Videokanál poslanca

No tak zajtra to dopadne tak, podľa toho, kto tam poletí, samozrejme, nie? Veď od toho to je, to je mierka.
Ďakujem, pán predseda poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska, za vaše vystúpenie a ďakujem aj za tie veľmi dôležité témy, respektíve tú dôležitú tému, ktorá by sa tak dala zastrešiť akože politická kontinuita, ktorá na Slovensku nie že chýba, ona vlastne sa nedostavila. Nedostala memo, že má byť prítomná a nemá odchádzať, keď príde, hej? A spomínajúc teda obľúbenú tému dua aj s pani Mesterovou, poslankyňou Mesterovou, že nemáme diaľnicu do Košíc, ale zároveň máme spásonosnú ideu, že ideme raziť tunel pod Karpaty, lebo to je super nápad, nie, investovať miliardu do tunelu, ktorý bude tunelom a spojí Raču so Záhorskou Bystricou. Fasa nápad.
Akože nemáme v Bratislavskom samosprávnom kraji, iba v samosprávnom kraji Bratislava doriešené projekty a investície a investičný dlh v stovkách miliónov eur. Do bratislavskej železničnej hlavnej stanice sa chodí rýchlosťou aktuálne desať kilometrov za hodinu, hej? Takto raketovo nám napredujú infraštruktúrne projekty na Slovensku. Ďalšia téma, ktorú my v Progresívnom Slovensku citlivo vnímame, to je kritická infraštruktúra. Aktuálne hrozí skrytá privatizácia kritickej infraštruktúry na východnom Slovensku.
Keď sa to spočíta, sečteno a podtrženo, ako sa hovorí, 528-tisíc ľudí na Slovensku žije bez bezpečného prístupu k pitnej vode, nemá vodu z kohútika, 447 slovenských obcí doteraz nie je pripojených na vodovod, kanalizácie ani nebudem spomínať, to v akej kondícii je podzemná voda, to je katastrofálna záležitosť.
Čiže ďakujem za nasvietenie politickej kontinuity a jej potrebnosti a nepotrebnosť práve takýchto legislatívnych návrhov, ktoré tu práve v tomto momente riešime.

Ďakujem za slovo.
Bea, ty si spomínala, že nevieme, aké budú personálne nominácie v orgánoch novej inštitúcie, tak môžeme naozaj iba tušiť. Spomínala si tiež názorovú pluralitu, ktorej zabezpečením sa tento návrh prikrýva, plus teda objektivitou a vyváženosťou a rešpektovaním iného názoru, to môžeme naozaj iba tušiť tiež, kto práve teraz už v tomto momente prechádza neverejným konkurzom, a že kto nahradí Martu Jančkárovú v O 5 minút 12.
Predpokladám, že tým etalónom objektivity, plurality a vyváženosti by mohla byť napríklad Erika Vincoureková, nie? Ktorá by sa vládnych politikov určite rada a profesionálne kriticky pýtala, že odkiaľ majú sako, alebo ako to celé zvládajú s tou hnusnou opozíciou, kam chodia na fúkanú, prečo majú také dlhé nohy, lebo to je to, čo slovenský divák a slovenská diváčka potrebujú počuť v diskusnej relácii slovenského verejnoprávneho média.
Prípadne takou dôstojnou náhradou Marty Jančkárovej by mohla byť, ja neviem, Mimi Šramová napríklad, ktorá v sobotu po inaugurácii prezidenta veľmi objektívne písala o brutálnom štátnickom prejave, ktorý vstúpi do dejín. Hovorila o prejave, v ktorom kultúra tuším nepadla ani raz a ženy už vôbec nie. Mimochodom, Mimi Šramová, poslanecká asistentka poslanca Šefčíka zo Slovenskej národnej strany, 1 500 za mesiac, postupuje.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj vám, pán poslanec, za to, že ste v tomto pléne pripomenuli tie desaťtisíce Slovákov a Sloveniek, ktoré nám robia radosť v Srbsku. My sa veľmi dobre nepoznáme, a preto môžeme sa rozprávať aj niekde v bufete o tom, že ja mám rodinu v Kovačici, v Petrovci, v Báčke. A, samozrejme, môžeme sa porozprávať aj o tom, ako v minulosti oslavy príchodu Slovákov na južnú zem boli ignorované a nepodporované ministerstvom kultúry, aj ignorované napríklad aj reprezentantmi Slovenskej národnej strany. Môžeme sa pokojne porozprávať o tom, ako môžeme všetkými možnými spôsobmi podporiť našich úžasných insitných maliarov, pani Husárikovú, Bačura, Zuzanu Chalupovú aj inak, ako len pomenovať po nich ulice.
