Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, to, čo som tu povedal v predchádzajúcej odpovedi, budem pokračovať. Na to, aby Slovenská republika sa dostala z trajektórie (reakcia z pléna), nevykrikujte, vy ste dali otázku, ja odpovedám, tak sa správajte slušne. Nechajte ma odpovedať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Nechajte pána ministra odpovedať a, pán minister, prosím, skúste odpovedať na otázku.

Kamenický, Ladislav, minister financií SR
Ten stav, ktorý ste tu zanechali na rok ´23, a dedičstvo, ktoré ste nám tu nechali na rok ´24, musíme sanovať a budeme ho sanovať ďalšie možno sedem rokov. Ak ste zachytili, tak včera prebehla, prebehlo rokovanie EKOFIN-u, kde sme si nastavili nové fiškálne pravidlá, do tohto rokovania som aktívne zasiahol a nastavili sme si trajektóriu na sedem rokov. Sedem rokov, pán Jakab, budeme dávať do poriadku ten váš bordel, ktorý ste tu nechali. Sedem rokov. Náš plán je jasný. Budeme konsolidovať rádove okolo jedného percenta v ďalších rokoch, to znamená, aby sme ten dlh, o ktorom vy hovoríte, že my ho zvyšujeme, keď je niekto gramotný a má trošku ekonomické vzdelanie, tak vie, že dokedy nedosiahneme deficit na úrovni troch percent, tak nám dlh nikdy nebude klesať. To vie každý, kto trošku má ekonomické vzdelanie. Takže v roku ´27-´28 očakávame, že dosiahneme deficit na úrovni tri percentá a vtedy sa nám otočí krivka toho obrovského zadlženia, o ktorom tu hovoríte. Čistý dlh za rok 2016, to, čo ste spomínali, do roku 2019 sa zvýšil o 2,8 mld. za vlády SMER-u a ja sa k tom priznávam, ale za vaše štyri roky je to 24 mld., 2,8 verzus 24 mld., 750 % vo vašich prepočtoch. Čistý dlh z 2,6 mld. na 20 mld., 660 % vo vašich prepočtoch. Toto je vaše dedičstvo.
Čo sa týka poplatkov, za to sa vám môžu poďakovať občania Slovenskej republiky. My sme upravovali poplatky tak, že sme ich zvýšili o infláciu za tie roky, kedy neboli zvyšované od roku 2009, ale účet musia vystaviť vám, pán Jakab.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Myslím, že to je rovnaká otázka ako aj č. 12.
Pán poslanec, ja by som povedal jednu vec. Keby som túto otázku dostal od kohokoľvek iného, ale od vás, tak to sa teda veľmi čudujem. Vy tu hovoríte o nejakom ožobračovaní, o lex dekonsolidácia, a ja hovorím jedno. Lex konsolidácia je tu kvôli vám, pán Jakab, nie kvôli nám. Lex konsolidácia je tu kvôli tomu, že ste dostali verejné financie do katastrofálneho stavu.
A poviem vám jednu vec. V roku, medzi rokom ´22 až ´23 ste zvýšili deficit trojnásobne. Trojnásobne na úroveň skoro ôsmich miliárd euro. V roku ´24, a to nie sú moje slová, to je, to sú slová bývalého ministra, ktorého, myslím, že má tu takisto podporovateľov od Progresívneho Slovenska, ktorý odoslal čísla do európskeho, na Európsku komisiu, kde bol osemapolpercentný, šesť a pol, šesťapolpercentný deficit na budúci rok. Keď prirátate veci, čo sa zabudli do rozpočtu, tak bavíme sa o deviatich miliardách. A ako sám viete a veľmi sa oháňate všelijakými agentúrami, ktoré nám zhoršili ratingy, áno, zhoršili nám ich kvôli vám, pán Jakab. Každý deficit ide do dlhu, pán Jakab, to vy ste, to vy to neviete, vy to ani netušíte. Tých osem miliárd nám ide do dlhu, aj tých deväť miliárd ďalší rok, ktoré sme museli skresať tým lex konsolidácia a bude to mať následky a budeme o tých následkoch ešte hovoriť. Nebudem predbiehať.
Takže vy nič nehovorte o tom, že čo, čo my tu dekonsolidujeme. Tá vina je na vašich pleciach za posledné obdobie. Vy ste tu strašne veľa rozprávali o čistom dlhu, jak ste ho vôbec nezvýšili, pomaly o štyri percenta. Je to šesť a pol percenta, si to pozrite, keď teda klamete, je to 20 mld. To je čistý dlh. Že hovoríme o hrubom dlhu, bavíme sa o navýšení o 24 mld. Kvôli vám bude mať Slovenská republika obrovské problémy a budem o tom ešte hovoriť.
Všetky tie opatrenia, ktoré robíme, robíme preto, lebo to, čo ste tu nastvárali vy za posledný rok, aj tento rok, a nechali ste nám tu obrovský deficit na budúci rok, to bude mať vážne konzekvencie. Na vašom mieste by som sa vôbec neozýval.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Dobré ráno, dámy a páni, počul som, že o rozpočet je veľký záujem, tak asi tu strávime zopár chvíľ spolu. Za mňa na úvod ešte kým začnem k samotnému rozpočtu, budem pozorne počúvať všetky vaše vystúpenia, potom v priebehu rozpravy vystúpim a vyjadrím sa k tým veciam, keď už tu začne byť, ako sa povie, že sa to začne opakovať, tak ako sa to opakovalo pri konsolidačnom balíku, tak, samozrejme, nechám rozpravu bežať ďalej, však to je vaše právo. Takže tomu ja nebudem brániť. Dobre, takže poďme na to.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 predkladá vláda Slovenskej republiky vymenovaná na základe výsledkov septembrových volieb. Táto vláda dňa 21. novembra 2023 získala dôveru v Národnej rade Slovenskej republiky a spolu s ňou aj možnosť pripraviť návrh rozpočtu, ktorý rešpektuje jej programové vyhlásenie, pričom sa musela v návrhu rozpočtu vysporiadať s bezprecedentným stavom verejných financií v podobe deficitu nad úrovňou 6 % a dlhu prekračujúceho sankčné pásmo a vyplývajúce zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Napriek mimoriadne krátkemu časovému obdobiu pristúpila vláda zodpovedne k príprave nového návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 so zohľadnením potrebnej konsolidácie verejných financií požadovanej zo strany Európskej komisie, ako aj napĺňania cieľov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Vzhľadom na doterajší vysoký deficit verejných financií a zadlžovanie Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky schválila súbor konsolidačných opatrení, ktoré prispejú k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky. Predpokladaný návrh rozpočtu verejnej správy okrem potrebnej konsolidácie zohľadňuje aj výrazné vplyvy legislatívnych a nelegislatívnych materiálov schválených v predchádzajúcom volebnom období.
Napriek tejto skutočnosti však vláda v predkladanom návrhu rozpočtu verejnej správy neznižuje výdavky určené na vyplácanie dôchodkov, či výdavky určené na podporu iných zraniteľných skupín obyvateľstva, ako ani výdavky na školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci, rodinnú politiku a mnohé ďalšie oblasti, aby negatívne vplyvy na obyvateľstvo boli čo najmenšie. Vplyvy legislatívy schválenej v predchádzajúcom období, ako aj opatrenie nelegislatívneho charakteru výraznou mierou ovplyvňujú tvorbu návrhu rozpočtu na nasledujúce roky.
V prípade ak by nová vláda nevykonala žiadne zmeny legislatívy v skrátenom legislatívnom konaní a neprijala operatívne kroky na zníženie výdavkov rozpočtu jednotlivých kapitol, tak je deficit rozpočtu verejných financií v roku 2024 na úrovni 6,55 % HDP, to je 8,5 mld. To je tých 8,5 mld., o ktorých toľko hovorím, že sme zdedili ako deficit na rok 2024, čo aj prezentovala úradnícka vláda v národnom rozpočtovom pláne, ktorý zaslala do Bruselu. V tomto rozpočte však chýbali ešte niektoré položky ako, ako adekvátna miera zdroja na kompenzácie cien energií, čiže aktualizácia položiek vyplývajúcich z makroekonomickej prognózy.
Požadovaná medziročná miera o pol percenta konsolidácie spolu s týmito chýbajúcimi položkami a prioritami novej vlády si vyžadovala nájsť opatrenia v celkovom objeme viac ako 2,4 mld. eur. Pri zohľadnení potrebného konsolidačného úsilia návrh rozpočtu verejnej správy počíta s výdavkami určenými na prijatie takzvaného trvalého 13. dôchodku vo výške priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku za predchádzajúci rok, a to súčasne pri zachovaní rodičovského dôchodku, čo je výsledkom koaličných dohôd. Rovnako je v návrhu rozpočtu verejnej správy zabezpečená pomoc pri splácaní úverov na bývanie v súvislosti s nárastom, extrémnym nárastom úrokových sadzieb, ktoré zvyšujú finančné zaťaženie domácností a mohlo by dôjsť k vážnemu ohrozeniu platobnej schopnosti obyvateľov splácať tieto úvery.
Návrh rozpočtu verejnej správy taktiež zahŕňa aj výdavky na vytvorenie nového Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, ktorého cieľom je posilniť a zefektívniť využívanie verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu, rozvoju kúpeľného cestovného ruchu, cykloturistiky, ako aj podpora športu.
