Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh zákona, po ktorom volajú starostky a starostovia, primátorky a primátori už naozaj dlhé roky. Naznačil som to už v rozprave ku SLK. Teraz pri prvom čítaní už budem podrobnejší. Aby sme celý problém pochopili a lepšie navnímali, musíme sa na veci pozrieť optikou vedenia obcí a miest. Ako bývalý starosta sa to pokúsim priblížiť na príklade vlastnej obce Hviezdoslavova, kde som 5 rokov starostoval, pôsobil. Tam napríklad v katastri, v extraviláne sa nachádza cintorín, ktorý leží na obecnom pozemku, čiže klasický, štandardný príklad, no jeho kapacita bola, bohužiaľ, naplnená.
Jeho ďalšie rozširovanie je možné už len na pozemky spadajúce pod Slovenský pozemkový fond, SPF-ko, ktoré tie obecné pozemky obkolesujú. V opačnom prípade nebude, napríklad v našom konkrétnom prípade vo Hviezdoslavove, kde pochovávať. Toto je môj konkrétny príklad z Hviezdoslavova, kde som teda donedávna pôsobil.
V mnohých takýto prípadoch vždy bolo a ešte stále je nevyhnutné a nutné oslovovať práve SPF so žiadosťou o súčinnosť, respektíve so žiadosťou o riešenie problému. V mnohých obciach sa tiež stalo, stávalo, stáva, že pod SPF patrí napríklad pozemok, ale patria pozemky pod jestvujúcou stavbou verejného záujmu, napríklad základnou školou, materskou školou, zdravotným strediskom, ba dokonca máme prípady, kedy aj pozemky pod obecným úradom vlastní nie konkrétna obec, ale niekedy Slovenský pozemkový fond. A tu nastáva prvý problém.
Môžete sa na to opýtať naozaj ktoréhokoľvek a ktorejkoľvek starostky, každý a každá mi dá za pravdu. SPF skrátka desaťročia nereaguje. SPF vlastní množstvo pozemkov pod školami, škôlkami, cestami, historickými budovami, ktoré vzhľadom na nečinnosť SPF nie je možné rekonštruovať, rozširovať, ale ani búrať a stavať niečo nové. Nie je to jeho zlá vôľa, problém je totiž v tom, že podobné žiadosti zasielajú stovky starostov a starostiek a mnohí a mnohé na viacero pozemkov. No a výsledkom je taký, žiaľ, chaos, že sa mu vytvoril vlastný pojem, takzvaná spisová zápcha, o ktorej sme tu počuli aj v utorok pri SPF-ku. No a tu chcem pripomenúť a zdôrazniť, že viniť z tohto chaosu alebo z tejto spisovej zápchy, viniť bežných zamestnancov by nebolo určite korektné. Na vine je vedenie a politici, ktorí nevytvorili od roku 1992, odkedy tu SPF máme, nebolo vytvorené prostredie na riadny výkon funkcie Slovenského pozemkového fondu. Tu treba podotknúť, že za posledných 20 rokov približne 15 rokov bolo vedenie SPF v rukách strán súčasnej koalície. To je proste fakt, ktorý naozaj len ťažko možno spochybniť. Takže áno, tento zákon je záplatou na problém, ktorý ste, teda vážená vládna koalícia, sami vytvorili. To len, aby sme sa teda netvárili úplne, že to celé vzniklo nebodaj dnes alebo včera.
Poďme k dátam, podľa poslednej správy NKÚ bolo SPF-kom začiatkom roka 2022 evidovaných neuveriteľných 27 900 spisov, respektíve žiadostí, nevybavených. 27 900! Keď som v utorok vystupoval v rámci rozpravy ku skrátenému legislatívnemu konaniu, nevedel som, že toto číslo je takéto až absurdne, bizarne vysoké. Vybavených bolo len niečo cez 800 a vtedajšie vedenie pozemkového fondu spustilo projekt, ktorý mal zásadným spôsobom pohnúť s nevybavenými spismi. Niečo sa podarilo, niečo nie. Výsledkom bolo vybavenie približne 60 % spisov, avšak medzitým ich počet narástol z pôvodných vyše 27-tisíc na astronomických vyše 45-tisíc spisov. A asi sami uznáte, že SPF za danej situácie neplní účel a pre majetky vo vlastníctve štátu je vlastne skôr rizikom než prínosom. Sám to de facto predkladateľ návrhu priznáva v predloženom návrhu na SLK, ktoré sme teda, alebo ktoré ste teda dnes vy odhlasovali, pretože Progresívne Slovensko skrátené legislatívne konanie v tomto prípade podporiť nemohlo. Napriek tomu, samozrejme, že ide o dobrý zámer, ale trvá už nejaké tie roky, ako aj vysvetlím.
