Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ja sa teda pripájam k tej kritike, ktorá sa tu opakovane ozýva ohľadom tej dane. A však je to už taká dlhšia rozprava a otvárajú sa tu rôzne otázky, niektoré sú zodpovedané, niektoré nie sú zodpovedané, a mňa teda veľmi baví tá otázka, že vlastne kto to vymyslel. No naozaj mňa to ako, však niekto musel vymyslieť, niekto, predpokladám, kto bol platený z verejných financií, niekto, kto na ministerstve financií to prešlo celým systémom, to kým sa vypodpisuje, tak to aj, aj neviem koľko, sedem ľudí tam musí dať pod to podpis, potom musí prísť minister, ktorý by tu mohol sedieť, ale tak je niekde inde, ale stále že sa neobjavil jeden človek, ktorý by sa teda prihlásil o slovo a povedal by viete čo, vy tomu nerozumiete, opozícia, lebo ste neviem akí, hentakí, nechcete tomu rozumieť. Ten argument je proste nasledovný, je toto pre toto dobré. A celý čas, ako tu sme, a teda nečakám ani od pána ministra, že tu bude, to povie, však nie je to ani, vytiahol si zápalku teda zastupiteľskú a sedí tu, že niekto keby mu to len povedal, že pre toto sme si mysleli, že to je dobrý nápad. Len by ma naozaj zaujímal ten človek.
A ja neviem, to je nejaký, nejaký opakujúci sa problém, že tak, ako sme tu mali zmenu ústavy v piatok a vtedy tiež nikto... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Reagujte na vystupujúceho, prosím.

Dubéci, Martin, poslanec NR SR
Ja len reagujem na nedostatok argumentov, že sme nevideli zo strany predkladateľa dostatočné množstvo argumentov predložené. To je, by som povedal, taká procesná otázka, ale nevadí, idem ďalej.
Každopádne ja som rád ale, že to pán predsedajúci sledoval, lebo my s napätím budeme sledovať jeho tlačovú konferenciu o 15.00 h, kedy sa mi zdá, že aj on k tomu niečo povie. Možno aj pán minister to bude s napätím sledovať, hej, celá koalícia to bude s napätím sledovať, a snáď, snáď padne na úrodnú pôdu aspoň táto rozprava v tejto forme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Tak ja nadviažem teda na, na kolegu Hlinu v tom, že teda sám videl, že tu bolo málo ľudí, a teda Slavín sa kladie teraz, ale od rána tu naozaj nik nebol, a je to termínovaný bod na piatok. Ja som mal za to, že vlajková loď koalície pána premiéra si vyvolá väčšiu mobilizáciu na strane koalície, ale tak to je. No proste pre mňa neexistuje väčší dôkaz ako to, že tu nikto neobhájil, nikto nevystúpil zo strany koalície, a teraz naozaj už, už hovorím, nech je to aj pre záznam a večnosť zaznamenané – teraz tu už nikto nie je. Teda okrem pána poslanca Saloňa, ktorého oficiálne teda... a pani poslankyňa Plevíková prišla, naozaj to sú hrdinovia a verím, že to, že v SMER-e vám to, ako vedia o tom, dúfam, že, kolegovia, lebo ja viem, aké to je byť posledný, tak dúfam, že to ocenia, pán poslanec Saloň a pani poslankyňa Plevíková, ale, ale to je málo, no. Málo na to, že chcete stavať hrádzu proti, proti progresivizmu, a pre mňa to je len dôkaz toho, ako povedal pán, pán Hlina veľmi sebe svojským spôsobom, že nie je porobené. Nie je porobené a mne to príde proste smutné, šialené, zlé, že časť Národnej rady minieme na to, že sem príde vládna strana, ktorá tu vládla štrnásť rokov, ktorú kritizuje, mimochodom, aj pán spravodajca Krátky veľmi ostro. Ale namiesto toho, aby sme sa venovali tej kritike, namiesto to, aby sme urobili niečo pre to, aby sa táto republika niekam pohla, tak si tu necháme diktovať témy Robertom Ficom.
Takže prosím všetkých, nenaskočme na túto vlnu.

Ďakujem za slovo.
