Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda, za slovo. A vitajte medzi nami!
Jožo, ty si povedal vo svojom vystúpení kľúčové slová, ktoré mi tak pripomenuli, že vlastne, že by sme sa mali v téme ochrany prírody vracať k tým podstatným veciam, a teda nenaskakovať tu na rôzne populistické iniciatívy voľných radikálov. Spomenul si odbornosť a tiež si povedal dve kľúčové slová – vynesená chladnička.
A ja som si vlastne spomenul, že ešte v čase mojej predparlamentnej minulosti som sa venoval príprave legislatívneho rámca napríklad aj pre littering, čo sú presne tie situácie, keď niekto považuje za super nápad vyniesť nielen chladničku, ale aj, ja neviem, bývalú sedaciu súpravu niekam do lesa, lebo veď zberné dvory neexistujú asi pre niektorých ľudí, tak tá, ten legislatívny rámec bol pripravený. Taraba ho dal skartovať.
Rovnako bol pripravený legislatívny rámec pre zníženie jednorazového plastového odpadu v maloobchode. Aj to bolo skartované.
Rovnako tak bola pripravená metodika a legislatívna príprava pre triedenie textilného odpadu, ktoré Slovensko začalo, teda malo začať aplikovať 1. januára 2025, aj to bolo skartované, nevyužité.
Toľko času, energie, peňazí a ľudského kapitálu, ktoré tento minister životného prostredia poslal dolu vodou, a čo ma privádza k ďalšej veci, že medzičasom sledujeme, minister životného prostredia, ktorý v aktuálnej situácii absolútne neľudsky halucinuje o tom, že Slovenská republika, on ako lobista spaľovniarskeho biznisu potrebuje novú spaľovňu, aby sme mali kam umiestňovať usmrtené zvery kvôli slintačke a krívačke, tak my máme takého ministra životného prostredia, ktorý nepozná ani len rozdiel medzi kafilériou a spaľovňou.

vymazať 28.
Ďakujem za slovo.
Kolega, ty si povedal, že Tomáš Taraba, ktorý teda veľa sa montoval do tohto návrhu zákona, tu nie je, pretože rieši kanalizácie. No pozor, pozor na propagandu, špeciálne na tú, ktorú okolo seba vytvára antiminister životného prostredia, nie, Tomáš Taraba naozaj neriešil vodovody a kanalizácie aj napriek tomu, že sa snaží vytvoriť okolo seba tú auru, že on je ten, kto odkanalizuje Slovensko a pripojí domácnosti na verejné vodovody, tudlajs, hej? Príklad, Ficova vláda bola v okrese Rimavská Sobota na výjazdovom rokovaní v júni 2024, obciam tam prisľúbili pomoc s dostupnosťou pitnej vody, my sme so starostami a starostkami sa osobne stretli minulý týždeň. Môžeš trikrát hádať, čo sa zmenilo, nezmenilo sa nič, práve naopak. Tomáš Taraba iba prednedávnom obciam postavil ďalšiu nezmyselnú bariéru, keď envirofond, ktorý má na starosti, navýšil úroky na úvery pre samosprávy, navýšil, hej? Tie úroky boli pôvodne 0,1 a zvýšil ich na 2 %, potom sme trošku zatlačili, pre vodovody a kanalizácie to znížil na 0,5, ale aj tak, povedz mi aj ty so svojou komunálnou skúsenosťou, ktorá obec má peniaze na rozhadzovanie, keď základný princíp environmentálneho fondu je, že peniaze na zlepšovanie stavu životného prostredia majú byť dostupnejšie, nie komplikované a nedosiahnuteľné, ako keby už doteraz obce nemali dostatok bariér na ceste za vodovodmi a za kanalizáciami. No a do toho teda prichádza Tomáš Taraba, ktorý stále nepochopil, že je ministrom životného prostredia a nie ministrom špinavého biznisu. Takže toľko k tomu, ako Tomáš Taraba rieši vodovody a kanalizácie.
A na záver trochu faktografie pre našich koaličných politikov, aby si uvedomili, v akej sme situácii. 1,5 mil. ľudí na Slovensku bez kanalizácie, pol mil. Slovákov a Sloveniek bez pitnej vody v kohútiku, ale hlavne, že máme vodu v ústave, však, pán Danko?

vymazať 28.
Ďakujem za slovo.
Kolega, ty si povedal, že Tomáš Taraba, ktorý teda veľa sa montoval do tohto návrhu zákona, tu nie je, pretože rieši kanalizácie. No pozor, pozor na propagandu, špeciálne na tú, ktorú okolo seba vytvára antiminister životného prostredia, nie, Tomáš Taraba naozaj neriešil vodovody a kanalizácie aj napriek tomu, že sa snaží vytvoriť okolo seba tú auru, že on je ten, kto odkanalizuje Slovensko a pripojí domácnosti na verejné vodovody, tudlajs, hej? Príklad, Ficova vláda bola v okrese Rimavská Sobota na výjazdovom rokovaní v júni 2024, obciam tam prisľúbili pomoc s dostupnosťou pitnej vody, my sme so starostami a starostkami sa osobne stretli minulý týždeň. Môžeš trikrát hádať, čo sa zmenilo, nezmenilo sa nič, práve naopak. Tomáš Taraba iba prednedávnom obciam postavil ďalšiu nezmyselnú bariéru, keď envirofond, ktorý má na starosti, navýšil úroky na úvery pre samosprávy, navýšil, hej? Tie úroky boli pôvodne 0,1 a zvýšil ich na 2 %, potom sme trošku zatlačili, pre vodovody a kanalizácie to znížil na 0,5, ale aj tak, povedz mi aj ty so svojou komunálnou skúsenosťou, ktorá obec má peniaze na rozhadzovanie, keď základný princíp environmentálneho fondu je, že peniaze na zlepšovanie stavu životného prostredia majú byť dostupnejšie, nie komplikované a nedosiahnuteľné, ako keby už doteraz obce nemali dostatok bariér na ceste za vodovodmi a za kanalizáciami. No a do toho teda prichádza Tomáš Taraba, ktorý stále nepochopil, že je ministrom životného prostredia a nie ministrom špinavého biznisu. Takže toľko k tomu, ako Tomáš Taraba rieši vodovody a kanalizácie.