Ja sám a spolu so mnou aj stovky ďalších starostov a starostiek sme volali po zmene zákona, ktorá by umožnila rýchlejšie a bez finančnej náhrady previesť tieto majetky do rúk obcí. Do rúk, v ktorých mali byť už dávno.
Na prevod majetkov už aj teraz existovala zákonná možnosť, avšak vzhľadom na zdĺhavý proces a častokrát veľmi vysoké ceny bola pre obce jednoducho nereálna. Nemôžeme čakať, že obec si kúpi časť pozemku pod chátrajúcou kultúrnou pamiatkou, aby ju potom ešte za vlastné zdroje zrekonštruovala. Veľmi sme preto žiadali zákon, ktorý by umožňoval bezodplatné a byrokraticky nenáročné, nezdĺhavé vysporiadanie týchto pozemkov do rúk obcí a miest a regiónov v konečnom dôsledku.
Sme preto veľmi radi, že takýto návrh prišiel a dnes o ňom môžeme rokovať v pléne Národnej rady. V tejto súvislosti chcem poukázať na riziko alebo aj úskalie predloženého zákona v tom, že prevody majetkov budú pre pozemkový fond len ďalšími spismi, ktoré sa pridajú do hory tých existujúcich. Toto som upozorňoval aj pána ministra predvčerom, že to treba teraz čím skôr prehľadne komunikovať, pretože neviem a nechcem si predstaviť čakacie lehoty, ktoré tým môžu opäť vzniknúť a je preto naozaj nevyhnutné, aby v pozemkovom fonde došlo k prioritizácii spisov týkajúcich sa prevodov majetkov, aby tie už ďalej nezahlcovali celý proces.
To však nie je otázka na zákonodarcov, ale exekutívu a manažment SPF, pretože, respektíve takže veríme, že tento faktor sa po prijatí predmetného návrhu bude brať do úvahy. Pretože z logiky veci všetci chápeme, že na základe tohto zákona počet spisov ešte výraznejšie narastie. Dajme si na toto veľký pozor, ako sa to teraz v prípade schválenia celé bude procesovať. Pretože to bude kľúčové, ako bude potom nasledujúce obdobie celá táto vec fungovať, respektíve nefungovať.
Zákon ďalej zavádza právomoc pre pozemkový fond kontrolovať účel využitia tých pozemkov a majetkov, ktoré boli vo vlastníctve SPF a tu sa chcem opäť dotknúť možného úskalia, ktoré vzniká vzhľadom na jeho personálnu poddimenzovanosť na tom samotnom SPF-ku. Neviem si úprimne úplne predstaviť, že kto za daných okolností bude vykonávať túto kontrolu. Verím preto, že na vláde vyčleníte dodatočné finančné prostriedky, ktoré pokryjú zvýšenie počtu zamestnancov na SPF, respektíve aspoň zefektívnia zjavne zle nastavené procesy. A to aspoň do doby, keby bude väčšina nových žiadostí a ich kontrola vybavená.
Ďalším možným úskalím je fakt, že ste o ňom nediskutovali so samosprávami. Tento návrh nebol v medzirezortnom konaní, navyše ho predkladáte teda v skrátenom legislatívnom konaní. Je to určite neprimerané, keďže tento problém trvá desiatky rokov. Súčasná vláda tu tiež nie je prvý deň. Mali ste dostatok času a priestoru na kadečo iné, znižovanie trestov, rušenie ÚŠP, stihli ste zrušiť RTVS, chystáte sa na zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ale problém, ktorý sa týka väčšiny miest a obcí v našich regiónoch, tak na toto nezostal čas. A to ma veľmi mrzí.
Je to veľká škoda, pretože aj v programovom vyhlásení vlády, aj ústami ministra pána Rašiho sa zaväzujete všetky zákony týkajúce sa samospráv prerokovať s ich zástupcami. Dokonca ste si vytvorili na to aj tzv. radu vlády pre regióny, ktorá na tento účel slúži a má slúžiť, ale zjavne slúži len na tie zákony, aspoň sa tak doteraz javí, že slúži len na tie zákony, na ktoré sa vám to hodí.
