Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, už v rozprave, ktorá sa týkala zrýchleného konania k tomuto návrhu zákona, som spomínal, že najväčším problémom tejto vlády je, žiaľ, nedostatok záujmu o problémy ľudí na Slovensku. To, čo ich skutočne zaujíma, je, žiaľ, vlastná beztrestnosť. Práve preto dnes šijú horúcou ihlou zákon na pomoc samosprávam, hoci už minimálne dva roky vieme a pravidelne na to upozorňujeme, že situácia v samosprávach sa zhoršuje. Vláda sa v dôvodoch pre prijatie tohto zákona odvoláva na rodinný balíček, ktorý zobral financie samosprávam, no v poriadku, ale ten platí už od roku 2022. Tak prečo je vládna koalícia zaskočená, a musí dnes predkladať zákon v skrátenom konaní? Prečo sme od nástupu novej vlády videli, že si išla naozaj polámať ruky, nohy, keď bolo potrebné rušiť špeciálnu prokuratúru, keď bolo potrebné znižovať tresty za krádeže, keď išli dokonca znižovať premlčaciu dobu pri znásilneniach, keď bolo potrebné pripravovať rušenie RTVS, ale keď bolo kľúčové pomáhať samosprávam, tak Petrovi Pellegrinimu dopriali 40 dní pokoja na prezidentskú kandidatúru.
Navyše ak všetci vrátane nás v Progresívnom Slovensku, Progresívneho Slovenska a organizácií, ktoré zastupujú samosprávy, opakovane prízvukovali, že problém v samosprávach tu je a treba ho okamžite riešiť. Toto je, žiaľ, len ďalší dôkaz toho, že SMER-u, HLAS-u a SNS v skutočnosti nejde až tak o ľudí.
K samotnému návrhu zákona poviem ako bývalý päťročný štatutár, že je žalostne nedostatočný a je veľkou premárnenou príležitosťou. Ak sa vládna koalícia tvári, že ide vo veľkom pomáhať samosprávam, tak mi dovoľte pripomenúť, že navýšenie, ktoré majú samosprávy dostať po novom, teda do konca mája ´24, bolo schválené už v roku ´22, ako som hovoril. Celý zákon je teda len o tom, aby sa jednorazová pomoc pre samosprávy, ktorá bola podobne vyplatená aj v roku ´23, vyplatila jednorazovo aj v máji tohto roku. To je, teda celá prvá časť sa týka tohto.
Úprimne poviem a už som to naznačil, čakal som oveľa, oveľa viac. Aj keď nemôžem poprieť, že každé jedno euro, ktoré nie je v rukách Roberta Fica a jeho ľudí, ale je na účtoch miest a obcí, je dobre investovaným eurom. Čím skôr sa k starostom a primátorom tieto peniaze dostanú, tým lepšie. Ale toto má byť pomoc? Dva paragrafy majú vyriešiť katastrofálnu situáciu v samosprávach? Jednorazová finančná injekcia, ktorá už je navyše takmer z polovice vyčerpaná, je len slabučký leukoplast a možno ranu dočasne zalepí, ale určite nevylieči. Navyše nemôžem opomenúť, že vyznieva neuveriteľne ironicky, že tento spasiteľský návrh prišiel až teraz.
V návrhu sa jasne píše, že výpadky v príjmoch samospráv ohrozujú základné verejné služby vrátane takej samozrejmosti, ako je verejné osvetlenie. Je neuveriteľné, že mestá a obce možno nebudú už v máji svietiť, čo je o niekoľko týždňov, dní, ale vláda si sem pokojne napochoduje v polke apríla, teda pár dní predtým s takýmto návrhom zákona. Tak je teda situácia alarmujúca, alebo nie je? Neviem. Vyvodí niekto zodpovednosť, že sme dva mesiace v tejto veci nerokovali, ak nám samosprávy kolabujú? Takto sa tá krajina naozaj nedá a nemôže spravovať.