A na záver trochu faktografie pre našich koaličných politikov, aby si uvedomili, v akej sme situácii. 1,5 mil. ľudí na Slovensku bez kanalizácie, pol mil. Slovákov a Sloveniek bez pitnej vody v kohútiku, ale hlavne, že máme vodu v ústave, však, pán Danko?

Ďakujem za slovo. Ja len tak prirodzene naviažem, ono totižto podmienkou toho, aby z toho, čo tu máme aktuálne na stole, vzniklo niečo, čo bude použiteľné a aj funkčné v budúcnosti, ono je to podmienené tým, že aj ministerskí úradníci budú chcieť spolupracovať s tou odbornou verejnosťou, to len taká poznámka pod čiarou, ale chcel som na záver, lebo pomerne dnes veľa som rozprával, že my sa tu od desiatej rozprávame v tomto vzácnom pléne, o tak dôležitej téme, o duševnom zdraví. Je pol štvrtej a venovali sme tejto téme, resp. tomuto návrhu zákona naozaj veľa času, ak teda s malou odbočkou o záchrankách, ale naozaj veľa času. Mne je aj ľudsky aj úprimne mi je ľúto, že sme sa rozprávali vlastne len v takom uzavretom klube opozičných poslancov a poslankýň a že vecne nevystúpil k tomuto návrhu nikto. Ja verím, že ešte nejaké záverečné slovo, pán minister, ktorý sa tvári, že by tu radšej nebol ako bol, bude mať, ale fakt je ten, že od desiatej tu o tom diskutujeme, diskutujeme len v rámci opozície a urobme si len taký akože do budúcna, len taký test, hej, prioritami, že keď sa bude rozprávať o ústavnom zákone o dvoch pohlaviach, že koľko ľudí z koalície bude rozprávať.

Pani Kolíková, ďakujem, že ste sa zapojili do tejto diskusie a že ste tiež riešili to, že tento zákon, respektíve jeho návrh neprináša tú očakávanú zmenu v psychoterapii a ten problém, ktorý ja teda, vy ste to nasvietili, ja to čítam teda veľmi citlivo hej, že nevieme zoficiálniť prácu ľudí so psychoterapeutickým vzdelaním. Čiže tých ľudí, ktorí získali vzdelanie ako nezdravotníci a takto jednoducho nevyužívame zdroje, ktoré máme k dispozícii, ten ľudský kapitál, odborný kapitál. A títo ľudia, ja to teda vnímam veľmi citlivo až kriticky, že zostanú v takej sivej zóne a ak budú teda poskytovať psychoterapiu cez povolenky, tak, tak oni jednoducho ostanú z pohľadu neoprávneného podnikania, vlastne oni budú balansovať na hrane a trestnej zodpovednosti a ja neviem teda, že či toto je to, čo chceme, aby sme tu mali ľudí v pomáhajúcej profesii, ktorí budú na hrane zákona, pretože taká bude realita.
No a keď ste spomínali tú medzirezortnú skupinu na ministerstve zdravotníctva, ktorá začala teda pôvodne pracovať 2020 august, tak ten paradox, že vlastne vtedy tam bolo aj školstvo, no a vo finále školstvo bolo z tohto celého odpílené. Práve tam, kde najviac tú pomoc potrebujeme, v skupine detí a mládeže, tak práve tam tá pomoc nepríde a to ja tiež nemám porozumenie, ja tomu jednoducho nerozumiem. Akokoľvek sa snažím tomu porozumieť, tak tomu nerozumiem.

Ďakujem, pán predsedajúci, opäť za, za slovo. Ja som neplánoval v tomto druhom kole vystúpiť. Mal som pocit, že v tom prvom vystúpení za klub, v tom tridsaťminútovom že som využil všetok čas a priestor, ktorý som chcel k tejto téme, ale som rád, že sa rozprávame o duševnom zdraví a že tu vznikla síce taká jednostranná debata, lebo druhá strana mlčí a svedčí, ale že to je, tejto dôležitej téme venujeme toľko času na tejto pôde, je vzácne. Dovolím si jednak sa ospravedlniť za to slovo „zvracanie", som netušil, že fyziologické procesy sú také citlivé, ale potom som si vlastne spomenul, že Martina Šimkovičová bola v Slovenskej národnej galérii a tiež s tým mala problém. Takže ospravedlňujem sa. A vrátim sa k tomu výroku pána predsedajúceho, že teda psychológovia a psychiatri nemajú robiť politiku.
No vec sa má tak, že psychológovia konkrétne a psychoterapeuti, teda odborná verejnosť sa snažila robiť v prípade tohto návrhu tohto konkrétneho zákona robiť politiku. A robili naozaj všetko, čo mohli a vynaložili veľa síl a energie, času do toho, aby z toho zákona vytiahli esenciu toho najlepšieho možného. Ale musím sa vrátiť k tomu, že s akou odozvou sa stretli. Ja som to hovoril vo svojom prvom vystúpení.
Odborná verejnosť organizovala po zverejnení teda toho návrhu aj hromadnú pripomienku, ktorú podporilo 4 500 približne ľudí, fyzických aj právnických osôb, no a pripomínam, že táto hromadná pripomienka nebola akceptovaná, resp. išla na vládu s rozporom, ktorý nebol odstránený. Čiže sa vraciam k tomu, že ako si ministerstvo zdravotníctva, poťažmo vláda, váži odborný hlas, hlas odborníkov a odborníčok, k téme, keď nie je schopné s nimi ani korektne komunikovať, ani im povedať, že dobre, skúste nabudúce, alebo neviem čo. Ale oni nedostali ani zápisnicu z medzirezortného pripomienkového konania, z rozporka, hej? (Reakcia navrhovateľa.) No tak dokážte, že bola odoslaná. (Reakcia navrhovateľa.) Ale tak mi, tak dokážte, že bola odoslaná. Dajte mi podateľňu, čas, kedy pod akým číslom, dokážte to.