No, pán poslanec, ste si tak počastovali, že si to zobral niekto osobne, no tak pre ľudí to je osobná vec. Viete, vy sem donesiete, donesiete nejakú teóriu podľa vás, donesiete nejaký zákon a tak si poviete, že poďme o tom diskutovať v piatok, však potom ideme domov, uvidíme svoje rodiny. A sú tu ľudia, ktorých sa to týka. Vy, kto za čo stlačíte gombík, to bude mať dopad na ich život, na to, že či sa tu cítia doma, alebo sa necítia doma. Možno je vám to blbé a to nie je niečo, čo je, že vám to robia naschvál alebo vám chcú urobiť zle, to jednoducho tak je. Aspoň sa s tým vysporiadajte, aspoň naberte toľko odvahu a povedzte potom tým ľuďom do očí, že ja si myslím, že možno nie si rovnocenný človek v tejto spoločnosti. Keď si to myslíte, okej, ale tak aspoň s tým žite. A nie je to len o jednej poslankyni, je to o desiatkach tisícov ľudí, ktorých táto osoba reprezentuje a ktorých hlasy reprezentujeme aj my tu v Národnej rade všetci naprieč spektrom. Prvá poznámka.
Druhá poznámka, myslím, že s tou suverenitou, ako to nevravím teraz v zlom, ale tam sa vám toľko konceptov pomiešalo, o jednotnom trhu, o nadradenosti medzinárodných zmlúv a tak ďalej, je to, naozaj že proste to, to by si vyžadovalo kompletne ako separátnu diskusiu, a to vravím v dobrom, že tam podľa mňa to nebolo úplne konceptuálne vyčistené.
A potom tá posledná vec, že požehnaná je tá krajina Slovensko, keď môže v piatok v apríli 2025 riešiť Judith Butler proste v pléne Národnej rady. Naozaj že o tomto sa my tu vieme baviť. Lebo, kolegovia, to nie je o tom, že či my sa vieme, či len o niečom baviť, len, len o tých praktických veciach, to hovoríte, ako keby sme ich, všetky tie praktické veci vyriešili. Ako keby to Slovensko – cesty boli poriešené, kataster funguje, clá, to sme tak ako odkopli, to neni problém, ekonomika šľape bomby, a tak sme si už našli čas aj na toto.
Veď ale však my tu nemáme vyriešené základné otázky (povedané so smiechom) v tejto krajine, táto krajina nemá smerovanie, ide veľmi zlým smerom, naopak, a my... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegom za všetky faktické a skúsim nejako po poradí viac-menej.
Pán poslanec Horecký, tak jedna konkrétna vec, ku ktorej, na ktorú to má dopad, je napríklad pri osvojení, na ktoré ukazovala aj pani poslankyňa Plaváková. Naozaj sú rodiny, v ktorých sú proste pár rovnakého pohlavia, kde je tam jedno dieťa, jednoducho neexistuje akýkoľvek spôsob, aby existoval vyjasnenie právnej situácie. Týka sa to detí. Týka sa to ozajstných ľudí, ozajstných rodín. A tu konkrétne dnes ráno vystúpila poslankyňa v tejto veci.
Pani poslankyňa Plevíková, tak, viete, ja považujem za neuveriteľné to, že je tu prvá zmena ústavy v tomto volebnom období, predseda vlády to povie ako priorita, dokonca vystúpi na Devíne, zavelí do boja a to sa, naozaj je to, akože chcete povedať, že máte radi slovo normálne, tak toto považujete za normálne, že tu sa nenájde ako jeden poslanec, ktorý by k tomu vystúpil a normálne by to obhájil, povedal by, diskutoval by s nami, však máte, máte, naviac sledujem vaše sociálne siete a tam ste teda veľmi sebavedomí, veľmi kritickí, viete k nám vystupovať.
Pani Plevíková, aj vy zvlášť viete teda kadekoho ohodnotiť a kadečo si vyhrabať z jeho histórie, tak možno vy ako spravodajkyňa, ak sa nenahneváte, ja to poviem s láskou a v dobrom, možno pán spravodajca by mohol vystúpiť k tejto veci a oboznámiť plénum, prečo si myslí a bude odporúčať, aby tento návrh schválilo, lebo zatiaľ som počul pána ministra s relatívne krátkym prejavom, našiel som si niečo na internete od pána premiéra a to je tak všetko. Tak možno, možno nabudúce to urobme inak.
