Dobré ráno, príjemné dobré ráno, kolegovia, kolegyne, prepáčte teda, že využijem svoje oprávnenie v zmysle rokovacieho poriadku, ale teda podpredsednícke povinnosti a iné veci neumožňujú úplne zladiť s touto rozpravou.
Takže len v krátkosti vystúpim v tejto, v tejto rozprave. Vzhľadom na to, že vlastne o tejto veci a s touto vecou som sa dva roky zaoberal aj ja, tak ak dovolíte pár krátkych poznámok a rovno na úvod by som chcel povedať...
Dobré ráno, príjemné dobré ráno, kolegovia, kolegyne, prepáčte teda, že využijem svoje oprávnenie v zmysle rokovacieho poriadku, ale teda podpredsednícke povinnosti a iné veci neumožňujú úplne zladiť s touto rozpravou.
Takže len v krátkosti vystúpim v tejto, v tejto rozprave. Vzhľadom na to, že vlastne o tejto veci a s touto vecou som sa dva roky zaoberal aj ja, tak ak dovolíte pár krátkych poznámok a rovno na úvod by som chcel povedať to, že podľa mňa nič viac a nič lepšie nevystihuje to, v akom zlom stave je politická kultúra v Národnej rade, že vlastne sa bavíme týmto spôsobom o tomto rokovacom poriadku, lebo povedzme si ako vlastne, v akom bode sa nachádza táto rozprava. Pred dvoma rokmi vznikla nejaká pracovná skupina. Tá pracovná skupina zažila teda dvoch riadnych predsedov a jedného dočasného predsedu. Tá pracovná skupina sa nejakým spôsobom schádzala. Myslím, že kolega Dostál bol aj jej členom. Za nás teda bola pani poslankyňa Plaváková. Dva roky to nejako tieklo. Dva roky sme sa nejako hýbali, ale veľmi to nemalo nejakú koncovku. Potom teda už sa rozhodol, ak sa nemýlim, pán nový zvolený predseda, že teda posunie to do legislatívneho procesu. Potom sme mali teda už mať druhé čítanie v októbri alebo v novembri, ak sa teda nemýlim, len potom sa stalo, čo sa stalo, koalícia sa pohádala. Pán Danko mal nejaký spor s pánom Gašparom alebo teda so SMER-om, alebo neviem s kým. Každopádne sa to zaseklo. Potom prišiel december, ku ktorému sa ešte vrátim, a tak sa kolegovia rozhodli teda, že vlastne budeme mať túto diskusiu, budeme ju mať na tejto schôdzi, budeme mať ju na začiatku tejto schôdze, k čomu sa tiež dostanem. A moment kedy sme sa dozvedeli o tom, že čo bude vlastne gro tohto návrhu, o čom sa vlastne budeme baviť, sme sa dozvedeli 24 hodín predtým na tlačovej konferencii, kde boli zástupcovia len koalície. A teda ako už je to nejaká politická kultúra a ja nejako nenariekam nad tým. Ale napríklad ja ako opozičný podpredseda Národnej rady, ja som napríklad nevedel o tom, že aké budú teda finálne navrhované pravidlá. A potom vlastne tu sme a mám pocit, že polku tejto rozpravy vlastne budeme stráviť vôbec na tom, že aby sme zistili, že čo v tom zákone vlastne je, ako vlastne bude fungovať tá 37 a pol hodinová rozprava.
Však aj tu kolega Dostál sa pýtal úplne legitímne technické otázky k tomu, čo patrí. My si tu vysvetľujeme, či to tretie čítanie bude a nebude. Kolegovia tu chodia a snažia sa ten pozmeňovák spojiť si s tým, s tým textom, ktorý tam je a zistiť, čo vypadne, nevypadne a bohvie, čo nám ešte nasledujúce dva dni donesú.
No tak, kolegovia, ak chcete lepšie vidieť to, že ako sa zle robí legislatíva v tejto budove a v akom stave sme vo vzťahu medzi väčšinou a menšinou, tak podľa mňa teda toto tu je teda dokonalá teda ilustrácia tohto procesu. A neviem čo vlastne, čo ďalšie sa na to dá ako povedať.
