Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade chcem poďakovať za všetky názory, ktoré tu odzneli. V úvode môjho vystúpenia chcem v podstate všetkým pripomenúť, že dokumentom, ktorým sa vo svojej činnosti Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky riadi a bude riadiť, je programové vyhlásenie vlády. Ide o základný dokument koaličnej vlády troch politických strán, SMER, HLAS, Slovenská národná...
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade chcem poďakovať za všetky názory, ktoré tu odzneli. V úvode môjho vystúpenia chcem v podstate všetkým pripomenúť, že dokumentom, ktorým sa vo svojej činnosti Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky riadi a bude riadiť, je programové vyhlásenie vlády. Ide o základný dokument koaličnej vlády troch politických strán, SMER, HLAS, Slovenská národná strana. Úlohy z neho vyplývajúce určujú základné smerovanie rezortu kultúry a predstavujú dohodu víťazných koaličných politických strán v slobodných a demokratických voľbách. Je to tak, či sa to niekomu páči, alebo nie. V zásade by ste si už od volieb možno aj mohli všimnúť, že vláda a teda aj rezort kultúry tu nie sú na to, aby plnili program opozičných, progresívnych a liberálnych strán, ale aby sme napĺňali naše sľuby a naše záväzky.
Na úvod mi dovoľte jeden citát, ktorý vás v kontexte snáh o moje odvolávanie opozíciou možno uvedie do reality. Samozrejme, iba v prípade, ak si ho vypočujete s pochopením a porozumením. Hlavným cieľom predkladaného návrhu zákona je predovšetkým predísť ďalšiemu zadlžovaniu verejnoprávneho vysielania a vytvoriť podmienky pre jeho konsolidáciu. Zámerom predkladaného návrhu zákona je taktiež prinavrátiť vysielanie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie verejnosti, pre ktorú bolo vytvorené a vo vzťahu k tomuto vysielaniu posilniť atribúty verejnoprávnosti, nezávislosti, objektívnosti, pravdivosti, transparentnosti ako aj efektivity využívania zverených verejných financií a nastoliť čo najväčšiu mieru spoločenskej dôveryhodnosti týchto médií. Základnými premisami, od ktorých sa odvíja postupnosť realizácie jednotlivých krokov nevyhnutných na dosiahnutie optimálneho stavu tohto modelu, je spojenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, zrušenie výberu úhrad za služby verejnosti, takzvaných koncesionárskych poplatkov a ich nahradenie každoročným jednorazovým príspevkom zo štátneho rozpočtu a následné jednotné priestorové riešenie existencie novovzniknutého verejnoprávneho média. Možno toto konštatovanie prekvapí niektorých z vás, ktorí v tomto parlamente, tak nie je vás tu teraz veľa, ale nederiete stoličky viac volebných období, v tejto sále však stále sedí dostatok poslancov, ktorí by si mohli na tento text spomenúť. Tieto presvedčivé a skutočne obsažné slová sa totiž nachádzajú hneď v úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k návrhu zákona 532/2010. Týmto zákonom strana SaS za vlády Ivety Radičovej a asistencie mnohých z vás doslova zo dňa na deň vyprášila zo Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie celé vedenie a odborné rady týchto dvoch inštitúcií. A, samozrejme, okamžite si dosadila svojich nominantov do novovzniknutej RTVS.
A ako to dopadlo? Po toľkých rokoch? Hlavným cieľom je predísť ďalšiemu zadlžovaniu verejnoprávneho vysielania a vytvoriť podmienky pre jeho konsolidáciu, sa úplne stratil. Zámer prinavrátiť vysielanie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie verejnosti, pre ktorú bolo vytvorené, úplne mimo. Chceli ste posilniť atribúty verejnoprávnosti, nezávislosti, objektívnosti, pravdivosti, transparentnosti a nastoliť čo najväčšiu mieru spoločenskej dôveryhodnosti týchto médií. A vám sa podaril úplný opak. Písali ste v zákone niečo o jednotnom priestorovom riešení existencie novovzniknutého verejnoprávneho média. Unifikovali ste len tvorbu a názory. Podarilo sa to len v Banskej Bystrici, kde ste rozhlas a televíziu natlačili do jednej budovy vtedajšieho sídla štúdia STV, manažment predal a dnes sú tam byty. S jednotným priestorovým riešením to ale fakt nemá nič spoločné.
