Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, začnem trošku netradične, začnem históriou a tu v sále sedí politik a človek, ktorého si ja vážim a s ktorým sa poznám dlhé roky. A ten človek kedysi veľmi trpel pri Mečiarovej diktatúre a ten človek zažil časy, keď sedel aj tu v parlamente, keď Mečiar za noc dlhých nožov rozkradol Slovensko. Mečiar rozdával svojim noxsledom miliardové majetky za korunu. Východoslovenské železiarne boli za jednu noc dané do rúk ľuďom, ktorí si tieto majetky nezaslúžili, ale preto, že verne slúžili Vladimírovi Mečiarovi, tak dostali majetky a to nebol sám a politik tu sediaci v tejto sále mi to môže potvrdiť. Už vtedy občania žiadali a chceli, aby politici boli hmotne zodpovední za svoje činy. Viete koľko pivovarov sa sprivatizovalo, koľko závodov sa sprivatizovalo a tie závody rozpredali, rozkradli, tie závody politici, ktorí mali byť hmotne zodpovední, ktorí mali mať zodpovednosť za to čo získali za korunu, za korunu získali tieto závody tento majetok, tak tento majetok nechali zdevastovať, rozpredali a títo politici. Počkám nech dotelefonuje. V pohode. Dobre. Títo politici jednoducho absolútne, ale absolútne nemali žiadnu zodpovednosť, ale nemali svedomie, nemali svedomie, pretože získali niečo len tak lebo im to Mečiar takto dal. Ale Mečiar za to dostal. Všetci si pamätáte igelitky. Mečiar za to niečo dostal. Odvtedy sa nič nezmenilo. Nič nezmenilo. V alobaloch nosili peniaze. V ruličkách, v ruličkách nosili peniaze. A politici nemajú žiadnu zodpovednosť. Politik dostane funkciu a v tej funkcii politik začne kradnúť. Žiaľbohu na Slovensku je to tak. A žiaľbohu na Slovensku sa z komunistov stali demokrati, sociálni demokrati a tí komunisti, ktorí kradli kedysi. Ďakujem. Tí komunisti, ktorí kradli kedysi to robia aj teraz. Hlavné slovo, alebo hlavný motív lajf motív tohto zákona je zodpovednosť. Zodpovednosť.
Čo učíte svoje deti, milí koaliční poslanci? Učíte ich, že máte na stole 100 eur a to 100 euro si môžete zobrať? Deti, veď to zoberte si to sto euro alebo učíte svoje deti, milí koaliční poslanci, alebo pardon milí poslanci v pléne, aby som nebol len na jednu stranu, učíte svoje deti, že kradnúť je pohoda? Že kradnúť sa môže? No nie. Ja si myslím, že aj pán Sedlák učí svoje deti, alebo učil svoje deti, že zodpovednosť je to čo musia držať, že kradnúť sa nemá a ja si neviem predstaviť jedného jediného Slováka, ktorý videl nahrávku Roberta Fica, teda náhravku pána Počiatka s pánom Trnkom. Pamätnú nahrávku, kde minister financií SMERu povedal, že ten Slota to je to je kaliber ukradli s Ficom dve miliardy a ešte tn SLota toho FIca oholil o polku z polky. Kto zo Slovákov toto videl. Kto zo Slovákov toto videl mi musí potvrdiť, že jednoducho zlodeji nemajú žiadnu zodpovednosť voči tomuto národu. A zodpovednosť je veľmi dôležitá, je nás tu pár, ono to vyrušuje, keď sa teraz bavia niektorí a tých ktorých to nebaví chodte preč prosím vás, naozaj choďte preč ak vás to nebaví a nepočúvate vyrušuje to. Pani poslankyňa ak vás to nebaví poprosím vás pekne viem, že vás pán Andrej nevyhodí, ale choďte preč. Naozaj, ak vás to nebaví, vyrušjete, oni vás neupozornia, keď to nechcete počúvať doteraz ste tu neboli, choďte preč.
