Videokanál poslanca

Dobre, tak na úvod teda mi dovoľte povedať, že, že v súčasnosti sa stále povoľujú jadrové elektrárne podľa päťdesiatky, podľa dvestojednotky, ktorej účinnosť odkladáme, bolo prechodné ustanovenie, že budú sa naďalej povoľovať podľa päťdesiatky a to až do roku 2030. Jediný princíp, ktorý sa mení, to je z pohľadu projektov vydávania územných rozhodnutí a následne stavebných povolení.
To, o čom tu hovoríte, pán poslanec Hlina, ten obálkový spôsob, viete, na čo, na čo slúži územné rozhodnutie? Vy viete, lebo vy toho staviate veľa. Územné rozhodnutie musí určovať funkciu, poviem to veľmi zjednodušene preto, aby to pochopil občan, ktorého nechceme zavádzať, určuje funkcie, funkciu a objem. Súhlasíte so mnou asi. Čiže ak máme funkciu a objem určenú, tak v prípade atómovej elektrárne hovoríme, že, že vnútornú skladbu objektov, ale to sa bavíme o veľmi teda teoretickom prípade, bude určovať až stavebné povolenie. To je jediné, to je, to je princíp obálkového, a preto je to v úvodzovkách v odôvodnení, v zákone to je jednoznačne napísané. Ste zobrali jednu vetu z odôvodnenia, ktorá je dokonca v úvodzovkách, pretože sa používa zaužívaný výraz, ktorý sa v tomto stavebnom práve zaužíva, nie je to výraz použitý v rámci tejto legislatívy. To znamená, ešte raz zopakujem, hovoríme o tom, že jediné, čo sa mení, stále povoľujú sa takéto elektrárne a takéto zariadenia úplne rovnako, ako sa povoľovali v minulosti, je tu jediná zmena a to je to, že vnútorné usporiadanie objektov v rámci areálu je nutné až v rámci stavebného povolenia. No je to preto, a preto sa predlžuje aj lehota platnosti tých povolení, lebo vieme, že v prípade, že by sa v budúcnosti, sme sa rozhodli robiť nejakú elektráreň, a opakujem, aj podľa nového zákona dveti... do roku 2030, ktorý odhlasovala minulá administratíva, tak bolo tam napísané, že teda minulá, minulý parlament, tak tam bolo napísané, že až do roku 2030 sa budú povoľovať tieto stavby podľa zákona päťdesiat. To znamená, nič sa nemení, nie je pravda, že keď niečo dneska začneme, tak sa to bude podľa tohto zákona, to tak bolo nastavené už predtým, a ešte raz opakujem, jediná zmena je v tom, že predlžujeme platnosť územného rozhodnutia, aby sa práve v rámci stavebného povoľovania mal, bola príležitosť na to, aby sa precizovali technológie a vnútorné usporiadanie objektov v rámci jedného areálu. Takže žiadnu atómovú elektráreň nepovoľujem, nič, nič dramatické sa nedeje, nič, nič sa nemení.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, na dnešné rokovanie predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny návrh v súlade s plnením úloh vyplývajúcich z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Cieľom návrhu je naliehavá požiadavka oddialiť nadchádzajúcu účinnosť zákona č. 200/2022 Z. z. o výstavbe v znení neskorších predpisov v súvislosti s nepripravenosťou na spustenie povoľovacích procesov podľa novej legislatívy o výstavbe a odložiť účinnosť zákona o výstavbe o jeden rok, to jest do 1. apríla 2025 a to najmä z týchto dôvodov: nepripravenosť integrácie povoľovacích procesov stavieb, ktoré podliehajú procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, časový sklz pri príprave vykonávacích právnych predpisov, nutnosť opravy vád a chýbajúcich častí právnej úpravy nadväzujúcej na zákon o výstavbe, časový sklz prípravy formulárov a digitalizácie konaní vo výstavbe a technického vybavenia, nedostatočné personálne obsadenie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR vyškolenými odbornými zamestnancami pre realizáciu preberaného rozsahu povoľovacích konaní.
