Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj tebe, Juraj, za tvoje vystúpenie, dnes si on fire, sa mi to veľmi páči. (Povedané s pobavením.)
Vrátim sa k tomu tvrdeniu, ako koalícia sa snaží všetkých presvedčiť o tom teda, že opozícia a médiá tu rozpútali nejakú dezinformačnú celonárodnú kampaň o tom, že kradnúť sa oplatí. A pritom ja len odporúčam verejnosti urobiť si test týmto parlamentom mínus tri hodiny, pretože pred tromi hodinami koalícia schválila rušenie úradu, na ktorom ľudia mohli bezpečne nahlasovať korupčnú činnosť, respektíve organizovanú trestnú činnosť. Takže naozaj kradnúť sa oplatí, ale iba pre tých, ktorí chcú kradnúť z verejných financií s prižmúreným okom tejto koalície. A to, že kvôli drobným krádežiam sú poškodení obchodníci, a teraz nemyslím veľké reťazce, ale naozaj tých malých drobných obchodníkov na uliciach niekde v obciach alebo na sídliskách, alebo že sú poškodení ľudia, ktorým vykradnú garáž alebo pivnicu, alebo ukradnú im bicykle a pritom sami títo ľudia majú málo, a potom dostanú odpoveď, však si poistite ten bicykel. No keď nemajú z čoho si poistiť, tak ako si ho poistia? Čiže empatia opustila túto krajinu pri aktuálnej koalícii. No a, bohužiaľ, odpoveďou na túto poľutovaniahodnú situáciu, do ktorej nás táto koalícia dostala, to, že oni si najskôr potrebujú pofúkať svoje boliestky a vyriešiť si svoje mindráky a potom príde až niekedy na veľa, na veľa na rad toto skrátené legislatívne konanie, na ktoré sa čakalo tri týždne, to je veľmi dobré opakovať stále donekonečna, že tri týždne sme čakali, lebo teraz, doteraz nebol čas. Ale nie našou vinou, ako sa to snaží koalícia stále otáčať, je to kvôli tým zvláštnym, divným prioritám koalície. Len taká poznámka pod čiarou, v lieviku na tejto schôdzi je aj skrátené legislatívne konanie o environmentálnom fonde, ktorý bolo tak strašne nutné a také hospodárske škody hrozili pri tom, ako to Tomáš Taraba zdôvodňoval na minulej schôdzi, že ešte sme sa stále k tomu SLK-čku ani nedostali. Takže toľko k prioritám.

Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za faktické.
Kolega Pročko, a čo keď práve pán podpredseda Danko pánovi ministrovi vysvetľuje, prečo ho poslanecký klub SNS nemôže zahlasovať za tento návrh zákona? Okej. Dobre. Tak pri všetkých tých kritikoch, ktorých som spomínal aj vo svojom vystúpení od prezidenta cez generálneho prokurátora, radu prokurátorov, Slovenskú advokátsku komoru, Asociáciu priemyselných zväzov a dopravy, Iniciatívu za právny štát, Európsku komisiu a tak ďalej a tak ďalej, toto je dôkaz, že nielen my v opozícii vidíme všetky tie veľké červené blikajúce kontrolky, ale ako máme možnosť vidieť na opačnej strane pléna, asi sa teda radia, čo idú spraviť, žeby o jedenástej zarezali diskusiu? Uvidíme. Každopádne je veľmi výpovedné, že aj keď tu nejakí zástupcovia koalície boli, tak takmer nikto to tu neobhajoval, pretože by obhajovali neobhájiteľné. K tej situácii, ktorá sa stala s kolegyňou Mesterovou, ja chcem naozaj podotknúť, že toto nie je ideálne pracovné prostredie nielen preto, že tu musíme tráviť čas s ľuďmi, ktorí sú nám ľudsky odporní, ale preto, že sú tu, že je tu naozaj suchý vzduch, kvôli ktorému viacero z nás kašle alebo máme suché oči z umelého svetla alebo alergiu, pretože vzduchotechnika v tejto budove si žije svoj vlastný život, to je samostatný živý organizmus. Ale viete čo, kolegovia, kolegyne? Radšej toto ako choroby koaličných poslancov a poslankýň, ktorí nevidia, nepočujú, strácajú, hlas, smer, percentá a tak ďalej.

