Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v rámci rozpravy, zlúčenej rozpravy k dvom prerokovaným vládnym návrhom zákona, vystúpil aj ja a podal po dohode s predkladateľom alebo navrhovateľom ešte jeden pozmeňovací ...
===== ....predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v rámci rozpravy, zlúčenej rozpravy k dvom prerokovaným vládnym návrhom zákona, vystúpil aj ja a podal po dohode s predkladateľom a navrhovateľom ešte jeden pozmeňujúci návrh. Najskôr tento pozmeňovací návrh odôvodním a potom by som si ho dovolil prečítať. Bude k vládnemu návrhu zákona o školskej správe, o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 935).
Odôvodnenie: V rámci pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu sa navrhuje jednoznačne upraviť možnosti obsadenia funkcie hlavného školského inšpektora a zároveň sa upravuje tým vznik výkonu funkcie spojeného aj s odvolaním hlavného školského inšpektora. Pán predsedajúci, prosím, teraz zastaviť čas, budem čítať pozmeňujúci návrh. Ďakujem.

1. V Čl. I § 65, ods. 4 v druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová „ na základe výberového konania alebo bez výberového konania pri výberovom konaní na obsadenie funkcie hlavného školského inšpektora sa postupuje rovnako, ako pri výberovom konaní na obsadenie funkcie riaditeľa regionálneho úradu“.

2. V Čl. I § 65, ods. 7 sa vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Ak bol hlavný školský inšpektor vymenovaný bez výberového konania, minister školstva ho môže odvolať aj bez uvedenia dôvodu.“ a doterajšia úvodná veta znie: „Ak bol hlavný školský inšpektor vymenovaný na základe výberového konania, minister školstva ho odvolá, ak.“

2. V Čl. I § 82, , ods. 12, sa na konci pripája táto veta: „Pri výkone funkcie hlavného školského inšpektora, ktorého výkon funkcie začal plynúť do 31. decembra 2025, sa postupuje podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2026.“

Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.

Tak ešte raz, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (predložil, pozn. red.) túto spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení, tlač 934, vo výboroch v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky sa uznesením z 23. septembra 2025 č. 1125 rozhodla prerokovať predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a určila lehoty na jeho prerokovanie. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Ústavnoprávny výbor v uznesení č. 378 z 9. októbra 2025, výbor pre financie a rozpočet v uznesení č. 251 z 13. októbra 2025 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 113 z 13. októbra 2025 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Z uznesení výborov uvedených v časti III tejto spoločnej správy vyplýva 47 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne, s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, gestorský výbor, z 15. októbra 2025 č. 123. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov a o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Dovoľte mi teraz, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch predniesol v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 935, vo výboroch v druhom čítaní.
Národná rada sa uznesením z 23. septembra 2025 č. 1126 rozhodla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a určila lehoty na jeho prerokovanie. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Ústavnoprávny výbor v uznesení č. 379 z 9. októbra 2025 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 107 z 13. októbra 2025 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Z uznesení výborov uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy vyplýva 92 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: O návrhoch pod bodmi 1, 3 až 52, 54 a 92 hlasovať spoločne, s odporúčaním ich schváliť. O návrhoch pod bodmi 2 a 53 spoločne, s odporúčaním ich neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch z 15. októbra 2025 č. 124. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril v rámci tohto bloku k zákonu o vysokých školách. Na začiatku na samý úvod sa chcem poďakovať za každú dobrú myšlienku, dobrý podnet, ktorý vedie k skvalitneniu vysokoškolského prostredia, ktorý odznel v dnešnej rozprave, odznel na výbore alebo v rozprave v rámci prvého čítania. Určite nikto z nás sa nebude tváriť, že vysokoškolské prostredie nepotrebuje aj nové impulzy a neustály tlak na zvyšovanie kvality a konkurencieschopné prostredie, minimálne v európskom vysokoškolskom a vzdelávacom meradle.