Zároveň kvôli prebiehajúcej energokríze sa v rozpočte verejnej správy počíta s pomocou vlády Slovenskej republiky na kompenzáciu vysokých cien pre domácnosti s cieľom ich stabilizácie. V budúcom roku vláda v súlade so svojím programovým vyhlásením plánuje znížiť deficit na 5,97 % HDP, schodok sa tak zníži o viac ako o pol percenta HDP z úrovne 6,52 % v tomto roku. Medziročnému poklesu schodku prispejú najmä prijaté konsolidačné opatrenia, a to najmä zdanenie dočasných vysokých ziskov v bankovom sektore, zvýšení zdravotných odvodov, predĺženie platnosti solidárneho príspevku v odvetví spracujúcom ropu, zníženie odvodov do II. dôchodkového piliera, zavedenie minimálnej a dorovnávacej dane pre právnické osoby, či zvýšenie daní z tabaku a liehu a iné. Od roku 2025 si budú európske fiškálne pravidlá pravdepodobne vyžadovať ďalšie znižovanie nominálneho deficitu o jedno percento HDP ročne.
Tu vás chcem informovať, že dnes poobede vás opustím na chvíľu, budem, alebo na pár hodín, budem prebiehať ECOFIN na diaľku práve o týchto fiškálnych pravidlách, o ktorých sa tu bavíme. Samozrejme, prestriedam sa tu s niektorými kolegami, lebo mám ešte aj iné povinnosti, ktoré musím urobiť.
Z pohľadu makroekonomických predpokladov slovenská ekonomika v roku 2023 posilní o 1,2 % z dôvodu slabšieho zahraničného dopytu a vysokých cien. Domácnosti čakajú na ústup inflácie, spotreba preto ostáva utlmená, aj keď v závere roka podporí reálne príjmy domácnosti 13. dôchodok. V dôsledku nových stropov ceny energií pre domácnosť inflácia ustúpi a dynamika rastu slovenskej ekonomiky v roku 2024 sa zvýši, zrýchli na 2,7 %. Rok 2024 prinese spomalenie inflácie na 3,2 % a miera nezamestnanosti dosiahne nové historické minimum na úrovni 5,4 %. Reálna mzda v roku 2024 po dvoch rokoch sa vráti k rastu. Hovoríme o raste plus 3,7 % za posledné dva roky. V roku 2023 pokles reálnej mzdy o mínus 0,8 %, za rok 2022 mínus 4,5 %. Musím pri tomto ešte spomenúť aj to, že energopomoc domácnostiam pomôže tomu, aby sme nemali budúci rok úroveň, úroveň inflácie na úrovni blížiacej sa k piatim percentám. Čiže aj toto je dôsledok pomoci štátu v oblasti energií.
Vynaložené mimoriadne úsilie vlády na zostavenie nového návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2024 až 2026 v tak krátkom čase vytvára predpoklad na vyhnutie sa spravovaniu hospodárenia krajiny rozpočtovým provizóriu, rozpočtovom provizóriu. Rozpočtové provizórium nie je v súčasnej situácii dobré riešenie pre verejné financie. Realizácia provizória so sebou prináša obmedzenie v podobe absolútnej nemožnosti reagovať na nepredvídateľné okolnosti k upraveniu rozpočtu počas roka, či možnosť čerpania maximálne jednej dvanástiny limitu provizória. Okrem vyššie spomenutých obmedzení je potrebné za hlavné obmedzenie vnímať skutočnosť, že samotné provizórium si vyžiada určitý čas na to, aby mohol normálne fungovať, pripomeniem, že v provizóriu Slovenská republika ešte nikdy nebola, čo automaticky odčerpáva čas a zdroje potrebné na riešenie vážnej situácie vo verejných financiách. Riešenie by sa len posunulo v čase a Slovensko by z pohľadu verejných financií sa ocitlo v neistote. Oveľa lepším a pre verejné financie správnym riešením je prijatie predloženého rozpočtu, čo umožní pokračovať v úsilí stabilizácie a ozdravenia verejných financií.
Samozrejme, na záver, to, či bude rozpočet a kedy bude prijatý, ovplyvní až ďalší proces. Samozrejme musí zákon ešte podpísať pani prezidentka a musí byť uverejnený v Zbierke zákonov, čiže od tohto bude záležať, či bude mať Slovenská republika provizórium, alebo provizórium mať nebude. Myslím si, že je zodpovedné, aby sme sa tomuto rozpočtovému provizóriu vyhli.
Ďakujem pekne za pozornosť a budem sa tešiť na rozpravu. (Potlesk.)

Neviem, prečo sa tešíte, kolegovia... (Reakcia z pléna.) Ja len zopár viet.
Po skoro 40-hodinovej rozprave, poviem otvorene, reagovať úplne na všetky veci sa nedá, ja som vystúpil 40 minút v rozprave a povedal som úplne všetko, čo som povedať chcel. Nebudem to tu opakovať a stojím si za každým jedným slovom, ktoré som povedal. Tí, čo majú záujem, nech si to pozrú. Ale dosiahli ste svoje, unavili ste ma, odchádzam.
Ďakujem pekne. (Smiech v sále. Potlesk.)

Ďakujem pekne. Systém mi neumožňuje tie dve minúty, tak treba to asi upraviť, no už to tu máme viackrát. Chcel by som zareagovať, ja plne súhlasím, áno, bolo tu veľa hovorené, že málo peňazí v zdravotníctve, teraz hovoríte, že, áno, navyšujeme výdavky do zdravotníctva. Ja súhlasím s tým, že netreba hovoriť len o tom, že je podfinancované, že treba efektívnejšie využívať tie zdroje, absolútne súhlasím. Sú tam, my, samozrejme, ja, neni to moja parketa, myslím, že je na to, na to je iný minister ako minister financií, ale súhlasím s tým, že tu nemôže byť systém, že to, čo sa oplatí robiť niekomu súkromne, si urobí súkromne, to, čo sa mu neoplatí, hodí na nemocnicu a v nemocnici sa potom generujú tie dlhy, o ktorých sa tu stále bavíme.
Už bývalá vláda hovorila o tom, ako, ako poďme, poďme nejakým spôsobom oddlžovať nemocnice, oddlžili ste ich a takisto a to už je dlhodobý problém, nehovorím, že to je len za posledných tri a pol roka. Nemocnice stále pýtajú peniaze. Je treba urobiť efektívnejší systém tak, aby tie peniaze, ktoré sú vo verejnom zdravotníctve, sa efektívne využívali. Je to, samozrejme, úloha vlády. Určite sa s tým budeme zaoberať a hovorím jedno, že zdravotníctvo je vo veľmi zlom stave a treba urobiť kroky, ktoré zefektívnia celkové fungovanie zdravotníctva na Slovensku.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Dvořák.

Ďakujem pekne. Pán Matovič, poďme sa baviť o faktoch. Ja som videl ten váš facebookový status absolútneho zavádzania, absolútne zavádzanie. Keď si pozriete tie deficity, vy ste vynechali úplne rok 2023. Ten ste vynechali, ten proste neexistuje. Ale rok 2024, to som spomínal vo svojej rozprave, za deficit v roku 2024 ste tam prispeli 8,5 mld., ktoré sme našli v DBP pláne pána Horvátha, ktorý odovzdal do Európskej komisie. Čiže ak si ich chcete prirátať k tým svojím 12,4 mld., ktoré ste tam narátali za rok 2020 až ´22, tak si prirátajte 7,5 mld., čo máte 20 mld. a keď vám ešte prirátam rok ´24, tak máte 28,4 mld., ktoré idú za vami.
A keď sa bavíme o zadlžovaní, tak si pozrite dáta, 2016 až ´19 my sme zvýšili dlh o 2,8 mld., vy ste za rovnaké obdobie zvýšili dlh o 24 mld. a vo vašich výpočtoch je to 857 %, to je vaše tempo, 8,5-násobok a keď zoberieme od roku 2019 až ´24, lebo ten deficit ide za vami a zvyšuje dlh Slovenskej republiky, tak sa bavíme o 1 100 %. To sú vaše výpočty, takže tie isté zbrane používam proti vám. Toto sú fakty, pán Matovič.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, my už sme na Titanicu, kde sa vyhrávalo na tom Titanicu, pán Galko, bol rok 2023 a tam sa vyhrávalo na tej palube a musím urobiť jednu poznámku pánovi Matovičovi, samozrejme, ten si prispôsobuje všetky svoje číselka k niečomu, čo potrebuje, ale faktom je, že za rok 2023, a to hovorím bez tých 300 euro na dôchodcov, tu nechal deficit 7,6 mld. a na budúci rok nám tu nechal za... s vašou asistenciou, vy ste tu síce neboli, ale tých svojich kolegov, ktorí sa tu toľko ozývali, nechal nám vyše 9 mld. deficit. To je proste realita.