Ďakujem. Tam, kde som skončil, naviažem.
Chcem zdôrazniť, že skutočným cieľom tohto silového ťahu koalície, je dostať preč z Úradu na ochranu oznamovateľov jeho predsedníčku pani Zuzanu Dlugošovú, ktorú inak vláda nemôže odvolať a vôbec nebude žiadne prekvapenie, keď ju koalícia nahradí svojimi ľuďmi, svojim človekom, ktorí zas budú neodvolateľní pre akúkoľvek ďalšiu vládu. Tak na toto upozorňujeme dnešným dňom tretí týždeň, tomuto konkrétne ako opozícia oponujeme a takto konkrétne zo všetkých možných síl a v priestore, ktorý nám je daný, nasvecujeme absurditu celej tejto situácie a koaličných motivácií, lebo máme rešpekt k nezávislej organizácii, máme rešpekt k nezávislým inštitúciám, máme rešpekt k právnemu štátu, máme rešpekt k hodnotám demokracie a celkovo sme tu kvôli tomu, že máme nejaké hodnoty. A naproti tomu počujeme od koaličného poslanca, že mrháme drahocenným časom tohto cteného pléna. Pri všetkej úcte, ale toto môže povedať jedine človek, ktorý je bez akýchkoľvek hodnôt, ktorý je morálne vyprahnutý a ktorý je plne skorumpovaný. Mrháme drahocenným časom tohto cteného pléna. Ak by sme pristáli na túto logiku, tak si len spomeňme, zrekapitulujme si v skratke, čomu sme sa počas tejto schôdze venovali, čo sme riešili, keď sme neriešili práve konkrétne tento návrh zákona.
Riešili sme ďalšiu, to sa už nedá ani spočítať, koľkú v poradí opravu Trestného zákona, keď koalícia opäť bude opravovať to, čo sme ikskrát predtým upozorňovali, že bude potrebné opravovať. Minulý týždeň musela vláda cez zákon, konkrétne pani vicepremiérky Sakovej, ktorá by tu niekde mala byť, opravovať iný zákon, konkrétne (reakcie z pléna), výborne, dúfam, že Tarabovi, aby mu povedala, aký je babrák, pretože musela vo svojom zákone opravovať práve Tarabov zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý premiér, vicepremiér domrvil tak, že keby to narýchlo nezbúchali tú opravu cez prílepok, tak by Slovenská republika mohla prísť o 450 mil. eur z plánu obnovy a, opäť, my sme opakovane hovorili, že nerobte to, pretože k tomu príde.
A absolútny extrém, takzvaná nová sľubovaná politická kultúra dostala minulý týždeň úplne nový rozmer, keď minister Tomáš vymyslel, nazvime to, extra skrátené legislatívne konanie, keď prílepkom k inému zákonu prilepil zákon, ktorý mal ísť pôvodne cez skrátené legislatívne konanie, takto sa to vybavilo za nejaké dve hodiny, lebo nie je čas. Vybavené, vymaľované. Ale aby som teraz ministrovi Tomášovi nekrivdil, toto vzácne plénum malo čas prerokovať aj dva návrhy zákonov, ktoré reálne môžu v tejto krajine niekomu pomôcť, len otázka znie, že dva z koľko? Zo 150, ktoré sú ešte v lieviku, ktoré sa na rad počas tejto schôdze nedostanú, pretože mrháme „drahocenným" časom tohto pléna. Ono by bol čas prerokovať tie zákony, ktoré majú šancu niekomu pomôcť, keby koalícia prioritne nemala potrebu ako slona cez kľúčovú dierku cez toto plénum mimoriadne tlačiť rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Tak poďme teda k nemu.