Aktuálna nepripravenosť podmienok napríklad zákona o výstavbe by po nadobudnutí jeho účinnosti znemožnila realizovať povoľovacie procesy stavieb vyžadujúcich aj posúdenie vplyvov na životné prostredie, čo sú takmer všetky významnejšie verejné a súkromné investície. Predstavovala by tiež priame ohrozenie pripravenosti na čerpanie investícií z fondov EÚ, najmä z plánu obnovy a odolnosti, a vážnym spôsobom by zasiahla do možnosti povoľovať stavby bežných stavebníkov.
Zastavenie procesu prípravy stavieb by spôsobilo investorom aj štátu vážne ekonomické škody. Sekundárne by znamenalo aj výrazný pokles stavebných zákaziek a tým aj zníženie výkonnosti už aj tak zákazkami nedostatočne saturovaného stavebného trhu vrátane negatívneho dopadu na výnosovú časť verejných rozpočtov.
Návrh zákona súčasne obsahuje ustanovenia, ktoré smerujú k skráteniu doby prípravy stavieb, najmä doby administratívneho posudzovania vo fáze povoľovania stavieb v prechodnom období i s využitím inštitútov stavebného práva rozšírením možnosti spojenia územného konania, stavebného konania na podklade záväzného stanoviska orgánu územného plánovania a umožneniu povolenia stavieb tvoriacich súbor stavieb v spoločnom konaní.
Návrhom sa zároveň upravuje zákon 200/2022 o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov a ďalšie nadväzujúce tzv. zberné zákony tak, aby sa umožnilo ich fungovanie v prechodnom období v situácii, kedy zákon o územnom plánovaní nebude platiť súčasne zmeny zákonov o výstavbe, ale v podmienkach doterajšej stavebnej legislatívy.
Nespustenie účinnosti zákona 201/2020 Z. z. v znení neskorších predpisov o výstavbe spôsobuje nutnosť novelizovať ďalšie ustanovenia osobitných zákonov, napríklad telekomunikačný, letecký a ďalšie, keďže návrhy zákonov schválených v ostatnom roku už počítali s novou legislatívou a nadväzovali na ňu. Tieto vzťahy bude nutné upraviť v prechodnom období, aby boli vykonateľné.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Dobre, takže začnem tou filozofiou, dobre. Teraz aby som to vysvetlil, čo sa, čo sa udialo. Pán poslanec za OĽANO Jakab, ktorý bol jeden z dvoch členov predstavenstva, ktorí konali v tej agentúre, museli konať spolu, tak je to nastavené. To znamená, on sa v momente, jak sa stal poslancom, vzdal. My si myslíme, že sa vzdal zlým spôsobom a teda to vzdanie sa nie je správne. Rozumieme sa? Že neúčinné. To znamená, už toto samo ochromilo tú agentúru. Aj keby som rovno sem došiel do Národnej rady, na návrh 15 poslancov by som chcel tam niekoho dať, tak máme tu problém, pretože naši právnici sa na to pozerajú, že to neurobil správne, to znamená, do dnešného dňa nám to naozaj zaparalyzoval a je to nesystémové, aby to takto fungovalo. Takže to je prvá vec.