Druhá vec veľmi dôležitá, ktorú návrh zákona obsahuje a ktorú netreba opomínať, je uvoľnenie rezervných fondov do 31. decembra ´24, a tu si dovolím byť ešte kritickejší. Uvedomme si totiž, že rezervné fondy slúžia na krízové situácie. Pod krízovou situáciou sa rozumejú náhle katastrofy, živelné ohrozenia, asi ňou úplne nie sú rodinné balíčky spred dvoch rokov. Rozpustenie rezervných fondov na bežnú prevádzku spôsobí jednak ohrozenie tých obcí, ktorým môžu chýbať financie napríklad pri povodniach alebo požiaroch, ale rovnako spôsobí prehĺbenie dlhu na majetku v samosprávach. Rezervné fondy totiž môžu byť mimo kríz použité výlučne na kapitálové výdavky, čo znamená na investície do, do majetku samospráv. Inými slovami, toto rozpustenie fondov spôsobí ďalšie zhoršenie stavu verejných budov v mestách a obciach, ktorý je už aj tak naozaj mimoriadne alarmujúci. A my toto všetko teraz ešte ideme prehĺbiť. Je to naozaj veľmi vážna vec, ktorú teraz robíme. Veľmi vážna vec.
Nezabúdajme, že v týchto budovách poskytujú samosprávy základné služby pre občanov, ktoré už teraz mnohokrát nepostačujú. Pripomeňme si napríklad, že podľa ministerstva školstva je približne 19-tisíc deťom každoročne zamietnutá žiadosť o miesto v materskej škole. Podľa NKÚ viac ako 7-tisíc ľudí čaká v poradovníkoch na miesto v zariadeniach sociálnych služieb a naše historické pamiatky opravíme súčasným tempom, ako bolo zanalyzované, o 180 rokov. Je smutné a zarážajúce zároveň, že jediné, čo vláda dokáže poskytnúť samosprávam, je doslova prejedenie ich nasporených peňazí. Ich rezervných fondov. Toto nie je pomoc, toto je výsmech. Ak by sme to chceli trošku k niečomu prirovnať, je to rovnaké, ako keby sme chudobným a chorým dôchodcom, ktorí dnes majú napríklad cukrovku, poradili predať vlastný inzulín, aby si zarobili. To predsa nie je normálne, však treba už naozaj spravovať tú krajinu s rozumom. Navyše ani slovom sme sa o tomto celom nebavili, ako som už naznačil aj pri SLK. Nebavili sme sa o tom ani slovkom minulý týždeň na výbore pre regionálny rozvoj, ktorí koaliční poslanci, žiaľ, opustili po bode číslo 2, ani jedno jediné slovo, a opakujem ešte raz, ide o veľmi vážnu vec,157 miliónov obciam a mestám do konca mája, 67 miliónov ide VÚC-kám, to všetko do konca mája, ideme roztopiť dlhé roky krvopotne budované rezervné fondy, regio-výbor nič. Pohoda, kľud.
Myslím si, že po dvanástich rokoch skúseností a deklarovaného záujmu o ľudí ste ako vláda mohli konečne predstaviť aspoň niečo, nejakú systémovú pomoc pre samosprávy, nielen takúto s dvoma tenučkým paragrafíkmi, ktorá bude fungovať nanajvýš pár mesiacov. Ale potom čo? Čo budeme robiť v septembri? Čo budeme robiť, keď sa minú aj rezervné fondy? A táto otázka je oprávnená, pretože oni sa minú v niektorých obciach. Čím budeme na uliciach svietiť v novembri? Čo budeme robiť, keď sa minú aj rezervné fondy?
Pán minister, pán premiér, čo budete robiť o tri, štyri mesiace? A to nezabúdajme na to, že teraz tu ešte máme eurofondy, lebo za chvíľu ich mať nemusíme. Čo keď ich mať nebudeme? Spoliehate na ruské fondy? Majú si v Poltári, v Oravskej Lesnej, vo Veľkých Levároch nachystať ruble na spolufinancovanie? Veď už nebláznime. Vy veľmi dobre viete, že situácia sa nevyrieši, získali ste len ďalšie tri-štyri mesiace a v roku 2025, ak nie skôr, máme problém naspäť. Dokedy sa budeme pozerať na to, ako naše mestá a obce prechádzajú z krízy do krízy? Ako prešľapujú na mieste. Spomenie si vôbec niekto na rok, kedy by samosprávy mali dostatok zdrojov na prekrytie svojich základných služieb? Spomenie si niekto, kedy sme mali všetky deti v materských školách, kedy sme mali všetkých čakajúcich seniorov v domovoch sociálnych služieb?
