Milé kolegyne, milí kolegovia, sme v skrátenom legislatívnom konaní, tak sa budem venovať skrátenému legislatívnemu konaniu. Skrátené legislatívne konanie o tom, že má zabrániť vážnym hospodárskym stratám a stratám na životoch. Toto, čo predniesol a priniesol Rudolf Huliak, je naozaj unikátny príklad toho, ako skrátené legislatívne konanie bude pravým opakom.
Skrátené legislatívne konania by mali naozaj pomáhať. Už sme tu počuli od mojej kolegyne príbehy, ktoré sú tragické na základe toho, že niekto z rodiny je gambler. Ja robím v treťom sektore 35 rokov a keď ste hovorili tie príklady, tak ja poznám niekoľko desiatok ľudí, čo spáchali samovraždu, niekoľko desiatok a zvlášť jedna, jeden, jeden sa ma tak dotýka. Jedna moja dobrá známa si zobrala pôžičku pred rokmi, nevedela ju splácať, tak skúsila, že si tie peniaze získa v herni. A tak tomu podľahla, manžel o tom nevedel, že dala do zálohy dom, pozemky a všetko prehrala. Všetko. Nakoniec spáchala samovraždu a manžel s tromi deťmi prišiel žiadať o pomoc. Pomohli sme mu urobiť osobný bankrot, ale tie deti sa dodnes z toho nespamätali.
A ja sa pýtam, či Rudolf Huliak nemá kožu na tvári. Ono v poriadku, áno, jemu bolo jedno, že či bude minister hospodárstva, keby bolo ministerstvo kozmonautiky, tak bude aj minister kozmonautiky, lebo on má naozaj k športu tak blízko ako k tomu bicyklovaniu. Ale ľudskosť máme každý v sebe. Naozaj každý. Každý jeden človek. A keď sa to dotýka nás a našej rodiny, tak obzvlášť sme citliví. A ja sa chcem spýtať predkladateľa Rudolfa Huliaka, či on nepozná niekoho blízkeho vo svojom okolí, kto prepadol hazardu. A či mu to za to stojí tento zákon naozaj predniesť a nestiahnuť ho.
Rudolf Huliak, vy máte v sebe ľudskosť? Ja si myslím, že máte. Tak jej nechajte priechod, vypočujte si ešte mojich kolegov, ktorí budú rozprávať, vypočujte si o tragédiách, ktoré spôsobuje gamblovanie. V čase keď u mňa, v našej reštaurácii bol pán Galis, tak v tom čase, pán Galis, sme riešili toho pána, ktorému sa obesila žena, keď ste tam boli v Haliči na výročie futbalu, v ten deň som to riešil a na to nezabudnem nikdy v živote, lebo vám sme dali fľaštičky so slivovicou a tomu pánovi sme riešili, tomu pánovi sme riešili pomoc. A ja apelujem aj na vás, pán Galis, vy ste športovec, ste vynikajúci športovec, dosiahli ste vynikajúce úspechy v športe, a vy toto budete podporovať? Vy tento zákon, kde sa budú ničiť životy, podporíte?
Aké zisky vytvárajú herne, vytvára hazard? Obrovské. Ale pre koho? Pre koho vytvárajú tie zisky? A ako sa využívajú tie zisky aspoň na to, aby sa eliminovali nejako tie straty a to nešťastie? Nijako. Žijeme v štáte, kde pomoc pre chorých, sociálne slabých, pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc, neexistuje. Žijeme v štáte, kde si mocní môžu povedať: poď sem, počúvaj, končí mi licencia. Tu máš, sprav to a dobre zarobíš. A dobre zarobíš.A ten človek, ktorý toto zoberie, v nedeľu pôjde do kostola, lebo sa tvári na kresťana, možno aj vyspovedá, povie farárovi: pán farár, kradol som. Pán farár, podporujem zlú vec. A, žiaľbohu, farár mu povie: urob si desať otčenášov, sedem zdravasov. A vyjde zo spovednice a (rečník si tľapne rukami) yes, mám odpustené, idem ďalej. Ale ten človek, tomu sa to napíše. Ten človek, ktorý zničí tisíce rodín, tomu sa to napíše. To, že vyjde zo spovedelnice, a kto nechodí, tak tomu nepomôže. Lebo ja verím, že každý to, čo vysielame, tak za to dostaneme riadne, riadne naspäť. Či už pomáhame, či robíme dobre, alebo či pomôžeme nejakej herni, ktorej končí licencia, a pomôžem jej a je mi jedno. Veď farár povedal. Ja sa ospravedlňujem všetkým veriacim, to nie je na veriacich, ale to je na to, čo si niektorí farizeji myslia, že nič sa im nestane.
Ešte jeden príklad vám chcem povedať. Máme takého človeka, ktorý má postihnuté dievča a aj on chodil k nám. Pomáhali sme mu, požičiaval si peniaze, lebo naozaj ako nestíhal to. Ale vracali, teda vracal nám to nám, našej neziskovke, tým, že sme ho na našich akciách, ktoré sme urobili niekoľko tisíc, sme ho volali a on na dohodu pomáhal. Ale zrazu prišli sme do obdobia, že hovorím mu, že nechodíš na tie akcie. Nemám čas, ja som si našiel robotu. Nemám čas. A keď sme mali jednu takú akciu, tak ten človek, ja som bol v Lučenci, bol som kupovať nejaké veci pre deti a pozerám sa a ide do herne. A on dostával sociálne dávky. Dostával sociálne dávky. A ja som vošiel do tej herne a našiel som ho, ako hrá na automate. A som prišiel za tou pani, ktorá tam bola a hovorím: prepáčte, ale on nemôže tu byť. Vy ich máte registrovaných, lebo tí ľudia, čo dostávajú dávky, sú registrovaní a nemôžu byť. A ona: joj, ja som si to nevšimla. Okamžite volala, okamžite volala majiteľovi, ten prišiel, urobil akože divadlo, že no, ona to nevedela a ona o tom nemohla vedieť. Každá jedna herňa, a dnes som tom už počul, kto ich prevádzkuje, tak každá jedna herňa porušuje, porušuje základné princípy a robí si to tak, ako chcú oni. Tak, ako chcú oni. Im je jedno, že tam príde otec postihnutého dievčaťa a prehrá tie peniaze. Im je to jedno.
Ale ja verím, že vám to nie je jedno, vy, čo pozeráte. Že vám nie je jedno, že máme ministerstvo športu a cestovného ruchu, ktoré ide cestovný ruch zveľadiť tým, že sem budú chodiť zo zahraničia turisti a prehrajú tu peniaze, namiesto toho, aby tie peniaze dali do reštaurácií, išli na nejakú atrakciu, išli do Tatier. A ja som hlboko presvedčený, pán Huliak, že ak tento zákon nestiahnete, tak vám sa to takým spôsobom vráti, že si to zapamätáte na celý život.
Ďakujem. (Potlesk.)