A, no a druhá časť toho, čo pán Gašpar povedal, teda že psychológovia a psychoterapeuti a psychiatri nemajú robiť politiku, tak predpokladám teda, že pán predsedajúci narážal na otvorený list, ktorý bol poslaný predsedovi vlády. Ja viem, že je to citlivé písať nejaký otvorený list, ale títo odborníci, o ktorých sa rozprávame, majú čísla, majú dáta a oni vidia, čo ten zhrubnutý jazyk a to, ako sa politici, špeciálne koalície, správajú vo verejnom priestore, ako deformujú diskusiu, aký jazyk používajú, ako sa vyjadrujú a po každej jednej homofóbnej, mizogýnnej, hocijakej inej poznámke vidia, aký dopad to má na duševné zdravie ľudí tejto krajiny. Špeciálne na mladých ľudí a na ľudí, ktorí sú buď teda deti v predškolskom, školskom veku, aj predškolskom podotýkam, alebo sú na stredných školách, a my nemáme pre nich dostačujúcu záchrannú sieť, ktorá by im v tých stavoch, ako sa cítia a ako im je, pomohla. Veď o tom celý čas rozprávame.
A keď raz odborníci a odborníčky vidia, že haló, my nemáme kapacity na to, aby sme pomohli všetkým, napríklad OZ-ko, ktoré prevádzkuje najväčšiu linku pomoci, internetovú poradňu pre mladých ľudí, hovorí, že každý, neviem koľký, šiesty-siedmy telefonát môže byť iba obslúžený, tak aký ďalší dôkaz potrebujete o tom, aby ste povedali, že dobre urobíme krok, alebo dva, alebo tri späť, spomalíme, lebo to má dopady. A potom sa stane niečo ako Spišská Stará Ves, stane sa dvanásťročný chlapec, ktorý si vezme život kvôli homofóbnej šikane, a prejde to tým spravodajským cyklom, niektorí citliví politici a političky k tomu dajú stanovisko, koaliční väčšinou nie, lebo veď museli by si priznať trošku viny a ideme ďalej, a ideme ďalej bez povšimnutia.
A potom sem príde takýto mačkopes, ktorý nič nerieši, nerozširuje podľa toho pôvodného zámeru dostupnosť k zdravotnej starostlivosti, naopak ju zužuje, po prvé, ten požadovaný cieľ, ktorý mal byť, že sa rozšíri mimo zdravotníctva pomoc, robí naopak, hej, zužuje sa. Spomínali sme s kolegyňou Kalmárovou, že psychodiagnostické testy to opäť pohorelo. Dva ciele, ktoré boli v pláne obnovy a odolnosti v rámci duševného zdravia, končia absolútnym fiaskom. A potom dnes na vláde bola teda informácia o priebežnom plnení úloh akčného plánu duševného zdravia na roky ´24 až 2030. No ja mám paniku z toho pri tej kvalite tej parlamentnej, teda nie parlamentnej, politickej práce a odbornej práce, ako sledujeme, o čom sa rozprávame, že ako tento akčný plán dopadne. Ja naozaj mám dôvodné obavy, ako horíme a ešte horieť budeme.
A my tu nerozprávame len o verejnom jazyku, o tom, aká, aký problém je šikana a nedostupnosť starostlivosti, my tu máme kopec ďalších stresových faktorov špeciálne pre mladú generáciu, ktorá vôbec nie je obsiahnutá, na ktorú ministerstvo zdravotníctva nielenže v tejto práci, ani pri tomto zákone nemyslí. Ja sa pýtam, dokedy tu budeme sa, no niekto si dovolil kritizovať nejakého politika, že povedal neviem čo alebo, alebo čo. To je, to je to, čo vy v tom čítate? Že niekto vás kritizuje kvôli tomu, ako komunikujete, namiesto toho, aby ste si z toho zobrali, že aha, máme problém, urobme krok späť a začnime s čistým štítom. Dobre, veď sa dohodnime. Máme spoločenskú dohodu, že od zajtra začíname korektne, zabudneme, čo bolo, bolo, nikto nebude už vyhadzovať nikomu nejaké suky a neviem čo, ale poďme už niečo robiť. Poďme konečne niečo robiť. Čo viac potrebujete? Ďalšiu tragédiu, ďalších osem tragédií? Čo ešte potrebujete na to, aby ste si povedali, že robíme krok späť a ideme na novo. Čo? Povedzte mi to. (Potlesk.)

Pán podpredseda, pokojne sa, zapojte sa do diskusie, zoberte si slovo ako rečník a vyjadrite sa, nemusíte moderovať diskusiu. To sa od vás neočakáva. Očakáva sa, že sa postavíte tam za ten pultík a budete rozprávať, pretože zatiaľ jediný človek, ktorý sa sem prišiel vyzvracať, bol váš kolega Mažgút. A inak akože vecná a odborná, profesionálna debata k tejto téme neexistuje. Jediný, kto diskutuje o duševnom zdraví, pretože to považujeme za prioritu, sme tu my. Pán minister tam poklepkáva si hlavou, dáva za pravdu, neviem, čo si popravde myslí, ale naspäť teda ku kolegovi.
