Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.4.2025 o 10:29 hod.

Mgr.

Michal Sabo

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2025 10:29 - 10:44 hod.

Michal Sabo Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Tak si to spočítajme. Premiér, generálny prokurátor majú navýšené renty, prezident dostal na fungovanie svojej kancelárie vyšší rozpočet, ministerka nekultúry si necháva posielať limuzínu na zahraničnú cestu, lebo odpadlo by z nej, keby si prenajala tamojšiu. Minister obrany si plní svoje chlapčenské mokré sny nákupmi vojenskej techniky a dáva kamošom zarobiť. Potom je tu zbytočné ministerstvo poľovníctva, ktoré kedysi bolo ministerstvo športu. A toto rozhadzovanie peňazí sledujú v priamom prenose ľudia, ktorí sami majú málo, plus podnikatelia, ktorým pípajú celý deň, každý deň notifikácie a vidia, ako im odchádzajú peniaze za vzduch kvôli hlúpej Ficovej transakčnej dani. Podniky krachujú, odchádzajú, zatvárajú, ľudia ostávajú na dlažbe a pomoc ľuďom, biznisu v tomto parlamente ništa. A pomoc samosprávam už vôbec nie.
Ja iba pripomeniem, že včera sme hlasovali v tomto pléne o mojom návrhu zákona, ktorým som chcel kompenzovať mestá a obce za to, čo v odpadovom hospodárstve pokazil kazisvet životného prostredia. A tak platia za to, za čo by mali platiť znečisťovatelia. Ale keďže znečisťovatelia sú Tarabovi kamoši, tak to hodil na samosprávy, poťažmo teda ďalšia vec, ktorú vo svojich rodinných rozpočtoch platia domácnosti Slovenskej republiky. Ja sa pýtam, naozaj koalícia chce za túto službu proti verejnosti vyššie poslanecké výplaty? A za čo konkrétne? Za čo konkrétne chcete tie výplaty? Čo ste urobili pre to, aby sa domácnosti, firmy, biznisy, samosprávy na Slovensku mali lepšie? Povedzte mi jednu vec, ktorú ste spravili v prospech verejnosti.
Skryt prepis
 

11.4.2025 9:53 - 9:53 hod.

Michal Sabo Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Bea, určite si spomenieš, že pán Taraba okrem iného, teda aj kolegyňa Stohlová to spomínala, pán Taraba povedal, že vybudovanie prečerpávacej vodnej elektrárne pozdvihne turizmus v regióne. Lebo veď hrady a pamiatky sa nám tu rozpadávajú, musia ich svojvoľne opravovať občianski aktivisti, občianske združenia, ktoré sú ocejchované a táto vláda im kladie pod nohy jednu prekážku za druhou, pričom v kategórii obnovy pamiatok je najväčšou brzdou aktuálne ministerka Šimkovičová, kamarátka Tomáša Tarabu. Opäť pohľad do hlavy Tomáša Tarabu, povie si, že vlastne my to najviac, čo v rámci turizmu a kultúry vieme na Slovensku turistom ponúknuť, je prečerpávačka.
Poďte sa všetci pozrieť na prečerpávačku, wau, hej, úžasné. A spomínajúc Palcmanskú Mašu, ja som tam bol pred pár týždňami, pretože mám tam detstvo, veľa spomienok, v rámci nášho regionálneho výjazdu som sa bol pozrieť v obci Dedinky, no a teda je to pravda, že je tam úžasná priehrada, ale ten turizmus teda nejako nenapreduje za roky a práve miestni podnikatelia v turizme, aj pán starosta hovorí, že vie si predstaviť, že vláda by trošku viacej pomohla tomuto regiónu. A opäť ďalšia prekážka, chcú tam nanovo sprevádzkovať zanedbaný, aktuálne nefunkčný svah, urobiť tam napr., ja neviem, lyžiarsku školu a narážajú na Slovenský pozemkový fond, pretože ten povedal, že môžete si žiadať o to, aby sme vám to povolili, obnoviť tento svah, ale nám sa to nehodí teraz, ozvite sa niekedy nabudúce, alebo vôbec neodpovedajú.
Takže my tu máme priestor, kde môžeme podporovať turizmus, ten, ktorý kedysi prosperoval a bol úspešný a vplyvom rôznych historických udalostí je aktuálne zanedbaný. My na čom máme stavať, len tomu treba venovať energiu a neprichádzať s týmito úžasnými nápadmi ako "poďme zaliať päť chatiek".
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.4.2025 9:17 - 9:21 hod.