Spomínajúc otázky, mali sme ich mnoho ako opozícia, kládli sme ich, opakovali sme ich a nedostávali sme odpovede. A tie otázky pochopiteľne nemáme iba my, veď si dajme rekapituláciu, kto všetko má tiež otázky o motiváciách, ktoré sú za návrhom tohto zákona, lebo to nevidíme len my. Toto nie je izolovaná kritika poslancov a poslankýň opozície. Sme to nielen my, kto vidí, že rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov je mocenský ťah, ktorý, ktorou Ficova vláda opäť o ďalší míľový krok odkláňa Slovenskú republiku od Európskej únie. Presne na toto poukázala napríklad rada prokurátorov, keď upozornila, že zmeny navrhované v tomto zákone môžu byť v priamom rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady Európy o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie. Tento rozpor mal ambíciu vyriešiť pozmeňovák, ktorý minulý týždeň prečítal poslanec Eliáš, lebo, opäť, my sme vám to hovorili, ale keďže včera prišiel nový pozmeňovák, ktorý anuloval ten predchádzajúci pozmeňovák, tak sme vlastne zas tam, kde sme boli a neviem, či ešte nie ďalej, kde sme boli. A ja nechám teda priestor kolegyniam a kolegom právnikom, právničkám, nech sa vyjadria k obsahu tohto pozmeňovacieho návrhu, ja nemám právnické vzdelanie, ale tak ako čítam ten pozmeňovák, opravte ma, ak sa mýlim, mne sa akosi zdá, že koalícia opäť posilňuje postavenie možných páchateľov korupčnej či organizovanej trestnej činnosti, ale, ako hovorím, opravte ma, ak sa mýlim, kolegovia, kolegyne, právnici, právničky.
Ja som slovenčinár a veľmi pozorne si všímam slovíčka a preto som si včera mimoriadne „užil“ vystúpenie obžalovaného podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, keď obhajoval ten svoj pozmeňujúci návrh a úplne naplno priznal motiváciu už bez hanby, takzvane na hulváta, keď priznal motiváciu tohto návrhu zákona zbaviť sa predsedníčky úradu Zuzany Dlugošovej, nič menej, nič viac. A tiež bolo kúzelné počuť na ploche niekoľkých týždňov, keď vlastne pri pôvodnom predstavení tohto zákona, nie je to o čurillovcoch, v žiadnom prípade to nie je o čurillovcoch, ale včera ich spomenul deväťkrát. Dokonca v jednej pasáži povedal, napríklad čurillovci. Tak je to o čurillovcoch, alebo to nie je o čurillovcoch? Senemete, senemete, idem, nejdem, ako to je vlastne? Lebo už naozaj potom sa nehrajte, drahá koalícia, že vaše záujmy o transformáciu tohto úradu sú naozaj čestné. No nie sú, lebo to celá krajina vidí a vidí to nielen celá krajina, ale vidíme to na ploche ďalších organizácií, inštitúcií aj za hranicami Slovenskej republiky a vidíme to, že táto legislatíva je v priamom rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia Únie. Táto smernica totižto vyžaduje upgrade, nie downgrade ochrany oznamovateľov a tento zákon teda upgrade rozhodne neprináša.
Ak dovolíte, budem citovať: „Smernica explicitne stanovuje, že jej implementácia nesmie byť dôvodom na zníženie úrovne ochrany, ktorú už členské krajiny priznávajú. Zrušenie existujúceho nezávislého Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradenie inštitúciou s nižším stupňom nezávislosti a kompetencií predstavuje flagrantné porušenie tohto záväzku.“ To som citoval pána Stanislava Jakubčíka, predsedu Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Ja len dodám, že smernica zároveň vyžaduje, aby organizácie na prijímanie hlásenia a poskytovanie ochrany boli funkčne nezávislé. To je to kľúčové slovo nezávislé. A to je priamy opak toho, o čo v tejto koalícii ide a čomu v tejto chvíli čelíme, pretože nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ten bude hocičo, len nie nezávislý.
Ďalší citát: „Navrhované zmeny politizujú menovanie vedenia nového úradu alebo ho podriaďujú výkonnej moci a sú nezlučiteľné s požiadavkou nestrannosti vyžadovanou európskym právom.“ To navrhovateľom tohto návrhu zákona odkazuje spomínaná rada prokurátorov. Prokurátori a prokurátorky jasne varujú, že zmena pravidiel hry podkopáva dôveru občanov v inštitúcie a stabilitu právneho poriadku a ja s tým naplno súzniem. Ktorý občan, ktorá občianka bude mať dôveru v organizáciu, ktorá bude pod priamym vplyvom tejto vládnej koalície? Pri tom, čo všetko vidíme, čo majú na rováši, čo majú za sebou, pri všetkých tých minulých či súčasných podozreniach alebo dokázaných korupčných škandálov, ktorý lucidný človek pôjde na ten nový úrad a povie, že chcem nahlásiť niečo, čo som, čo som videl u nás v robote. No nikto. Zero, nada, nikto nebude tejto koalícii dôverovať. Taký človek neexistuje a existovať nebude.