Mňa zaujala, zaujalo to stanovisko, že nemáme kapacity pripraviť nejaký protinávrh alebo, alebo vylepšiť tento zákon. No pravda je taká, že tento zákon, tento návrh je neopraviteľný. Už len k tej podstate, že je nevykonateľný, ja neviem si predstaviť, že čo za vesmírnu silu by sme museli vynaložiť, aby sme to opravili v krátkosti času do druhého čítania. To sa jednoducho nedá. No a je to o to alarmujúcejšie, že nám okrem toho, že ako spoločnosť v akom sme stave a ja o tom ešte dnes budem rozprávať, o tom, aký dopad má aj politický, politický jazyk a ako sociálne siete a všetko pôsobí na generáciu špeciálne mladých ľudí, tak okrem toho teda, že tento zákon, tento návrh zákona zužuje prístup k zdravotnej starostlivosti a uzatvára ho v zdravotníctve namiesto toho, aby ten deklarovaný cieľ, aby ho rozšíril, tak popri tom nám tu pôsobia na scéne rôzni ezopezo ľudia, hej, Haré Krišná, ktorí sa tu tvária, akože my vás vyliečime, my vám pomôžeme, kúpte si tento kameň, tento, tento olejček a bude vám dobre, choďte si zabehať, keď vám je zle, čo je absolútne škodlivé, tak ja neviem, ešte, ja som si myslel, že mňa už napríklad nič neprekvapí, ale minule som sa dozvedel, že Martin Jakubec, ten, čo spieva v Senzi hity, hej, že ten sa najnovšie tvári ako psychoanalytik, tak ja neviem, že ešte čo potrebujeme, aby sme sa zastavili a začali konať.

Ďakujem, Oskar, že si naviazal na mňa a ďakujem za to, že si spomenul a register, lebo to ja som vlastne ani nestihol, alebo nemal som priestor do svojho vystúpenia vtesnať. Ono registre, to je celkom akože bizarnosť v tomto návrhu, lebo aktuálne fungujúca Slovenská komora psychológov nemá registre, hej, po vládach digitálnych lídrov Slovenská komora psychológov pracuje v Exceli, lebo veď data safety. A vec je taká, že ministerstvo zdravotníctva doteraz neukončilo verejné obstarávanie na registre, ktoré podľa plánu obnovy majú byť hotové a pripravené na užívanie do konca júna, hej. To je nepredstaviteľné, aby sa to stíhalo, aby ten register aj pre Slovenskú komoru psychológov alebo pre tú novú superveľkú komoru, ktorú rieši tento zákon, bol funkčný od 1. 7. To jednoducho, to sa nedá, to sa nedá stihnúť a ani sa to naliať vlastne do toho registra. A nehovoriac o tom, že ročné náklady na údržbu tých registrov, ako ich prezentuje ministerstvo zdravotníctva v tomto návrhu, to komora nemá ako finančne zabezpečiť. Čiže to je tiež taká zaujímavosť celého tohto návrhu.
No a ešte naviažem na to, čo už bolo povedané, tak okrem toho, že teraz sa rozprávame o jednom zbabranom návrhu zákona, tak v tieni ostáva ešte druhý projekt duševného zdravia, ktorý už bol spomenutý a ktorý bol z plánu obnovy vyškrtnutý, a je to projekt za päť a pol milióna eur, projekt modernizácie psychohygienistických testov a metód. Tento sa nestihol dokončiť, pretože štyri roky bolo málo a preto ho ministerstvo zdravotníctva ukončilo. A ja teda nechcem ukazovať, ani od toho tu podľa mňa nie sme, lebo to nikam neposúva túto diskusia, aby sme ukazovali prstom, že koho je to vina, toto nepatrí do tejto diskusie, ak sa chceme posunúť ďalej a veci riešiť a problém riešiť a ono je to vlastne bezpredmetné ukazovať prstom. Dôležité je to, že ako táto konkrétna situácia, v ktorej sa nachádzame, ukazuje, že táto krajina jednoducho negeneruje politickú vôľu a silu na to, aby duševné zdravie populácie systematicky sa zlepšovalo, a to je smutné.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dobrý deň vám želám. Pre mňa toto vystúpenie bude trošku osobné, pretože dnes chcem využiť tento priestor na to, aby som sa vám prihovoril nielen ako váš poslanecký kolega, ale aj sa vám prihovorím ako človek, ktorý sa už vyše desaťročie venuje podpore prevencie duševného zdravia, pretože na svojej vlastnej osobnej skúsenosti som si okúsil, aké je to náročné, keď človek musí vyhľadať odbornú pomoc a práve na základe môjho vlastného osobného príbehu môjho liečenia venujem od toho času, už je to aktuálne dekáda a vyše, naozaj veľa času a energie osvete a podpore programov duševného zdravia a prevencie, ale aj podpore mimovládnych organizácií, ktoré, a to si musíme povedať úplne úprimne, že vo veľkej miere v starostlivosti o duševné zdravie suplujú povinnosti štátu. To je fakt. Za tie roky musím konštatovať, že aj prierezom cez vlády, ako nasledovali, nevidím žiadne výrazné, markantné zlepšenie a, žiaľ, nevidím ani žiadnu koncentrovanú snahu investovať čas, energiu, peniaze alebo odborný kapitál do toho, aby sme podporovali funkčné riešenia, ktorých aplikovanie by naozaj rapídne znížilo výdavky štátu. Nie nadarmo sa hovorí, že prevencia je lacnejšia ako sanovanie dôsledkov tej zanedbanej prevencie. A na to máme aj čísla.
Zo štúdií jasne vychádza, že jedno investované euro do oblasti duševného zdravia sa neskôr vráti ako deväť eur. To je naozaj veľký nepomer. A máme dokonca na to aj naše národné čísla, nie úplne aktuálne, čo je tiež na zamyslenie, že by sme možný, možno si mohli aktualizovať údaje, každopádne pracujeme s tým, čo máme, a Útvar hodnoty za peniaze v máji 2020 zverejnil štúdiu, ktorú počítal ešte pred covidom, čo je dôležité aj podotknúť, a duševné poruchy podľa výpočtov ÚHP nás vtedy stáli až 2,1 mld. eur ročne, čo za rok 2019 predstavovalo 2,4 % HDP. Čiže viac ako výdavky, ktoré smerovali do vedy, výskumu alebo do obrany štátu. A to podotýkam a podčiarkujem, že to bolo pred covidom. Ako všetci na základe svojich vlastných osobných skúseností zo života v tejto krajine vieme, covid toho porobil veľa, okrem toho teda, že nám dal pandémiu Kotlára, tak nám dal aj iné prejavy a jednou, jedným z tých prejavov je teda aj pandémia duševných ťažkostí a špeciálne, ale nielen, samozrejme, sledujeme pandémiu duševných ťažkostí v skupine detí a mladých ľudí. A, žiaľ, je naozaj veľmi smutné, že aktuálna koalícia k zlepšeniu situácie a zlepšeniu stavu s duševným zdravím tejto populácie nepomáha. Nepomáha jednak svojou politickou prácou a nepomáha ani svojím správaním, a to nie je nič nové, to jednoducho musíme len konštatovať, že duševné zdravie nie je prioritou tohto vládneho kabinetu a to dokonca ani v časoch, kedy školy čelili jednej bombovej vyhrážke za druhou, čo teda rozhodne neprispelo k duševnej pohode detí, mládeže, ani personálu, ani rodičov, nevidíme koncentrovanú snahu zlepšovať prevenciu duševného zdravia v časoch, kedy napríklad 18-ročný študent v Spišskej Starej Vsi na smrť dobodal svoju spolužiačku a učiteľku, kedy si 12-ročný chlapec z Košíc vzal život, pretože bol šikanovaný pre svoju inakosť, a lebo kedy boli Juraj Vankulič a Matúš Horváth chladnokrvne zastrelení kvôli svojej identite.