Ja by som svoje vystúpenie rozdelil do takých dvoch častí. V prvej časti chcem sa vyjadriť k samotnému zákonu, ktorý, ako ste správne viacerí poznamenali, je kombináciou existujúcej právnej úpravy a nových prvkov, ktoré sú do zákona vkladané. Prečo tomu tak je? Je tomu tak preto, že existujúci platný zákon z 2002 bol novelizovaný, myslím si, že viac ako 50-krát menšími alebo väčšími alebo rozsiahlejšími novelami a častokrát sa už v tom prostredí stával neprehľadný, ktorá časť a ktorá novela ako platí, aj vo vzťahu k mnohým prechodným ustanoveniam v zákone. Preto zjednotenie do nového zákonu ja považujem za veľmi prospešné a rozumné aj za tej podmienky, áno, a to treba otvorene priznať, bude to znamenať zásah do vnútorných predpisov na úrovni univerzít, vysokých škôl a fakúlt, ale to nie je nič mimoriadne ani nové. Každá legislatívna norma, zmena aj v inej oblasti mimo vzdelávania znamená, že sa vnútorné predpisy na úrovni inštitúcií, ktorých sa dotýka, upravujú alebo novelizujú. Podstatné na tom je, či vieme dať do toho zákona také nové impulzy, ktoré pomôžu zatraktívniť a skvalitniť vysokoškolské prostredie, a myslím si, že sa to predkladateľom podarilo. A môžem povedať aj za seba, a to bolo vidieť aj z rozporových konaní, keď odchádzali jednotlivé reprezentácie vysokých škôl spokojné v rámci akceptovania ich pripomienok k samotnému textu zákona, že naozaj môže byť tento zákon takým impulzných prvkom v systéme vysokoškolského vzdelávania. A to nehovorím, teraz sa nebudem vracať ku krátkym programom, mikrocertifikátom, úprave podmienok obsadzovania funkčných miest alebo ďalších a ďalších náležitostí, ktoré sú tam nové s dopadom na podporné opatrenia pre študentov, prenos kreditov medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním. Naozaj je to previazané so zákonom o vzdelávaní dospelých, je to previazané so zákonom o odbornom vzdelávaní a myslím si, že ešte s jedným zákonom, kde stanovujeme stredné priemyselné školy a ďalšie tieto atribúty, ktoré budú mať aj priamy dopad na fakulty a vysoké školy technického zamerania.
Bolo tu v rámci diskusie aj spomínané návrhy na úpravu funkčných období alebo možno nezlučiteľnosť funkcií. Aby v tom bolo úplne jasno v tejto snemovni, ale aj mimo tejto snemovne, dovoľujem si v tejto chvíli zacitovať z Ústavy Slovenskej republiky, snáď nikto z nás z tejto miestnosti nebude spochybňovať platné znenie Ústavy Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky v čl. 30 ods. 1 hovorí: „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.". V nadväznosti na ods. 1 ods. 4 hovorí: „Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám." Článok 77 ústavy: „Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu."
Ak do ústavy Slovenskej republiky dopíšeme, že funkcia poslanca bude nezlučiteľná s funkciou rektora, dekana, predsedu vyššieho územného celku, starostu alebo primátora, alebo aj ďalších verejných a volených funkcií, tak potom ten návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Gažovičová, možno považovať za relevantný. Teraz ho možno považovať za návrh, ktorý je v príkrom rozpore s platným znením Ústavy Slovenskej republiky.
Druhý aspekt – konflikt záujmov. Ten je rovnako vyriešený, ošetrený v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, zoznámte sa s ním. Čo sa týka voľby a menovania alebo výberu, tu si tiež mýlime pojmy s dojmami. Verejná funkcia ako taká vzniká procesom voľby, demokratickej voľby. To neznamená, že keď sa niekto o verejnú funkciu uchádza, je hneď, automaticky zvolený a že je zvolený navždy. Naopak, máme tu nejaký proces výberu alebo menovania, a to je ten prípad správnej rady, a preto ste ten príklad použitia správnej rady vo vzťahu k nezlučiteľnosti funkcie rektora použili veľmi nesprávne. Tento výklad je nesprávny, pretože je tam oddelenie spôsobu výberu člena správnej rady, vrátane predsedu správnej rady od akademických funkcionárov na úrovni univerzít alebo vysokých škôl.
Prosím, naozaj venujme sa tomu, tomu pozorne, podrobne. Ja v tomto prostredí robím takmer 26 rokov, takže som už prešiel všeličím za tieto roky a naozaj aj výraznými zmenami legislatívneho procesu, ktoré na mňa dopadali, či už od, spred 26 rokov, od radového asistenta až po súčasnosť. Prosím všetkých, nebojme sa mať v tejto miestnosti rozumných, inteligentných, múdrych a vzdelaných ľudí. Čím viac ich v tejto miestnosti bude, tým lepšie sa bude mať naša krajina. Ak sa týchto ľudí začneme báť, tak potom, samozrejme, to bude mať výrazne negatívny dopad na sociálnu a ekonomickú stránku života našich občanov a budeme si právom hovoriť o tom, že kde sa naša, naša krajina nachádza.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ak dovolíte, ja budem reagovať na tri oblasti, ktoré spomínala pani poslankyňa vo svojom vystúpení.