Naše samosprávy majú obrovské modernizačné dlhy, ktoré tlačia pred sebou z roka na rok. Je navyše mimoriadne ironické vidieť vládu každý mesiac na výjazdových rokovaniach vlády v inom okrese. Plno kamier, prehýbajúce sa stoly s jedlom, na prvý pohľad by ste možno aj mali pocit, že všetko funguje tak, ako má. Potom vládne limuzíny natankujú benzín za 1,70 liter, preletia naspäť do Bratislavy a ostane ticho. Len nenápadne sa tu prinesie pod pazuchou zákon v skrátenom konaní so štvrť miliardou do konca mája a s roztopením rezervných fondov. Zákon, ktorý nerieši príčinu, ale len dôsledok, a to je to, čo kritizujeme.
Človek by sa chcel spýtať pána Rašiho, či alebo po ktorej krajine cestuje, ktorých starostov navštevuje a či ich vôbec počúva. Ako je možné, že každý týždeň robí tlačovú konferenciu vždy z inej obce, ale nevie, že nám tie obce kolabujú. Ja rozumiem, že z Michaloviec ide častokrát do Bratislavy možno diaľnicou cez Maďarsko, ale, ale aj tak. Vo februári sa rozdáva na nový príbor v Bajanoch, workoutové ihrisko v Klokočove, obecný bazén v Kaluži, nové cédečko Biňatinských chlopcov. Na východe Slovenska, to je to perfídne, v Michalovciach, v Sobranciach, kde je 10-percentná nezamestnanosť. A v apríli tu máte tú drzosť cez skrátené legislatívne konanie roztápať rezervné fondy a do konca mája predplatiť výnos z daní určený na celý rok. A my tomu nehovoríme a priori nie, my sa pýtame, kde je normálna diskusia?
Ako bývalý starosta som v kontakte s mnohými kolegami zo samospráv. Všetci si veľmi dobre uvedomujú, že táto vláda nemá odbornosť ani, ani odvahu na to, aby pripravila komplexné riešenia pre mestá a obce. Preto ani nám v túto chvíľu, v túto pre samosprávu naozaj kritickú chvíľu v Progresívnom Slovensku možno nezostáva nič iné, ako tento návrh podporiť. Nie sme z tábora ´čím horšie pre Slovensko, tým horšie pre, pre nás´ alebo pre opozíciu, to rozhodne nie. Pripomínam však a každý deň pripomínať budem, že sami sme už 6. decembra ´23 s kolegyňou Jankou Hanuliakovou predkladali uznesenie o kompenzačných opatreniach s cieľom pomôcť samosprávam, ktoré ste bez slova hodili do koša. Šiesty december ´23, 13.35, 61 poslancov za, 14 proti, 65 sa zdržalo. Pomoc pre samosprávy v koši. Aj malá záplata je lepšie riešenie, ako chodiť s dierou v nohaviciach, beriem, budeme vám však naďalej pripomínať, že, a každý boží deň pripomínať, že ľudia na Slovensku, v slovenských mestách a obciach si zaslúžia adekvátnu pozornosť a nie sú zaujímaví iba pred voľbami. My v Progresívnom Slovensku vieme, že naše mestá a obce sú k ľuďom najbližšie a preto nestačí predkladať zákony na ich záchranu doslova mesiac pred kolapsom, pretože to ste presne napísali do dôvodovej správy v tomto zákone alebo ku tomuto zákonu. Prestaňte konečne klamať ľudí vaším predstieraným záujmom a dovoľte odborných sekciám na ministerstvách alebo tomu torzu, čo z nich zostalo, predstaviť nový udržateľný model fungovania samospráv. Ľudia na Slovensku si to zaslúžia.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