Čo sa týka tých ostatných pripomienok, ja nehovorím, že ja mám na všetko patent, ale vy si vy... vy... vy... keď chcete teda debatovať, dám... dámy aj páni, no tak predložte komplexný návrh, ako chcete konsolidovať vzhľadom na ten stav, ktorý je, a ja som nehovoril nič iné, len fakty, v ktorých sa nachádzame. To je, vy chcete spochybňovať tie deficity, ktoré tu máme? Vy chcete spochybňovať tie dlhy, ktoré tu máme? Ja keď som odchádzal ako minister v roku 2019 sme tri roky po sebe znižovali deficit na úroveň rádovo jedného percenta. Dlh sme na úrov... 60 rokov sme znižovali na úroveň 48 %. Pán Matovič, samozrejme, si to prispôsobuje, hovorí o maastrichtskom dlhu, preboha. Maastrichtský dlh je 60 %, ale my tu máme zákon o rozpočtovej zodpovednosti. To sú proste taľafatky. To je obyčajná demagógia. 60 % je maastrichtský dlh. Takže toto sú tie fakty.
Čo sa týka tej konsolidácie, niekto tu hovoril, že málo konsolidujeme, pol percenta HDP pri 131 mld. je 650 mil. Ja som predložil balík za 2 mld. Dve miliardy. Ukážte mi váš konsolidačný balík za 2 mld. Pán poslanec, vy tam dole, neviem, jak sa voláte, ja sa ospravedlňujem, hovoríte, že ma nepocho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak aby som nadviazal na pána Dostála, tak áno, kradnúť sa nemá a to, či sa kradlo za bývalej vlády, sa ukáže, pán Pročko. Ja pevne verím, že budú vyšetrené všetci, všetky veci, ak sa niekde kradlo. Za mňa ešte jedna poznámka. Bola tu nejaká kritika na to, že, že vás nepočúvam. Počúvam každého jedného. Mám tu osem strán mojich poznámok, aby ste si náhodou nemysleli, že som vás nepočúvam a budem reagovať na mnohé veci, ktoré tu dnes zazneli.
Na úvod, samozrejme, by som chcel trošku objasniť, kde sa nachádzame. Nebudem dnes hovoriť úplne všetko, nech niečo si nechám ešte aj na rozpravu o rozpočte, lebo by to tu bolo asi veľmi na dlho.
Najskôr by som sa asi vy... vyjadril k tomu, čo sa tu veľmi hovorí o tom, v ako stave sú verejné financie. Počúval som to, že dobrom, počúval som tu také veci, že za jeden pol mesiaca novej vlády sme to tu doniesli na nejakú grécku cestu. Nie, dámy a páni, my už na tej gréckej ceste sme a nie sme vďaka novej vláde, ale vďaka tej bývalej vláde. Tí, ktorí ste tu ešte boli aj za bývalého, bývalého parlamentu. Poviem prečo. Faktom je, že Slovenská republiky sa takmer vo všetkých ekonomických parametroch prepadla za tejto vlády. A musím konštatovať a poviem otvorene, keď prídem na Ecofin skutočne sa hanbím, že Slovenská republiky má najvyšší deficit zo všetkých krajín Európskej únie. A to sa týka aj roku 2024. Za chvíľu vám, páni, vysvetlím, akým spôsobom bývalá vláda ovplyvnila rozpočet na rok 2024, aký priestor nechala novej vláde.
Čo sa týka zadlženia, opäť dynamika zadlženia obrovská. Opäť budem sa vyjadrovať k tomu, čo tu bolo odznené, čo sa tu povedalo a kde sa tu zavádza. Aj s tým čistým dlhom, o ktorom sa tu toľko rozprávalo. Minule ma pán Pročko, myslím, upozorňoval na to, aby som počúval pána Jakaba, čo tu rozpráva, tak aj na to zareagujem, na ten čistý dlh, o ktorom sa tu bavíte, že kde hovoríte, že 4 % sa len zvýšil čistý dlh. Nie je to pravda, jje to obyčajné klamstvo.
Budem tu hovoriť o tom, ako sa prepadla životná úroveň na Slovensku a čo my v rámci tohto rozpočtu a takisto a tohto konsolidačného balíka ideme viac menej robiť. My dnes nemáme prebytok peňazí na to, aby sme mohli každému nadeliť. Ide síce vianočný čas. Presný opak je pravdou. Ale máme snahu, aby sme predložili rozpočet, kde bude vyváženosť medzi tým, aký, aké budeme robiť opatrenia s dopadom na život ľudí na Slovensku. Na druhej strane si uvedomujeme, že potrebujeme konsolidovať verejné financie. Ale to nie je chyba tejto vlády. Táto vláda nedávno prijala programové vyhlásenie vlády a vy hovoríte, že však všetko sa hádže na tú bývalú vládu. No dnes sme ešte, dámy a páni, nemáme ani 100 dní za sebou, prečo by ste tu mali hodnotiť nás, preboha. A používali sa tu rôzne pseudoargumenty, ktoré sú lžou, neni to pravda. Nebudem hovoriť a už sa nebudem vyhovárať na to, že mali sme málo času na prípravu rozpočtu. To je proste fakt. A ďakujem všetkým kolegom, ktorí sa toho zúčastňovali.
Tak, poďme k tým, poďme k tým číslam, o ktorých sa tu bavíme. Nie ja som povedal, že na tento rok bude deficit vo výške 6,2 % HDP. My deklarujeme 6,5. Áno, je to pravda, dali sme 300 eur na dôchodky ľuďom, lebo vy ste sa na nich vykašlali. A toto zvýšilo deficit na 6,5 %. Ale 6,2-percentný deficit na rok 2023 oznámil pán, pán Horváth a pán Ódor a nahlásil ho do Bruselu. To nie je moje číslo. Deficit na budúci rok, ktorý oznámil opäť pán Ódor s pánom Horváthom do Bruselu, nehovorili o tom verejne, ale bol, bol vo výške 6,55 % HDP. Viete, koľko to je? Osem a pol miliardy. To je deficit, ku ktorému neprispel nikto z nás tejto vlády. Nikto z nás. Osem a pol miliardy. Mnohí ste tu hovorili, že pomoc energetike, v energiách v domácnostiach netreba. My tvrdíme, že ak rastie cena plynu na Slovensku o 120 %, tak tým domácnostiam pomôcť treba. A počúval som aj pána Saba, ktorý tu hovoril o tom, že treba zatepľovať, treba efektívnejšie narábať s energiami a plne s tým súhlasím. A keď treba nájsť zdroje na zatepľovanie, na neviem aké tepelné čerpadlá a podobne, opäť s tým súhlasím. Treba šetriť, čo sa týka energií, treba vymieňať okná, tiež s tým súhlasím. Ale momentálny stav, v ktorom sme, treba riešiť okamžite. Bola tu veľká kritika fosílnych palív, ale, dámy a páni, faktom je, že na Slovensku máme najväčšiu sieť, máme najväčšiu sieť plynovodov na Slovensku, aj teda plynofikácie. Čiže naši Slováci kúria predovšetkým plynom. A môžeme sa tu sporiť o tom, čo je ekologickejšie, ale jedno je fakt, že plyn je z tých fosílnych palív ešte jeden z tých najčistejších zdrojov. Ale to nechám na environmentalistov, nech sa tu sporia o to, čo je výhodnejšie a čo nie je.
Čo sa týka samotného deficitu, k tým 8,5 miliardám, ktoré ste nám tu, dámy a páni, zanechali. Samozrejme, že tam chýba ešte tá energetická pomoc, ktorú potrebujeme dodať. Vy ste si naplánovali na minulý rok energetickú pomoc, aj ste ju doručili, bývalá vláda. V oveľa väčšej miere, ako ju doručujeme my. A hovorím, že stále v tomto rozpočte na tú energopomoc chýbalo 550 miliónov eur. A môžme opäť sa baviť o tom, či je to dobré, či to nie je dobré, ja poznám názor Európskej komisie na túto záležitosť a vidím, že mnohí z vás tento názor tu prezentujete. My na rozdiel od vás hovoríme, že Slovákom treba pomôcť so 120 % nárastom cien energií.
Takže keď sa tu bavíme, mnohokrát sa tu hovorilo o konsolidácii na úrovni, na úrovni pol percenta HDP. Áno, v rozpočte na budúci rok máme konsolidáciu vo výške 0,55 % HDP, tak jak sme to deklarovali aj pred voľbami. A hovorili sme o tom, že musíme postupne konsolidovať o túto sumu aj v ďalších rokoch. Vzhľadom na stav verejných financií, v ktorom sa nachádzame, a musím povedať, je horší, ako, ako sme si mysleli, sme sa rozhodli, že na budúci rok a aj v roku 2026 ideme konsolidovať o 1 %. Čiže z 6 % pôjdeme na 5, potom pôjdeme na 4 a v roku 27 pôjdeme na 3 %. Nevidím tu sedieť pána Kišša, ale v prvom čítaní hovoril o tom, že poďme konsolidovať na, na 3 % HDP v roku ´27. A dnes tu počúvam z jeho úst samú kritiku, jak je všetko zlé. Takýto plán, my máme jasný plán, čo treba robiť s verejnými financiami. A takisto neprijímam tie rôzne veci, že nemáme my plán, že čo máme robiť. My vieme veľmi dobre, čo máme robiť.
