Videokanál poslanca

Predseda. Áno, pán kolega Krúpa. Začnem asi tým len stručne, že som presvedčený, že naša garnitúra nielen za ostatné 2,5 roka v týchto otázkach zahraničnej politiky a geopolitiky je naopak na tej správnej strane dejín. Povedzme minimálne od roku 2008, prípadne 2014, ak berieme, ak berieme dianie na východnej strane Ukrajiny, ale to by bolo na seminár. Naopak, vážim si, že opäť ste zopakovali. Myslím, že už som to z vašich úst počul, že nemyslíme si, že otočka v maďarskej politike, najmä v tej zahraničnej, bude v tých kľúčových oblastiach, ktoré sa týkajú aj našich strategických záujmov a našich bilaterálnych vzťahov, otočkou o 180 stupňov. Toto môžem len podčiarknuť. Tých hlasov, ktoré na to upozorňujú prirodzene až po voľbách, začína neustále pribúdať. Myslím si, že v mnohých oblastiach tá eufória, ktorá evidentne aj z tejto rozpravy je evidentné, že, že pokračuje už koľko už? Štvrtý alebo piaty deň po voľbách, bude ešte ešte dlho bude tlieť, ale potom sa vytriezve a dúfajme, že sa dostaneme do racionálnej roviny. Povedal by som, ale ja viem, že sa spoliehame všetci, že už maďarskí občania majú naozaj úplne iné starosti, ako počúvať naše rozpravy k týmto správam a maďarská diplomacia, že tiež bude zmierlivá a nebude všetko zvýrazňovať tak ako naša opozícia, ale ja neviem, ako môžeme až tak dramaticky dehumanizovať a zosmiešňovať osobu dlhoročného napríklad šéfa maďarskej diplomacie. Ja tomu nerozumiem. Keby z našej strany, keby teraz prišlo k otočke diplomacie a neboli by sme spokojní s jej smerovaním v rámci bilaterálnych, neviem si predstaviť, že by sme dokázali používať v rámci vzťahov so susedom, s absolútne spriatelenou krajinou, s dobrými a kľúčovými vzťahmi pre naše záujmy taký slovník, ako používate vy v opozícii. Mňa to naozaj prekvapuje. Už som počul naozaj mnoho viet teraz, pán Krúpa. Vy ste povedali len niekoľko, len niekoľko z nich na adresu napríklad pána Jarda, takže. Prekvapuje niekoho.

Tak považujem za nevýhodu, neviem, či to cítim len ja, že teraz sme tu asi už 30, že sa poslednú hodinu, hodinu a pol v tejto rokovacej sále opakujú vlastne vety a politické tézy, ktoré sú tými najčastejšími tu, ale najmä vo verejnom a mediálnom priestore nielen na európskom a zahraničnom výbore za ostatné tri roky. Takže nechcem, nechcem to zahlcovať, ale teda aspoň niekoľko myšlienok vždy, keď, keď mám pocit, že na niečo ešte nebolo reagované. Pán kolega Valášek, vy ste spomenuli podobne ako podpredseda, podpredsedníčka Beata Juríková pred vami. Tú otázku tej solidarity, tých kvót. Migračná politika. Ja si v prvom rade myslím, že tieto tézy zaznievajú z vašej strany tak často, pretože už dnes pravdepodobne nikto nespochybňuje to, že jedna z kľúčových chýb v politikách európskeho nášho spoločenstva od roku 2014 – 2015 bolo práve nezvládnutie migračnej politiky. Nebudem opakovať všetkých, ktorí už medzičasom prejavili sebareflexiu a isté pokánie zo strany, zo strany dnešného vedenia, buď tých krajín, ktoré to spôsobili, alebo samotnej Európskej komisie a európskych inštitúcií. Ja si myslím, že tá pozícia naša bola jasná. Áno, flexibilita. No ale teda solidarita a nie jasné kvóty. Nebudeme rozoberať už všetky argumenty proti kvótam, lebo to je, to je miliónkrát opakovaná súvislosť, ale my sme si v každom prípade, a tak to treba čítať a je to konzistentné, tú flexibilnú solidaritu nepredstavovali tak, že, ak sa krajina rozhodne, že nechce nejaké alikvótne tisícov migrantov z oblastí, sužovaných konfliktami, s ktorými teda Slovenská republika, jej občania a reprezentácia naozaj nemala nič spoločné, ale, že jediná alternatíva k tomu bude zaplatiť napríklad 20 000 € za jedného človeka, ak ho tá krajina neprijme. Viete veľmi dobre, že tam môžu byť iné, iné formy pomoci, ktoré presadzujeme z hľadiska diplomacie a z hľadiska rokovaní a diskusií o týchto veciach, posilnenie Frontexu, najmä teda oblasti, z ktorých tá migrácia, či už ekonomická, ilegálna, pochádza.

