Videokanál poslanca

No dobre, pán Matovič, vás si idem podať teraz, aj pána Jakaba, aj všetkých, čo ste tu tárali celý čas. (Reakcia z pléna.)
Teraz neskáč mi do reči! Choď von, lebo to nebudeš chcieť počúvať! Choď von!

Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, budem trošku dlhší v tejto správe. Predkladám na rokovanie vlády materiál Správa vlády Slovenskej republiky o cenovom vývoji v opatreniach na zamedzenie nežiadúceho cenového vývoja, plnení koncepcie cenovej politiky, uplatňovaní zákona o cenách a návrhov opatrení vo verejnej politike v oblasti cien.
Ako viete, my aj pravidelne predkladáme na rokovania vlády správy o cenovom vývoji na Slovensku. Vláda Slovenskej republiky predkladá túto správu na základe zákona o cenách, v zmysle ktorého musí predložiť správu za predchádzajúci rok. To znamená, že táto správa sa týka roku 2024.
V roku 2024 sa niesol v znení postupného upokojovania cenového vývoja a návratu k makroekonomickej stabilite po dvoch rokoch silných inflačných otrasov, ktoré ovplyvnili každodenný život obyvateľov Slovenskej republiky. Slovensko si v roku 2024 udržalo jednu z najnižších cenových úrovní potravín v rámci Európskej únie, delenej Európskej únie, to znamená na úrovni 83,4 % priemeru Európskej únie, pričom ceny mäsa, mlieka, múky patrili medzi najkonkurencieschopnejšie v regióne. Potravinová inflácia, ktorá v roku 2023 dosiahla extrémnych 17,5 %, sa znížila na 2,5 % v roku 2024, predstavovala pokles o 15 percentuálnych bodov. Rast miezd v roku 2024 predbehol infláciu, čím sa opäť obnovil reálny rast príjmov domácností. Minimálna mzda vzrástla na 750 eur, čím sa posilnila kúpna sila najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Tento materiál predkladá komplexný pohľad na vývoj cien, plnenie cenovej politiky štátu, analýzu kľúčových segmentov spotrebného koša a návrhy opatrení na zabezpečenie dostupnosti základných tovarov a služieb. Vážené dámy, vážení páni, chcel by som vás, samozrejme, poprosiť o prerokovanie tohto návrhu zákona, ale chcel by som vám ešte doplniť určité informácie, ktoré vyplývajú z danej správy. Po výraznej cenovej akcelerácii v roku 2023 došlo v roku 2024 k citeľnému spomaleniu inflácie. Priemerná celková inflácia klesla z úrovne 10,5 % v roku 2023 na 2,8 % v roku 2024, čo predstavovalo pokles o 7,7 percentuálneho bodu. Potravinová inflácia, ktorá v roku 2023 dosiahla extrémnych rozmerov 17,5 % sa znížila na, už spomínaných, 2,5 %.
Ak sa pozrieme na komodity, v 12. mesiaci roku 2023 v porovnaní s 12. mesiacom roku 2024, tak najväčšie nárasty vidíme práve v oblasti čerstvého masla, tam je 45 % nárast, v slepačích vajciach, trvanlivé plnotučné mlieko a jablká. 52-2
Samozrejme, aké sú tam dôvody, sú uvedené vyššia cena mliečneho tuku, znížená dojivosť kráv, zvýšené náklady na výrobu, distribúciu, výskyt vtáčej chrípky, rast nákladov na krmivá, energie, nižšia ponuka na trhu, zvýšené výrobné náklady, energie, krmivo, klimatické vplyvy na produkciu mlieka, slabšia úroda a podobne. Naopak, v komoditách ako je, keď porovnávame 12/2023 vs. 12/2024, kryštálový cukor sme zaznamenali pokles o 31,2 %, bravčové karé bez kosti -14,1 %, bravčová masť -13,4 %, kuracie prsia -1,8 %. Ďalej v oblasti, keď sme analyzovali obdobie máj až júl roku 2025, to je len doplňujúca informácia, lebo táto správa sa týka najmä teda roku 2024, tak ak porovnávame, tam opäť som vybral niektoré komodity, ktoré na jednej strane niektoré klesajú, zelenina, olej a tuky. Potravinová inflácia v roku 2025, teda ak zoberieme nejakú priemernú bez sladených nápojov, sa pohybuje na úrovni asi 2,4 %, čiže ten pozitívny vývoj vidíme v zelenine, olejoch a tukoch. Horšie potom, samozrejme, už to vychádza napríklad pri medziročnej zmene napríklad práve spomínaných olejov a tukov a, samozrejme, sladené nápoje, ktoré sme zdanili ako negatívnu externalitu a podobne.
