Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, vy ste tu hovorili niečo o rozšafnom rozhadzovaní peňazí, tak ja vám niečo poviem o jednom veľmi aktuálnom rozšafnom rozdávaní peňazí, a to priamo na Ministerstve financií Slovenskej republiky z 10. septembra 2024, to znamená spred 48 hodín. Opäť po dvoch mesiacoch tu máme flagrantný príklad absolútneho zvýhodňovania vašich ľudí. Najnovšie sme sa totiž 10. septembra dozvedeli, že ministerstvo financií rozdelilo mestám a obciam, tak ako to robí každý rok, tentokrát dotácie vo výške 3,5 milióna eur. Opäť to však dopadlo ako každé jedno výjazdové rokovanie tak ako vždy, všetky tie úspešné odklepnutia peňazí sme preverili a z vyše 300 úspešných žiadateľov je 230 koaličných, 63 %. Takže opäť ste nezohľadňovali bodové systémy, zabudli ste na niektoré faktory, ktoré ste si na začiatku určili v tejto dotačnej výzve. To je dotačná výzva 2/2024 a opäť tak ako zakaždým, pri každom jednom výjazdovom rokovaní aj tentokrát ste rozdávali dotácie, ale opäť hlavne svojim starostom a svojim starostkám. Toto je 48 hodín starý príklad, ktorý opäť potvrdzuje to, o čom celý čas hovoríme. Aby som to dokončil, 230 bolo vašich koaličných, 113 bolo nezávislých napriek tomu, že väčšina z nich žiadala a len 28 z tej vyše tristovky bolo opozičných. Z toho najviac, 2,7 % dostalo KDH.
Neuveriteľné, neuveriteľné.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec, neodpustili ste si vo svojom prejave aj nejaké poznámky znovu o progresívnej ideológii a o týchto veciach, ale znovu nerozumiem prečo, ale opäť, teda všimli ste si napríklad, s čím prichádzate na septembrovú schôdzu vy a s čím prichádzame napríklad my? Nie sme to my, ktorý predkladá tu vlajky na štátnych budovách, doživotné renty pre generálneho prokurátora. Dokonca ste prichádzali alebo vaša koaličná partner... koaličný partner, so sobášami, aby mohli poslanci sobášiť. Naopak, Progresívne Slovensko je napríklad to, ktoré predkladá aj na túto schôdzu zmenu priestupkového zákona, aby sa kradnúť naozaj neoplatilo. Sme to my, ktorí chcú ľahší prechod medzi štúdiom a prácou. Je to Progresívne Slovensko, ktoré chce pomôcť podnikateľom, ktorí si nevedia vymôcť pohľadávky. Je to Progresívne Slovensko, ktoré chce zjednodušiť život ľudí so zdravotným znevýhodnením. Je to Progresívne Slovensko, ktoré predkladá online prenosy z obecných zastupiteľstiev. Je to Progresívne Slovensko, ktoré bazíruje na tom, aby sa poriadne prešetril atentát na Roberta Fica. Kde je tam progresívna ideológia? Ja to nevidím.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, no ja som si to uvedomil a mali sme tu historický okamih a opravte ma, ak sa mýlim, ale toto bolo prvé vystúpenie koaličného poslanca v rozprave, na ktorom nebol prečítaný pozmeňovák. Prvé vystúpenie za takmer desať mesiacov, nerátam slová spravodajcov a navrhovateľov počas tých desiatich mesiacov, ale prvé vystúpenie, na ktorom nebol prečítaný pozmeňovák asi, a aj to vystúpenie bolo plné demagógie, klamstiev a bludov. Naozaj tragikomické vystúpenie. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem aj vám, pán poslanec Hajko, že ste nám takýmto spôsobom interpretovali ten otvorený list od Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a ďalších teda podpísaných organizácií.