Druhá vec, všetky podklady k tejto agentúre sme hľadali, snažili sme sa ich dopytovať, členov predstavenstva, aby nám dali k tomu teda podklady. Dostali sme ich v pondelok tento týždeň. To znamená, od pondelka sme to začali že veľmi intenzívne študovať. Táto agentúra zaviazala tento štát s dvoma spoločnosťami na výstavbu nájomných bytov. Sú to niečo ako rámcové dohody, nie sú tam konkrétne investičné projekty, ale sú tam veľmi jednoznačne pomenované pravidlá tejto spolupráce. Nám sa to javí, že to je v poriadku. Javí sa. Áno, študovali sme to štyri dni. Za tie štyri dni tie projekty alebo ten princíp toho, čo sa tam udialo, vyzerá, že nie je úplne malígny. To znamená, keby som sem došiel dnes s tým, že tú agentúru idem rušiť, lebo som o tom presvedčený, že to je celé zle, tak by som došiel s tým, že ideme tú agentúru rušiť. Však my ju rušiť nejdeme. My si myslíme, že potencionálny benefit, ktorý z tých projektov môže vyplynúť, je oveľa, oveľa väčší než potenciálne riziko, ktoré pre tento štát môže vzniknúť. Stačí vám to zhruba takto? To znamená, to znamená, ale áno, uvidíme, uvidíme, ešte sa ideme s tým zaoberať, kam sa to podarí došoférovať. Ale ja nemôžem došoférovať, ak nemám predstavenstvo alebo štatutárny orgán, ktorý je schopný konať. A ktorý je schopný mi predkladať dokumenty, ešte toto poviem k tomu, čo je zaujímavé, len pre záznam. Ten záväzok, čo tá agentúra vykonala v tomto štáte voči tým dvom spoločnostiam, sú to naozaj veľké spoločnosti a tak ďalej, my to vnímame, to, že spoločnosti by nešli do žiadneho reputačného rizika a myslíme si, preto si myslíme, že to je v poriadku a že to určite v poriadku bude, ale v každom prípade tie, ten záväzok schválila vláda. A bola to konkrétne vláda pána Hegera a bolo to na vláde 31. 1. 2003. To znamená, keď tieto záväzky boli schválené vládou.
Takže ja si myslím, že darmo tu sa obraciate na kolegov zo SMER-u, že hlasovali za niečo, čo nebolo v poriadku, lebo to nehovoríme a preto nerobíme to, čo robíme. My hovoríme, my musíme (reakcia z pléna), môžte, my musíme dnes tú agentúru uchopiť, principiálne sa nám zdá a veríme tomu, že to, čo tam je, to, k čomu sme sa zaviazali na slovenskej strane, to znamená to zvýhodnenie, tá štátna pomoc, ktorá sa notifikuje momentálne ešte, bude mať ten benefit, ktorý je deklarovaný a ktorý bol zamýšľaný. Verím tomu, že áno. (Reakcia z pléna.) Áno, no, nie, nie. To znamená, dokonca by som povedal, že tá notifikácia alebo to, ako dopadne tá notifikácia tej štátnej pomoci pred tou Európskou komisiou, je jediná rozväzujúca podmienka alebo možnosť toho zmluvného vzťahu. Takže dúfajme, že to dopadne dobre, pretože naozaj sa to celé javí, že to je v poriadku a naozaj by to mohlo pomôcť k tomu, že na konci dňa tie byty tu budú stáť. A budú to nájomné byty a za regulované nájomné. Preto opakujem, nie sme tu dneska s tým, že ideme tú agentúru rušiť alebo že ideme proste zaraďovať spiatočku. Nie. Ideme meniť jej štatutára. Ideme ju sfunkčniť. Dobre? Ak stačí takto.
Pozerám, či som spomenul všetko, čo tu mám napísané. Mám tu všetko.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2023 Z. z.