No na čo skôr zareagovať? Je prirodzené, že keď sa nám podobné správy a podobné materiály presúvajú z kompetentných výborov do pléna, tak sa tá diskusia potom úplne zákonite zovšeobecní. Je nielen v zmysle rokovacieho poriadku, ale vlastne aj toho obsahu sa, preto nebudem sústreďovať na tie komentáre, lebo každý z nás má nejaké oblasti, ktorým sa, ktorými sa venujeme, ktoré máme v gescii a tým pádom nebudem reagovať na odbáčanie od tejto témy až po Figaro a rôzne iné, rôzne iné zákutia akýchkoľvek slovenských kontextov a politík. Sústredím sa len na pár vecí, pani Vestenický, ktoré máme prediskutované naozaj niekoľkokrát, pomaly na každom európskom výbore pri informáciách, či už zo strany predsedu vlády alebo ministra zahraničných vecí, ako to bolo aj včera v prípade tohto materiálu. Vydieranie v prípade ropovodu Družba je jedna z kľúčových tém ostatných týždňov v asi všetkých diskusiách. No, pani podpredsedníčka, ak tieto veci mali byť programom vyhlásení vlády a vy ste ich tam nenašli, ja si to neviem predstaviť kauzálne. Ja si neviem predstaviť, že niekde v septembri, októbri roku 2023 by nastupujúca slovenská vláda, diplomacia tušila, akým spôsobom sa bude vyvíjať dodržiavanie princípu subsidiarity pri rôznych kľúčových strategických národnoštátnych záujmoch Slovenskej republiky a netrúsili sme, že sa tie kľúčové oblasti budú tým pádom presúvať napríklad z legitímnej oblasti všeobecnej bezpečnosti Európskej únie, kde naozaj to právo je opodstatnené právo veta a tým pádom jednomyseľnosť. Sa to bude nenápadne presúvať napríklad pod oblasti energetiky, tak ako to bolo v prípade odstrihnutia sa od ruských energií, REPower a všetkých kontextov, s ktorými súvisí aj spomínaná Družba. To znamená, my momentálne nemáme, a to si opakujeme stokrát mesačne, nemáme inú možnosť, ako využívať akékoľvek mechanizmy po tom, ako sme vyčerpali všetky možnosti rokovaní, tlakov, mnohé uznané zo strany európskych lídrov, Ursuly von der Leyen.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, aj vzhľadom na tú účasť aj zo strany opozície verím, že tým pádom môžeme hovoriť, teda pardon, je tu niekoľko kolegov aj z Európskeho, aj zo zahraničného výboru zo strany Progresívneho Slovenska, ale keď tak pozerám celú celkovo. Chcem tým povedať, že hádam to signalizuje, že teda nebude príliš široká rozprava ani k spomínanej výročnej správe Slovenskej republiky a jej činnosti ako člena Európskeho spoločenstva, ktorú pred chvíľou predniesol pán minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Napokon sme o nej rokovali na Európskom výbore včera na zasadnutí a myslím si, že bola prijatá vcelku pozitívne zo strany všetkých klubov. Nakoľko správa o činnosti Európskeho výboru sa týka minulý rok, ako vieme, teda väčšinu toho roka až do 11. decembra predsedal Európskemu výboru kolega poslanec Ján Ferenčák, ale následne som bol poverený zastupovať na pozícii predsedu Výboru pre európske záležitosti. Ja, dovoľte mi povedať možno niekoľko faktov o tej činnosti napriek tomu, že tú správu máte pred sebou, je relatívne rozsiahla, ale myslím si, že sme si všetci vedomí, najmä my, čo sme členovia, že teda Európsky výbor sa naozaj teší špecifickému postaveniu z hľadiska všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky v rámci svojich kompetencií a najmä možno v rámci aktuálneho stavu zahraničnej politiky, geopolitiky, problémov s dodržiavaním humanitárneho práva, problémov s dodržiavaním bezpečnostných otázok, medzinárodného práva, ale aj mnohých kontroverzných diskusií v téme kohéznej politiky Európskej únie, ktorých sa takisto dotkol aj pán minister zahraničných vecí Juraj Blanár v predchádzajúcom úvodnom slove. No a v neposlednom