Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo a tebe, Dávid, za to, že si nasvietil realitu malých podnikateľov a ja tak rozmýšľam, že možno, ale naozaj iba možno sú podnikatelia na Slovensku, ktorí ako jediní radi zaplatia transakčnú daň, napr. mi tak napadá firma, ktorej spolumajiteľom je bývalý poslanec, ktorý je spriaznený s koalíciou, pán Tibor Jančula. Jeho firma vznikla len v auguste 2023, vlani nevykazoval žiadne tržby, no aj tak to nebránilo tomu, aby ministerstvo vnútra od neho si objednalo špeciálnu dekontaminačnú techniku v hodnote vyše pol milióna eur. Jasné, že v časoch slintačky a krívačky takúto techniku treba, ale pýtam sa, kde sú štátne hmotné rezervy. To je prvá otázka,
Po druhé, ako vyberáme v týchto súťažiach, keď potom nie sme transparentní a mlžíme. Ministerstvo vnútra sa vykrúca, najskôr sme tu mali pochybné nákupy hasičských áut, to si určite spomenieme všetci. Potom sme tu mali košele z kávových zŕn, ktoré sú až také, že smiešne, lebo to vyzerá, že na ministerstve vnútra ich vymysleli, inak to je taká legendárna príhoda, že Sisa Sklovská vymyslela džínsy, tak kávové košele vymyslel Matúš Šutaj Eštok.
No srandy bokom, robia teda na ministerstve vnútra aktuálne ďalší pochybný nákup, na ktorý sa pochopiteľne spýtame, lebo nás to zaujíma, ale otázka tu a teraz znie, že ako sa dnes cítia poctiví podnikatelia a poctivé podnikateľky, ktorí robia všetko podľa pravidiel, tak ako majú a potom sa im stane, že Fico na nich uvalí transakčnú daň a do toho vidia takéto až hanebné kamarátšafty bez hanby. No tak ja sa zamýšľam, ako môžu títo podnikatelia, tieto podnikateľky dnes cítiť a asi viem, ako sa cítia a preto ich pozývam na www.hlupadan.sk, aby pridali svoj podpis.

Vďaka za slovo. Aj tebe, Jano, za ten tvoj majstrovský súpis toho všetkého, čo by sa dalo ušetriť, keby vláda bola hospodárna. A spomenul si aj energopomoc, ktorá ešte stále nie je adresná, pretože o tej adresnej energopomoci, ktorá doteraz neexistuje, sme sa rozprávali v tomto pléne už v decembri 2023. Vtedy to sa skončilo tým, že vláda schválila alebo teda koalícia schválila plošné dotovanie energií, pretože pani ministerka Saková tvrdila, že vláda nemala dostatok času pripraviť adresné opatrenie. To tak sa stáva, keď vyhráte voľby s programom, ktorý nemá nič a potom prídete na ministerstvo a narážate do stien, hľadáte cestu von. Ten argument konkrétne znel, ak si dobre spomínam, že vláda nemala dostatok času na to, aby dokázala lepšie odfiltrovať veci, tak vtedy sa to skončilo tak, že vláda alokovala 1,25 miliardy eur na hlúpe plošné dotovanie cien energií. Potom prešiel rok a zjavne teda málo času bolo na ďalšie filtrovanie vecí. Ktovie, čo robili na tom Ministerstve hospodárstva, pravda, vieme, ako to dopadlo. Na tejto schôdzi sme boli svedkami toho, že energopomoc po šestnástich mesiacoch nič, tá adresná energopomoc, to už je ako Columbova žena. Rozprávame o nej celú večnosť, všetci sme o nej ikskrát počuli a stále sme ju nevideli. A sečteno a podtrženo, na helikoptérové rozhadzovanie peňazí išlo teda v prvom roku, pripomeniem, 1,25 miliardy eur, tento rok alokovaných 235 miliónov. Čiže minimálne k tej miliarde, čo si napočítal, môžeš pridať ďalšiu miliardu a pol, ktorú vláda mohla mať k dispozícii, keby robila to, čo robiť má, namiesto hlúpostí. No a, samozrejme, premiantom hlúposti je hlúpa Ficova transakčná daň, ktorú verím, že čoskoro zrušíme, a týmto aj pozývam obyvateľov a obyvateľky tejto krajiny, ktorí ju tiež chcú spolu s nami zrušiť, aby sa pridali k nám na www. hlupadan.sk a pridali svoj podpis. Vďaka.