Týmto krokom, kedy ste, kedy ste neprizvali zástupcov miest a obcí do diskusie, samozrejme, beriete na seba zodpovednosť za to, že v aplikačnej praxi bude dochádzať k problémom, ktoré bude nevyhnutné novelizovať a v prípade potreby, samozrejme, vyvodiť aj politickú zodpovednosť. Nech môj drobný príspevok, krátky slúži aj na to, aby ste nemohli v budúcnosti povedať, že ste boli nepoučení.
Každopádne napriek istým, nazvime to, úskaliam, ktoré som vymenoval, nie sú však neriešiteľné, má tento návrh množstvo nesporných výhod, ktoré vyplývajú nielen z bezodplatného prevodu majetku do rúk obcí, ktoré sú bližšie občanom, ale aj zo zákazu predaja týchto majetkov, čím sa aspoň čiastočne eliminuje riziko klientelizmu a korupcie, ku ktorému mohlo dochádzať prevodmi pozemkov na tretie osoby a toto sa eliminuje už v zárodku. Takže tomu naozaj treba tlieskať. Zároveň oceňujem, že sa pri jeho príprave myslelo aj na možnosť využitia týchto majetkov na výstavbu nájomných bytov, čo je možno pre niekoho detail, ale viem si predstaviť, že v niektorých prípadoch môže byť veľmi podstatný a pomáhajúci.
Za mňa osobne poviem, blížim sa ku koncu, že je určite lepšie mať štátne pozemky v rukách vedenia obcí a miest, ktoré sú pod väčšou verejnou kontrolou, zvlásť keď štát preukázal, že sa nevie o ne dostatočne starať a procesovať ich v stanovených zákonných lehotách. Každý z nás sleduje dianie vo svojej samospráve, čiže je dobré, keď sú tieto pozemky, ktoré doteraz mal v rukách SPF, keď sú v rukách miest a obcí, pretože ten Slovenský pozemkový fond sa naozaj od 1. januára 1992, kedy vznikol, sa naozaj neuveriteľne dobre ukrýva, čo je na škodu celej veci, a preto tu dnes vlastne stojíme.
Za nás, za Progresívne Slovensko, pevne zároveň verím, že nedôjde k zmene návrhu zákona tzv. prílepkami v druhom čítaní. Pevne verím.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec, spomínali ste, akým spôsobom sa toto prerokúvalo na poľno-eko výbore. No, že sa to tam prerokúvalo, tak považujem, že, že ste ešte jeden z tých šťastlivcov, že sa vám to na výbor aspoň dostalo, lebo napríklad na takom regionálnom rozvoji, s ktorým, si myslím, že to tak trošku súvisí okrajovo, tak zatiaľ sme nechyrovali, tak ako sme nechyrovali v apríli, keď išlo samosprávam ten balík veľkých peňazí z DPPO, z právnických osôb, čiže považujem za veľmi nešťastné, keď sa nám na výbory, v tomto prípade pre regionálny rozvoj a verejnú správu, nedostávajú veci, ktoré absolútne bytostne s tými výbormi súvisia. Neviem, možno tu sa budem mýliť a rád sa budem mýliť, lebo veľmi rád by som sa o tom pobavil aj hlbšie, intenzívnejšie, ale, bohužiaľ, niektoré takéto veci, ktoré bytostne s výbormi súvisia, sa tam častokrát aj nedostávajú. Čiže môžete byť ešte šťastlivec, že sa to u vás aspoň dostalo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Chápem vás, pán kolega, a nerozporujem to, je to váš, vaše legitímne právo, len upozorňujem na to, alebo aj v tej svojej rozprave som sa snažil upozorniť na to, že už niekoľko rokov, pomaly desaťročí tu ten problém je, a či už jeho vyriešenie bude trvať týždeň, alebo dva mesiace, už nenásobí, nedelí, na konci dňa sme ten dlhší čas mohli venovať alebo mohol vyústiť v kvalitnejšie riešenie, ktoré by bolo prepracovanejšie, lepšie prediskutované a na konci dňa mohli byť, mohlo byť, proste mohli byť všetci spokojní. Čiže tu sa obávam to, že nebude to úplne to najlepšie riešenie zo všetkých, to som tým chcel povedať. Neponáhľal by som sa, nešil by som to horúcou ihlou, lebo naozaj je to veľmi zásadná vec, aby sa nám nestalo, že nám tam niečo unikne, že tam niečo nebude sprecizované tak, ako sme mysleli, alebo tak, ako zákonodarca myslel.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, nebudem veľmi dlhý, budem sa snažiť byť konštruktívny, vecný.
