Videokanál poslanca

Vážené dámy, páni, položil som si otázku, že čo by sa udialo, keby som teraz oslovil teraz Gašpara obžalovaný Gašpar? No tak určite by mi povedal, viem, že som obžalovaný, viem, že som v postavení obžalovaného, a ja by som to zopakoval ešte šesťkrát, sedemkrát, osemkrát obžalovaný Gašpar. Tak asi by mi povedal, že ten východniar asi zbláznil, veď o tom všetci vieme. Nehovoriac o tom, že používanie výrazov obžalovaný zločinec. No tak obžalovaný ešte nie je zločinec. Ale odhliadnuc od toho, a to je tiež demokracia vyslovovať sa demokratickými výrazmi, ale odhliadnuc od toho, pokiaľ poznám, a nie od pána Gašpara ani nie od jeho advokáta, trošku jeho kauzu, alebo nie trošku alebo viac, tak on odsúdený nebude. To znamená, keď sa takto udeje, tak potom ho budeme oslovovať asi podozrivý, obvinený, obžalovaný, oslobodený, doktor Tibor Gašpar, podpredseda Národnej rady, však to ani do tejto faktickej poznámky sa nezmestí.
Ale pýtam sa, prečo tieto oslovenia? Tak využijem slová, ktoré povedal svojho času pán Hlina veľmi pekne: ďakujem prozreteľnosti, ďakujem mojim rodičom, že ma geneticky neobdarili nenávisťou a závisťou. A to je problém tejto našej Národnej rady.
Ďakujem pekne za vystúpenie. (Potlesk.)

Dámy a páni, ospravedlňujem sa, chcel som, vždy keď prídem do toho parlamentu tak na chvíľu, tak som tak pozitívne naladený a napadajú ma také, také všelijaké teda žartovné úvahy a myslím, chcel som niečo povedať, ale myslím si, že to nebolo teraz vhodné robiť ďalšiu šou, veď je tu šou od rána, takže nevyužijem túto faktickú poznámku.

Vážené dámy, páni, so všetkou úctou k názorom opozície aj so všetkou úctou k vystúpeniu pána Mikulca, bývalého ministra vnútra, dovolím si upozorniť na takú, maličký, maličký výrok, ktorý použil pán Mikulec, keď sa vyjadril, že veľa ľudí bolo za korupciu odsúdených a veľa ľudí uzavrelo dohodu o vine a treste, pretože sa museli priznať. Ja verím, chcem veriť, že pán minister vnútra sa týmto výrazom len pomýlil a skôr chcel povedať, že sa chceli priznať. No to len taká maličká technická poznámka.
Ďakujem.

Ja len takto stručne. Ráno o deviatej alebo deväť pätnásť vystúpil pán Čaučík so zmysluplným názorom, kde tvrdil, že nehovorím, že sa s ním má každý stotožniť, alebo niekde hovoril o skrátenom legislatívnom konaní. Skrátené legislatívne konanie je predmetom tohto rokovania. Došiel som tu, neviem, koľko je, štyri hodín a v kuse hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní. Pán predseda, to kto to vymyslel takýto rokovací poriadok o tom, či je potrebné skrátené legislatívne konanie, alebo nie je rozprávať osem hodín? Veď ako sa povie ad res, k veci. A tu sa rozpráva už o zákone ako celku. Však toto nemôže normálne fungovať takto tento parlament. A ináč by som k poznámke pána Pročku alebo o tých peniazoch a o tej korupcii. Ináč, pani Turčanová mala zmysluplné vystúpenie, pretože hovorila v skrátenom legislatívnom konaní, o zákone budeme hovoriť v prípade, že sa to schváli alebo nie. Ale k tomu, čo povedal teda pán Pročko. Viete, pán Pročko, aj ja by som bol obvinený v živote z čohokoľvek. Však to bola moja aj práca taká, charakter práce, ale nikdy, nikdy som nebol, a to sa chcem pochváliť, upodozrievaný z korupcie alebo zo zneužitia právomocí verejného činiteľa. To sa mi ešte teda nikdy nestalo a ani som nikdy nebol upodozrievaný z nejakého kontaktu na nejakých oligarchov. Ja som napríklad o Kočnerovi prvýkrát počul, keď došlo k vražde tých nešťastných ľudí. Ja ani len nepoznám a som z toho nešťastný, som taký ako menejcenný človek, že nemám kontakt, ani som nemal kontakt na žiadneho oligarchu, nikto mi nenúkal milión, ani dva milióny, ani za herne. Ale tiež by som si nedovolil upodozrievať iného, že jeho život a princíp stojí na tom, aby sa spájal s oligarchami... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené dámy, vážení poslanci, veľmi rád si vypočujem zmysluplné návrhy, názory z opozície či už v ústavnoprávnych veciach pána Dostála, alebo pána Čaučíka, hoci nemusím s nimi celkom súhlasiť. Ja som dosť nechápavý. Ja nechápem jednu vec. Toto rokovanie je o skrátenom legislatívnom konaní, či je možné, nie je možné, správne alebo nie je správne. Pán poslanec Čaučík to vysvetlil hneď v úvode, jeho názor je, že by nemalo byť. Ja dosť ťažko chápem, prečo to potom je potrebné tisíckrát zopakovať, teda to isté zo strany ďalších teda poslancov a nielen o tom, ale ešte aj zabŕdať do vecí, ktoré budú asi v konaní v ďalších rozpravách. Ja neviem, máme toľko času alebo sa nám to chce alebo prečo, prečo mám opakovať jedno a to isté? No tak niekto povedal zmysluplne, logicky, pán Čaučík, že to skrátené legislatívne konanie nie je v poriadku. No tak dobre, nie je v poriadku. A teraz budeme päťdesiatkrát opakovať, že to nie je v poriadku? Ja som menej asi chápavý. Ja nechápem, že prečo to je takto potrebné, veď ide čas. To je všetko.