Čiže keď si tento vládny útok na nezávislosť rozmeníme na drobné, pri tomto je viac než zjavné, že Ficova vláda zarába Slovenskej republike na ďalší infringement bez toho, aby ich vôbec zaujímalo, že kto to v budúcnosti ten infringement bude riešiť a z akých peňazí sa tie prípadné pokuty budú platiť. Ich to absolútne nezaujíma, oni sa pustia z kopca, niekde pristanú a v budúcnosti to niekto bude riešiť. Absolútne ich to nezaujíma, do čoho Slovenskú republiku svojím konaním dostávajú, a to nielen v tejto kategórii, môžeme sa rozprávať o infringementoch v rôznych ďalších kategóriách, od životného prostredia až po právny štát alebo o akýkoľvek iných infringementoch a nemáme ich málo, naozaj nemáme ich málo.
Keď spomínam kritikov, tak sa ozvala aj Slovenská advokátska komora, ktorá vo svojom stanovisku sa vyslovila, opäť budem citovať: „Zásadné odborné výhrady k návrhu vlády Slovenskej republiky na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradenie novým úradom. Okrem obsahových námietok Slovenská advokátska komora veľmi kriticky vníma návrh na prerokovanie takéhoto legislatívneho návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.“ To je to, čo kritizoval aj prezident, to, čo kritizovali aj mnohí ďalší. Pre krátkosť času chcem ale spomenúť jedno konkrétne vyjadrenie, konkrétnu kritiku, pretože tá by pre, zhodou okolností pre predstaviteľov a predstaviteľky strany HLAS mala byť dôležitá. Keďže vieme, že popri tých čestných politikoch a političkách, ktorí chodia do regiónov pracovať pre ľudí, tak v HLAS-e funguje aj vplyvné biznisové krídlo a ja predpokladám teda, že keď v HLAS-e sú ľudia, ktorým záleží na priemysle, na biznise, na tom, aby sa slovenskému hospodárstvu darilo, tak by mohli počúvať na reakciu, ktorú vydala Asociácia priemyselných zväzov a dopravy. Táto organizácia dala pre mňa mimoriadne silné stanovisko, keď uvážime teda, že ten vplyv priemyslu tam je, a to stanovisko znie: „Rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov môže negatívne ovplyvniť investičné prostredie a oslabiť dôveru investorov a prispieť k vnímaniu štátu ako menej spoľahlivého partnera.“
Tak keď dáme stranou to, že vláda je ochotná riskovať nejaký ten konflikt s Európskou komisiou, tak dobre, povedzme si, hej, že robia si z toho európskeho práva holubník, aleže ideme priamo do konfliktu s priemyslom, hospodárstvom, s autodopravcami, s autopriemyslom, ktorý je zlatým prasaťom tejto krajiny, tak ja už naozaj neviem, že čo je väčšia motivácia pre túto koalíciu a o čo naozaj skutočne tejto koalícii ide, či naozaj je schopná a ochotná riskovať čokoľvek, čo v tejto krajine bolo za vyše tri desaťročia vybudované a čo ešte tak na dobré slovo ako-tak drží.
Skončím tam, kde som začal, a to je, že dnes je medzinárodný deň boja proti korupcii. Práve odkaz tohto dňa upozorňuje na naozaj ničivý vplyv korupcie na životy miliónov a miliónov ľudí na tejto planéte. Plus súčasne je tento deň aj ocenením všetkých odvážnych jednotlivcov, ktorí sa odhodlali alebo zvažujú, že sa odhodlajú na konkrétne kroky napriek svojmu osobnému pohodliu, kroky v boji za pozitívnu zmenu v oblasti boja proti korupcii. A ja chcem z tohto miesta aj vo svojom osobnom mene, ale predpokladám, že aj v mene kolegov a kolegýň z opozície poďakovať srdečne všetkým oznamovateľom a oznamovateľkám za ich statočnosť, za to, že urobili ten krok do neznáma, že prekročili ten tieň pochybností, že čo s nimi v budúcnosti môže byť a že tú korupciu a organizovanú trestnú činnosť nahlásili, a moja vďaka patrí teda všetkým bielym vranám Slovenska, s ktorými dnes spolu na diaľku spievame nebojím, nebojím sa pána.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážení občania, vážené občianky.