93-2
Ja toho, pochopiteľne, nie som fanúšik, pretože by som bol najradšej, keby bola doprava bezplatná, ale tak niekto to financovať musí. Tak toľko teda k tomu, k tej premise teda, že transakčná daň sa nedotkne miest, konkrétne teda samospráv, nie je to pravda. Transakčná daň už teraz, dnes má priamy dopad na samosprávy, ale ono sa to dá zvrátiť. Vieme to zvrátiť a vieme dať buď krok späť, spiatočku a vieme to spraviť tu a teraz pri najbližšom hlasovaní a vieme tu devastačnú Ficovu transakčnú daň zrušiť.
A ja pevne verím, že tento parlament je natoľko lucidný, že ho ešte neopustili posledné zvyšky triezveho úsudku a že pri najbližšej možnej príležitosti, či to už bude o 17.00 h, alebo zajtra o 11.00 h, tak pošleme Ficovu hlúpu transakčnú daň tam, kam patrí, na smetisko dejín. A ja verím, že občania a občianky, ktorí počúvajú túto rozpravu, či buď teraz, tu a teraz, alebo dlhšie, tak pochopili všetky dôvody, prečo túto Ficovu transakčnú daň musíme zrušiť a svoj podpis na www.hlupadan.sk už pridali a ak nie, tak to v horizonte niekoľkých sekúnd urobia, hlupadan.sk.
Ďakujem.
(Potlesk.)

Dobrý deň, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán predsedajúci, ktorý práve opustil sálu, pekný deň všetkým, nič nie je vzrušujúcejšie, ako vystupovať pre prázdnou sálou. Nie je to moje prvé rodeo, takže si to užijem v rámci možností. Ďakujem kolegom a kolegyniam z Progresívneho Slovenska, pani Lašákovej tiež za to, že mi venujete pozornosť. Dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu k dani z príjmov fyzických osôb pre samosprávy, a nielen to, ale aj tých pridružených záležitostí a jednou z nich je teda aj hlupadan.sk. Čiže tá hlúpa Ficova transakčná daň, ktorá s príjmami samospráv súvisí. Aj napriek tomu teda, že koalícia a nielen koalícia sa snaží a vynakladá naozaj veľa času a energie na to, aby nás, resp. aj vás, milí občania a drahé občianky, presvedčila o tom, že nie, a to hovorím v tomto momente ako komunálny poslanec, ako obyvateľ hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, a musím teda konštatovať, že tá transakčná daň bude mať dopad na mestské podniky. Čiže na konci dňa bude mať dopad na ľudí a keď to úplne do absolútneho prenesieme, tak to bude mať dopad na služby pre obyvateľov a obyvateľky.
V prípade hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je to mestský podnik OLO - odvoz a likvidácia odpadu, tiež Technické služby Starého Mesta Bratislavy, Komunálny podnik, Dopravný podnik, Správa ciest. Tieto všetky podniky absolvujú desiatky, ak nie stovky úhrad transakcií mesačne a nemajú tú možnosť, že by mohli ako nejaký malý podnikateľ, lebo aj toho sme svedkami, že utečú do nejakej sivej zóny, lebo raz je to samospráva, raz je to hlavné mesto, čiže musí hrať podľa platných pravidiel. Pre rozpočet hlavného mesta na tento rok platí kvôli rôznym a viacerým legislatívnym zmenám vlády vysoká miera neistoty, čo sa na konci roka, ale vlastne už aj teraz v realite prejavuje rastom výdavkov, ale aj výraznými rizikami na strane príjmov. Celkom prirodzene sa tieto riziká môžu prejaviť, ako som spomínal, na kvalite života obyvateľov nielen Bratislavy, ale tým, že rozprávame o hlavnom meste aj na kvalite služieb, ktoré sú poskytované návštevníkom a návštevníčkam tohto hlavného mesta. No a nielen Bratislava, ale aj ostatné samosprávy vplyvom týchto rôznych legislatívnych zmien budú nútené hľadať rezervy, ale, žiaľ, aj škrtať investície a tu sa rozprávame o škrtaní investície do opráv ciest, chodníkov, do starostlivosti o zelene, zatepľovanie a obnovy budov, škôl, verejných priestor a tak ďalej a tak ďalej.
