Videokanál poslanca

Pán predseda výboru, čelár, ďakujem pekne. Chcem pripomenúť členom ústavnoprávneho výboru zasadnutie o 12:00 na č. 150.

Páči. Ďakujem. No, tak zopakujem to, čo ste sa včera ste sa ma pýtali. Ja som vám včera do istej miery na to odpovedal a jedna otázka bola. Jaj, prečo to nie je? Prečo to nie je v iných krajinách. Neviem, ako je upravené možnosti vyvolať predčasné voľby v iných krajinách, čiže nemusí to byť len referendum, ale napriek tomu, že možno nebudeme mať podporu zo strany opozície, čiže by bolo by úplne irelevantné, či by sme to priložili na začiatku, lebo vy by ste si našli nejaký dôvod, prečo by ste za to nezahlasovali. A, čiže, rozprávať o tom, že na začiatku by ste zahlasovali, potom nie. Pred v júni to bolo, že nie formou pozmeňujúceho návrhu, ale formou návrhu zákona, že neprebehla odborná debata, zatiaľ čo máme iba prvé čítanie, ešte máme druhé čítanie, čiže ešte stále môže prebehnúť odborná debata. Čiže dôvod by ste si nejaký našli. Prečo by ste za to nezahlasovali. A opäť, toto nemá byť nástroj nejakého pravidelného konania volieb, neustále predvolebnej kampane, sú tam už uvedené nejaké tie obmedzenia. A nebudem sa opakovať, ale to, že by to malo sa týkať budúcej vlády, neznamená, že sa to bude týkať vás. Môže sa stať. Nikto nevie. Takže môže to byť namierené aj proti tým stranám, ktoré dneska tvoria koalíciu. Pán poslanec Dostál.

Sa páči. Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, pýtali ste sa, že či to máme premyslené, či, keď budú schválené tie zákony, no tak či jeden nevylučuje aj druhý. Určite, ak by nastala situácia, že jeden bude schválený, tak za ten druhý nebudeme hlasovať. Čo sa týka toho pridruženého zákona, ak teda, ktorý navrhujeme my, tak logicky ani za ten nebudeme hlasovať. Čiže porátané to máme dobre. No ako bude nasledovne rozpráva, ak bude schválený ten prvý, ak prejde, tak už za ten druhý nebudeme hlasovať logicky.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, toho povedala veľa, tak budem sa snažiť na všetko reagovať. Vidím, že už máte teda nové naratívy, zatiaľ čo v júni ste to ešte považovali za relevantnú diskusiu, nebránili ste sa tomu, ale vadil vám pozmeňujúci návrh. Dnes to označujete za politickú propagandu, lacnú politickú kampaň. A čo keby ste sa spýtali občanov, či to chcú? Sa bojíte práveže toho, že občania to chcú. Čiže to nie je tak, že my by sme si niečo vymysleli. Ďalej nebudem hovoriť o strane odborníkov ako odborníkov, ale áno, uznesenie Národnej rady prejavuje vôľu Národnej rady. Občania Slovenska, keď budú robiť, čo chcú, nedonútia poslancov hlasovať, akým spôsobom chcú oni. Ďalej ste spomenuli, že prezident zmárnil referendum. Ak máme na Slovensku 20 ústavných právnikov, tak 19 si myslí, že tá otázka bola v rozpore s ústavou a zachytil som jedného, ktorý povedal, že nebola v rozpore s ústavou. Ale vy ako právnici, odborníci viete, že nálezy Ústavného súdu k referendu máme aj z roku 21 a 22, kde Ústavný súd povedal, že pokiaľ to vyslovene v ústave nebude uvedené, referendum skrátiť volebné obdobie nie je možné a v roku 22 povedal, že nemožno dávať ani príkazy orgánom verejnej moci cez referendum. Ďalej hovoríte, že to nie je dôležité. No, keby sme mali referendum o skrátení volebného obdobia, možno počas covidu, tak tá situácia mohla vyzerať inak. Možno by nebolo natoľko strát na životoch. Možno ten manažment tej pandémie by bol lepší. A tam ste videli, ako sa prepadli preferencie vládnych politických strán. Najsilnejšia vládna strana z 27 % tuším na osem. Jediná teda politická strana, ktorá na tom získala, bola Sloboda a Solidarita, ktorá ale odišla z koalície.

