Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Aj tebe, Marek, za tvoj príspevok, a ako vždy úplne iný pohľad.
Ja len chcem pripomenúť, minulý týždeň, kedy tu s nami niekoľko dní prežil pán minister Kamenický, ktorý v tomto... (zasmiatie rečníka), prežil doslova a do písmena, v tomto pléne priznal, že Slovensko je na gréckej ceste. Sám minister financií tejto republiky priznal, že sa rútime do krachu. No a tento problém, keby vláda sa, keby sa naň pozrela komplexne, tak by videla, že jednoducho nedá sa ísť ďalej ako za červené čísla, že jednoducho tam to už nepustí. Ale táto vláda sa pozerá na verejné politiky cez politické objednávky a cez nutnosť niekomu niečo vytvoriť, lebo veď tak to je asi správne.
Ja mám naozaj veľa otázok, aj ty si povedal, že aký je investičný dlh v infraštruktúre. Rozprávali sme o chýbajúcej infraštruktúre vodovodov, kanalizácií, dopravy, športu, celkovo sme to rozobrali z každej strany. A toto je úžasné na tejto debate alebo na tejto rozprave, že každý nový rečník, každá nová rečníčka do toho celého prinesie svoj nový pohľad, nový vnem a toľko vecí o ktorých by sme tu vedeli debatovať, keby tá druhá strana sa s nami chcela o tom rozprávať. A aj, aj o tom by vlastne mala byť nová politická kultúra. Tá bájna nová politická kultúra, o ktorej sa tu stále rozpráva, ale, ale nedorazila, lebo asi nedostala memo. A pritom, ak niekto z externého prostredia, občianky a občania tejto republiky pozerajú napríklad v priamom prenose na YouTube túto debatu, tak jednoducho im musí všetkým ľuďom trčať z toho to, čo z toho trčí nám. A síce, že legislatívny proces bude po tejto schôdzi tak intoxikovaný, že bude potrebovať manuálnu lymfodrenáž. (Potlesk.)

Ďakujem, Simona, za tvoj príspevok a hlavne za tvoj rešerš o tom, ako by mala vyzerať politická kultúra a politická zodpovednosť v dospelej demokracii, veľmi som si to užil. A áno, táto vláda sľubovala novú politickú kultúru a medzičasom sme teda svedkami rôznych neodborných politických nominácii, pochybných personálnych rošád, viď Štefan Kuffa napríklad, ktorý bol teda najskôr na kultúre, ale potom vieme, čo sa stalo, a presťahovali ho na enviro aj napriek tomu, že má mizernú históriu v ochrane prírody, a navyše je nominantom SNS, kde teda ochrana prírody je to posledné, na čo tam myslia a nad čím rozmýšľajú, prípadne meditujú, tak je druhým štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia. Štefan Kuffa so svojím synom Filipom, prvým štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia, sú trestne stíhaní v prípade medializovanej známej potýčky s kežmarským farmárom, to iba tak pripomínam k tej novej politickej kultúre, o ktorej najradšej a najčastejšie rozpráva, paradoxne, minister životného prostredia, veď to dáva zmysel, nie?
No a, dámy a páni, ja vám dám také malé odporúčanie, akože keby ste sa chceli trošku vzpružiť pre krátku chvíľu, tak vám odporúčam, nájdite si na stránke ministerstva životného prostredia organizačnú štruktúru, to vám je veľká zábava. Lebo Filip Kuffa má ako štátny tajomník v agende pod sebou deväť národných parkov plus samostatnú organizáciu Štátna ochrana prírody, plus dve rezortné sekcie, čiže osem rôznych odborov, a hádajte, že koľko rezortných organizácii má pod sebou Štefan Kuffa? Jednu. Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva. Tak hádam bude posvätená každá jaskyňa na Slovensku. A, samozrejme, na túto košatú agendu má štátny tajomník aj vlastný sekretariát, lebo veď opäť to dáva zmysel, nie? A ak bude takto vyzerať hodnota za peniaze aj v prípade nového vznikajúceho ministerstva športu a cestovného ruchu, tak díky.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja budem pokračovať v reflexii na tú otázku, čo všetko by sme mohli mať, keby... Pani poslankyňa Marcinková spomínala športovú infraštruktúru, ale keď už sme pri slove infraštruktúra, tak môžeme spomenúť aj tú infraštruktúru dopravnú, zdravotnú, nemusíme ísť do detailov, asi vieme, ako sme na tom. Ale spomínajúc infraštruktúru, tak Slovensko má veľký investičný dlh aj v tej úplne že najzákladnejšej infraštruktúre, na čo pravidelne upozorňujeme aj s kolegyňou Janou Hanuliakovou, že pol milióna ľudí na Slovensku nemá bezpečný prístup k pitnej vode napríklad, 447 obcí nie je dobre alebo teda že dodnes vôbec pripojených na vodovod. Čiže v tejto krajine sa ľudia reálne v 21. storočí rozhodujú, či večer spláchnu toaletu, alebo sa osprchujú, a tisíce ľudí zase veria, že voda, ktorú pijú zo svojich pohárov, je zdravotne nezávadná, a že v pohári nemajú kokteil plný dusičnanov. No a prečo to hovorím, je, lebo tento investičný dlh z veľkej časti ide za tromi vládami Roberta Fica, do obdobia, kedy táto republika mala k dispozícii tie najväčšie prostriedky na modernizáciu.