A teda, pán poslanec Bartek, tak, viete, vy sa v pohlaviach v tejto koalícii zhodnete, naozaj tam je zhoda na pohlaviach medzi vami, a napriek tomu ste sa rozpadávali. Napriek tomu sa rozpadávate. Takže sa nebojte, že či si nebudú schopní kolegovia v opozícii po tom všetkom, čo tu stvárate, nájsť cestu k sebe a sústrediť sa na to, čo je podstatné.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Prajem všetkým príjemný piatok.
Diskusia o ústave, teda vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán kolega spravodajca, kolegovia, kolegyne, asi nie je vážnejší, nie ja vážnejšia téma, ktorú môžeme ako zákonodarcovia preberať v tomto pléne, ako keď ideme meniť ústavu. A bolo tu povedané mnoho teda najmä z jednej strany.
Ale ja by som možno to vrátil späť k tej ústave, k tomu základu, o čom sa tu bavíme. A možno berte aj všetky poznámky, ktoré prídu odo mňa a ktoré prišli aj od mojich kolegov, ktorí vystúpili a kolegýň, vychádzajú zo základnej hypotézy, hypotézy... zo základného článku a to je článok 12 Ústavy Slovenskej republiky. Máme ju všetci v laviciach. Môžeme si to aj spolu prečítať.
Článok 12 hovorí: „Ľudia sú slobodní a rovní dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nezcudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“
A odsek 2 hovorí: „Základné práva slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti, k etnickej skupine, majetok, rod – ale to viem, že nie ten rod, to sú tí Esterházyovci alebo niekto iný, alebo iné postavenie – nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, znevýhodňovať alebo zvýhodňovať.“
Tak len prosím, že sa zamyslíme nad tým, a povedzte, kolegovia, či, či to podľa vás platí. Naozaj či sú si všetci občania v tejto krajine rovní. A dnes... A o čom sa bavíme? Nebavíme sa o nejakej skupine ľudí. Bavíme sa o jednej konkrétnej skupine ľudí, ktorí si tu rozhodol teda pán predseda vlády, a teda skrz neho minister spravodlivosti zobrať ako na terč, rozhodnúť sa, že ideme venovať nejakú ústavnú, ústavnú úpravu a že či teda, či teda naozaj sú si rovní títo ľudia. Mňa by veľmi, veľmi by ma to zaujímalo. Povedzte mi, že či to tak naozaj podľa vás platí, že či je normálne, že v tejto krajine existuje skupina ľudí podľa mňa v rozpore s čl. 12 ústavy, ktorá jednoducho nemá rovnaké práva. Nemá. Jednoducho sa tvárime, že neexistujú. Tvárime sa, že niektorí by ako, niektorí by povedali, že to je nejaký životný štýl, ktorý si vybrali. Niektorí by povedali, že, neviem, sú, žijú v hriechu. Niektorí proste sa tvária, že ich nevidia. A pre mňa to nie je ideológia, ja neviem. Ja si myslím, že som proste demokrat, humanista. To nie je, že liberál alebo konzervatívec, jednoducho len za to, že sme si rovní, takisto ako ja verím tomu, že niekto proste chce mať svoju tradičnú heterosexuálnu rodinu, nech ju má, a ja naozaj chcem urobiť všetko preto ako zákonodarca, aby ju mal, tak ja nerozumiem tomu, prečo v tejto spoločnosti sme si vybrali nejakú skupinu ľudí, o ktorej sme si povedali, že jednoducho oni nie. Ja tomu nerozumiem.
A teda bol tu taký apel na dialóg, ktorý teda padol. A ja teda do tohto dialógu by som aj vstúpil, a teda len tak predstavím za moju stranu. Ja teda tiež žijem v manželstve druhý rok a kolega Štefunko bol na svadbe, potvrdí. Stala sa, bola celkom fajn. Bol to, musím to povedať, najkrajší deň môjho života. Ja som strašne šťastný, že v tom manželstve môžem žiť. Chodil som na cirkevnú evanjelickú školu, preto sú kolegovia kresťanskí demokrati vždy takí prekvapení, prečo viem dávať biblické referencie vždy, keď sa ich snažím presvedčiť na nejaký, nejaký svoj nápad. A teda tu s kolegami kresťanskými demokratmi z východného Slovenska, keď cestujeme v reštauračnom vozni, keď sa to podarí, tak celkom intenzívne diskusie vedieme a diskutujeme. A teda aj tu som s kolegom Škripekom mal takú, takú výmenu názoru. Ja sa ospravedlňujem. Možno bola ostrejšia, ale stihol ma kolega Škripek v piatok a predsedovia klubu v piatok bývajú veľmi nervózni, lebo celý parlamentný týždeň je náročný. Ale tak tu sme. A my ten, na dialóg akože sme zvyknutí, len, kolegovia, 32 rokov existuje táto republika, 32 rokov v tejto snemovni nebol prijatý jeden zákon, ktorý by pomohol tejto skupine. Tak čo to je za dialóg? Vysvetlite mi to.