Michal Sabo Zobrazit prepis
Ďakujem. By mi bolo ľúto, keby som prišiel o túto faktickú, lebo mám dneska takú piatkovú laškovnú náladu.
Ale vážne, keď som ťa počúval tak sumárne aj včera aj dnes, Tamara, tak ja som si vlastne v tej absurdnosti toho sumáru, ako si to zhrnula, predstavoval, že ako to asi vyzerá v hlave ministra životného prostredia, a predstavil som si, že tam býva taký malý päťročný Tomáško, ktorý chce každú chvíľu inú hračku, samozrejme, drahú, a ide ako také ADHD, hej, že chcem novú priehradu, chcem tri spaľovne, nie, chcem štyri spaľovne ale nie hocijaké, také plazmové, čo tam po tom, že je to sci-fi. Chcem úložisko oxidu uhličitého, také aké ešte nikto iný nemá. A takto si ide, hádže sa, samozrejme, o zem, a keďže Ježiško nám všetkým vidí do hláv, tak Ježiško sa už na to nemôže pozerať, tak mu napíše list, aby sa upokojil, aby bol trošku skromný. A keď si to Tomáško prečíta, tak si povie, že zlý Ježiško, Ježiško je určite závistlivý liberál, že mi nedopraje drahé nové hračky.
No ale teraz vážne, ja ďakujem tebe a ďakujem aj kolegom, ktorí ste pripravili tento návrh, ktorý je veľmi dôležitý a verím, že sa dostane tam, kam sa dostať má, aby trošku sa uzemnil aj minister životného prostredia, aby pochopil, že vo svojej funkcii musí postupovať nielen na základe budov, ale aj metodicky správne. Presne tak ako metodicky by mala exekutíva postupovať pri každej jednej investícii nielen pri tých, ktoré si svojvoľne niekto povie, že je strategická. Aby boli tie rozhodnutia založené na dátach, čo je teda aktuálnej exekutíve naozaj na míle vzdialené, aby každá jedna možná investícia prechádzala dôkladným posudzovaním vplyvov nielen na životné prostredie, ale aj, samozrejme, aby to bolo citlivé voči ľuďom, ktorých sa týka, aby to bolo citlivé aj voči tomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.4.2025 19:29 - 19:44 hod.

Michal Sabo
 

Vystúpenie v rozprave 10.4.2025 19:14 - 19:29 hod.