Dovolíte, na úvod teda poviem aj to politické stanovisko, že ak teda, či nemáme väčší problém v tejto krajine, či teda naozaj, naozaj to, že nám tu dopadla konsolidácia, že tu zvyšujeme dane, že medzi Košicami a Bratislavou ak sa chcete prepraviť, tak najnovšie len lietadlom, ktoré sme si zadotovali, lebo tá diaľnica nefunguje, milión vecí, ktoré, ktoré, ktoré, ktoré občanov trápia, ale teda väčšina sa opäť rozhodla, že toto bude teda najväčší problém a prvá vec, ktorou sa Národná rada bude zaoberať. Nech sa páči.
Raz mi jeden múdry kolega z koalície povedal: "Ak nepriateľ robí chyby, ak súper robí chyby, tak ho tie chyby treba nechať robiť." Tak v tomto duchu by som povedal, že nech sa páči, kolegovia, lebo ja teda si myslím, že toto je absolútna politická chyba, že sa týmto zaoberáme. Ale je to chyba, za ktorú budete platiť vy. Tak nech sa páči.
No ale poďme teda k tomu gru tejto diskusie, ktorú podľa mňa nakopol včera pán predseda svojím vystúpením, pán predseda Raši, ktorý povedal, že Národná rada nefunguje, Národná rada nie je schopná prijímať zákony. A teda ja si myslím, že tiež Národná rada nefunguje a poviem úplne v iných veciach, v ktorých nefunguje a ktorými by sme sa mali zaoberať, ale teda prosím, ja vás naozaj všetkých prosím, že toto už nevravme a prosím, nepoužívajme tu argument, že kvôli opozícii Národná rada nedokáže fungovať alebo neprijíma zákony.
Ak sa Národná rada niekedy neschádzala napríklad ako minulý rok, bolo to kvôli neschopnosti koalície. Presne táto schôdza, ktorá mala byť pred rokom, tá januárová jednoducho nebola. Mala päť bodov kvôli koaličným sporom a potom sa to celé, celé krásne vyriešilo. Dostali sme dvoch nových ministrov a ako-tak to išlo fungovať. A dokonca myslím, že to pán predseda sám povedal vo svojom prejave.
Ja som inak veľmi rád aj, že to niekto zrátal teda z kolegov z Kancelárie Národnej rady, že priemerná dĺžka rozpravy v 75 % bola teda pod jednou hodinou a priemerná dĺžka bola hodinu, hodinu 30 alebo nejako tak, hej? A povedzme si, jediné dve rozpravy, ktoré nespadali, teda boli dve rozpravy, ktoré by nespadali do tej dĺžky, ktorú limitujete alebo navrhujete teda limitovať pod tých 37 a pol hodiny, jedine dve rozpravy boli dlhšie. Tak ja sa teda pýtam, akým spôsobom Národná rada teda nefunguje? A kde sa to deje? A povedzme si, ktoré boli tie rozpravy, ktoré, ktoré, ktoré vyvolali také tie vášne a ktoré naozaj vyvolali tie dlhé rozpravy. A myslím si, že mnohí kolegovia, aj tí, ktorí tu teraz o deviatej ráno sedia aj z nášho klubu, vedia, že keď sa tu vedú rozpravy o sociálnych veciach, o životnom prostredí, o školstve a tak ďalej, akože sú to rozpravy, ktoré sú ohnivé, ktoré sú aj, aj asertívne, rozhodne to je vážny koalično-opozičný spor. Ale aby niekto hovoril, že sa tu blokuje alebo že nebodaj umelo naťahuje rozprava, tak to si teda vyprosím. To teda nie. Jediné rozpravy, ktoré spôsobili v tomto volebnom období problém, boli rozpravy, ktoré sa týkali Trestného zákona alebo s ním súvisiacich záležitostí, alebo zrýchlených legislatívnych konaní. A sú to rozpravy, na ktoré, keď mi teda poviete, lebo, samozrejme, väčšina má mandát na to, aby presadzovala vládny program, ale ja si teda nie som vedomý toho, že by rozklad právneho štátu bolo niečo, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády a že na čo by bol mandát. Áno, to boli rozpravy, ktoré vyvolali, vyvolali tú reakciu a vyvolalo ju to, čo sa stalo.