Dnes nie je len tak obyčajný deň, pretože dnes je špeciálny deň, špeciálny deň v kalendári. Dnes vám chcem zaželať úspešný a hlavne efektívny medzinárodný deň boja proti korupcii. Práve v dnešný dátum, mínus dve desaťročia, 9. decembra 2005 vstúpil do účinnosti Dohovor Organizácie spojených národov proti korupcii, ktorý bol podpísaný na konferencii na vysokej úrovni v Meride, v Mexiku. Dnes v tento deň, 20 rokov po, v Národnej rade Slovenskej republiky zvádzame boj o záchranu nezávislej protikorupčnej organizácie, ktorá chráni túto krajinu nielen pred korupciou, ale aj pred organizovaným zločinom. Zo všetkých možných dní práve dnes v tento dátum hrozí, že Ficova koalícia motivovaná svojimi partikulárnymi záujmami, boliestkami, krivdami, ktoré nemajú nič spoločné s verejným záujmom, túto organizáciu, predpokladáme, v hlasovaní o jedenástej zruší. Pritom pri plnom vedomí, že tretina veľkých daňových podvodov v Európskej únii smeruje na Slovensko. To, čo by sme mali robiť v tomto pléne a to, čo my by sme sa mali venovať, je opak, je posilňovanie vyšetrovania korupcie, je posilňovanie boja s organizovanou trestnou činnosťou, ale to by sme museli mať inú koalíciu, inú vládu, iného ministra vnútra, neobžalovaného, ideálne nepredsedu Národnej rady Slovenskej republiky a hlavne by sme museli mať iného premiéra. Tak schválne, kolegovia a kolegyne, či uhádnete, komu konkrétne patria nasledovné slová. Citujem: „Boj proti korupcii sa na Slovensku dostal do extrémneho stavu. Nemôžeme predsa mať drakonické tresty za korupciu." Viete, kto to povedal? Povedal to Robert Fico, predseda strany SMER – sociálna demokracia a predseda vlády Slovenskej republiky. Asi preto dnes, od dnešného dňa tretím týždňom sledujeme, ako vládna koalícia sa pokúša zrušiť protikorupčnú organizáciu a podľa mňa by sme mali tento premiérov výrok transformovať napríklad takto: Boj proti korupcii sa na Slovensku dostal do extrémneho stavu. Nebudeme predsa riskovať, že sa niekto dozvie o korupcii skôr, než stihneme slovenský Facebook a ruský Telegram presvedčiť o tom, že skutok sa nestal. Prípadne: Boj proti korupcii sa na Slovensku dostal do takého extrémneho stavu, že sa oznamovatelia cítili bezpečne, tak to prirodzene musíme uviesť naspäť do normálu. Alebo: Boj proti korupcii sa dostal do extrému, ľudia si totiž začali myslieť, že keď niečo nahlásia, tak ich štát ochráni.