Čo sa týka deficitov, musíme ich znižovať každý rok o 1 %, aby sme dosiahli stav 3 %. A hovoríme o roku ´27. A keď si urobíte, páni z PS-ka, nejakú tu extrapoláciu, tak zistíte, že dlh Slovenskej republiky nám bude, a to už som minule hovoril, stúpať, až dokedy nedosiahneme stav 3 % HDP. A keď si urobíte ten graf, tak to zistíte, že pri 3 % sa nám začne otáčať krivka zadlžovania Slovenskej republiky.
Poďme teraz k tým číslam, o ktorých sa tu toľko rozprávalo. V roku 2019, a budem hovoriť aj v percentách aj v nominále, aby to bolo jasné, sme mali hrubý dlh Slovenskej republiky na úrovni 45,3 miliardy eur. Keď zoberieme rok ´23, máme 69,2 miliardy. Rozdiel 24 miliárd. To je nárast dlhu v nominále. Keď si však zoberieme, že za rok ´24, vďaka tým všetkým opatreniam, čo sa tu v minulosti poprijímali, rôzne štrukturálne opatrenia, že ten deficit sme nespôsobili my. Tých 9 miliárd, o ktorých sa bavíme. Tak ten dlh nám v roku ´24 narastie až na 76,58 miliardy. A nejaká ta miliarda pôjde aj za nami, netvrdím to. Ale tu sa bavíme o 30 miliardách nárastu dlhu. V percentuálnom vyjadrení 48 % HDP, to si asi pamätáte z roku 2019, v roku ´23 to bude 56,8 a v roku ´24, 58,3 %. Dámy a páni, toto ide za bývalou vládou a za tým si stojím.
A poďme sa baviť, poďme sa baviť teraz o, o čistom dlhu, o ktorom sa tu toľko narozprávalo. A to sa nerozpráva iba dnes, to sa rozprávalo už veľakrát. Že nám čistý dlh stúpol iba o 4 percentuálne body. V roku 2019 bol čistý dlh 43,1 %. V roku ´23 je 49,6 %. Nárast o 6,5 %. A tak ako hrubý dlh nám stúpne vďaka deficitu, lebo deficit sa narátava do dlhu, dámy a páni. To je ten deficit tých 9 miliárd, o ktorých sa bavíme. Nám čistý dlh v roku ´24 stúpne na 52,7 %, čiže sa bavíme o delte 9,6 percentuálneho bodu. Ale zaujímavejšie čísla sú nominálne čísla. Ja poviem prečo. No lebo HDP niekedy v roku 2019 sa pohybovalo niekde 90, 95 miliárd. Dnes je to 131 miliárd. Takže poďme sa pozrieť na nominálny nárast dlhu, čistého dlhu, hovorím o čistom dlhu. V roku 2019 40,7 miliardy. V roku 2023 60,43 miliardy. Čiže čistý dlh narástol o 20 miliárd, dámy a páni, o 20 miliárd. A pán Jakab sem môže vystúpiť a môže spochybňovať tieto čísla. A v roku ´24 sa bavíme o náraste čistého dlhu o 28,5 miliardy. Bude 69,22 miliardy. Toto je pravda o čistom dlhu, o ktorej sa tu klame na dennej báze.
Takže toto je stav verejných financií, v ktorých sa momentálne nachádzame a je neutešený. Ja sa tomu vôbec neteším. A ja by som bol rád, aby sme trošku, ja vidím snahy, dobre, tento zákon, ktorý hovorí o konsolidácii, dať na Ústavný súd, spochybňovať všetky veci. My sme sa snažili, dokonca to rôznymi pozmeňovacími návrhmi nastaviť tak, aby nebolo možné spochybniť tento zákon. Ale, samozrejme, sú tu aj poslanci, ktorí hovoria, čím horšie pre Slovensko, tým lepšie. Čím horšie, tým lepšie.
A vyjadrím sa teraz k tým agentúram, o ktorých sa tu toľko narozprávalo. Snáď si nemyslíte, tu ma chce niekto presvedčiť, že agentúra Fitch skonštatovala, že kvôli tejto vláde, kvôli tejto vláde sa nám zhoršuje rating a že kvôli tej bývalej je taký vynikajúci? Ja som už na prvom stretnutí, keď bol premiér u mňa, očakával, že agentúry nám zhoršia rating na základe tých čísel, o ktorých som vám práve teraz hovoril. Našťastie sa to nestalo, lebo ja som neni zástanca toho, čím horšie tým lepšie. Bolo tu hovorené aj o náraste dlhovej služby. Áno, vďaka týmto nárastom nám dlhová služba, ak si pozriete rok ´21, ja mám čísla v rozpočte uvedené, 660 miliónov bude dlhová služba. To znamená splátka istiny plus splátka úrokov. V tomto roku je to už 1,4 miliardy, 1,35 miliardy a do roku ´26 to bude skoro dvojnásobok, opäť. A tomuto sa ja teda neteším. A to bolo povedané tu, že to sú peniaze, ktoré sme mohli použiť na, neviem, na dôchodky alebo na niečo, na niečo iné. Ja hovorím jedno, my sa nachádzame na gréckej ceste. My už sme na gréckej ceste. Naše dlhopisy sa pohybujú na úrovni prirážky ako Grécko voči nemeckým dlhopisom. 4,1, 4,2 % platíme za dlhopisy. Bohužiaľ, a mám tu taký pocit, že každý očakáva, že príde nová vláda a že my to tu čarovným prútikom otočíme a zrazu nám dlh bude klesať. No to nie, to je Titanic, páni. Ten sa pohybuje nejakou rýchlosťou a kým ho zastavíte, tak to chvíľu trvá. A to je to, čo my budeme robiť. Máme jasnú predstavu, čo treba robiť, ale to potrvá. Ja som to deklaroval už pred voľbami. Náprava zlého stavu verejných financií bude trvať nie jedno volebné obdobie, ale dve. Ak teda bude vôľa na to, aby sa konsolidovali verejné financie.
Čo sa týka tých agentúr, musím povedať jednu vec. Áno, môže dôjsť a ja možno aj očakávam, že príde k nejakým zmenám ratingov a mne je jedno, či to bola bývalá alebo budúca, ja budem bojovať za to, aby sme ten rating nestratili. Ale môže sa to stať. Lebo ten Titanic stále beží. My sme sa snažili a uznávam, bolo to tu spomínané v debate a rešpektujem všetku tú debatu, ktorá je odborná, že čo sa týka, čo sa týka finančných trhov, musíme vysielať jasné signály na to, aby finančné trhy ocenili nejakým spôsobom konsolidáciu. Ale dosť ťažko. Tie agentúry robia svoje ratingy v určitom momente. Ani agentúra Fitch nevidela napríklad rozpočet verejnej správy. Videla balík konsolidačný. A mohli povedať, je to málo.
Na druhej strane vám chcem oznámiť, že tento konsolidačný balík je najväčší, aký sa na Slovensku kedy robil. A bude sa robiť najväčšia konsolidácia v ďalších rokoch, aká sa na Slovensku robila. Ale nie vďaka tejto vláde. Takže agentúra Fitch nevidela napríklad rozpočet, kde deklarujeme jasne, že ďalšie roky chceme o 1 % znižovať deficit. Je to dvojnásobok toho, čo sme deklarovali pred voľbami. Vzhľadom na stav verejných financií. Ale my dávame tie signály tým trhom. Bohužiaľ, dokedy nebude deficit 3 %, tak dlh nám stále bude rásť. To je proste fakt. To je ekonomický, matematický fakt. Myslím, že pán Kišš sa so mnou nebude o tomto sporiť.
Teraz by som zareagoval na niektoré veci, snažil som sa teda už z tej rozpravy, skúsim vybrať zopár vecí, lebo na tých 8 stranách, čo mám, asi nedá sa úplne všetko odprezentovať, ale musím na niektoré zareagovať. Pán Sulík tu deklaroval, že nevyberieme daň z dividend a že sme si to zle vypočítali. Chcem oznámiť, že všetky veci a tak jak tu už bolo povedané, ja som mnohých odborníkov na ministerstve financií nechal a sú to stále tí istí ľudia, pán, pán Kišš, ktorých poznáte. Je to napríklad IFP a prepočítavajú títo odborníci, ktorých teda vy máte za tých, ktorí sa rozhodujú správne a počítajú správne. Takže dopad, čo sa týka daní z dividend alebo teda výnosu, je počítaný týmito ľuďmi. A, samozrejme, že sa ráta s niektorými poklesmi a niektorými výnosmi. Ale keď sa pozriete, my sme mali v roku ´22 výnos dividend niekde okolo 107 miliónov, v roku ´23 rátame stále vo výške 110 miliónov. Bolo povedané, že to je málo, ale treba povedať pri určitých zmenách, ten postupný nábeh tých dividend príde. A bolo deklarované, že zo 7 na 10 je strašne, je strašne veľa. No, dámy a páni, nemáme my najvyššie dividendy zďaleka. Mne kolegovia poslali tabuľku, budem sa o tom možno bližšie vyjadrovať potom v rozprave k rozpočtu, ale, ale naše, keď zoberiete efektívne zdanenie našej dane z dividend plus dane z príjmov právnických osôb, tak máme asi siedme najnižšie v rámci celej Európskej únie, to je proste fakt. Takže tuto tie reči o tom, ako, ako ideme všetkých poslať do zahraničia a že treba optimalizovať a podobne. Tak optimalizovať budú tí, ktorí nechceli platiť dane, ale tí optimalizujú aj dneska. A nikto nevyháňa nikoho a za 3 percentuálne body, o ktoré sa zvyšuje daň z dividend, si myslím, sa to nikomu neoplatí, ak nechce porušovať zákony Slovenskej republiky. Poviem otvorene, my sme mali úvahu o tom, že to bude 15 %. Dali sme 10 a ešte aj tak kričíte. Takže neviem, kde chcete hľadať peniaze, ak nie u tých, ktorí napríklad majú zisky a môžu si vyplatiť dividendu. Ukážte mi bežného človeka, pán Truban sa smejete, ktorý si vyplácal dividendy. Ľudia nepoznajú, čo to je dividenda, pán Truban, väčšina ľudí. Podnikatelia vedia, áno. Kývete hlavy, áno, však to ja viem, hej, hej. Čiže bežný človek nevie, čo to je dividenda. A ja nebudem spochybňovať to, že aj podnikateľom treba nechať, ale nárast o 3 %. V minulosti ste platili aj zdravotné odvody z dividend a rôzne iné veci. A iné štáty z dane z dividend, ktorú majú oveľa vyššiu ako my, takisto žijú. Takže bude žiť z nich aj Slovenská republika.