Neskutočné, ale fakt neskutočné, vám je to smiešne, keď vyrušuje, keď tu sedí niekto od vás, keď tu je niekto od vás tak dobre, že sa vám nezježia chlpy na nose, alebo v ušiach čo si netrháte od toho ako tu na rozprávate, takže kľud páni a bu´dte prosím vás kolegiálny, keď už neviete nič iné. Ďakujem veľmi pekne.
Je vás tu naozaj pár, je vás tu pár, tak poprosím vás, ďakujem Andrej, že si ich upozornili.
Chcem milí Slováci vám povedať niečo o zodpovednosti. Zodpovednosť je morálna alebo právna povinnosť jednotlivca alebo skupiny prevziať následky svojich činov, rozhodnutí alebo opomenutí. Zodpovednosť môže byť rozdelená do rôznych oblastí a môže mať rôzne formy. Zodpovednosť, zodpovednosť. Morálna zodpovednosť ide o povinnosť konať správne v súlade s etickými normami. Morálna zodpovednosť zahŕňa zohľadnenie dôsledkov našich rozhodnutí na iných ľudí a spoločnosť ako celom. Kto nie je morálne zodpovední koná nečestne, koná nespravodlivo a či už veríte v Boha alebo neveríte v Boha morálku má každý z nás v sebe alebo aspoň mal by mať.
Potom je právna zodpovednosť a právna zodpovednosť je povinnosť dodržiavať zákony a predpisy stanovené štátom. Ak jednotlivec poruší zákon môže byť právne stíhaný a čelí trestom ako sú pokuty, tresty, odňatia slobody alebo náhrada škody.
No a potom je tu politická zodpovednosť a tá sa týka zodpovednosti verejných činiteľov a politikov za svoje konanie vo verejnej správe. Politici môžu byť zodpovední za rozhodnutia, ktoré majú vplyv na verejný záujem a môžu čeliť odvolaniu verejnej kritike alebo právnym sankciám. Politik je zodpovedný verejnosti a verejnosť chce aby bol politik hmotne zodpovedný za svoje činy. Pretože politik dostane funkciu poviem vám príklad ministra a minister nemá problém urobiť kšeft za niekoľko miliónov a nič sa mu nestane, nič sa mu nestane.
Hmotná zodpovednosť, ktorú predkladáme opakujem nie je môj alebo náš výmysel a ja si myslím, že aj kolegovia z PS aj kolegovia zo SaS, aj kolegovia z KDH chápu zodpovednosť, zodpovednosť politika ako veľmi dôležitú. Ako dôležitú pri výkone funkcie. Ja si neviem predstaviť, neviem si predstaviť argument. Mal som argument na to, že predkladáme hmotnú zodpovednosť, že ale veď nepôjdu politici alebo ľudia do funkcií, keď zavedieme hmotnú zodpovednosť. Ja som si nevedel predstaviť čo iné mám odpovedať na to ako to čo je blbosť. Veď to....

No len chcem vám povedať, že mne to je veľmi vzácne, že mi hovoríte Jožko, ja keď som povedal včera Kamenickému, že je Lacko tak som bol politický extrémista. Tak si dávajte pozor, aby vás nevyviedli zo sály, keď tu bude Gašpar, ďakujem.
Vidím, že Andrej je v pohode a že bude hlasovať za hmotnú zodpovednosť. Toto je zákon, ktorý predkladáme už v druhom volebnom období. Budem o ňom rozprávať viac v rozprave. Hmotná zodpovednosť nie je môj výmysel, nie je to výmysel žiadneho politika, je to občianska objednávka od občanov, takže ja sa prvý hlásim do rozpravy pán predsedajúci Andrej Danko, ďakujem veľmi pekne.

Prv ako začnem musím to povedať ja som veľmi rád pán predsedajúci, že ma oslovujete Jožko. Áno, veď vy ste začali, ja pokračujem. Včera, keď som povedal pánovi Kamenickému Lacko, tak som bol označený za politického extrémistu. Je to smiešne? Je?