Páni vážení poslanci. Musím objektívne priznať, že rýchlosť konania ako sudcu nebola mojou prioritou ani doménou, avšak pokiaľ som si vypočul len tak stručne a dosť podrobne tvrdenia a dôkazy na ktoré poukazoval pán Gašpar, tak musím povedať, že pokiaľ sa týka tej právnej kvalifikácie subvenčného podvodu, tak pokiaľ sú tie dôkazy, ktoré pomenoval pán Gašpar objektívne, tak stačili by mi tri listinné dôkazy a rozhodol by som vo veci za 30 minút a nepotreboval by som ani svedkov, nepotreboval by som ani obžalovaných. (Potlesk.) Pokiaľ sú objektívne. Vieme, čo to je subvenčný podvod a aká je právna kvalifikácia. K ostatným veciam sa nevyjadrujem, lebo nech konajú orgány činné v trestnom konaní. Ale to nekonanie orgánov činných v trestnom konaní v takých podľa môjho názoru jednoduchých veciach a možno aj jednoduchých na oslobodenie. Ja neviem alebo aj na zastavenie. Možnože ale sú to skutočne jednoduché právne skutkové veci, prečo sa nekoná, je zvláštnosťou. Tak ja by som bol šťastný, ako sudca síce nerobil som celý život len trestné veci, ale občianske, pokiaľ by som dostal takúto vec, lebo tak ako my sme hovorili sudcovia, aspoň mám čiarku, že som koľko vecí teda rozhodol. A ešte ďalšiu vec by som chcel tak na rýchlo stručne. Ja si myslím, že v tejto veci alebo aj pri novele alebo aj pri prijímaní tohto uznesenia by nám mohol veľmi pomôcť pán Kotlár. Pán Kotlár predsa jeho úlohou bolo čosi skúmať, čosi teda zisťovať. Dobre on sa zaoberal trošku teda inou vecou, nechcem ho za to kritizovať, ale pokiaľ on by bol schopný teda podať tú správu, čo sa tu dialo finančné možno niečo dobré, možno niečo zlé ohľadom tých MOM-iek, ohľadom tých peňazí, tak skutočne by to pomohlo ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda, ja si dovolím, pokiaľ je to možné, vystúpiť v tomto parlamente bez toho, aby som niekoho dehonestoval, bez toho, aby som o niekom vykladal, že je nekompetentný, neschopný, bez toho, aby ma niekto vyhadzoval domov, a bez toho, aby som niekomu nadával do fašistov alebo náckov. Ja budem poetický, pokiaľ je to možné. Ja mám v ústave zakotvené právo na lásku, ako heterosexuál ho mám. Dokonca aj tou novelou ústavy sa ešte posilní. Mám právo žiť s milovanou osobou, mám právo s ňou zdieľať byt, mám právo poznať jej zdravotný stav, mám právo na povinnosti, na majetok, na BSM a podobne. Ale sú medzi nami teda ľudia, ktorí tieto, toto právo na lásku nemajú zakotvené v ústave. Nie je ich veľa, ale to je jedno, aj keby to bol aj jeden. A mňa to trošku tak bolí a teda mrzí, že sa musím pohybovať teda v prostredí, kde ja mám určité práva viac ako môj teda spoluobčan. Teda to ma mrzí, lebo žijeme v 21. storočí a Európa a Slovensko patrí do 21. storočia. Ale potom, čo som zažil teda v poslednom čase, potom, čo som zažil mediálne, tie útoky bezdôvodne, aj ja mám určité práva. Aj ja som človek, aj ja som človek, a preto som sa rozhodol teraz na poslednú chvíľu po poslednom stretnutí s pani Kolíkovou, že budem hlasovať za tento návrh zákona. Ale zopakujem, tak isto budem hlasovať za zákon alebo akúkoľvek podzákonnú normu, ktorá vymedzí práva aj tým osobám, o ktorých som hovoril. To je všetko. A ešte by som vás chcel požiadať, pán predse... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené dámy, páni poslanci, pán predsedajúci, vypočul som si podrobne v rozprave aj v diskusii prejavy pána bývalého premiéra Slovenskej republiky pána Matoviča a dospel som k záveru, že rozprával logicky. Ja som mu jednoducho uveril, aj mu verím, že on jediný dobre hospodáril ako minister financií, že dostal Slovensko na piate mieste a uveril som mu teda v tom, že on, podľa jeho vyjadrení, je asi jediný teda schopný, ktorý tú ekonomiku teda zvládne, ktorý tú ekonomiku zvládne. Ostatní sú podľa neho nie schopní, sú diletanti, sú takí a takí, takže... (reakcie z pléna) tak ja budem na predrečníka, najprv by som chcel, ja som chcel pôvodne na pána Matoviča, chcel som ho pochváliť teda v jeho činnosti, a preto by som teda navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky teda prijala uznesenie, pokiaľ je to možné, aby každá budúca vláda, každá budúca vláda, ktorá bude, dala na post ministra financií pána Matoviča a mali by sme teda skutočného odborníka (potlesk), mali by sme (reakcie z pléna), mali by sme distingvované... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, podpredseda NR SR
Pán poslanec, musíte mi to ale, lebo si... musíte mi to podať ale písomne, keď to je procedurálny. (Ruch v sále.)

