Videokanál poslanca

Vážený pán poslanec Hlina, napriek tak trošku vášmu expresívnejšiemu vyjadrovaniu myslím, že my máme dvaja veľmi korektné vzťahy, aj sme ich vždycky mali, preto sa budem aj teraz snažiť tak korektne vystúpiť. Viete o tom, ktorá strana je zbytočná, o tom rozhodnú voliči v roku 2027 pri voľbách a úprimne vám poviem, že keď pozerám sa na to, ako dnes vypadá strana Sloboda a solidarita po tom, čo sa snažíte silou mocou vypudiť Sulíka, tak ste také menšie nepodarené béčko Progresívneho Slovenska. Takže otázka prečo by mal niekto voliť stranu Slobodu a solidaritu, keď môže voliť originál Progresívne Slovensko, tak možno na to vám dajú odpoveď voliči o rok, ale poďme teraz k tomu, prečo sme sa tu vlastne do tej diskusie pustili a to je to, že strana HLAS, ktorej podľa koaličných dohôd patrí európsky výbor, sa rozhodla, že tam urobí zmenu. Ja myslím, že je to úplne normálne, ak sa strana, ktorá ten výbor má riadiť podľa dohôd, ktoré v parlamente sú, rozhodne pre zmenu, tak jednoducho je to fakt, s ktorým sa treba zmieriť a druhá vec čo sa týka odbornosti pána poslanca Kalivodu, ja si myslím, že práve dnes pri európskych témach sú najdôležitejšie práve znalosti envirootázok, znalosti Green Dealu, pretože keď vidíme, akú šialenú politiku vedie Európska únia v envirooblasti, ako tie envirotémy a Geen Dealy likvidujú európsky priemysel, tak bude dobré, keď na čele eurovýboru bude človek, ktorý bude tejto téme rozumieť, pretože ak to teda reálne vnímame, tak práve otázky Green Dealu, jeho zmien a ďalší vecí s ním spojených sú dneska najdôležitejšie alebo jedny z najdôležitejších, ktoré žijú alebo ktoré vnímajú vnútorný svet Európskej únie.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja musím povedať za seba, že ja vítam, že konečne prichádzame so zmenou rokovacieho poriadku. Drvivá väčšina z nás, aj keď si to možno nechcú priznať, tak musí uznať, že už je najvyšší čas. Dokonca ja si myslím, že už dávno bolo neskoro. To, čo sa tu deje, je niekedy až neuveriteľné. Parlament, Národná rada Slovenskej republiky, by mal byť chrám, v ktorom sa diskutuje, v ktorom sa odborne argumentuje. Diskusie môžu byť tvrdé, môžu byť ostré, zakiaľ sú argumentačne podložené, tak to predsa nikomu nemôže vadiť. Ale ja poviem tiež len vlastnú skúsenosť. Ja dlhé roky zasadám v zastupiteľstvách, či nášho mesta, alebo Trenčianskeho samosprávneho kraja a úprimne vám poviem, že nikdy som nezažil toľko nenávisti, toľko zloby, toľko, toľko agresivity, čo zažívam tu a dokonca si dovolím povedať aj, toľko slabej odbornosti. To, čo sa tu deje, to je len snaha prekričať svoju neodbornosť, svoju neznalosť krikom, vulgarizmami a útokmi na svojich protivníkov. A ja budem rád, keď sa to zastaví. Budem rád, keď toto dokážeme useknúť a keď vrátime parlament, Národnú radu aj poslanca tam, kde by patril. Veď dneska polovička z nás keď ide na spoločenské akcie, tak povie, že radšej ani nepovedzte, že som poslanec Národnej rady, lebo keď si predstavím, že by ma porovnávali s tými ľuďmi, čo sedia tu naľavo, tak radšej, radšej nie.
Buďme radi, ak sa niečo zmení. Ale ja som osobne skeptický. Ja si myslím, že ak usekneme to vulgárne, tú zlobu, ktorá je tu v tejto miestnosti, ona sa len prenesie mimo tejto miestnosti. Charakter ľudí sa nedá zmeniť, ani tie návyky, ani to, čo si priniesli do tohoto parlamentu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, začnem takou odbočkou. My máme s pánom poslancom Pollákom, myslím, veľmi korektný ľudský vzťah a ja si vážim všetkých ľudí, ktorí pracujú s rómskou komunitou, to naozaj nie je ľahká práca a zaslúži si obdiv.