Milé kolegyne, milí kolegovia možno si niekto povie, že toto je taký bezvýznamný zákon, že preboha sú dôležitejšie veci, občania trpia, naozaj trpia, potraviny nie sú lacnejšie. Poďme odškodňovať tých ľudí, ale sú tu ľudia, ktorí počas komunizmu nemohli tvoriť. Sú tu ľudia, ktorí za svoje vierovyznanie trpeli. Sú tu ľudia, ktorí slobodne povedali svoj názor a trpeli. Máme tu len jediného človeka z opozície a aj by som sa pána Hazuchu chcel spýtať a dúfam, že mi odpovie, čo si on myslí o tom, že komunizmus naozaj utláčal ľudí. Komunizmus devalvoval slobodu. Komunizmus robil z ľudí socialistické, realistické stroje. Tak mňa zaujíma jeho názor na tento zákon. Pretože chcem sa ho spýtať kde bol na vojne? Ja som bol na vojne v Tachove. A môžem vám povedať, že to bolo obdobie neskutočného ... slovíčko nechcem povedať, že "bordel", ale to bol taký bordel na tej vojne, že to nebolo možné. Ja som bol čatár absolvent, ale ja som nevedel som, čo mám robiť, ako mám, nevedel som nič. Nič som nevedel a to nás školili na vysokej škole. Ale preto hovorím o tej vojne, pretože veľmi veľa ľudí, ktorí išli na vojnu boli zaradení do tzv. viete akých PéTéPé. A to bolo niečo neskutočné. Tam z vás urobili obyčajnú handru. Spisovatelia, vedci, ľudia, ktorí naozaj v živote dokázali veľmi veľa už v mladom veku, sa dostali do PéTéPé. A ja som bol s takými vojakmi a mladí socialistickí práporčíci, rotní, ktorí mali 18-násť rokov tam školili, a správali sa ako zvieratá k ľuďom, ktorí mali vedecké tituly. K ľuďom, ktorí naozaj v živote niečo dokázali. A odškodniť ľudí, ktorí trpeli za to, že mali slobodný názor je normálne. Viete, ja by som vám chcel niečo prečítať, sekunda. Komunistický režim naozaj prenasledoval ľudí, ktorí mali svoj názor, mali svoje presvedčenie, ktorí sa správali podľa svojho vedomia a svedomia a politická perzekúcia, ktorú komunistický režim robil bola proti ľuďom, ktorí sa postavili proti komunistickému režimu, ktorí sa neváhali postaviť, ktorí čestne bojovali, ale bojovali nie zbraňami, ale bojovali slovom. Bojovali básňou, bojovali dielom, bojovali divadelnými predstaveniami. Boli to disidenti, intelektuáli, novinári, náboženskí lídri a títo ľudia naozaj boli väznení za to, že mali slobodu a nezlomili sa. Veľa z nich sa nezlomilo, pretože keď máte slobodu, keď máte slobodu tu v duši, tak vás nikto nemôže zlomiť. Ja tomu verím. Taká jedna pani mi pred asi tromi rokmi keď som prišiel sem do Národnej rady povedala: "No veď počkaj, veď ty vyjdeš vonku, teba zatvoria do basy.", a ja jej hovorím: "Pani viete, aký je rozdiel medzi Ficom a mnou? Ja môžem v noci spávať. Pani, ja keď z tadiaľto zajtra odídem, tak odídem s čistým svedomím, s čistým štítom.". Ja to je mimo tému, a nechcem sa k tomu vracať, ale ja Robertovi Ficovi nezávidím tie jeho noci. Ale títo ľudia, ktorí boli zavretí, ktorí boli väznení, ktorí boli utláčaní, bití, týraní napríklad ten muž, o ktorom som hovoril sa vrátil domov nemal ani jeden necht, nemal ani jeden necht. A toto? Toto bol komunizmus! Ten dobrý komunizmus, o ktorom rozprávajú niektorí Ficovi voliči, že: "To boli časy, to bolo super! To za komunizmu sme sa mali tak dobre.". Áno, mali sa dobre tí, ktorí boli ticho. Tí