Čo sa týka zámeru alebo celého tohto návrhu ako takého, tak je určite potrebné pochváliť aj pána ministra, aj vládnu koalíciu, pretože je to dôležitá vec a vec, po ktorej volajú všetci starostovia a starostky, primátori, primátorky už dlhé roky alebo desaťročia, čiže tu jednoducho treba povedať, že je to výborná vec, ktorá si zasluhuje našu pozornosť, a treba to už len naozaj že premyslieť do posledného detailu, aby to bolo urobené naozaj, naozaj správne. Čiže jednoducho tu musíme za túto vec naozaj nejakým spôsobom bojovať, aby sa na konci dňa podarila uskutočniť. Čiže v tomto smere chválim, oceňujem a naozaj že kvitujem.
Čo však nekvitujem a nechválim, je to skrátené legislatívne konanie, pretože v tomto smere naozaj si nemyslím, že je potrebné, mohli sme si nechať trošku viac času na vyladenie takých tých detailov, napríklad aj počas leta, tu si, tu si naozaj a ľudsky, pán minister, nemyslím, že to bolo potrebné ísť cez to skrátené legislatívne konanie, tam sme mohli trošku počkať a cez leto všetko vyladiť a v septembri sa to mohlo pokojne schvaľovať, lebo vidíme tam viacero takých, takých nášľapných mín, ktoré sa tam môžu vyskytnúť alebo ktoré sa tam aj vyskytujú, alebo sú aj nejasné do veľkej miery a podobne. Čiže SLK-čko nepovažujem za rozumné, zámer ako taký je veľmi dobrý.
A poďme teda k veci. Čo sa týka tých podrobností, tak tie prídu skôr na rad, samozrejme, potom v prvom čítaní, predpokladám, že vo štvrtok, čo je v rámci toho SLK-čka, len to, čo sa povedať môže.
Takto ešte, celé toto vzniká teraz ako dôsledok toho, že tu máme obrovskú spisovú zápchu. Ja neviem, ale mne sa zdá, že v jeden okamih tam bolo, ak... opravte ma, ak sa mýlim, takmer desaťtisíc spisov alebo koľko v tom zásobníku. Ešte viac ako desaťtisíc. Čiže je to naozaj, len od nás, keď som ešte bol starostom, tam bolo niekoľko tých spisov z Hviezdoslavova, a... a nie som si úplne istý, že či my teraz odstránime tú spisovú zápchu, pretože, samozrejme, nejakým spôsobom sa to tie, tie, tie spisy sa vybavia ako keby, ale budú prichádzať nové, lebo nie je úplne jasné starostom, starostkám, primátorom, primátorkám, že ako to po novom vlastne bude fungovať, čiže v tomto ešte zrejme budú musieť potom následne, ak sa to vôbec schváli, prísť nejaké podrobné a prehľadné komunikačné pokyny, lebo vlastne oni nevedia, že či budú teraz musieť nanovo posielať žiadosti a automaticky sa im to urýchlene pridelí, alebo úplne automaticky bez toho, aby museli nejaké žiadosti podávať, sa im to pridelí, čiže vlastne čo sa teraz bude diať, že vzniká nám tu také komunikačné vákuum, ktoré, prosím a upozorňujem naň, aby sme naň pamätali a aby sa odstránilo.
Čiže reagujeme tu na tú obrovskú spisovú zápchu, ona, samozrejme, nevznikla ani včera, ani dnes, ani predvčerom a teším sa, že ju je potrebné riešiť, ale, ale treba robiť tak aj do budúcna, aby vôbec takáto spisová zápcha, samozrejme, nevznikala v tom ideálnom prípade.
