Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

14.6.2024 o 10:06 hod.

Mgr.

Michal Sabo

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 14.6.2024 10:06 - 10:07 hod.

Michal Sabo Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 332). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.6.2024 16:22 - 16:43 hod.

Michal Sabo Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dobrý deň.
Úvodom môjho vystúpenia dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska povedal, že pri hlasovaní o tomto návrhu tento návrh zákona podporíme, pretože si dáva za cieľ odstrániť legislatívne bariéry pri využívaní systémov tepelných čerpadiel. Hovorím to úvodom, pretože pán podpredseda vlády a minister životného prostredia občas využíva rôzne fóra, či už je to plénum Národnej rady, alebo je to výbor, alebo sú to médiá, alebo sociálne siete, na to, aby o Progresívnom Slovensku hovoril, že sme pomaly zlobri, ktorí sú vlastne stále s niečím nespokojní, furt mrnčia, že všetko je zle, kritizujeme, nič nie je dobré, stále sa sťažujeme, stále všetko kritizujeme, no tak ono sa to tak deje, keď sme opozícia, tak kritizujeme, hej, lebo sme opozícia, tak to chodí.
Ja občas nad tým rozmýšľam, keď chodím z výborov a akože mentálne som aj otrasený z toho, čo sa tam deje, aj keď počúvam tu namiesto 28, 29, z kolegu Dvořáka urobí šéfa dozornej rady, pritom bol len člen, dozorná rada nie je exekutívna funkcia. Jednoducho akože lietajú tu vzduchom rôzne veci, ktoré sa nezakladajú na pravde. A rozmýšľam nad tým pravidelne, že okej, veď tomu nekritickému facebookovému davu na Facebooku Tomáša Tarabu to možno stačí povedať, hej, že to PS-ko, to je zlobor. Ale vec sa má tak, že v tejto krajine žijú aj ľudia, ktorí okrem Facebooku a Telegramu vedia trafiť napríklad aj na stránku Národnej rady Slovenskej republiky, kde si vedia skontrolovať históriu hlasovaní nás všetkých, bez ohľadu na to, ktorý sme poslanecký klub, a vedia sa presvedčiť ľudia aj o tom, že Progresívne Slovensko už v histórii v rámci tohto volebného obdobia podporilo desiatky vládnych, a nielen vládnych, ale teda aj koaličných poslaneckých návrhov zákonov, lebo boli dobré. Viď dnes o jedenástej, len taký akože rýchly factchecking, dnes o jedenástej klub Progresívneho Slovenska podporil vládny návrh ministerstva vnútra, aj návrh poslanca Huliaka. Stačí si to skontrolovať, nie je to raketová veda – nrsr.sk, sekcia hlasovania.
A prečo podporujeme aj vládne, koaličné, poslanecké návrhy? No, lebo sme vecná, sme slušná, konštruktívna, odborná opozícia. Preto. Je to jednoduché. Áno, kritizujeme, keď je čo kritizovať, navrhujeme vylepšenia a odporúčania, keď vidíme, že je čo navrhovať a čo zlepšovať, podporujeme, keď je niečo dobré, a preto hneď úvodom svojho vystúpenia v tomto pléne hovorím, že tento návrh tohto konkrétneho zákona podporíme, pretože my v Progresívnom Slovensku veríme v to, že tepelné čerpadlá poháňané nízkoemisnou energiou elektrickou sú ústrednou technológiou pri prechode na bezpečné a udržateľné vykurovanie. Veríme, že sú využiteľné všade tam, kde je potrebné naozaj efektívne vykurovať a chladiť, veríme v to. A toto je to najdôležitejšie, veríme v slovenský priemysel s tepelnými čerpadlami, pretože ide o polmiliardový segment, ktorý zamestnáva plus-mínus tritisíc ľudí, a dnes je tam, kde je, nie vďaka štátu, ale napriek štátu. Pretože štát slovenskému biznisu s tepelnými čerpadlami nateraz, podčiarkujem nateraz, aby zas niekto nehovoril, že som posol zloby, nateraz nepomáha. Ale sme tu od toho, aby sme to spolu zlepšili, zmenili a ja tu stojím aj od toho, aby som najviac, ako viem, poradil, nasmeroval, inšpiroval, od toho som v tejto rozprave.
Preto hovorím, že keď vláda Slovenskej republiky týmto návrhom novely zákona o vodách naznačuje, že chce odstrániť nejaké bariéry pri využívaní tepelných čerpadiel, tak naozaj rovno hovorím, že budete sa musieť oveľa, oveľa, oveľa, oveľa viacej snažiť. Tento jeden zákon naozaj stačiť nebude. Tento návrh zákona totižto oslobodzuje tepelné čerpadlá od povinnosti platiť za využívanie tepelného potenciálu podzemných vôd, čiže technicky sa vraciame späť v minulosti. Nie často od reprezentanta alebo reprezentantky Progresívneho Slovenska povedať, povie, počujete, že návrat do minulosti je správny, v tomto prípade je správny, lebo sa vraciame technicky do roka 2014, dokedy tepelné čerpadlá neboli spoplatňované, a preto hovorím, že tento návrh je správny, pretože, ako aj pán minister v predstavení tohto návrhu povedal, tepelné čerpadlá neznižujú množstvo vody, preto nie je žiaden relevantný dôvod na to, aby sa za odber vody platilo.
V prípade tohto návrhu sa však bavíme len o systémoch voda – voda a tu už nesedí to, čo pán minister v úvodnom slove povedal, pretože hovoríme výhradne o stovkách zariadení v celej republike, ktoré nie sú bytovky, nie sú rodinné domy. Tieto zariadenia sú vyslovene veľké administratívne budovy. V dôvodovej správe, keď si otvoríte, tak v tomto návrhu zákona je vyčíslené v dôvodovej správe, že zrušením tohto poplatku štát príde približne o 120-tisíc eur, čo naozaj kryštalicky jasne potvrdzuje, že ten minimálny vplyv tepelných čerpadiel na spotrebu energií a vody v Slovenskej republike je jasný. A ja to aj tak, tak, že dám takým fórikom, že medzi profesionálmi v tomto biznise sa zvykne hovoriť a žartovať, že rýchlovarné kanvice majú väčší vplyv na spotrebu energií než tepelné čerpadlá, samozrejme, myslím počtom jedných aj druhých. Paradoxne to je tá absurdita, aj kolega Kalivoda určite potvrdí, že poplatok, ktorý tento návrh zákona ide zrušiť, bol odvádzaný alebo teda ešte stále je odvádzaný do envirofondu, čo vlastne ideologicky tepelné čerpadlá dostal na úroveň veľkého znečisťovateľa, a to je jednoducho absurdita, to je hlúposť a s tým nemôžeme súhlasiť, preto vítame, že tento poplatok bude zrušený. Pardon. (Rečník sa napil.) Sa vždy pri tejto téme tak rozohním. Ospravedlňte.
