektorým opozičným poslancom, ako sa postaviť k samotnému hlasovaniu. Do tohto doslova ideologického boja sa okrem politikov zapojili, čuduj sa svete, už tradične aj tzv. „mienkotvorní" novinári, ktorí sa cez svoje osobné a najmä jednostranné názory a postoje snažili na jednej strane ovplyvniť váhavých opozičných poslancov a na druhej strane aktivizovať aj verejnosť. Ja už som len čakal, ako to u opozície býva zvykom, a boli sme toho svedkami aj v minulosti, kedy ľudia vyjdú do ulíc a vyjadria svoj negatívny alebo teda zamietavý postoj voči tomuto, ako ste to zas raz po čase vytiahli, proruskému návrhu zákona. Však, pani poslankyňa Kolíková? Pretože to sú práve vaše slová a dovolím si citovať: Zmena ústavy v podaní Roberta Fica, alebo teda zmenu ústavy v podaní Roberta Fica považujem za proruskú, protieurópsku a podkopáva základy demokracie a právneho štátu. Dostanem sa aj k tomu v svojej rozprave. To je vaša ďalšia enormná snaha, ba priam až túžba označiť aj novelu ústavy ako protiruskú, teda proruskú, protieurópsku, ktorá by ohrozila postavenie Slovenska v Európskej únii. Ak máte nejaké pripomienky, kľudne, gombík, faktická, super.
Ďalší pokus vniesť do spoločnosti naratív, že chceme Slovensko dostať von z Európskej únie. Už zase? Skúšali ste to pri dnes už toľkokrát spomínanom Trestnom zákone alebo teda pri trestných kódexoch, nevyšlo. Skúšali ste to pri zákone o mimovládnych organizáciách, nevyšlo. Tak to skúšate aj pri tom najdôležitejšom zákone tohto štátu. No a aby toho nebolo málo, keďže si na to nestačíte sami, ani s pomocou svojich liberálnych novinárov, tak sa tu objavili aj tzv. právni experti, ktorí ďalej šíria nezmysly o podkopávaní nášho členstva v Európskej únii či akejsi licencii na porušovanie práv. Je všeobecne známe, že ani ja, ani moji kolegovia nekomentujú prieskumy verejnej mienky, ale v tomto prípade si pomôžem, nebudem vás zaťažovať konkrétnymi číslami, tie aj napriek tomu, že sú vám dostatočne známe, tak si ich nepripúšťate, ale vašou optikou sa to známe vox populi, vox Dei, čiže hlas ľudu, hlas Boží, zmenilo lusknutím prsta na akési vox advokatorum, vox Dei, čiže hlas právnikov, hlas Boží. Toto sme tu už, vážená opozícia, v minulosti mali a určite mi viacerí z vás dajú za pravdu, že to nebolo to najsvetlejšie obdobie nášho parlamentarizmu a demokracie.
Ale späť k téme ústavy. Aj napriek tomu, že sa nepovažujem za večného optimistu, ale skôr realistu a v politike sa tým riadim dvojnásobne, dúfal som, že budem svedkom odbornej a vecnej diskusie. Opak je však pravdou a namiesto argumentov k novele Ústavy Slovenskej republiky sme svedkami doslova ideologickej vojny, ktorá sa často zvrháva až do roviny osobných urážok, zosmiešňovania nielen kolegov a kolegýň, ale aj prerokovaného dokumentu ako takého. A to aj napriek tomu, že ako poslanci, resp. poslankyne, sme sľubovali práve na Ústavu Slovenskej republiky, že ju budeme dodržiavať a časť z vás tu z nej robí strašiaka. Pokúsim sa teda vyvrá... vrátiť z krátkej cesty späť k vecným argumentom a v rámci svojho vystúpenia pár z nich vypichnúť a vyvrátiť toto ideologické šialenstvo.
Počúvame tu plamenné varovania od niektorých právnych expertov, že táto novela je nezlučiteľná s Európskou úniou. Toto je hlboké a účelové nepochopenie, my predsa nejdeme proti samotnej Európskej únii. My len do nášho najvyššieho zákona vkladáme to, s čím sme do Únie vstupovali a síce, že existujú kľúčové oblasti našej národnej identity, rodina, kultúra, ochrana života, ktoré nikdy neboli a ani nebudú prenesené na plecia Bruselu. Robíme presne to, čo pred nami robili ústavné súdy v Nemecku či Poľsku, keď definovali hranice európskej integrácie. Kritici hovoria o porušovaní prednosti európskeho práva, ale prednosť práva Európskej únie sa vzťahuje na oblasti, kde sme právomoci preniesli. Nikdy sme nesúhlasili s tým, aby nám boli, aby nám nadnárodné súdy alebo úradníci diktovali, čo je to manželstvo, ako máme vychovávať naše deti alebo koľko pohlaví máme uznávať. O tom nie je suverenita.