ktorí nerozprávali a tí ktorí rozprávali so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak. Tí ktorí od iskričky, cez pioniera až po zväzáka a komunistu čestne stáli po boku súdruha Stalina, Brežneva. V živote nezabudnem, v gymnáziu, keď zomrel Brežnev, moje spolužiačky dve plakali. A ja som sa na ne tak pozrel, že prečo plačú, lebo nám zomrel súdruh Brežnev. A trošku napojím všimnite si, čo sa deje v Severnej Kórei. Tam všetci plačú, keď súdruh Kim niečo povie. A to je to vymývanie tých hláv. To je to, že tí ktorí poctivo, poctivo si robili svoju robotu, ktorí mali svoj názor, mali svoje presvedčenie, tak tí boli utláčaní, a tí ktorí tlieskali, tí ktorí fandili tak tí sa mali dobre. A teraz je tá príležitosť. Je tá príležitosť povedať nech sa páči, my sa vám ospravedlňujeme a aspoň takouto malou mierou, takouto malou mierou vám chceme pomôcť. Veď pomáhať sa má. Je tu niekto z vás raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deviatich, kto povie, že netreba pomáhať? Veď pomáhať sa má. Máme tu záchranára, ktorý celý život pomáha. Je tak? Tak, pomôžeme tým ktorí boli celý život týraní? Nie, nie pán Janckulík som hovoril...aj vy ste záchranár? Tak prepáčte, ospravedlňujem sa. Aj pán Janculík je záchranár, prepáčte. Nevedel som. Tak pán Janckulík tiež záchranár. Takže vie, čo to je zachrániť ľudský život. No, a na záver by som vám chcel ešte chcel niečo povedať, prečítať teda. Viete v komunizme, keď ste sa stali triednym nepriateľom, triednym nepriateľom, tak nebolo väčšieho, mohli ste byť vrah, mohli ste byť zlodej, pedofil, ale keď ste bol triedny nepriateľ, keď ste si dovolili povedať, alebo si urobiť výsmech z niečoho, tak to bolo strašné. A triedny nepriateľ sa mal veľmi zle. A zase vám poviem príklad 1985-tom, kto vie, čo bolo 85-tom aká športová udalosť veľká? Stali sme sa čo? Majstri sveta, v hokeji. A my na intern....no a vy ste sa ešte ani nenarodili vy dve, že? Nevadí, tak dievčatá prepáčte vtedy sme sa stali majstri sveta v hokeji a my sme to pozerali na internáte. Pozerali sme to na internáte a samozrejme sme vyšli pred internát s vlajkami a skandovali sme nech žije Československo, ale nič sme nerobili len sme skandovali nech žije Československo. Dvoch zobrali policajti, teda žandári pardon príslušníci verejnej bezpečnosti. Jeden mal tú žltú pásku, to bol pomocná stráž VB. A tento človek tých dvoch ... zobrali tých dvoch mojich kolegov a tých vylúčili zo školy. Vylúčili ich zo školy! Nemohli doštudovať. Jeden je taxikár teraz a druhý ani ja neviem, myslím, že emigroval potom. Ale predstavte si, že komunistický režim namiesto toho, aby sa radoval, že mladí ľudia sa tešia z toho, že Československo vyhralo, tak tak boli zmagorení tými sovietskymi priateľmi, tým Sovietskym zväzom, že týchto dvoch ľudí takto perzekuovali. A vedel by som vám povedať tisíce a tisíce príkladov ďalších a ďalších. Čiže naozaj, ja sa spytujem pána, chcem sa teda pána Hazuchu spýtať, čo si on o tom myslí? Teraz už môžete, nebojte sa, nikto tu nebudú na vás bonzovať kolegovia, nebudú hovoriť, že ten Hazucha s Pročkom komunikoval, zoberieme mu nejaké oné príplatky. Takže kľudne môžete povedať. Ďakujem veľmi pekne milí kolegovia. (Potlesk v sále.)