Ďalší rozmer je pochopiteľne rozmer európsky, pretože Európska komisia od začiatku Putinovej vojny na Ukrajine reflektovala na tú energetickú krízu, ktorá sa začala, programom, o ktorom určite viete, poznáte ho, volá sa REPowerEU, v rámci neho odporučila členským štátom zdvojnásobiť mieru zavádzania tepelných čerpadiel v časovom horizonte piatich rokov a pochopiteľne aj vyzvala členské štáty, aby naplno využili potenciál tepelných čerpadiel. A tu teda naozaj, to sa vrátim k tomu svojmu úvodu, Slovenská republika má čo doháňať, pretože táto technológia je na Slovensku využívaná žalostne málo. Je to naozaj že zlomok. Nejdem do absolútnych čísel. Iba ilustračne, aby ste vedeli, teda plynových prípojok na Slovensku 1 000 500, elektrických prípojok dvojnásobok. Keby sme spočítali tepelné čerpadlá, ktoré pokrývajú spotrebu tepla v 20-ročnom horizonte prevádzky, tak sa dostaneme k číslu približne 70-tisíc kusov, čo je teda v porovnaní s inými zdrojmi tepla naozaj zlomok. Iba ilustračne opäť, v Českej republike iba v roku 2022 sa predalo 60-tisíc tepelných čerpadiel. Bežne, tak ako to vlastne aj tento zákon navrhuje alebo rozpráva, sa tepelné čerpadlá týkajú budov, priemyslu, CZT. O čo sa menej, o čom sa menej rozpráva a malo by sa viacej a chcem na to upozorniť, tepelné čerpadlá sú ešte nie veľmi často spájané s technológiou domácich spotrebičov a automobilov a tu má Slovensko naozaj enormný potenciál, špeciálne opäť moje odporúčanie, ak sa vláda Slovenskej republiky zameria na vývoj a vedu, pevne verím, že v tomto ma podporí aj kolega Štefunko, ktorý sa prihlási tiež do rozpravy, rozhodne by sa mala zamerať na vývoj a vedu, pretože tú najväčšiu budúcnosť táto technológia má pred sebou, a to aj napriek tomu paradoxne, že nejde o žiadnu novinku. Práve naopak, a to možno neviete a dám vám aj historický exkurz, má to aj slovenský historický rozmer.
Rodák z Nového Jičína Peter von Rittinger študoval na prvej technickej univerzite v Európe, hádam viete, kde bola. V Banskej Štiavnici, bola to banská akadémia Márie Terézie. No a neskôr on ako sekčný radca pre všetky bane v habsburskej monarchii navrhol úplne prvý prototyp tepelného čerpadla. Čiže my by sme vlastne mali byť dnes hrdí na to, že pred cca 200 rokmi technická univerzita na Slovensku a ten vysoko rozvinutý úžasný región Štiavnice položili základ pre rozvoj priemyslu, ktorý dnes na Slovensku enormne, enormne, enormne rozkvitá a opakujem to, že rozkvitá nie vďaka štátu, ale napriek tomu, že ako štát nepomáha.
Keď si porovnáme dáta s inými krajinami, tak je teda zjavné, že ten potenciál v tepelných čerpadlách u nás na Slovensku nie je napĺňaný, a preto vám chcem dať do pozornosti alebo teda podčiarknuť to, že z pohľadu energetickej efektívnosti technológia tepelných čerpadiel je jedna z najefektívnejších technológií, pretože z jednej jednotky energie dokáže vyprodukovať tri až päť jednotiek tepla. Čo, samozrejme, platí na celom svete, hej. Tie pravidlá sú rovnaké. Čo sa ale odlišuje od krajiny ku krajine, alebo teda od regiónu k regióne je cena energie pochopiteľne a tá ovplyvňuje masívne efektívnosť tepelného čerpadla z pohľadu ekonomickej návratnosti. Ako isto viete, pomer ceny elektriny voči plynu na Slovensku je silne orientovaný v prospech plynu. Je to historický kontext a je to pochopiteľne aj veľká politická téma, o ktorej by sme sa mali rozprávať, pretože plyn u nás je trikrát lacnejší než elektrina. Takže ani pri trikrát vyššej efektívnosti tepelného čerpadla voči plynovému kotlu nám jednoducho pri cene, povedzme, do 15-tisíc za tepelné čerpadlo verzus 4-tisíc plynový kotol, jednoducho to nám nevychádza, ako klasik hovorí, a preto by štát definitívne cez svoje inštitúcie mal v tomto smere zabrať a to radikálne, rýchlo, včera bolo neskoro.
Je mimoriadne dôležité ľuďom vysvetľovať, prečo tepelné čerpadlá áno. Popularizovať ich, priniesť, samozrejme, adresné a environmentálne zodpovedné opatrenia, napríklad špeciálnu sadzbu pre tepelné čerpadlo. Možnosť dvojtarifnej prevádzky a tak ďalej a tak podobne. Jednoducho treba domácnosti motivovať. Väčšina európskych krajín sa dnes nielenže snaží znižovať emisie, ale aj diverzifikovať energetickú závislosť od jednej komodity a robia tým pádom tepelné čerpadlá ekonomicky atraktívnejšími. A ja musím v tomto smere zopakovať, že to na Slovensku nie je ten prípad. Na Slovensku totižto, ako isto viete, na veľkú škodu od apríla 2023 jedna z najúspešnejších schém Zelená domácnostiam je, ako to povedať, paralyzovaná, nefunkčná, neviem. Keďže ide o obdobie, ktoré už prevyšuje rok, tak my na základe dát naozaj zreteľne vidíme čo? Teraz to neberte osobne, hej? To je taký že globálny jav, nepredvídateľnosť a nestabilita verejných politík, čo robí s trhom. Vidíme na základe tých dát, že firmy museli prepúšťať odborníkov, čo je smutné. Vidíme, že trh s tepelnými čerpadlami a s inštaláciou stojí, a to je jednoducho veľká škoda. Sme teda v situácii, a upozorňujem na to, že máme jednak zle nastavené ceny pre čerpadlá a zároveň chýbajú dotácie. Takže môžeme naozaj iba ťažko v tejto situácii a v tomto mixe očakávať, že nejako v inštalácii tepelných čerpadiel poskočíme a už vôbec teda nie skokovo.