No, čo sa týka tých dôvodov na skrátené legislatívne konanie, tým sa chcem v krátkosti ešte povenovať, vy, samozrejme, píšete, že samospráva aktuálne nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami, táto hneď prvá veta ma zasiahla, lebo prichádza deň po tom, ako sme sa dozvedeli aj včera ústami predsedu ZMOS-u pána Božika, že v týchto uplynulých dňoch a týždňoch štát neposlal samosprávam peniaze za prenesený výkon štátnej správy, ktorá sa týka stavebných úradov a stavebných konaní, čiže, a to sa nepamätám, že by sa stalo niekedy v minulosti, že zvyklo sa že poslať menej peňazí, ale nikdy sa nestalo, že sa neposlali že vôbec peniaze. A toto je naozaj že vážna vec, ktorú vás vyzývam a prosím, aby sme čo najskôr riešili, lebo pán Božik tu píše, že v podstate momentálny problém nie je výška úhrady výdavkov na prenesený výkon, lebo to je prenesený výkon, ale to, že tieto peniaze proste vôbec neprišli. A niektoré obce a mestá sa nechali počuť, že už teda nemajú ani na základné výdavky, ako napr. odvody za zamestnancov a tak ďalej a tak ďalej, čiže keď na jednu stranu píšeme v SLK-čku, že samosprávy nemajú dosť peňazí, tak potom na druhú stranu nemôže štát bačovať takým spôsobom, že im vôbec ani na tie základné veci, na ten prenesený výkon štátnej správy tie peniaze nepošle. To jednoducho nejde a tak sa to robiť nesmie.
Budem teda pokračovať v tom SLK-čku. Píšete, že obce a vyššie územné celky v rámci realizovania svojej modernizácie majú možnosť čerpať finančné prostriedky z európskych fondov, ktorú však sťažuje situácia okolo nevysporiadaných pozemkov. Pripomína alebo príde mi to dosť vágne zdôvodnenie potreby SLK-čka, čiže opäť vraciam sa k tomu, že prečo ho nepovažujem za úplne legitímne a dostatočne odôvodnené. Nehovorím teda o samotnom zámere, ktorý, ešte raz opakujem, veľmi vítame a je veľmi potrebný a uvíta ho všetkých 2 978 starostiek, starostov, primátoriek, primátorov.
Čo sa týka tej samotnej diskusie o tejto veci, mohli sme to leto alebo potom následne ten september ešte využiť na to, alebo minimálne sme sa mohli o to pokúsiť, že by sa v tomto kontexte, kedy potom následne aj v dôvodovke k prvému čítaniu píšete, že sa reflektuje na oprávnené požiadavky územnej samosprávy vyplývajúcej z jej dlhodobých a strategických priorít, chceme robiť koordinovaný rozvoj území obcí a samosprávnych krajov a čerpanie finančných prostriedkov zo zdrojov Európskej únie, chceme diverzifikovať regionálny rozvoj a kvalitu života občanov, čiže to sú všetko super veci, len v tomto kontexte by som očakával, že minimálne sa pokúsime o diskusiu, či neprišiel už konečne ten správny čas na nejakú municipalizáciu, či neprišiel už konečne správny čas na kvalitnú a poctivú reformu verejnej správy a tak ďalej a tak ďalej. A o tomto sa veľmi nehovorí, čo ma mrzí a považujem to aj v tomto kontexte tohto veľmi dôležitého návrhu zákona za do určitej miery premárnenú príležitosť. Samozrejme, my tu nechceme teraz strieľať od boka, že ako by to malo prebehnúť, ako by tá municipalizácia mala vyzerať, ako by tá reforma verejnej správy mala vyzerať, pretože na to by nemala mať patent žiadna politická strana alebo hnutie, ale tá by mala byť výsledkom naozaj konštruktívnych a koncepčných debát so všetkými stavovskými organizáciami, aj so ZMOS-om, aj s Úniou miest Slovenska a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže toto sú všetko veci, ktoré možno teraz je potrebné povedať nahlas, máme tu to skrátené legislatívne konanie, ktoré z dôvodov, ktoré som uviedol, podporiť zrejme, bohužiaľ, Progresívne Slovensko nemôže, napriek tomu tretíkrát opakujem, že zámer je to veľmi dobrý, a v rámci prvého čítania, ktoré predpokladám na štvrtok, sa určite pobavíme o tom ešte hlbšie.