Hovoríte o tom, že treba šetriť. No áno, treba. Len nie v stave, keď mi tu niekto nechá 9 miliardový štrukturálny deficit. To sú výdavky, ktoré proste vás dobehnú. Tie proste sú dané v zákone a keď sú štrukturálne, máte ich v ďalších rokoch. To som dostal do vienka po bývalej vláde. Hovorilo sa tu veľa, my, my sa snažíme šetriť aspoň v tom, že chceme znížiť výdavky ministerstiev o 5 % a ja netvrdím, že to skončilo. Budúci rok ideme konsolidovať o ďalšie 1 % a ďalší rok o 1 %, a ďalší rok o 1 %. Takže počkajte si na to. Ale musím povedať, že budeme musieť robiť aj opatrenia, ktoré prinesú, 1 % HDP je niekde budúci rok okolo 1,4 mld. euro. A každý tu príde s nejakým čiastkom a toto by sme mohli a tu by ste mohli viac ušetriť. Toto by ste nemuseli robiť, tamto by ste nemuseli robiť. Ale chcel by som poprosiť celú opozíciu, ak sa teda chceme tak odborne baviť, ako tu deklarujete. Ja som urobil zoznam. To je jedna A4, páni. Nie jednoduchá, ale je to jedna A4. Tak napíšte na jednu A4 každý z vás, kto tu vystupujete, kde by ste vyškrtali 2 mld. na Slovensku. Kľudne to napíšte. Budem, potom sa môžeme baviť, lebo každý tu príde s tým, že neušetríme 5 % na ministerstvách, ale 10, to je 70 mil. Napíšte sem 2 mld. A skúste pripraviť na ďalší rok ďalšiu 1,4 mld. a ďalší rok ďalší 1,5 mld., lebo nám stúpa HDP, ak teda to bude pravda, ak to nebude recesia.
Mnohí tu kritizovali vlaky zadarmo, nebudem tu rozprávať, na čo všetko sa tu minuli peniaze, úplné hlúposti. Očkovacie lotérie, na MOM-kách sa tu zarábalo, štátny tajomník sa nabaľoval na MOM-kách. Vy tu hovoríte o kradnutí, ale musíme sa pozrieť asi na kradnutie aj tej bývalej vlády, ale ja to nebudem rozoberať, na to mám kolegov, ktorí sa tým zaoberajú. Ale pozrieme sa na testovanie pri covide, kde sa stovky miliónov vyhodili a nabalilo sa pritom niekoľko firiem na Slovensku. Takže poďme šetriť, ale každý poďme šetriť tak, aby to bolo efektívne.
Čo sa týka vlakov zadarmo, stojím si za tým, je to naše sociálne opatrenie, ktoré sme robili, a niekto tu hovoril, že, že, preboha, tá pani, tá dôchodkyňa, ktorá nebýva priamo v meste, kde nemá stanicu, tak ona nemôže cestovať, lebo ona sa na tú stanicu nedokáže dostať. To sú absolútne nezmysli. My chceme, aby sme zabezpečili našim dôchodcom, aby sa dostali, napríklad keď chcú pozrieť svoju vnučku alebo svoju rodinu, tak sadnú na vlak a my si myslíme, že štát má na to, aby títo ľudia, ktorí sa zaslúžili o rozvoj Slovenskej republiky, aby boli za to nejako odmenení.
Mnohí ste tu bránili banky, nechám to na vás. Banky majú historické zisky - 1,2 mld. euro - a teraz niekto tu hovorí, že zvýšia sa poplatky. Dámy a páni, poplatky bánk sa zvyšovali, či tu bola, či tu bola banková daň, alebo bankový odvod, alebo tu nebol. A takisto poznámka pánovi Sulíkovi, ktorý tu hovoril o tom, že pri hypotékach, keď banky budú umelo navyšovať úroky a podobne, že potom nás to bude, neviem koľko stáť. Musím ho upozorniť, že máme tam zastropovaný maximálny príspevok pri refixáciach na 1 800 euro, čiže si to môže vypočítať v Exceli, koľko to je. A musím povedať jednu vec, ak banky budú umelo zvyšovať úroky, tak je to, je to nekalá obchodná praktika a budú kontrolované. To je proste tak. Nevidím jediný dôvod, prečo by sa banky mali nabaľovať na tom, čo štát chce pomôcť s hypotékami ľuďom. A dovolím si povedať, že to riešenie, ktoré sme ponúkli, je dobré a je to jediné riešenie z tých všetkých riešení, ktoré tu padli, ktoré reálne tým ľudom aj s tými hypotékami pomôže.
Hovorili ste veľa o pomoci hospodárstvu, ja by som mile rád pomáhal hospodárstvu z rozpočtu, mile rád, len tá situácia je táka, ako som ju popísal. My sme deklarovali už pred voľbami a stojím si za tým, že do investícií potrebujeme dať peniaze, lebo to sú budúce príjmy Slovenska. Treba maximálne využiť eurofondy, treba maximálne využiť plán obnovy, ale, a takisto hovorím, treba využívať PPP projekty. PPP projekty zaťažujú rozpočet iba tou splátkou, aj keď je to o niečo drahšie, ale tá splátka ide do účtovníctva ministerstva financií.
Čo sa týka využitia peňazí, chceme, aby viac peňazí išlo do regiónov, aby išlo VÚC-kam, aby išlo obciam z týchto eurofondov. Ale musím upozorniť na jednu vec, viete, veľa sa tu narozprávalo o tom ako plán obnovy, Slovenská republika má najlepší plán obnovy, vôbec aký kedy bol. Tak oznamujem, že vyše 2 mld. máme na účtoch, už teraz asi aj viac, na ministerstve financií a nie sú projekty. To ste nechali zase na ďalšiu vládu, lebo tam sa muselo odfajkovať, že máme míľnik taký, onaký, neviem aký, to je, urobím míľnik tak, že prijmem zákon, sú tu poslanci, ktorí to odmávajú, a to je míľnik, odfajkneme si, dostaneme miliardu alebo 800 mil. na účet, ale nemáme na to projekty. Také míľniky sú nám na nič. My potrebujeme mať reálne projekty za týmito, za týmito, za plánom obnovy. A to sú investície, ktoré treba jasne využiť, plne súhlasím.
Hovoril niekto, že treba znižovať dane. Ja chcem pripomenúť situáciu, ktorá bola vo Veľkej Británii. Trussová. Viete, premiérka Trussová vtedy ako dopadla. Znížila dane, lebo povedala, je to super, je to liberálne opatrenie, Británia obrovské ekonomické problémy. A čo sa stalo? To je to, čo ste tu všetci kričali, že treba sa tomu vyhnúť, zareagovali finančné trhy, dámy a páni. Znížili dane. Prečo? No prečo zareagovali tie trhy. No lebo vedeli, že vyberú oveľa daní, ako bolo plánované, a že ten štát sa môže zrútiť. Preto vydržala, ja neviem, koľko tam bola týždňov, možno dva-tri, ja už si to nepamätám. A preto je tam dneska Sunak. Takže aj takéto sú prípady. A oni boli v podobnej situácií, nehovorím, nedá sa to porovnávať, ale proste tie verejné financie neboli v dobrom stave. Ani slovenské verejné financie nie sú v dobrom stave. Takže keď tu niekto povie, že poďme znižovať dane, tak to je schizofrénia, páni. To je schizofrénia. A mnohí ekonómovia hovorili o tom už aj pred voľbami, že treba prijať nejaké daňové opatrenia. Ja netvrdím, existujú rôzne spôsoby. Za mňa môžem povedať, mali sme na stole všetky opatrenia, ktoré sa povyťahovali zo všetkých šuplíkov ministerstva financií, možno plus dvadsať. Bolo ich 120 a išli sme vylučovacou metódou cez každé jedno opatrenie. Je ich tam ďalších sto možno, ktoré sa dajú ešte použiť. Ale pozrite si ich, hej. Čiže to je to, sa pýtam, čo by ste vy robili. Tak dobre, povedzte, že chcete zvýšiť dépeháčku, že chcete rušiť nejaké sociálne dávky, že chcete, ja neviem, zobrať tie vlaky zadarmo, ale aj to je legitímne. Ja to beriem. Každý z vás zastupuje inú voličskú skupinu. Ja som sa snažil vyberať také opatrenia, ktoré budú mať najmenší dopad na toho bežného človeka. Sú tam aj tie negatívne externality, ľudia nemusia piť, nemusia, môžu menej fajčiť a rôzne iné veci. Ideme prijať zákon o sladených nápojoch. Slovenská republika má, v obezite sme teda najväčšími nejakými premiantmi v rámci Európskej únie. No tak dobre, poďme piť menej tých sladených nápojov, to, myslím, že nikto sa na to nenahnevá.