Samotná schválená konsolidácia má priame, ale aj nepriame vplyvy na oboch stranách rozpočtu, jednak na príjmoch je to predovšetkým rušenie princípu stopercentného rozdeľovania podielovej dane samospráve vrátane spoluúčasti na konsolidácii. No a mestá a obce pritom konsolidujú už minimálne od roku 2022, to je dôležité povedať, pretože vtedy sa výrazne zvýšil daňový bonus, čo malo a má aj priamy negatívny vplyv na podielové príjmy miest a obcí. Ďalším opatrením, čo znižuje podielové dane, je rozšírenie asignácie 2 % na oboch rodičov, pričom efekt sa prejaví aj na DPFO za rok 2026. Na strane výdavkov je hlavný vplyv zvýšenie DPFO na 23 % pre tovary a služby. Nepriamy negatívny vplyv konsolidačných opatrení je celkové zvýšenie inflácie, čo dodatočne tlačí na nárast faktúr, ktoré platí mesto. Nová transakčná daň sa nepriamo dotkne aj mesta, pričom zvýši náklady všetkým firmám vrátane mestských podnikov, ako som spomínal, no a toto sa môže odzrkadliť v náraste cien komunálnych služieb a zvýšiť aj tlak na financovanie týchto samotných podnikov. Ako som hovoril, rozprávame o technických službách, o odpadovej spoločnosti a tak ďalej. Percentuálne príjem z DPFO pre obce sa zníži a štát si ponechá približne 15 % z balíka určeného obciam, zo 70 % na 55, pričom reálny vplyv na hlavné mesto Bratislava závisí od výšky normatívu, ktoré dostanú mestské časti. Toto zníženie zahŕňa, samozrejme, zmenu financovania materských škôl prostredníctvom normatívu a spoluúčasť na konsolidácii kvôli zníženiu daňového bonusu. Na strane podielových daní poklesne príjem celej Bratislavy vrátane mestských častí, ale aj, a to cez normatív na chod materských škôl, pričom dôjde k finančnej kompenzácii. Novela, ktorá obsahuje zmenu financovania materských škôl, bola schválená, ako si spomínate určite, 30. októbra 2024. Na príjmoch by mal byť výnos z podielovej dane pre Bratislavu cirka 290 mil. eur v roku 2025, čo je pokles o 38 miliónov eur. Vzhľadom na proces zmeny štatútu je suma uvedená za celú Bratislavu, nakoľko samotné vplyvy na hlavné mesto budú závisieť od konkrétnych zmien štatútu hlavného mesta. Bratislava príde podľa predpokladov o dve tretiny dodatočných príjmov, ktoré by plynuli z úpravy daňového bonusu na deti od roku 2025. Zmena daňového bonusu znamená nárast príjmov o 10 mil. eur pre hlavné mesto. No vláda v reakcii na to zmenila prerozdeľovanie DPFO v prospech štátu, čiže tu sa očakáva výpadok mínus 6 mil. eur. Obidva tieto vplyvy sú už zarátané v poslednej prognóze príjmov od ministerstva financií. Spoluúčasť na konsolidácii opätovne znižuje príjmy, a to aj napriek tomu, že za roky 2024 a 25´ už došlo ku kumulatívnemu zníženiu príjmov Bratislavy z dôvodu zvýšeného daňového bonusu vo výške približne mínus 90 mil. eur.