Asi toľko pre túto chvíľu, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Viete, pán minister, ja by som vám toto všetko aj veril, keby sa nestalo to, že potom, ako ste a vaši kolegovia tvrdili, že ste sa stretli aj s primátorom Frankfurtu, tak primátor Frankfurtu, sám primátor pre niekoľko nezávislých zdrojov takéto stretnutia poprel. Čiže mne sa tu javí, že buď klame potom magistrát mesta Frankfurt nad Mohanom, alebo niektorí predstavitelia vládnej koalície. A tu, keď mám byť úprimný a mám si vybrať, tak si nemyslím, že klame pán primátor Frankfurtu nad Mohanom. To je ten problém, na ktorý som sa pýtal, na ktorý ste neodpovedali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Teším sa, že sa nás tu stretlo viacero aj bývalých alebo aj súčasných starostov, starostiek, primátorov v pléne a zhodneme sa asi na tom, že riešiť verejné obstarávanie ako celok je potrebné a nevyhnutné čím skôr. Keď sa aj pozrieme na tie čísla, a nadviažem k tomu, čo hovoril kolega Hargaš a k nášmu pozmeňováku, tak na Slovensku máme 2 987 obcí a miest, ale až 2 261, to je 92 % z nich, má menej ako tritisíc obyvateľov. Priemerne má obec na Slovensku 1 850 obyvateľov, a to je trikrát menej, ako je priemer Európskej únie. A sú to práve tieto obce, týchto 92 % samospráv, ktoré využívajú tie tovary a služby najčastejšie v tých malých hodnotách, nehovoriac aj o stavebných prácach. To znamená, že ak chceme rozostavať Slovensko, čo verím, že všetci chceme, tak im práve musíme a máme pomôcť pri tých menších zákazkách a naopak klásť dôraz a väčšiu transparentnosť a dávať si väčší pozor pri tých, pri tých väčších.
Čiže aj ten náš návrh, ktorý hovorí o tom, že tá výnimka by mala narásť z 10- až na 80-tisíc, to je ešte ďalej, ako ide vládna koalícia pri tom, pretože vy končíte pri tých 50-tisícoch a my pri tých stavebných prácach až pri 180-tisícoch. Je ešte taký väčší signál k tomu, aby ešte rýchlejšie vedeli aj tie menšie, hlavne tie menšie samosprávy, ktorých máme absolútne gro, proste rýchlejšie stavať, efektívnejšie obstarávať a naopak, že dať si veľký pozor na tie zákazky, ktoré sú následne väčšie.
Čiže pevne verím, že aj tento náš pozmeňovací návrh nájde podporu a môžme sa tomu ešte počas tohto doobeda povenovať, lebo je to naozaj že veľmi dobrý signál.

Ďakujem veľmi pekne.
Naozaj ak tu máme takéto zákony, kde aj samotné ministerstvo hospodárstva, ktoré v súčasnosti nie je v našich rukách, povie, že má pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, ak tu máme takéto zákony, ktorých cieľom je aj zvýšenie disponibilných príjmov pracujúcich študentov a študentiek a pracujúcich dôchodcov a dôchodkýň, ak tu máme návrh zákona, ktorého cieľom je aj podporiť dynamiku slovenskej ekonomiky prostredníctvom motivácie študentov a dôchodcov k zamestnaniu sa a aktívnej účasti na trhu práce, tak naozaj neexistuje ani jeden racionálny dôvod, aby takéto dobré zákony alebo takýto dobrý návrh nebol, nebol podporený. Takže naozaj sú to výborné zákony, ktoré nikomu neubližujú, naopak, pomáhajú. Verím tomu, že prejde, pretože tu sa jednoducho musíme spájať za dobré veci pre Slovensko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky aj špeciálne vám, pani poslankyňa Vaľová. Vnímam to tak, že nachádzame zhodu, aby sme to posunuli do druhého čítania, kde verím, že vznikne priestor, lebo toto sú veľmi legitímne a veľmi dobré otázky, nad ktorými sme sa zamýšľali aj my pri koncipovaní tohto celého. Vnímali sme to na začiatok tak, že tu máme samotné samosprávy, mestá, obce a VÚC-ky, ktoré si neurobili svoju domácu úlohu, lebo tam je jednoznačné to číslo alarmujúce a hrozivé, že len 16 zo 100 sledovaných toto zverejňuje. Musím však konštatovať, že tam ste nemali pravdu pri tom pánovi Viskupičovi, lebo on je zrovna ten jeden z tých vzorových príkladov, kedy sa to zverejňuje a aj župa trnavská nám išla pri tomto celom príkladom. Takže niektorí to robia, niektorí to nerobia.