Zároveň sa vyjadrím ale k meritu veci, lebo veľa rozprávame o iných veciach ako o tom, čo preberáme, o zákone na ochranu oznamovateľov. Každý z nás, myslím, nepochybuje o tom, že každý oznamovateľ protispoločenskej činnosti si zaslúži maximálnu mieru ochrany, akú mu štát môže poskytnúť a nikto z nás to nespochybňuje. Aspoň ja to isto nespochybňujem. Akurát si musíme povedať, že môže sa stať, že príde k nejakému legislatívnemu problému, ktorý bude treba riešiť. Ja zopakujem svoju predchádzajúcu (rečník zakašľal), pardon, pripomienku. Máme tu tento rok dve rôzne rozhodnutia rôznych súdov. Je to správny súd, ktorý rozhodol, že tá skupinka policajtov, ktorá bola podozrivá, možno je, neviem aktuálny stav, z toho, že nekonala úplne v súlade so zákonom, sa má vrátiť alebo sa môže vrátiť do práce a máme tu rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý hovorí, že minister je povinný ich postaviť mimo službu a nie je tam Úrad na ochranu vôbec spomenutý. Taktiež je tam úplne jasné stanovisko, že ochrana nie je určená na to, aby chránila trestne stíhaných ľudí. Takže poďme si povedať, že to treba opraviť jednoducho. Ja viem, že človek môže podať na prokuratúru alebo inšpektorát práce, alebo inde, kde poskytujú túto ochranu, podnet, ktorý môže byť nepresný, môže byť fiktívny, môže byť aj účelový, ale predsa nie je možné, aby keď tú ochranu dostane od týchto úradov, ktoré sú na to určené, aby potom tri roky mal absolútnu imunitu, aj keď sa zistí, že to podanie bolo úplne falošné, bolo fiktívne a malo chrániť možno jeho samého pred trestným stíhaním alebo pred legitímnym postihom. Veď toto skúsme riešiť. Čoho sa bojí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja niekedy tak premýšľam nad tým, čo zaznie aj z tej vedľajšej časti snemovne, pretože ja sa snažím vždycky byť slušný, snažím sa byť vecný, nikdy som na nikoho osobne neútočil, ale to, akým spôsobom sa tu ad hominem útočí na ľudí, ktorí prejavia iný názor, zachádza, zachádza už priďaleko.
Máme tu názory, ktoré, ktoré sa prezentujú, že kde sú tí odborníci, ktorí podporili aj niečo opačné, ako vravíte vy. No kde by boli, keď zažívajú alebo majú zažívať takú obrovskú vlnu, hej, tu nenávisti, ako momentálne zažíva profesor Burda, ináč špičkový slovenský odborník, medzinárodne uznávaný, na trestné právo, keď zažívať majú to, čo zažíva Soták, jeden z najväčších zamestnávateľov na Horehroní a na Slovensku, len zato, že povedia iný názor? Tak každý si radšej zahryzne do jazyka. Navyše to, čo som tu počul pred chvíľou, keď poslanec Vančo ešte povie, no to sa ešte na neho pozreme. Vy sa radšej pozrite na to, akí plagiátori tu riadili krajinu, keď bol predseda vlády, predseda parlamentu, dokonca minister podozrivý minimálne z neetického správania.
Ale my by sme sa mali venovať odbornej stránke toho, čo sa tu deje a to je to, ako je možné, že ochranu môžu mať naďalej ľudia, ktorí dajú fiktívne oznámenie, ktorí dostanú možno ochranu aj preto, že ten, to podanie vtedy vykazovalo znaky, že je oprávnené a za chvíľu sa zistí, že je úplne neoprávnené, že je falošné a naďalej podľa toho zákona, ktorý tu je, tri roky majú ochranu ľudia, ktorí vyložene zavádzali a často aj klamali pri tých podaniach. Toto by mala byť vec, ktorú treba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa budem snažiť byť vecný a nemám rád, keď to tu skĺzava niekedy do osobných atakov, útokov, to nemá ani s parlamentarizmom, ani so slušnosťou nič spoločné.