Na a hovorím to aj preto, lebo kvalita základnej infraštruktúry dokázateľne podľa všetkých dostupných dát dvíha kvalitu života a to na konci dňa môže spôsobiť, že nám ľudia nebudú utekať za lepším životom. Špeciálne teda nebudú utekať ľudia z regiónov, ktoré, ktoré, kde práve tých ľudí potrebujeme pre... a tam sa kruh uzatvára, rozvoj cestovného ruchu. Čiže pri tomto vedomí týchto investičných dlhov, ktoré tu na Slovensku máme, plytvať stámilióny na vznik nového ministerstva, Vlaďka, ty si to vypočítala teda na 400 mil. na toto volebné obdobie, ale ktovie ešte, aké dodatočné náklady tam budú, tak to je naozaj, to je naozaj tristné. To sa inak nedá nazvať.
A ďakujem za tvoj príspevok.

Vďaka za slovo.
Zuzana, ty si vo svojom príspevku okrem iného spomenula sedem smrteľných hriechov právneho štátu. Vďaka za to, chcel by som sa vrátiť k číslu šesť, čo je uprednostňovanie politických nominantov pred odborníkmi a odborníčkami bez verejných konzultácií, čiže netransparentné výberové konania. Najskôr si povedzme, že aké je riešenie toho smrteľného hriechu podľa Združenia podnikateľov Slovenska, lebo reč bola aj o podnikateľskom prostredí. Tak riešením je profesionalizácia štátnej správy, zvýšenie nezávislosti a odbornosti v štátnej správe, v manažmentoch, v dozorných radách štátom vlastnených podnikov. Dôsledné uplatňovanie princípu odbornosti totižto limituje tradičné povolebné politické nominácie len na nevyhnutné minimum a obmedzuje aj dosadzovanie politikov do nezávislých regulačných inštitúcií. To len tak pre, pre pripomienku.
No a teraz si môžeme dať popri tej možnej diskusii o budúcej politizácii protimonopolného úradu, štatistického úradu, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou aj skúšku správnosti alebo skúšku realitou, alebo ešte inak to poviem, skúšku Slovenskou národnou stranou, pretože tam len na rezorte životného prostredia sledujeme už tri takéto machinácie personálne na pozíciách, ktoré si naozaj vyžadujú odbornú kvalifikáciu. Chcem len pripomenúť, že napríklad okresný predseda z Michaloviec pán Jaroslav Vaľo sa stal riaditeľom Správy povodia Bodrogu v Trebišove, kde nahradil pani Kolesárovú, ktorá v podniku pôsobila 23 dlhých rokov, riaditeľku Slovenského banského múzea Banská Štiavnica pani Denkovú Zuzanu nahradil vo funkcii okresný predseda SNS v Banskej Štiavnici pán Zorvan. No a čo mňa teda extrémne zabolelo, pretože pani Holubovú poznám a je to naozaj odborníčka par excellence, tak ministerstvo tiež odvolalo a prepustilo riaditeľku Výskumného ústavu vodného hospodárstva pani Katarínu Holubovú a nahradila ju okresným predsedom SNS z Pezinka, vinárom menom Ondrej Voda. Takže možno ďalšia básnická otázka, či priezvisko Voda je dostatočnou kvalifikáciou.

Vďaka za slovo.