Michal Sabo Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda, za slovo, aj kolegom a kolegyniam z opozície, ktorí vytrvalo sedia v tomto pléne, aj trom koaličným mohykánom, ktorí tu sedia spolu s nami.
A som tak rozmýšľal, keď som počúval tie predchádzajúce rozpravy, že ako často sa stretávame s tým, že nás z Progresívneho Slovenska tak mylne rôzne po internetoch a aj tých dezinfo-proxi kanáloch označujú za liberálnych štvorhlavých drakov a dúhových šialencov a neviem čo všetko. (Reakcia z pléna.) Čo ešte? Dračice, pochopiteľne. (Reakcia z pléna.) Hej, ale... (Povedané so smiechom.) A pritom potom, keď si urobíme skúšku správnosti týmto, týmto parlamentom a tými zákonmi a návrhmi, ktoré predkladáme, mali sme tu zákon, ktorý reflektuje na situáciu jednorodičovských domácností, mali sme tu zákon, teda návrh zákona, ktorý reflektuje na situáciu v tesnej blízkosti, ktorá otriasla, otriasla Slovenskom, v Spišskej Starej Vsi, a rovnako aj tento môj návrh zákona, ktorý reflektuje na našu aktivitu v rámci regiónov, kde sme veľmi prítomní v rámci našich výjazdov poslaneckého klubu. Tak vlastne ja tam tú vizitku, ktorú o nás niektorí ľudia cielene, samozrejme, vytvárajú, nevidím, ale vidím tu návrhy zákonov, ktoré reagujú na situáciu tu a teraz.
No a ten môj návrh zákona, ako som aj v úvodnom slove hovoril, reaguje na aktuálnu situáciu, pretože ja viem, že odpadové hospodárstvo a to je aj moje prekliatie, že v rámci tohto parlamentu zastávam tému, ktorá teda vôbec nie je sexi, lebo veď odpady sú sexi možno iba pre mňa, pre malé percento ľudí, mojich priateľov a priateliek, ktorí sa venujeme cirkulárnej ekonomike, ale je to téma zaujímavá. A aktuálne aj téma, ktorá zaťažuje, samozrejme, aj vplyvom na ekonomickú situáciu dianie v samosprávach a na ich dennodennú prevádzku a réžiu.
No a špeciálne v prípade textilného odpadu je tá situácia je aktuálna od 1. januára, kedy vstúpila do platnosti celoeurópska povinnosť zaviesť triedený zber textilu v rámci samospráv. O tejto povinnosti sme dlho vedeli. Nebolo to nič, čo by nás z noci do rána prekvapilo. Vedeli sme, naozaj niekoľko rokov sme sa mohli dostatočne a precízne a odborne pripraviť, aby sme, aby nás nič neprekvapilo. A tá príprava v tomto prípade – a musím povedať –, že aj zodpovedne prebehla. A potom sa stalo to, že Tomáš Taraba sa stal ministerstvom životného prostredia. A Tomáš Taraba sa naozaj nemôže sťažovať, že po príchode do kancelárie na envirorezorte, že by nenašiel na stole naozaj precíznu prípravu na zavedenie tejto služby, pretože triedenie textilu považujem za službu. Ako celkovo možnosť triediť akýkoľvek odpad je služba. No a zavedenie povinného triedenia textilu v samosprávach dopadlo tak, ako v mnohých ďalších prípadoch na ministerstve životného prostredia v gescii Tomáša Tarabu – dopadlo to failom.
A dopadlo to tak, že minister životného prostredia v plnej výške uvalil financovanie triedeného zberu textilu komplet na mestá a na obce bez toho, aby rozmýšľal, kde na to už beztak finančne podvyživené samosprávy nájdu peniaze. Nezamýšľal sa nad tým, že kde si naškrabkajú. Povedal, že je to váš problém, vyriešte si to tak, ako chcete. A pritom základné pravidlo odpadového hospodárstva, a nielen odpadového hospodárstva hovorí – znečisťovateľ platí. No a toto pravidlo Tomáš Taraba na plnej čiare v prípade triedenia textilu odignoroval. A tak sme sa ocitli v situácii, že samosprávy vynaložia, alebo teda už vynakladajú naozaj nemalé finančné prostriedky na to, aby vyzbieraný textil skončil práve tam, kde končil aj predtým, a to konkrétne na skládke odpadov. Prečo sa tak deje?
No, pretože súčasná legislatíva nezakazuje skládkovanie týchto druhov vytriedených odpadov, čo je na konci dňa absolútny nonsens. Môj návrh zákona preto reaguje na tieto praktiky a dáva za cieľ si obmedziť tieto praktiky, a to aj preto, aby nebol sabotovaný. Sabotovaný? Chápete? (Povedané so smiechom.) Zmyslel zavedenia triedeného zberu textilu, a tiež aby sa nepostupovalo v rozpore s enviromentálnymi cieľmi Slovenskej republiky a tiež s cieľmi odpadového hospodárstva, ako takého resp. cirkulárnej ekonomiky. To je cieľ prvý.
No a druhý cieľ môjho návrhu, ten citlivejší na dennodennú prevádzku našich miest a obcí je, že si dávam za cieľ týmto návrhom kompenzovať samosprávy, ktoré naozaj poctivo, precízne zbierajú, a nielen zbierajú, ale aj triedia textil a šatstvo, no chybou resp. ignorantstvom ministra životného prostredia to financujú zo svojich naozaj malých a čoraz menších rozpočtov. A ja navrhujem kompenzovať túto ich aktivitu a kompenzovať konkrétne cez príspevok z Enviromentálneho fondu, kde zhodou okolností máte 2 mld. eur. Tak prečo ich nevyužiť na niečo, čo bude mať naozaj zmysel a aj efekt? A v tomto prípade, musím povedať, že nenavrhujem nič, čo by som si nejak, akože by sa mi prisnilo alebo by som si vymyslel, že, že je to super nápad, tak to navrhnem.
Nenavrhujem nič, čo by sme už nepoznali, pretože z Envirofondu už v tomto momente je vyplácaný príspevok samosprávam za zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu, no a presne tak navrhujem teda vyplácanie príspevku za separovaný zber textilu. Prečo je to dôležité? V skratke. Na Slovensku ročne vzniká približne 2,5 mil. ton komunálneho odpadu. Teda odpadu, ktorý produkujú domácnosti, z tohto viac ako polovicu dokážeme zrecyklovať, ale stále ostáva približne 960-tisíc ton zmesového odpadu, ktorý nám končí na skládkach alebo v spaľovniach. Je to pre mňa zarážajúce, pretože v realite sledujem, ako laxne sa k tomuto faktu stavia aktuálne vedenie ministerstva životného prostredia, ktoré za 1,5 roka roka alebo 16 mesiacov, koľko to je, okrem toho, že Tomáš Taraba sa stále bez toho, aby mal v rukách akékoľvek dáta, analýzu a čísla, vyhráža sa biznisovo, že potrebuje tri až štyri spaľovne, čo už samo osebe je dosť alarmujúce. Tak tri alebo štyri? Na základe akých čísel? sa pýtam. No a okrem toho, že Tomáš Taraba rozpráva stále o spaľovniach, tak nepredložil ani jeden jediný návrh na to, aby sa situácia s odpadmi a s ich tvorbou zlepšila.