Čo sa týka celého tohoto legislatívneho návrhu, tak všetko sa v tejto diskusii alebo väčšina tejto diskusie sa točí okolo skupiny policajtov, ktorí boli postavení mimo službu, lebo boli podozriví, že zneužívali právomoc a že dostali tú ochranu neoprávnene. Otázka je, a teraz si úplne odmyslime tú skupinku, čo urobiť s tým, keď zistíme, že niekto naozaj dostal ochranu neoprávnene, keď zistíme, že niekto požiadal o ochranu z fiktívnych dôvodov. A dneska nemáme žiadny spätný mechanizmus. Napríklad aj v tomto prípade prokurátor, ktorý ju poskytoval, už na prokuratúre nepracuje a ostatní sa vyhýbajú o tom rozhodovať.
Ja by som chcel upozorniť na dve veci, prečo podľa mňa treba tento systém opraviť a treba ho nejako legislatívne dať do poriadku. Máme tu rozhodnutie správneho súdu, ktorý jedného z nich vrátil do aktívnej činnosti, ale na druhej strane si treba povedať, že je to v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu z 27. marca tohto roku, keď Ústavný súd úplne jednoznačne povedal, že minister mal povinnosť postaviť trestne stíhaných policajtov mimo službu a nehovorí tam nič o tom, že by tu mal byť nejaký zákon na ochranu oznamovateľov. Ten Ústavný súd v tom rozhodnutí toto nespomína. A rozhodnutie Ústavného súdu dokonca úplne jasne naznačuje to, že zákon na ochranu oznamovateľov nebol prijímaný nato, aby poskytoval ochranu trestne stíhaným osobám. Tak asi tu máme dve rozhodnutia dvoch rôznych súdov, ktoré sú v protiklade, a keď na také niečo legislatíva príde, mala by to riešiť.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán minister, kolegyne, kolegovia, niekedy si tu pripadám ako v takom absurdnom divadle, keď poslankyňa nám tu vyčíta, že nechodíme do práce a je nás tu málo a keď sa takto voľným okom pozriem, tak z jej politickej strany sú tu, slovom, dvaja, opakujem dvaja poslanci. Absurdné, no ale tak to už k životu patrí. Vôbec sa nedivím tomu, že v OĽANO nerozumejú tomu, že legislatívne výstupy a najmä v trestnej politike musia okrem toho, že sú zákonné, a to podotýkam, zákonné, musia aj vykazovať aj znaky zákonnosti. Verejnosť ich musí vnímať ako zákonné. Ak tomu nerozumiete, že verejnosť by mala takéto rozhodnutie vnímať ako zákonné, tak potom, potom je to na vašom mentálnom nastavení. Takže nevkladajte mi do úst niečo, čo som nepovedal. Tie úrady ako špeciálna prokuratúra, Úrad na ochranu oznamovateľov, tie musia byť, ich rozhodnutia musia byť zákonné a musia aj vykazovať znaky zákonnosti navonok. A to podľa mňa nevykazovali minimálne v tom jednom prípade, o ktorom sa tu stále rozpráva dokola, a to sú tí, tí policajti, ktorí tam požiadali podľa mňa dosť takým pochybným spôsobom. A pre všetkých tých, ktorí sú takí zásadní ochrancovia legislatívnej čistoty, by som rád pripomenul možno dva prípady. Možno si spomeniete, ako sa tu menila súdna mapa. Nemenila sa náhodou pozmeňujúcim návrhom, a ak sa tak dobre pamätám, v skrátenom legislatívnom konaní? Ja si myslím, že áno. To vtedy nikomu nevadilo.