Hovorilo sa veľa o živnostníkoch, musím pripomenúť, že ešte za bývalej vlády my sme navrhli, aby živnostníci mali 15-percentné dane z príjmu právnických osôb do obratu 100-tisíc euro, nebola to naša vláda, ktorá to znížila na 50-tisíc. My to vraciame dnes aspoň do tej miery vzhľadom na stav verejných financií, že to dávame na 60-tisíc euro. Vraciame to naspäť.
Rozpočtové triky. Pán Kišš, toto je veľmi lacné, toto je veľmi lacné. A ja som čítal včera aj status Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ohľadne nejakých nezrovnalostí, tak poďme sa baviť odborne, keď teda hovoríte o nejakých rozpočtových trikoch. Ja vám vysvetlím, o čo ide, a upozornili sme na to aj Európsku komisiu. Všetky refundácie z Európskej únie, ktoré dostávame, existuje pravidlo, ktoré tu beží už dvadsať rokov, a vy to možno viete, pán Kišš, nehovorte o rozpočtových trikoch, môžte sa opýtať svojich kolegov rozpočtárov, ktorí sú tam tiež možno dvadsať rokov na tom ministerstve financií. Ako sa kam, do ktorého roku zaúčtovali refundácie z Európskej únie. Do toho roku, v ktorom sa vyplácali tie refundácie. A tých 450 mil. refundácia na energie, kedy bude vyplatená? V roku 2024, pán Kišš. A ja sa čudujem Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, ja neviem, odkiaľ si oni, teda zobrali za, aké majú oni pravidla, že ich idú meniť. To, čo sa robilo dvadsať rokov, sa teraz zrazu zmení kvôli tomu, že tu je nová vláda? Tak zaúčtujeme ich do roku 2023, aby ste ich, aby vám chýbali v roku 2024 alebo ja neviem, o čom to má byť. Ak sa menili nejaké pravidlá, tak nech mi Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ukáže, ukáže tie pravidlá, kde sa to menilo. Písomne. Ja som na to upozornil aj komisárov. Bola tu, pán Hargaš ma poprosil, aby som sa vyjadroval, vyjadril aj k veciam čo sa týka Európskej komisie. Aj k tomu sa vyjadrím. Čiže my sme na to upozornili.
Ja som bol štvrtok minulý týždeň v Bruseli na Euroskupine a vzhľadom na môj časový program som sa musel ešte v ten deň vrátiť, aj keď sa rozhodovali vážne veci, o tom sa môžeme pobaviť. Sú tu nové pravidlá Európskej komisie od 1. 1. 2025, kde sa bavíme o tom, pre mňa úplne zásadné, sú to, samozrejme, nejaké, nejaké limity na dlh, na deficit a podobne. Nás zaujíma jedno číslo alebo jedno číslo. O koľko budeme musieť konsolidovať ďalšie roky a či to bude, či budeme musieť konsolidovať štyri roky alebo sedem. Vzhľadom na stav verejných financií Slovenskej republiky oznamujem, že pre mňa je červená čiara vo vyjednávaniach sedem rokov. To znamená, že podporujem sedemročnú konsolidáciu, to je to, čo som tu povedal na začiatku, že musíme to robiť cez dve volebné obdobia. Keby to bolo štyri roky, tak sa bavíme o konsolidácií vo výške 1,7 až 2 % HDP ročne. Hovorme o 1,7. Tak potom si to vyrátate krát 1,4 mld., koľko to je. Bavíme sa o 2,5-miliardovej konsolidácií. Čiže teraz sa dohadujú tie pravidlá. Ja budem zastávať názor, ktorý sme stále hovorili. Že musí byť tá konsolidácia postupná, takže o tomto sme sa bavili.
Chceli ste vedieť ďalšiu odpoveď na otázku, ako, ako prebiehajú rokovania s komisiou ohľadne schvaľovania rozpočtu a správne ste povedali, že Európska komisia po tom, ako je schválené vo vláde, ako je schválený rozpočet, tak by mala mať nejaký mesiac na to, aby si to pozrela a potom by sa mal schváliť rozpočet v Národnej rade. Všetko platí, ale opäť poviete, že zase sa vyhováram, no naše voľby prebehli 30. septembra, takže asi sa to nedalo stihnúť, hej. Dokonca do 15. októbra tu mal byť predložený rozpočet, ktorý, kde teda pán Ódor aj pán Horváth, ktorí boli spolutvorcami zákona o rozpočtovej zodpovednosti, doplatili sami na svoj vlastný zákon. A ja som teda čakal, že okrem toho vyrovnaného rozpočtu predložia alebo verejne odprezentujú aj nejaký taký iný, o ktorom hovorili, že je taký realistický. No neodprezentovali, lebo vedeli, že to nebude také jednoduché. Vedeli, že to nebude také jednoduché. Nechali to na novú vládu, šak ja ich aj docela chápem, ale čakal som teda, keď teda takí odborníci tam boli, že budeme vidieť nejaký návrh reálneho rozpočtu. A ja im povyťahujem zo šuplíkov všetky opatrenia, čo boli na ministerstve financií a poviem, že sa to volá lego kocky a poďte si z toho vybrať. To je jednoduché. To nebolo nič, čo by sa nerobilo každý rok na tom ministerstve financií. Každý rok sa vyberajú tieto opatrenia a zvažuje sa, ktoré opatrenia sa použijú.
No ale aby som sa vrátil, k tomu procesu, ja som vo štvrtok bol práve za to za komisármi a hovoril som s pánom komisárom Gentilonim, takisto Dombrovskisom, ktorí majú na starosti práve tieto veci, a dohodli sme sa a ďakujem im za to, že mi vyšli v ústrety, že slovenský rozpočet sa bude hodnotiť v januári, lebo vedia, aká je situácia. Ja som informoval aj Euroskupinu o tom, v akej situácií sa nachádzame, čo ideme robiť. My sme odovzdali, sme sa dohodli, že piatok odošleme tabuľky do Európskej komisie, aby si ich pozreli, všetko sme splnili tak, ako sme sa dohodli, lebo ja si teda ctím dohody, ak sa s niekým dohodnem, tak to sa aj stane. Takže sme to urobili. Máme zvolenie a nechcel som, aby sa Európska komisia urazila, že sme im to nedali dopredu zhodnotiť, lebo na to proste nie je čas. Musíme to predložiť, ak chceme, ak budeme, poviem otvorene, ja beriem, že dnes sa bavíme úplne k veci, ale možno tu budú rozpravy, kde sa budete hlásiť 55, ako som počul, to je vaše právo. Ale chcem upozorniť, že Slovenská republika si nemôže dovoliť ísť budúci rok do rozpočtového provizória. Považujem to za veľký risk pre Slovenskú republiku a myslím si, že mali by sme sa správať zodpovedne, takže je to, je to vo vašich rukách. Ja sa budem snažiť rozpočet prijať čím skôr, aby Slovenská republika na rok ´24 mala predložený rozpočet.
Toľko asi k tomu procesu. Pozriem sa ešte, či som niekomu neodpovedal, je tu toho oveľa viac, samozrejme. Bolo by sa k čomu, čomu vyjadrovať, ale, ale nemôžem úplne všetko zodpovedať.
Ešte RTVS tu mám pod poznačené. No áno, znížili sme to percento, čo sa týka celkového objemu peňazí, je na úrovni minulého roku, o niečo možno viac, o pár eur, o pár neviem koľko eur, ale musím povedať, že chceme prísť s legislatívou, ktorá umožní RTVS viac zarábať na reklame a doplniť si tak zásoby peňazí, ktoré budú používať. Môžete to spochybňovať, ale je to, je to proste tak.
Budú tu rôzne pozmeňujúce návrhy. Viem, že pani Jaurová podala pozmeňovák z 0,12 na 0,16. Viem, že tu bude pozmeňovák od pána Viskupiča z 0,12 na 0,15. My hovoríme o tom, že tie peniaze, ktoré by sa mali do RTVS doplniť, budú práve vďaka tomu, že tie limity, ktoré má RTVS, čo sa týka reklamy, by sme by, sme uvoľnili.
Hovoríte, že si kupujeme voličov, ja poviem otvorene, my si nemáme, nemáme ako kupovať voličov. Smejete sa, páni, vy ste si kupovali voličov celé bývalé volebné obdobie. A ste sľúbili päťsto euro napríklad za to, že niekto pôjde voliť. Môžete to splniť, ak si stojíte za tým.