Naštastie vďaka rozumným samosprávam – a už aj ich nemáme málo Slovensku – nám sa darí znižovať zmesový odpad a zvyšovať zároveň mieru triedenia a recykláciu ako takú. A stále, aj napriek tomu zlepšovaniu, ktoré sledujeme, každoročne v štatistikách v zmesovom odpade nám končí približne 80 % odpadov, ktoré by sa dali triediť a následne aj recyklovať. No a kým na jednej strane teda máme ministra životného prostredia, ktorý kričí – spáľme to, tak ja hovorím – zrecyklujme to. Dám príklad. Napríklad na skle, 5 % toho zmesového odpadu na Slovensku je sklo. Dá sa sklo recyklovať? Dá, dokonca donekonečna. Máme na Slovensku recyklačný závod na sklo? Máme. 5 % z 960-tisíc je 48-tisíc ton, čo nie je maličkosť, hoci by sa zdalo, že 5 %, že to nejaké len číslo, že to je niečo málo, tak nie. Realita je taká, že je to naozaj veľké číslo, a práve tak, ako máme 5 % skla, ktoré sa dá recyklovať a dá sa zbierať a aj sa zbiera a triedi, tak rovnako 5 % v zmesovom odpade aktuálne máme textilu, šatstva a obuvi.
Koľko ho tam máme? V roku 2023 v tom triedenom odpade skončilo 11-tisíc ton textilu. No a teda ďalších 48-tisíc ton končí na skládke alebo v spaľovni. A toto všetko je tiež hmota, ktorá sa jedna dá vytriediť a dá sa aj zrecyklovať. A dokonca podľa analýz je významná časť tohto textilu opätovne použitá... použiteľná aj nositeľná a môže ísť napríklad o second handov alebo na charitu. A práve preto, že tam v tom odpade, v tom textilnom odpade, ako v akomkoľvek inom vytriedenom odpade je potenciál, tak bol od 1. januára, ako som spomínal, zavedený v celej Európskej únie triedený zber textilov. Po mnohých a naozaj ja som tomu venoval veľa času minulý rok, aby som pána ministra upozorňoval rôznymi spôsobmi, po mnohých upozorneniach aj, ale nielen z mojej strany sa slovenské ministerstvo životného prostredia napokon, povedzme že v poslednej možnej chvíli rozhýbalo a, žiaľ, musím konštatovať, teda že výsledkom tej veľkej – v úvodzovkách –odbornej práce ministra životného prostredia a jeho – v úvodzovkách – odborného tímu bol, že samosprávam poslali jednu metodickú príručku o rozmere jedna A4 a nejaké drobné. No a táto metodická príručky, ktorá mala pomôcť samosprávam so zavedením triedenia textilu, prinieslo viac otázok než odpovedí.
Na moje veľké prekvapenie okrem tej metodickej chabej príručky neprišla žiadna legislatívna úprava, a ako som spomínal, tak sme svedkami toho, že podľa súčasného platného zákona je na Slovensku teda možné, možná absurdita štýlu, počúvajte. Mesto zaplatí firme za zabezpečenie triedeného zberu textilu s cieľom znížiť skládkovanie a zvýšiť mieru triedenia a recykláciu. Táto zazmluvnená firma postaví v meste, obciach, veď to poznáme, kontajnery na textil. Ľudia v dobrej viere do tých kontajnerov vkladajú textil, ktorý už nepotrebujú, chcú sa ho zbaviť. Častokrát je to taký, ktorý napríklad je aj opratý a vyžehlený, pretože textil, ktorý je, keď sa vypratáva napríklad po zosnulom, alebo že v toto, v dobrej viere, že veď ešte raz do toho niekedy schudnem. Nie? Tak aj taký textil máme. Tak takýto dobrý, použiteľný textil ľudia v dobrej viere dávajú do tých kontajnerov. Potom príde zberové vozidlo, ktoré kontajnery vyprázdni. No a hádajte trikrát, kam ten voz odpadový zamieri? No zamieri na skládku a tam pekne ten použiteľný, kvalitný, ešte stále nositeľný textil zahrabe – finito, ende, schlus. Aj by som si povedal, že ako je to možné. No tak možné je to tak, že sme na Slovensku. A je to možné, ale zároveň je to teda aj absurdné. No a prečo sa to deje? Deje sa to práve preto, lebo minister Taraba si neurobil svoju domácu úlohu a stále pod jeho dohľadom zákon nezakazuje zneškodňovať skládkovaním oddelené vyzbierané odpady textilného charakteru.
Takto je zakázané na skládky ukladať nateraz iba biologický rozložiteľný odpad, to je ten, ktorý separujeme do hnedých kontajnerov, a potom sa zakazujú dávať na skládku tie triedené odpady, ktoré patria pod tzv. rozšírenú zodpovednosť výrobcov, to sú sklá, plasty, papier, kovy a nápojové kartóny. No tento nový triedený druh odpadu, ktorý teda triedime poctivo od 1. januára, čiže textil pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov nateraz nespadá. A to len, ešte raz pripomínam, vďaka ministrovi Tarabovi, alebo kvôli ministrovi Tarabovi, ktorý po svojom nástupe na ministerstvo zjavne teda hodil do koša celú 100-stranovú analýzu aj samotný návrh systému zberu textilu, ktorý tam našiel na stole, ktorý bol pripavený naozaj profesionálnym tímom, odborníčkami a odborníkmi v oblasti textilného odpadu a obehovej ekonomicky, pretože takto si on odbornú prácu váži, resp. neváži.
No a presne aj takto sa stalo, že samosprávy, a teda obyvateľstvo vo svojom poplatku za odpady platí zberovým spoločnostiam niekoľkonásobne viac za zber textilu, a to len preto, aby tam skončil na tom istom mieste, kde končil aj predtým, a síce na skládke. Čiže sledujeme naozaj absurdnú situáciu, ale pre niekoho aj parádny biznis. A to je to absurdné na tom celom, že za rovnakú robotu bez námahy niekoľkonásobne vyšší zisk majú teraz odpadové spoločnosti, ktoré túto dieru v zákone zneužívajú.
Keby som chcel byť podozrievavý, tak poviem, že toto musel vybavovať naozaj niekto veľmi šikovný – v úvodzovkách – alebo niekto s priamou linkou do ministerskej kancelárie. A tu je ale na mieste aj také upozornenie, že takto naozaj nekoná každá zberová spoločnosť na Slovensku. A hovorím to preto, lebo na Slovensku sú známe aj rôzne nekalé praktiky niektorých konkrétnych odpadárov, ktorí robia, žiaľ, celému sektoru naozaj zlé meno.
Dôležité je ale povedať, že nejde o to, koľké odpadové spoločnosti takúto prax, zlú prax robia a v akom rozsahu, ide v tomto momente o to, že vôbec takúto absurditu naša legislatíva umožňuje. Práve preto navrhujem, aby sa zaviedol zákaz skládkovať oddelene vyzbieraný textilný odpad.