Normálne všade naokolo nás, ešte v Maďarsku, je to tak, ešte aj v Maďarsku je prijatá nejaká právna úprava. V Španielsku je prijatá právna úprava, v Rakúsku je prijatá právna úprava. Po celej Európe je prijatá nejaká právna úprava, ktorá by pomáhala týmto skupinám ľudí. A môžeme sa potom baviť o všetkých tých rôznych otázkach, ktoré tam sú, a to sú veci, však o ktorých sme sa rozprávali. Tam tým smerom nebol žiaden pohyb. A my, každých päť rokov alebo tri roky proste sa niekto zobudí a sa k tomu dôjdem, prečo sa niekto zobudí. Proste ideme diskutovať o tom, ako, ako proste zase sťažiť, sťažiť život tejto skupine ľudí.
Tak ja sa pýtam, čo toto je za dialóg! Ako nech mi tu niekto povie aj z tejto strany spektra, že čo sa urobilo, aby sa pomohlo životu tejto skupine ľudí. No neurobilo sa vôbec nič. Neurobilo sa vôbec nič. A mne je to ľúto. Viete, že tu vystúpila za náš poslanecký klub konkrétna osoba. Nie kultúrno-etická otázka. Nie ľudsko-právna otázka. Konkrétny človek, ktorý sa pred vás postavil a povedal vám, že ten návrh, ktorý prinášate vy, pán minister, obmedzuje jej život, a ona teda reprezentuje tisíce až desiatky tisícov ľudí, ktorých sa toto týka. Tu pred parlamentom stojí osoba, ktorá drží takto transparent a vraví – ja nie som kultúrno-etická otázka, som človek. A my sa tak tvárime, že to je proste nejaká vec, lebo si to tu odhlasujeme, lebo nás sa to netýka. lebo my zrejme tu všetci sme heterosexuáli, že áno? No toľko k tomu.
Takže, viete, a keď vám nestačí, že to teda progresívny poslanec alebo poslankyňa, tak potom sa, prosím, pozrite vy do svojho okolia, a či, či tam nestretávate tých ľudí. Lebo ja to mám úplne najradšej, keď sa bavím s niekým z tejto strany – Ale však ja poznám, ja viem, že ten, ten Milan, tá Evička alebo tam v rodine niekom, a oni sú fajn, však, hej, neriešme to. Normálne, že aká to je neúcta voči týmto ľuďom, ktorých tu žijeme?
A vy proste namiesto toho, aby sme sa, viedli ten dialóg, aby sme niečo robili preto, aby sme zlepšili život týchto ľudí, tak proste to sem hodíme a máme tu túto, túto tému a proste robíme si z toho tu v piatok nejakú diskusiu. Je to podľa mňa veľmi smutné.
No a teda len, aby som to nejako skrátil a zhrnul. Viete, a to myslím, že aj kolega Štefunko so mnou bude súhlasiť, že čo ohrozuje slovenské rodiny reálne dnes na Slovensku, je ekonomický úpadok. Ja s vami súhlasím, že rodiny sú na Slovensku v zlom stave. A ja som bol pred dvoma týždňami v Revúcej aj tu s kolegami sme mali výjazd na Gemeri a tam mi jedna pani večer rozprávala o tom, ako jej manžel aj s jej synom chodia do Švajčiarska, takže sú doma raz za tri mesiace proste sa vidia cez víkend. Ja som si to ani nevedel predstaviť. Ja, keď idem na týždňovku z domu preč, tak mi to ako trhá srdce. Ako sa zle cítim bez tohto. Ako sa cítim, keď neviem byť doma. Absolútne tomu rozumiem. A tu proste žijú desaťtisíce ľudí v regiónoch, mimochodom, v ktorých ste mnohí na tejto strane snemovne. Napríklad tam existuje nejaký ekonomický úpadok a tam je nejaký dopad na rodiny. O tom tu sa, o tu sa, o tomto sa nebavíme. Bavíme sa o čom? Bavíme sa o vašom návrhu o nejakom múre, múre za progresivizmus. Bavíme sa o tom, že ideme tu strašiť, že nejakí progresívci rozbíjajú rodinu. No tak toto rozbíja rodinu? Nech sa páči. Toto rozbíja rodinu? Tak ďakujem pekne, no.