Ale my sme ich nemenovali, ale keď sa pozrieme na ten menoslov tých organizácií alebo asociácií, tak hovoríme o Slovenskej filmovej a televíznej akadémii, hovoríme o Asociácii slovenského dokumentárneho filmu, hovoríme o Asociácii scenáristov v slovenskej audiovízii, hovoríme o Asociácii nezávislých producentov, hovoríme o Asociácii producentov animovaného filmu, hovoríme o Asociácii slovenských kameramanov, hovoríme o Asociácii slovenských filmových strihačov, hovoríme o asociácii, resp. Únii filmových distribútorov, o Združení prevádzkovateľov kín, o Slovenskej asociácii producentov v audiovízii, a dokonca aj o platforme Otvorená kultúra, čo je, to je naozaj veľmi mimoriadne široká filmová a kultúra obec.
Čiže naozaj ten okruh je taký široký, ten okruh tých, ktorí hovoria, že nie, že, že brzdite, že spomaľte, že nadýchnime sa, nadýchnite sa a naozaj to neuponáhľajme, pretože tak ako sa už neraz v tomto volebnom období ukázalo, tak je to potom na škodu veci. Skúsme ešte zabrzdiť, ak je to čo i len trochu možné, spomaliť, nadýchnuť sa, upokojiť sa, ukľudniť sa. Možno ešte stále nie je neskoro.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
No ja sa ešte spamätávam z toho, čo sa pred chvíľočkou stalo, a naznačila to aj pani kolegyňa, pani poslankyňa Kleinert. Tak vy vôbec nemáte hanbu poslať preč pani komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím, pani Stavrovskú, vy sa vôbec nehanbíte poslať preč pána verejného ochrancu práv, pána Dobrovodského, vy sa vôbec nehanbíte poslať preč komisára pre deti pána Mikloška, len preto, aby ste si vedeli urobiť zmeny v Audiovizuálnom fonde ešte teraz pred letom, narýchlo, na hulváta. Ja, ja neviem, ale naozaj toto je taká hanba, že je to naozaj veľmi veľmi smutné a človeku neviem, nemám, nemám k tomu naozaj slov, je to vrcholne trápne a vrcholná hanba.

Ďakujem veľmi pekne, úplne s vami súhlasím, pán poslanec, sú to veľmi vážne veci, ktoré hovoríte a presne práve preto by nemali takéto zásadne veci chodiť skráteným legislatívnym konaním. Presne ste to potvrdili, že tu sú ešte možné súdne žaloby, vecné bremená a kadečo, čo som ja nespomenul v tých trinástich minútach. Ale robíme veľmi zásadnú vec a tá sa procesuje rádovo v 2-3 dňoch.
Dneska bude schválené prvé čítanie, pôjde sa na druhé, tretie možno dneska, dneska asi, už ani zajtra nič. Možno zajtra sa, toto nemôže takto fungovať, že my tu teraz, vy chcete vyriešiť vec, ktorá sa ťahá od roku 1992, to je koľko osem... 32 rokov, vy ju chcete vybaviť za tri dni. To takto nemôže fungovať legislatívny proces, viete, nehnevajte sa. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh zákona, po ktorom volajú starostky a starostovia, primátorky a primátori už naozaj dlhé roky. Naznačil som to už v rozprave ku SLK. Teraz pri prvom čítaní už budem podrobnejší. Aby sme celý problém pochopili a lepšie navnímali, musíme sa na veci pozrieť optikou vedenia obcí a miest. Ako bývalý starosta sa to pokúsim priblížiť na príklade vlastnej obce Hviezdoslavova, kde som 5 rokov starostoval, pôsobil. Tam napríklad v katastri, v extraviláne sa nachádza cintorín, ktorý leží na obecnom pozemku, čiže klasický, štandardný príklad, no jeho kapacita bola, bohužiaľ, naplnená.
Jeho ďalšie rozširovanie je možné už len na pozemky spadajúce pod Slovenský pozemkový fond, SPF-ko, ktoré tie obecné pozemky obkolesujú. V opačnom prípade nebude, napríklad v našom konkrétnom prípade vo Hviezdoslavove, kde pochovávať. Toto je môj konkrétny príklad z Hviezdoslavova, kde som teda donedávna pôsobil.