To, v akom stave je duševné zdravie tejto krajiny a tie osobné tragédie, ktoré sledujeme, nevieme nijako izolovať od tej politickej nekultúry, ktorá je našou každodennou realitou, a celkovo od tej spoločenskej atmosféry, ktorá je v krajine, ktorú vedie koalícia plná grobianov, homofóbov, mizogýnov a Martina Šimkovičová. Ja sa pýtam, ako môžeme docieliť zlepšenie duševného stavu a zdravia populácie a celkovej atmosféry, keď bývalý poslanec tejto inštitúcie priamo v tejto budove svojej kolegyni nadáva do súk. Ako sa môže duševné zdravie a spoločenská atmosféra zmeniť, keď tu predsedajúci, podpredseda parlamentu národu k nedeľnému obedu v televíznej diskusii verejnoprávneho média rozpráva o buznách? Ako sa to môže celé tu zlepšiť, keď premiér tejto krajiny už svojim vlastným občanom, samozrejme tým, ktorí ho volili nie, ale tým, ktorí ho nevolili áno, nadáva do potkanov, do prasiat, do prostitútok a hocičoho iného, pretože možno aj vplyvom duševného zdravia predsedu vlády sledujeme, že on už ani nevie vlastne komunikovať inak ako bez vulgarizmov a hrubosti.
No a to ma privádza k návrhu zákona o psychologickej a psychoterapeutickej činnosti, pretože správanie premiéra a tento zákon sú úzko prepojené. Do tohto návrhu vkladala odborná verejnosť naozaj veľa nádeje. Ostatne o zriadení nadrezortnej komory a celkovo o tomto zákone sa na ministerstve zdravotníctva začalo nielen rozprávať, ale aj pracovať v auguste 2020, kedy sa vtedy prvýkrát stretla medzirezortná pracovná skupina. A to, že finálne znenie tejto legislatívy doručila iná skupina a nie v požadovanej kvalite, tak k tomu sa dostanem neskôr.
Tento návrh zákona bude predpokladám veľmi pozorne sledovaný nielen nami, ale bude pozorne sledovaný aj médiami, pretože je to ten návrh zákona, ktorý mal ambíciu byť aj náhubkovým zákonom, pretože chcem pripomenúť, že práve pri tomto zákone chcela byť mimoriadne kreatívna sestra premiéra Roberta Fica, osviežim pamäť, prokurátorka Lucia Chabadová, ktorá teda pôsobí na odbore legislatívy Generálnej prokuratúry, práve ona bola autorkou pripomienky, ktorou navrhovala obmedziť otvorené listy psychológov a psychiatrov. Ono síce v pripomienke, ktorú zaslala Generálna prokuratúra premiér nebol menovaný osobne, ale také tie náznaky tam boli, samozrejme, a keď sa spomínal nedávny otvorený list, ktorý mu adresovali psychiatri a psychológovia, ja z nej, z tej pripomienky budem citovať, ak dovolíte: „Nedá sa opomenúť v nedávnych dňoch medializovaný otvorený list psychiatrov a psychológov adresovaný vysokému politickému predstaviteľovi," to sa píše na začiatku pripomienky, „podľa ktorej teda odborníci," citujem opäť: „vážne zneužili svoje profesionálne postavenie na politické ciele. Vychádzajúc z obsahu listu je nutné konštatovať, že k tejto svojej „aktivite" boli uvedení odborníci politicky motivovaní." Generálna prokuratúra preto navrhla ministerstvu zvážiť doplnenie zákona o povinnosť psychológov a psychoterapeutov zdržať sa takého konania, citujem: „ktoré by znižovalo vážnosť stavu a súčasné konania, ktoré by spochybňovalo objektívny výkon ich povolania."
No, pozitívne je, že táto pripomienka našťastia, našťastie nebola v pripomienkovom konaní akceptovaná, žiaľ, musím konštatovať, že nebolo akceptovaných mnoho ďalších pripomienok vrátane tých relevantných od odbornej verejnosti, ku ktorým sa dostanem. Ale ešte chvíľu, lebo si tým chcem pomôcť, zostanem pri pripomienke Generálnej prokuratúry, pretože tá mala aj iný odtieň, ona si totižto, Generálna prokuratúra, v návrhu toho zákona všimla isté nazvime to diskrepancie. Citujem: „Zámeru predkladateľa návrhu zákona, pokiaľ ide o jeho obsahovú časť, rozumieme. Vôľu predkladateľa vypracovať novú právnu úpravu nepochybne urýchlila aj požiadavka spoločnosti vyplývajúca z nedostatku odborníkov vykonávajúcich psychologickú a psychoterapeutickú činnosť. Slovenská republika čelí dlhodobému nedostatku odborníkov na duševné zdravie, čo sa odzrkadľuje na obmedzenej dostupnosti psychologických služieb pre verejnosť. Na druhej strane je však pre nás neprijateľná forma návrhu zákona, v akej bol predložený. Po preštudovaní návrhu zákona máme za to, že jeho v súčasnosti predložené znenie je nezrozumiteľné, v niektorých častiach až chaotické a v rozpore s požiadavkami, ktoré sú kladené na tvorbu právnych predpisov, tak ako ich predpokladá zákon o tvorbe právnych predpisov. Jedným zo základných pravidiel tvorby právneho predpisu je terminologická správnosť, presnosť a všeobecná zrozumiteľnosť, z čoho vyplýva dôvodná obava, že v prípade schválenia takto navrhovanej právnej úpravy bude jej aplikácia v praxi spôsobovať nemalé problémy."