A využijem tú poslednú minútku možno naozaj na to, že veľmi sa teším, že takáto zhoda tu je, a veľmi pekne vás chcem zároveň poprosiť o tú možnosť posunúť to do druhého čítania a ja verím, že tam nájdeme určite riešenie na konci dňa, ktoré prinesie naozaj že potešujúce správy hlavne tým ľuďom a všetkým tým čakateľom, ktorých je, ako som dnes spomínal, sedemtisíc len pri, len pri tých poskytovateľoch, ktorí sú verejní. To znamená tie VÚC-ky, mestá, obce. Skúste naozaj tomu dať šancu, naozaj veľmi vás pekne prosím, kolegiálne a verím tomu, že nájdeme spoločnú reč.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona, veľmi dôležitý, má za cieľ zvýšiť súčasnú mieru transparentnosti pri obsadzovaní ubytovacích kapacít v rámci všetkých verejných zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, miest a vyšších územných celkov.
Návrh zákona svojím obsahom vytvára povinnosť pre verejných poskytovateľov sociálnych služieb zverejňovať evidenciu žiadateľov o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb o ubytovacie miesto vo verejných zariadeniach sociálnych služieb prostredníctvom svojich webových sídel, ako som už spomenul, svojich webstránok, čím má za cieľ zabezpečiť jednoznačnú, jednoznačne vyššiu a významnú mieru kontroly nad spravodlivým prideľovaním voľných ubytovacích kapacít.
Zároveň návrh stanovuje povinnosť pre zriaďovateľov tieto evidencie pravidelne aktualizovať, čím záujemcovia o sociálne služby získajú možnosť nahliadať do obsadenosti jednotlivých zariadení. Týmto krokom návrh cieli aj na zabezpečenie rovnomernejšej distribúcie čakateľov naprieč zariadeniami sociálnych služieb.
Návrh zákona tiež zjednocuje systém zverejňovania evidencie žiadateľov so zreteľom na to, že dodnes vlastne neexistuje na Slovensku jednotný model, ktorý by pri procese zaraďovania čakateľov do evidencie žiadateľov uplatňovali všetky obce, všetky samosprávy, všetky vyššie územné celky, ktoré na Slovensku máme. V praxi tak vytvára súčasný model stav, keď obyvatelia niektorých vyšších územných celkov – aj miest, aj obcí – nemajú k dispozícii žiadny verejný zoznam čakateľov. V reakcii na to tento náš návrh stanovuje minimálny štandard pri poskytovaní informácií o čakateľoch na celom území Slovenskej republiky.
S cieľom zvýšenia miery transparentnosti sa v ods. 1 zavádza povinnosť pre verejných poskytovateľov sociálnych služieb, konkrétne poskytovanie ubytovania podľa § 34 až 39, zverejňovať na svojom webovom sídle evidenciu žiadateľov, respektíve čakateľov o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní ubytovania, a to osobitne za každé jedno zariadenie.
Rozsah zverejnených informácií ustanovuje ods. 2 demonštratívnym výpočtom, pričom ide o údaje nevyhnutné na identifikovanie poradia jednotlivých čakateľov.
V ods. 3 sa zavádza týždenný interval na aktualizovanie údajov v evidencii čakateľov. Zároveň sa stanovuje povinnosť, že ak verejný poskytovateľ sociálnej služby neeviduje pre príslušné zariadenie žiadnych čakateľov, túto skutočnosť oznámi vo zverejnenej evidencii.
Toľko možno taký ten úvod technický a možno teraz ten ľudský rozmer, ktorý k tomu určite treba povedať. Poznáme to všetci, každý z nás nad tým občas premýšľa, čo sa stane, ak niekto z našich blízkych ostane odkázaný na dennú starostlivosť. Vieme to veľmi dobre, že zdravotný stav je veľmi vratká záležitosť a obzvlášť pri starších ľuďoch môže jeho náhla zmena viesť, bohužiaľ, aj k pripútaniu na lôžko. Málokto z nás a zo všetkých ľudí na Slovensku si však môže dovoliť opustiť zamestnanie a ostať so svojím rodičom natrvalo doma. Na konci dňa preto mnohí veríme, alebo všetci veríme, že zariadenia sociálnych služieb nám v ťažkých chvíľach pomôžu alebo – ešte lepšie – že ich nikdy potrebovať nebudeme. Žiaľ, nie je to však vždy tak. Podľa poslednej analýzy NKÚ čaká viac ako polovica žiadateľov o ubytovanie v zariadení sociálnych služieb viac ako 60 dní. Je to neuveriteľne dlhá doba, ak si predstavíme, že človek zostane odkázaný na stálu starostlivosť zo dňa na deň. A máme tu vyše 7-tisíc ľudí, ktorí dnes čaká, čakajú na miesto v domove sociálnych služieb, tzv. DSS-ke, v závislosti od lokality, kde podali žiadosť. A tam, kde je nedostatok voľných miest, existuje, žiaľ, aj priestor pre korupciu, priestor pre protekciu, priestor pre klientelizmus, priestor pre rodinkárstvo. A presne toto má náš návrh zákona, ktorý navyše nestojí žiadne zásadné, prakticky žiadne finančné prostriedky navyše, realizovať a pomôcť.