No a rovnako ma pobúril aj spôsob, akým ministerstvo vyriešilo spomínané financovanie zberu textilu, pričom cieľ znížiť skládkovanie na 10 % a zvýšiť recykláciu na 65 % do roku 2035 je cieľom štátnym, hej. To je cieľ, ku ktorému sa zaviazala Slovenská republika. To nie je cieľ, ktorý si vymysleli samosprávy. To je naozaj záväzok Slovenskej republiky. Je to práve štát, kto má zabezpečiť nástroje, aby tieto ciele boli dosiahnuté, po prvé, a je to práve štát, koho úlohou je identifikovať rôzne nástroje, analyzovať dáta, financovať opatrenia, ktoré potrebujeme na to, aby sme sa do toho cieľa dostali. No a ako som spomínal, v tom Enviromentálnom fonde sú 2 mld. eur, ktoré majú slúžiť práve na zabezpečovanie a na zlepšovanie stavu životného prostredia, ale, žiaľ, pod aktuálnym vedením, a nielen pod týmto vedením, dialo sa to aj v minulosti, sa toto úplne v plnej mierke nedeje. Preto navrhujem kompenzáciu nemalých nákladoch samospráv, ktoré vynakladajú na triedenie, zber, ale aj recykláciu odpadu z textilu a odpadu zo šatstva naozaj veľa, veľa peňazí a mohli by byť kompenzované presne tak, ako sú kompenzované za zber kuchynského odpadu, pretože, áno, aj textilný odpad, rovnako ako napríklad kuchynský odpad má svoj potenciál, a vďaka takémuto potenciálu by sme dokázali zo skládok ročne odkloniť okolo 50-tisíc ton, keby samosprávy mali samozrejme financie na to, aby riadne a odborne pripravene, efektívne zbierali textil a nemuseli by tú metodiku vymýšľať namiesto ministerstva životného prostredia vo svojich vlastných kapacitách.
No jedným dychom zároveň hovorím, že situácia si žiada aj ďalšie opatrenia zo strany ministerstva životného prostredia, lebo nejde len o to, aby sme mali dobrú legislatívu. Tá legislatíva, resp. tie návrhy riešení nemôžu byť súčasťou môjho návrhu, ale v tejto rozprave to chcem načrtnúť. Namiesto toho, teda aby sme na skládku ukladali odpad, ktorý je materiálovým potenciálom, a namiesto toho, aby sme ten materiálový potenciál spaľovali, ako to navrhuje minister Taraba, tak ja navrhujem a hovorím, že treba sa pozrieť na to, či ten potenciál máme kapacity spracovávať. To je dôvod, prečo je potrebné podporovať aktívne, napríklad aj výzvami cez Envirometnálny fond podporovať vznik nových recyklačných kapacít a rozširovať už existujúce recyklačné prevádzky na textil.
Ako som uviedol, tak časť textilného odpadu je vhodná na opätovné použitie. Treba vlastne ten textilný odpad iba pretriediť, možno urobiť nejaké drobné opravy, pripraviť ho na predaj a môže ísť do obehu. No potom je tam časť textilu, ktorá sa nehodí už absolútne na nič, lebo je nenositeľný. Čiže je to len textil, ktorý je použiteľný na recykláciu. A z tohto naozaj odpadového textilu sa dajú vyrobiť a máme dokonca na to aj dobré príklady na Slovensku, už sa na Slovensku také izolácie vyrábajú, sú to izolácie, izolačné panely pre stavebníctvo s naozaj dobrými, kvalitnými a vysoko funkčnými vlastnosťami. Majú dobrú úroveň termoizolácie aj akustik, a ako hovorím, takéto sa už na Slovensku vyrábajú. Tak hovorím –– poďme to podporiť a vyrábajme toho ešte viacej, pretože ten potenciál tu je.
Aj samotne fakt je, že aj samotný automobilový priemysel si žiada zdroje z recyklovaných materiálov. Automobilky v Európe už postupne nahrádzajú, lebo vidia, že tam môže šetriť a že je v tom budúcnosť, tak nahrádzajú primárne suroviny recyklátmi, a to aj práve v oblasti izolácií. Takže vidím tu naozaj veľký priestor na synergiu, len je, samozrejme, potrebné hovoriť s priemyslom a zisťovať, čo potrebuje, v akom množstve, v akom časovom horizonte, aké sú ich potreby smerom k recyklovaným materiálom, kedy sa tie potreby budú meniť. A na druhej strane, samozrejme, treba rozprávať s recyklátormi a potom nastaviť systém podpory rozvoja, tak aby recyklátori vyrábali materiály alebo celé výrobky podľa potrieb samotného priemyslu.
Ja som sa bol v jednom recyklačnom závode textilu u nás na Záhorí aj osobne pozrieť a vyrábajú tam z toho recyklovaného, resp. odpadového textilu polotovar, ktorý zo Slovenska, zo Záhoria cestuje do Nemecka na finálne spracovanie, aby napokon skončil v podobe dielov v aute u nás na Slovensku naspäť. Čiže cestuje ten odpadový textil pomerne dosť veľa po Európe (povedané so smiechom) a ja si myslím, že čo potrebujeme, tak to je, že potrebujeme zmeniť paradigmu a skutočne začať riešiť textilný odpad čím skôr, lebo kým iné európske krajiny konajú, tak Slovensko si v postate aj vinou ministra životného prostredia len formálne plní zaväzky a celkom laxne pristupuje k samotným riešeniam, a pritom ako krajina s otvorenou ekonomikou by sme mohli naozaj, a nielen mohli, ale aj mali sa snažiť čo najviac o synergiu v našom priemysle, aby sme neboli len montovňou pre Európu a pre svet, ale aby sme pokryli širší reťazec výroby. No a práve aj na to chcem apelovať a rozprávať nielen pri tomto návrhu zákona.
Čiže budem rád, keď v budúcnosti sa vytvorí možno aj nejaká pracovná skupina, ako nám na začiatku minister Taraba rozprával, že on výbory napríklad chce aj využívať na to, aby sme sa rozprávali odborne. Doteraz sa to nestalo, stále na to čakáme, ale pevne verím, že raz naozaj sa budeme rozprávať aj o témach, ktoré sú budúcnosťou, ktoré môžu byť, môžu priniesť aj investičné stimuly pre napríklad menej rozvinuté regióny na Slovensku. Ale ako hovorím, to je hudba budúcnosti, teraz potrebujeme sanovať situáciu, ktorá sa deje tu a teraz. Situáciu, kedy vďaka, resp. kvôli Tarabovmu vedeniu, zber a triedenie textilu, ako sa hovorí po česky, šidíme. A benefity už z toho, žiaľ, odpadali. A namiesto toho, aby výrobcovia, ktorí triedenie textilu by mali platiť, to platia samosprávy, teda v prenesenej zodpovednosti, ale na konci dňa to platia ľudia v poplatkoch za odpad.
No a sledujeme ďalšiu z mnohých premrhaných príležitostí tejto krajiny. No a časť z toho vieme, samozrejme, opraviť. A vieme to opraviť hneď v najbližšom hlasovaní tejto Národnej rady a tým pádom chcem toto plénum požiadať, vážené poslankyne a vážení poslanci, o podporu môjho návrhu zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.4.2025 19:14 - 19:29 hod.

