Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia a kolegyňa, počúval som vystúpenie Ľuba Galka, ktorý nestihol dočítať niektoré časti, takže som si od neho požičal tento text v malej miere, aby bol zrejmý celý ten zámer, že, že prečo takúto úpravu predkladáme. Čiže je potrebné aj uviesť podobnú úpravu využitia inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku v Českej republike, keď podľa § 174a Trestního řádu zákona č. 141 v znení neskorších predpisov môže najvyšší štátny zástupca zrušiť nezákonné uznesenie nižšieho štátneho zástupcu o nestíhaní podozrivého, o zastavení trestného stíhania alebo o postúpení veci.
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky si po uvedených rozhodnutiach Ústavného súdu, ktoré čítal pán poslanec Galko, uvedomila, že na kvázi zametanie káuz pod koberec nebude stačiť obchádzať zákaz negatívnych pokynov vydaním príkazu generálneho prokurátora, ale je potrebné novelizovať Trestný poriadok, tak aby rozhodovanie o tom, ktoré rozhodnutia môže napadnúť generálny prokurátor Slovenskej republiky podľa § 363 Trestného zákona, boli založené výlučne na jeho výklade prostredníctvom internej normy alebo teda príkazu.
Preto bola v roku 2015 novelou Trestného poriadku v podobe zákona č. 401/2015 Z. z. odstránená druhá veta z ustanovenia § 363 ods. 1 a dôvodová správa k tomuto kroku v tom čase uviedla, že je potrebné, aby mal generálny prokurátor možnosť zrušiť akékoľvek rozhodnutie, procesné alebo meritórne, prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, samozrejme, za podmienky, že ide o rozhodnutie, ktorým bol porušený zákon, resp. jeho vydaniu predchádzal nezákonný postup. Teda odôvodnenie, ktoré je v rozpore so zmyslom zavedenia mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 363 Trestného poriadku do slovenského systému trestného práva. Ústavný súd Slovenskej republiky sa však touto zmenou legislatívy nedal pomýliť a naďalej vo svojej judikatúre zotrváva na svojom názore vo vzťahu k použitiu § 363 Trestného poriadku.
Nelogickosť svojich krokov v súvislosti s § 363 Trestného poriadku si v roku 2018 uvedomila aj samotná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorá v Správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2018 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike predložené Národnej rade Slovenskej republiky konštatuje: "Opätovne boli zaznamenané prípady zneužívania tohto mimoriadneho opravného prostriedku obvinenými a hlavne ich obhajcami, ktorí napriek svojmu právnemu vedomiu, alebo existujúcej dôkaznej situácii využili mimoriadny opravný prostriedok ako ďalší riadny opravný prostriedok, a to iba za účelom účelových obštrukcií s následným spôsobením zbytočných prieťahov v trestnom konaní alebo v záujme dosiahnutia prepustenia obvineného z väzby. Zákonná možnosť opätovného preskúmania právoplatného rozhodnutia prokurátora alebo policajta prostredníctvom podania mimoriadneho opravného prostriedku a z rovnakých dôvodov, než pre ktoré už prokurátor konal a rozhodol o podanej sťažnosti, nenapĺňa účel a zmysel tohto mimoriadneho opravného prostriedku."
Je preto namieste, aby sa platná právna úprava, ktorá nezodpovedá pôvodnému zmyslu ustanovenia § 363 Trestného poriadku, ani judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky, či pochybnostiam samotnej Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, zmenila a to minimálne do stavu, v akom bola zavedená v roku 2005 pri schválení Trestného poriadku v Národnej rade Slovenskej republiky.
Zároveň sú relevantné tiež úvahy, či by nebolo vhodnejšie výslovne v Trestnom poriadku ustanoviť, voči ktorým právoplatným rozhodnutiam policajta alebo prokurátora v prípravnom konaní môže generálny prokurátor využiť mimoriadny opravný prostriedok v podobe § 363, či by takéto jeho rozhodnutie nemalo byť preskúmané súdom, resp. či by z preskúmania generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa § 363 nemali byť vyňaté tie rozhodnutia, o ktorých už rozhodoval súd, napríklad o väzbe.