Súčasne platná právna úprava zákona č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania obsahuje relatívne podrobnú úpravu Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania vrátane značne neštandardnej úpravy jej orgánov. Ide o dôsledok novelizácie tohto zákona zákonom č. 231/2023 Z. z., v ktorom sa cez pozmeňujúci a doplňujúci návrh v druhom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky uskutočnilo viacero podstatných zmien. Medzi tieto zmeny patrí zmena spôsobu kreácie členov predstavenstva agentúry, ktorá bola dovtedy upravená v jeho stanovách. Podľa platného znenia sú členovia predstavenstva agentúry volení a odvolávaní Národnou radou Slovenskej republiky na návrh aspoň pätnástich poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na sedemročné funkčné obdobie. Členov predstavenstva agentúry je pritom možné odvolať len dôvodov taxatívne uvedených v zákone, čo je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilosť zo zdravotných dôvodov vykonávať funkciu po dlhší čas ako je šesť mesiacov. Takáto právna úprava je značne neštandardná, pretože voľbou členov predstavenstva agentúry v Národnej rade získavajú títo členovia silnú legitimitu a mandát v právnickej osobe, ktoré nie je kontrolným orgánom verejnej moci, ani nie je zložkou systému bŕzd a protiváh v rámci deľby moci. Ide o nesystémový krok, ktorý vytvára precedens, kedy výkonná zložka moci bude zákonodarcom oberaná o personálne rozhodnutia v ústredných orgánoch štátnej správy a v iných vládnych organizáciách a štátnych podnikoch. Táto právna úprava je problematická aj z toho dôvodu, že zakladatelia agentúry, ktorí v zmysle ich stanov tvoria najvyšší orgán agentúry, nemajú žiadnu kreačnú právomoc voči členom predstavenstva.
V nadväznosti na uvedené sa navrhuje, aby sa v zákone o štátnej podpore nájomného bývania zmenil spôsob kreácie členov predstavenstva agentúry tak, aby ich vymenúvala a odvolávala členská schôdza agentúry. Zároveň sa navrhuje, aby sa zo zákona vypustilo sedemročné funkčné obdobie členov predsedníctva a taxatívny výpočet odvolávacích dôvodov, teda neštandardné prvky tejto právnej úpravy, ktoré ohrozujú funkčnosť agentúry.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Okej, najprv prakticky. Pán poslanec Dostál, 148 bodov je k posunu účinnosti. Ja chápem ten váš pohľad na to, len vy ste to veľmi, by som povedal, poňal tak, že hovoríte len o bodoch, ktoré konkrétne riešia posun účinnosti, ale ony nadväzujú na to, že ten zákon o územnom plánovaní nechávame, aby nadobudol účinnosť. To znamená, že nie je to úplne korektný údaj. My hovoríme 148 bodov súvisí s posunom účinnosti, ktoré by inak nebolo treba robiť.
Pán Hlina, pán poslanec, ja som čakal na stavebné povolenie sedem rokov, čiže ešte, ešte o rok dlhšie než vy. A verte mi, a ja som, myslím si, že čo-to tuto v Bratislave postavil. Verte mi, že mojím absolútne najdôležitejším zámerom, a to sa vás chcem opýtať, z tých šiestich rokov, koľko ste čakali na záväzné stanovisko magistrátu, ak to bolo teda v Bratislave, a koľko trvalo už to samotné stavebné povoľovanie. Lebo chcem k tomu povedať jednu vec. V Bratislave je najväčší problém s tými záväznými stanoviskami, na tom sa asi zhodneme. Napriek tomu, že administratíva pána primátora Valla s tým mala veľký problém, tak nakoniec sme sa dohodli na tom, že akceptoval šesťdesiatdňovú fikciu súhlasu. A ja som navrhoval tridsaťdňovú. A myslím si, že šesťdesiat dní s fikciou súhlasu, pred tým tam nebola žiadna lehota, a to bol práve nástroj na to, aby sme možno sa mohli okolo toho motať.