rade aj kontroverzné otázky dodržiavania subsidiarity z pohľadu teda jednotlivých členských štátov Európskej únie a ich záujmov. No a nemenej dôležité sú spomínané aj rozpočtové a politické priority členských štátov, ako aj otázka dodržiavania národných záujmov členských krajín Európskej únie aj na úkor možno záujmov iných krajín, ktoré teda členmi v Európskom spoločenstve Európskej únie aspoň nateraz nie sú. Takže mi dovoľte aspoň niekoľko sumarizačných faktov ohľadom minulého roku a činnosti Európskeho výboru alebo teda takzvaného VZ Národnej rady. Takže v sledovanom období, čiže od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025, vzal ten náš Európsky výbor na vedomie 718 nových návrhov aktov v zmysle samozrejme daných paragrafov zákona o rokovacom poriadku. Výbor taktiež zobral na vedomie 264 predbežných stanovísk, ktoré mu boli doručené v lehote podľa rokovacieho poriadku, teda § 58. Z celkového počtu 885 návrhov aktov Výbor Národnej rady pre európske záležitosti pri piatich z nich požiadal o stanovisko iný výbor v zmysle rokovacieho poriadku. Informácie o všetkých doručených návrhoch právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie obsahuje teda systém sledovania európskych záležitostí, ktorý, ako my vieme, ale teda môžeme takto informovať aj širšiu verejnosť, je verejne dostupný a umiestnený na webovej stránke Národnej rady Slovenskej republiky. Prostredníctvom daného informačného systému je teda prístup k informáciám o záväzných právnych aktoch a iných aktoch o Európskej únii, ako aj predbežným stanoviskám k tým jednotlivým návrhom, ktoré sme prerokovali. Výbor pre európske záležitosti rokoval v sledovanom období a prerokoval informácie a schválil stanoviská Slovenskej republiky k viacerým zasadnutiam Európskej rady a Rady Európskej únie. Máme ich v materiáli vymenované všetky s jednotlivými termínmi uskutočnenia a rokovania. Dovoľte mi len zhrnúť, keď ich tak vidím v odrážkach v rámci Európskej rady, ktorá sa týka teda napríklad pána ministra zahraničných vecí. Sme za minulý rok boli, pardon, tá sa týka premiéra. To sú hlavy štátov, tak to bolo šesť jednotlivých mimoriadnych zasadnutí alebo riadnych zasadnutí, kde Európsky výbor schvaľoval dané informácie a pozície, v našom prípade predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica za ostatný rok. Jedenkrát to bola Rada Európskej únie pre životné prostredie s daným materiálom a diskusiou na našom výbore. Jedenkrát Rada pre všeobecné záležitosti a tu sa dostávam. Áno, päťkrát sme za minulý rok mali hosťa, ktorý predstavoval stanoviská vlády, respektíve Ministerstva zahraničných vecí v osobe ministra zahraničných vecí Juraja Blanára pred radami Európskej únie pre zahraničné veci, tzv. FAC. K ostatným zasadnutiam Rady Európskej únie boli stanoviská Slovenskej republiky schválené formou takzvanej tichej procedúry, keďže vieme, aj to je legitímna forma v zmysle čl. 2 ods. 4 ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. No a ešte sa dotknem okruhu, ktorý som naznačil teda v úvodnom mojom slove v prvých vetách. Takže v súvislosti so súladom návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity Lisabonská zmluva z roku 2009 zaviedla mechanizmus kontroly subsidiarity, umožňujúci národnému parlamentu Európskej únie prijímať odôvodnené stanoviská v prípade nazdávania sa, že návrh legislatívneho aktu Európskej únie porušuje zásadu subsidiarity. V sledovanom období, to znamená za ten minulý rok, Výbor pre európske záležitosti toto právo uplatnil pri návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o postupnom ukončení dovozu zemného plynu z Ruska, zlepšení monitorovania možných energetických závislostí a o