Na strane výdavkov vznikajú pre hlavné mesto negatívne vplyvy z vyššej DPH. Zvýšenie cien kvôli vyššej DPH má vplyv, a to plný vplyv na vyššie mestské výdavky, keďže mesto nie je platcom DPH a nemá si ako zarátať vyššiu DPH na vstupe na rozdiel od firiem, platcov DPH. Vplyv vo výške 2 mil. eur odzrkadľuje zvýšenie DPH pre ostatné tovary odhadovaný na základe plnenia 2024. Zníženie DPH z elektriny sa viac-menej vyrovná s nárastom DPH pre plyn a centrálne zásobovanie teplom. Negatívny vplyv sa očakáva aj z celkového zvýšenia cien tovarov a služieb z dôvodu vyššej inflácie. Presný vplyv inflácie teraz ešte nevieme kvantifikovať, nakoľko priemerná inflácia nevie zachytiť špecifiká jednotlivých hospodárskych sektorov, kde môže byť úprava cien rozdielna. Zároveň inflácia už čiastočne zahŕňa vplyv zvýšenej DPH a iných konsolidačných opatrení, na základe týchto obmedzení predpokladá Bratislava zvýšenie celkových bežných výdavkov o približne 4 mil. eur pre rok 2025 a zvýšenie sa dotkne aj kapitálových výdavkov.
No a teraz k tej spomínanej transakčnej dani, ktorá aj napriek tomu teda na začiatku, že sme boli presviedčaní ako zástupcovia a zástupkyne samospráv, že sa nedotkne mesta, tak pravda je taká, že sa dotkne aj mesta, teda miest a obcí, ale špeciálne aj Bratislavy, aj našich mestských častí. Skrátka dotkne sa všetkých samospráv, pretože sa priamo týka firiem, s ktorými, ako som hovoril, má mesto obchodný styk. Firmám sa logicky zvýšia náklady, čo teda prenesú do svojich cien. Na rozdiel od DPH, ktorú platí koncový spotrebiteľ len raz na výstupe, daň z transakcií si môže zarátať do ceny každý jeden článok v reťazci, čo konečnú cenu pre mesto môže zvýšiť, a to hneď viacnásobne. A tento efekt spôsobí čiastočne aj vyššiu očakávanú infláciu na rok 2025.
Výnimka neuplatňovania transakčnej dane sa nevzťahuje na mestské podniky, kde je nová daň spojená s dodatočnými nákladmi vzhľadom na to, že mestské podniky zamestnávajú veľký počet zamestnancov, konkrétne teda dopravný podnik Bratislavy, je to 2 600 ľudí, Bratislavská vodárenská spoločnosť je to 1 100 ľudí, OLO zamestnáva okolo 600 ľudí, tak významná časť vplyvu plynie z mesačne platených miezd, z ktorých sa 0,4 % bude po novom odvádzať štátu. Pri mestských podnikoch treba teda zvlášť zvažovať aj vplyvy zvýšenej DPH na 23 %.
Pri Dopravnom podniku mesta Bratislavy a pri nezmenenej výške cestovného by došlo k zníženým tržbám dopraveného podniku vo výške približne 1 200 000 eur. Ako isto viete, možno ste zaregistrovali v médiách, tak Dopravný podnik mesta Bratislavy cestovné musí pod vplyvom tohto zmeniť, teda navýšiť, čo je teda v priamom rozpore so stratégiou odklonu ľudí z áut do udržateľnej dopravy, ale, žiaľ, ako sa po anglicky hovorí it is, what it is.
Ja chcem len pripomenúť, že Dopravný podnik mesta Bratislavy naozaj veľmi razantne inovuje svoj vozový park, rekonštruuje trate, napríklad električkové. Petržalka dostane novú električkovú trať, čiže ťažko Dopravnému podniku mesta Bratislavy vyčítať neaktivitu alebo teda že by nezveľaďovala svoj vozový park alebo svoje služby. No len tá myšlienka je, pochopiteľne, robiť služby aj kvalitné, aj dostupné, ale keď je dotlačený dopravný podnik do situácie, že to nemá z čoho platiť, tak, bohužiaľ, musí aj navýšiť cestovné.