Dôvody, mali sme tu na jednej strane rast komoditných trhov, nepriaznivé klimatické podmienky, slabšia úroda. Ak si pamätáte, mali sme tu veľký problém s ochorením takisto slintačkou, krívačkou hovädzieho dobytka, rast nákladov na výrobu, tlak na mzdy v potravinárstve, daň zo sladených nápojov, to už som spomínal, sezónnosť a dynamika ponuky a dopytu.
Takže toľko na úvod a budem teda reagovať, príp. budem čakať na vaše vystúpenia. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, budem trošku dlhší v tejto správe. Predkladám na rokovanie vlády materiál Správa vlády Slovenskej republiky o cenovom vývoji v opatreniach na zamedzenie nežiadúceho cenového vývoja, plnení koncepcie cenovej politiky, uplatňovaní zákona o cenách a návrhov opatrení vo verejnej politike v oblasti cien.
Ako viete, my aj pravidelne predkladáme na rokovania vlády správy o cenovom vývoji na Slovensku. Vláda Slovenskej republiky predkladá túto správu na základe zákona o cenách, v zmysle ktorého musí predložiť správu za predchádzajúci rok. To znamená, že táto správa sa týka roku 2024.
V roku 2024 sa niesol v znení postupného upokojovania cenového vývoja a návratu k makroekonomickej stabilite po dvoch rokoch silných inflačných otrasov, ktoré ovplyvnili každodenný život obyvateľov Slovenskej republiky. Slovensko si v roku 2024 udržalo jednu z najnižších cenových úrovní potravín v rámci Európskej únie, delenej Európskej únie, to znamená na úrovni 83,4 % priemeru Európskej únie, pričom ceny mäsa, mlieka, múky patrili medzi najkonkurencieschopnejšie v regióne. Potravinová inflácia, ktorá v roku 2023 dosiahla extrémnych 17,5 %, sa znížila na 2,5 % v roku 2024, predstavovala pokles o 15 percentuálnych bodov. Rast miezd v roku 2024 predbehol infláciu, čím sa opäť obnovil reálny rast príjmov domácností. Minimálna mzda vzrástla na 750 eur, čím sa posilnila kúpna sila najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Tento materiál predkladá komplexný pohľad na vývoj cien, plnenie cenovej politiky štátu, analýzu kľúčových segmentov spotrebného koša a návrhy opatrení na zabezpečenie dostupnosti základných tovarov a služieb. Vážené dámy, vážení páni, chcel by som vás, samozrejme, poprosiť o prerokovanie tohto návrhu zákona, ale chcel by som vám ešte doplniť určité informácie, ktoré vyplývajú z danej správy. Po výraznej cenovej akcelerácii v roku 2023 došlo v roku 2024 k citeľnému spomaleniu inflácie. Priemerná celková inflácia klesla z úrovne 10,5 % v roku 2023 na 2,8 % v roku 2024, čo predstavovalo pokles o 7,7 percentuálneho bodu. Potravinová inflácia, ktorá v roku 2023 dosiahla extrémnych rozmerov 17,5 % sa znížila na, už spomínaných, 2,5 %.
Ak sa pozrieme na komodity, v 12. mesiaci roku 2023 v porovnaní s 12. mesiacom roku 2024, tak najväčšie nárasty vidíme práve v oblasti čerstvého masla, tam je 45 % nárast, v slepačích vajciach, trvanlivé plnotučné mlieko a jablká. 52-2
Samozrejme, aké sú tam dôvody, sú uvedené vyššia cena mliečneho tuku, znížená dojivosť kráv, zvýšené náklady na výrobu, distribúciu, výskyt vtáčej chrípky, rast nákladov na krmivá, energie, nižšia ponuka na trhu, zvýšené výrobné náklady, energie, krmivo, klimatické vplyvy na produkciu mlieka, slabšia úroda a podobne. Naopak, v komoditách ako je, keď porovnávame 12/2023 vs. 12/2024, kryštálový cukor sme zaznamenali pokles o 31,2 %, bravčové karé bez kosti -14,1 %, bravčová masť -13,4 %, kuracie prsia -1,8 %. Ďalej v oblasti, keď sme analyzovali obdobie máj až júl roku 2025, to je len doplňujúca informácia, lebo táto správa sa týka najmä teda roku 2024, tak ak porovnávame, tam opäť som vybral niektoré komodity, ktoré na jednej strane niektoré klesajú, zelenina, olej a tuky. Potravinová inflácia v roku 2025, teda ak zoberieme nejakú priemernú bez sladených nápojov, sa pohybuje na úrovni asi 2,4 %, čiže ten pozitívny vývoj vidíme v zelenine, olejoch a tukoch. Horšie potom, samozrejme, už to vychádza napríklad pri medziročnej zmene napríklad práve spomínaných olejov a tukov a, samozrejme, sladené nápoje, ktoré sme zdanili ako negatívnu externalitu a podobne.