Chcel by som vás poprosiť ešte jednu vec, pán poslanec Hlina. Používate tie výrazy motať, krútiť sa, že sme tu všetci babráci. Človek inak vám, potom tak sa zamýšľa nad tým, že prečo vlastne chcete žiť na Slovensku. Ja to nevidím takto pesimisticky. Pracujeme na tom, aby sa nám tu žilo lepšie a ja verím tomu, že sa nám to podarí, že sa nám tu podarí aj spoločnými silami niečo dosiahnuť. A poviem vám takto. Ja som predsa ponúkol každému jednému poslaneckému klubu, okrem toho jedného, čo sedí tak hore úplne v rohu, príležitosť na to, že dojdem na klub a budem o týchto zákonoch, keďže išli mimo MPK, s vami diskutovať, tak ako som diskutoval s každým jedným združením, ktoré o to prejavilo záujem. Mohli sme si veľa týchto vecí vysvetliť v rámci takejto možnosti. To znamená, ja viem, že to neni štandardné, ale keďže sme išli mimo MPK, tak som tú možnosť ponúkol. Bol som na každom jednom klube, ktorý mi tú príležitosť dal. Bol som aj na klube KDH, z opozičného klubu klub PS mi prezentáciu na poslednú chvíľu zrušil. A od SaS-ky som tú príležitosť ani nedostal. Ako viem, že tam asi pravdepodobne došlo k nejakému komunikačnému šumu, tak riešil som to cez pána Tomáša Szalaya, možno zabudol, možno to opomenul, v každom prípade predpokladám, že to bola, že to bola takáto komunikačná chyba a nie nezáujem z vašej strany sa tejto problematike venovať. Lebo vidím, že teraz ste tu jediný, ktorý tu diskutuje na tú tému, takže verím tomu, že asi by sme sa vedeli o tom porozprávať. Pardon, ešte tam, aby som nezabudol. Dobre.
Prečo sme to posunuli o rok? No ja naozaj mám veľký záujem zmeniť filozofiu. Nemyslím si, že filozofia, ktorá viedla k tomu, aby tieto zákony nadobudli platnosť, ktoré dneska platné sú teda a posúvame aj im účinnosť, je to správne nastavené. To znamená, je si dovoľujem povedať, že to, ako to pripravím, tak bude lepšie pre občana, lepšie pre obec, lepšie pre podnikateľa a lepšie pre tento štát.
Myslím, pán poslanec Hlina, že jedného dňa ja budem tiež rád to komentovať spoza plota, keď budete sedieť vo vláde ako minister a držím vám palce, aby ste sa tam jedného dňa dostali, budeme sa tiež na to pozerať. Tiež by som vás ale chcel poprosiť, aby sme nezavádzali. Ja viem, že nemusí každý byť odborník na stavebné právo, ale vy ste čo-to tiež postavili a čo-to povolili, aj keď ste hovorili, že to vybavovala manželka, tak určite viete, že nie úplne korektne informujete o tom, čo sme týmto, čom sme týmto súborom zákonov alebo teda súborom legislatívy sa snažili dosiahnuť.
Neporovnávajme, prosím vás, Európsku úniu s Čínou, lebo môžem sa o tom baviť, že Čína postavila desaťtisíce kilometrov diaľnic, ale predsa tam neexistuje participatívny proces verejnosti. Akože keď nebudeme sa baviť o tom, že existuje nejaký proces EIA, tak sa potom, potom môžme postaviť tie diaľnice, áno, veľmi rýchlo. Keď sme sa bavili o dánskom tunely, áno, podarilo sa im, ale tiež lex specialis konkrétne na tú stavbu. To, čo som ponúkol tú diskusiu, nebola len o stavebnom, to bola aj o zákone o strategických investíciách. Tam práve robíme presne to, že inšpirujeme práve Dánskom, ktoré má takýto zákon. To znamená, verte mi, že ak sa to podarí a nezlyhá žiaden iný faktor, tak áno, ideme touto cestou. Dobre.
Čo sa týka tých komentárov na dôvodovú správu. Pán poslanec Dostál, keď sa precizuje formulácia, tak ja si myslím, že to je dostatočný dôvod, to je dostatočne uvedený dôvod. To je proste slovenský jazyk, precizovanie formulácie v zákone je predsa na to, ak ukazuje prax, že niektorý paragraf zákona môže byť vyložený gramaticky alebo zámerom zákonodarcu, alebo akokoľvek a nie je v tom jasno, tak to je precizácia predsa paragrafu, to je precizácia toho znenia. Ja neviem, ako to inak ešte zdôvodňovať. Dobre. Opomenul som niekoho?