Čo sa týka II. piliera, áno, znižuje sa odvod, prinesie to peniaze do štátneho rozpočtu, ale nikto z vás nepovie, že v podstate z toho I. piliera, keď sa zníži odvod do II., tak dostane ten človek vyšší dôchodok. Môžete si to prepočítavať, ja viem, že pán Dostál, by chcel, aby sa niečo prepočítavalo. Len musíte vedieť, aké budú budúce výnosy tých fondov dôchodkových. A viete všetci predpokladajú a mne sa to strašne ľúbi, keď všetci hovoria o tom, ako, že na základe bývalých výnosov budeme hodnotiť tie budúce. Ale ak sa pozriete Nemecko sa dostáva do recesie. Európska ko... Európska únia stráca konkurencieschopnosť, tak som zvedavý, čo sa bude diať, keď sa tie, tie, sa tie finančné trhy prepadnú a zrazu tí ľudia na tých svojich účtoch uvidia oveľa, oveľa menej peňazí, ako prezentujete, lebo každý hovorí, šak to ide dlhodobo osem percent ročne. To stúpa. Ja len pripomeniem. Čítal knihu o veľkej kríze v roku ´29. Ja si teda neprajem, aby niečo také prišlo. A vy viete dobre, že bublá to na tých finančných trhoch takisto, v roku ´29, 1929 pri veľkej kríze sa prepadli ceny akcií o 85 %. Ceny nehnuteľností padli o 67 %. A neviem, či niekto z vás vie, kedy sa tie finančné trhy vrátili na tú pôvodnú úroveň, ktorá bola v roku 1929. Tak oznamujem, že v roku 1954. Pozrite si to. Samozrejme, že keď vám niečo padne o 85 %, zo 100 sa dostanete na 15, tak keď vám niečo stúpa o 7 %, tak si to môžete vypočítať, aké sú to rasty. Toľko za mňa.
Na záver chcem oceniť diskusiu. Myslím, že každý sa snaží povedať to, čo si myslí, že má povedať. Myslím si, že nechcem teda uraziť ostatných kolegov, ale ešte budú ďalší vystupovať, ja to budem, samozrejme, sledovať, ale považoval som si za povinnosť vystúpiť v rozprave, aby ste mohli na mňa reagovať a budem ďalej sa zúčastnovať tejto debaty.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Vážení kolegovia, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií. Návrhom zákona sa zavádzajú nasledovné opatrenia: rozšírenie rozsahu regulovaných subjektov o všetky subjekty, ktoré vykonávajú činnosť na základe povolenia Národnej banky, tzv. banková daň, a zavedenie osobitnej sadzby pre banky vo výške 30 %, ktorá každý rok klesne o 5 %, pričom od roku 2028 budú mať všetky regulované osoby základnú sadzbu odvodu.
Vyplatenie rodičovského dôchodku raz ročne v júni v jednej úhrnnej splátke a súčasne sa navrhuje zvyšovanie sadzby poistného na starobné poistenie pre sporiteľa a zníženie sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodn... dôchodkové sporenie. Z uvedeného ú.. dôvodu je, súčasne sa navrhuje upraviť aj krátenie sumy dôchodku z I. piliera pre poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
Zvýšenie sadzieb odvodov na zdravotné poistenie pre zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnú osobu a tzv. samoplatiteľa z dôvodu kritickej situácie s verejnými financiami, kedy príjmy nepostačujú na krytie výdavkov na zdravotnú starostlivosť.
Súčasne sa navrhuje zníženie výšky percentuálnej sadzby príspevkov na činnosť operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby, Národného centra zdravotníckych informácií a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keďže príjmy sú výrazne vyššie a v záujme šetrenia prostriedkov verejného zdravotného poistenia je tento krok nevyhnutný.
Predlženie uplatňovania solidárneho príspevku rafinérií a na zdaňovanie, zdaňovacie obdobie dane z príjmov v roku 2024 z dôvodu, že pretrváva potenciál pre dodatočné nadzisky dotknutých firiem v roku 2024.
Zvýšenie sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov z vopred preddefinovaných zvyšovaných sadzieb dane pre strednodobý časový horizont, čím sa vytvorí efektívny nástroj predvídateľnosti podnikateľského prostredia a zabezpečovanie daňových príjmov. Zvýšenie sadzby spotrebnej dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh. Vylúčenie podávania alkoholických nápojov v rámci reštaurácií a stravovacích služieb s uplatňovaním zníženia sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške 10 % zo základu dane. Podávanie alkoholických nápojov v rámci poskytovania reštauračných a stravovacích služieb bude podliehať základnej sadzbe dane vo výške 20 % zo základu dane.
Zavedenie minimálnej dane z príjmu pre daňovníka, daňovníka - právnickú osobu, ktorého daň je nižšia ako ustanovená výška minimálnej dane. Výška minimálnej dane rastie v rozpätí podľa výšky dosiahnuté príjmu, čiže už nie podľa toho, či je platiteľom DPH, alebo nie.
Odstránenie nesýtený.. nesystémových opatrení zavedených pri zdaňovaní príjmu z kapitálového majetku vrátane príjmu súvisiaci so zdaním virtuálnej meny, ktoré narúšali horizontálnu spravodlivosť podľa podobný...s, medzi podobnými aktivitami, keďže išlo, keďže išlo o výnimku pre špecifický druh majetku.
Zvýšenie sadzby dane z príjmov na podiel na zisku dividendy vyplácame fyzickým osobám zo 7 na 10 %. Úprava sadzieb správnych a súdnych poplatkov v nadväznosti na infláciu, keďže náklady štátu na agendu správnych orgánov súdov, orgánov súdov a prokuratúry priebežne rastú, mzdy, réžie a IT systémy, valorizácia sadzieb poplatkov sa netýka takzvaného, takzvaného percentuálne určených sadzieb poplatkov, ktorých sa výška automaticky mení v závislosti od základu poplatku, ako aj poplatkov, pri ktorých nie je rozpočtový vplyv významný alebo došlo k zmene príslušnej sadzby sadzobníka v posledných rokoch.
Ustanovenie sa, ustanovuje sa príspevok na RTVS vo výške 0,12 % HDP.
Štátny sviatok 1. september Deň Ústavy Slovenskej republiky bude štátnym sviatkom, ale nebude dňom pracovného pokoja, ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení zákona, Zákonníka práce.
Vypustenie vybraných ustanovení zákona o stavebnom sporení, ktoré by nadobudnutím účinnosti mohli nejednoznačne vykonateľnosťou, ale aj zavedením diskriminačných prvkov spôsobiť problémy v aplikačnej praxi.
Zároveň sa navrhujú nevyhnutné potrebné legislatívno-technické zmeny. Chcem avizovať jednu vec, máme tu pána poslanca Hlinu a ostatných, ktorí, v prvom čítaní sme sa tu bavili o viacerých veciach, avizujem, že prešiel pozmeňujúci návrh vo výbore, ktorý na jednej strane robí nejaké te... legislatívno-technické úpravy, na, na druhej strane v prípade dane z dividend, to sa týka poznámky pána, pána Hlinu, chcem povedať, preskúmavali sme retroaktivitu tohto opatrenia, nakoľko v posledných dňoch roku ´23 sa zmenila sadzba zo 7 na 10 % týkajúca sa roku 2023. Musím povedať, že podľa právnikov a viacerých názorov, ktoré sme skúmali, nejde o retroaktivitu, ale v záujme toho, aby, aby to bolo prehľadnejšie pre podnikateľov som urobil opatrenie na to, že daň z dividend sa bude uplatňovať vo výške 10 % a až, až od 1. 1. 2024, čiže za rok 2023 bude tí, ktorí si budú uplatňovať daň z dividend v roku 2023, tak bude sadzba 7 %. Bude to mať nejaký dopad na konsolidáciu, nie je však taký významný, aby sme takéto nevyšli v ústrety také, takýmto opatrením.
Ďalší, ďalšia zmena v rámci, v rámci zákona, opäť, bavíme sa o tom, že umožnili sme dopredaj tabakových výrobkov o jeden mesiac, sme predĺžili dopredaj do roku 2024, to znamená, aby tí, ktorí majú ešte zásoby, dokázali vypredať, aby im nevznikali, nevznikali navyše škody.
Ďalšou úpravou je to, že sme sa tu bavili, myslím, že pán Jakab dával pripomienku ohľadne, ohľadne toho, že máme tu ustanovenie napríklad v roku ´26, to však súvisí v tabakovými výrobkami so sadzbou dane, čiže o to zvýšenie o 40 centov na jednu krabičku od roku ´24, potom v roku ´25 malo byť nulové zvýšenie a v roku ´26 malo byť opäť zvýšenie o 40 centov vzhľadom na to, aby, lebo je potrebné, aby tento zákon prešiel ešte pred prijatím rozpočtu, tak aby nevznikli akékoľvek diskusie napriek tomu, že my si myslíme, že tento návrh takisto nezakladá nejaké, nejaké ústavnoprávne problémy, sme zatiaľ vypustili úpravu na rok 2026, ktorou sa budeme zaoberať potom v riadnom legislatívnom konaní v ďalšom, v ďalšom roku a bude aj priestor na odbornú diskusiu k tejto téme.
Toľko k tomu a chcel by som poprosiť všetkých poslancov alebo tých, ktorí sa stotožnia s naším návrhom, o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Cením si korektnú rozpravu, ktorá tu prebehla, na druhej strane musím zareagovať na niektoré veci.