Ja som si teda vyhodnotenie pripomienkového konania veľmi pozorne preštudoval, všetkých 322 strán a je pravda, aby som nekrivdil, že veľa techniky bolo upravenej, ale nie všetka. Za všetky bizarnosti spomeniem napríklad § 6 poskytovanie psychologickej činnosti a poskytovanie psychoterapeutickej činnosti, kde v odseku 6 sa píše: „ak ide o poskytovateľa právnickú osobu podmienkou poskytovania psychologickej činnosti a poskytovania psychoterapeutickej činnosti je podľa písm. e) odborný garant s odbornou spôsobilosťou podľa ods. 5 písm. e)." Písm. e) v ods. 5 neexistuje. To by bol však najmenší problém tohto návrhu, pretože chcem sa dostať celkovo k tomu obsahu.
Zámerom reformy, tak ako bola zamýšľaná, bolo zvýšenie dostupnosti odborníkov v psychológii a v psychoterapii a teda aj konkrétne odstránenie tých mnohých prekážok pre psychológov a psychologičky, ktorí dnes fungujú mimo rezortu zdravotníctva a ďalších profesií. Čiže toto bola jedna časť a druhá časť bol cieľ, samozrejme, zriadenie, ako sme počuli aj v úvodnom slove pána ministra, nadrezortnej komory. To bolo na začiatku. No a skončilo sa to tak, že jednak návrh nezodpovedá tým zámerom, ktoré sú uvedené v predkladacej a v dôvodovej správe a tento návrh zákona, tak ako pôvodne chcel rozšíriť zdravotnú starostlivosť, tak ju zužuje a tak ako ju chcel dostať mimo rezortu zdravotníctva, tak ju ešte viac uzatvára v rezorte zdravotníctva.
Čiže v skratke, nedá sa povedať inak, že tento návrh zákona nie je nič iné, iba fail a práve preto ho v tomto znení klub Progresívneho Slovenska nepodporí, aj to rozvediem prečo.
Čo sa týka cieľa zriadenia spomínanej nadrezortnej komory, tak ten je splnený v podstate iba formálne, pretože on vlastne komplikuje situáciu a ešte viacej zneprehľadňuje poskytovanie služieb, zvyšuje nároky na činnosť stavovskej organizácie, ale aj zabezpečenie financovania komory. Už dnes je stav financovania neudržateľný, keďže komora, ako isto, alebo teda možno viete, nie je financovaná z rozpočtu a zároveň financovanie je obmedzené reguláciou podľa zákona 578. A spomínajú päť sedem osmičku, tak tento návrh, o ktorom teraz diskutujeme, ako som spomínal, má veľa chýb, no a ono jednou z tých najväčších chýb je, že nie je celkom zrozumiteľné, že podľa ktorého zákona sa má komora vlastne riadiť a postupovať pri jednotlivých psychológoch. Kedy sa má riadiť podľa 578 a kedy podľa tohto nového zákona a kedy sa vlastne tá činnosť viaže na zdravotníckych psychológov, čiže na konci dňa, čo to prinesie, tak to bude chaos a komplikácie pre výkon tej novej komory.
Sčítané a podčiarknuté, teda aby som sa dostal k nejakému zhrnutiu, predtým ako vám budem čítať Liebesbrief, zákon, ktorého príprava na začiatku, nebudem klamať, poviem tak, ako je, spôsobila v odbornej komunite nadšenie, že konečne sa niečo ide robiť, tak ten zákon, resp. jeho návrh dopadá tak, že to bude v podstate iba odfajfknuté, pretože formálne síce ministerstvo zdravotníctva pripravilo tento návrh tak, aby bol splnený cieľ plánu obnovy, ale nie je splnený cieľ samotnej reformy, napriek tomu, že to predkladateľ deklaruje. Preto je mi to ľúto, ale ak to teda Národná rada schváli v tomto znení, tak tento návrh neprinesie tú dlho očakávanú a požadovanú zmenu, a pretože to, o čom diskutujeme, je nejasné, je to komplikované, aktuálne, žiaľ, aj nevykonateľné.
A prečo sa to stalo? No stalo sa to preto, lebo finálnu podobu tohto návrhu pripravovali ľudia, ktorí, po prvé, nepoznajú prax a, po druhé, nepoznajú ani činnosť stavovskej organizácie. A to je dôvod, prečo návrh v tejto podobe sa nestretáva logicky s podporou odbornej verejnosti. Odborná verejnosť sa práve preto zapájala aj do pripomienkového konania, zorganizovala dokonca aj úspešnú hromadnú pripomienku, ona sa volala Umožnime psychológom a psychoterapeutom regulárne pracovať a povedzme si, ako dopadla tá hromadná pripomienka. Podotýkam, bola podaná v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády, za 55 hodín ju podporilo 4 478 podporovateľov, fyzických aj právnických osôb, rozporové konanie za účasti štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva pána Štofka sa uskutočnilo 19. februára, no a na rozpore k bodu číslo jeden hromadnej pripomienky jej spoluautorka trvala a do dnešného dňa nedostala zápisnicu. Prečo je to dôležité? Pretože podľa čl. 18 legislatívnych pravidiel sa upravuje, že ako sa o výsledku rozpor... pripomienkového konania, pardon, dozvie legislatívna rada vlády jednak, ale aj samotná vláda, ktorá návrh schvaľuje. No a, žiaľ, informácia o neodstránení rozporu k hromadnej pripomienke verejnosti musí byť obsahom samotného vyhlásenia predkladateľa, ktorý je súčasťou materiálu a ktorý sa teda predkladá na rokovanie vlády. O hromadnej pripomienke verejnosti musí byť informácia aj v predkladacej správe materiálu a detailné vyjadrenie k jednotlivým pripomienkam by malo byť zahrnuté do vyhodnotenia pripomienkového konania ako súčasti celého materiálu, no a to dôležité, v procese schvaľovania na zasadnutí vlády 4. marca nebolo splnené nič z vyššieho spomínaného. To znamená, že v predkladacej správe nie je uvedená informácia o hromadnej pripomienke, po prvé, ani, po druhé, o spôsobe jej vyhodnotenia a tiež, po tretie, absentuje informácia o tom, že pretrváva rozpor.