Vďaka aj, kolega Grendel, za to, že ste opätovne nasvietili možné zmeny na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktoré, samozrejme, my ako opozícia citlivo, mimoriadne citlivo vnímame. Presne tak ako ďalšie možné politické zásahy do iných inštitúcií, ktoré majú byť už len kvôli svojej podstate nezávislé. Keďže rokovanie o tomto bode programu bolo už opakovane prerušené jednak kvôli víkendu, ale aj teraz kvôli obedňajšej prestávke, ja by som chcel pri tejto príležitosti pripomenúť, že čo sa dialo na parlamentných výboroch, keďže sme ich tu teraz aj spomínali počas zasadnutí o tomto konkrétnom vládnom návrhu. Chcem pripomenúť, že v rozpravách o tomto bode na výboroch bolo totižto viac než zjavné, že viacerí poslanci a viaceré poslankyne koalície si neboli vedomí a vedomé toho, o čo ide v tomto zákone, že nejde iba o výhradne a len zriadenie nového ministerstva, ministerstva cestovného ruchu a športu, ale že sa to týka aj ďalších organizácií, či už teda protimonopolného úradu, štatistického úradu alebo spomínaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Takže ešte raz, aby to bolo zjavné, že čo je za problém. Koaliční poslanci a koaličné poslankyne sa až na zasadnutiach parlamentných výborov dozvedeli, že ich vlastná vláda, ktorej sú reprezentantmi a reprezentantkami, predložili niečo, teda vláda predložila niečo, čo sa tvári, že je, ale vlastne to je celé úplne inak, že je to taká matrioška, že z toho návrhu sa stále vyťahuje niečo ďalšie a ďalšie a ďalšie, čo na konci dňa má znamenať politizáciu štátnych inštitúcií. No a v protiklade, keď už teda bolo spomenuté programové vyhlásenie, že čo v ňom je a čo v ňom nie je, tak v programovom vyhlásení tejto vlády, konkrétne teda v kapitole zdravotnej politiky predsa stojí, že ambíciou vlády je odpolitizovanie rezortu zdravotníctva. No a teraz si môžeme dať skúšku správnosti, že ako to naozaj vyzerá.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vďaka tebe, Jano, za to, že si takto na úvod týždňa pripomenul, o čom tu debatujeme. Samozrejme, že ono sa tento návrh tvári ako materiál slúžiaci pre vznik nového zbytočného ministerstva, ale pravda je taká, že v tomto návrhu je ukrytých viacero výbušných momentov, o ktorých tu diskutujeme – sami so sebou. Napríklad týmto zákonom sa vláda snaží zasiahnuť do nezávislosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, o ktorom bude určite rozprávať aj Oskar Dvořák, už je pripravený. A to toxické na tom celom je, že ono to robí cez skrátené legislatívne konanie, na ktoré vláda, ako už bolo niekoľkokrát spomínané, nemá žiaden pádny dôvod. Tak napríklad teda spomínaný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nie je aktuálne podriadený vláde. Toto zaiste nemá prečo spôsobovať ľudskoprávne či bezpečnostné alebo hospodárske škody. Čo prináša tento návrh, je aj, že predseda, alebo teda aktuálne predsedníčka, politicky nežiaduca, môže byť zo svojej funkcie v budúcnosti odvolaná kedykoľvek.
No a nateraz, zatiaľ teda hovoríme o nezávislom orgáne, ktorý má dohliadať na kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti, tiež na plnenie povinnosti zdravotných poistení, poisťovní, ale čo je to dôležité, tak dohliada na našich spoločných osem miliárd eur, ktoré máme v zdravotnom poistení. Nám pri tomto všetkom, samozrejme, bliká kontrolka, a preto aj tak intenzívne o tom rozprávame, aby keď zainteresovaná verejnosť počúva túto rozpravu, tak pevne verím, že aj tej verejnosti začne blikať kontrolka.
No a vďaka za kreatívny prístup k tvojmu vystúpeniu v rozprave aj za to, že si nás zobudil a ďakujem aj za ten med. (Rečník nadvihol v ruke malú fľaštičku.) Áno, malá domov, pretože je vlastne od členky poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska, cez teba, ďalšieho člena Progresívneho Slovenska, sa dostal k ďalšiemu členovi Progresívneho Slovenska, takže ďakujem. Aj, aj takto sa môže prezentovať cestovný ruch a dvíhať pozornosť na slovenské regióny podporou vlastných produktov. Takže med z Abrahámu.
Ďakujem.

Ďakujem.
Budem reagovať na pána Gröhlinga a na novovznikajúce ministerstvo cestovného ruchu a športu, ktoré nám tu vzniká na pozadí toho, ako nám odborné analytické kapacity dokazujú, že štát potrebuje šetriť. Veď si len spomeňme, že počas tohto týždňa tu v tomto pléne sa minister financií pán Kamenický deklaroval, že sme na gréckej ceste, povedal to týmito slovami. Priznal, že máme problém. No a tento problém by naša vláda komplexne videla, keby sa na verejné politiky pozerala nielen prizmou politických objednávok v budúcnosti naplnených, ale keby sa na verejné politiky pozerala prierezove, tak by videla, že to celé vlastne nesedí, hej. A ja v tejto veci mám naozaj veľa otázok a, našťastie, táto rozprava bude dlhá, takže ich budem môcť všetky položiť.
