8-2
A, samozrejme, ja rád dodám aj ďalšie čísla, aby ste mali príležitosť načítať situáciu a sprítomniť si, že kde sa nachádzame a akým závratným, v úvodzovkách, tempom sa počas bývalých vlád budovali vodovody a kanalizácie. Tak počet obyvateľov pripojených na verejné vodovody sa v porovnaní rokov 2006-2022 zvýšil o 4,87 %, čiže narástli sme z 85,4 % na 90,27 % za 17 rokov, to sa rovná priemerne 0,29 % nových rúr za rok. Závratná rýchlosť. Takouto raketovou rýchlosťou sa na Slovensku budovali vodovody počas prvých troch vlád SMERU-sociálnej demokracie, rozumej, v letopočte pred Ódorom. A chcem spomenúť na tomto mieste poslednú správu o kontrole vo vodárenských spoločnostiach, pretože tá bola do tejto ustanovizne doručená v auguste tohto roka a dodnes, takmer po polroku tá správa nebola ani len prerokovaná v gestorskom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Takže takto urputne vám, drahá koalícia, záleží na kvalite nášho obyvateľstva a na zvyšovaní životnej úrovne.
Aby som to zrekapituloval, tak po troch vládach pseudosociálnych demokratov, ktorí mali najviac času k dispozícii, mali dispozícii tiež najviac finančných zdrojov, Slovensko ani na prahu roka 2025 nemá dobudovanú základnú infraštruktúru. Vláda nealokuje adekvátnu sumu na budovanie a už vôbec nie na obnovu zastaranej kritickej infraštruktúry a na tú obnovu dokonca nereflektuje ani legislatíva. A pri tomto všetkom pseudosociálni demokrati potrebujú vskutku neodkladne riešiť ÚŠP, RTVS, LGBTI, nepriateľské médiá, mimovládky a medzičasom, kolegovia, kolegyne, máte v rukách krajinu, ktorá sa vám rozpadá doslova a do písmena pomedzi prsty. Táto krajina nie je fatálne, je fatálne nepripravená na mnoho výziev, veď o tom rozprávajú aj moji kolegovia a moje kolegyne z Progresívneho Slovenska, no najmä nie je pripravená na dopady klimatickej krízy. Nie je pripravená ani mentálne, ani priemyselne, ani infraštruktúrne, ani ekonomicky a politicky pri tomto vašom kapitále, ktorý prinášate do hry, už vôbec ani nehovorím. Ani po skúsenosti s povodňovou aktivitou z tohto roka z leta, ani pri čoraz častejších extrémoch počasia, ktoré zásadne ovplyvňujú slovenské poľnohospodárstvo, v návrhu rozpočtu na rok 2025 nie sú vyčlenené žiadne výdavky na riadenie rizík a mimoriadnych udalostí, ktoré sú spôsobené so zmenou klímy, čo teda nielen podľa mňa, ale opäť aj podľa NKÚ je zásadný nedostatok vzhľadom na zvyšujúce sa riziko sucha či extrémnych teplotných výkyvov. Nie sme pripravení, nepripravujeme sa a keď nás niečo dostihne, tak potom budeme plakať. To je modus operandi a to je strašná hanba. Máme tu celú paletu výziev, ktoré so sebou nesie zmena klímy, o ktorej vám pravidelne hovorím nielen ja, ale aj moji kolegovia, máme tu dlhodobé problémy s kvalitou, resp. s nekvalitou vôd, ovzdušia, odpadového či nízkouhlíkového hospodárstva a aj tak pri tomto vedomí návrh rozpočtu ministerstva životného prostredia ani len negarantuje pokrytie obligatórnych výdavkov ministerstva. O tom vám viac povie o chvíľu kolegyňa Stohlová.