V mnohých takýto prípadoch vždy bolo a ešte stále je nevyhnutné a nutné oslovovať práve SPF so žiadosťou o súčinnosť, respektíve so žiadosťou o riešenie problému. V mnohých obciach sa tiež stalo, stávalo, stáva, že pod SPF patrí napríklad pozemok, ale patria pozemky pod jestvujúcou stavbou verejného záujmu, napríklad základnou školou, materskou školou, zdravotným strediskom, ba dokonca máme prípady, kedy aj pozemky pod obecným úradom vlastní nie konkrétna obec, ale niekedy Slovenský pozemkový fond. A tu nastáva prvý problém.
Môžete sa na to opýtať naozaj ktoréhokoľvek a ktorejkoľvek starostky, každý a každá mi dá za pravdu. SPF skrátka desaťročia nereaguje. SPF vlastní množstvo pozemkov pod školami, škôlkami, cestami, historickými budovami, ktoré vzhľadom na nečinnosť SPF nie je možné rekonštruovať, rozširovať, ale ani búrať a stavať niečo nové. Nie je to jeho zlá vôľa, problém je totiž v tom, že podobné žiadosti zasielajú stovky starostov a starostiek a mnohí a mnohé na viacero pozemkov. No a výsledkom je taký, žiaľ, chaos, že sa mu vytvoril vlastný pojem, takzvaná spisová zápcha, o ktorej sme tu počuli aj v utorok pri SPF-ku. No a tu chcem pripomenúť a zdôrazniť, že viniť z tohto chaosu alebo z tejto spisovej zápchy, viniť bežných zamestnancov by nebolo určite korektné. Na vine je vedenie a politici, ktorí nevytvorili od roku 1992, odkedy tu SPF máme, nebolo vytvorené prostredie na riadny výkon funkcie Slovenského pozemkového fondu. Tu treba podotknúť, že za posledných 20 rokov približne 15 rokov bolo vedenie SPF v rukách strán súčasnej koalície. To je proste fakt, ktorý naozaj len ťažko možno spochybniť. Takže áno, tento zákon je záplatou na problém, ktorý ste, teda vážená vládna koalícia, sami vytvorili. To len, aby sme sa teda netvárili úplne, že to celé vzniklo nebodaj dnes alebo včera.
Poďme k dátam, podľa poslednej správy NKÚ bolo SPF-kom začiatkom roka 2022 evidovaných neuveriteľných 27 900 spisov, respektíve žiadostí, nevybavených. 27 900! Keď som v utorok vystupoval v rámci rozpravy ku skrátenému legislatívnemu konaniu, nevedel som, že toto číslo je takéto až absurdne, bizarne vysoké. Vybavených bolo len niečo cez 800 a vtedajšie vedenie pozemkového fondu spustilo projekt, ktorý mal zásadným spôsobom pohnúť s nevybavenými spismi. Niečo sa podarilo, niečo nie. Výsledkom bolo vybavenie približne 60 % spisov, avšak medzitým ich počet narástol z pôvodných vyše 27-tisíc na astronomických vyše 45-tisíc spisov. A asi sami uznáte, že SPF za danej situácie neplní účel a pre majetky vo vlastníctve štátu je vlastne skôr rizikom než prínosom. Sám to de facto predkladateľ návrhu priznáva v predloženom návrhu na SLK, ktoré sme teda, alebo ktoré ste teda dnes vy odhlasovali, pretože Progresívne Slovensko skrátené legislatívne konanie v tomto prípade podporiť nemohlo. Napriek tomu, samozrejme, že ide o dobrý zámer, ale trvá už nejaké tie roky, ako aj vysvetlím.
Ja sám a spolu so mnou aj stovky ďalších starostov a starostiek sme volali po zmene zákona, ktorá by umožnila rýchlejšie a bez finančnej náhrady previesť tieto majetky do rúk obcí. Do rúk, v ktorých mali byť už dávno.