Ale musím naozaj s veľkou radosťou povedať, že začiatkom týždňa ma mimoriadne potešila správa, ktorú vydalo ministerstvo hospodárstva spolu so SIEA, oznámili teda, že opätovne onedlho, dnes pani Saková mi povedala, že budúci týždeň by sa mali opäť začať preplácať poukážky v projekte Zelená domácnostiam. To je fantastická správa, teším sa z toho. Jedným dychom ale musím pripomenúť, že od 2015 neboli menené finančné prostriedky pre domácnosti v rámci tohto projektu nejako radikálne, hoci cena tepelných čerpadiel, samozrejme aj stavebné práce išli hore až o 30 %. Čiže ja naozaj odporúčam zamyslieť sa nad zmenou výšky individuálnych dotácií.
Ako som povedal v úvode, ak naozaj z tejto technológie ako krajina chceme profitovať, tak musíme urobiť oveľa, oveľa viacej a musí to chcieť aj táto koalícia. Osobne sa trošku obávam podľa toho, čo pred voľbami do europarlamentu odznelo v rámci kampane o environmentálnych politikách Európskej únie, tak akože som na pochybách, poviem, ako je. Ale zároveň verím, že všetky tie hlúposti, hoaxy a táraniny ostali niekde s volebnou nocou zabudnuté a že teraz sa môžeme rozprávať fakt vecne a môžeme spoločne v európskej dohode zelenej hľadať príležitosti namiesto toho, aby sme, alebo teda aby časť politického spektra ju stále démonizovala. Na Slovensku totižto práve vďaka tepelným čerpadlám vieme konkrétne a hmatateľne vidieť prínosy Európskej zelenej dohody, a tými sú napríklad aj konkrétne investície konkrétnych spoločností do konkrétnej technológie tepelných čerpadiel. Tieto investície totižto dosahujú hodnotu 500 mil. eur. Slovom päťsto miliónov eur. Pol miliardy. Tieto investície so sebou prinášajú viac ako tritisíc nových pracovných miest. Tie pracovné miesta to nevymyslíte. Sú dokonale rozmiestnené po celej republike. Hej? Od Senice cez Palárikovo, Istebné, Poprad, Rimavskú Sobotu až po Vranov nad Topľou. Absolútna dokonalosť. Tieto závody výhľadovo prinesú výrobnú kapacitu, ktorá prevyšuje 740-tisíc kusov tepelných čerpadiel, 740-tisíc kusov. To je niečo, na čo by sme mali byť hrdí, a my v PS-ku na to sme hrdí, pretože, ako som povedal v úvode, tomuto biznisu, tomuto priemyslu veríme a fandíme a chceme ho podporiť. Smutné ale je, že väčšina z týchto tepelných čerpadiel, samozrejme, na Slovensku vzniká na export.
Keď sa pozrieme do budúcnosti, tak všetci, ktorí sa budete o túto tému trošku viacej zaujímať, tak viete, že podpora tepelných čerpadiel ako technológie bude, samozrejme, v budúcnosti mimoriadne rásť. Je to spojené a reflektuje to novú európsku legislatívu o energetickej hospodárnosti budov, ktorá pochopiteľne budovy smeruje k nízkoemisným štandardom, a preto môžeme, samozrejme, iba predpokladať, že čoraz väčší európsky dopyt bude mať o to pozitívnejší vplyv na výrobné kapacity na Slovensku. A práve preto budeme potrebovať výskum, vývojové strediská, ktoré prinesú ďalšie nové inovácie, a tu je pochopiteľne priestor, aby sa opäť štát ukázal ako líder.
Na Slovensku máme už teraz viacero technických univerzít, ktoré dnes vedia nadviazať na tu mnou spomínanú tradíciu štiavnickej baníckej akadémie a prispieť k tomu, aby Slovenská republika v budúcnosti nebola iba premiantom vo výrobe a v exporte tepelných čerpadiel, ale aby sme využili ten potenciál, ktorý máme. Aby sme boli špičkou aj vo vedecko-výskumnej činnosti, pretože tú základnú požiadavku už teraz spĺňame, máme dostatočné výrobné zázemie, už sme tam, už to musíme len využiť.
No a záverom chcem povedať, že som presvedčený o tom, že vnímavá, príčetná, na udržateľný rozvoj zameraná a hlavne zodpovedná nielen sociálne, environmentálne, ale celkovo zodpovedná vláda by mala naozaj investovať svoj čas a svoju energiu práve týmto smerom. A keby náhodou vláda chcela v budúcnosti úprimne viac inštalovať tepelné čerpadlá aj v domácnostiach, o čom nie je tento návrh zákona, a nechce iba uprednostňovať administratívne budovy, tak upozorňujem na dosť vysoké riziko, že tie tepelné čerpadlá v budúcnosti nebude mať kto inštalovať, hej. Pretože si nevychovávame budúcich mechanikov. Ako isto viete, lebo sa venujete aj školstvu alebo ste VÚC-kári, tak stredoškolské študijné programy si vyššie územné celky nastavujú podľa konkrétnych potrieb priemyslu, ale študijný odbor mechanik tepelných čerpadiel hlásia pre tento odbor úrady práce nulový dopyt. A je to spôsobené tým, že ani mikro, ani malé podniky nehľadajú svojich budúcich zamestnancov a zamestnankyne cez úrady práce. A preto sa to napokon javí tak, že vlastne o túto profesiu nie je záujem, ale to nie je pravda. A pripomínam to, koľko investícií sem ide, koľko ľudí už teraz zamestnáva tento biznis a aký je tu potenciál. A preto upozorňujem naozaj na to, že je veľmi dôležité to nadrezortné, holistické vnímanie tejto témy, pochopiteľne ako vo všetkých ostatných témach.
Ak dovolíte, záverom zhrniem to, čo som povedal vo svojom vystúpení, a to sú také moje odporúčania, pracujte s nimi, drahá vláda, ako naložíte. Podporujte, prosím, vzdelávanie budúcich mechanikov, komunikujte so župami, podporujte vedu a výskum, komunikujte s priemyslom, podporujte priemysel, máte tu Vaillant, máte tu Hoval, máte tu Stiebel, Verde, máte tu Winkelmann. Možno by bol super nápad, keďže pani ministerka Saková dnes v hodine otázok určila ekonomickú diplomaciu ako prioritu tejto vlády, ponúkam inšpiráciu, oslovte Daikin, či by náhodou neprišiel na Slovensko so svojou ďalšou výrobnou kapacitou. Podporujte domácnosti finančne, podporujte domácnosti osvetou, odstráňte čo najviac možných bariér, aby technológia tepelných čerpadiel pre domácnosti bola čo najdostupnejšia.
No a zároveň moje posledné odporúčanie a prosba. Prosím, podporujte obnoviteľné zdroje energie en bloc. Verím, že v týchto oblastiach máte naozaj ako vláda veľa príležitostí na účinné aj rýchle, aj dlhodobé systémové zmeny, ktoré budú mať aj skutočný dopad, ak chceme naozaj urýchliť inštaláciu tepelných čerpadiel na Slovensku.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.6.2024 14:41 - 14:41 hod.