Michal Sabo Zobrazit prepis
Ďakujem vám, pán podpredseda, sľubujem, že ani raz nespomeniem transakčnú daň. (Povedané so smiechom.)
A, vážené kolegyne, vážení kolegovia dovoľujem si predložiť na rokovanie tejto Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o odpadoch, pričom tento môj návrh má dva veľmi konkrétne ciele. Prvým cieľom je zabezpečiť, aby oddelene vyzbieraný odpad z textílií a zo šatstva, ktorý je možné zrecyklovať alebo opätovne použiť, nebolo možné ukladať na skládky odpadov, v rozprave vysvetlím, prečo je to dôležité. Plus zároveň navrhujem týmto, týmto návrhom zákona zabezpečiť finančnú kompenzáciu samosprávam, ktoré už vykonávajú triedený textilný zber v súlade so zákonom o odpadoch, pričom za zdroj tejto finančnej kompenzácie navrhujem Enviromentálny fond, a rovnako v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim, ako prvý, vysvetlím prečo.
Skryt prepis
 

9.4.2025 16:44 - 17:00 hod.

Michal Sabo Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Martin, tebe ďakujem za to, že si spomenul enviromentálne dane, ktorých potenciál na Slovensku je nevyužitý. No bodaj by bol ten poteciál využitý, ale to by sme museli žiť v dobre fungujúcej krajine, ktorá myslí na budúcnosť, na budúcnosť nielen tých žijúcich, ale aj ďalších generácií. Ale to, žiaľ, nie je realita Slovenskej republiky, pretože my tu nemáme ministra životného prostredia, my tu máme ministra špinavého biznisu, ktorý namiesto toho, aby vyťahoval peniaze od znečisťovateľov, on, prosím pekne, znečisťovateľom platí a používa na to práve tie peniaze, ktoré od znečisťovateľov vybral. Je to absolútny absurd, ale vysvetlím. Znečisťovatelia platia do enviromentálneho fondu a minister Taraba koncom minulého roka dal, prosím pekne, 60 miliónov eur v kompenzáciách tzv. energeticky náročným podnikom, konkrétne tým podnikom, ktoré sú v zisku, netrú biedu.
Čiže ja tam nevidím dôvod, prečo by ich mal zasponzorovať, napríklad vrátane Slovnaftu, čiže znečisťovatelia, ktorí by mali platiť za to, že sú enviromentálnou záťažou, že znižujú kvalitu životného prostredia, že prispievajú k prehlbovaniu klimatickej krízy, za toto všetko by mali platiť a mali by z čoho platiť. Tak nie, oni na Slovensku neplatia zvýšené enviromentálne dane, ale dostávajú od antiministra životného prostredia bozk na čelo, že robte to ďalej, tak ako to robíte. Lebo v tejto krajine jednoducho robíme všetko absolútne naopak. Sme svedkami toho, že vláda nešetrí na sebe, pričom má z čoho šetriť, dotuje tých, ktorí beztak majú dosť a vyberá od tých, ktorí, ako sa hovorí, sami majú málo. Ale toto všetko ľudia vidia.
A ja verím tomu, že ľudia toho majú akurát tak dosť a asi aj to je dôvodom, prečo naša podpisová akcia pred chvíľkou prekročila 15-tisíc získaných podpisov za deň. Čiže hlupadan.sk, pozývam ďalších, aby pridali svoj podpis a verím, že čoskoro túto hlúpu Ficovu transakčnú daň pošleme tam, kam patrí, k Madurovi a k Orbánovi.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.4.2025 15:44 - 16:00 hod.