V minulom volebnom období sme tento návrh podávali opakovane, ide o taký minimalistický návrh riešenia, tak ako bol zavedený § 363 ako mimoriadny opravný prostriedok v roku 2005 s účinnosťou od 1. 1. 2006. A teda to je to, čo som hovoril aj vo svojich faktických poznámkach, že v roku 2005 znel § 363 tak, že generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému predchádzal, bol porušený zákon. A potom tam bola taká jedna veta, ktorá hovorí, že porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Čiže podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. A v roku 2015, tak ako som hovoril pred chvíľou, novelou Trestného poriadku došlo k vypusteniu tejto druhej vety, čiže sa odvtedy používa § 363 aj na obyčajné prípady. A tak ako som aj hovoril pred chvíľou, samotná Generálna prokuratúra v roku 2018 potvrdila, že sa § 363 nadužíva a že obvinení a ich obhajcovia sa naň akoby príliš odvolávajú, pretože tento § 363 môže byť použitý aj v takých „obyčajných", obyčajných prípadoch.
Preto cieľom tohto návrhu zákona, a preto vás žiadam o podporu, nielen opozičných, ale aj všetkých koaličných, ktorým záleží na dôvere v inštitúcie našich obyvateľov, aby sme, aby sme to podporili. Však pokojne sa bavme, v druhom čítaní môžme niečo upraviť, ak, ak by sme v diskusii prišli na nejaký lepší nápad, ale práve toto vrátenie do roku 2005, kedy samotná aj prax hovorila, že bol uplatňovaný lepšie, aj Generálna prokuratúra hovorila, že bol uplatňovaný lepšie § 363, a teda aj môžme obyvateľom povedať, že, že sa snažíme obnoviť dôveru v štát.
Takže prosím o podporu a ďakujem veľmi pekne.

Vďaka za vystúpenie, Ľubo, vďaka za, za tú analýzu, ktorú si uviedol. Ja som si povedal, že teraz som sa rozhodol, že vlastne budem v nej trocha pokračovať vo svojej rozprave, takže možno to aj uvediem úplne všetko to, čo si chcel ty sám povedať. A potom, potom ešte môžem zareagovať aj ostatnými vecami, zatiaľ, zatiaľ ďakujem.

Ďakujem, ďakujeme za vystúpenie.
Ja som to aj načal v predchádzajúcej faktickej poznámke, že podľa mňa, tak ako aj hovoril, myslím, že kolega Juhás, tak však ide nám o dobrú vec, nepotrebujeme sa pri tom nejakým spôsobom ostrakizovať, zamýšľame sa nad tým spoločne teraz aj s koalíciou, že ako slúži § 363. A to, čo som hovoril v tom predchádzajúcom príspevku, bolo, ako bol prijatý v roku 2005, a teda s tou poslednou vetou, že sa uplatňuje pri porušení zákona, pri ktorom bolo podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. A potom v roku 2015 bola novela Trestného poriadku, ktorou došlo k vypusteniu tejto vety, takže odvtedy sa používa § 363 Trestného poriadku aj v prípadoch obyčajného porušenia zákona. A vlastne toto rieši takú nápravu, aby keď sa bavíme o mimoriadnom prostriedku a teraz však tie prípady, ktoré boli rozoberané, vyjadrovali sa k nim právnici a prokurátori, ako bol ten § používaný. Tak aby to naozaj bol mimoriadny prostriedok, mimoriadnej opravy, keď sú podstatné pochybenia a nie, aby to bol vlastne akoby taký prostriedok na všeobecné odvolanie každého, dúfajúc, že bude použitý v obyčajných prípadoch, hej? Čiže podľa mňa dobre sa bavíme, dobre skúmame, ale to je akoby aj úmysel toho návrhu zákona, že spraviť z mimoriadneho prostriedku naozaj mimoriadny prostriedok, ktorý bude aj medzi verejnosťou vzbudzovať dôveru v inštitúciu generálnej prokuratúry a zbytočne sa vyvarujeme nejakých útokov a nejakých mediálnych atakov.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem za predstavenie zákona poslancom Gáborom Grendelom.