Ešte náklady, okej, dobre. Ja si myslím, že dnes, ako je to nastavené, to znamená, keď je prenesený výkon štátnej správy, zase jedná sa o môj názor, tak lacno sa nám to už nepodarí robiť nikdy, hej. Ale to, že to dneska stojí štát na prenesenom výkone štátnej správy nejakých 10 mil. euro, tak, samozrejme, keď pozrieme potom na ústrednom orgáne štátnej správy, ako je spomínaný úrad, ktorý má rozpočet 60 mil., tak si začneme klásť otázky, že prečo. A odpoveď je áno, to na tých obciach nefunguje, nefunguje to ideálne. Sú preťažované, tí zamestnanci tam majú platy, aké majú. Abstrahovať digitalizácie stavieb, čo si myslím, že je absolútne dnes, v dnešnom prostredí je to nutnosť mať, mať to zdigitalizované, jak sa povie, tie stavby na Slovensku.
To znamená, ideme si za viacej peňazí kupovať lepšiu kvalitu, ideme odstraňovať frustráciu občanov zo stavebných konaní, ideme odstraňovať frustráciu developerov zo stavebných konaní a áno, asi to bude niečo viacej stáť, to je pravda. Odmenou za to by malo byť rozpumpovanie stavebného sektora, ktorý nám prinesie naspäť tieto peniaze na DPH a na tom, čo tie stavby budú mať, aký bude ich pozitívny dopad na národné hospodárstvo. Takže toľko opäť k tomu, čo to asi stojí. Ale, samozrejme, ja, ešte raz zopakujem, ja nebudem dnes prezentovať môj názor úplne presný na to, ako si myslím, že ten zákon má byť nastavený, aj keď ja v tom mám jasno. Ale to si vytvárame, ten čas, na to, tým rokom, aby sme naozaj spravili tú diskusiu o tom, ako si všetci myslíme, že by to malo vyzerať a tak bude vyzerať tá nová legislatíva. To súčasné nastavenie nepovažujem za šťastné, a preto som rád, že ak sa nám podarí tú účinnosť o ten rok odložiť už s tam výraznými zmenami, ktoré pomôžu, aby pán poslanec Hlina najbližšie to stavebné povolenie naozaj nedostal v rokoch, ale v mesiacoch.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, na dnešné rokovanie predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny návrh v súlade s plnením úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Cieľom návrhu je naliehavá požiadavka oddialiť nadchádzajúcu účinnosť zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení neskorších prepisov, ďalej len zákon o výstavbe. V súvislosti s nepripravenosťou na spustenie povoľovacích predpisov podľa novej legislatívy o výstavbe odložiť účinnosť zákona o výstavbe o jeden rok, t. j. od 1. apríla 2025, a to z týchto dôvodov.
Nepripravenosť integrácie povoľovacích procesov stavieb, ktoré podliehajú procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. To je ten, to je ministerstvo životného prostredia, hej. Časový sklz pri príprave vykonávacích právnych prepisov, nutnosť opravy vád a chýbajúcich častí právnej úpravy nadväzujúcej na zákon o výstavbe, napríklad zákon o správnych poplatkoch, časový sklz prípravy formulárov a digitalizácie konaní vo výstavbe a technického vybavenia, nedostatočné personálne obsadenie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR vyškolenými odbornými zamestnancami pre realizáciu preberaného rozsahu povoľovacích konaní. Dnes povoľuje 950 stavebných úradov na obciach, sú to desiatky tisícov konaní. Aktuálna nepripravenosť podmienok na aplikáciu zákona o výstavbe by po nadobudnutí jeho účinnosti znemožnila realizovať povoľovacie procesy stavieb vyžadujúcich aj posúdenie vplyvov na životné prostredie, ktoré sa malo podľa novej úpravy realizovať integrovaným konaním, čo sú takmer všetky významnejšie verejné aj súkromné investície. Predstavovala by tiež priame ohrozenie pripravenosti na čerpanie investícií z fondov EÚ, najmä z plánu obnovy a odolnosti, a vážnym spôsobom by zasiahla aj do možnosti povoľovať stavby bežných stavebníkov. Zastavenie procesu prípravy stavieb by spôsobilo investorom, aj štátu, ako aj občanom ekonomické škody. Sekundárne by znamenalo aj výrazný pokles stavebných zákaziek a tým aj zníženie výkonnosti už aj tak zákazkami nedostatočne saturovaného stavebného trhu vrátane negatívneho dopadu na výnosovú časť verejných rozpočtov.