A druhé. Možno si pamätáte aj na tú dobu, keď sa tu dokonca Ústava Slovenskej republiky menila prílepkom k inému zákonu. Takže vždycky keď chcete napadnúť nejaký legislatívny proces, spomeňte si pár mesiacov, možno rokov dozadu, čo ste robili vy sami.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia. Vážený pán poslanec budem reagovať na vás. Určite tá zmena sa nebude týkať podriadených organizácií. Samozrejme, keď je niečo v štruktúre nejakých organizácií, tak je úplne logické, že kdekoľvek v tej štruktúre ukážete na nejaké protispoločenské konanie, tak tu ochranu máte dostať. O tom nikto nepochybuje. Problém je ale úplne iný. Pre takú jednoduchú predstavu. Pracujete na úrade práce, máte tam pracovné pochybenia, ste na prepustenie kvôli tým pracovným pochybeniam. Tak sa pozriete trebárs na nejakú faktúru, ktorú robí okresný úrad a na základe tej faktúry oznámite, že podľa vás sa jedná o korupčné konanie, lebo vy si myslíte, že by to sa dalo obstarávať nejako inač. Požiadate o ochranu a dostanete ju. A na úrade práce si s vami najbližšie tri roky nepohnú, aj keď zistia možno, že všetko prebehlo v súlade so zákonom. Že žiadne pochybenie nedošlo ale, keď vám raz dajú tú ochranu, tak ju jednoducho máte. A druhá vec. V práve nezáleží len na tom čo ako je ale aj ako to vyzerá. Mnoho krát tá vizualizácia je veľmi dôležitá. Úrady majú pôsobiť tak, aby všetko vyzeralo zákonne. Najmä ak sú tak politicky prepojené a previazané ako bol napríklad úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý ochranu poskytol a na čele, ktorého bol politický nominant Daniel Lipšic. A pre tých, ktorí sú za čistotu legislatívneho procesu, tak len, aby si spomenuli ako sa tu lámali zákony len, aby sa nemohlo stať. A na druhej strane na úrade na ochranu oznamovateľov je politicky tak previazaná osoba ako riaditeľka Dlugošová, ktorej manžel zakladal Progresívne Slovensko. Jednoducho úrady na čele, ktorých sú politickí nominanti, čo sa deje v politike to nie je nič, nič čo by bolo neligitímne. Tak musia dbať nie len na to čo robia ale aj na to, aby to vyzeralo v zákone. Aby to malo zákonný podklad. Ale tie, tie rokovania tu ten zákonný alebo tie výsledky tu ten zákonný podklad ani nemajú a ani tak nevyzerajú.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja sa nebudem vyjadrovať k tým takým smiešnym útokom na to, kto ako chodí do práce. Je komické, keď to povie človek, ktorý keď sa pozrie pod seba, na tie prázdne opozičné rady, tak vyčíta iným, že teda, kde sú. Alebo keď si pozrieme ako nám tu prepadá jeden zákon, ktorý opozícia predkladá, za druhým lebo neprídu do práce, aby ich odprezentovali. Ale to ja nepotrebujem riešiť lebo ja sa chcem vyjadriť k tomu návrhu zákona, ktorý tu je predložený a jednoducho k tomu ako funguje úrad, ktorý určite treba opraviť. Nikto z nás nepochybuje, že ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti je dôležitá a že musí fungovať, ale určite nie tak, aby sa dal zneužívať ako v súčasnej dobe a v súčasnej podobe. Veď je predsa neakceptovateľné, aby niekto podal oznámenie na úplne iný úrad. na úplne iné osoby a dostal na úplne inom subjekte ochranu, ktorá nič nerieši pretože tam na tom úrade, kde by ho mali chrániť, aby ho neprepustili, aby ho nešikanovali, tak tam sa mu nič nedeje, žiadne príkorie. A navyše čo je ešte šokujúcejšie v tomto, môže sa často jednať o úplne účelové podanie, tak ako sme to tu už aj zažili. Podáte účelové podanie na iné osoby preto, aby ste na svojom vlastnom úrade alebo na svojom vlastnom subjekte, kde pracujete získali ochranu. A keď sa po čase zistí, že to bolo podanie falošné, že to podanie bolo možno účelové, možno nepresné, keď sa uzavrú všetky konania, tak napriek tomu táto osoba má ešte ďalšie tri roky plnú ochranu, ako keby sa nič nedialo. To je úplný návod, keď je niekto lúzer, lempel, keď sa mu nechce vykonávať si svoje činnosti, aby podal na iný úrad, na iný subjekt nejaké podanie a sa mu podarí získať ochranu. Keď sa skončia všetky konania, ešte tri roky ju bude mať a nikto s ním nepohne.