Jediné, čo ste z týchto bohumilých predstáv splnili, je zrušenie výberu úhrad za služby verejnosti, tzv. koncesionárskych poplatkov a ich nahradenie každoročným jednorazovým príspevkom zo štátneho rozpočtu, a to až po 13 rokoch existencie zákonom č. 532/2010. V minulých obdobiach ste absolútne dôsledne obsadili svojimi progresívnymi nominantami, najmä z mimovládnych organizácii všetky verejné fondy a rozhodujúce funkcie v štátnych organizáciách. Preto chápem, že pri akejkoľvek zmene zvolávate ľudí na námestia, protestujete v spriaznených médiách, staviate sa do pozície záchrancov demokracie na Slovensku. Pritom aj vám samým je jasné, že nikto demokraciu v našich končinách neohrozuje. Po tri a pol roku marazmu má Slovensko konečne demokraticky zvolenú, kompetentnú vládu a konečne viditeľné ministerstvo kultúry. Zástavu týchto vyvolaných protestov vysoko dvíhajú stále tí istí politológovia, tí istí umelci, tí istí novinári. Snažíte sa spolu s nimi vytvárať dojem, že ide o celospoločenský pohyb nespokojných občanov. Pritom mnohí umelci sa k tým najviac kričiacim pridávajú len preto, aby mali pokoj, aby sa vyhli možno nejakej šikane. Aj rôzne petície, rôzne výzvy spravidla organizuje zase len tie isté osoby a tie isté partie. Mohla by som ich čítať zo zoznamu pod každou akciou v online priestore. Veľmi dobre viete, ktorí to sú, ktorí sú to konkrétni ľudia a akú permanentnú manipuláciu verejnosti organizujete. Som presvedčená, že umelé konflikty, ktoré permanentne opozícia už od volieb často vulgárnym spôsobom dlhé týždne vnáša do celej spoločnosti, nijako neprispievajú k rozvoju ani k prosperite slovenského národa a národnosti.
Naopak, sú zdrojom k prehlbovaniu neprirodzených a zbytočných sporov v rodinách, na uliciach, v obciach, mestách, v spoločenstvách. Za niekoľko mesiacov vo funkcii ministerky som sa stretla osobne so stovkami ľudí od východu na západ našej krajiny, so zahraničnými predstaviteľmi a musím povedať, že drvivá väčšina z našich občanov očakáva riešenie problémov, ktoré nám predchádzajúca politická garnitúra zanechala. Neočakávajú deštrukciu. Občania väčšinovo a často vášnivo vyslovujú želanie, aby po takmer štyroch rokoch kovidového, ekonomického a morálneho rozkladu nášho štátu predchádzajúcimi vládami nastali konečne časy pokoja a hľadania súdržnosti. Je však evidentné, že pokoj a konštruktívna práca sú pre vás asi neznámy pojem. Chápem, že veľmi ťažko znášate volebnú porážku a že odvolávanie členov vlády je pre vás akýsi politický rituál, nie som jediná ministerka kultúry, ktorá sa odvoláva, myslím, že aj spomínaný pán Maďarič bol odvolávaný ako minister kultúry.
Bohužiaľ, burcovanie ľudí na uliciach často klamstvami, ktoré som inak aj tu počula, všeobecnými frázami, grobianskym urážaním politických protivníkov je vašou nejakou základnou politickou výbavou. Nikto vám právo na takýto štýl činnosti neberie, môj názor však je, že vaša frustrácia vás, panie poslankyne a páni poslanci v opozičných laviciach, nijako neoprávňuje k nejakej hrubosti a na rozdúchavanie nenávisti v spoločnosti. Poviem vám len jeden stručný citát, ktorý je jedným z výsledkov vašej doterajšej deštrukčnej činnosti a činnosti niektorých vašich vyjadrení v médiách a umeleckých kruhoch. Pripomeniem vám výrok jedného mladého človeka, ktorého s veľkou chuťou citovali médiá hlavného prúdu a televízie: "Rozmýšľam o defenestrácii Martiny Šimkovičovej a tá škvrna na chodníku bude prvé umenie." Toto vyhŕkol zo seba nabudený pseudoumelecký bojovník verejne na pódiu jedného divadla. Tento mladý človek a jemu podobní sú vami hecovaní na námestiach a sociálnych sieťach. Tam ste to dopracovali. K nebezpečnému vyhrážaniu sa smrťou. Dúfam, že väčšina z vás rozumiete tomu, čo slovíčko defenestrácia znamená.