Ale viete, že čo je na tomto úplne...? Ale aby som to, aby som to nenaťahoval. Úplne najlepšie je to, že toto je tá vládna priorita. Je tu, ak sa nemýlim, je to prvá úprava ústavy v tomto volebnom období, asi ste ešte nenavrhovali úpravu ústavy v tomto volebnom období. Nie? Správne. Predseda vlády to vyhlásil za veľkú prioritu, prebehla tu rozprava a vystúpilo koľko poslancov? Koľko koaličných poslancov za túto vašu prioritu bolo normálne schopných sa sem prísť postaviť a povedať, ja si myslím, že toto je dobrý nápad? Kolegovia, však ja, ja ako, asi aj mnohí tomu tak nejakým čiastkam toho celého tam veríte, že čo tam je, aj s tým súhlasíte, ja vám to vôbec neberiem, ale prosím, že normálne, ako je možné, že vy tu idete robiť zmenu ústavy a tu sa nenájde jeden poslanec koalície, ktorý by sa postavil a povedal by, že ja tomu verím, že to, že to je proste dobrý nápad. To je čo? Normálne ako chcete takto stavať hrádze proti progresivizmu, kolegovia, keď, keď ako, nemáte ako? Takto nevyhráte nad progresivizmom. (Povedané so smiechom.) Prepáčte, akože to je naozaj akože komické.
A z toho mi vychádza jediná vec, že proste to je tá dymová clona, ktorú nonstop robíte. To, že je to dymová clona, povedal, mimochodom, pán poslanec Bartek. Určite so mnou bude súhlasiť aj čestný predseda HLAS-u pán prezident Pellegirini. Je to dymová clona. Nesúhlasíte s pánom prezidentom Pellegrinim, nech to je na zázname, povedal pán poslanec Bartek. (Reakcia z pléna.) Nadstranícky, tak, tak. A hej, hej, ako vravíme v Košiciach. Viete, ani sa, ani to neobhájite, ani tu neprídete, proste je to také ako vlažné stranícke cvičenie, ktoré vy si, vy si urobíte, pokývete hlavou ideme domov. Akurát jediný výsledok z toho celého čo je, že proste pokazíte zase ľuďom život o kúsok viacej našim priateľom, našim sestrám, našim synom, našim dcéram, proste urobíte život zase horším alebo urobíte z nich v jeden piatok, ktorý sa vy ani nebudete unúvať si akože si urobiť tú svoju robotu, že to prídete vy to ani toto neurobíte poriadne. Proste prídete sem, necháte to tu a odídete domov, na víkend a vašich 60, neviem, či odvážnejších, alebo menej odvážnych kolegov už je dávno doma a kašle na to, čo sa tu preberá. Tak takto sa mení Ústava Slovenskej republiky v roku 2025. A to vám veľmi gratulujem.
A preto ja by som apeloval teda na kolegov. Naozaj snáď potvrdia, že sa snažíme mať normálne, konštruktívne vzťahy, kolegovia z KDH, sú veci, s ktorými súhlasíme, sú veci s ktorými nesúhlasíme, ale jednoducho toto tu je obyčajná pasca, toto je dymová clona, ktorú tu páni z koalície sa snažia urobiť. A ja by som apeloval na to, aby na ňu nenaskočili, a rovnako by som apeloval, aj tu na kolegu spravodajcu, zástupcu klubu SLOVENSKO, aby to rovnako neurobili. Klub SLOVENSKO sa hrdí tým, že nespolupracuje s touto koalíciou, tak verím, že to bude tak pokračovať aj v tomto prípade.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som takisto chcel poďakovať poslankyni Plavákovej za jej veľmi osobný prejav, ktorý, neviem, myslím, že musel zasiahnuť všetkých, ktorí sedeli tu v miestnosti, ale ja naozaj nadviažem aj na to, čo povedala moja kolegyňa Števulová, že, kolegovia, keď toto je priorita pre vás, tak ako to vyzerá, keď niečo nie je priorita? Toto je premiérska téma.