Prvou oblasťou je kreditový systém. Kreditový systém nijak nemení tento zákon. On je zaužívaný dlhodobo a riadime sa európskym systémom transferu kreditov ECTS, ten je dlhodobo daný a je rešpektovaný aj v tomto návrhu nového zákona o vysokých školách. To sa týka aj zápisu jednotlivých predmetov a ich opakovaní. Spomínal tu, už to tu dnes bolo spomínané v diskusii, nemenia sa tie pravidlá, zostávajú z pôvodne existujúceho alebo súčasne platného zákona. Čo sa však mení a dopĺňa, je možnosť započítavať kredity v riadnom štúdiu z krátkych programov a mikroosvedčenia. To je pozitívna novinka aj vo vzťahu na zákon o vzdelávaní dospelých.
Čo sa týka podporných opatrení, áno, tam niekoľko rokov naspäť sme naozaj mali medzeru, mali sme dieru, ochrana duševného zdravia, ale aj podpora študentov so špecifickými potrebami. V tejto oblasti sa mnohé vykonalo cez rozvojové projekty, ktoré aktuálne bežia alebo dobiehajú, na ochranu a podporu aj duševného zdravia, ale aj nákupu pomôcok, materiálov a celkovej starostlivosti so špecifickými potrebami.
Čo sa týka výstav a veľtrhov, by ste sa divili. Keby ste pracovali s aktuálnymi dátami, pani poslankyňa, tak ministerstvo školstva spustilo dve pozitívne veci. Prvá, sériu výstav v domácom prostredí, kam na vysokú školu, a druhá, možnosť prezentácie našich univerzít a vysokých škôl na zahraničných vzdelávacích veľtrhoch, tam, kde sme v minulosti možno pre nedostatok finančných prostriedkov nemohli vojsť, ale je to pre nás zaujímavé z pohľadu prílevu uchádzačov o štúdium zo zahraničia a podporu internacionalizácie prostredia. Veľmi veľa sa vykonalo v ostatných dvoch rokov.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Ďakujem aj za vystúpenie pánovi poslancovi a ja sa chcem venovať dvom náležitostiam, ktoré spomenul vo svojom vystúpení, a to je samosprávna pôsobnosť na úrovni fakúlt a potom ochrane duševného vlastníctva. Čo sa týka tej prvej náležitosti, tak tá bola upravená a zmenená v roku 2021 a bola zapísaná aj do zmien alebo reforiem v súvislosti s plánom obnovy a odolnosti. Akýkoľvek dnes zásah do tohto systému by znamenal znovuotvorenie diskusie s Komisiou ohľadom reformného plánu obnovy a odolnosti. Ale vedel by som sa v niektorých atribútoch s tebou zhodnúť.
Čo sa týka ochrany duševného vlastníctva, sám si v prvom čítaní správne upozornil, že treba to upraviť, že nie je to dobre upravené, že ad hoc jednotlivé ustanovizne majú cez svoje vnútorné predpisy a pravidlá hry stanovené, aleže by to bolo dobre nejakým spôsobom ukotviť aj legislatívnou normou, tak vidíš, reagujeme na to a prichádzame v rámci spoločnej správy a pozmeňovacieho návrhu, ktorý sme prerokovali na výbore so zmenou ochrany práv duševného vlastníctva s cieľom vytvorenia motivačného konkurenčného prostredia na vzdelávacích a výskumných inštitúciách, aby sme podporili tých mladých ľudí, inovátorov, kreatívcov, tvorivých ľudí, ktorí majú záujem prinášať patenty, vynálezy, úžitkové vzory a ďalšie, ďalšie veci. A na jednej strane a na druhej strane ale by tieto veci prinášali aj nejaký komerčný prospech, a to nielen pre inštitúciu, ale pre samotného realizátora, pôvodcu tej myšlienky toho patentu alebo toho vynálezu pri zachovaní toho, že si tá inštitúcia s tým zamestnancom môže tie vzťahy upraviť.

Ďakujem pekne.