Michal Sabo Zobrazit prepis
Ďakujem, kolegyňa, za tvoje vystúpenie. Spomínajúc diskusiu s odbornou obcou chcel by som pri tejto príležitosti ponúknuť taký čerstvý pohľad na to, ako nominanti Slovenskej národnej strany vnímajú to, čo sa nazýva odborná diskusia. Dnes som na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ministrovi Tarabovi pripomenul, že Európska komisia implicitne požaduje participáciu, špeciálne teda pri zákonoch, na ktoré má dosah plán obnovy, o ktorom sme sa rozprávali, o takom konkrétnom zákone, a tak minister Taraba povedal, že no a čo, veď my máme politickú dohodu. Tak to je síce milé, ale ja chcem len koalícii pripomenúť, že my máme ako klub Progresívneho Slovenska dostatok podpisov na to, aby sme realizovali ústavné sťažnosti. To len tak na doplnenie kolegu Vanča.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.5.2024 18:40 - 18:55 hod.

Michal Sabo Zobrazit prepis

Ďakujem vám za slovo aj vám, kolega Hlina, za vaše vystúpenie, som rád, že ste to stihli, snažili sme sa.
Doplním k vášmu vystúpeniu, tak podľa toho pôvodného návrhu, nehovorím teraz o tom pozmeňováku, tak 70 % výrubových konaní sa týka práve stromov s obvodom 40 – 80 cm, čo je presne to, čo sa podľa toho pôvodného návrhu má vyňať výrubových konaní, a to je naozaj alarmujúce pre samosprávy. Ak teda v tom pôvodnom návrhu išlo o sprehľadnenie krajiny, hovoríme explicitne o poľnohospodárskej pôde, tak naozaj hovoria teraz samosprávy, nevidíme ani jeden dôvod na to, aby zastavané územia miest a obcí neboli z tejto zmeny priamo vyňaté. Lebo ak sa tak nestane, tak mestá budú nielenže prichádzať o zeleň vrátane funkčnej zelene, vy ste ilustrovali aj konkrétne prípady, kde sa to môže stať, ale budú prichádzať aj o finančné prostriedky za náhradnú výsadbu.
Spomínali ste Drotársku. Ja Drotársku cestu beriem veľmi osobne, mám tam, v úvodzovkách, pupočnú šnúru. Hej, tam deväťdesiat stromov rovná sa 75-tisíc eur, ktoré mestská časť mohla investovať do novej zelene, teraz môže mať peniaze doslova a do písmena v lufte a bude stratové nielen to územie, samospráva, občania, občianky, ale aj životné prostredie.
Ďakujem vám za to, že ste akcentovali adaptáciu na klimatickú zmenu. My prehliadame, naozaj fatálne prehliadame dôležitosť adaptačných opatrení v našich sídlach a to na konci dňa znamená, že prehliadame aj ochranu verejného zdravia. A pred tým naozaj dvíhame veľký varovný prst: tu nejde iba o zeleň, tu ide aj o verejné zdravie a bezpečnosť ľudí.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.5.2024 18:40 - 18:55 hod.

Michal Sabo Zobrazit prepis
Ja len v krátkosti, pretože pán minister povedal, že chce reagovať. Dodám, že ono, samozrejme, že máme veľa otázok a veľa nevyjasneného, hlavne keď sa to robí takto z rýchlika, že nemáme čas ani reflektovať, zreflektovať. Lebo nič by sa nestalo, keby napríklad výbor o tomto konkrétnom pozmeňujúcom návrhu, ktorý prišiel od pána predsedu výboru, od pána Huliaka sme dostali dnes. Aj v tom reálnom čase, ako sme ho dostali, ale keby sa ten výbor konal o ôsmej ráno pred ďalším rokovacím dňom zajtra, tak by sme mali aspoň, že v tom celkovom rámci toho šialene rýchleho legislatívneho procesu by to bola, že nanosekunda, ale aj tá by bola dôležitá pre nás, aby sme si preštudovali. Áno, niekto môže povedať, že sú to len dve A4, ale v tom, v tom chvate, keď ste na výbore, jednoducho nemáte čas a priestor pokojne zvážiť každú jednu bodku, každú jednu čiarku, ktorá v tom návrhu je, a sami dobre vieme, že diabol sa skrýva v detailoch.
Takže, takže naozaj prosím aj vás, pán minister, apelujem naozaj, že do budúcna skúsme to, prosím, inak. Už len kvôli tomu vzájomnému rešpektu. Naozaj že nič by sa nestalo, keby ten výbor bol zajtra o ôsmej ráno a mali by sme trochu času sa na to pozrieť. Ale požiadali ste teraz, že chcete vystúpiť, tak vás budeme radi počúvať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.5.2024 18:25 - 18:40 hod.

Michal Sabo Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená hŕstka poslancov a poslankýň, ktorí ste ostali v tomto pléne, ako moja kolegyňa predrečníčka Tamara Stohlová povedala, tak aj upozorňujem, že na záver svojho vystúpenia prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sme pripravili, sme si to tak aj rozdelili, že kolegyňa Stohlová vystúpi obsahovo aj. Teraz je to také vlastne zvláštne, lebo ten výbor, na ktorý sme reflektovali už viacerí, tak priniesol absolútne nový vietor do toho obsahu. Čiže čo platilo pred výborom, teraz zrazu neplatí.
A chcem tiež zo svojho miesta teraz, keď mám tento priestor, amplifikovať to, čo tu už bolo povedané, že nie je v poriadku to, že od nás sa vyžaduje pravidlo poslať svoj návrh pozmeňujúceho návrhu 24 hodín pred výborom a vice versa to neplatí. To jednoducho nie je v poriadku. Nie je v poriadku, že prídeme na výbor a počas konania výboru nám na stole pristane pozmeňujúci návrh. Nie je to v poriadku, takto by sa to nemalo robiť. Ak rozprávame o rešpekte, tak toto jednoducho nie je rešpekt. Ďakujeme za pochopenie.
No a teraz k tomu nášmu spoločnému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu. Vzhľadom na to, že kolegyňa Stohlová už teda naše stanoviská odprezentovala vo svojom vystúpení, tak, pán predsedajúci, začnem čítať náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
A zabudol som si pohár vody. (Vstup predsedajúceho.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Zastavíme čas.