A dosť! Vitajte na Slovensku v roku 2025, kde sa proti korupcii bojuje tak, že vláda chce politicky ovládnuť nezávislý úrad, aby nikto, naozaj nikto v novú inštitúciu nemal dôveru. A korupciu a organizovanú trestnú činnosť pre zmenu nebude nikto nahlasovať, pretože nikto v tú organizáciu nebude veriť, lebo predsa vo Ficovom svete to takto dáva zmysel. Spomínajúc výroky, ktoré sa zapíšu do dejín Slovenskej republiky, špeciálne v tomto prípade parlamentarizmu. Minulý týždeň sme tu od nemenovaného poslanca koalície počuli pamätnú vetu, vraj našou spoločnou opozičnou aktivitou v rozprave o rušení Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho údajnej transformácii na úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, citujem: „Mrháme drahocenným časom tohto cteného pléna." To je konkrétny výrok konkrétneho poslanca koalície, čím teda, ak tomu správne rozumiem, naznačil, že mrháme časom našich vzácnych koaličných kolegov a koaličných kolegýň, pretože ich čas je natoľko vzácny, že, a sú takí zaneprázdnení, že minulý týždeň dvakrát ráno zabudli prísť do práce, ale budiž. Mrháme drahocenným časom tohto cteného pléna, pretože sme si dovolili brániť nezávislú inštitúciu. Bránime ju pred účelovým, vyfabrikovaným, nesystémovým a politickým zásahom z pozície moci. Alebo inak. Bránime nezávislú inštitúciu pred zákonom pomsty, ktorého jedinou motiváciou je nahradiť fungujúci nezávislý úrad akousi atrapou, do ktorej koalícia chce nainštalovať svojho poslušného človeka. A vzhľadom na to, že už vyše dva roky veľmi pozorne a mimoriadne intenzívne sledujeme personálnu politiku tohto vládneho kabinetu, tak naozaj, aleže naozaj nemáme žiadne pochybnosti o tom, že tú novú inštitúciu Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti bude rozhodne viesť transparentne vybratý a rozhodne nie servilný káder... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán Horecký, vám za vaše skvelé vystúpenie. Vy ste povedali, že treba strážiť psov, to je jedna z mojich najobľúbenejších viet. V tom momente som si spomenul na to, že Ficovej vláde poslalo list takmer tridsať watchdogových medzinárodných organizácií, ktoré v tom konkrétnom liste prirovnali rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov ku kríze právneho štátu ústavného rozsahu. To bol citát. Títo signatári a signatárky varovali, že návrh zákona, o ktorom diskutujeme a o ktorom rokujeme, koalícia pretláča na silu týmto parlamentom a preto v jeho rozsahu vážne, vzbudzuje vážne obavy o dodržiavanie práv Európskej únie a môže Slovensko pripraviť o pozíciu, dnešnú pozíciu lídra v ochrane oznamovateľov. Ja si pomôžem Sherlockom Holmesom, pretože on je jeden z najväčších watchdogov na tejto planéte a Sherlock nikdy nevyrieši žiaden prípad, ak ho zavrú doma. A rovnako, keď to dáme do reality Slovenskej republiky dneška, tak korupcia nezmizne tým, že odstránime tých, ktorí ju budú nahlasovať alebo ktorí ju nahlasujú, respektíve nie my, korupcia nezmizne tým, že koalícia z pozície moci odstráni tých, ktorí nahlasujú korupciu, práve naopak. Veď samo osebe ono aj dianie na pláne obnovy pri úrade vlády dnes vidíme, že tá korupcia na Slovensku nemizne, práve naopak bobtná.

Vlaďka, odporučila si koalícii, aby si prečítali noviny, tak teraz s výnimkou toho plateného piár v Novom Čase. Ja skôr odporúčam po pravde koalícii prečítať si napríklad smernicu Európskeho parlamentu a Rady Európy o ochrane osôb, ktorá, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie, pretože okrem toho, že táto smernica vyžaduje upgrade ochrany, nie downgrade, čo už teda po našom tlaku koalícia ošetrila, tak dodám len, že smernica priamo vyžaduje, vyžaduje, aby organizácie na prijímanie hlásení a poskytovanie ochrany boli funkčne nezávislé, to je to kľúčové slovo, nezávislé. Keďže nový úrad bude pod politickým vedením, bude to čo? Opakom nezávislosti, žiaľ. Čiže týmto power moveom alebo teda mocenským ťahom koalícia si zarába na ďalší konflikt s Komisiou a rovno si pýta problém pre čerpanie peňazí z plánu obnovy a odolnosti. A je smutné, že koalícia ide vedome do takéhoto risku a vedia, že to bude mať jasné finančné dopady. A ja len opäť pripomínam, lebo mám pocit, že treba to stále pripomínať, že Úrad na ochranu oznamovateľov je viazaný na plán obnovy, kde ešte stále nám na čerpanie ostávajú takmer 3 mld. eur. Ak je toto koalícii úplne ukradnuté, tak sa pýtam, že kto za to ponesie zodpovednosť, kto konkrétne si toto vezme na triko a aké z toho budú dôsledky, ak tie sankcie a nevyplatené peniaze z plánu obnovy prídu.