Ďakujem ti, Rišo, za to, že si prehovoril z pozície nielen poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj komunálneho poslanca, ja na teba o chvíľku nadviažem. A ono vždy, keď počúvam niekoho, kto má skúsenosť so samosprávou, či si to ty, alebo to bola kolegyňa Kleinert, tak vlastne mňa udivuje to, že ako sa v tejto krajine cyklíme v mnohých veciach, ale špeciálne v tom, že stále tak bedákame o tom, že tie samosprávy sú podfinancované a majú málo peňazí a celé je to neefektívne a nie sú ľudia, nie sú peniaze, nie sú ľudia, nie sú peniaze a poďme to nejako vyriešiť a tie systémové kroky neprichádzajú. A keby aj samosprávy mali nejakú nádej, že niečo môže fungovať v tejto krajine v prospech samospráv, tak potom sa napríklad stane to, že v Enviromentálnom fonde na budovanie, veď aj o tom sme sa rozprávali minulý týždeň, že potrebujeme dobudovať a obnovovať vodovody a kanalizácie, tak keď majú nádej na to, že majú 0,0 nanometra od seba možnosť čerpať úver z Enviromentálneho fondu, tak ešte táto vláda aj to skomplikuje a tie úroky na úvery z Enviromentálneho fondu dvihne. Tak ja sa pýtam, že kde tie samosprávy vlastne sa majú učiť, že či ich pošleme do nejakej čarodejníckej školy, aby si sa naučili primátori a primátorky, starostovia a starostky čarovať tie peniaze, aby nemuseli sme stále riešiť to, že sú podfinancované, a že ich treba nejakou injektážou stále dofinancovať a vybaviť im nejaký ten, ten príspevok. No a do toho ešte sa potom stane situácia, že sa tu schváli a začne platiť tá hlúpa transakčná daň. A koalícia sa tvári, že to nebude mať dopad na samosprávy, pričom je to lož. Ten dopad je síce nepriamy, ale bude mať. Bude mať dopad na komunálne podniky, na odpadové podniky, na dopravné podniky, na správu ciest a koalícia sa tvári, že vlastne samospráv sa to netýka, a pritom samosprávy dennodenne platia faktúry za svoje služby, ktoré na konci hlúpou transakčnou daňou zhoršujú len servis pre občana.

Ďakujem veľmi pekne. Vďaka aj kolegovi Štefunkovi za to, že mal taký holistický pohľad na problematiku, že adresoval aj to, že v rámci toho súbehu rôznych kríz, ktoré žijeme, žijeme aj krízu klimatickú, lebo o tej táto koalícia napríklad počuť nechce. A ak o nej nieže počuť chce alebo ak o nej rozpráva, tak počúva od dezinformátorov a rozpráva absolútne bludy. A pritom fakt je taký, že tento rok, špeciálne teda v rámci poľnohospodárstva, ktoré teraz prežíva samo o sebe vážnu krízu slintačky a krívačky, ktorá bude mať katastrofálny dopad na našich farmárov.