Vážená pani poslankyňa, ja sa dotknem časti pozmeňovacích návrhov, ktoré ste predniesli v rozprave pred malou chvíľou, a musím konštatovať, že sú sčasti a v plnom rozsahu nedemokratické a sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá jasne vymedzuje nezlučiteľnosť funkcií. Prosím, doštudujte si to. Dajte si do kontextu Ústavu Slovenskej republiky a jej pravidlá s bežnými normami a zákonmi Slovenskej republiky. Takéto snahy tu už aj v minulosti boli a ústavní sudcovia vám na to povedia svoj právny, právny názor.
Čo sa týka samotného počtu funkčných období, samotného počtu funkčných období, tie názory môžu byť, samozrejme, rozdielne. Tam sa dá alebo nedá s vami súhlasiť. Aktuálne máme tri, v minulosti boli dve, predtým bol neobmedzený počet funkčných období, predtým boli opakovane dve a tak ďalej. Čiže z tej histórie vysokoškolského zákona poznáme viacero výkladov, ako vykonávať tie funkčné obdobia. Môžu byť na to rozdielne názory, ale pripomínam vám, že v každom prípade vždy ten proces je uskutočnený prostredníctvom verejnej voľby. Áno, verejnej voľby, to znamená verejného vypočutia kandidáta a verejné zhromaždenie alebo to zhromaždenie volebné, pardon, buď toho kandidáta zvolí alebo nezvolí. Neodopierajte niekomu právo byť navrhovaný, možnosť sa uchádzať a tak ďalej. Vy tu chcete ako poslanci, poslankyňa sedieť možno desať volebných období a niekomu ďalšiemu chcete určiť, koľko on funkčných období, kde má byť zaradený. Tak buď rešpektujeme nejaké demokratické pravidlá hry, alebo ich nerešpektujeme. Zvykáme si, že nie vždy je úcta k hodnotám a úcta k nejakým tradíciám. Viete, čo by bolo najlepšie pre túto snemovňu? Ak by tu sedelo viac rektorov, viac dekanov, predseda akadémie vied, viac významných odborníkov, lekárov, učiteľov a tá debata by bola omnoho kult... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Dovoľte aj mne, aby som reagoval na vystúpenie svojho kolegu zo školského výboru pána Martina Šmilňáka, a on sa dotkol vo svojom vystúpení viacerých tém. Ja to zúžim v tejto faktickej poznámke na dve.
Jednou diskutovanou témou bola téma domáceho vzdelávania, alebo takzvaných domškolákov. Tak ako pani predsedníčka Puškárová už upozornila, prosím, Martin, pozri si bod 13 novelizačný článok 1, bod 95 § 4 odsek 10, ako sa upravuje aj na základe ten diskusie, ktorú sme mali na neformálnom výbore za účasti dôležitých aktérov v oblasti vzdelávania, kde sa vypúšťa periodicita raz ročne, ale nariaďuje sa teda vykonanie kontroly vždy po podozrení na nesplnenie podmienok. Domáce vzdelávanie je určite dôležité, ale na druhej strane si aj pozri správy Štátnej školskej inšpekcie za posledné dva roky, ako narástol počet domškolákov a aké sú výsledky vo vzdelávacom procese po previerkach alebo po hodnotení, ktoré títo domškoláci vykonávajú. Je potrebné tam reagovať, aby sme dokázali to nejakým spôsobom regulovať vo vzťahu ku kvalite a obsahu poskytovaného vzdelávania.
Čo sa týka samotnej zaškolenosti detí v predprimárnom vzdelávaní, tam znova poukazujem na výsledky štúdií PISA. Veď to nehovoríme my tu v tejto miestnosti alebo niekde na výbore, pozrime si, aké dosahujeme výsledky, každý to kritizuje, keď sa tie výsledky zverejnia, ale keď sa hľadajú riešenia, opatrenia, tak znova je to podrobené kritike, že tak touto cestou nie, druhou cestou nie, treťou cestou nie, tak poďme potom povedať ako, keď nie takto.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, urobili ste taký pomerne rozsiahly rozbor nového zákona o vysokých školách. Vždy ste na začiatku toho svojho rozboru povedali áno, treba to urobiť, nebolo to dobré, urobili ste to, ale zle. To znamená, dám konkrétny príklad, napríklad povedali ste 54 noviel predchádzajúceho alebo súčasne platného zákona o vysokých školách je veľa. Päťdesiata piata by už veľa nebola? Lebo ste odporučili urobiť ďalšiu novelu namiesto nového zákona. Hovoríte, zavedenie sabatikalu je dobrá vec, ale maximálne na šesť mesiacov je dlho. Je to úplne inak upravené, ako to bolo v predchádzajúcom texte. To znamená, že takýchto vecí ste uviedli strašne veľa, to znamená, že áno, uznávam, treba to opraviť, ale je to opravené zle, povedali mi to ľudia z akademického prostredia. Tak ja vám tiež môžem povedať, čo hovoria ľudia z akademického prostredia, pretože v ňom pôsobím a boli sme aj súčasťou všetkých rokovaní k zmene zákona o vysokých školách a veľmi dobre viete, že reprezentácia vysokých škôl sa skladá zo Slovenskej rektorskej konferencie, Študentskej rady vysokých škôl aj z Rady vysokých škôl. Dve z týchto troch organizácií, a tie zákony sa tam preberali detailne, vlastne vyjadrili podporu tejto zmene k novému zákonu o vysokých školách. Rada vysokých škôl mala nejaké pripomienky. Zostali tie pripomienky ešte dve otvorené, o ktorých sa teda môže diskutovať, ale nepovažujem ich za nejak významné vo vzťahu k tých zmenám, ktoré sú zavádzané v novom zákone a som rád, že ste o niektorých tých pozitívach, že ste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda.