O tom všetkom sa môžeme rozprávať alebo o tom, ako môžeme budovať a podporiť tradíciu úžasného Klobasfestu v Petrovci, o tom všetkom sa môžeme rozprávať.
Ale prečo sa o tom rozprávame pri rušení RTVS?

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 332). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dobrý deň.
Úvodom môjho vystúpenia dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska povedal, že pri hlasovaní o tomto návrhu tento návrh zákona podporíme, pretože si dáva za cieľ odstrániť legislatívne bariéry pri využívaní systémov tepelných čerpadiel. Hovorím to úvodom, pretože pán podpredseda vlády a minister životného prostredia občas využíva rôzne fóra, či už je to plénum Národnej rady, alebo je to výbor, alebo sú to médiá, alebo sociálne siete, na to, aby o Progresívnom Slovensku hovoril, že sme pomaly zlobri, ktorí sú vlastne stále s niečím nespokojní, furt mrnčia, že všetko je zle, kritizujeme, nič nie je dobré, stále sa sťažujeme, stále všetko kritizujeme, no tak ono sa to tak deje, keď sme opozícia, tak kritizujeme, hej, lebo sme opozícia, tak to chodí.
Ja občas nad tým rozmýšľam, keď chodím z výborov a akože mentálne som aj otrasený z toho, čo sa tam deje, aj keď počúvam tu namiesto 28, 29, z kolegu Dvořáka urobí šéfa dozornej rady, pritom bol len člen, dozorná rada nie je exekutívna funkcia. Jednoducho akože lietajú tu vzduchom rôzne veci, ktoré sa nezakladajú na pravde. A rozmýšľam nad tým pravidelne, že okej, veď tomu nekritickému facebookovému davu na Facebooku Tomáša Tarabu to možno stačí povedať, hej, že to PS-ko, to je zlobor. Ale vec sa má tak, že v tejto krajine žijú aj ľudia, ktorí okrem Facebooku a Telegramu vedia trafiť napríklad aj na stránku Národnej rady Slovenskej republiky, kde si vedia skontrolovať históriu hlasovaní nás všetkých, bez ohľadu na to, ktorý sme poslanecký klub, a vedia sa presvedčiť ľudia aj o tom, že Progresívne Slovensko už v histórii v rámci tohto volebného obdobia podporilo desiatky vládnych, a nielen vládnych, ale teda aj koaličných poslaneckých návrhov zákonov, lebo boli dobré. Viď dnes o jedenástej, len taký akože rýchly factchecking, dnes o jedenástej klub Progresívneho Slovenska podporil vládny návrh ministerstva vnútra, aj návrh poslanca Huliaka. Stačí si to skontrolovať, nie je to raketová veda – nrsr.sk, sekcia hlasovania.
A prečo podporujeme aj vládne, koaličné, poslanecké návrhy? No, lebo sme vecná, sme slušná, konštruktívna, odborná opozícia. Preto. Je to jednoduché. Áno, kritizujeme, keď je čo kritizovať, navrhujeme vylepšenia a odporúčania, keď vidíme, že je čo navrhovať a čo zlepšovať, podporujeme, keď je niečo dobré, a preto hneď úvodom svojho vystúpenia v tomto pléne hovorím, že tento návrh tohto konkrétneho zákona podporíme, pretože my v Progresívnom Slovensku veríme v to, že tepelné čerpadlá poháňané nízkoemisnou energiou elektrickou sú ústrednou technológiou pri prechode na bezpečné a udržateľné vykurovanie. Veríme, že sú využiteľné všade tam, kde je potrebné naozaj efektívne vykurovať a chladiť, veríme v to. A toto je to najdôležitejšie, veríme v slovenský priemysel s tepelnými čerpadlami, pretože ide o polmiliardový segment, ktorý zamestnáva plus-mínus tritisíc ľudí, a dnes je tam, kde je, nie vďaka štátu, ale napriek štátu. Pretože štát slovenskému biznisu s tepelnými čerpadlami nateraz, podčiarkujem nateraz, aby zas niekto nehovoril, že som posol zloby, nateraz nepomáha. Ale sme tu od toho, aby sme to spolu zlepšili, zmenili a ja tu stojím aj od toho, aby som najviac, ako viem, poradil, nasmeroval, inšpiroval, od toho som v tejto rozprave.