A ja, teda nech je to v zázname, nech je to zaznamenané, je tu deväť koaličných poslancov, ak odrátam pána predsedajúceho, ktorý tu musí byť, ak odrátam pani spravodajkyňu, ktorá tu musí byť, je tu sedem poslancov, ktorých táto téma zaujíma.
Kolegovia, v piatok zmena ústavy a pre vás, čo je dôležitejšie, takí ste vy konzervatívci, že hajde domov. Hajde domov! Prázdny parlament, nech je to tu, prosím, zaznamenané aj pre budúcnosť – zmena ústavy, najväčšia téma, musíme proste bojovať, na Devíne sa velí do útoku a potom príde vojsko – sedem poslancov. Ja teda dúfam, že dostanete odmeny, lebo vy ste naozaj tí poslední hrdinovia na tom fronte boja proti progresivizmu, ktorí prídu aj v ten piatok, naozaj si myslím, že odmeny, dúfam, že to pán premiér vidí, môžme si aj všetkých kolegov vymenovať a to je naozaj neskutočné.
A teda ak môžme tak skromne poprosiť aj ministra spravodlivosti, kedy už donesie zmenu ústavy, ktorá zasahuje ľuďom, do ľudí? Môže byť aspoň taký dobrý, že si sadne na svoje miesto a bude počúvať počas prejavu?! Keď chcete teda zasahovať ľuďom, do ľudí, keď chcete teda meniť Ústavu Slovenskej republiky, buďte aspoň takí dobrí, že keď vystúpi za klub pani poslankyňa, predsedníčka ľudskoprávneho výboru, tak sa tam nebudete tárať medzi sebou a hovoriť si, že čo teda plánujete cez víkend, ale budete počúvať. Môžem vás o toľko poprosiť, pán minister? Je to tak, tak veľa? Tá váš, ten váš progresivizmus, ktorý, tak chcete proti nemu bojovať, tú hrádzu postaviť?
Viete čo? A to vám poviem, druhá vec, presne tak ako vy staviate tie nemocnice, staviate tie diaľnice, riešite generačnú chudobu, tak presne takisto dopadne tá stavba hrádze voči progresivizmu.
Gratulujem vám pekne, výborná práca, kolegovia, výborná! (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Musím povedať, že teda, keď vy nás obviňujete z divadla, tak teda od ministra, ktorý v tento deň jediný status na svojej sociálnej sieti venoval teda rodine tu predsedu Šimečku, tak to je celkom fajn. Ja som aj zvyknutý na to, že vy vždy v tých diskusiách, však teda my sme nemali tú česť, ale vaši kolegovia vždy sa vyhovárajú na tú Ódorovu vládu, tak ja len pripomínam, že Ódorova vláda už vládla, vy vládnete len v tejto vláde štyrikrát dlhšie, ako bola Ódorova vláda päť a pol mesiaca, a pán predseda Fico, ktorého teda neboli ste súčasťou z každej tej vlády, ale on vládol teda 28-krát dlhšie než teda Ódorova vláda. Tak ja teda vravím, že 28-krát prísnejšie merajme potom to, čo vy robíte. Máte 28-krát lepšie výsledky, keď vy stále len ten Ódor. Čo vy by ste bez toho Ódora robili? Asi tú Radičovu by ste spomenuli, ale tak tá je už dávnejšie v čase. Návrhy na konsolidáciu, tie sme teda predkladali opakovane a môžete si vybrať teda od systematických, ako rušenie princípu hodnota za peniaze, ktorú, ktorá vám vadí, od optimalizácie výdavkov na ministerstvo obrany, tryskáčov, ktoré zjavne veľmi potrebujete, po také drobnosti, za ktoré nie ste schopný zdvihnúť ruku, ako je napríklad zmrazenie zvyšovania poslaneckých platov, ešte ani to nie ste schopní povedať, a to už sme, som si istý, že vás za to musia ľudia naháňať v miestach kde bývate, že toto je normálne. Nič, normálne, že na nič nepoviete. A jediné, čo viete spraviť ako veľký majster sveta, je zvýšiť dane všetkým. Lebo to je, to je spôsob, ako vy konsolidujete na príjmovej strane. A keď poviete, že výdaje, to poviete, že sa nedá. Absolútna fraška, hanba.