Za mňa len také malé počudovanie sa, že minister životného prostredia, ktorý sa teda prezentuje ako skúsený manažér, ako hrdina dňa, si nedokáže vydobyť budget na životne dôležité projekty, na ktorých stojí a padá budúcnosť tejto krajiny, jej obyvateľstva, verejné zdravie aj bezpečnosť. A zároveň, viete čo, ja sa ani v podstate nečudujem, pretože sledujúc výkon vicepremiéra Tarabu, tak on, samozrejme, zjavne nemá čas, pretože vyhodil z ministerstva asi každého, koho vyhodiť mohol, čím prakticky znefunkčnil svoj rezort. Dohadzuje na rezorte státisícové advokátske kšefty svojmu susedovi a kamošovi. Určite nezištne mimoriadnu pozornosť venuje Gabčíkovu, lebo veď tam toho potečie, nie? Medzičasom jeho výkaz plnenia míľnikov pre plán obnovy a odolnosti je jedno červené hanebné more a v téme vodovodov a kanalizácií sa teda očividne trápi, naráža do stien, pretože zákon o nich, do ktorého sme ho my z PS-ka vyslovene dotlačili, ten zákon, resp. jeho návrh musel stiahnuť z rokovania vlády, pretože keď ten návrh videli na ministerstve financií, tak sa prežehnali, o čom nám môže povedať aj pán minister Kamenický, teda keby počúval. A je to taký profík, ten Taraba, že si na pomoc zavolal odborníka par excellence Györgyho Gyimesiho, ktorý mu teda po novom má radiť s odkanalizovaním Žitného ostrova a ten prvé, čo povedal po tom, čo získal svoj nový lukratívny džob, tak povedal citujem: "Dozvedel som sa strašné správy, že juh levického okresu nemá vodovod." Wau, fakt? Macherina. A keby len juh levického okresu, György, keby len. Takže ja úprimne gratulujem k tejto heroickej akvizícii a popravde hneď som aj spokojnejší, keď viem, že vodovody a kanalizácie sú v takých dobrých, kvalitných, erudovaných rukách. To je naozaj brutálna macherina zavolať si na radenie a určiť ako poradcu človeka, ktorý s nástupom funkcie vlastne si začína len mapovať terén, pričom, a to zdôrazňujem, stav dobudovania či nedobudovania kritickej infraštruktúry je už dosť beztak zmapovaný dokumentmi, ktorých sú plné šuplíky na ministerstvách, aj na vláde. To netreba zisťovať, to si stačí len naštudovať predtým ako vôbec nejakú trafiku dostanete.
Čo dodať na záver. No, asi len toľko, že nič z toho, čo vy, drahá koalícia, drahá doslova a do písmena, považujete za pseudotému, v skutočnosti nie je pseudotéma. Pseudotéma sú vaše boľačky, ktoré si láskavo choďte riešiť na psychoterapiu, ktorú si, samozrejme, priplatíte, pretože tá štátna je štandardne nedostupná. Keď chcete zistiť, čo sú skutočné problémy Slovenskej republiky, tak sa, prosím, choďte láskavo pozrieť ďalej za svoje ego do regiónov a tým nemyslím, nechoďte domov na predĺžený víkend, ale choďte naozaj do regiónov a rozprávajte sa. Choďte medzi ľudí a pýtajte sa ich, pretože sa toho dozviete veľa, minimálne toľko, čo ja. Napríklad sa dozviete o rodine so štvorročnou dcérou, ktorá doma už nemôže byť sprchovaná a umývaná s vodou zo studne, pretože tá voda je taká toxická, že dievčatko má na väčšine svojho tela atopický ekzém. Dozviete sa o rodinách, ktoré majú beztak hlboko do peňaženky a aj tak musia platiť stovky eur za vývoz žumpy, lebo nemajú toľko šťastia a nie sú natoľko privilegovaní, že sa narodili a žijú v obci s dobudovanou kanalizáciou. Dozviete sa o starostke, ktorá či je piatok alebo je sviatok, musí chodiť do obecného kravína, aby prepínala vodojem, pretože jediným zdrojom vody pre jej obec je zdroj, z ktorého pôvodne mali vodu piť iba kravy. Dozviete sa o starostoch a o starostkách, ktorí roky rokúce a opakovane posielajú žiadosti s projektom vyslovene do súťaže, lebo to je súťaž. Súťaž o peniaze z environfondu. A musia tieto projekty v obmedzených kapacitách a s financiami, ktoré sú tiež obmedzené na spolufinancovanie, musia ich opakovanie meniť, pretože rovnako sa menia aj tie podmienky v environfonde a opäť zas a znova narážajú na skostnatelý, byrokratický, nepružný systém tohto štátu. A tento štát je pod vaším vedením taký arogantný, že o tom, či ste ako obec uspeli, alebo neuspeli so žiadosťou o financovanie, sa dozviete iba v tom prípade, ak ste naozaj úspešný, pretože envirofond vám nepriklepne peniaze a vy sa o tom nedozviete. To si musíte buď iba domyslieť, pretože ono je to strašne náročná úloha, dať vedieť starostovi alebo starostke, prepáčte, neuspeli ste, skúste nabudúce, mrzí nás to. Takýchto absurdít by ste sa dozvedeli veľa, keby ste sa pýtali aj iných starostov a starostiek, nielen tých, ktorí majú vašu stranícku knižku.
Takže, vážení kolegovia, vážené kolegyne, choďte medzi ľudí a naozaj sa ich pýtajte. Pýtajte sa ich, ako za posledný rok sa im závratne zvýšila kvalita ich života, kým vy si tu riešite svoje mindráky.
Ďakujem.
Skryt prepis