A teraz si poďme pekne zanalyzovať, lebo ja s tým problém nemám, ten 11. december, ktorý sme tu mali, ktorý teda vyvolal najhoršiu reakciu, najhoršiu reakciu a podľa mňa bod vzťahov koalície a opozície, najnižší bod, ako sme sa do toho momentu dostali, lebo všetky veci, ktoré sa tu diali, nie sú prirodzené, nedejú sa automaticky, a sú reakciou. Tak sa to dialo napríklad tak, že o ôsmej ráno na ústavnoprávnom výbore, a ja sa ospravedlňujem pánovi podpredsedovi Gašparovi, ja som tvrdil, že to predkladal teda on, ale nepredkladal to on, bola to pani poslankyňa Plevíková, ak sa nemýlim, to bol ten pozmeňovák, prílepok o ôsmej ráno na ústavnoprávnom výbore na poslednom rokovacom dni Národnej rady, ktorý zásadne zasiahol proste do Trestného zákona v troch rôznych veciach, ktoré vyvolali medzinárodný škandál, európsky škandál, rozhodnutia Ústavného súdu a myslím si, že aj nejaké rozhodnutia Ústavného súdu v budúcnosti, tak o ôsmej ráno boli teda, boli tieto, tieto prílepky na poslednom rokovacom dni prednesené s tým, že my tu tak fantasticky fungujeme v tejto Národnej rade, že to je tak normálne, že my vieme zmeniť Trestný zákon za, nieže za 24 hodín, ale za 12 hodín, za 12 hodín sme mohli urobiť ako keby nejakú zásadnú zmenu v Trestnom zákone. A potom, aby to teda nestačilo, tak prišlo ešte prezidentské veto, ktoré ste, ktoré teda, ktoré bolo, myslím si, že veľmi jednoznačné v argumentoch voči Národnej rade, ako zle bol prijatý teda ten zákon, ktorý sme teda riešili na čele tej schôdzi, ktorú, ktorú, ktorú ste tak organizovali, ako ste zorganizovali. Tak sme tu ešte rokovali do polnoci, lebo proste treba.
Tak, kolegovia, áno, a ja som to povedal aj včera v televíznej relácii, ak budete takýmto spôsobom pristupovať k právnemu štátu, tak vy nemôžete čakať zo strany opozície, že tu bude ticho sedieť a šúchať nohami. A bude to vyvolávať reakcie a, samozrejme, sú tu veci, ktoré sú citlivé, ktoré idú vždy na hranu, ktoré majú byť, majú byť uvážené. A ja vám to poviem rovno, ani mňa to neteší, že sme v tejto situácii. Ja by som bol veľmi rád, keby sme mali normálne, štandardné diskusie, ale prepáčte, nie je normálne, nie je normálne zmeniť Trestný zákon spôsobom, ktorý vyvoláva že dôvodné obavy, dôvodné obavy, že, že je v prospech konkrétnych jednotlivcov, ktorí sedia v tejto miestnosti, a ich spriaznených osôb. Ak toto tu nikomu nevadí, ak toto nikomu nevadí, že takýmto spôsobom fungujeme, tak čo sa my tu ideme baviť o rolákoch? Čo sa my tu ideme baviť o rolákoch, keď my tu ideme meniť zákony, na ktoré potom Rada prokurátorov povie, že pomáhajú organizovanému zločinu, nie, že ja to poviem ako opozičný politik. My tu o ôsmej ráno prijmeme prílepok, za osem hodín, ktorého výsledkom je to, že Rada prokurátorov, nezávislá justičná organizácia, povie, že pomáhate mafii plus-mínus, sťažujete vyšetrovanie organizovaného zločinu, a nad týmto tu sa nikto nezamyslí, toto tu nikomu nevadí, ale nám budú vadiť roláky.
Takže toľko k tomu, kolegovia, lebo nasledujúci aj nasledujúci rok, ja vám chcem povedať a garantovať, že ak budú vecné rozpravy, ak tu budú normálne argumenty, budeme súhlasiť, budeme nesúhlasiť, budeme fungovať normálne. Ale pokiaľ tu budeme riešiť osobné problémy a právne spory poslancov Národnej rady, funkcionárov Národnej rady, tak sa ďaleko nepohneme a to parlamentnej kultúre bude ako ubližovať oveľa viacej než hocičo iné. No dobre, už som sa veľmi rozčúlil v tejto veci, nechcel som jej až toľko venovať, tak poďme aj k takým tým konštruktívnejším poznámkam.