No a ja ešte pôjdem do rozpravy k tomuto, pretože toto je veľmi citlivá téma. Veľmi, veľmi potrebná, ale tu má ešte jeden rozmer tento zákon a to je to, že nie len odškodniť týchto ľudí finančne treba, ale treba si pripomenúť aj to, že rodiny týchto ľudí neskutočne trpeli. Ja poznám príbeh jedného človeka. Bol to učiteľ, ktorý, ktorého odvliekli do Sovietskeho zväzu, do Sovietskeho zväzu súdruhovia a bol tam v Gulagu. Rodinu presviedčali, že pracuje v Sovietskom zväze a vyrábali listy. Raz za čas poslali rodine list, že ako sa tam má krásne. Ako, ako tam pracuje a aké je to krásne. Po desiatich rokoch, po desiatich rokoch, keď padol komunistický režim sa vrátil domov, vrátil sa domov a jeho rodina bola stále v presvedčení, že, že on vráti sa človek, ktorý nám pomáhal, ktorý nám zarábal. Prišla domov troska. Prišiel domov strhaný človek, ktorý o dva roky na to zomrel, ale tam žil, lebo chcel sa vrátiť domov. Komunisti boli odporné hyeny. Boli to totalitný zabíjači slobody, keď niekto slobodne niečo povedal tak sloboda bola potlačená okamžite. Tak aspoň takto, aspoň takto by sme mohli ľuďom, ktorí neskutočne trpeli pomôcť, pretože nikto im nevráti to čo im komunistický režim zobral, slobodu.

Ďakujem veľmi pekne. Chvíľku som počkal, nech Gáborovi zaznie potlesk. Povedali ste, že sme unavení, no nemyslím si, že sme unavení, to si nemyslím. Poslanci, ktorí sú unavení sú doma. Mňa zaujala veta, ktorú ste povedali, že ako sa naša spolo... vy ste sa vlastne spýtali, ako sa naša republika vysporiadala so zločinmi komunizmu. No nevysporiadala sa, lebo komunisti sa len pretransformovali na sociálnych demokratov a z komunistov, ktorí nás okrádali počas komunizmu sa stali sociálni demokrati, ktorí nás okrádajú aj teraz a jednoducho sú to komunisti, ktorí nebudú sami seba trestať. Lebo po 1989 mne preskočili oči, keď som sa dozvedel v mojom okolí, čo sa eštebákov a akí eštebáci boli v mojom okolí ľudia, ktorých som poznal a nič sa im nestalo a tí ľudia donášali. Veď to máme, my sme mali premiéra Slovenskej republiky, ktorý bol evidovaný, doktor Mečiar, ktorý vytrhol zo spisov, vytrhol svoje správy o ňom z eštebáckych spisov. Takže viete, to je strašné, my tu máme spisovateľov, ktorí sú eštebáci a rozprávajú o demokracii. Tu v pléne máme eštebákov, ktorí si v pohode žijú. Ale smutné je, že vôbec to nevadí, komunistický režim čo tu spôsoboval a robil a ŠTB bola štátom v štáte, nevadí to voličom Fica. Nevadí, že eštebáci ponižovali ľudí, zabíjali ľudí, zatvárali ľudí, týrali ľudí, žiadna sloboda tu nebola a keď sa niekto ozval, tak to bolo strašné. Ja som sa dozvedel, že jeden z mojich profesorov na gymnáziu o mne napísal, že dajte si na neho pozor, ten je veľmi výrečný. To bolo strašné. A on bol eštebák.