Sabo, Michal, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Môžem poprosiť ten pohár vody, ktorý... Ďakujem.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej a Michala Saba k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci, nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 282.
V súlade, pardon, vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia.
1. V čl. I sa pred bod 1 vkladá nový novelizačný bod 1, ktorý znie:
"1. V § 2 ods. 2 písm. c) sa za slovo "remíza" vkladá čiarka a slová "solitér, stromoradie, skupina stromov alebo medza".".
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový novelizačný bod 3, ktorý znie:
"3 V § 47 ods. 4 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
"b) v chránených územiach s druhým a tretím stupňom ochrany, ak je v súlade so schváleným programom starostlivosti o chránené územia,".
Doterajšie písmená b) až k) sa označujú ako písmená c) až l).
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bod 6 znie:
"6. V § 47 ods. 4 písm. e) sa za slová "organizácia ochrany prírody" vkladajú slová "alebo ňou poverený subjekt".".
4. V čl. I bod 8 znie:
"8. V § 47 ods. 5 znie:
"(5) Ustanovenie ods. 4 písm. a) sa nepoužije, ak drevina rastie na cintorínoch, v zastavanom území obce, na miestach voľne prístupných verejnosti (ďalej len "verejná zeleň"), ak je drevina súčasťou územného systému ekologickej stability, tvorí významný krajinný prvok alebo ak ide o výrub dreviny s obvodom kmeňa od 40 cm a súvislých krovitých porastov s výmerou od 10 metrov štvorcových, ktoré rastú v zastavanom území obce a nie sú súčasťou verejnej zelene."."
5. V čl. I sa za bod 8 vkladajú nové novelizačné body 9 a 10, ktoré znejú:
"9. V § 47 ods. 8 písm. b) sa za slovo "krajiny" vkladajú slová "alebo ak je nevyhnutný postup podľa § 28"
10. v § 47 sa za odsek 13 vkladá nový odsek 14, ktorý znie:
"(14) Mimo zastavaného územia obce pri výrube stromov s obvodom kmeňa od 40 centimetrov do 80 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou a pri výrube súvislých krovitých porastov s výmerou od 20 metrov štvorcových do 100 metrov štvorcových sa primerane postupuje podľa § 47 ods. 7 a 8."."
Doterajší odsek 14 sa označuje ako odsek 15.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
6. Čl. I sa dopĺňa bodom 10, ktorý znie:
"10. V § 90 ods. 3 písm. n) a § 92 ods. 1 písm. q) sa slová "§ 47 ods. 4 písm. b)"nahrádzajú slovami "§ 47 ods. 4 písm. c)".".
Žiadam, aby sa o jednotlivých novelizačných bodoch hlasovalo osobitne, teda ako predkladateľ a predkladateľka žiadame, aby sa o jednotlivých novelizačných bodoch hlasovalo osobitne.
Pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2024 14:43 - 14:58 hod.

Michal Sabo Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Tebe, Gábor, za vystúpenie aj za to, že si spomenul to nekonečné skákanie do rečí. Ja by som k tomu chcel pridať ešte aj vykríkanie, vyrušovanie, porušovanie rokovacieho poriadku, budem aj menovať. Pani Vaľová, pán Jarjabek, pán Huliak nonstop vyrušujú, keď niekto z nás má vystúpenie alebo faktickú, ale mikrofóny sa vypínajú v tomto pléne nám. Kolegyni Kleinert včera napríklad, ja som tiež dnes dostal dutku, takže toľko k tej vyrovnanosti, o ktorej sa tu rozprávame stále.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2024 10:54 - 10:54 hod.

Michal Sabo Zobrazit prepis
Ďakujem vám za slovo. Tebe, Zora, za 53 minút faktov a expertízy, ktorú si priniesla do tohto pléna, na čo ja som čakal vlastne, že keď sa niekto z koalície prihlási, že s akým vkladom príde. Tak keď opomeniem tú dvojminútovú odyseu na ministerku, tak prihlásil sa pán Jarjabek, prihlásila sa pani Vaľová a nepočuli sme v rámci štandardov v tomto pléne nič iné, ako názorovú vyvolenosť, kde ste boli, keď jada-jada-jada, ja tu sedím dlho, zatiaľ čo vy iba 27 rokov. Minulé štyri roky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prosím, reagujte na predrečníka. Nemôžte reagovať na faktické poznámky, ktoré zazneli pred vami. Ďakujem pekne.


Sabo, Michal, poslanec NR SR
41.
Každopádne to, čo si si za svoje vystúpenie vyslúžila z koaličných radov, bolo ad hominem, argumentačné fauly, klasicky vatu boliestky, žlč, nenávisť. Ja ti ďakujem za to, s akou energiou pristupuješ nielen k tomuto návrhu zákona, ale aj k ostatným návrhom zákona. A verím, že to neostane nepovšimnuté a verím, že aj tvoj prínos do tejto diskusie sa odzrkadlí v tom celom verejnom diskurze, ktorý smeruje k 8. júnu a k európskym voľbám. A verím, že koalícia, špeciálne SNS dostanú v tých voľbách vizitku za svoju deštrukčnú politiku.
Takže raz, ešte raz ďakujem, Zora.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2024 12:35 - 12:36 hod.

Michal Sabo Zobrazit prepis
Ďakujem ti, Tina, veď neboj sa, ja im to pripomeniem nejakým iným spôsobom, že kde majú tie zanedbané povinnosti a ako flákajú dôležité veci. Ja chcem ešte na záver len jednu dôležitú poznámku, pretože rozprávame sa teda o akčných plánoch a o strategických dokumentoch, ktorých máme tony, hej? Týchto strategických plánov a akčných plánov máme v šuplíkoch v štátnych archívoch naozaj viac, než je vkusné. A že to je super, že ich máme, lebo vieme, čo máme robiť, ale ono to nestačí, že vieme, čo máme robiť, ono to musíme robiť, alebo treba to robiť. Ale to si vyžaduje oveľa, oveľa viac aktivity, oveľa viac ambícií, oveľa viac pozornosti, oveľa viac financií, človeko-hodín, hlavne treba mať v centre pozornosti ľudské zdravie.
A to, ako som sa aj ja snažil povedať, a ty si to tiež tak nás učila, že sa obávam, že v pozornosti ľudské zdravie pre túto koalíciu naozaj nie je, že tam sú úplne iné veci, ktoré sú v pozornosti, a to ľudské zdravie je úplne na konci.
Ďakujem ti za to, že si reagovala, že si ma počúvala, vážim si to.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.5.2024 12:14 - 12:33 hod.