§ 363 je súčasťou kódexu Trestného poriadku a bol prijatý v roku 2005. A hovorí, že generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. A práve to je to, čo akoby tento predkladaný zákon rieši alebo tá úprava, že podpora dôvery v právny štát je fakt podstatná a hlavne aj po období, kedy bol § 363 použitý podľa generálnej prokuratúry v dôvodných prípadoch, ale podľa množstva stanovísk či právnikov, advokátov, alebo aj iných prokurátorov to nebolo dôvodné.
A preto aj obyvatelia strácajú dôveru v inštitúcie štátne a v to, že či sa môžu na niečo spoľahnúť a či to slúži občanom, alebo to slúži len iným.
Ja si pamätám pána generálneho prokurátora, že on sám kedysi kritizoval § 363, teraz ho nekritizuje, ale podľa mňa aj kvôli takej obnove, to, čo si spomínal, obnove dôvery, ale aj takej zodpovednosti voči občanom bolo by treba tento proces vyčistiť, tak aby bolo úplne zrejmé, kedy je tento spôsob odôvodnený, neodôvodnený. A ako teda generálny prokurátor môže v daných prípadoch postupovať, bez toho, aby to budilo akékoľvek pochybnosti. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Troška upravím fakty alebo teda tvrdenia, ktoré si hovoril, pán poslanec Viskupič. Strana SMER schválila zákon o výdavkových limitoch a potom ich počas dvoch svojich vlád nedokázala a nechcela implementovať.
S výdavkovými limitmi počas našich vlád mal problém iný koaličný partner, nie Igor Matovič, ako si hovoril a mrzí ma, že tak hovoríš, lebo to určite vieš. Aj keď ste vládu nakoniec povalili a zaradili sa do opozície, tak vláda v ťažkej kríze tie výdavkové limity prijala a aj ich splnila, aj keď nemusela. Čiže historicky prijaté výdavkové limity v najťažšom období, ktoré Slovensko prežívalo a aj keď nemuseli, tak boli sľúbené. Čiže toto je pravda, nie nejaké husté reči a prijímanie zákona o výdavkových limitoch. A nakoniec ich ani nedokázali implementovať počas dvoch svojich vlád. Ale to, že niekto v ťažkej kríze ich prijal a aj ich splnil, keď nemusel.
Ďakujem.

Ja vlastne chcem povedať, že po štyroch mesiacoch, čo som tu v Národnej rade, tak prvýkrát mám taký pocit, že také fakt dobré fungovanie Národnej rady, hej? Že prebieha odborná diskusia aj z koalície, aj z opozície, kladú sa otázky bez toho, aby bol ktokoľvek osočovaný, tak vám chcem za to poďakovať, lebo 21. február je tým pádom pre mňa pamätný deň v tomto a myslím si, že ženy do politiky patria, ženy odborníčky, proste teraz sa tu aj ukazuje aj o fundovanej debate, aj o to, že pani kolegyňa Plevíková z koalície sa nebála pýtať a dostávala odpovede, na ktoré normálne reagovala.
Čiže naozaj vám chcem, ženy, poďakovať za to, že som mohol toto zažiť, a prial by som si do budúcna aj viac takýchto debát pri iných zákonoch.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj za vystúpenie pani poslankyne Kolíkovej.
Dokonca by som aj povedal, že táto diskusia mi príde dosť obohacujúca, keď tak sedím a počúvam to celé, aj kvôli tomu, že množstvo žien sa zapojilo.
A dokonca by som aj ocenil kolegyňu z koalície, že, že sa zapojila do tejto diskusie, možno by sa tak mohlo diať častejšie. A to je to, čo je rozdiel, napríklad aj v tom podaní Trestného zákona, ktorý ste, ktorý ste podali v skrátenom legislatívnom konaní.