Dôvody, mali sme tu na jednej strane rast komoditných trhov, nepriaznivé klimatické podmienky, slabšia úroda. Ak si pamätáte, mali sme tu veľký problém s ochorením takisto slintačkou, krívačkou hovädzieho dobytka, rast nákladov na výrobu, tlak na mzdy v potravinárstve, daň zo sladených nápojov, to už som spomínal, sezónnosť a dynamika ponuky a dopytu.
Takže toľko na úvod a budem teda reagovať, príp. budem čakať na vaše vystúpenia. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený predsedajúci, vážené kolegyne, predkladám na rokovanie výboru Národnej rady a, samozrejme, rokovanie Národnej rady protokol medzi Slovenskou republikou a Iránskou Islamskou republikou, ktorým sa mení zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v oblasti daní z príjmov. Je to absolútne štandardná zmluva, ktorú máme a chceme ju ešte viac štandardizovať a chceme ju dostať na úroveň OECD. To znamená, že vybrané opatrenia týkajúce sa boja proti erózii základov dane a presunu ziskov, je to úplne štandardný nástroj, ktorý my teda podporujeme v rámci všetkých zmlúv o zamedzení dvojakého zdanenia. Je to, ide proti tomu, aby sa zneužívala zmluva a aby sa nevyhýbali daňové subjekty daňovým povinnostiam. Modernizuje sa článok o výmene informácií, upravujú sa vybrané definície.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pôjdem priamo do samotného návrhu. Predloženým vládnym návrhom zákona sa upravuje a rozširuje režim vedenia centrálnej evidencie poplatkov. V súčasnosti je podstatná časť úhrady súdnych poplatkov a správnych poplatkov realizovaných prostredníctvom služby eKolok, ktorú zabezpečuje Slovenská pošta, cez ktorú to v podstate preteká potom do štátnej pokladnice. Zámerom ministerstva financií je rozšírenie centrálnej evidencie poplatkov aj priamo na štátnu pokladnicu, to znamená, že poplatky bude možné platiť v duálnom režime, čiže jeden režim je cez štátnu pokladnicu priamo a druhý režim je cez Slovenskú poštu. Tie technikálie potom, samozrejme, moji kolegovia vysvetlia. V strednodobom horizonte sa podľa spracovanej štúdie realizovateľnosti očakávajú významné úspory na strane výdavkov štátu približne vo výške 3 mil. ročne.
Takže asi toľko a ďakujem pekne, ak teda podporíte návrh tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ja len dve vety, aby sme si ujasnili. Toto nezavádza tú pätnásťpercentnú daň, lebo to už bolo zavedené, ale to asi sa chápeme. A jedná sa hlavne o aplikačné spresnenia, štandardizované formuláre na výmenu informácií a tam sú nejaké náklady okolo toho, takže moji kolegovia vám na toto, samozrejme, zodpovedia. Ale ja súhlasím s tým, že Európska únia by sa mala debyrokratizovať a zjednodušovať a všetky veci, veľa sa o tom rozpráva v rámci Európskej únie a málo sa o tom hovorí. A tie transpozície, ktoré prídu, tlačia nás, samozrejme, časovo, musíme ich transponovať, aby sme neboli za to zase postihovaní. Niekedy, bohužiaľ, sú niektoré veci, ktoré nie sú úplne ideálne, mohli byť oveľa jednoduchšie, s tým súhlasím.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, predložený návrh zákona reaguje na administratívne usmernenia OECD a transponuje sa smernica administratívnej spolupráce v oblasti daní. Viete, že minimálne úroveň zdanenia je dohodnutá na Európskej únii na úrovni 15 %. Cieľom predmetnej úpravy je zabezpečiť implementáciu najaktuálnejších administratívnych usmernení OECD prijatých v rokoch ´24 a ´25 ku globálnym modulovým pravidlám proti narúšaniu základu dane, takzvaný ten BEPS, tí, ktorí sa tomu viac venujete. Navrhované zmeny majú najmä technický a spresňujúci charakter, pričom reflektujú potrebu právnej istoty pri aplikácii pravidiel o dorovnávacej dani, napríklad spresnenia v súvislosti s úpravou odloženého daňového záväzku, doplnenie pravidiel pre transparentné subjekty a reverzné hybridné subjekty.