Michal Sabo Zobrazit prepis
Kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte povedať na úvod, že neverím, že sa dostávame k tomuto bodu vzhľadom na to, že bol už iks-krát
(Povedané s pobavením.), ako sa hovorí po anglicky wishful thinking, že sme toľko sa modlili, aby sme sa dostali k tomuto bodu programu, pretože vzájomne sme sa tu dobiehali, že bude-nebude, bude-nebude, a je to tu.
Zároveň dovoľte, aby som sa vám ospravedlnil za môj zdravotný stav. Alergia ide bomby, takže ak náhodou vypadnem niekde uprostred vety, tak som na antihistaminikách, tak ako ešte nikdy doteraz.
K navrhovanému textu alebo teda k tomu, k tomu bodu, ktorý práve teraz prerokovávame, dovoľte pár slov, ktoré sa nám tu v tomto pléne od začiatku tohto obdobia opakujú a vracajú sa nám sem v rôznych konotáciách ako bumerang. Je to pomoc ľuďom, je to ochrana ľudí, je to bezpečnosť, je to pokoj, v rôznych situáciách sa s nimi stretávame pri rôznych návrhoch, ale keď sa na ne pozrieme v prizme verejného zdravia a politík v prospech verejného zdravia, tak ja to vnímam tak, že tieto slová sú tak trošku floskula za floskulou a dovolím si vám to ilustrovať na jednom konkrétnom prípade.
Predpokladám, že poznáte Rakytovce. Ak sa vám to na prvú nespojí, tak vám garantujem, že všetci a všetky máme osobnú skúsenosť s Rakytovcami, pretože pravidelne okolo nich chodíme. A ľudia z Rakytoviec veľmi intenzívne si uvedomujú, že okolo nich chodíme, pretože Rakytovce, rozbalím to, sú mestskou časťou Banskej Bystrice, a zároveň sú ukážkovým príkladom toho, ako človek na Slovensku, respektíve skupina ľudí na Slovensku sa snaží dovolať svojho práva neúspešne, pretože ako sa hovorí, volané číslo je nedostupné, zavolajte neskôr prosím, alebo nevolajte vôbec, pretože nikoho nezaujímate.
Rakytovce sú naozaj veľmi dlhý a smutný príbeh, podľa mňa aj škandalózny prípad nadmernej hlukovej záťaže, ktorá vzniká konkrétne z rýchlostnej cesty R1. Tento prípad bol aj medializovaný opakovane, možno ste ho zaregistrovali. Ak ste ho neregistrovali z médií, tak ho možno poznáte vďaka tomu, že ho skúmal aj verejný ochranca práv, pán Róbert Dobrovodský. Ministerstvo dopravy sa situáciou Rakytoviec zaoberalo už v roku 2017, čiže sedem rokov dozadu. Ministerstvo dopravy vtedy nariadilo, podotýkam to slovo, nariadilo Národnej diaľničnej spoločnosti vykonať sériu opatrení. NDS ich nerealizovala, opäť dôležité slovo po nariadilo, nerealizovala. Preto ministerstvo opäť nariadilo postavenie protihlukovej steny, ktorá dodnes nestojí, pretože tá protihluková stena má byť postavená až do roku, precíťte to, 2032. To by znamenalo, že Rakytovce by sa trvalého riešenia svojej otrasnej situácie a svojho problému, ktorý je stále akútnejší a akútnejší, a viac a viac sa prehlbuje, pretože všetci vieme a uvedomujeme si to, že doprava sa zahusťuje. Rakytovce by sa riešenia svojho problému dočkali 15 rokov od podania podnetu, ale, samozrejme, správne tušíte, že tento stav trvá ďaleko, ďaleko dlhšie. Z dostupných meraní totižto vieme, že hluk v tejto konkrétnej lokalite prekračoval povolené hodnoty už v roku 2011. Respektíve v roku 2016, kedy bolo opakovane realizované meranie a vtedy bola táto lokalita aj identifikovaná ako problémová. Z podnetu, ktorý riešil pán ombudsman, vyplynulo, že meraniami hluku bolo zistené 9 až 23 percentné prekročenie prípustných hodnôt hluku, ktoré sú stanovené vyhláškou pre toto konkrétne územie. 9 až 23 percentné prekročenie hlučnosti.
Aj kvôli tomuto požiadal pán ombudsman Dobrovodský ministerstvo dopravy, aby zabezpečilo dočasné protihlukové riešenie. No ministerstvo okrem spomínanej budúcej pevnej protihlukovej steny, ktorá, ešte raz, má byť teda do roku 2032, nenariadilo žiadne iné opatrenia na ochranu ľudí, ktoré dlhé roky nielenže znižuje kvalitu ich života, ale aj ohrozuje ich fyzické a mentálne zdravie. Ako? Povieme si neskôr.
Čiže sčítané a podčiarknuté, podľa tohto by to znamenalo, že Rakytovce majú cez dve desaťročia žiť v hluku, ktorý je vysoko nad prípustným limitom a ani ministerstvo dopravy, ani Národná diaľničná spoločnosť zjavne nemajú naponáhlo a zdravie vyše piatich stoviek ľudí, ktorí žijú v Rakytovciach, ide stranou. Týchto 500, vyše 500 ľudí tu takmer nikoho nezaujíma.
Verejný ochranca práv v tomto konkrétnom prípade konštatoval porušenie práva podávateľa na priaznivé životné prostredie aj práva na ochranu zdravia, ktoré sú garantované článkami Ústavy 44 a 40. A tiež porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ktoré je garantované článkom 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach. A tieto práva boli priamo porušené Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky. Dobre to počujete, práva občanov a občianok Slovenskej republiky boli v tomto konkrétnom prípade porušené ministerstvom dopravy.
Ombudsman Dobrovodský zároveň zdôraznil, že výkon verejnej správy, toto je dôležité, aj v oblasti ochrany pred hlukom či už orgánmi obce, alebo inými orgánmi verejnej správy má byť v záujme, logicky, v záujme ochrany práv občanov a ten výkon má byť čo najdôslednejší, rýchly a účinný. Ešte raz, čo najdôslednejší, rýchly a účinný. Tak ja sa teda pýtam, kde je dôslednosť, kde je rýchlosť a kde je účinnosť v prípade Rakytoviec, ktorým hrozí, že sa vyriešenia svojej situácie, po tom riešení volajú takmer desaťročie, že sa toho riešenia dočkajú po dvoch desaťročiach. Ak sa teda vôbec dočkajú, pretože vieme, ako to na Slovensku chodí.