Preto hovorím, že keď vláda Slovenskej republiky týmto návrhom novely zákona o vodách naznačuje, že chce odstrániť nejaké bariéry pri využívaní tepelných čerpadiel, tak naozaj rovno hovorím, že budete sa musieť oveľa, oveľa, oveľa, oveľa viacej snažiť. Tento jeden zákon naozaj stačiť nebude. Tento návrh zákona totižto oslobodzuje tepelné čerpadlá od povinnosti platiť za využívanie tepelného potenciálu podzemných vôd, čiže technicky sa vraciame späť v minulosti. Nie často od reprezentanta alebo reprezentantky Progresívneho Slovenska povedať, povie, počujete, že návrat do minulosti je správny, v tomto prípade je správny, lebo sa vraciame technicky do roka 2014, dokedy tepelné čerpadlá neboli spoplatňované, a preto hovorím, že tento návrh je správny, pretože, ako aj pán minister v predstavení tohto návrhu povedal, tepelné čerpadlá neznižujú množstvo vody, preto nie je žiaden relevantný dôvod na to, aby sa za odber vody platilo.
V prípade tohto návrhu sa však bavíme len o systémoch voda – voda a tu už nesedí to, čo pán minister v úvodnom slove povedal, pretože hovoríme výhradne o stovkách zariadení v celej republike, ktoré nie sú bytovky, nie sú rodinné domy. Tieto zariadenia sú vyslovene veľké administratívne budovy. V dôvodovej správe, keď si otvoríte, tak v tomto návrhu zákona je vyčíslené v dôvodovej správe, že zrušením tohto poplatku štát príde približne o 120-tisíc eur, čo naozaj kryštalicky jasne potvrdzuje, že ten minimálny vplyv tepelných čerpadiel na spotrebu energií a vody v Slovenskej republike je jasný. A ja to aj tak, tak, že dám takým fórikom, že medzi profesionálmi v tomto biznise sa zvykne hovoriť a žartovať, že rýchlovarné kanvice majú väčší vplyv na spotrebu energií než tepelné čerpadlá, samozrejme, myslím počtom jedných aj druhých. Paradoxne to je tá absurdita, aj kolega Kalivoda určite potvrdí, že poplatok, ktorý tento návrh zákona ide zrušiť, bol odvádzaný alebo teda ešte stále je odvádzaný do envirofondu, čo vlastne ideologicky tepelné čerpadlá dostal na úroveň veľkého znečisťovateľa, a to je jednoducho absurdita, to je hlúposť a s tým nemôžeme súhlasiť, preto vítame, že tento poplatok bude zrušený. Pardon. (Rečník sa napil.) Sa vždy pri tejto téme tak rozohním. Ospravedlňte.