Áno, treba každý jeden deň hovoriť o tom, že Robert Fico rozprával, že strčí rožok do huby premiérovi Hegerovi. Tak kam si ho teraz má Fico strčiť? Kde si ho Fico má strčiť teraz, keď naozaj to čo sa tu stále omieľa, nie omieľa, ale hovoríme, že klamali a vedome klamali. Len človek bez svedomia, bez svedomia a cti a morálky, človek, ktorý nakšeftoval obrovské peniaze, ktorý má, nemá problém s desiatimi miliónami, ktoré má zo štátnych zákazok, štátnych kšeftov povedať pred voľbami, my vám dáme lacnejšie potraviny, my. Viete, rozprávali, že sme to tu rozkradli, ale nepovedali, že dobre, oni to tu aj keď rozkradli, tak my dáme lacnejšie potraviny, teda my nedáme lacnejšie potraviny. Oni nepovedali, že oni kradli, my vám nemôžme dať lacnejšie potraviny. Oni povedali, oni kradli a my vám dáme lacnejšie potraviny. A tetušky a ujovia na dedine aj vďaka časopisu, ktorý rozdávali, rozdávali na dedinách uverili tomu, že ten Peťo Pellegrini im dá tie lacnejšie potraviny, že ten Robo Fico, veď to je taký, my milujeme toho Fica, veď on nám, Robo nám dá lacnejšie potraviny. Spytujte sa teraz, voliči SMER-u Roba Fica prečo nie sú tie lacnejšie potraviny. A oni samozrejme, Lacko Kamenický na záver vystúpi bez toho, aby mohol niekto reagovať, zbabelec a povie no, lebo predchádzajúca vláda, lebo oni to tu rozkradli, lebo oni. Ale nie lebo, Lacko, povedzte úprimne prečo nie sú tie lacnejšie potraviny, prečo nie sú tie lacnejšie, prihláste sa do rozpravy, nerozprávajte, Lacko. Prečo tie potraviny nie sú lacnejšie? Veď to povedzte tým ľuďom. Viete prečo? Pretože kšeftujete, pretože tie ušporené peniaze, ktoré konsolidujete dávate na kšefty a nie ľuďom.

Marián Viskupič podpisujem tvoju rozpravu v každom jednom bode, v každej jednej vete. Naozaj toto je rozpočet, ktorý je jeden z najhorších, ak nie najhorší rozpočet v dejinách novodobého Slovenska. Je to rozpočet, ktorý drancuje Slovákov a samozrejme papalášom a vládnej koalícii prináša zisky. Toto je rozpočet, ktorý znova Slovensku ukáže o čom Robert Fico a jeho vládnutie je, o kšeftoch. Trošíčku musím povedať, že vieš teraz vytiahla Saková s Ficom na vás tých 50 mil., tak mi príde také čudné potom, keď ťa vidím vzadu so Sakovou, ako s najlepšou kamarátkou, ale to si ty, to si ty Marián. Takže ja k tomu len toľko poviem, že určite sa nebudem dávať dokopy ja zo žiadnym z týchto kšeftárov. Len poviem, že teraz na záver vystúpi Kamenický jak žlč a kopu hnoja bude hádzať na všetkých, na Ódora, na Hegera, na Matoviča, už aj na Šimečku. Lebo na tých billboardoch si si mohol všimnúť už aj Šimečka je, ktorý zničil Slovensko. Šimečka, ktorý naozaj teraz je v parlamente, ale nikdy nevládol. Takže toto sú oni. Hádzať špinu, hádzať žlč na iných za svoje neschopnosti a za to, čo oni robia a nevedia to robiť. Tak ako maľujú obrazy, tak aj vládnu. Naivne, amatérsky a neodborne. Ja teraz odídem preč, pretože nebudem počúvať tieto klamstvá, ktoré tu Kamenický a bude rozprávať o tom ako Matovič to tu zničil a oni sú záchrancovia sveta. Oni sú tí jediní, každú jednu zákazku už teraz predražujú. Na každej jednej zákazke zarábajú. Toto je ich rozpočet. Ďakujem.