Návrh zákona súčasne obsahuje ustanovenia, ktoré smerujú k: skráteniu doby prípravy stavieb, najmä doby administratívneho posudzovania vo fáze povoľovania stavieb v prechodnom období využitím existujúcich inštitútov stavebného práva – to je tá päťdesiatka, zmeny v päťdesiatke; integrácii správnych konaní bez toho, aby sa zasiahlo do pôsobnosti iných orgánov štátnej správy alebo práv a oprávnených záujmov účastníkov konania; o rozšírenie možností spojenia územného konania, stavebného konania na podklade záväzného stanoviska orgánu územného plánovania;, umožnenia povoľovania stavieb tvoriacich súbor stavieb všeobecných a špeciálnych v spoločnom konaní.
Návrhom sa zároveň upravuje zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov a ďalšie nadväzujúce zberné zákony tak, aby sa umožnilo ich čo najširšie fungovanie v prechodnom období v podmienkach postupu podľa doterajšej platnej stavebnej legislatívy.
Chcem povedať ešte jedno. Príprava tejto legislatívy bola realizovaná za účasti ZMOS-u, Únie miest Slovenska, ako aj zväzu stavebných podnikateľov.
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu návrhu tohoto zákona.
Ďakujem pekne.

Nie nebolo, to je na záver rozpravy. (Rečník reagoval na predchádzajúce reakcie z pléna.) Tak opäť nepôjdem do hmoty, skúsim sa vyjadriť len k návrhu na skrátené.
Takže v súčasnosti je vedenie agentúry pre podporu štátom podporovaného nájomného, ospravedlňujem sa, je to veľmi dlhý názov, asi som to nepovedal správne. Štatutárnym orgánom tejto agentúry sú dvaja členovia predstavenstva. Musia konať spoločne. Jedným z členov je súčasný, alebo bývalým členom, lebo o jeho vzdaní sa funkcie sa vedie polemika, či bola spravená správne a legitímne, je pán poslanec Jakab. Takže dneska je agentúra paralyzovaná, nevedia si podpísať ani dohody o vykonaní práce, nevedia si ani zabezpečiť Windows do počítača. To znamená, dnes máme situáciu, kedy naozaj sme v tiesni časovej a je potrebné veľmi rýchlo stanoviť také orgány tej agentúry, ktoré budú môcť vykonávať svoju činnosť.
K ostatnému sa, prosím, vyjadrím potom až v rámci, v rámci samotnej rozpravy k návrhu. Toľko len k tomu návrhu na skrátené.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpory nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 231/2023.
Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie sa predkladá z dôvodu potreby urýchlene prijať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení zákona č. 231/2023 tak, aby mohol nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia. Súčasná právna úprava zákona č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania v dôsledku novelizácie zákonom č. 231/2023 obsahuje relatívne podrobnú úpravu agentúry štátom podporovaného nájomného bývania vrátane značne neštandardnej úpravy jej orgánov. Podľa platného znenia sú členovia predstavenstva agentúry volení a odvolávaní Národnou radou Slovenskej republiky na návrh aspoň 15 poslancov Národnej rady na sedemročné funkčné obdobie. Členov predstavenstva agentúry je pritom možné odvolať len z dôvodu taxatívne uvedených v zákone, obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilosť zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju funkciu po dlhší čas ako šesť mesiacov. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje, aby sa v zákone o štátnej podpore nájomného bývania zmenil spôsob kreácie členov predstavenstva agentúry tak, aby ich vymenúvala a odvolávala členská schôdza agentúry. Zároveň sa navrhuje, aby sa zo zákona vypustilo sedemročné funkčné obdobie členov predsedníctva a taxatívny výpočet odvolacích dôvodov, teda neštandardné prvky tejto právnej úpravy, ktoré ohrozujú funkčnosť agentúry.