Ďalší rozmer je pochopiteľne rozmer európsky, pretože Európska komisia od začiatku Putinovej vojny na Ukrajine reflektovala na tú energetickú krízu, ktorá sa začala, programom, o ktorom určite viete, poznáte ho, volá sa REPowerEU, v rámci neho odporučila členským štátom zdvojnásobiť mieru zavádzania tepelných čerpadiel v časovom horizonte piatich rokov a pochopiteľne aj vyzvala členské štáty, aby naplno využili potenciál tepelných čerpadiel. A tu teda naozaj, to sa vrátim k tomu svojmu úvodu, Slovenská republika má čo doháňať, pretože táto technológia je na Slovensku využívaná žalostne málo. Je to naozaj že zlomok. Nejdem do absolútnych čísel. Iba ilustračne, aby ste vedeli, teda plynových prípojok na Slovensku 1 000 500, elektrických prípojok dvojnásobok. Keby sme spočítali tepelné čerpadlá, ktoré pokrývajú spotrebu tepla v 20-ročnom horizonte prevádzky, tak sa dostaneme k číslu približne 70-tisíc kusov, čo je teda v porovnaní s inými zdrojmi tepla naozaj zlomok. Iba ilustračne opäť, v Českej republike iba v roku 2022 sa predalo 60-tisíc tepelných čerpadiel. Bežne, tak ako to vlastne aj tento zákon navrhuje alebo rozpráva, sa tepelné čerpadlá týkajú budov, priemyslu, CZT. O čo sa menej, o čom sa menej rozpráva a malo by sa viacej a chcem na to upozorniť, tepelné čerpadlá sú ešte nie veľmi často spájané s technológiou domácich spotrebičov a automobilov a tu má Slovensko naozaj enormný potenciál, špeciálne opäť moje odporúčanie, ak sa vláda Slovenskej republiky zameria na vývoj a vedu, pevne verím, že v tomto ma podporí aj kolega Štefunko, ktorý sa prihlási tiež do rozpravy, rozhodne by sa mala zamerať na vývoj a vedu, pretože tú najväčšiu budúcnosť táto technológia má pred sebou, a to aj napriek tomu paradoxne, že nejde o žiadnu novinku. Práve naopak, a to možno neviete a dám vám aj historický exkurz, má to aj slovenský historický rozmer.
Rodák z Nového Jičína Peter von Rittinger študoval na prvej technickej univerzite v Európe, hádam viete, kde bola. V Banskej Štiavnici, bola to banská akadémia Márie Terézie. No a neskôr on ako sekčný radca pre všetky bane v habsburskej monarchii navrhol úplne prvý prototyp tepelného čerpadla. Čiže my by sme vlastne mali byť dnes hrdí na to, že pred cca 200 rokmi technická univerzita na Slovensku a ten vysoko rozvinutý úžasný región Štiavnice položili základ pre rozvoj priemyslu, ktorý dnes na Slovensku enormne, enormne, enormne rozkvitá a opakujem to, že rozkvitá nie vďaka štátu, ale napriek tomu, že ako štát nepomáha.
Keď si porovnáme dáta s inými krajinami, tak je teda zjavné, že ten potenciál v tepelných čerpadlách u nás na Slovensku nie je napĺňaný, a preto vám chcem dať do pozornosti alebo teda podčiarknuť to, že z pohľadu energetickej efektívnosti technológia tepelných čerpadiel je jedna z najefektívnejších technológií, pretože z jednej jednotky energie dokáže vyprodukovať tri až päť jednotiek tepla. Čo, samozrejme, platí na celom svete, hej. Tie pravidlá sú rovnaké. Čo sa ale odlišuje od krajiny ku krajine, alebo teda od regiónu k regióne je cena energie pochopiteľne a tá ovplyvňuje masívne efektívnosť tepelného čerpadla z pohľadu ekonomickej návratnosti. Ako isto viete, pomer ceny elektriny voči plynu na Slovensku je silne orientovaný v prospech plynu. Je to historický kontext a je to pochopiteľne aj veľká politická téma, o ktorej by sme sa mali rozprávať, pretože plyn u nás je trikrát lacnejší než elektrina. Takže ani pri trikrát vyššej efektívnosti tepelného čerpadla voči plynovému kotlu nám jednoducho pri cene, povedzme, do 15-tisíc za tepelné čerpadlo verzus 4-tisíc plynový kotol, jednoducho to nám nevychádza, ako klasik hovorí, a preto by štát definitívne cez svoje inštitúcie mal v tomto smere zabrať a to radikálne, rýchlo, včera bolo neskoro.