A napríklad sa teda pýtam, že ako chce vláda, aby sa rozvíjal na Slovensku cestovný ruch, keď tu máme tak absurdne veľký investičný dlh v základnej infraštruktúre. Za všetky spomeniem jeden príklad vychádzajúc teda z programového vyhlásenia vlády, táto vláda chce rozvíjať nielen cestovný ruch ako taký, ale zároveň deklaruje, že chce podporovať rozvoj udržateľnej dopravy a medzičasom železničiarom chýba miliarda eur na opravu a údržbu, na základnú prevádzku, hej, a to môže výhľadovo priniesť zatvorenie polovice tratí. Tak keby vláda vnímala verejné politiky prierezovo, tak v tomto príklade by na začiatku tejto rovnice boli investície do základnej infraštruktúry a dobrá prax, overená, osvedčená, hovorí, že kvalitná infraštruktúra bez ďalších dodatočných nákladov sama od seba prinesie rozvoj cestovného ruchu. Čiže áno, bez toho, aby boli potrebné investície do nového ministerstva.
A čo cestovnému ruchu, samozrejme, pomôže tiež, je napríklad aj efektívne čerpanie európskych zdrojov, a to hádam nemusím deklarovať, že aký veľký historický problém v tejto kategórii máme.
Takže, Braňo, ďakujem ešte raz za tvoj príspevok.

Vodohospodársky podnik, voda, dáva zmysel nie? Tina, vďaka za to, že si pripomenula dianie na výboroch, keď v rozpravách k tomuto bodu, o ktorom tu diskutujeme, bolo viac než zreteľné, že viacerí poslanci a viaceré poslankyne tejto koalície si neboli vedomí a vedomé toho, že v tomto zákone nejde iba výhradne a len o zriadenie nového ministerstva. Ešte raz a pomaly to poviem, hej? Že koaliční poslanci a koaličné poslankyne sa až na zasadnutiach parlamentných výborov dozvedeli, že vláda, ktorej sú reprezentantmi a reprezentantmi, sa týmto konkrétnym zákonom pod rúškom vzniku ministerstva na objednávku SNS zároveň snaží zasiahnuť napríklad, ale nielen do rezortu zdravotníctva. Špeciálne teda ide zasiahnuť aj do nezávislosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. To znamená, že predseda, respektíve aktuálne teda politicky nepohodlná predsedníčka môže byť zo svojej funkcie odvolaná, a to prakticky kedykoľvek. No a z tohto návrhu je viac než kryštalicky jasné, tak ako aj napríklad Oskar Dvořák včera vo svojom tridsaťminútovom vystúpení veľmi exaktne popísal, že tento návrh je priamo celený na pani Renátu Bláhovú.
No v protiklade k tomuto celému chcel by som zacitovať tu a teraz z programového vyhlásenia vlády Roberta Fica IV. Konkrétne budem citovať z kapitoly zdravotnej politiky: „Ambíciou vlády je odpolitizovanie rezortu zdravotníctva." Ešte raz a pomalšie, precíťte to: „Ambíciou vlády je odpolitizovanie rezortu zdravotníctva." Máme mesiac od toho momentu, kedy sa schvaľoval koalíciou tento dokument, a môžeme si pekne urobiť skúšku realitou.
Ďakujem, Tina, za tvoj príspevok. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ono to tu už zaznelo a ešte to tu asi aj veľakrát zaznie, je naozaj perfídne, že týmto zákonom sa vláda snaží zasiahnuť okrem mnohého iného aj do rezortu zdravotníctva, a to, ako si Števo spomenul, zasiahne aj do nezávislosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V podstate aj Oskar Dvořák to tu včera vo svojom vystúpení akcentoval, že v momente, ako bude Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou politicky závislý, tak práve to môže spôsobiť hospodárske škody. No a teraz vlastne nie je žiaden dôvod, prečo by takáto vážna vec mala prechádzať cez skrátené legislatívne konanie. No a alarmujúce, čo by malo vlastne občanov a občianky tejto republiky mobilizovať a my ich vlastne pozývame k tomu, aby sa mobilizovali spolu s nami, je, že hovoríme nateraz o nezávislom orgáne, ktorý má dohliadať jednak na kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti, na plnenie si povinností zdravotných poisťovní, a to je to dôležité, že dohliada aj na, osem miliárd si hovoril, Oskar, či? Osem miliárd, hej? Dobre si pamätám. Osem miliárd eur, ktoré máme v zdravotnom poistení. To je to, čo by malo teda nás všetkých mobilizovať, aby sme povedali rázne nie tomuto návrhu a to je to, pri čom by všetkým občanom a občiankam Slovenskej republiky mala blikať jedna veľká kontrolka.
Ďakujem.