A keď sa tu bavíme o Ústavnom súde a o tom, ako sa naťahujú lehoty a že sme nemali dostatok rozpravy k tomuto zákonu a že nepatrí do skráteného legislatívneho konania, alebo že pán kandidát na prezidenta, súčasný predseda parlamentu, toto konanie nejakým spôsobom brzdí a stále to nebolo vyhlásené v Zbierke zákonov. Toto je presne ten rozdiel, aj ktorý ste sa vy, vy pýtali pri, pri tom, ako postupovala pani ministerka vtedajšia, Kolíková a potom pán minister Karas ako ministri spravodlivosti, že keď sa niečo prijímalo alebo keď sa niečo navrhovalo, no tak to prešlo obrovskou verejnou diskusiou, či s odborníkmi, alebo v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
A ja si pamätám tie, tie tisíce pripomienok, ktoré bolo potrebné spracovať, a zásadných pripomienok, ktoré bolo potrebné komunikovať medzirezortne, kedy naozaj sa hľadalo najlepšie možné riešenie pri úpravách Trestného zákona alebo Trestného poriadku. Ja teda nie som právnik, ale procesne si pamätám, že, že to bolo, že to bolo odborne veľmi dobre remeselne odvedené.
A to je to, čo aj vyčítame pri zákonoch súčasnej koalície, že im to chýba.

vymazať rámček

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem navrhovateľke za predloženie veľmi potrebného zákona. Povedali sme si o ňom všetko, aj čo sa týka Roberta Fica, ktorý roky hovoril, že takýto zákon je potrebný, aj všetkých nespokojných, aj všetkých nespokojných ľudí a poslancov, ktorí stále poukazujú na niekoho majetky. Poďte prijať tento zákon a budete vidieť majetky všetkých, aj ako ich nadobudli a že či to bolo v súlade so zákonom.
Na záver veľmi krátko a jednoducho, chcem vyzvať prezidentského kandidáta a zároveň predsedu parlamentu Petra Pellegriniho, aby si nerobil srandu z Ústavného súdu, aby zbytočne nenaťahoval lehotu a aby okamžite poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem za vystúpenie pána poslanca Krátkeho. Tak ako si hovoril aj predtým, popísal si proces, ktorý je v podstate štandardný a bezpečný, ktorý nezaťažuje príliš políciu alebo vyšetrovateľov, ide štandardne cez daňové úrady a zisťovanie. A my sme tu aj mali takú polemiku s jedným poslancom z koalície o tom, že ako by to vlastne zaťažilo systém. A ty dobre vysvetľuješ, ako by to práve bolo naopak, hej? Že ten systém by bol samonosný, pretože v tomto prípade by to dôkazné bremeno bolo na strane vyšetrovaného, kde by sa vlastne štát dopytoval, odkiaľ toto má, že odkiaľ si na to zobral prostriedky, a ten daný človek by to nejakým spôsobom dokázal, alebo nedokázal. A v prípade nedokázania by tam bola jednoduchá sankcia, na základe ktorej by o takto nelegálne nadobudnutý majetok v podstate prišiel, alebo by bol zdanený, alebo zaťažený takým poplatkom, že by sa vrátil naspäť štátu.
A ty si aj hovoril v predchádzajúcej rozprave také zaujímavé rozpory, hej, že spor Fico verzus Matovič a, a to je podľa mňa niečo, čo by mohlo aj koaličných poslancov zaujať, že tak naozaj, však tak poďme schváliť tento zákon, poďme ukázať, odkiaľ sú všetky naše príjmy a všetky majetky a, a poďme sa pozrieť podrobne aj na to, čo možno vás škrie mnohé roky a čo tak ako pravidelne vyťahujete, a môžte skontrolovať majetok v podstate každého jedného poslanca, či je opozičný, alebo koaličný. Takže ja si myslím, že dobrý návrh zákona, ktorý keď prejde, tak sa všetko vyčistí.