Videokanál poslanca

Pán Horecký, vďaka za váš príspevok, musím povedať, že ma mrzí, že som ho nestihol úplne od začiatku, ale bežiac sem som počul, že ste spomenuli podporné profesie na školách, a hádam si všetci v tomto pléne, a nielen v tomto pléne, uvedomujeme ich dôležitosť a ich nenahraditeľnosť v prizme pandémie duševných ťažkostí, ale aj v prizme faktu, že školy nedostávajú účelové príspevky na odborných zamestnancov, čo spôsobuje naozaj veľkú neistotu.
Chcem len pripomenúť, že aktuálne v regionálnom školstve pracuje cez 1 400 členov školských podporných tímov, ktoré sú financované z eurofondov, a títo zamestnanci približne polovicu tvoria všetkých členov školských podporných tímov v regionálnom školstve, teda v priemere každý druhý odborný zamestnanec v školstve má neisté miesto, lebo naň čoskoro skončí financovanie, keďže Európska komisia už jasne pomenovala, že tieto pozície financovali už vyše desaťročia, nadišiel čas na to, aby štát si plnil svoje základné funkcie, čiže od ďalšieho školského roka poklesne financovanie z eurofondov a od septembra ´26 už tieto pozície musí financovať štát, čiže pri zanedbaní tejto povinnosti tisíce žiakov a žiačok ostanú bez podpory, pričom už teraz je viac ako dosť mládeže a detí bez podpory, keďže tieto pozície sú dlhodobo poddimenzované.
A ja som rád, že v tomto pléne je aj aktuálny minister školstva, že keďže tiež vnímam, že on aj reflektuje na mnohé výzvy a počúva, tak verím, že bude na pandémiu duševných ťažkostí v prípade detí a mládeže na Slovensku nielen reflektovať, aleže bude aj zo svojej pozície aktívne konať, a to hovorím ako bývalý podpredseda Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý je zriaďovateľom vyše päťdesiatich stredných škôl, takže mám celkom akútny prehľad o tom, ako to na tých našich stredných školách, minimálne v Bratislavskom samosprávnom kraji, v duševnom zdraví vyzerá.
Takže, pán Horecký, ešte raz vďaka za váš skvelý príspevok.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a podpisujem to, čo povedali moji predrečníci, kolegyne a kolega.
K tej úcte chcem len pripomenúť, že pán predseda parlamentu Pellegrini minulý týždeň, mám trošku časové okno, ale myslím, že minulý týždeň to bolo, sľúbil v tomto pléne tomuto plénu, že vytvorí päťhodinové okno na to, aby rozpočet bol riadne prerokovaný na výboroch, to sa nestalo. Len za skúsenosť z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, mali sme na to hodinu o ôsmej ráno napríklad pán minister pôdohospodárstva Takáč, ktorý na výbore prišiel predstaviť rozpočet ministerstva, ktorého výdavky v budúcom roku sú vo výške 1 168 300 241 eur, mal šesť minút na to, aby predstavil tento rozpočet, šesť minút. Slovom šesť. Takže toľko k úcte, pán Blcháč. (Potlesk.)

Aj za mňa, Tamara, vďaka za to, že si priniesla do tejto debaty environmentálny rozdiel, veď od toho sme tu. Ja po pravde niekoľko dní rozmýšľam intenzívne nad tým, že ako to vlastne chcú spraviť, že ten vznik nového ministerstva údajne teda nebude mať žiaden vplyv na štátny rozpočet. Síce vieme, že je to hlúposť, ale tak skúsme pripustiť, že by to ministerstvo naozaj nemalo vplyv na rozpočet, že ako by to mohlo vyzerať, keď už sme teda v environmentálnom oddelení. Možno nominanti a nominantky SNS na novom ministerstve budú pracovať bez nároku na odmenu. Možno toto ministerstvo bude pracovať home office, čiže nebudú potrebovať limuzíny na stretnutia, budú chodiť vlakom zadarmo alebo bicyklami. Možno nebudú tlačiť dokumenty, čiže to bude prvé bezodpadové ministerstvo na Slovensku, to predsa chceme, to je sen. Konečne štátna organizácia, ktorá bude trvalo udržateľná. Možno budeme prekvapení a prekvapené, že ako to docielia, že to nič nebude stáť, no ale, samozrejme, vieme, že nič z toho sa neudeje, pretože ako kolegyňa Kalmárová hovorí: Nič to nestojí, ale zadarmo to nebude.