Je mimoriadne dôležité ľuďom vysvetľovať, prečo tepelné čerpadlá áno. Popularizovať ich, priniesť, samozrejme, adresné a environmentálne zodpovedné opatrenia, napríklad špeciálnu sadzbu pre tepelné čerpadlo. Možnosť dvojtarifnej prevádzky a tak ďalej a tak podobne. Jednoducho treba domácnosti motivovať. Väčšina európskych krajín sa dnes nielenže snaží znižovať emisie, ale aj diverzifikovať energetickú závislosť od jednej komodity a robia tým pádom tepelné čerpadlá ekonomicky atraktívnejšími. A ja musím v tomto smere zopakovať, že to na Slovensku nie je ten prípad. Na Slovensku totižto, ako isto viete, na veľkú škodu od apríla 2023 jedna z najúspešnejších schém Zelená domácnostiam je, ako to povedať, paralyzovaná, nefunkčná, neviem. Keďže ide o obdobie, ktoré už prevyšuje rok, tak my na základe dát naozaj zreteľne vidíme čo? Teraz to neberte osobne, hej? To je taký že globálny jav, nepredvídateľnosť a nestabilita verejných politík, čo robí s trhom. Vidíme na základe tých dát, že firmy museli prepúšťať odborníkov, čo je smutné. Vidíme, že trh s tepelnými čerpadlami a s inštaláciou stojí, a to je jednoducho veľká škoda. Sme teda v situácii, a upozorňujem na to, že máme jednak zle nastavené ceny pre čerpadlá a zároveň chýbajú dotácie. Takže môžeme naozaj iba ťažko v tejto situácii a v tomto mixe očakávať, že nejako v inštalácii tepelných čerpadiel poskočíme a už vôbec teda nie skokovo.
Ale musím naozaj s veľkou radosťou povedať, že začiatkom týždňa ma mimoriadne potešila správa, ktorú vydalo ministerstvo hospodárstva spolu so SIEA, oznámili teda, že opätovne onedlho, dnes pani Saková mi povedala, že budúci týždeň by sa mali opäť začať preplácať poukážky v projekte Zelená domácnostiam. To je fantastická správa, teším sa z toho. Jedným dychom ale musím pripomenúť, že od 2015 neboli menené finančné prostriedky pre domácnosti v rámci tohto projektu nejako radikálne, hoci cena tepelných čerpadiel, samozrejme aj stavebné práce išli hore až o 30 %. Čiže ja naozaj odporúčam zamyslieť sa nad zmenou výšky individuálnych dotácií.
Ako som povedal v úvode, ak naozaj z tejto technológie ako krajina chceme profitovať, tak musíme urobiť oveľa, oveľa viacej a musí to chcieť aj táto koalícia. Osobne sa trošku obávam podľa toho, čo pred voľbami do europarlamentu odznelo v rámci kampane o environmentálnych politikách Európskej únie, tak akože som na pochybách, poviem, ako je. Ale zároveň verím, že všetky tie hlúposti, hoaxy a táraniny ostali niekde s volebnou nocou zabudnuté a že teraz sa môžeme rozprávať fakt vecne a môžeme spoločne v európskej dohode zelenej hľadať príležitosti namiesto toho, aby sme, alebo teda aby časť politického spektra ju stále démonizovala. Na Slovensku totižto práve vďaka tepelným čerpadlám vieme konkrétne a hmatateľne vidieť prínosy Európskej zelenej dohody, a tými sú napríklad aj konkrétne investície konkrétnych spoločností do konkrétnej technológie tepelných čerpadiel. Tieto investície totižto dosahujú hodnotu 500 mil. eur. Slovom päťsto miliónov eur. Pol miliardy. Tieto investície so sebou prinášajú viac ako tritisíc nových pracovných miest. Tie pracovné miesta to nevymyslíte. Sú dokonale rozmiestnené po celej republike. Hej? Od Senice cez Palárikovo, Istebné, Poprad, Rimavskú Sobotu až po Vranov nad Topľou. Absolútna dokonalosť. Tieto závody výhľadovo prinesú výrobnú kapacitu, ktorá prevyšuje 740-tisíc kusov tepelných čerpadiel, 740-tisíc kusov. To je niečo, na čo by sme mali byť hrdí, a my v PS-ku na to sme hrdí, pretože, ako som povedal v úvode, tomuto biznisu, tomuto priemyslu veríme a fandíme a chceme ho podporiť. Smutné ale je, že väčšina z týchto tepelných čerpadiel, samozrejme, na Slovensku vzniká na export.
Keď sa pozrieme do budúcnosti, tak všetci, ktorí sa budete o túto tému trošku viacej zaujímať, tak viete, že podpora tepelných čerpadiel ako technológie bude, samozrejme, v budúcnosti mimoriadne rásť. Je to spojené a reflektuje to novú európsku legislatívu o energetickej hospodárnosti budov, ktorá pochopiteľne budovy smeruje k nízkoemisným štandardom, a preto môžeme, samozrejme, iba predpokladať, že čoraz väčší európsky dopyt bude mať o to pozitívnejší vplyv na výrobné kapacity na Slovensku. A práve preto budeme potrebovať výskum, vývojové strediská, ktoré prinesú ďalšie nové inovácie, a tu je pochopiteľne priestor, aby sa opäť štát ukázal ako líder.