Výroky najmä vás progresívnych a liberálnych politikov a, bohužiaľ, aj političiek, niektorých angažovaných hercov a, bohužiaľ, aj herečiek na moju adresu sa bez hanby hemžia termínmi ako fašista, neofašista, nacista, homofóbka, transfóbka, a tam hľadáte aj dôvody môjho dnešného odvolávania. Ja však nehajlujem na verejnosti a poviem vám, je to odporné. Zdá sa mi, že máte extrémne potešenie z toho, že tieto slová môžete nalepiť na ženu, na matku, a to len preto, že nie som z vášho politického košiara. Uvedomujem si, že politika na Slovensku je tvrdé remeslo, ale zamýšľam sa aj nad tým, aký to má toto vlastne význam, dehonestovať, pošpiniť ženu. Čo vás vedie k tomu, že ste ochotní vynaložiť toľko energie na zničenie niekoho za každú cenu. Oháňať sa demokraciou, slobodou slova a kultúrou pre všetkých, áno, to si želáme aj my. Takéto správanie by v našich končinách nemalo mať miesto a chcem vám jasne povedať, že takéto drastické rozdeľovanie spoločnosti, hrubé osočovanie občanov, ktorí majú odlišný názor, ktorí si dovolia mať odlišný názor ako vy, hrubo odmietam.
Je viac-menej jasné, že časť kultúrnej a umeleckej obce najmä z nášho hlavného mesta kašle na to, že nejaká Šimkovičová je tiež žena, že je matka, kamarátka, že je susedka, proste sa do mňa kope hlava-nehlava. Táto vaša bezbrehosť ma presvedčila, že vy, progresívci, a vy ,liberáli, nie ste žiadni predstavitelia etických noriem, podľa ktorých by sme všetci mali žiť a myslieť, alebo podľa ktorých by sme chceli žiť a myslieť. Snažíte sa vytvárať mýtický obraz progresivizmu ako jedinej spásy pre Slovensko, ako jedinú nádej pre slovenskú kultúru a umenie, ako jedinú nádej pre náš národ. Je to ale falošná hra s občanmi našej Slovenskej republiky, ktorú predvádzate za asistencie médií tzv. stredného prúdu, a dokonca aj verejnoprávneho rozhlasu a televízie.
V mnohom práve toto pripomína dobu totalitného režimu, pretože v uplynulých rokoch znovu začala na Slovensku pod vaším vedením cenzúra, potláčanie iného názoru, ako je ten vami predpísaný. Niektorí z vás si pamätajú, že v 90. rokoch vznikom súkromných televízii a rozhlasových staníc sa vytvoril duálny systém, ktorý mal zabezpečiť slobodné šírenie informácií. Vtedy nikto nepredpokladal, že príde k flagrantnej unifikácii mediálneho prostredia, že sa zo slovenského žurnalizmu úplne odstráni objektivita a aktivizmus sa stane základom pre novinársku tvorbu, a že samotní tvorcovia sa dobrovoľne zbavia svojej nezávislosti a slobodnej tvorby. Faktom je, že všetky mainstreamové médiá vrátane RTVS šíria ideovo tie isté informácie, iným názorom poskytujú minimálny alebo žiadny priestor. Základom sa stali teórie presadzujúce progresivizmus, neoliberalizmus, gender ideológia, globálna likvidácia suverenity národov, vysmievanie tradícii.