A preto chcem zopakovať, že my v Progresívnom Slovensku vznik tohto nového ministerstva kritizujeme a spochybňujeme a opakovane hovoríme, že vzhľadom na rozsah tej agendy, ktoré, ktorú majú iné ministerstvá, ktorú na Slovensku už máme, naozaj nepovažujeme cestovný ruch a šport za samostatnú agendu a že táto celá veda, tá je iba politickou objednávkou, ktorá nie je riešením, a práve tým riešením je prierezové chápanie verejných politík a práve podpora udržateľnosti, tak ako si ho ty spomenula vo svojej rozprave.
Za to ti veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja len stručne, lebo mám pocit, že už dnes bolo povedané všetko a už sa tak akože krútime aj okolo svojho vlastného chvosta. Ale, Tomáš, ďakujem za ten historický exkurz doslova a do písmena z inej perspektívy a vďaka aj za tú pripomienku toho momentu, keď myslím, že to bolo za prvej vlády Roberta Fica, keď Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bol politicky závislý, tak vtedy sa to stalo, že tých štyristo miliónov eur z nášho verejného zdravotného poistenia odišlo, sa vylialo niekam teda do cyperskej schránky a Pente, na čo vlastne doplácame do tohto momentu.
No a čo ma naučil náš kolega Oskar Dvořák, je, že to sú peniaze, za ktoré by donedávna by sme boli schopní postaviť jednu univerzitnú veľkú nemocnicu. A ak si dobre spomínam, tak na porovnanie, Penta svoju novú nemocnicu na Boroch postavila za dvadsaťpäť miliónov eur. (Reakcia z pléna.) Dvestopäťdesiat, hej, už vysoká hodina. Vzhľadom na čas zvyšok svojej faktickej poznámky, inšpirovaný kolegyňou Mesterovou, venujem Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj tebe, Inge, za tvoj príhovor. Už veľa bolo od kolegov a kolegýň povedané a ja sa chcem pristaviť pri tom, lebo ja to tak, najviac ma to tak tlačí, to odoberanie nezávislostí inštitúciám, či už teda protimonopolnému úradu, alebo štatistickému, alebo Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A tento špeciálne teda mňa irituje, pretože ide prakticky odobrať nezávislosť a nielen cez zmenu menovania, ale aj cez zmenu spôsobu odvolávania, čo je jasne napísané tak, aby sa dalo na politickú objednávku odvolávať. Pričom, a to tu musí odznieť opakovane, že nezávislosť tohto úradu je kľúčová či už len kvôli tomu, aby tento úrad mohol kontrolovať štát, ale aj preto, že vykonáva tak dôležitú kontrolu súkromných zdravotných poistení. A ako to už vlastne aj pred chvíľou odznelo od kolegu Szalaya, že vlastne toto je celé déja vu, že my sa tak ako republika ale vlastne v tejto situácii že stále sa krútime okolo svojho vlastného chvosta dokola a dokola a dokola, že naozaj sa neponaučíme zo svojich vlastných chýb, naozaj chceme opäť zažiť situáciu, že nemusí to byť zrovna 400, ale môže to byť pre zmenu 500 mil. eur odleje sa z verejného zdravotného poistenia, ja teda nechcem maľovať čerta na... kríž, či jak sa to volá, hovorí, ale, ale že naozaj že neponaučíme sa? Veď práve táto historická skúsenosť by nás všetkých mala mobilizovať, by nám mala blikať nad hlavami kontrolka, a keď teda hovorím o mobilizácii, tak napríklad aj zajtra o osemnástej v jedenástich mestách na námestiach. Alebo keď nemôžete prísť, tak pokojne podpíšte petíciu. Jednoducho v tomto momente tu a teraz spoločne bojujeme za nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale nielen. Bojujeme naozaj o veľa.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Aj tebe, Marek, za tvoj príspevok, a ako vždy úplne iný pohľad.