Na Slovensku máme už teraz viacero technických univerzít, ktoré dnes vedia nadviazať na tu mnou spomínanú tradíciu štiavnickej baníckej akadémie a prispieť k tomu, aby Slovenská republika v budúcnosti nebola iba premiantom vo výrobe a v exporte tepelných čerpadiel, ale aby sme využili ten potenciál, ktorý máme. Aby sme boli špičkou aj vo vedecko-výskumnej činnosti, pretože tú základnú požiadavku už teraz spĺňame, máme dostatočné výrobné zázemie, už sme tam, už to musíme len využiť.
No a záverom chcem povedať, že som presvedčený o tom, že vnímavá, príčetná, na udržateľný rozvoj zameraná a hlavne zodpovedná nielen sociálne, environmentálne, ale celkovo zodpovedná vláda by mala naozaj investovať svoj čas a svoju energiu práve týmto smerom. A keby náhodou vláda chcela v budúcnosti úprimne viac inštalovať tepelné čerpadlá aj v domácnostiach, o čom nie je tento návrh zákona, a nechce iba uprednostňovať administratívne budovy, tak upozorňujem na dosť vysoké riziko, že tie tepelné čerpadlá v budúcnosti nebude mať kto inštalovať, hej. Pretože si nevychovávame budúcich mechanikov. Ako isto viete, lebo sa venujete aj školstvu alebo ste VÚC-kári, tak stredoškolské študijné programy si vyššie územné celky nastavujú podľa konkrétnych potrieb priemyslu, ale študijný odbor mechanik tepelných čerpadiel hlásia pre tento odbor úrady práce nulový dopyt. A je to spôsobené tým, že ani mikro, ani malé podniky nehľadajú svojich budúcich zamestnancov a zamestnankyne cez úrady práce. A preto sa to napokon javí tak, že vlastne o túto profesiu nie je záujem, ale to nie je pravda. A pripomínam to, koľko investícií sem ide, koľko ľudí už teraz zamestnáva tento biznis a aký je tu potenciál. A preto upozorňujem naozaj na to, že je veľmi dôležité to nadrezortné, holistické vnímanie tejto témy, pochopiteľne ako vo všetkých ostatných témach.
Ak dovolíte, záverom zhrniem to, čo som povedal vo svojom vystúpení, a to sú také moje odporúčania, pracujte s nimi, drahá vláda, ako naložíte. Podporujte, prosím, vzdelávanie budúcich mechanikov, komunikujte so župami, podporujte vedu a výskum, komunikujte s priemyslom, podporujte priemysel, máte tu Vaillant, máte tu Hoval, máte tu Stiebel, Verde, máte tu Winkelmann. Možno by bol super nápad, keďže pani ministerka Saková dnes v hodine otázok určila ekonomickú diplomaciu ako prioritu tejto vlády, ponúkam inšpiráciu, oslovte Daikin, či by náhodou neprišiel na Slovensko so svojou ďalšou výrobnou kapacitou. Podporujte domácnosti finančne, podporujte domácnosti osvetou, odstráňte čo najviac možných bariér, aby technológia tepelných čerpadiel pre domácnosti bola čo najdostupnejšia.
No a zároveň moje posledné odporúčanie a prosba. Prosím, podporujte obnoviteľné zdroje energie en bloc. Verím, že v týchto oblastiach máte naozaj ako vláda veľa príležitostí na účinné aj rýchle, aj dlhodobé systémové zmeny, ktoré budú mať aj skutočný dopad, ak chceme naozaj urýchliť inštaláciu tepelných čerpadiel na Slovensku.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, kolegyňa, za tvoje vystúpenie. Spomínajúc diskusiu s odbornou obcou chcel by som pri tejto príležitosti ponúknuť taký čerstvý pohľad na to, ako nominanti Slovenskej národnej strany vnímajú to, čo sa nazýva odborná diskusia. Dnes som na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ministrovi Tarabovi pripomenul, že Európska komisia implicitne požaduje participáciu, špeciálne teda pri zákonoch, na ktoré má dosah plán obnovy, o ktorom sme sa rozprávali, o takom konkrétnom zákone, a tak minister Taraba povedal, že no a čo, veď my máme politickú dohodu. Tak to je síce milé, ale ja chcem len koalícii pripomenúť, že my máme ako klub Progresívneho Slovenska dostatok podpisov na to, aby sme realizovali ústavné sťažnosti. To len tak na doplnenie kolegu Vanča.