Možno si poviete, keď to počúvate, že nie sú peniaze. No tak ale prepáčte, nie sú peniaze na riešenie ochrany zdravia ľudí? Tak vedzte, že meter štvorcový, zisťoval som, protihlukovej steny stojí približne 800 eur. Napríklad výstavba protihlukovej steny na úseku rýchlostnej cesty R1 Vlčkovce - Križovany nad Dudváhom v okrese Trnava, dĺžka 2,6 kilometra stála 2,19 milióna eur. Mimochodom, to je len tiež tak akože ilustračné, Národná diaľničná spoločnosť, schválené vládou, by tento rok mala hospodáriť s prebytkom vo výške takmer 28 miliónov eur. Tak sa pýtam, naozaj nie sú peniaze? A možno si poviete, že veď tak úsekov alebo teda problémov ako Rakytovce, že na Slovensku je rádovo viac, tipujete správne.
Ja iba ilustračne chcem dodať, že viaceré úseky diaľnic sú aktuálne aj 10 rokov v dočasnom užívaní, a to iba preto, že nespĺňajú limity hluku a tiež sa s tým nič nerobí. Nikoho to nepáli, nikoho to neškrie, lebo štátu očividne teda neprekáža, že jeho občania a jeho občianky žijú v zdravie poškodzujúcom hluku a štát sa v podstate iba nečinne, alibisticky prizerá, ako sa hovorí pri troch opiciach, nehovorí, nevidí, nepočuje. A je to pre mňa paradoxné, že niekto nepočuje ten abnormálny hluk, pretože tí ľudia, ktorých sa to týka fyzicky, ho počujú a cítia.
A aj napriek tomu, respektíve naproti tomu tu dnes riešime vládny návrh zákona o posudzovaní a o kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona o ochrane zdravia. Pričom tento návrh prináša zmenu ustanovenia termínovanej povinnosti predkladania akčného plánu. Čo keď rozmeníte na drobné, pokojne môžeme vnímať aj ako generálny pardon pre nesplnenú zákonnú povinnosť. Prečo hovorím že generálny pardon? No, lebo tento generálny pardon na vypracovanie akčných plánov na znižovanie akustického smogu je niečo, čo už máme ako zákonnú povinnosť. Hovoríme o akčných plánoch, ktoré majú naozaj zákonnú povinnosť vypracovávať niektoré samosprávy, ale aj prevádzkovatelia napríklad železníc alebo ciest. Tieto subjekty mali podľa dnes platného predpisu povinnosť zabezpečiť do 18. júla 2013 vypracovanie akčných plánov pre aglomerácie, väčšie pozemné komunikácie, železničné dráhy a následne každých päť rokov zabezpečiť ich aktualizáciu. Čiže to nie je niečo, čo prišlo z noci do rána. Vieme o tom desaťročie. Prečo generálny pardon? Pretože napríklad spomínaná Národná diaľničná spoločnosť alebo Slovenská správa ciest, čiže štátna akciovka a rozpočtová organizácia, dodnes nemajú v zmysle platného zákona aktualizované akčné plány, hoci už mali byť dávno hotové. Národná diaľničná spoločnosť napríklad, to je taký akože fun fact, aj keď to vôbec nie je vtipné, začala verejné obstarávanie na vypracovanie strategických hlukových máp a akčných plánov, tipnite si, kedy? Prezradím, v januári tohto roka. Je to naozaj milé, že sa zbadali, gratulujeme im k tomu. Tak či tak, už je to v podstate aj tak jedno, pretože už sú po funuse a ja sa teda pýtam, že buchne im niekto po prstoch za to, že si nesplnili svoju zákonnú povinnosť? Nikto asi, pretože tak to tu chodí. Vypracovať akčný plán, aktualizovať ho, prípadne aj nie teda, a zvysoka sa na to vykašľať, ignorovať svoje zákonné povinnosti a prechádzať tým takmer celým bez povšimnutia, tak to sa tu akceptuje aj napriek tomu, že podľa mňa je to absolútne neakceptovateľné. Ale žijeme na Slovensku, pravda, tu sú rôzne veci tolerované, aj to, čo je neakceptovateľné, tak ja sa pýtam, že akým spôsobom chce štát postihnúť subjekty, ktoré si neplnia svoje zákonné povinnosti. A v tomto konkrétnom prípade nadmerným hlukom ohrozujú, prípadne priamo poškodzujú zdravie obyvateľov a obyvateliek Slovenska.
Prečo som sa rozhodol vystúpiť práve k tomuto bodu? No, lebo ma to hnevá. Hnevá ma to, že toto nie je ojedinelý prípad a hnevá ma aj to, že teraz pre pár posledných mohykánov, ktorí nešli na obed, rozprávam niečo, na čom by nám malo extrémne záležať všetkým. Pretože špeciálne v enviromentálnych problematikách, v enviromentálnych výzvach a v ochrane verejného zdravia tu máme naozaj viac, ako je únosné zanedbaných povinností a tento konkrétny prípad enviromentálneho hluku je iba jedným naozaj že malým, aj keď teda enormným kúskom do skladačky, kedy sa štát prizerá so založenými rukami, a to dlhoročne. A to ma na tom celom hnevá. Je to mimoriadna hanba, že štát nevie svojim občanom a svojim občiankam zabezpečiť bezpečie, zdravé životné prostredie, ochranu a dodržiavanie základných ľudských práv. Je to mimoriadna hanba, že síce tu riešime posunutie termínu pre strategické dokumenty, ale zároveň štát je ochotný strkať hlavu do piesku, keď príde na napĺňanie samotnej podstaty týchto strategických dokumentov. A preto som aj na prípade Rakytoviec sa vám snažil dokázať, že tu sú naozaj vedome prehliadané nesplnené povinnosti. Posúvajú sa termíny, ale keď príde na autocenzúru, keď príde na kontroling, keď príde na vymožiteľnosť, na podmienenie plnenia samotných strategických dokumentov, tak nič. Nastane rádiové ticho, pričom aby to rádiové ticho si napríklad ľudia v Rakytovciach už desaťročia, ak nie teda viacej, naozaj, naozaj veľmi želajú.
Čiže problémy sú dva. Prvý problém je generálny pardon subjektom, ktoré si nesplnili svoju zákonnú povinnosť vypracovať hlukové mapy a akčné plány. Problém číslo dva je nedostatočná realizácia opatrení, ktoré sú identifikované v samotných akčných plánoch. No a keď tak nad tým celým rozmýšľam, tak sa sám seba pýtam, že kde je ten bájny štát. Bájny silný štát, že kde je, kde sa skrýva. Pred voľbami sme silný štát videli na každom druhom bilborde, tak kde je teraz, keď občania a občianky chcú, aby sa ten silný štát ozval. Čo si zobral dovolenku, alebo čaká na inauguráciu alebo má sabatikal? Kde je silný štát? Kde je silný štát, keď má kontrolovať a vymáhať svoje vlastné pravidlá. Pravidlá, o ktorých sa tu nevie že rok, dva, tri. Hovorím o konkrétnych pravidlách, ktoré sú na papieri, ktoré sú v zbierke zákonov desaťročia.