Dôležitou súčasťou návrhu je transpozícia smernice DAC 9, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní a ktorá zavádza štandardizovaný rámec pre oznámenia a výmenu informácií v oblasti dorovnávacej dane medzi členskými štátmi EÚ.
Vzhľadom na jej transpozičný termín 31. 12. 2025 je potrebné prijať na vnútroštátnej úrovni úpravu bezodkladne.
Ďakujem pekne a chcem vás požiadať o prijatie tohto zákona. Samozrejme, je to prvé čítanie takisto, takže budeme sa tým ešte zaoberať aj na výbore. Ďakujem pekne.

Opäť ide o sériu opatrení, ktoré som, ktoré zvyšujú ochranu spotrebiteľa. Zákaz opäť skrytých sankcií, poplatkov, opäť overovanie je tam veriteľov v elektronickom registri a ďalšie spravodlivejšie nastavenia, tak aby bol viac chránený klient. Samozrejme, je to prvé čítanie. V prípade potreby moji kolegovia sú plne k dispozícii. Ďakujem pekne.

Ja zareagujem len veľmi krátko. Samozrejme, sme otvorení debate, je to prvé čítanie. Ja ešte chcem, nie, ide tu o, ja teda vnímam tú smernicu ako ochranu spotrebiteľa. Bavíme sa tu napríklad aj o tom, že musí mať napríklad spotrebiteľ možnosť odstúpiť od zmluvy, čiže pri online službách malo by tam byť napríklad tlačidlo, ako odstúpiť od zmluvy. Viete mnohí, že niečo niekde zakliknete, zrazu sa to bere, že ste s tým súhlasili a potom vám na večné veky chodia všelijaké upozornenia, čo všetko máte a nemáte robiť, prípadne neviete zrušiť zmluvu. Čiže sú tam rôzne zákazy temných vzorcov a rôznych iných vecí, ktoré sťažujú teda alebo znevýhodňujú tých klientov, dobre? Takže toľko asi.

Ďakujem pekne. Dôvod na predloženie návrhu zákona je najmä, samozrejme, transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2023/2225.
In medias res poviem, že najväčšie zmeny v návrhu zákona predstavujú najmä tieto oblasti, zavedenie zákazu skrytých sankcií, zákazu niektorých poplatkov, napr. poplatkov za zmenu zmluvných podmienok, napr. prehodnotenie sadzby, zmena dňa splátky, zmena konečnej splatnosti a administratívnych poplatkov, čiže rôzne potvrdenia v súvislosti so spotrebiteľským úverom. Bavíme sa o ochrane, zvýšenej ochrane spotrebiteľov pri uzatváraní zmlúv na diaľku. Ďalej sa týka zmena pri nahliadaní veriteľa do elektronického registra údajov v spotrebiteľských úveroch, t. j. veriteľ bude povinný nahliadnuť do jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet bude aspoň 80 %, ktorí registrujú 80 % veriteľ, to znamená, aby si poriadne preverili celkový stav.
Potom máme tu zavedenie novej licencie pre subjekty, ktoré poskytujú spotrebiteľské úvery v rámci svojej doplnkovej činnosti, a to bezúročne a bez akýchkoľvek iných poplatkoch. Bavíme sa o telekomunikačných spoločnostiach, ktoré napr. poskytujú nejaké splátkové predaje, tým pádom budú musieť tiež, podliehajú pod túto transpozíciu smernice. Na druhej strane viem, že Národná banka sa stavia k tomu tak, ja považujem tento krok trošku za byrokratický zo strany Európskej komisie, ale ďakujem Národnej banke, že sa snažila zjednodušiť ten celkový dohľad nad tým, aby to fungovalo vzhľadom na to, že tieto spoločnosti už poskytujú, už poskytuje aj iné služby, kde sú dohliadané Národnou bankou a plnia si všetky povinnosti.
Ďalej hovoríme o zavedení spravodlivého a proporcionálneho systému súkromnoprávnych sankcií na základe českého modelu, pokiaľ ide o bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Takže tam chránime opäť, opäť voči svojvôli rôznych súdnych procesov voči klientom, takže klienti sú chránení viac touto smernicou. Takže je to transpozícia, nechcem k tomu nejak viac zatiaľ dodať. Ďakujem pekne. Je to prvé čítanie, samozrejme ak bude vôľa debatovať, tak sme pripravení.
=====