Počúvame kritiku, že touto novelou oslabujeme ľudské práva. Pýtam sa, čie ľudské práva. Práva rodičov rozhodovať o výchove svojich detí v citlivých otázkach, ako je napr. sexuálna výchova? Veď dávame rodičom istotu, že bez ich súhlasu nikto nebude ich deťom na školách vnucovať experimenty a ideologické koncepty, ktoré sú v rozpore s ich presvedčením a zdravým rozumom. Naši oponenti často hovoria, že poškodzujete deti z určitých typov vzťahov. Ale veď samotná novela ústavy len potvrdzuje súčasný stav adopcií, ktorý vždy sledoval najlepší záujem dieťaťa a síce, vyrastať v stabilnom prostredí s mamou a otcom. Toto nie je útok, toto je potvrdenie osvedčeného a pre dieťa najprirodzenejšieho modelu. Prijatím tejto novely teda nehovoríme nie Európe, hovoríme jasné áno Slovensku. Hovoríme, že si ctíme našu ústavu ako najvyšší zákon a že odmietame, aby sa o najcitlivejších otázkach nášho národa nerozhodovalo mimo našich hraníc, bez demokratického mandátu a bez vzťahu k našim dejinám a hodnotám. Chránime si právo, aby sa spoločenské zmeny diali prirodzene, zdola a neboli donucované zhora.
Dámy a páni, opozícia a aj niektorí aktivisti sa snažia tento návrh onálepkovať ako extrémistický....
=====

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, aj vám, pán minister, resp. pán premiér v zastúpení pána ministra, využijem vašu prítomnosť a chcel by som týmto zároveň aj poprosiť kolegov, keby nerušene nechali reagovať pána ministra, minimálne teda na moju doplňujúcu otázku, pretože reálne ma to zaujíma, čo sa urobilo v tomto sektore za roky ´24, resp. čo sa plánuje v roku 2025, tak by som si to chcel bez nejakého prerušovania vypočuť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ctené mnohopočetné plénum takto zavčasu ráno.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutiami predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbor predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 5. septembra a v gestorskom výboru do 8. septembra 2025 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Toto bol snáď asi jeden, 23.23 h, tuším, že sa to začalo, to bol asi jeden z najemotívnejších výkonov, aký som tu počas tejto § 29a rozpravy zažil. A vzhľadom na to, pán kolega, že teda ste vyčerpali všetok svoj pridelený čas, tak skôr to bude asi taká faktická otázka. Skúsim to zarámcovať do poučky. (Reakcia z pléna.) Do, do poučky, pretože už toto bolo niekoľkokrát spomenuté, že niekto robí pre niekoho kampaň. No takto, pokiaľ ste tak neschopní, pokiaľ ste tak neschopní, že si tú kampaň neviete robiť, tak sa nesťažujte, že ju robí nejaká agentúra. A len tak pre vysvetlenie, pán kolega, nemáte čas, tak mi do toho neskáčte a neoberajte ma o môj, aj keď ho mám teda dosť, ale akákoľvek agentúra, akákoľvek firma, akákoľvek spoločnosť, ktorá tú kampaň vedie, tak je v zmysle zákona povinná do určitej doby, do určitej lehoty vystaviť takzvanú záverečnú správu. Tak by som vás chcel veľmi pekne poprosiť, môžeme si to niekedy tam v bufete vzadu vo fajčke povedať, že kde tam vidíte porušenie zákona, že to tá spoločnosť (reakcia z pléna), aká transparentnosť? Ešte raz, záverečná správa, záverečná správa, ktorú je povinná tá spoločnosť predložiť volebnej komisii, ešte stále mám 42 sekúnd, tak neviem, čo sa rozčuľujete, ja vám to poviem aj desaťkrát. Záverečná správa, ktorú tá spoločnosť predloží Ústrednej volebnej komisie, komisii, kde sú uvedené absolútne všetky finančné transakcie, ktoré v rámci tej kampane boli uskutočnené. Okrem toho je tam ďalšia vec, ktorú som dneska spomenul, a to je transparentný účet. Ale ja chápem, že pokiaľ vy takto, pani Mesterová, kľud. Dobre? Ste veľmi prchká o 23.30 h, akože až mi to je (rečník hlasno potiahol nosom) divné. Čiže transparentný účet, kde sú rovnako vedené všetky transakcie a záverečná správa, pán kolega, ak vám to nič nehovorí, skúste si to naštudovať, zákon o financovaní a o... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

.