No a tiež sa pýtam, kde je samotná aktualizácia hlukových máp a akčných plánov včas a kvalitne? Kde je navýšenie svojich vlastných ambícií?

Kde je sprísnenie napríklad toho, ako chce štát účinne vymáhať svoje vlastné zákonné povinnosti, nota bene od svojich vlastných inštitúcií? Kde je ten bájny silný štát, pýtam sa. Aby sme si rozumeli, ja absolútne chápem, že štát, je preň asi nepríjemné pokutovať svoje vlastné podniky.

Ale zároveň tak potom kde je spravodlivosť voči tým zodpovedným subjektom, ktoré si plnia svoje povinnosti a plnia si ich včas a idú podľa pravidiel?

Napríklad železnice, pretože práve Železnice Slovenskej republiky mali akčný plán aj hlukovú mapu vypracované včas. V nich bol identifikovaný dopad nadmerného hluku na obyvateľstvo, samozrejme, nehovoríme o desiatkach či stovkách ľudí, hovoríme o desaťtisícoch ľudí, ktorí bývajú pri železničných tratiach.
A najmä vďaka tomu, že železnice majú svoj akčný plán vypracovaný, vedia, kde a čo majú robiť pre zníženie hluku a pre zníženie negatívneho dopadu hluku na obyvateľstvo.

Áno, môžete si, samozrejme, povedať, že pre zdravie obyvateľstva sú hlukové mapy a akčné plány síce super dôležité, ale veď máme tu úrad verejného zdravotníctva, ktorý môže konať aj bez nich. No tak úrad verejného zdravotníctva ale koná na základe podnetov od ľudí, od obyvateľov a obyvateliek. A tieto podnety predsa nemôžu suplovať systematický prístup. A preto tu chcem opäť pripomenúť práve tie Rakytovce, kde ľudia dávali podnety aj na Úrad verejného zdravotníctva, aj verejnému ochrancovi práv a riešenie? Dodnes sa nedostavilo. Takže tu niečo naozaj nesedí.
Štát od svojich občanov a občianok vyžaduje, aby dodržiavali jeho pravidlá, to je správne. No, keď občania a občianky dožadujú, aby štát doručil svoje vlastné pravidlá, tak nič. Zero, nada, ništa. Nevolajte, neotravujte, dajte pokoj.

Kolegyne, kolegovia, v tomto konkrétnom návrhu sa píše, že, a to je to také že celkom že úsmevné, aj keď podľa mňa tragikomické, že cieľom tohto navrhovaného právneho predpisu je poskytnúť dostatočný čas na verejnú konzultáciu o akčných plánoch ochrany pred hlukom. Áno, dobre počujete, že dostatočný čas. Tak dostatočný čas v prípade environmentálneho hluku plynie desaťročia. Ja opakujem už povedané, povinnosť tvoriť akčné plány aj hlukové mapy, aj chrániť ľudí pred akustickým smogom naozaj neprišla z noci do rána. Tak aký dostatočný čas, prosím vás? O čom sa tu rozprávame? No rozprávame sa o hluku, ktorý je nebezpečný pre zdravie fyzické aj psychické a tu ide veličina dostatočného času, myslím, že absolútne bokom. Tu je ohrozované fyzické a psychické zdravie nášho obyvateľstva.
Preto chcem záverom povedať alebo prečítať, čo hovorí Eulalia Perisová, odborníčka, najväčšia odborníčka, ktorú v Európe máme na environmentálny hluk, je z Európskej environmentálnej agentúry pre oblasť hluku v životnom prostredí a zároveň je to aj autorka správy Hluk v Európe 2020.
Eulalia Perisová hovorí, citujem: "Dlhodobá expozícia hluku môže ľudské zdravie ovplyvňovať rôzne. Tieto vplyvy začínajú, teda zahŕňajú", pardon, "poruchy spánku, negatívne vplyvy na kardiovaskulárny a metabolický systém, aj na kognitívne poruchy u detí, vrátane porúch čítania."

Samozrejme, stále dochádza k oveľa väčšiemu počtu predčasných úmrtí spojených so znečistením ovzdušia, o tom som aj ja hovoril v tomto pléne pri novele alebo teda pri návrhu novely cestného zákona. No zdá sa, že hluk má na ukazovatele týkajúce sa kvality života, špeciálne duševného zdravia, oveľa, oveľa väčší vplyv. Čiže kumulatívne, znečistenie ovzdušia a hluk sú mimoriadne nebezpečnou záťažou pre verejné zdravie.

Ako sa uvádza v zisteniach Svetovej zdravotníckej organizácie, opäť citujem: "Po nepriaznivých vplyvoch znečistenia ovzdušia je v skutočnosti hluk druhou najvýznamnejšou priamou environmentálnou príčinou zdravotných problémov."

Čo robí Slovenská republika? Slovenská republika novelizuje zákony o posudzovaní a o kontrole hluku a o ochrane zdravia, ale ani s navýšením ochrany zdravia, ani s navýšením kontrolingu, ani s navýšením vymožiteľnosti sa absolútne nepočíta. Práve naopak, nateraz to vyzerá tak, že vláda Slovenskej republiky ako keby nemala ambíciu od svojich vlastných inštitúcií vymáhať mitigáciu hluku, vediac o situácii, pretože o tom sa vie, necháva tu žiť svojich občanov a svoje občianky v život a zdravie ohrozujúcich situáciách a ignoruje aj masívne porušovanie ľudských práv. Pričom v iných kategóriách, keď prišlo na masívne porušovanie ľudských práv, tak sa tu išlo na barikády. Išlo nám jedno SLK za druhým. Ale keď príde na skutočné porušovanie, masívne porušovanie ľudských práv, tak náš ambiciózny silný štát ako keby strácal ambíciu.

Záverom, mal som toho viacej tu napísaného, ale keďže ma nebaví hovoriť pred prázdne plénum, tak si to nechám asi do ďalšieho čítania.
Tak som chcel povedať pani ministerke, ktorá tiež tu nie je, že verím, že čoskoro v tomto pléne pristane aj skutočná novela o posudzovaní a o kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o ochrane zdravia, ktorá prinesie aj tú kontrolu, aj vymožiteľnosť voči svojim vlastným štátnym inštitúciám.
Ďakujem za pozornosť tým, ktorí ste ma počúvali.
Ďakujem.

Skryt prepis