Vzhľadom na to, že v zmysle platnej právnej úpravy zakladatelia agentúry, teda Úrad vlády Slovenskej republiky a ministerstvo financií, nemajú možnosť ovplyvniť zloženie a spôsob činnosti predstavenstva agentúry ako štatutárneho orgánu, môže dôjsť k paralýze činnosti agentúry, ohrozeniu plnenia úlohy vlády Slovenskej republiky v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania, k tým aj hrozbe značne hospodárskych škôd zo strany štátu.
Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, dovoľujeme si vás požiadať o podporu predloženého návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem pekne.

Tak ďakujem pekne.
Takto, ja nebudem sa vyjadrovať k veciam, ktoré nesúvisia s návrhom na skrátené konanie. Na to bude priestor, si myslím, v rámci diskusie k návrhu legislatívy ako takej. Takže čisto k tomu skráteniu.
Asi všetci súhlasíme s tým, že hospodárske škody na hrubom domácom produkte, ktoré by spôsobil kolaps povoľovacích procesov, by boli veľmi výrazné. To, či na to, kto za to môže v bývalej vláde, akým spôsobom to bolo nastavené, a súhlasím, že s týmto SaS-ka asi nič nemá, aj keď sedeli ste v tej koalícii a zahlasovali ste za to, ale tak to poviem.
Sú dve roviny, ako povedal aj tuto pán sused Dostál, pán poslanec, že sú dve roviny. Jedna rovina je, či hmota toho zákona, ako bol napísaný, či filozoficky sa s tým táto vláda stotožňuje. A odpoveď je nie. Dobre, to znamená to je prvá vec. Druhá vec je pripravenosť procesov, a tu poviem, že nie je problém ten úrad samotný, tam trošku si treba uvedomiť, že tie spojené procesy, tam, kde bola potreba EIA, tak ten nemal robiť ten úrad, ale ministerstvo životného prostredia podľa nastavenia tej legislatívy pôvodnej. A ja poviem, že tá nepripravenosť bola najmä na tomto ministerstve a hneď po nástupe do vlády sme sa prvé stretli s pánom ministrom Tarabom, kde sme identifikovali, že ten problém tej nepripravenosti je oveľa hlbší a problematickejší práve na tomto ministerstve, kde pán minister Budaj teda neurobil pre vec vôbec nič, napriek tomu teda, že mal podľa nadobudnutia účinnosti tohoto zákona k 1. 4. podnikať kroky vedúce k tomu. A ďalšia vláda tiež už začala rozmýšľať pravdepodobne nad tým, že tá legislatíva sa bude posúvať, to znamená, ani tá neurobila nič. To znamená, to bolo nestihnuteľné.
A, pán Hlina, pán poslanec, tiež si trošku protirečíte v tom, že tak mali sme to riešiť hneď, ako sme prišli, alebo mali ste teda ešte počkať mesiac a potom ísť na skrátené? Tak hovorím vám, my sme sa nad tým naozaj veľmi intenzívne zamýšľali v rôznych verziách a ja som schopný a ochotný vám obhájiť každé jedno to rozhodnutie a išiel som veľmi do hĺbky.
Posledné, čo sa k tomu, nebudem sa teraz, pán poslanec Viskupič, vyjadrovať k nákladom, lebo to beriem, že to je tá filozofia, to je tá hmota a na to bude priestor v rámci diskusie, ktorá bude v rámci tej legislatíve ako takej.
Dobre, ja myslím, že k tomu skrátenému by toto malo stačiť a ostatné si potom povieme. Mám poznámky ku každému, len niektorí išli do hmoty, to by som dal potom v tej ďalšej časti.
Ďakujem pekne.