Michal Sabo Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo a tebe, Dávid, za to, že si nasvietil realitu malých podnikateľov a ja tak rozmýšľam, že možno, ale naozaj iba možno sú podnikatelia na Slovensku, ktorí ako jediní radi zaplatia transakčnú daň, napr. mi tak napadá firma, ktorej spolumajiteľom je bývalý poslanec, ktorý je spriaznený s koalíciou, pán Tibor Jančula. Jeho firma vznikla len v auguste 2023, vlani nevykazoval žiadne tržby, no aj tak to nebránilo tomu, aby ministerstvo vnútra od neho si objednalo špeciálnu dekontaminačnú techniku v hodnote vyše pol milióna eur. Jasné, že v časoch slintačky a krívačky takúto techniku treba, ale pýtam sa, kde sú štátne hmotné rezervy. To je prvá otázka,
Po druhé, ako vyberáme v týchto súťažiach, keď potom nie sme transparentní a mlžíme. Ministerstvo vnútra sa vykrúca, najskôr sme tu mali pochybné nákupy hasičských áut, to si určite spomenieme všetci. Potom sme tu mali košele z kávových zŕn, ktoré sú až také, že smiešne, lebo to vyzerá, že na ministerstve vnútra ich vymysleli, inak to je taká legendárna príhoda, že Sisa Sklovská vymyslela džínsy, tak kávové košele vymyslel Matúš Šutaj Eštok.
No srandy bokom, robia teda na ministerstve vnútra aktuálne ďalší pochybný nákup, na ktorý sa pochopiteľne spýtame, lebo nás to zaujíma, ale otázka tu a teraz znie, že ako sa dnes cítia poctiví podnikatelia a poctivé podnikateľky, ktorí robia všetko podľa pravidiel, tak ako majú a potom sa im stane, že Fico na nich uvalí transakčnú daň a do toho vidia takéto až hanebné kamarátšafty bez hanby. No tak ja sa zamýšľam, ako môžu títo podnikatelia, tieto podnikateľky dnes cítiť a asi viem, ako sa cítia a preto ich pozývam na www.hlupadan.sk, aby pridali svoj podpis.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.4.2025 14:59 - 15:15 hod.