Ďakujem.

Ďakujem vám za slovo aj vám, kolega Hlina, za vaše vystúpenie, som rád, že ste to stihli, snažili sme sa.
Doplním k vášmu vystúpeniu, tak podľa toho pôvodného návrhu, nehovorím teraz o tom pozmeňováku, tak 70 % výrubových konaní sa týka práve stromov s obvodom 40 – 80 cm, čo je presne to, čo sa podľa toho pôvodného návrhu má vyňať výrubových konaní, a to je naozaj alarmujúce pre samosprávy. Ak teda v tom pôvodnom návrhu išlo o sprehľadnenie krajiny, hovoríme explicitne o poľnohospodárskej pôde, tak naozaj hovoria teraz samosprávy, nevidíme ani jeden dôvod na to, aby zastavané územia miest a obcí neboli z tejto zmeny priamo vyňaté. Lebo ak sa tak nestane, tak mestá budú nielenže prichádzať o zeleň vrátane funkčnej zelene, vy ste ilustrovali aj konkrétne prípady, kde sa to môže stať, ale budú prichádzať aj o finančné prostriedky za náhradnú výsadbu.
Spomínali ste Drotársku. Ja Drotársku cestu beriem veľmi osobne, mám tam, v úvodzovkách, pupočnú šnúru. Hej, tam deväťdesiat stromov rovná sa 75-tisíc eur, ktoré mestská časť mohla investovať do novej zelene, teraz môže mať peniaze doslova a do písmena v lufte a bude stratové nielen to územie, samospráva, občania, občianky, ale aj životné prostredie.
Ďakujem vám za to, že ste akcentovali adaptáciu na klimatickú zmenu. My prehliadame, naozaj fatálne prehliadame dôležitosť adaptačných opatrení v našich sídlach a to na konci dňa znamená, že prehliadame aj ochranu verejného zdravia. A pred tým naozaj dvíhame veľký varovný prst: tu nejde iba o zeleň, tu ide aj o verejné zdravie a bezpečnosť ľudí.

Ja len v krátkosti, pretože pán minister povedal, že chce reagovať. Dodám, že ono, samozrejme, že máme veľa otázok a veľa nevyjasneného, hlavne keď sa to robí takto z rýchlika, že nemáme čas ani reflektovať, zreflektovať. Lebo nič by sa nestalo, keby napríklad výbor o tomto konkrétnom pozmeňujúcom návrhu, ktorý prišiel od pána predsedu výboru, od pána Huliaka sme dostali dnes. Aj v tom reálnom čase, ako sme ho dostali, ale keby sa ten výbor konal o ôsmej ráno pred ďalším rokovacím dňom zajtra, tak by sme mali aspoň, že v tom celkovom rámci toho šialene rýchleho legislatívneho procesu by to bola, že nanosekunda, ale aj tá by bola dôležitá pre nás, aby sme si preštudovali. Áno, niekto môže povedať, že sú to len dve A4, ale v tom, v tom chvate, keď ste na výbore, jednoducho nemáte čas a priestor pokojne zvážiť každú jednu bodku, každú jednu čiarku, ktorá v tom návrhu je, a sami dobre vieme, že diabol sa skrýva v detailoch.
Takže, takže naozaj prosím aj vás, pán minister, apelujem naozaj, že do budúcna skúsme to, prosím, inak. Už len kvôli tomu vzájomnému rešpektu. Naozaj že nič by sa nestalo, keby ten výbor bol zajtra o ôsmej ráno a mali by sme trochu času sa na to pozrieť. Ale požiadali ste teraz, že chcete vystúpiť, tak vás budeme radi počúvať.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená hŕstka poslancov a poslankýň, ktorí ste ostali v tomto pléne, ako moja kolegyňa predrečníčka Tamara Stohlová povedala, tak aj upozorňujem, že na záver svojho vystúpenia prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sme pripravili, sme si to tak aj rozdelili, že kolegyňa Stohlová vystúpi obsahovo aj. Teraz je to také vlastne zvláštne, lebo ten výbor, na ktorý sme reflektovali už viacerí, tak priniesol absolútne nový vietor do toho obsahu. Čiže čo platilo pred výborom, teraz zrazu neplatí.