Tu nájdete napríklad odpoveď na otázku, prečo vznikli a sú úspešné alternatívne médiá, ktoré tak často spomínate, pretože verejnosť nestratila záujem o objektívne informácie. Rovnako je to aj s politickými stranami, keď tie progresivistické násilím, presadzovaním svojej ideológie a svojou agresivitou rozdelili spoločnosť do nepriateľských táborov a občanov vlastnej krajiny s inými ako nimi predpísanými názormi, stávajú do pozície nepriateľov štátu a demokracie. Tvárite sa a rozprávate, akoby ste len vy boli predurčení na spásu národa a demokracie, pritom nie ste schopní rešpektovať ani tie najobyčajnejšie princípy ľudskej slušnosti. Nie, nie ste predurčení. A občania vám to aj dali najavo. Napríklad aj vo voľbách prezidenta slovenskej republiky. Aktivistické a progresívne kruhy najmä z Bratislavy spustili urputný krik hneď po tom, ako som presunula 300-tisíc eur určených pre mimovládky blízke progresívnym politikom a prezidentke na boj s dezinformáciami. Aj dnes som presvedčená, že na streche Slovenskej filharmónie sú tieto peniaze užitočnejšie. Poslankyne z Progresívneho Slovenska sa v médiách hnevajú, lebo som spomenula, že sa pozrieme na rozdeľovanie miliónov z kultúrnych fondov. Pričom vedia, že v súčasnosti nemám na rozdeľovanie týchto financií vôbec žiadny vplyv.
Kultúra politiky a politikov v prejavoch na námestiach a uliciach, v médiách aj v parlamente sa prepadla do najhlbšej žumpy a túto úroveň vy, progresívci a liberáli, úspešne prenášate do rodín a do škôl, kde máte prístup. A príčina je veľmi jednoduchá. Deklarovala som totiž verejne záujem rezortu na spravodlivom a efektívnom prerozdeľovaní peňazí z verejných fondov, ich využitie v prospech všetkých umelcov a skutočného umenia. Všetkých umelcov, nielen vami určených. Priznávam, že som stále proti štátnej podpore vyučovania šestnásťročných chlapcov v ženských šatách, ktorí sa točia okolo tyče v baroch. Zároveň som za podporu aj LGBT umelcov, tak ako si to ich talent a umenie zaslúži. V tom svoj názor nemením. Áno, vážení, tak ako si to zaslúži ich talent a umenie, nie ideológia. Ale je zrejmé, že v prvom rade vám ide o financie.
Pani Jaurová, hlavná iniciátorka výzvy na moje odvolávanie z verejných fondov a RTVS pre firmu, v ktorej pôsobila, vytiahla takmer 600-tisíc eur na jeden mega neúspešný projekt. Jej doterajšími povolebnými vystúpeniami v podstate nerobí nič iné, len obhajuje mimovládky, ktoré sú nacucnuté na štátny rozpočet a verejné fondy a k tomu dosť rázne vyhlasuje, že ja nemám rada kultúru a umelcov. Pani poslankyňa Jaurová, ja mám rada kultúru, mám rada umelcov, ja rada veľmi maľujem, rešpektujem ľudí pracujúcich v prospech kultúry a rešpektujem aj umelcov. Mám medzi nimi veľké množstvo skutočných priateľov a priaznivcov, dokonca aj medzi LGBT umelcami. Som pripravená diskutovať aj s umelcami, ktorí so mnou primárne nesúhlasia, ale správajú sa tak nejak normálne, ľudsky a nemajú také tie hrubé nálepky. Vy totižto kádrujete všetkých, ktorí s vami nesúhlasia.