Ďakujem za slovo.
Ako odpadár musím povedať, že ten obsah je naozaj odpad a že tam to prerieknutie Maroša Viskupiča nebolo náhodné.
Inge, ďakujem za to, že si venovala priestor vo svojom vystúpení aj mladým ľuďom, ktorí nielenže húfne odchádzajú z tejto krajiny, pretože tu nevidia svoju príležitosť, nevidia tu svoju budúcnosť, nevidia tu svoju možnosť naplnenia, nevidia tu možnosť prijatia, ale povedzme si úprimne, že aký môžu mať rešpekt k politikom a k političkám, ktorí nie sú schopní prijať svoju chybu, ktorí nie sú schopní sa ospravedlniť, ktorí namiesto toho, aby systematicky zlepšovali túto krajinu, inštitúcie, aby vylepšovali systém, tak pri prvej možnej príležitosti, keď sa im niečo nepáči alebo majú nejakú prekážku na ceste, tak to radšej zrušia a zrušia to tým najohavnejším spôsobom, ako sa veci rušiť dajú, pretože sú motivovaní pomstou a krvavými očami a ničím iným.
A ďalšia vec je, že akú, aký rešpekt môžu mať k politikom mladí ľudia, keď vidia, že tí politici čelia tak masívnej kritike, ako v tomto prípade, že návrh zákona kritizoval samotný prezident Slovenskej republiky, generálny prokurátor, rada prokurátorov, Slovenská advokátska komora a ďalší z tej... (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené), ale koalícia si ide ďalej, ako keby sa nič nedialo, ako keby boli ako tie tri opice, nevidíme-nepočujeme-nehovoríme, lebo keď o tom nebudeme hovoriť, keď nebudeme odpovedať na otázky, keď nebudeme sa k tomu vyjadrovať, tak kvázi že nikto si nič nevšimne. Ale tí kritici pribúdajú a naozaj ich nie je málo. Tak ja neviem, že naozaj budeme sa za každú cenu tváriť, že všetko je v poriadku namiesto toho, aby sa ešte stále majú čas vyvarovať sa blamáže a stiahnuť tento návrh a bolo by to najlepšie, čo by mohli spraviť.
Jasné, že tá škoda by už bola napáchaná, reputačná, ale určite by bolo pre nich lepšie, keby ten zákon teraz stiahli, než keď to prijmú a príde k ďalším problémom a komplikáciám, napríklad aj vo vzťahu k Európskej únii.

Ďakujem za slovo.
Jano, ty si vo svojom vystúpení povedal takú celkom trúfalú vetu, a síce, že trestná činnosť je vítaná v tejto krajine. Ja by som tak akože obozretnejšie, pretože koalícia z teba môže urobiť ústrednú kampaň novej kampane. Bolo by to pokračovanie tej kampane kradnúť sa oplatí. Vieš, zas akože nechceš byť vo všetkých vlakoch vycapený na bilborde alebo tak. Čiže pozor na to, kolegovia, kolegyne, aké pravdy hovoríme, lebo táto koalícia sa neštíti absolútne všetko otočiť proti svojim kritikom a tým nemyslíme len nás. Veď toho svedkami sme aj vlastne pri prerokovávaní tohto legislatívneho návrhu. Niekto ukáže nie a táto koalícia to vidí ako červené súkno. Mne to pripomína trošku inak hry o tróny, kde vyvražďovali poslov. Vždy keď niekto priniesol nejakú nepríjemnú správu, tak skončil bez hlavy. A mne sa zdá, že aj rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov je presne ako tento príbeh, že namiesto toho, aby sme riešili korupciu, tak sa likviduje ten, kto ju oznámi. A je absolútne smutné, že koalícia ide do risku, že to bude mať celé nedozierne finančné dopady a a že to môže mať naozaj veľké finančné dopady. Ja len pripomínam opäť, aby sme na to nezabudli, Úrad na ochranu oznamovateľov je priamo naviazaný na míľnik plánu obnovy 16.1, plán obnovy končí budúci rok a zrušenie úradu môže celý tento proces ohroziť, dočerpávanie peňazí, kde je ešte stále 2,7 mld. euro.