zmene nariadenia Európskej únie 2017/1938. Čo sa týka politických dialógov, Výbor Národnej rady pre európske záležitosti v sledovanom období prijal šesť uznesení, ktoré sa následne zasielali príslušným európskym inštitúciám. Išlo napríklad o uznesenia k politike súdržnosti Európskej únie po roku 2027, zastaveniu tranzitu zemného plynu cez územie Ukrajiny a jeho dopadu na Slovensko a Európsku úniu, prioritám Slovenskej republiky vyplývajúcim z pracovného programu Európskej komisie na rok 2025, aktuálnemu vývoju v obchodných vzťahoch medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými, podpore rozvoja geotermálnej energie na Slovensku a v Európskej únii a aktu agresie Ruskej federácie voči Poľskej republike. My členovia si pamätáme na všetky jednotlivé znenia v týchto prípadoch, o ktorých sme hlasovali a ktoré sme schvaľovali. Posledná zmienka, okrem tohto, Výbor pre európske záležitosti prerokoval zameranie činnosti veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belgickom kráľovstve a Luxemburskom veľkovévodstve, Českej republike, Dánskom kráľovstve, Nórskom kráľovstve a na Islande so sídlom v Štokholme, Nemeckej spolkovej republike a Maďarsku. Zároveň prerokoval aj stretnutia premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica s prezidentom Ruskej federácie Vladimírom Putinom a ďalšie kroky Slovenskej republiky vyplývajúce zo zastavenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu a revíziu Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Čo sa týka všetkých ostatných aktivít Európskeho výboru, niekedy zlúčenými aj s partnerským Výborom pre zahraničné veci, či už na pôde Národnej rady Slovenskej republiky alebo na iných pôdach v zahraničí na formátoch stretnutí reprezentantov týchto výborov a najmä Európskeho výboru, členov parlamentov členských krajín v prípade tzv. hosťujúcich alebo pristupujúcich kandidujúcich krajín. Tak tam všetky detailné informácie, kde členovia výboru reprezentovali, s kým rokovali a o akých záležitostiach, sa už môžete dočítať v zvyšných častiach spomínanej výročnej správy o činnosti Európskeho výboru za minulý rok, pán predsedajúci. Toľko z mojej strany. Ďakujem pekne. Ďakujem, pán Oravec.

A už to ide. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1272 z 18. marca 2026 bola táto výročná správa pridelená na prerokovanie Výboru pre európske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Výbor pre európske záležitosti uznesením č. 110
===== 2 z 18. marca 2026 bola táto výročná správa pridelená na prerokovanie Výboru pre európske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Výbor pre európske záležitosti uznesením č. 110 z 15. apríla 2026 odporučil Národnej rade vziať túto správu na vedomie a určil ma ako spravodajcu výboru pre uvedenú tlač. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tejto prerokúvanej výročnej správe pod tlačou 1199. Ďakujem pekne. Ďakujem. Keďže ide ale o zlúčenú

A už to ide. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1272 z 18. marca 2026 bola táto výročná správa pridelená na prerokovanie Výboru pre európske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Výbor pre európske záležitosti uznesením č. 110
===== 2 z 18. marca 2026 bola táto výročná správa pridelená na prerokovanie Výboru pre európske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Výbor pre európske záležitosti uznesením č. 110 z 15. apríla 2026 odporučil Národnej rade vziať túto správu na vedomie a určil ma ako spravodajcu výboru pre uvedenú tlač. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tejto prerokúvanej výročnej správe pod tlačou 1199. Ďakujem pekne. Ďakujem. Keďže ide ale o zlúčenú

Ďakujem, pán predsedajúci.