Na prevod majetkov už aj teraz existovala zákonná možnosť, avšak vzhľadom na zdĺhavý proces a častokrát veľmi vysoké ceny bola pre obce jednoducho nereálna. Nemôžeme čakať, že obec si kúpi časť pozemku pod chátrajúcou kultúrnou pamiatkou, aby ju potom ešte za vlastné zdroje zrekonštruovala. Veľmi sme preto žiadali zákon, ktorý by umožňoval bezodplatné a byrokraticky nenáročné, nezdĺhavé vysporiadanie týchto pozemkov do rúk obcí a miest a regiónov v konečnom dôsledku.
Sme preto veľmi radi, že takýto návrh prišiel a dnes o ňom môžeme rokovať v pléne Národnej rady. V tejto súvislosti chcem poukázať na riziko alebo aj úskalie predloženého zákona v tom, že prevody majetkov budú pre pozemkový fond len ďalšími spismi, ktoré sa pridajú do hory tých existujúcich. Toto som upozorňoval aj pána ministra predvčerom, že to treba teraz čím skôr prehľadne komunikovať, pretože neviem a nechcem si predstaviť čakacie lehoty, ktoré tým môžu opäť vzniknúť a je preto naozaj nevyhnutné, aby v pozemkovom fonde došlo k prioritizácii spisov týkajúcich sa prevodov majetkov, aby tie už ďalej nezahlcovali celý proces.
To však nie je otázka na zákonodarcov, ale exekutívu a manažment SPF, pretože, respektíve takže veríme, že tento faktor sa po prijatí predmetného návrhu bude brať do úvahy. Pretože z logiky veci všetci chápeme, že na základe tohto zákona počet spisov ešte výraznejšie narastie. Dajme si na toto veľký pozor, ako sa to teraz v prípade schválenia celé bude procesovať. Pretože to bude kľúčové, ako bude potom nasledujúce obdobie celá táto vec fungovať, respektíve nefungovať.
Zákon ďalej zavádza právomoc pre pozemkový fond kontrolovať účel využitia tých pozemkov a majetkov, ktoré boli vo vlastníctve SPF a tu sa chcem opäť dotknúť možného úskalia, ktoré vzniká vzhľadom na jeho personálnu poddimenzovanosť na tom samotnom SPF-ku. Neviem si úprimne úplne predstaviť, že kto za daných okolností bude vykonávať túto kontrolu. Verím preto, že na vláde vyčleníte dodatočné finančné prostriedky, ktoré pokryjú zvýšenie počtu zamestnancov na SPF, respektíve aspoň zefektívnia zjavne zle nastavené procesy. A to aspoň do doby, keby bude väčšina nových žiadostí a ich kontrola vybavená.
Ďalším možným úskalím je fakt, že ste o ňom nediskutovali so samosprávami. Tento návrh nebol v medzirezortnom konaní, navyše ho predkladáte teda v skrátenom legislatívnom konaní. Je to určite neprimerané, keďže tento problém trvá desiatky rokov. Súčasná vláda tu tiež nie je prvý deň. Mali ste dostatok času a priestoru na kadečo iné, znižovanie trestov, rušenie ÚŠP, stihli ste zrušiť RTVS, chystáte sa na zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ale problém, ktorý sa týka väčšiny miest a obcí v našich regiónoch, tak na toto nezostal čas. A to ma veľmi mrzí.
Je to veľká škoda, pretože aj v programovom vyhlásení vlády, aj ústami ministra pána Rašiho sa zaväzujete všetky zákony týkajúce sa samospráv prerokovať s ich zástupcami. Dokonca ste si vytvorili na to aj tzv. radu vlády pre regióny, ktorá na tento účel slúži a má slúžiť, ale zjavne slúži len na tie zákony, aspoň sa tak doteraz javí, že slúži len na tie zákony, na ktoré sa vám to hodí.
Týmto krokom, kedy ste, kedy ste neprizvali zástupcov miest a obcí do diskusie, samozrejme, beriete na seba zodpovednosť za to, že v aplikačnej praxi bude dochádzať k problémom, ktoré bude nevyhnutné novelizovať a v prípade potreby, samozrejme, vyvodiť aj politickú zodpovednosť. Nech môj drobný príspevok, krátky slúži aj na to, aby ste nemohli v budúcnosti povedať, že ste boli nepoučení.