Tak podľa predpovedí Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorý už je tiež po novom pod atakom odbornosti, resp. antiodbornosti, podľa predpokladov tento rok zažijeme naozaj jedno z najväčších súch v histórii Slovenska a bude ešte väčšie, ako to sucho, ktoré Slovensko zažilo v roku 2022, kedy pripomeniem, poľnohospodári boli sanovaní za dopady sucha vo výške 50 miliónov eur. Slovom, 50 miliónov eur. Tento rok to môže byť viacej, pretože to sucho bude podľa všetkého devastačnejšie. A medzičasom my, a to je symptomatické pre túto vládu aj predchádzajúce vlády Roberta Fica, že vlastne tu sa investujú peniaze do sanovania problémov namiesto toho, aby sa riešil dôvod problémov. Čiže namiesto adaptačných opatrení, namiesto podpory, prevencie sa jednoducho investujú peniaze do toho, aby sa sanovali problémy. Či už je to poľnohospodárstvo, alebo je tá adresná pomoc, energopomoc, o ktorej rozprávame tak dlho, a teraz vlastne sme len o menší krok bližšie k nej. A keby ste viacej sa venovali prevencii a predchádzaniu problémov, tak by ste nemuseli robiť konsolidáciu a by ste mali viacej peňazí na to, aby ste investovali do budúcnosti a do udržateľnosti a nie do transakčných daní a podobne.

Ďakujem za slovo, aj tebe, Danka, že si zhrnula vo svojom vystúpení situáciu, v ktorej sa nachádza hlavné mesto Bratislavy. Ja som si pri tvojom vystúpení spomenul, že ešte keď bol predsedom vlády pán Pellegrini. tak na jeho stretnutie s Matúšom Vallom, s primátorom Bratislavy, ako pán vtedajší premiér hovoril, že vláda je pripravená pomôcť hlavnému mestu, aby bolo financovanie hlavného mesta lepšie, aby život v hlavnom meste tejto republiky bol kvalitnejší, mesto poskytovalo kvalitnejšie služby. Vieme, ako to dopadlo a vieme aj ako sa aj ďalšia nasledujúca vláda, tá minulá, správala k hlavnému mestu, pretože jednoducho hlavné mesto bolo ociachované ako to liberálne, tak bolo úhlavným nepriateľom aj predchádzajúcej, ale mne sa zdá, že aj tejto, pretože to financovanie hlavného mesta Slovenskej republiky sa nijako výrazne nezlepšuje. A vo svojom vystúpení sa mi páčilo, ako si zhrnula to, ako bude mať tá aktuálna situácia dopad nie priamo teda na financovanie mesta ako takého, ale mestských podnikov.
A ja som inak zhodou okolností rozmýšľal nad tým istým, a preto som sa aj dnes na hodine otázok pána ministra financií, som dal otázku a verím, že bude zodpovedaná počas zajtrajšej hodiny otázok, že síce transakčná daň sa nepriamo dotýka samospráv, keďže sa týka firiem, s ktorými majú obce a mestá obchodný styk, a zároveň sa výnimka neuplatňovania transakčnej dane nevzťahuje na mestské podniky, ako si aj ty vo svojom vystúpení adresovala. Tak mňa naozaj zaujíma, že či si ministerstvo financií vopred zanalyzovalo nejaký nepriamy dopad zavedenie transakčnej dane na obce a na mestá. A ak áno, čo táto analýza ministerstvu financií povedala, alebo teda ako si túto analýzu, hádam existujúcu, vyhodnotili.
Takže ďakujem za tvoju za tvoje vystúpenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán Gašpar, kolegyňa Plaváková rozprávala aj o tom vo svojej rozprave, možno keby ste si to vypočuli celé, tak by ste nemuseli sa hrať stále na glosátora a moderátora tejto diskusie. Keď máte čo povedať k tomu návrhu, tak sa prihláste do rozpravy a rozprávajte. Ale nemoderujte to tu, prosím vás, hej? Ďakujem.
A, Lucia, to, ako som ťa počul v tom tvojom príspevku, mňa to ako tvojho kolegu a kamaráta bolelo, pretože obaja sme v tomto pléne tak fiktívne označení ružovým trojuholníkom. A mňa to bolelo, ťa počúvať a súznim s tebou a mal som pocit, že ťa potrebujem počas celého toho príhovoru objať. Veď aj sa objímeme.