Na jeden čas ďakujem pekne. Takže budem reagovať na pani poslankyňu Štefunovú, ale aj teda, keďže som nestihol pána poslanca dostať. Áno, pýtate sa, prečo s tým prichádzame teraz. Mohli sme to mať už v ústave dávno. Ak si spomínate, tak kolegovia z predchádzajúceho klubu OĽaNO navrhovali zmenu ústavy, ktorá by referendom umožnila vlastne skrátiť volebné obdobie. Potom prišiel pozmeňujúci návrh od pani poslankyne Kolíkovej, Šipoša a myslím, že tam boli viacerí podpísaní, ktorí v dôvodovej správe napísali, že máme elegantnejší spôsob, a teda uznesenie Národnej rady, prijaté ústavnou väčšinou, akurát že zabudli, že to je vôľa Národnej rady, nie vôľa ľudí. Referendum je prejavená vôľa ľudí. A potom na pani poslankyňu Štefunovú, viete, ako to porekadlo, že pýcha predchádza pád, asi platí v prípade tejto Národnej rady. Veľmi silno, pretože vidíme prieskumy verejnej mienky alebo prieskumy volebných preferencií, ktoré niektoré strany považujú za víťazné, a potom príde deň volieb a výsledok volieb je úplne iný. Takže možno, aby vám to potom niekto nevyhadzoval na oči, tak by ste túto rétoriku mohli zmeniť.

Máte slovo. Ďakujem pekne. Ako som teda spomínal už pred chvíľou, nakoľko zavádzame v tej novele ústavy povinnosť, že podpisy za vypísanie referenda musia byť vyzbierané v priebehu šiestich mesiacov, tak v zákone o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý upravuje aj referendum, zavádzame teda povinnosť, že okrem tých náležitostí ako meno, priezvisko, podpis je potrebné uviesť tam aj dátum odovzdania podpisu. To je vlastne žiadna zmena. Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady poslanecký klub HLAS-u predkladá novelu ústavy a na tú nadväzujúcu novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Novela ústavy vlastne vychádza z toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý sme predložili v júni. Pán poslanec, budete zatiaľ hovoriť len k prvému čítaniu o novele ústavy a potom vám dám slovo k prvému čítaniu o podmienkach volebného práva, dobre? Čiže novela ústavy vychádza z pozmeňujúceho návrhu, ktorý sme predložili počas prerokovania novely ústavy týkajúcej sa predĺženia volebného obdobia zástupcov samospráv, keďže sme evidovali výhrady zo strany opozície na tú formu, ktorú sme použili, formu pozmeňujúceho návrhu, a zachytili sme teda niektoré hlasy, že tá debata je legitímna, že by to možno aj podporili, ale je potrebné, aby prebehol riadny legislatívny proces. Takže predkladáme riadnu novelu ústavy, využívame klasický formát, ktorý v Slovenskej republike už dobre poznáme. Je to referendum, ktorým bude možné skrátiť volebné obdobie Národnej rady za rovnakých, za rovnakých podmienok ako pri inom type referenda. Sú podmienky 350 000 hlasov, teda podpisov ľudí, ktorí chcú iniciovať potom oprávnenie prezidenta, teda alebo teda povinnosť prezidenta vypísať referendum. A sú tam poistky vo forme 12 mesiacov od vlastne vytvorenia novej Národnej rady a posledných 12 mesiacov funkčného obdobia Národnej rady, kedy sa takéto referendum konať nemôže. A takisto je tam obmedzenie v podobe šiestich mesiacov, počas ktorých je možné zozbierať podpisy na vyhlásenie referenda, aby sa nestávalo, že tieto podpisy sa budú zbierať v priebehu jedného roka, roka a pol. Ďakujem, skončil som. Teraz dáme priestor spravodajcovi.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, v Slovenskej republike máme zvrchovanosť občanov, nie zvrchovanosť parlamentu. To znamená, že nie, parlament je nedotknuteľný a podľa nášho presvedčenia sú to občania, ktorí jednak vykonávajú svoju štátnu moc cez volených zástupcov, ale môžu ju vykonávať aj priamo. A nie je pravda, že by v zastupiteľskej demokracii neexistoval spôsob odvolávania. Veď máme ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta. Voči prezidentovi taktiež občania môžu vyvodiť ústavnopolitickú zodpovednosť. Mne sa celkovo zdá, že máme takú nízku mienku o občanoch, alebo že občanom nechceme dať tú moc. Občania vedia, ako je situácia v krajine a aj v prípade referenda o skrátení volebného obdobia stále treba 350 000 podpisov na to, aby bolo referendum vyhlásené. Stále sa ho musí zúčastniť nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov, čo je v súčasnosti okolo 4,5 milióna ľudí, čiže polovica z toho 2,2. No a 100, teda sa polovica musí vyjadriť za. Plus je tam poistka, že pokiaľ nová vláda musí prijímať nepopulárne opatrenia, ktoré si uvedomujú občania, že aj také sú potrebné, tak v priebehu prvého roka sa takéto referendum konať nemôže. Čiže netreba sa toho obávať, treba túto možnosť občanom dať.