Každopádne napriek istým, nazvime to, úskaliam, ktoré som vymenoval, nie sú však neriešiteľné, má tento návrh množstvo nesporných výhod, ktoré vyplývajú nielen z bezodplatného prevodu majetku do rúk obcí, ktoré sú bližšie občanom, ale aj zo zákazu predaja týchto majetkov, čím sa aspoň čiastočne eliminuje riziko klientelizmu a korupcie, ku ktorému mohlo dochádzať prevodmi pozemkov na tretie osoby a toto sa eliminuje už v zárodku. Takže tomu naozaj treba tlieskať. Zároveň oceňujem, že sa pri jeho príprave myslelo aj na možnosť využitia týchto majetkov na výstavbu nájomných bytov, čo je možno pre niekoho detail, ale viem si predstaviť, že v niektorých prípadoch môže byť veľmi podstatný a pomáhajúci.
Za mňa osobne poviem, blížim sa ku koncu, že je určite lepšie mať štátne pozemky v rukách vedenia obcí a miest, ktoré sú pod väčšou verejnou kontrolou, zvlásť keď štát preukázal, že sa nevie o ne dostatočne starať a procesovať ich v stanovených zákonných lehotách. Každý z nás sleduje dianie vo svojej samospráve, čiže je dobré, keď sú tieto pozemky, ktoré doteraz mal v rukách SPF, keď sú v rukách miest a obcí, pretože ten Slovenský pozemkový fond sa naozaj od 1. januára 1992, kedy vznikol, sa naozaj neuveriteľne dobre ukrýva, čo je na škodu celej veci, a preto tu dnes vlastne stojíme.
Za nás, za Progresívne Slovensko, pevne zároveň verím, že nedôjde k zmene návrhu zákona tzv. prílepkami v druhom čítaní. Pevne verím.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec, spomínali ste, akým spôsobom sa toto prerokúvalo na poľno-eko výbore. No, že sa to tam prerokúvalo, tak považujem, že, že ste ešte jeden z tých šťastlivcov, že sa vám to na výbor aspoň dostalo, lebo napríklad na takom regionálnom rozvoji, s ktorým, si myslím, že to tak trošku súvisí okrajovo, tak zatiaľ sme nechyrovali, tak ako sme nechyrovali v apríli, keď išlo samosprávam ten balík veľkých peňazí z DPPO, z právnických osôb, čiže považujem za veľmi nešťastné, keď sa nám na výbory, v tomto prípade pre regionálny rozvoj a verejnú správu, nedostávajú veci, ktoré absolútne bytostne s tými výbormi súvisia. Neviem, možno tu sa budem mýliť a rád sa budem mýliť, lebo veľmi rád by som sa o tom pobavil aj hlbšie, intenzívnejšie, ale, bohužiaľ, niektoré takéto veci, ktoré bytostne s výbormi súvisia, sa tam častokrát aj nedostávajú. Čiže môžete byť ešte šťastlivec, že sa to u vás aspoň dostalo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Chápem vás, pán kolega, a nerozporujem to, je to váš, vaše legitímne právo, len upozorňujem na to, alebo aj v tej svojej rozprave som sa snažil upozorniť na to, že už niekoľko rokov, pomaly desaťročí tu ten problém je, a či už jeho vyriešenie bude trvať týždeň, alebo dva mesiace, už nenásobí, nedelí, na konci dňa sme ten dlhší čas mohli venovať alebo mohol vyústiť v kvalitnejšie riešenie, ktoré by bolo prepracovanejšie, lepšie prediskutované a na konci dňa mohli byť, mohlo byť, proste mohli byť všetci spokojní. Čiže tu sa obávam to, že nebude to úplne to najlepšie riešenie zo všetkých, to som tým chcel povedať. Neponáhľal by som sa, nešil by som to horúcou ihlou, lebo naozaj je to veľmi zásadná vec, aby sa nám nestalo, že nám tam niečo unikne, že tam niečo nebude sprecizované tak, ako sme mysleli, alebo tak, ako zákonodarca myslel.
Ďakujem pekne.