A ono je to vlastne absurdné počúvať tieto veci a túto rozpravu po tom, čo sme napríklad mali včera tu takú poloabsurdnú diskusiu o tom, čo trápi samosprávy, že ich trápi podfinancovanie, že sme tu tento týždeň rozprávali o tom, ako naše obce a mestá nemajú aj v roku 2025 dobudované vodovody a kanalizácie a státisíce ľudí v tejto krajine žijú ako v 18. storočí a večer sa rozmýšľajú nad tým, že či sa osprchujú, alebo spláchnu, že tu žijeme pandémiou duševných ťažkostí a táto vláda namiesto toho, aby zdostupňovala zdravotnú starostlivosť, ju zužuje – robí totálny opak toho, čo by mala robiť –, že ľudí trápi drahota. Celé Slovensko je v absolútnej panike kvôli hlúpej, devastačnej Ficovej transakčnej dani. Všetci do nohy by sme tu mali byť v absolútnom strese kvôli clám, ktoré na nás uvalil americký prezident, ktorého konzervatívci a pseudokonzervatívci tu blahorečili po zvolení.
Toľko problémov, koľko táto krajina tlačí pred sebou, problémy, o ktorých by sme tu mali rokovať každý deň, celý deň a tento parlament považuje za super nápad riešiť dve pohlavia, kto a či môže poskytnúť bezpečný a láskavý domov deťom, šikanuje rodiny, ktoré chcú mať bábätko, a nedarí sa im prirodzene, pretože je super nápad znemožniť umelé oplodnenie.
Že vás hanba nefackuje! (Potlesk.)

Pán minister, ja si naozaj vyprosujem, aby ste nás nazývali populistami a špeciálne je to cynické, keď vy rozprávate o nás, že my sme populisti a ste vrcholný predstaviteľ strany SMER, slovenská populistická demokracia. A zároveň ja sa usmievam, keď vás počujem rozprávať o tom, že samosprávam nepomôže, keď sa tu budeme hádať. Tak ja vám odporúčam napríklad vypočuť si včerajšiu rozpravu k návrhu zákona o vodovodoch a kanalizáciách, ktorá bola absolútne vecná, bola odborná, bola pokojná, nikto tu nebliakal, našli sme dokonca krížom-krážom tu aj vzácnu zhodu, potvrdí to aj pán poslanec Hazucha, verím. Ja som mu k tomu zákonu vystúpil, aj som ho skritizoval, aj som niektoré časti pochválil, aj som povedal, čo by sme robili lepšie, čo by sme tam doplnili. S mnohými vecami sa napríklad predkladateľ pán Taraba stotožnil, čiže naozaj mne, prosím, nerozprávajte o tom, že ja som populista alebo niekto z mojich kolegov a kolegýň sme populisti. To isté platí, keď som absolútne vecne a odborne kritizoval ministra zdravotníctva za to, že zákon o psychoterapii namiesto toho, že chcel rozšíriť psychoterapiu a dostupnosť k zdravotnej starostlivosti namiesto toho, aby ju rozšíril, tak ju zužuje. Tak tu po mne bliakal, že si vymýšľam. Pritom za mnou v tom momente stála celá odborná verejnosť a stavovské organizácie a on tu po mne bliakal, že ja si vymýšľam. Takže ja si vyprosujem, aby ste o nás rozprávali, že sme populisti a aby ste rozprávali, že robíme veci povrchne alebo neviem, nemáme riešenia. A ja si to naozaj vyprosujem. Mňa to rozčuľuje, keď takéto veci počúvam.
A urobme si test smerom, hej, máme tu podpredsedu Gašpara, ktorý sa tu hádže o zem a predkladá návrhy uznesenia, lebo sa bojíte ulice. Zajtra tu budete sa hrať na insitných biológov a budete riešiť dve pohlavia, tak si poďme porozprávať, že čo konkrétne vy ste priniesli v tomto volebnom období, čo posúva samosprávy ďalej. Čo ich rozvíja, čo ich zveľaďuje, čo ich obnovuje, rekonštruuje, čo pomáha konkrétnym ľuďom, aby sa vo svojom meste, obci, cítili bezpečne, aby sa nebáli napríklad dopadov klimatickej zmeny... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)