Ďakujem za slovo.
Gréta, správne si podotkla, že napriek tomu včerajšiemu pozmeňováky tak pochybnosti o budúcej nezávislosti úradu zotrvávajú a my na ne budeme naďalej, samozrejme, upozorňovať. A zároveň sa pýtam, že ako môžeme vôbec veriť, že výber vedenia nového úradu bude transparentný, keď vidíme, ako netransparentne komunikuje minister vnútra. Jednak to, že tu nie je schopný odpovedať na jednu otázku. Stačilo by, keby jednu súvislú vetu aspoň povedal na každú z tých otázok. Ale skúška správnosti a jej aj komunikácia na jeho sociálnych sieťach. Ja som spomínal, že včera publikoval status v znení opozícia nemá argumenty, má len krik a krik nie je argument, je to prejav strachu. No ono je to celkom smiešne, keď vidíme, ako minister pod týmto statusom maže komentáre (povedané so smiechom), napríklad môjmu kamarátovi dvakrát to mazal, ten istý komentár, ale Lukáš sa nedal. Tak ja vám teda prečítam ten komentár, aby sme vedeli teda, že o akých argumentoch sa rozprávame.
„Argumenty a kritika prišli od Generálnej prokuratúry, Protimonopolného úradu, Slovenskej advokátskej komory, Európskej komisie, medzinárodnej siete ochrany oznamovateľov s minimálne z dvadsiatich ôsmich krajín, Asociácie priemyselných zväzov a dopravy, zástupcov firemného sektora, vyše päťdesiatich právnych expertov a autorít, oznamovateľov samotných mimovládnych organizácií aj občianskej spoločnosti." Tento komentár vydržal rekordne 25 minút (povedané so smiechom), aspoň niečo, hej?
Tak hold, Matúš Šutaj Eštok, jednoducho to sa nedá povedať inak ako majster transparentnej komunikácie. Tak pri tomto máme naozaj (reakcia z pléna), rešpektujem aj iný názor, samozrejme, ale máme stopercentnú dôveru, že ten úrad bude stopercentne netransparentný.

Ďakujem vám za slovo, pán predsedajúci.
Tina, tebe za tvoje vystúpenie, ktoré bolo emotívne, ale je to úplne namieste, pretože celá tá situácia, ktorú tu sledujeme, je tak absurdná na mnohých leveloch, že mi napadlo, že zacitujem z jedného facebookového statusu, citujem: „Opozícia nemá argumenty, má len krik a krik nie je argument." Trikrát môžete hádať, že kto je autorom tohto citátu. Tento status publikoval Matúš Šutaj Eštok včera o 14.31 h. Necelé dve hodiny potom, o 16.29 h, sa tu o slovo prihlásil poslanec Richard Eliáš s tým, že, opäť budem citovať: „Dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh, ktorým reagujeme na potrebné legislatívno-technické opravy, ako aj na diskusiu s Európskou komisiou." Ja len dodávam, že ten pozmeňujúci návrh reagoval aj na argumenty opozície, ktoré tu vyše týždňa zneli opakovane a opakovane a opakovane. Argumenty, nie krik. A tiež v tomto pléne zneli dosť konkrétne otázky, napríklad od kolegyni Plavákovej, Števulovej, Jurík, kolegu Dostála a ďalších, ďalších, ďalších a odpovede sme nedostali. Nula, zero, nada odpovedí. Takže ak podľa navrhovateľa opozícia tak veľmi nemá argumenty, tak potom pán navrhovateľ nemá odpovede na naše otázky.
Ale, vážení kolegovia, vážené kolegyne z opozície, poďme ďalej, pretože ten včerajší pozmeňujúci návrh je nedostačujúci. Zvyšok návrhu totižto naďalej ostáva v rozpore so smernicou Európskej únie a stále sú v ohrození prostriedky z plánu obnovy a odolnosti a jediné možné akceptovateľné riešenie je, že navrhovateľ to konečne pochopí, bude čítať a počúvať s porozumením a tento návrh stiahne. To je jediná možná koncovka.