Ďakujem, našiel som stratený hlas.
Pán kolega, myslel som si, že aspoň na úvod trošku oceníte tú moju veľkorysosť, ale darmá moja. Koľko, 13 minút, či koľko ste to rečnili, tak som sa nedočkal ani v tom závere, keď už v úvode nie. Každopádne rád by som vám povedal tiež, keď už sa tu skloňuje to slovo perfídny, pardon, že ten váš príhovor bol perfektný, ale, bohužiaľ, keďže je to faktická poznámka, tak skúsim pár faktov.
Občianska spoločnosť, ktorú ste niekoľkokrát spomínal a ja som to niekoľkokrát spomínal vašim kolegom, že sú tri základné piliere, na ktorých stojí demokracia a občianska spoločnosť, nie je práve tá, ktorá by jeden z tých pilierov mala nahradiť. Ona ho môže tak maximálne dopĺňať, ale nie nahradiť. A keď už teda tie mimovládky alebo teda občianske združenia, tak ako tu bolo niekoľkokrát spomenuté, budú tu svoju činnosť tak či tak zanietene vykonávať, tak mi z toho potom vychádzajú dve veci. Buď ten zákon je úplne v pohode a ony sa s tým jednoducho zmieria a budú to vykonávať aj napriek tomuto, ako to vy veľmi šťavnato označujete, zákonu, alebo, a to by som sa vôbec nedivil, keďže to vy takým spôsobom promujete, si nájdu nejaké cestičky, aby to jednoducho obišli. Pretože tak ako už dnes bolo povedané a pýtal sa to aj pán Dostál, respektíve informoval o tom pán Dostál, veď sú rôzne registre, kde sa rôzne subjekty nahlasujú a zverejňujú všetky tie informácie. Koniec koncov, keby ste nevedeli, tak existuje takzvaný transparentný účet, ktorý sa využíva v rámci politickej kampane, a tam ktorýkoľvek donor, ktorý venuje čo i len jeden cent, tak musí byť jeho meno zverejnené. To znamená, že pokiaľ ja si dám, s prepáčením, cajch na čelo s tým, že tej strane venujem jeden cent, tak mi absolútne nebude vadiť, pokiaľ jeden cent alebo tisíc, alebo päťtisíc, alebo desaťtisíc eur venujem nejakému občianskemu združeniu.
A na záver už len taká drobná, drobná poznámočka, respektíve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
No ja som si zvykol v tejto sále hovoriť, že čudujem sa, že sa nečudujem viac, a toto je jeden z týchto príkladov. Nadviažem teda minimálne na pani predrečníčku, ktorá ešte aj v tejto súvislosti, keď sa bavíme o umelom prerušení tehotenstva, musela na začiatku spomenúť Fica.
Ale tak teraz vážne. Týmto, čo tu aktuálne riešime, a viem, že to neriešime prvýkrát, tak dosiahneme maximálne tak dve veci. Prvá bude tá, že skracovaním prípadnej interrupcie z dvanástich na osem týždňov sa za chvíľku dostaneme k zygote, a tým, že budeme podporovať tzv. potratovú turistiku. A myslím si, že to nechce nikto z nás. Ja to hovorím za seba ako za chlapa, za muža, otca dcéry a manžela a verím, že takých nás tu je minimálne ďalších 80, ak to tak v hrubom zrátam, že nikto z nás mužov, ktorí sedia v tejto sále nezdvihnú ruku za niečo takéto. Naopak, že súhlasne budú tvrdiť, že aktuálna právna úprava je postačujúca, pretože nikto z nás mužov si nemôže dovoliť zničiť život ktorejkoľvek žene, ktorá sa pre to rozhodne.
Tie dôvody pre ktoré sa žena rozhoduje ísť na interrupciu, alebo teda na umelé prerušenie tehotenstva nemusia byť ideologické, tak ako ste hovorili, pani Záborská vo svojom prejave, častokrát sú zdravotné, medicínske, či už sa týkajú plodu, či sa týkajú samotnej matky, takže skúsme, aspoň teda muži, ktorí tu sedíme, nezasahovať do takýchto vecí, lebo reálne, reálne dosiahneme akurát to, že ženy budú chodiť vykonávať tieto zákroky niekde do zahraničia a môže to mať fatálne následky pre ich ďalší zdravotný stav.
Ďakujem.