Ja už som v prvom čítaní povedal všetky svoje výhrady a svoje veci, čo sa týka tých poznámok, ktoré tu boli alebo teda komentárov, ktoré tu boli. Pán Hajko sa pýtal, že kto je ten ohrozený. Tak poviem otvorene, tento zákon nevyrieši všetky problémy Slovenska, ktoré máme, určite nie. A nedá sa týmto zákonom, jedným zákonom pomôcť úplne každému. To proste je jasné. A zopakujem to, čo som povedal. Raz sa pomáha napríklad aj v rámci toho spomínaného Štátneho fondu rozvoja bývania sa pomáha niekomu, čo niekto musí zaplatiť a ten niekto z toho má nejaký benefit. To sa týka takisto akýchkoľvek sociálnych dávok, ktoré dostanú ľudia, a iné dávky, ktoré, kde pomáha štát. Čiže nehrajme sa tu na to, že všetkým vieme pomôcť. Tento zákon nedokáže každému pomôcť. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka, ja súhlasím s tým, čo ste povedali, pán Hajko, že treba zmeniť stavebné konania, zjednodušiť, zjednodušiť ich. V podstate my máme mnohé veci, nie je to moja parketa, je to parketa mojich kolegov. Ja som zástanca presne toho, čo ste povedali, čiže treba to zjednodušiť, treba to urobiť tak, aby to bolo dostupnejšie a ľahšie realizovateľné. Ale čo bráni hlavne výstavbe? To ste nespomenuli v svojej reči. Tak tomu bránia hlavne nárasty tých úrokových sadzieb, o ktorých sme tu toľko hovorili, a bránia tomu a bránia aj tým ľuďom, ktorí si chcú zobrať tie úvery, aby si tie úvery vôbec zobrali. To je problém. Akonáhle zvýšia sa úrokové sadzby a nie je to len teda, je to, časť z toho je zásluhou aj vlády, že tie úroky sú vysoké, napríklad na tých štátnych dlhopisoch, o ktorých ste hovorili. Tam sa môžme baviť o tom, že, ja si pamätám prirážky voči nemeckým dlhopisom na úrovni 0,2, 0,3 %, dnes máme tie prirážky 1,3 %. A áno, sme jedna z krajín, ktorý má, ktorá má tie úrokové sadzby na úrovni Grécka a tých najhorších krajín. To je proste fakt, ale to nie je vizitka tejto vlády, ale tej bývalej.
Čiže... a, samozrejme, úroky predražujú výstavbu. Samozrejme, tie developerské projekty, ja už som to hovoril v minulosti, sa predávali, ešte neboli ani nakreslené pomaly. Dnes máme byty, ktoré sa nepredávajú, lebo proste tí ľudia si nevedia zobrať hypotéky a je s tým problém.
Povedal som, čo sa týka aj tých mladých ľudí, prečo zavádzame tú podporu. Samozrejme, my chceme, aby mladí ľudia, ktorí ešte to bývanie väčšinou nemajú, tí starší mnohí majú, ako som povedal, 90 % ľudí na Slovensku vlastní vlastné nehnuteľnosti, ale aby sme umožnili to, aby si tí mladí mohli zobrať tie úvery, tak im preto sa im snažíme pomáhať a takto pomáhame aj tej výstavbe na Slovensku, lebo tá by sa v podstate mohla úplne, úplne zastaviť. Čiže jedna časť, jedna časť tých problémov je aj, aj menová politika Európskej centrálnej banky. To súvisí, samozrejme, s tým, že centrálna banka sa snaží znižovať infláciu napriek tomu teda, že u nás je stále jedna z najvyšších inflácií vôbec v rámci celej eurozóny a Európskej únie.
Čo sa týka tej konkurencie, k tomu som sa už vyjadroval, čo hovoril pán Viskupič. Ja som zástanca konkurencie a budeme hľadať spôsob ako v prípade teda tých technických záležitostí, o ktorých tu hovorila aj pani poslankyňa. My sa, my sme neriešili to, že kto bude, ako bude vyplácať jednotlivú pomoc. My sa snažíme nájsť vôbec spôsob, ako tú pomoc vyplatiť a vyplatiť ju na mesačnej báze. Možno pani poslankyňa tu nebola, keď som hovoril o tom. Na druhej strane ten problém, ja som aj v úvodnom slove hovoril o tom, že banky vydávajú určité potvrdenia. Musia mať prehľad o tom, koľko mal ten človek ten úrok a koľko sa mu zvyšuje, a toto, to, že by si niekto požiadal v inej banke o ten úver s nižším úrokom, komplikuje technicky celú záležitosť. Ak sa to bude dať urobiť, ja budem prvý, ktorý sa budem k tomu hlásiť, aby banky sa snažili znižovať úrokové sadzby, aby sme zabránili tomu, aby banky opäť špekulatívne navyšovali úrokové sadzby.
Čo sa týka pozmeňovákov pána Jakaba, musím povedať jednu vec. Samozrejme, mám pocit, že stále pokračujeme v predvolebnej kampani, ako keby sme boli ešte pred voľbami. Všetky tie pozmeňováky, to, čo sa tu povedalo, ja, samozrejme, dám technicky pozreť mojim kolegom, aké to má vplyvy, a ja by som rád pomohol absolútne každému na Slovensku a rád by som napríklad urobil aj to, že tie hypotéky nebudú možno do nejakého obmedzenia 1,6-násobku priemernej mzdy, ale vyššie. Ale my dneska konsolidujeme, pán Jakab, a tá konsolidácia súvisí s tou vašou vládou, ktorú ste tu mali. Ja, preto máme dnes najvyšší deficit a nebudem hovoriť o spanilej jazde, ktorá tu bola pred voľbami. Bolo tu, desať mesiacov nebola legitímna vláda, poprijímalo sa tu opatrení asi za jeden a pol miliardy a s tým dneska bojujeme, tých jeden a pol miliardy ja dávam dole. Dávam dve miliardy dole. A všetko, čo sa urobí navyše, a ja berem, že to by bolo fajn pre ľudí, všetko, čo sa urobí navyše, tak sa musí zase niekde zobrať na nejakej dani. Čiže na jednej strane počúvam v tejto snemovni o tom, ako mi tu všetci hovoria, že tých 72 mil. plus 15 je veľa, a v podstate tie návrhy, o ktorých hovoríte, navyšujú ešte túto sumu ešte o ďalšie výdavky, ktoré by sme museli konsolidovať. Čiže ak chcete niečo takéto, tak mi navrhnite, ja som minule vás vyzval, pán Jakab, že dones... že som myslel, že ste mi doniesli pol miliardy, aby ste mi pomohli. Teraz mi presne robíte presný opak toho, čo momentálne ideme robiť. A to, čo budeme robiť, nebudeme to robiť len tento rok, budeme to robiť aj ďalšie roky.
A včera tu bola debata o tom, že chceme znižovať dlh Slovenskej republiky. Na jednej strane musíme znižovať deficit, aby sa vôbec začal ten dlh znižovať. Hovoril som o tom, že o dvoch-troch percentách, ale v prípade, ak napríklad hrubý domáci produkt bude, ak budeme v recesii, celá Európska únia, čo sa momentálne môže stať a bude sa nám znižovať HDP, tak nebude stačiť ani dve-tri percentá deficitu na to, aby sa začal znižovať dlh Slovenskej republiky, ktorý stúpal a stúpol za vašej vlády.
Čiže to je môj postoj. Samozrejme, ja sa pozrem na niektoré detaily, ja sa nevyhýbam tomu, ak niečo nemá nejaký zásadný vplyv na rozpočet, tak môžme sa o tom baviť. Ale to, čo ste navrhli v obidvoch pozmeňovákoch, zvyšuje nároky na rozpočet na budúci rok. Čiže toľko k mojim poznámkach k tomu.
A ja opäť opakujem, že táto pomoc, ktorú ideme poskytnúť, je v dostatočnej výške. Tých 1,6 % prieme... teda 1,6-násobku priemernej mzdy, my nepomáhame len tým stredno-, so strednými príjmami, pomáhame, samozrejme, všetkým ľuďom s nízkymi príjmami. A poviem otvorene, ja som to už spomínal, každý, kto mohol, a ja tým ľuďom vôbec nezazlievam, keď tu boli 0,5-percentné hypotéky, že si tie hypotéky zobrali. Chceli si riešiť svoje bývanie, chceli si vylepšiť to svoje bývanie a vôbec sa im nečudujem. A to, že je tu ten bezprecedentný nárast, s tým chceme pomôcť tým ľuďom v tomto prechodnom období. Takže ja pevne verím, že tie úroky budú klesať, ak teda sa stabilizuje situácia. A to, čo hovoril napríklad pán Viskupič včera, že už od apríla, bol by som veľmi rád, keby klesli. Samozrejme, potom nám klesnú aj výdavky na celkovú tú pomoc. Nebude to tých sedemdesiatdva plus pätnásť alebo šestnásť. A keď sa vytvorí nejaký priestor, tak môžme pomáhať potom aj iným skupinám obyvateľstva a ak sa bude dať, tak aj pomôžeme.
Ďakujem pekne.