Etický kódex. Etický kódex, téma, ktorú teda ja nebudem teraz zjednodušovať na to, že teda oblečenie a tak ďalej, módna polícia. Podľa mňa je to celkom vtipné, že teda toto je tá najpodstatnejšia vec. Ja by som k etickému kódexu chcel povedať jedno, etický kódex má Národná rada prijať. Ja len pripomínam, že Národná rada už dnes má disciplinárnu právomoc voči poslancom, môže ju využívať. To, či ju využíva správnym spôsobom, nesprávnym, či tie procedúry sú dobre nastavené, to je na nejakú diskusiu.
Ale to vám poviem, čo mi naozaj vadí. Čo mi na tom vadí, je to, že keď tie procedúry dnes nie sú používané férovým spôsobom. Akékoľvek rozhodnutie, a to je už jedno, ako bude nastavené, či to budú dve výplaty, jedna výplata, sto výplat, ja som si istý, že momentálne fungujeme v režime, že pokiaľ urobí niečo zle opozičný poslanec, tak to jednoducho ten mandátovo-imunitný výbor alebo predsedajúci ho pokarhá, pokiaľ urobí niečo zle koaličný poslanec, tak sa to nestane. A teda ja príklad, ktorý na toto používam, a pán predsedajúci včera v diskusii teda mi tvrdil, že nevie, že si na to nespomína alebo že to bolo celé inak, je príklad pani poslankyne Plavákovej s pánom poslancom Huliakom, toho času ctihodným ministrom športu a cestovného ruchu, na ktorého bolo teda riadne podané podanie, na ktorom, mimochodom, beží doteraz aj občiansko-právny spor na súde vo Zvolene alebo kde, dobre si spomínam, ak si dobre spomínam. Ale jednoducho Národná rada nebola schopná, tlačila to pred sebou, pán Saloň proste nevedel urobiť v tejto veci rozhodnutie. Deň sa s dňom stretol a z pána Huliaka je zrazu minister. No tak viete ako, akékoľvek pravidlo to bude, či to bude pokarhanie alebo výplata, alebo hocičo, pokiaľ budeme fungovať tak, že mandátovo-imunitný výbor bude rozhodovať podľa, na koaličných inak ako na opozičných, tak fungovať nebudeme. A ja som si istý, kolegovia, že keby to bolo naopak, keby takto fungovali pravidlá, a vy by ste boli v opozícii a my v koalícii, tak by sa vám to nepáčilo. Snáď sa zhodneme na tom, že akékoľvek pravidlá, ktoré tu budú nastavené, by mali fungovať na jednu stranu aj druhú.
Je také klasické liberálne pravidlo v politickej filozofii, dajme si takúto, ešte mám čas, tak odbočku. John Rawls, klasický liberálny filozof, povedal: "Pravidlo je spravodlivé vtedy, ak neviete, že na ktorej strane toho pravidla budete, ale budete ho akceptovať." Že keby tento rokovací poriadok sa prijme a teraz si hodí pán poslanec Hazucha mincou a či bude opozičný alebo koaličný po jeho prijatí, tak by to mal akceptovať. A ja neverím, že to akceptuje, tento rokovací poriadok, ja neverím, že akceptuje to, akým spôsobom Národná rada funguje v súčasnosti, lebo sa k tomu dostaňme napríklad, že teda tie vyslovovania dôvery nemáme, myslím, že by to pán Hazucha neakceptoval ani kolegovia, keby boli v opozícii. Myslím si, že tie vyslovovania nedôvery by neakceptoval, keby bol v opozícii. Myslím si, že by neakceptoval to, keby mu ministri nechodili, keby bol v opozícii, že by sa neschádzali výbory, že by Národná rada nevedela ani spustiť nejakú základnú diskusiu. Myslím si, že nič z tohto by neakceptoval, keby to bolo naopak. A to je podľa mňa dôkaz toho, že tento rokovací poriadok je nastavený zle. Naozaj všetkých prosím, povedzte si, opoziční aj koaliční kolegovia, a teda najmä koaliční, ktorí to tu tlačíte, či vy ste ochotní fungovať a nielen s tým rokovacím poriadkom, ale so všetkými pravidlami, ktoré tu máme, keby ste boli v opozícii. A ja si myslím, že aj keď som sa s vami niektorými bavil, tak ste mi povedali, že vlastne že nie.
