Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Panie poslankyne, páni poslanci, začnem tým, že Slovenská republika na základe doteraz jedného jediného platného referenda vstúpila v roku 2004 do Európskej únie a išli sme ešte ďalej, stali sme sa súčasťou schengenského priestoru a onedlho sme prijali spoločnú európsku menu euro. Na začiatku sa Európska únia a tie pôvodné členské štáty formovali na základe tých ekonomických pohnútok a ekonomickej spolupráce. Spomínate si určite aj na ten názov, že to bolo spoločenstvo uhlia a ocele, neskôr Európske hospodárske spoločenstvo až po dnešný názov Európska únia. Naozaj na začiatku išlo najmä o voľný pohyb osôb, tovarov a služieb.
V poslednom období sme svedkami toho, že máme tu viacero politikov vrátane slovenských politikov, či už pôsobiacich v Národnej rade Slovenskej republiky, alebo v Európskom parlamente, alebo dokonca bývalú pani prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorí hovoria o tom, že by bolo dobré zrušiť v niektorých oblastiach právo veta.
Ja s tým absolútne nesúhlasím a práve na každom stretnutí s veľvyslancami členských štátov Európskej únie veľmi otvorene hovorím o tom, že toto právo, právo veta je tak jedinečné najmä pre štáty, ktoré sú či už počtom obyvateľov, alebo rozlohou menšie štáty a vo viacerých oblastiach nám zaručuje, že na pôde Európskeho parlamentu nebudú prijímané rôzne zákony, ktoré idú proti štátnym a národným záujmom Slovenskej republiky. 34-2
Ďalej chcem povedať, že tento návrh uznesenia zďaleka nie je o interrupciách. Ja odmietam zúženie tejto optiky len na túto tému, viacerí politici, ale aj viaceré médiá sa snažia fokusovať len na túto jednu tému. Má to oveľa širší kontext, je to oblasť sociálnej politiky, zdravotníckej politiky a takisto v tých kultúrno-etických otázkach, ale čo je podstatou. Podstatou je, aby sa ten politický súboj odohrával tu v Národnej rade Slovenskej republiky. Tu si vymeňme názory, postoje a nech sa rozhodne po prerokovaní hlasovaním a nech o tom rozhodne demokraticky zvolená väčšina. Viete, viacerí mi budete vyčítať, že mnohé tie, nazvem to iniciatívne, správy, ktoré sú prerokovávané a prijímané na pôde Európskeho parlamentu, nemajú nejakú váhu a záväznosť. Nuž, je to pravda, ale diabol sa často skrýva v detailoch a ja uvediem konkrétny príklad. Aj v minulosti, kedy z takýchto nezáväzných správ, tých iniciatívnych správ sa stalo to, že po čase sa k nim vrátila Európska komisia, vybrala z nich určité pasáže a dala ich do legislatívneho procesu, ktorý išiel do Európskeho parlamentu.
Ďalšia vec je, že viacerí politici členských štátov Európskej únie sa vo svojej argumentácii opierajú a oháňajú práve týmito správami a nikdy nehovoria o tom, že nie sú záväzné. Takže ja mohol by som ešte hovoriť veľa aj o tom, že mi vadí, že Európska únia bola mierový nástroj a že sa to vytráca a z mierového nástroja financujeme nákup zbraní, ale to je úplne iná téma, ale jednej sa ešte dotknem.
Vadí mi, že v poslednej dobe je Európska únia nabalená akýmisi ideologickými nánosmi, ktoré považujem za škodlivé a nemôžme rozhodovať o tom z pozície moci, čo je správne a čo správne nie je. Aj v rámci Európskej únie sú štáty, ktoré majú určité hodnoty a svoje kritériá, na ktorých si stoja a odmietam preto nejakú bezbrehú kritiku najmä z Európskej komisie a Európskeho parlamentu.
Ešte raz opakujem, podľa mňa je jedno, či sme konzervatívnejší, liberálnejší, či sme sociálni demokrati, ale mali by sme dbať o to, aby sa tieto súboje politické odohrávali v Národnej rade Slovenskej republiky a nepotrebujeme na to mentorovanie zo strany európskych inštitúcií.
Ďakujem pekne.