Ak by sme žili vo Švédsku, tak nikto by sa na nič nesťažoval. Žiadatelia tam majú zákonný nárok dostať miesto v zariadení na úrovni týždňov. Ak im ich nevie zabezpečiť samospráva osobne, musí im ho zazmluvniť u súkromného prevádzkovateľa. Nikto tam nemusí čakať na sociálne služby mesiace. U nás by tento model nemusel fungovať okrem iného aj preto, že kapacít nemajú dostatok ani súkromní poskytovatelia.
Čo však urobiť vieme, a preto tu dnes aj ja stojím, výrazný a významný posun, ktorý urobiť vieme už dnes, to prakticky ihneď, je zabezpečiť aspoň minimálny štandard spravodlivosti pre ľudí, ktorí na tieto miesta čakajú. Nemôže sa proste stať, že ľudia, ktorí včera, dnes alebo zajtra nebudú mať známosti, sú v poradovníkoch posúvaní na neskoršie termíny. A presne toto ten náš zákon minimalizuje, preto sme s kolegyňou Jankou Hanuliakovou predložili do pléna Národnej rady Slovenskej republiky zákon, ktorý takéto situácie má za úlohu riešiť. Poradovníky do tzv. DSS-iek už viac nebudú tabu. Možnosť protekcie bude eradikovaná, prípadne minimalizovaná. Evidencie uchádzačov o sociálne služby vo všetkých verejných zariadeniach budú pod verejnou kontrolou. To všetko, samozrejme, za prísneho dodržania ochrany osobných údajov, ako som už načrtol predtým.
My dnes vieme a o tom nie je rozpor, že zariadenia sociálnych služieb patria do rúk obcí, miest a krajov. Je však alarmujúce, že väčšina z nich, bohužiaľ, zoznam čakateľov o miesto nezverejňuje. Taká je dnes situácia. A nehovoríme pritom len o malých obciach, ale dokonca aj o krajských mestách, či dokonca samostatných krajoch, samotných krajoch. Podľa, podľa poslednej analýzy Transparency International zverejnilo poradovník čakateľov len 16 zo 100 veľkých samospráv na Slovensku. A to je neprípustné, neakceptovateľné, neprípustný holý fakt.
Toľko teda ku tomuto návrhu zákona, ktorý naozaj nikomu neubližuje a môže a každému, si dovolím tvrdiť, len pomáha, preto prosím aj o podporu koalíciu a, samozrejme, všetkých opozičných partnerov.
Účinnosť sa navrhuje od 1. decembra 2024, pretože si uvedomujeme, že s tým bude určite nejaká zvýšená teraz miera nastavenia tej administratívy v rámci tých webstránok, ktoré jednotliví poskytovatelia služieb, či už mestá, ako som spomínal, obce alebo VÚC-ky, majú. Takže je tam aj dostatočný časový priestor na prípravu, nešijeme to naozaj horúcou ihlou. Naším cieľom je, aby jednoducho klientelizmus, rodinkárstvo, protekcie a nebodaj korupcia bola, čo sa tohto týka, čo sa týka verejných poradovníkov alebo samotných čakacích listín, aby bola minimalizovaná a týmto to jednoznačne vieme docieliť veľmi rýchlo a veľmi efektívne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Lackovič a Jana Hanuliaková predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 448/2008 Zb. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona má za cieľ zvýšiť súčasnú mieru transparentnosti pri obsadzovaní ubytovacích kapacít v rámci verejných zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov. Návrh zákona svojím obsahom vytvára povinnosť pre verejných poskytovateľov sociálnych služieb zverejniť evidenciu žiadateľov o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby o ubytovacie miesto vo verejných zariadeniach sociálnych služieb prostredníctvom svojich webových sídel, webstránok, čím má za cieľ významne zabezpečiť vyššiu mieru kontroly nad spravodlivým prideľovaním voľných ubytovacích kapacít.
Toľko asi pre túto chvíľu, pán predsedajúci. Viac vystúpim potom za klub v písomnej rozprave.