Čiže moja otázka znie, ako mohla vláda, poťažmo minister zdravotníctva hlasovať za materiál, v ktorom nebol odstránený rozpor. To už naozaj, že tu neplatia žiadne pravidlá, že nerešpektujeme nič, čo je napísané, čo by sme mali rešpektovať, takto sa vyhraj voľby, môžeš všetko vláda má správať k svojim odborným kapacitám, takto sa im vysmievať do tváre, že vlastne nie je ani schopná, ani ochotná korektne komunikovať a počúvať. A najhoršie na tom je, že rozprávame o návrhu zákona, ktorý sa týka aj voličov a voličiek koalície. Aj toto je ten odkaz, ktorý vidíme na bilbordoch a na platených reklamách, že robíme to pre vás, robíme pre ľudí. Kde? Kde je v tomto správaní robíme pre vás, robíme pre ľudí, prosím vás? Pýtam sa.
A ja úplne rozumiem tej frustrácii, ktorú aktuálne cíti odborná verejnosť, pretože s nimi komunikujem, oprávnene cítia tú frustráciu aj hnev, aj znechutenie, že z formovania finálnej podoby tohto zákona boli vynechaní a, žiaľ, musím konštatovať, že skončilo to v podstate ako často a hanebne, že je to celé o nás bez nás. A keďže, ako hovorím, s odbornou verejnosťou komunikujem na rozdiel od ministerstva, komunikujem vecne a denne, tak som požiadal stavovské organizácie, ktoré sú dotknuté touto úpravou, o ich stanoviská. A ono je to v podstate najmenej, čo v tomto momente môžem pre nich spraviť, pretože keď vláda a ministerstvo s nimi nekomunikuje, tak aspoň chcem urobiť všetko preto, aby v tomto pléne, keďže tu sa o tom bude rozhodovať, bol počutý hlas stavovských organizácií, odborníkov a odborníčok a mám teda viacero stanovísk a rozhodol som sa, verím, že máte pre to pochopenie, že využijem všetok zvyšný čas svojho vystúpenia, aby som vám tie stanoviská reprodukoval a ja ich potom aj pánovi ministrovi odovzdám, keby náhodou sa mu v mailboxe stratili... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pán Sabo, odpustite na sekundu, pozdravujem študentov z gymnázia z Komárna, skôr než neodídu, podľa mňa vy budete súhlasiť. Pozdravujem! (Potlesk.)

Sabo, Michal, poslanec NR SR
Zhodou okolností rozprávam o zákone, ktorý sa vás veľmi dotýka, bytostne, takže je to pre vás.
Ako prvé si dovolím prečítať stanovisko Slovenskej komory psychológov.
Základným zámerom reformy v oblasti duševného zdravia, ktorá mala byť podporená komponentom 12 plánu obnovy a odolnosti, bolo zvýšenie dostupnosti odborníkov v oblasti psychológie a psychoterapie prostredníctvom odstránenia systémových bariér pre psychológov mimo rezortu zdravotníctva, rovnako i v ďalších profesiách pôsobiacich v oblasti psychoterapie, ktoré mali byť vyriešené prostredníctvom novej legislatívnej úpravy. V súčasnosti, žiaľ, pre dlhoročne platnú legislatívnu úpravu nemôžu všetci odborníci v oblasti psychológie a psychoterapie poskytovať služby a neexistuje jednotná regulácia povolania a dáta z toho vyplývajúce.
Základným cieľom novej legislatívnej úpravy malo byť zriadenie tzv. nadrezortnej komory a zvýšenie odbornosti a zabezpečenie regulácie vo vzdelávaní, disciplinárneho dohľadu a tiež poskytovanie právnej pomoci pre tieto povolania bez ohľadu na rezort, v ktorom sa vykonávajú.
Zákon i napriek vyjadreniam Ministerstva zdravotníctva v dôvodovej správe k jeho návrhu očakávanú zmenu neprináša. Umožní registráciu do komory psychológom vykonávajúcim výkon mimo, povolania mimo zdravotníctva, ale i tým, ale iba tým, ktorí splnia stanovené podmienky, pardon. Tým čiastočne splní cieľ plánu obnovy a odolnosti. Návrh nevytvára rámec, ktorý by umožnil splnenie podmienok pre registráciu a výkon povolania všetkým odborne kompetentným psychológom a psychoterapeutom.
Čo zákon prináša? Psychológovia pôsobiaci mimo zdravotníctva, ktorí sa do komory budú môcť registrovať, nebudú môcť hneď získať licencie na výkon povolania vo vlastnom mene. Ministerstvo zdravotníctva zvolilo ako riešenie pre zvýšenie počtu odborníkov vydanie nového všeobecne záväzného právneho predpisu o spôsobe ďalšieho vzdelávania, hodnotení vzdelávania, sústave špeciálnych odborov a sústave certifikovaných činností v súvislosti s výkonom psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti. Toto nariadenie vlády Slovenskej republiky v budúcnosti upraví spôsob ďalšieho vzdelávania psychológa a psychoterapeuta, ktorý nie je zdravotníckym pracovníkom, sústavu špecializačných odborov a sústavu certifikovaných činností.