Ja len chcem pripomenúť, minulý týždeň, kedy tu s nami niekoľko dní prežil pán minister Kamenický, ktorý v tomto... (zasmiatie rečníka), prežil doslova a do písmena, v tomto pléne priznal, že Slovensko je na gréckej ceste. Sám minister financií tejto republiky priznal, že sa rútime do krachu. No a tento problém, keby vláda sa, keby sa naň pozrela komplexne, tak by videla, že jednoducho nedá sa ísť ďalej ako za červené čísla, že jednoducho tam to už nepustí. Ale táto vláda sa pozerá na verejné politiky cez politické objednávky a cez nutnosť niekomu niečo vytvoriť, lebo veď tak to je asi správne.
Ja mám naozaj veľa otázok, aj ty si povedal, že aký je investičný dlh v infraštruktúre. Rozprávali sme o chýbajúcej infraštruktúre vodovodov, kanalizácií, dopravy, športu, celkovo sme to rozobrali z každej strany. A toto je úžasné na tejto debate alebo na tejto rozprave, že každý nový rečník, každá nová rečníčka do toho celého prinesie svoj nový pohľad, nový vnem a toľko vecí o ktorých by sme tu vedeli debatovať, keby tá druhá strana sa s nami chcela o tom rozprávať. A aj, aj o tom by vlastne mala byť nová politická kultúra. Tá bájna nová politická kultúra, o ktorej sa tu stále rozpráva, ale, ale nedorazila, lebo asi nedostala memo. A pritom, ak niekto z externého prostredia, občianky a občania tejto republiky pozerajú napríklad v priamom prenose na YouTube túto debatu, tak jednoducho im musí všetkým ľuďom trčať z toho to, čo z toho trčí nám. A síce, že legislatívny proces bude po tejto schôdzi tak intoxikovaný, že bude potrebovať manuálnu lymfodrenáž. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja budem pokračovať v reflexii na tú otázku, čo všetko by sme mohli mať, keby... Pani poslankyňa Marcinková spomínala športovú infraštruktúru, ale keď už sme pri slove infraštruktúra, tak môžeme spomenúť aj tú infraštruktúru dopravnú, zdravotnú, nemusíme ísť do detailov, asi vieme, ako sme na tom. Ale spomínajúc infraštruktúru, tak Slovensko má veľký investičný dlh aj v tej úplne že najzákladnejšej infraštruktúre, na čo pravidelne upozorňujeme aj s kolegyňou Janou Hanuliakovou, že pol milióna ľudí na Slovensku nemá bezpečný prístup k pitnej vode napríklad, 447 obcí nie je dobre alebo teda že dodnes vôbec pripojených na vodovod. Čiže v tejto krajine sa ľudia reálne v 21. storočí rozhodujú, či večer spláchnu toaletu, alebo sa osprchujú, a tisíce ľudí zase veria, že voda, ktorú pijú zo svojich pohárov, je zdravotne nezávadná, a že v pohári nemajú kokteil plný dusičnanov. No a prečo to hovorím, je, lebo tento investičný dlh z veľkej časti ide za tromi vládami Roberta Fica, do obdobia, kedy táto republika mala k dispozícii tie najväčšie prostriedky na modernizáciu.
Na a hovorím to aj preto, lebo kvalita základnej infraštruktúry dokázateľne podľa všetkých dostupných dát dvíha kvalitu života a to na konci dňa môže spôsobiť, že nám ľudia nebudú utekať za lepším životom. Špeciálne teda nebudú utekať ľudia z regiónov, ktoré, ktoré, kde práve tých ľudí potrebujeme pre... a tam sa kruh uzatvára, rozvoj cestovného ruchu. Čiže pri tomto vedomí týchto investičných dlhov, ktoré tu na Slovensku máme, plytvať stámilióny na vznik nového ministerstva, Vlaďka, ty si to vypočítala teda na 400 mil. na toto volebné obdobie, ale ktovie ešte, aké dodatočné náklady tam budú, tak to je naozaj, to je naozaj tristné. To sa inak nedá nazvať.
A ďakujem za tvoj príspevok.

Vďaka za slovo.