Ďakujem. Rasťo, hovoril si, že 16% mladých ľudí chce odísť zo Slovenska. No Fico nepotrebuje intelektom obdarenú mládež. Fico potrebuje tých, ktorým dá kvietok a tí budú hovoriť: "Milujem Fica." Fico nepotrebuje ľudí, ktorí sú tvoriví, kreatívni. Fico potrebuje ľudí, ktorým nasype do hlavy svoj populizmus a tí mu dovolia tu vládnuť a kšeftovať. Najhoršie na tomto celom rozpočte je, že oni vrieskali ako sme my to tu položili na kolená, ako Matovič to tu všetko dával, ako rozdával. Oni a teraz počúvajte Slováci, oni míňajú dvakrát toľko čo Matovič. Kamenický míňa dvakrát toľko. A potom sa tu postaví a rozpráva "Matovič to tu rozkradol, oni rozkrádali". Rozkrádali? My keď sme prišli, my keď sme prišli do vlády, tak tam v pokladnici nechal Fico a Pellegrini 1,5 miliardy. Počujete Slováci? 1,5 miliardy. A po tom ich rozkrádaní, po tom obrovskom rozkrádaní sme tam nechali 8,9 miliardy. Ale oni vám budú rozprávať ako sme to tu rozkradli, ako sa to tu rozkrádalo. A oni teraz musia šetriť. AJ ten rozpočet, veď oni musia šetriť. Šetria? Pridávajú ministerstvám, pridávajú Peťovi Pellegrinimu, pridávajú tam, kde nemajú pridávať, ale bežným ľuďom berú. Bežným ľuďom zvýšili dane a sebe zvýšili platy. Toto je, toto je vládna koalícia. Toto je ich rozpočet. Rozprávajú, že musíme konsolidovať, musíme šetriť. 2,7 mld. a už z tej 2,7 mld. 700 mil. ide na zbrojenie. Veď aj Blaha povedal, viete, my sme proti zbrojeniu, ale keď sa na tom dá kšeftovať, tak poďme zbrojiť. Hanba Kamenický, hanba.

Ďakujem Michal. Podpisujem každé jedno slovo, čo si povedal a takisto súhlasím s každým jedným slovom, ktoré tu v sále zaznievajú od mojich opozičných kolegov a to je celkovo naozaj aj o tom ako ovládli RTVS, ako dali trestným zákonom amnestiu zločincom, ako Špeciálnu prokuratúru zrušili a vlastne oni už nebudú vyšetrovaní. Ako konsolidujú miliardy a Kaliňák ide miliardy míňať na kšefty, ako dávajú doživotné renty za služby, ako každý deň sa dozvedáme o kšeftoch. Fantastické, ako naozaj podpisujem milí kolegovia. Ale potom nechápem, ja naozaj nechápem, keď tu vám nakladajú koaliční poslanci alebo nám nakladajú, dehonestujú nás a vyťahujú rôzne kauzy a urážajú naše rodiny neskutočným spôsobom. Ja nerozumiem tomu, keď vidím v zákulisí niektorých mojich kolegov, nebudem ich menovať, ako normálne s týmito ľuďmi, s týmito o ktorých rozprávame a vy rozprávate, aj ty si Miško rozprával, že sú to zločinci. Tak s tými zločincami kávičkujú, bavia sa pekne ako s najlepšími kamarátmi a mne to príde také zvláštne, také, tu v sále sú to zločinci a vzadu sú to príjemní milí ľudia, kamaráti, no tak trošku kšeftuje, trošičku ide predať nejaké zbrane za miliardu. No tak ale pekne sa s ním porozprávam, podám mu ruku, aj pusinku mu dám alebo dám im pusinku tým ostatným. Tomuto ja nerozumiem. Nehovorím o tebe Michal, ale hovorím o ľuďoch, ktorí naozaj so zločincami, o zločincoch rozprávajú, že sú zločinci a potom vzadu s tými zločincami sa smejú. Ja neviem, kde je divadlo, či tam vzadu alebo tu. Ale podpisujem Mišo každé jedno tvoje slovo.