Čo znamená v budúcnosti? Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa v jednom bode pri vyhodnotení pripomienok k rozporovému konaniu vyjadruje nasledovne, citujem: Na základe potreby splnenia viacerých podmienok pre vydanie licencie poskytovateľovi podľa tohto zákona uplynie značný čas, kým budú podmienky k vydaniu licencie poskytovateľom, fyzickou osobou ani poskytovateľom právnickou osobou, dlhodobo splniť nebude možné.
Naskytajú sa otázky: Je Slovenská republika v čase konsolidácie tak bohatá, aby si mohla dovoliť mrhať odborne kompetentnými ľudskými zdrojmi? Je Slovenská republika taká bohatá, aby si mohla dovoliť ďalšie náklady súvisiace s ekonomickými dôsledkami práceneschopnosti a liečby osôb s ťažkosťami v oblasti duševného zdravia? V súčasnej dobe klesá alebo narastá počet osôb, ktoré potrebujú podporu a odbornú pomoc v oblasti duševného zdravia? Je právo nástrojom alebo prekážkou, ktorá má pomáhať riešiť problémy a potreby spoločnosti?
Z akého dôvodu kladieme tieto otázky, keď zákon de facto sľubuje riešenie situácie a umožnenie zmeny? Odpoveď nájdeme priamo v texte návrhu všeobecne záväzného predpisu, ktorý hovorí, citujem: „Všeobecne záväzný predpis obsahuje všeobecné ustanovenia o spôsobe ďalšieho vzdelávania psychológov a osôb, ktoré spĺňajú kritériá na zaradenie do certifikačnej prípravy v certifikovanej pracovnej činnosti psychoterapia, ktorými sú najmä odborná spôsobilosť a vykonávanie praxe v certifikovaných pracovných činnostiach pod odborným dohľadom odborného garanta pre tieto činnosti a po celú dobu štúdia až do doby získania odbornej spôsobilosti na ich samostatné vykonávanie.“
Ak vezmeme do úvahy vyjadrenie zástupcov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, že vypracovanie všeobecne záväzného predpisu odhadujú na dva roky, následný schvaľovací proces, proces získania akreditácie vzdelávacími inštitútmi, dĺžku vzdelávania pre špecializačné činnosti tri a viac rokov, pre psychoterapiu v priemere päť rokov, dostávame odpoveď. Proces než odborníci získajú niektorú špecializáciu alebo certifikáciu v psychoterapii, ako i možnosť pracovať vo vlastnom mene bude trvať pri optimistickom variante šesť a viac rokov, pri psychoterapii osem rokov. Nie je zrejmé, ako budú upravení tí psychológovia, ktorí celý život vykonávajú určitú špecializáciu, ale nemali možnosť zaradenia do špecializačného štúdia v zdravotníctve. Rovnako nie zrejmé, ako budú vyriešení tí odborníci – psychológovia, liečební pedagógovia a logopédi, ktorí majú už teraz plné psychoterapeutické vzdelanie, len počas vzdelávania pracovali s klientom inde ako v zdravotníctve.
Tí, ktorí majú (rečník si odkašľal), pardon, psychoterapeutické vzdelanie pri základnom povolaní sociálny pracovník, špeciálny pedagóg a iní nezískajú možnosť uznania vzdelania ani prijatím plánovaného všeobecne záväzného predpisu. Pôvodným zámerom zmeny bolo uznanie psychoterapie ako samostatného povolania. Aj európska klasifikácia zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní stanovuje, že psychoterapia je nezávislá profesia od psychológie, psychiatrie a poradenstva. Ministerstvo zdravotníctva však zvolilo pre zákon úpravu podľa súčasného stavu, ktorý je pre občana dlhodobo neefektívny a znedostupňujúci starostlivosť pre občana. Pardon. (Rečník sa napil.)
Návrh zákona prináša i skomplikovanie poskytovania supervízie a navrhovaná zmena od júla minimálne na mesiace znedostupní pre psychológov – psychoterapeutov supervíziu. Miesto umožnenia a zdostupnenia supervízie pre psychológov vytvára umelú potrebu vzdelávania supervízora, čo aktuálne znemožní výkon supervízie supervízorom, ktorí sú uznaní odbornými psychoterapeutickými inštitútmi. Zákon supervíziu psychologickej a psychoterapeutickej činnosti zaraďuje medzi psychologickú a psychoterapeutickú činnosť a to i napriek tomu, že nie je poskytované psychologické poradenstvo ani psychoterapia ani odborníkovi, ktorý je prijímateľom supervízie, ani jeho klientovi. Úradníci z ministerstva zdravotníctva nerešpektujú fakt, že ide o nástroj rozvoja, ktorý môže byť použitý i pre rozvoj psychológov a psychoterapeutov.
Jednoznačne je možné skonštatovať, že zákon nezvýši dostupnosť psychologických a psychoterapeutických služieb, ale naopak ich viac znedostupní. Môže tak pretrvávať výkon odborných psychologických a psychoterapeutických činností psychológmi a psychoterapeutmi formou vo vlastnom mene formou inak nazvanej činnosti. Títo budú ohrození trestným činom neoprávneného podnikania, čo sa týka práve tých odborne kvalifikovaných odborníkov, ktorých legislatíva neuznáva a neuzná za odborne spôsobilých. Tak budú pôsobiť bez stavovského dohľadu a dostávajú sa na úroveň osôb bez vzdelania, rovnako ako rôzni podvodníci, ktorí pomôcť klientovi v oblasti duševného zdravia nevedia. Takto sa naša spoločnosť rozhodnutím ministerských úradníkov váži tých, ktorí investovali svoj čas a nemalé finančné prostriedky do svojho celoživotného vzdelávania, často odborne i časovo náročnejším ako u tých, ktorým terajšia legislatíva vzdelanie uznáva.
Toľko stanovisko Slovenskej komory psychológov, mám tu stanovisko Slovenskej komory učiteľov, Slovenskej asociácie školskej psychológie, zhodou okolností školstvo aj napriek pôvodnému zámeru z tohto zákona bolo vyhodené a mám tu aj stanovisko Slovenského inštitútu pre vzdelávanie psychoterapií, pán minister, nech sa páči, pekné čítanie a vám vďaka za pozornosť. (Potlesk.)