Tak, pani kolegyňa, keďže, keďže sme sa o tej téme, o tej téme, o tej roviny témy, čo sa týka kolegu Kéryho, rozprávali už na konci ostatného európskeho výboru, tak som tiež pocítil potrebu trošku zareagovať, tak určite sa uvidíte, môžte si to vybaviť osobne, ja našťastie toľko tie sociálne siete nesledujem. Pre korektnosť musím opäť uviesť, že nevidel som ani spomínaný rozhovor či už pre poľskú alebo ukrajinskú televíziu, ale popritom, čo ešte moji predrečníci poznamenali, by som doplnil, že keď už hovoríme o tom pojme vlastizrada, voči čomu sa ohradzujete a čo vás najviac rozčúlilo, tak si myslím, že tí z nás, ktorí tie slová nepoužívajú, dokonca nikdy nepoužili na svojho politického protivníka, majú právo sa rozčuľovať či už tu v pléne alebo na európskom výbore, ak politický oponent použije tento výraz proti nim samotným. V každom prípade vyjadrujem aj isté poľutovanie ako nám nieže zľudovelo, ale vyprázdnilo sa aj toto slovo mnoho ako iných veľmi silných pojmov, ktoré ešte niekoľko rokov dozadu z môjho pohľadu mali úplne inú váhu.
A ešte k tomu, k tým prístupovým procesom, Ukrajina a samotný tento, tento návrh, kvôli ktorému teraz, teraz rokujeme. My z európskeho výboru vieme najlepšie, čo je predmetom našich rokovaní nielen s predstaviteľmi Čiernej Hory na bilaterálnych rokovaniach, multilaterálnych na COSAC-och tzv. momentálne na Cypre a tak ďalej, v Bruseli. Práve Čierna Hora a tieto krajiny, na čom sa zhodujeme, že sú najpripravenejšie. Nikdy sme nepovedali, že Srbsko je úplne prvé v rebríčku, tobôž nie Gruzínsko, ich najväčší momentálne problém, ktorý opakujú v prvých vetách na rokovaniach, je, že nemôžu pripustiť, aby Ukrajina bola zvýhodnená a dostala špeciálne výnimky, čo sa týka toho procesu, a že ten proces musí byť tak legitímny, ako bol v prípade všetkých prístupových krajín vrátane Slovenska... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. No možno chýba v tomto momente už to momentum reakcie na pána rečníka kolegu Hlinu, keďže nám tu prerušil ten blok hlasovania, ale teda skúsim sa zamerať na to, čo odznelo v tých dvoch, v tých dvoch rozpravách desaťminútových v ústnej rozprave v tej prvej časti rozpravy. Čiže tá personálna otázka. Som ten posledný ako, ako dva a štvrťročný podpredseda európskeho výboru, ktorý by som znižoval jeho dôležitosť, práve naopak, asi mnohí vieme, že teda jeho pozícia je veľmi, veľmi špecifická, veľmi významná. Na druhej strane bavím sa už viac ako pol roka aj s mnohými opozičnými kolegami, najmä členmi európskeho výboru, že čím to je, že až tak strašne dramatizujeme tú otázku, personálnu otázku toho či už dočasného alebo dlhodobého predsedajúceho európskeho výboru. Osobne si myslí, že tak ako ja teda dočasne tie dva mesiace robím všetko preto, aby som tú funkciu vedel zastávať čo naj najdôstojnejšie a reprezentovať, tak si myslím, že na to isté, také isté predpoklady bude mať aj kolega pán Kalivoda, ak sa namieta stále aj v médiách zo strany opozície nejaká jeho neaktivita, veď vieme všetci, že 80 až 90 % činnosti európskeho výboru je mediátorstvo a riadenie náročnej diskusie na európskom výbore, kam sa zúčastňujú teda aj nečlenovia, európski poslanci, iní prísediaci tak, aby to bolo decentné, aby každý dostal slovo, maximálna snaha bola tak za bývalého predsedu Ferenčáka, teraz je zo strany môjho predsedovania, určite bude pokračovať zo strany pána Kalivodu. Bolo by nelogické, keby ako radový člen doterajší si tam bral príliš slovo a bol ešte aktívnejší, keďže sú tam vyspovedávaní spravidla a logicky buď predseda vlády alebo jednotliví členovia vlády. Takže myslím si, že táto diskusia zatiaľ dokazuje, že je to trošku povinná jazda, keďže má nadviazať na tie obrovské mediálne, mediálne búrky okolo tejto témy, ale myslím si, že zatiaľ je to len taká, taká búrka v pohári vody. Ďakujem pekne.