Ale teda poďme teda k tomu, tej transakčnej dani, ktorá vám tu vadí. Viete, pán minister, však pán Danko mal odvážne, a ja to oceňujem, pán Danko mal, otvorene povedal, že s tou transakčnou daňou nesúhlasí. Pán Žiga nesúhlasil s tou daňou. Dokonca ešte váš stranícky kolega pán Gašpar povedal, že s ňou nesúhlasí. Tak mne z toho vychádza naozaj, že táto daň je Ficova a teda dovolím si povedať v zátvorke Kamenického hlúpa transakčná daň, lebo naozaj už nikto sa k nej nehlási. Nikto ju tu neobhajuje, ani kolegovia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som chcel oceniť to, ako pán poslanec Šimečka prepojil tú tému samosprávy so širším fiškálnym kontextom a možno aj so širšou štrukturálnou politikou, v ktorej sa dnes nachádzame, a to je podľa mňa hodnotné, lebo naozaj sa musíme baviť, však tie, to, že sanujeme tú samosprávu, to nie je z nejakého z ničoho, to vyplýva z nejakej konsolidácie, z nejakej daňovej politiky, ktorá vyplýva z nejakej aj globálnej situácie. A v tomto kontexte tam bola tá poznámka, ktorú povedal pán, pán predseda Šimečka a ja s ňou naozaj súcitím, je to, že my sa tu bavíme o všetkom možnom a naozaj dnes sme tu mali aj vystúpenie pána predsedu vlády, ktorý hovoril o tom, že zaútočil tu na rodinu pána Šimečku, máme tu ministra financií, ktorý zatiaľ nevystúpil alebo resp. sa dosť na nás rozčuľuje, a ja som si pozrel váš profil, pán minister, a dnes, kedy naozaj jedna z najzásadnejších vecí možno v hospodárskych dejinách Slovenskej republiky potenciálne, tie clá, tie clá, ktoré boli zavedené, ktoré majú obrovský dopad na našu ekonomiku, k tomu sa nevyjadríte, pán minister, ale k Šimečkovej matke, k tomu sa vyjadríte na vašom facebooku. Aká to je hanba, pán minister, aká to je hanba, o čom to svedčí, aké sú vaše priority, pán minister, že čo pre vás, čo pre vás je téma... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Skúste na pána Šimečku.

Dubéci, Martin, poslanec NR SR
Ja len rozširujem teda to, čo povedal pán Šimečka, vidíme, aké sú priority, zakrývať vaše vlastné problémy k tomu, to potrebujete o tom rozprávať, ale o tom, čo túto republiku trápi, to, čo napíšu ľudia, to, čo má dopad na samosprávy vo veci, ktorú preberáme v tlači 784, tak o tom, o tom sa nebudeme baviť. A teda viete, ja som rozmýšľal, že čo mi toto tu pripomína, táto atmosféra, ja som to tu už zažil v tomto volebnom období, a to je, to je pred rokom, keď sme tu sedeli, keď ste schvaľovali ten Trestný zákon, kedy tu tiež takto sedelo zopár odvážnych kolegov, tiež vedeli, že to je blbosť, tiež sa k tomu nikto nevedel prihlásiť, vám garantujem, že ľudia rovnako píšu, že tá transakčná daň je hlúposť, nadávajú vám určite za ňu ľudia, neverí tomu pán Danko, neverí tomu pán Žiga, ktorý so mnou bol v diskusiu... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Tak ja som bol rád, že teda pán minister je na ceste, len sme nezistili, na ktorej ceste. Asi všetci sme na ceste v živote z niekadiaľ niekam, ale zdá sa, že nie na ceste sem. Preto by som dal procedurálny návrh, je to tak, by som dal procedurálny návrh, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode, keďže pán minister tu nie je. Je to vec, ktorá má, vyvolala veľký záujem pléna, poslancov, kolegov, ktorí sa tej veci venuj, ktorí k nej majú čo povedať a je obvyklým zvykom, že ministri tu predkladajú svoje veci, pokiaľ nemajú iný vážny dôvod.
A ja mám za to, že keď si minister termínoval tú rozpravu na dnešok, tak asi nie je na zahraničnej pracovnej ceste alebo nerieši nič iné. A dokonca by som povedal, že má právo používať aj tie, prednostnú jazdu a všetky tie veci, ktoré s tým súvisia, aby sem mohol prísť a je mi to ľúto, že tu teda nie je.
Tak, prosím, prerušme tento bod a poďme ďalej, máme o čom rokovať.