Najskôr som pre vás bola len ministerka nekultúry, nevzdelaná, nemožná, lenže potom, keď začalo ísť o peniaze z fondov, som sa stala pre vás a vašich donorov nebezpečnou. V jednom svojom publikovanom videu som citovala informáciu z konzervatívneho portálu Štandard, že chlapci v make-upe a ženskom oblečení, ktorí pred publikom predvádzajú sexualizovanú šou, divoko zmaľované dievčatá robia to isté, volá sa to Drag workshop. Išli ste vyskočiť z kože a hneď ste ma obvinili z homofóbie, z nenávisti k sexuálnym menšinám, ale ja som naozaj proti tomu, aby ministerstvo kultúry v zastúpení štátu míňalo financie daňových poplatníkov na takýto druh pseudoumenia, ktoré sa najčastejšie predvádza v baroch, a to ešte v čase, keď vďaka vašim opozičným partnerom naša republika padla finančne na úplne dno európskych štatistík. Verejné financie sú po predchádzajúcej vláde v kolapse a samosprávy kŕkajú. Konsoliduje sa, škrtá sa, kde sa len dá, a preto chcem znova aj z tohto miesta verejne oznámiť, že na takýto druh školenia mládeže, na sexualizovanú šou LGBTI, mimovládkou, už rezort kultúry nebude vynakladať peniaze daňových poplatníkov. Hovorím to znovu, skôr ako sa zdvihne ďalšia vlna nenávisti a hrubosti v niektorých médiách a sociálnych sieťach. Takže na produkciu pridov, školenia mládeže aktivistov LGBTI, témach po školách a baroch bude ministerstvo kultúry, tak ako aj v iných oblastiach, šetriť. Hádam tento druh, v úvodzovkách, umenia prežije aj bez štátnych dotácií. Už viackrát som sa vyjadrila, že odmietam progresívnu normalizáciu.
A moja zásadná predstava o ďalšej činnosti rezortu je návrat k normálnosti. Ctím si rôzne názory, ale nech je každému dovolené, a teda aj mne vyslovovať svoj postoj. Bohužiaľ, stále viac a viac sa ukazuje, že súčasní liberáli a progresívci sú väčšinou ľudia, ktorí chcú, aby všetci mysleli a konali tak, ako si predstavujú oni. A nedokážu si ani predstaviť, že by bola možná schéma života a vzťahov, v ktorých by liberáli a progresívci žili tak, ako chcú žiť liberáli a progresívci, ale nám ostatným by bolo dovolené žiť tak nejako inak, povedzme tradične. Nevnucujte slovenskej spoločnosti váš pochmúrny štýl správania. A ak sa ľudia s iným názorom vzoprú, nesnažte sa ich zastrašiť, očistiť, či prinútiť k vášmu videniu sveta k vašej morálke. A ešte jedna drobná poznámka pre tých, ktorí neradi memorujú, a teda si nemôžu pamätať napr. ani rok vzniku Československej republiky, či meno prvého československého prezidenta.
Slovo dekadencia znamená podľa slovníka cudzích slov úpadok, zhoršenie, pokles, v umení označenie úpadkovosti. Je to filozofický smer z prelomu 19. a 20. storočia orientovaný na nihilizmus, depresiu a individualizmus. A nihilizmus je popieranie všetkých spoločensko-mravných zásad, bezzásadovosť.
Túto cestu, o ktorej niektorí z vás stále snívajú na súčasnom ministerstve kultúry, opúšťame. Chcela by som ešte dať poznámku k tomu, čo tu bolo hovorené, pretože celé toto odvolanie, odvolávanie má skôr filozofický charakter, ale aby sme boli aj trochu technokratický, tak chcem ísť k projektu Obnov si svoj dom. Obnov si svoj dom je dotačný program, ktorý pozostáva zo šiestich podprogramov. Tento rok bude vyčlenených 9 miliónov eur. Pripravili sme schému, na základe ktorej sa budú prioritne podporovať projekty, ktoré umožnia komplexnú a úplnú obnovu kultúrnej pamiatky. Chceme zabezpečiť, aby sme využili verejné financie tak, aby sa pripravili a realizovali projekty, ktoré sa definitívne a kompletne ukončia. Medzi kultúrnymi pamiatkami sú sakrálne stavby, stavby v pamiatkových zónach UNESCO, ako aj ďalšie kultúrne pamiatky po celom Slovensku. Je schválený nový štatút aj organizačný poriadok dotačného systému, ktorý zapracoval všetky pripomienky kontrolných orgánov, keďže v minulosti najmä pri dotačnej schéme mediálna výchova aj boj proti dezinformáciám došlo k pochybeniam. Nový systém bude pružnejší, bude podporovať rýchlejšiu a komplexnejšiu obnovu pamiatok a nie, nie je tam ohrozených 22 miliónov, ako tu bolo dnes spomenutých. Toľko peňazí tam nebolo nikdy ani vyčlenených.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