Tak a ja teda len v krátkosti prebehnem že štyri okruhy, ktoré som teda už aj vlastne kúsok spomenul, ktoré ja považujem za absolútne dôležité a chýba mi, hej, a považujem to za veľkú škodu, že v tomto rokovacom poriadku neboli ošetrené, lebo dva roky sme sa tu s týmto babrali a nakoniec toto poriešené nemáme. A to je teda ten legislatívny proces. Ja neviem, že vy ak vyjdete vonku medzi voličov, podnikatelia napríklad, starostovia, zástupcovia verejného sektora vám nič iné nepovedia, že prijímate zlým spôsobom zákony, že sa to nedá sledovať, že sú to prílepky, ktorým nerozumieme, že tu sa spúšťa novela a už sa deje novela v legislatívnom procese ďalšia. Tak ja neviem, že či toto je nejaká nudná alebo technická téma, ale ja mám za to, že my ako zákonodarci v prvom rade čo by sme mali robiť a čo by mala byť naša primárna úloha, je prijímať kvalitné zákony, dobré zákony. A ja teraz nemyslím ako len obsahovo dobré, ale procesom, ktorý proste je predvídateľný, fungujúci, jasný ľuďom a jednoducho v tomto absolútne zlyhávame. A my sme si už tu z tohto urobili úplnú mäsiareň. Tu už je úplne každému všetko jedno, prílepok zľava, prava. Idú Vianoce, jak vianočný stromček tu navešiame na konci schôdze zákony, lebo jednoducho drží to a však to unesie, nikomu to nebude vadiť. A potom nám akurát Ústavný súd povie, že legislatívna kultúra Národnej rady je hanebná. Tak ja neviem, pani spravodajkyňa, ako členka ústavnoprávneho výboru možno aj toto by nás mohlo trápiť. A myslím si, že tá Národná rada nie je schopná už splniť ani ústavné akty základné, ktoré prikladá rokovací poriadok a ústava, to sú tie dôvery, nedôvery.
Ale bavme sa o kontrolných funkciách. V kontrolných výboroch niektorí z vás, kolegovia, sedia. Myslím si, že tam už aj koaliční poslanci mi vravia, že to je vlastne zbytočné, že tam chodíme, lebo to celé nefunguje. Budeme mať rozpravu o komisii na kontrolu informačno-technických prostriedkoch. Opäť niečo, čo nie sme schopní spustiť. Ale tak v pohode, máme tu, riešime proste roláky. Výbory, ktoré nefungujú, ale to som už spomínal, alebo potom teda lobing a konflikt záujmov.
Ja teda ako som sa už na úvod aj kúsok rozčúlil, ja to považujem teda za absolútne šialené, nenormálne, že my tu jednoducho rozhodujeme o veciach, ktoré sa nás priamo týkajú a nikto to nerieši. To, že ešte niekto tu dostáva dary alebo je lobovaný, alebo dostáva nejaké neprimerané výhody zvonka, samozrejme, ale to, že v samotnej tejto miestnosti sedia ľudia, ktorí sú priamo zakomponovaní vecne, osobne vo veciach, o ktorých rozhodujú, ani to neohlásia, ako to predpokladá napríklad zákon, ako to veľmi často tu pani poslankyňa Marcinková robí, keď sú to napríklad veci, ktoré sa jej týkajú. Tak myslím si, že toto by bolo niečo, čo by malo byť absolútnym štandardom. Nedeje sa to.