Michal Sabo Zobrazit prepis
Vďaka za slovo. Aj tebe, Jano, za ten tvoj majstrovský súpis toho všetkého, čo by sa dalo ušetriť, keby vláda bola hospodárna. A spomenul si aj energopomoc, ktorá ešte stále nie je adresná, pretože o tej adresnej energopomoci, ktorá doteraz neexistuje, sme sa rozprávali v tomto pléne už v decembri 2023. Vtedy to sa skončilo tým, že vláda schválila alebo teda koalícia schválila plošné dotovanie energií, pretože pani ministerka Saková tvrdila, že vláda nemala dostatok času pripraviť adresné opatrenie. To tak sa stáva, keď vyhráte voľby s programom, ktorý nemá nič a potom prídete na ministerstvo a narážate do stien, hľadáte cestu von. Ten argument konkrétne znel, ak si dobre spomínam, že vláda nemala dostatok času na to, aby dokázala lepšie odfiltrovať veci, tak vtedy sa to skončilo tak, že vláda alokovala 1,25 miliardy eur na hlúpe plošné dotovanie cien energií. Potom prešiel rok a zjavne teda málo času bolo na ďalšie filtrovanie vecí. Ktovie, čo robili na tom Ministerstve hospodárstva, pravda, vieme, ako to dopadlo. Na tejto schôdzi sme boli svedkami toho, že energopomoc po šestnástich mesiacoch nič, tá adresná energopomoc, to už je ako Columbova žena. Rozprávame o nej celú večnosť, všetci sme o nej ikskrát počuli a stále sme ju nevideli. A sečteno a podtrženo, na helikoptérové rozhadzovanie peňazí išlo teda v prvom roku, pripomeniem, 1,25 miliardy eur, tento rok alokovaných 235 miliónov. Čiže minimálne k tej miliarde, čo si napočítal, môžeš pridať ďalšiu miliardu a pol, ktorú vláda mohla mať k dispozícii, keby robila to, čo robiť má, namiesto hlúpostí. No a, samozrejme, premiantom hlúposti je hlúpa Ficova transakčná daň, ktorú verím, že čoskoro zrušíme, a týmto aj pozývam obyvateľov a obyvateľky tejto krajiny, ktorí ju tiež chcú spolu s nami zrušiť, aby sa pridali k nám na www. hlupadan.sk a pridali svoj podpis. Vďaka.
Skryt prepis
 

9.4.2025 12:44 - 12:44 hod.

Michal Sabo Zobrazit prepis
Ďakujem, kolegyne a kolegovia, za faktické, špeciálne kolegyni Mesterovej za to, že spomínala sivú zónu. A ja som si spomenul pri tom momente na to, že cez víkend som si bol u nás v miestnom železiarstve kúpiť predlžovačku takú neónovú parádnu a keď som už vyťahoval smartfón, že idem zaplatiť, viete, ako kolegyňa Šimkovičová hovorí, chcel som urobiť píp, píp, tak vtedy mi majiteľka obchodu hovorí, že sused, ale ja už beriem iba hotovosť. A rovnako tak hotovosť berie aj malá drogéria, farby-laky, vinárstvo, záhradníctvo, pretože všetky tieto prevádzky kvôli hlúpej Ficovej transakčnej dani zrušili bezhotovostné platby. Čiže doba kešu je späť a nie je to nič, čo je nečakané, pretože sme sa mohli poučiť na príklade Maďarska, kde majú teda tiež transakčnú daň a aj tam sa vrátila doba kešu, lebo logicky podnikatelia si chcú nechať čo najväčšiu hotovosť, pretože platby v hotovosti nepodliehajú transakčnej dani. No a spolu s dobou kešu je tu teda aj riziko, že lokálne komunitné podnikanie kvôli transakčnej dani kľakne. A ja mám na mysli tie malé miestne podniky, ktoré možno mnoho z nás si nevie bez nich predstaviť naše ulice miest, obcí. Tie prevádzky, ktoré prežili nástup veľkých sietí nákupných centier. Žiaľ, možno neprežijú svoju vlastnú národnú vládu, respektíve neprežijú koalíciu, ktorá je plná údajných vlastencov, ktorí sa prikrývajú trikolórou, mnoho z nich sa ešte stále falošne nazýva, že sú sociálni demokrati. No ak títo falošní národovci a pseudosociálni demokrati chcú pochovať lokálne podnikanie, tak gratulujem, darí sa, pretože napríklad chovprodukt u nás na ulici už zavrel ku koncu marca. Aj toto je dôvod, prečo tú hlúpu Ficovu transakčnú daň musíme okamžite zrušiť.
Skryt prepis