A chcem tiež zo svojho miesta teraz, keď mám tento priestor, amplifikovať to, čo tu už bolo povedané, že nie je v poriadku to, že od nás sa vyžaduje pravidlo poslať svoj návrh pozmeňujúceho návrhu 24 hodín pred výborom a vice versa to neplatí. To jednoducho nie je v poriadku. Nie je v poriadku, že prídeme na výbor a počas konania výboru nám na stole pristane pozmeňujúci návrh. Nie je to v poriadku, takto by sa to nemalo robiť. Ak rozprávame o rešpekte, tak toto jednoducho nie je rešpekt. Ďakujeme za pochopenie.
No a teraz k tomu nášmu spoločnému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu. Vzhľadom na to, že kolegyňa Stohlová už teda naše stanoviská odprezentovala vo svojom vystúpení, tak, pán predsedajúci, začnem čítať náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
A zabudol som si pohár vody. (Vstup predsedajúceho.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Zastavíme čas.

Sabo, Michal, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Môžem poprosiť ten pohár vody, ktorý... Ďakujem.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej a Michala Saba k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci, nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 282.
V súlade, pardon, vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia.
1. V čl. I sa pred bod 1 vkladá nový novelizačný bod 1, ktorý znie:
"1. V § 2 ods. 2 písm. c) sa za slovo "remíza" vkladá čiarka a slová "solitér, stromoradie, skupina stromov alebo medza".".
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový novelizačný bod 3, ktorý znie:
"3 V § 47 ods. 4 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
"b) v chránených územiach s druhým a tretím stupňom ochrany, ak je v súlade so schváleným programom starostlivosti o chránené územia,".
Doterajšie písmená b) až k) sa označujú ako písmená c) až l).
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bod 6 znie:
"6. V § 47 ods. 4 písm. e) sa za slová "organizácia ochrany prírody" vkladajú slová "alebo ňou poverený subjekt".".
4. V čl. I bod 8 znie:
"8. V § 47 ods. 5 znie:
"(5) Ustanovenie ods. 4 písm. a) sa nepoužije, ak drevina rastie na cintorínoch, v zastavanom území obce, na miestach voľne prístupných verejnosti (ďalej len _"verejná zeleň"), ak je drevina súčasťou územného systému ekologickej stability, tvorí významný krajinný prvok alebo ak ide o výrub dreviny s obvodom kmeňa od 40 cm a súvislých krovitých porastov s výmerou od 10 metrov štvorcových, ktoré rastú v zastavanom území obce a nie sú súčasťou verejnej zelene."."
5. V čl. I sa za bod 8 vkladajú nové novelizačné body 9 a 10, ktoré znejú:
"9. V § 47 ods. 8 písm. b) sa za slovo "krajiny" vkladajú slová "alebo ak je nevyhnutný postup podľa § 28"
10. v § 47 sa za odsek 13 vkladá nový odsek 14, ktorý znie:
"(14) Mimo zastavaného územia obce pri výrube stromov s obvodom kmeňa od 40 centimetrov do 80 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou a pri výrube súvislých krovitých porastov s výmerou od 20 metrov štvorcových do 100 metrov štvorcových sa primerane postupuje podľa § 47 ods. 7 a 8."."
Doterajší odsek 14 sa označuje ako odsek 15.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
6. Čl. I sa dopĺňa bodom 10, ktorý znie:
"10. V § 90 ods. 3 písm. n) a § 92 ods. 1 písm. q) sa slová "§ 47 ods. 4 písm. b)"nahrádzajú slovami "§ 47 ods. 4 písm. c)".".
Žiadam, aby sa o jednotlivých novelizačných bodoch hlasovalo osobitne, teda ako predkladateľ a predkladateľka žiadame, aby sa o jednotlivých novelizačných bodoch hlasovalo osobitne.
Pán predsedajúci, skončil som.