Dobre, a teda na záver len by som povedal, že toto je všetko fajn a môžeme sa rozčuľovať nad tými pravidlami a môžeme tie pravidlá urobiť lepšie, čo by malo byť naším cieľom. Ale podľa mňa nad tým je ešte jeden väčší problém a to je to, že nám tu nefungujú dva základné vzťahy, ktoré sa nedajú ani popísať pravidlami, ktoré sú vecou kultúry, hodnôt, niečoho, čo nie je podľa mňa ani, ani nevieme ani napísať do nejakých konkrétnych slov. A to je teda vzťah vlády a parlamentu, a to je teda, ja vám, vlády v tomto zmysle aj koalície a exekutívy. A ja mám pocit, ja som niekedy hrozne prekvapený z toho, ako koaliční kolegovia poslanci tak akceptujú všetko, čo vláda nám povie. Keď minister povie, že máme zasadnúť, lebo treba zákon, tak sa to urobí. Keď minister povie, že tu máme mať sedem skrátených legislatívnych konaní a rozbije to absolútne rokovacie proste systémy, však kolegovia z organizačného odboru sa potom už len potia proste nad tým, ako sa to tu celé presúva, preto sa nám, mimochodom, rozpadávajú schôdze, preto nič nestíhame, lebo sa tu krížom-krážom hádžu zákony. Tu si niekto zmyslel, že potrebuje SLK napríklad a my na to povieme, že dobre. Že nám v sobotu schváli vláda zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a v utorok si zmyslíme, že ideme rokovať do noci, my povieme, že dobre. Tak ale ja neviem, vám asi všetkým treba pripomenúť, Slovenská republika je parlamentná demokracia, vláda sa zodpovedá parlamentu, nie parlament sa zodpovedá vláde. Tak ja vás všetkých prosím ako ústavných činiteľov, ktorí majú nejakú sebaúctu, tak začnime proste si pýtať, začnime si niečo pýtať od tej vlády. Však aj v tej kontrole. Však aj keď ste koaliční poslanci, však aj vy máte záujem na tom, aby tá vláda fungovala. Aj vás sa voliči pýtajú, že či tá vláda funguje dobre alebo zle. A my namiesto toho len ako slušne, čo to, pribijeme opätky, pokloníme hlavu, a teda pánom ministrom ďakujeme, že sa teda uráčili prísť do Národnej rady. A už sú aj takí nervózni z toho, keď tu musia sedieť a počúvať tých poslancov.
A potom je tá druhá vec, ktorej ja by som, chcem aby, a to teda vravím naozaj úprimne a tí, ktorí ste sa so mnou rozprávali aj mimo kamery, tak myslím si, že to cítite, že to nie je klamstvo alebo nejaká póza, že ja by som chcel, aby vzťahy medzi koalíciou a opozíciou boli lepšie. Ja sa snažím ako podpredseda, je to často náročné vykladať ten rokovací poriadok čo najspravodlivejším spôsobom, odosobniť sa od toho, že na ktorej strane politického spektra som alebo aké mám konkrétne názory, ktoré sú, mimochodom, veľmi silné, ale proste táto pozícia je aká je a vyžaduje si nejakú férovosť. A ja si myslím, že o hocičom, o čom sa tu bavíme, sa nevyrieši bez toho, aby sa napravili tie vzťahy. A to sa týka aj tej veci, o ktorej som hovoril na úvod, ale potom aj kopa ďalších záležitostí, ktoré sme tu riešili, tie odvolávanie, to politizovanie, to ťahanie politiky do absolútne všetkého, to podľa mňa je proste absolútna cesta do pekla.
A mimochodom, ako povedal veľmi správne aj pán náš predseda Šimečka vo svojom úvodnom prejave, že ak my si myslíme, že tu urobíme poriadok cez pravidlá, cez represiu, cez odoberanie výplat, tak sme na veľkom omyle. A ja som to povedal pánovi predsedovi Rašimu aj osobne, poviem to aj takto na záznam, ak pán predseda Raši a funkcionári Národnej rady chcú mať poriadok v tejto budove a chcú, aby sme sa niekam pohli vo vzťahoch, tak to bude na tom, že budeme nejaké vzťahy budovať a budeme sa snažiť nájsť aspoň nejaký normálny konsenzus medzi nami, a rozhodne to nebude tým, že budeme na seba pliesť čím hrubší bič, lebo naozaj v žiadnej krajine sa takto parlamentná kultúra nezlepšila.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