Napriek tomu, že pán poslanec Vašečka tu aktuálne nie je, si dovolím reagovať na jeho vystúpenie. Pán poslanec spomínal vo svojom vystúpení mieru zaškolenosti v oblasti predprimárneho vzdelávania u trojročných detí, správne poznamenal, že je to 76 % podľa posledných alebo aktuálnych údajov, ale doplnil by som jeho informáciu, že toto je priemerný údaj za celé Slovensko, za všetky okresy a tá priemerná zaškolenosť sa pohybuje v intervale od 32 % po 91 % u trojročných detí. Ja rešpektujem jeho iný názor v tejto oblasti, on ho má dlhodobý, kontinuálny, aj sme o ňom viackrát spoločne hovorili, ale mám za to a aj výskumy to poukazujú, že vzdelávanie už v rannom veku, a to bez ohľadu na to, či hovoríme o domácom vzdelávaní, alebo o vzdelávaní v materských školách, má zásadný vplyv pre neskoršie výsledky vo vzdelávacom procese, či už na základnej, alebo strednej škole a, samozrejme, potom to má vplyv na sociálno-ekonomické možnosti človeka v produktívnom veku a uplatnenie sa následne na trhu práce. Aj výsledky PISA testovaní, ktoré asi nikto z nás nechce spochybňovať, hovoria o tom, že deti, ktoré absolvujú aspoň časť vzdelávania v materskej škole, na rozdiel od tých ostatných, dosahujú lepšie výsledky vo vzdelávaní.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Šmilňák, nemyslel som to tak, ako ste to pochopili, ja sa ospravedlňujem. Myslel som objektívna diskusia, ktorá podľa môjho názoru dnes nezaznieva najmä v mediálnom a verejnom priestore. Nevzťahoval som to k žiadnemu poslancovi ani poslankyni. Ak ste to takto pochopil, tak sa vám ospravedlňujem.
Čo sa týka samotného vystúpenia, ja som nemusel vystúpiť, to nemôže niekto po poslancovi žiadať, aby vystúpil v rozprave, ja som chcel vystúpiť. Keby nebola zlúčená rozprava, ja som bol prihlásený k štyrom bodom jednotlivých zákonov, aj dotýkajúcich sa siete škôl, školskej správy, zákona o výchove a vzdelávaní, čiže školského zákona, samozrejme, logicky vysokoškolského zákona. A ešte tam bol zákon o pedagogických a zákon o odbornom vzdelávaní, kde sa teda hovorí o tých stredných priemyselných školách a mnohých ďalších veciach. Ja viem, Richard, že nezhodneme sa asi v tej otázke zaškolenosti v oblasti predprimárneho vzdelávania, ale výsledky PISA snáď nebude nikto z nás v tejto miestnosti spochybňovať. A ak chceme dať tým deťom šancu uplatniť sa na trhu práce a chceme im dať kvalitné vzdelanie, aby nekončili ako nevzdelaní ľudia bez dokončeného vzdelania, tak možnože aj toto je cesta, ako to nejakým spôsobom upratať a nikto ich nevytrháva z prostredia. To prostredie môže byť aj doma, vzdelávanie podľa príslušných vzdelávacích štandardov a na to treba minimálne maturitu. No alebo potom to, samozrejme, bude príslušná materská škola a myslím si, naozaj úprimne som o tom presvedčený, že to týmto deťom pomôže a pomôže to aj ich rodičom.
Ďakujem.