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som čakal, že myslím si, po mojom vcelku korektnom vystúpení, že opäť sa tu spustí nejaký hejt, dokonca sa spustil na pani kolegyňu Puškárovú, ktorá len v náznakoch skúsila s niečím nesúhlasiť. Viete, v odbornej obci je množstvo ľudí, množstvo špičkových odborníkov, ktorí s hrôzou dodnes rozprávajú o tom, čo sa tu dialo v rokoch ´20 až ´23 v právnickej oblasti, v ekonomickej aj v ďalších. Nikto, nikto sa neodváži vystúpiť, pretože ten hejt, čo by ste na nich spustili vy a s vami spriaznené médiá, by bol schopný ich existenčne zničiť. Takto vy pracujete. Veď čo som tu počul od pána poslanca Hargaša, hneď vyhrážky, ja sa postarám, aby ľudia vedeli. No čo sa vy o to budete starať, vy sa starajte o svoj život, aby sa ľudia dozvedeli, ako vy žijete, a nie o mňa, čo tu ja robím. A z druhej stránky, ja si stojím za každým svojich vystúpením, ktoré tu mám, ale vždycky rozmýšľam, či má zmysel vôbec vystupovať a vystavovať sa útokom, atakom. Pani Puškárová slušne vystupovala, hneď ste jej začali skákať do rečí, hneď ste tu začali ju prekrikovať, aby nemohla rozprávať to, čo chce. Nikto z nám, nikto z nás nie je proti tomu, aby sa vyšetrovali nezákonnosti. Nikto z nás nie je proti tomu, aby sa ochraňovali oznamovatelia korupcie. Ale podotýkam, všetko musí byť zákonné, všetko musí prebiehať podľa zákona.
A nakoniec budem teda politicky nekorektný aj ja. Ak vo vašej strane tieňová ministerka nevie, kedy vzniklo Československo, kto bol prvý československý prezident, ak nepoznáte kontext historický Benešových dekrétov, ich vzniku, významu a ohrozenia, keby ste túto tému otvárali, tak nikto z vás, z nás nemôže chcieť, aby ste rozumeli kontextov rokov 2020 až ´23, aby ste rozumeli kontextu päťdesiatych rokov a rôznych úradov, ktoré vznikajú na to, aby možno sa nie všet... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja tu často počúvam z tej ľavej strany, že sa tu málo diskutuje a niekedy si kladieme otázku, že k čomu vlastne by bola taká diskusia, keď reakciou na diskusiu je zúrivý, nenávistný a dehumanizujúci hejt, ktorý prichádza z druhej strany. Aká je to diskusia, keď okamžite prídu len urážky, a pritom možno by stálo za to položiť si aj otázku, neurobili sme aj my niekde chybu? Nestala sa chyba, keď sa nominovalo do čela tohoto úradu, alebo nominovala osoba, ktorá je tak politicky angažovaná a ktorá je tak politicky zakotvená? Neurobila sa chyba, keď tento úrad začal dávať ochranu nie tým, ktorí oznamujú protispoločenskú činnosť, ale tým, ktorí sú podozriví z toho, že páchali protispoločenskú činnosť? Veď my by sme mali sa trošku aj zamyslieť nad tým, čo vlastne sa tu rozpráva. Keď sa povie, aby sme sa vrátili k rokom 2023, tak reagujete úplne zúrivo, úplne až agresívne. Ale tie roky treba naozaj dôkladne preskúmať. A najmä my s našou historickou skúsenosťou, veď my sme tu mali predsa skúsenosť na Slovensku a v Československu z päťdesiatych rokov, keď sa stalo to, že Policajný zbor ovládol ministerstvá a keď tu boli politické procesy, boli tu politické popravy. Mne to niekedy, a to neboli Marťania, to robili čestní (reakcia z pléna: „Komunisti."), v úvodzovkách, v úvodzovkách cestní vyšetrovatelia, čestní policajti. Takže nevyho... nevyhýbajme sa tomu. A ja si niekedy tak myslím, že keby tí v tých päťdesiatych rokoch mali trošku viac rozumu, tak si zriadia Úrad na oznamovanie protispoločenskej činnosti, všetci oznámia protispoločenskú činnosť a nikdy v živote by sa potom nemohlo skúmať, čo vlastne napáchali. (Potlesk.)