Radačovský, Miroslav, poslanec NR SR
Ale však čas mi ide. Ešte mi ide, čas mi ide. Môžem ešte? Lebo čas mi teda ide. Jednak by sme mali šikovného teda odborníka, takto sa prezentoval, jednak jeho distingvovaný prejav, elegantné oblečenie. Takže ja si myslím, že tento návrh podporí každý. (Potlesk.)

Jednoznačne sa stotožňujem s tým, že je potrebné zadefinovať jednorodičovskú teda rodinu, je to správne a určite budem hlasovať za.
Avšak jednorodič je, aspoň tak to chápem, jeden rodič, ktorý sa stará o deti, ale tu existuje aj druhý rodič. A zákon o rodine, ba dokonca aj Trestný zákon hovorí o tom, že deti, ktoré sú zverené jednému z rodičov, ten druhý rodič je povinný prispievať na ich výživu a výchovu. Teda je potrebné sa zaoberať aj tým, prečo ten druhý rodič neprispieva na deti, hoci je to jeho zákonná povinnosť. A pokiaľ neprispieva a nechce prispievať, tak nie som zástancom nejakých prísnych trestov, ale pokiaľ sa týka detí, som predsa rodič aj starý otec, tak s týmto sa treba zaoberať. Myslím si, že aj posilnením trestného práva v tom smere, aby ten, čo má povinnosť sa o deti starať, určitým spôsobom bol aj prísnejšie sankcionovaný.
A pokiaľ ste spomínali tú skutočnosť, že jednorodičovskej rodine zostáva 5,50 na deň, tak zase je tiež pravdou, a to pán Ledecký mi potvrdí, pokiaľ sa bavíme o marginalizovaných skupín, že obyčajne títo rodičia aj fajčia a väčšinou fajčia, čo asi predstavuje 5,50 jedna krabička cigariet a aj v tomto prípade by bolo asi potrebné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)