Zuzana, ty si vo svojom príspevku okrem iného spomenula sedem smrteľných hriechov právneho štátu. Vďaka za to, chcel by som sa vrátiť k číslu šesť, čo je uprednostňovanie politických nominantov pred odborníkmi a odborníčkami bez verejných konzultácií, čiže netransparentné výberové konania. Najskôr si povedzme, že aké je riešenie toho smrteľného hriechu podľa Združenia podnikateľov Slovenska, lebo reč bola aj o podnikateľskom prostredí. Tak riešením je profesionalizácia štátnej správy, zvýšenie nezávislosti a odbornosti v štátnej správe, v manažmentoch, v dozorných radách štátom vlastnených podnikov. Dôsledné uplatňovanie princípu odbornosti totižto limituje tradičné povolebné politické nominácie len na nevyhnutné minimum a obmedzuje aj dosadzovanie politikov do nezávislých regulačných inštitúcií. To len tak pre, pre pripomienku.
No a teraz si môžeme dať popri tej možnej diskusii o budúcej politizácii protimonopolného úradu, štatistického úradu, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou aj skúšku správnosti alebo skúšku realitou, alebo ešte inak to poviem, skúšku Slovenskou národnou stranou, pretože tam len na rezorte životného prostredia sledujeme už tri takéto machinácie personálne na pozíciách, ktoré si naozaj vyžadujú odbornú kvalifikáciu. Chcem len pripomenúť, že napríklad okresný predseda z Michaloviec pán Jaroslav Vaľo sa stal riaditeľom Správy povodia Bodrogu v Trebišove, kde nahradil pani Kolesárovú, ktorá v podniku pôsobila 23 dlhých rokov, riaditeľku Slovenského banského múzea Banská Štiavnica pani Denkovú Zuzanu nahradil vo funkcii okresný predseda SNS v Banskej Štiavnici pán Zorvan. No a čo mňa teda extrémne zabolelo, pretože pani Holubovú poznám a je to naozaj odborníčka par excellence, tak ministerstvo tiež odvolalo a prepustilo riaditeľku Výskumného ústavu vodného hospodárstva pani Katarínu Holubovú a nahradila ju okresným predsedom SNS z Pezinka, vinárom menom Ondrej Voda. Takže možno ďalšia básnická otázka, či priezvisko Voda je dostatočnou kvalifikáciou.

Vďaka za slovo.
Vďaka aj, kolega Grendel, za to, že ste opätovne nasvietili možné zmeny na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktoré, samozrejme, my ako opozícia citlivo, mimoriadne citlivo vnímame. Presne tak ako ďalšie možné politické zásahy do iných inštitúcií, ktoré majú byť už len kvôli svojej podstate nezávislé. Keďže rokovanie o tomto bode programu bolo už opakovane prerušené jednak kvôli víkendu, ale aj teraz kvôli obedňajšej prestávke, ja by som chcel pri tejto príležitosti pripomenúť, že čo sa dialo na parlamentných výboroch, keďže sme ich tu teraz aj spomínali počas zasadnutí o tomto konkrétnom vládnom návrhu. Chcem pripomenúť, že v rozpravách o tomto bode na výboroch bolo totižto viac než zjavné, že viacerí poslanci a viaceré poslankyne koalície si neboli vedomí a vedomé toho, o čo ide v tomto zákone, že nejde iba o výhradne a len zriadenie nového ministerstva, ministerstva cestovného ruchu a športu, ale že sa to týka aj ďalších organizácií, či už teda protimonopolného úradu, štatistického úradu alebo spomínaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Takže ešte raz, aby to bolo zjavné, že čo je za problém. Koaliční poslanci a koaličné poslankyne sa až na zasadnutiach parlamentných výborov dozvedeli, že ich vlastná vláda, ktorej sú reprezentantmi a reprezentantkami, predložili niečo, teda vláda predložila niečo, čo sa tvári, že je, ale vlastne to je celé úplne inak, že je to taká matrioška, že z toho návrhu sa stále vyťahuje niečo ďalšie a ďalšie a ďalšie, čo na konci dňa má znamenať politizáciu štátnych inštitúcií. No a v protiklade, keď už teda bolo spomenuté programové vyhlásenie, že čo v ňom je a čo v ňom nie je, tak v programovom vyhlásení tejto vlády, konkrétne teda v kapitole zdravotnej politiky predsa stojí, že ambíciou vlády je odpolitizovanie rezortu zdravotníctva. No a teraz si môžeme dať skúšku správnosti, že ako to naozaj vyzerá.
Ďakujem.