No, spomínali ste to, že ten pozmeňovací návrh je šlendriánsky. Napriek tomu je oveľa podrobnejší a precíznejší ako ten návrh zmeny ústavy, ktorý ste predložili vy na rokovanie pléna Národnej rady v roku 2025, kde ste dokázali vyprodukovať iba jednu vetu, že referendum sa rozhodne o dôležitých otázkach verejného záujmu a vy ste k tomu pridali vrátenie skrátenia prebiehajúceho volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. Nič viac. Absolútne žiadne. Takže ďalej ste spomínali, že nevieme o tom, že by sa neuvádzal dátum na tých petičných hárkoch. Samozrejme, pokiaľ teda by došlo k tomu, že by sa schválila zmena ústavy, tak aj v petičnom zákone je treba doplniť, že k podpisu sa uvedie aj dátum. A ešte jeden moment ma zaujal vo vašom takom zamyslení sa nad tým referendumom a to, že prezident môže zmariť takéto referendum tým, že sa obráti na Ústavný súd a s čím by sa asi tak obrátil na Ústavný súd. Keď je v ústave daná možnosť skrátiť volebné obdobie referendom, tak asi nemá možnosť sa vrátiť na Ústavný súd a dávať otázku, že či je takáto možnosť. Takže tam to konanie na Ústavnom súde asi neprichádza do úvahy. Ďakujem. Pán poslanec Pročko.

Predseda, za tvoje vystúpenie, za pozmeňujúci návrh. No, kolegovia z opozície sa delia na tie také dve skupiny. Jedni hovoria vytrvalo, že občanom netreba dať tú moc, aby referendom mohli vyvolať predčasné voľby. A druhá skupina by to aj chcela, ale keď to príde na rad, tak za to nezahlasujú. Nespomínajú si, že v roku 2020, kedy víťazná politická strana vo voľbách získala viac ako 25 %, tak v priebehu niekoľkých mesiacov oklesla na 8 %. A tá vôľa ľudí po referende o predčasných voľbách bola veľmi silná. Práve vtedy strana HLAS – sociálna demokracia začala zbierať podpisy za vlastne referendum o predčasných voľbách, ale Ústavný súd povedal, že v takejto podobe ústavy to nie je možné. Čiže nie je pravda, že my by sme s tým neprichádzali. Reakcia to bola aj na to, čo urobila strana Demokrati, ktorí vedeli, že nie je možné vyhlásiť takéto referendum. Napriek tomu zbierali podpisy a napriek tomu takúto petíciu doručili do Prezidentského paláca. A hoci pán Šeliga mal možnosť v 23. roku dať ľuďom takúto možnosť, aby aj občania mohli v referende vlastne uskutočniť predčasné voľby, ale vtedy sa postavil na stranu pani Kolíkovej a pána Šipoša. Ktorí napísali do pozmeňujúceho návrhu, že máme elegantnejšie riešenie, čiže ponechať to len na vôli Národnej rady. Čiže občanov z tohto absolútne vynechať. Takže, ak to aj teraz neprejde, netreba strácať nádej. Môžeme prísť s ďalšími návrhmi, budem rád, ak niekto povie, ako sa to dá vylepšiť, ale myslím, že s touto témou treba pokračovať ďalej. Pán poslanec Raši