Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem pekne pánovi ministrovi, že je tu, nie je to úplne bežné.
Dovolím si pokračovať k rozprave k zákonu, ktorý my nazývame zákon o lieku. Viete, každý z nás, ktorí sme tu a ktorým záleží na pacientoch, chceme čo najlepšiu liečbu pre našich pacientov. Je to naozaj hrozné pozerať, keď máte, keď vy viete, ste navzdelaní natoľko, že viete, že niekde v zahraničí je daný liek, ktorý by vedel pomôcť vášmu...
Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem pekne pánovi ministrovi, že je tu, nie je to úplne bežné.
Dovolím si pokračovať k rozprave k zákonu, ktorý my nazývame zákon o lieku. Viete, každý z nás, ktorí sme tu a ktorým záleží na pacientoch, chceme čo najlepšiu liečbu pre našich pacientov. Je to naozaj hrozné pozerať, keď máte, keď vy viete, ste navzdelaní natoľko, že viete, že niekde v zahraničí je daný liek, ktorý by vedel pomôcť vášmu pacientovi a vy ho nemáte, lebo ho neviete, nevie sa doviezť do Slovenskej republiky a nemá ho kto zaplatiť. Rovnako verím, že všetci, ako sme tu, tak máme skutočne rovnaké pohnútky nájsť čo najlepšie riešenie. Predpokladám, že v tomto zákone, ktorý je teraz v rozprave, sledujete dva zámery – a to je zabezpečiť liečbu, aby to nezruinovalo štátny rozpočet a rozpočet zdravotných poisťovní, lebo z toho ide platba na všetku zdravotnú starostlivosť, nielen na lieky. Ale trúfam si povedať, že to nie je možné. Nie je to možné preto, lebo máme len 70-percentné HDP priemeru Európskej únie a každý štát, aj tie oveľa bohatšie, bojujú o to, ktoré lieky pustiť na svoj trh a ktoré nie, zhodnocujú to podľa toho, aký majú benefit, keď sa pustia na trh. Viete, ja si myslím, že nové lieky treba určite, ja si pamätám éru, keď sme malé deti, ktoré nám prišli v astmatických záchvatoch, nemali sme, ešte neexistovala inhalačná liečba, respektíve nebola na Slovensku a my sme ich, aby sa neudusili, museli sme im do žily v stave, kedy sa veľmi ťažko pichali žily, pichnúť kortikoid veľké dávky. Poznám tie deti, chodievajú ku mne stále už aj so svojimi deťmi a dve z nich majú zadnú kataraktu, ktorú, vieme, že veľmi pravdepodobne spôsobil ten injekčný vysokodávkový kortikoid. Ja si pamätám éru, keď, akurát som zatestovala, keď prišli inhalačné kortikoidy, spomeniem to, že sa ich ľudia boja, ale je to obrovská pomoc. Vďaka týmto liekom sme v podstate zvíťazili v alergológii a v astmatológii nad mnohými, mnohými chorobami. Rovnako si pamätám, keď som musela takmer na dennej báze robiť imunologické vyšetrenia u novodiagnostikovaných roztrúsených skleróz. Matka s ročným dieťaťom, často to sú ženy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, pani poslankyňa Plaváková, ruší to, počujeme to všetko.
Nech sa páči, pani.
Kolejáková, Monika, poslankyňa NR SR
Tých 20 rokov, čo ich intenzívne musím vyšetrovať, lebo sme to mali v podstate v odporúčaniach, tak vidím tú obrovskú zmenu, keď sme mali dva lieky pred 20 rokmi na to a samozrejme boli drahé, dávali sa až ľuďom, ktorí už mali v podstate pokročilú formu roztrúsenej sklerózy, a teraz máme, trúfam si povedať, že 10, možno 15 liekov, nepočítam to, a dávame ich už aj u pacientov, ktorí majú len MR nález a teda stanovenú diagnózu a ich neurologický status je takmer úplne normálny. Oni vďaka tým liekom, ktoré sú drahé, vďaka tým liekom vedú úplne plnohodnotný život, pracujú, odvádzajú dane, odvody, vracajú to štátu, nám všetkým. A pamätám si aj pacientov dvoch s mnohopočetným myelómom, ktorých som vedela, že sú pred 20 rokmi odsúdení na smrť. Dnes dostávajú chronickú liečbu a pracujú. Mám kolegu, ktorý má dvoch takých, ktorí sú riaditeľ bánk a ešte jeden človek vo vysokom postavení. Pracujú, odvádzajú dane, žijú úplne kvalitný život. Takisto si spomínam na rok ´23, keď prišla imunoterapia na melanóm napríklad, naša sestrička mala manžela, ktorý po zistení melanómu do piatich rokov odišiel. Dnes ľudia, ak majú šťastie a majú dobrú genetiku a majú niektoré molekuly, tak vďaka tomu lieku majú prežívanie cez 10 rokov a dlhšie sa ešte nesledoval. Ale nie sú to len tie drahé špeciálne nové lieky, ktoré sú naozaj drahé. Máme aj jeden liek, včera som sa to dozvedela, ktorý je jediný v kvapkách alebo jeden z mála v kvapkách pre veľmi maličké deti na epilepsiu, veľmi maličké. Stalo sa nedávno, že postupne po jedna-dvoch kusoch to niekto na falošný recept stiahol z celého Slovenska trojročnú navážku. To znamená, že tri roky, ktoré plánovala firma mať postupne pre Slovensko, sa cez emergency systém po kúskoch stiahol zo Slovenska a zmizli. Tie deti, nedokáže to tá firma doplniť, tie deti zrazu nemajú svoj liek. Viete, koľko stojí tento liek? Jedenásť euro.
No, musím povedať, že my pokiaľ radikálne nezmeníme stratégiu a neuvedomíme si, že s nárastom chronických chorôb a čím budeme dlhšie žiť, tým viac pacientov bude mať chronické choroby a lieky budú používané na to, aby udržiavali stav, aby ten človek mohol žiť kvalitne. Platba za liečbu túto chronickú na udržanie kvalitného života, a to nehovorím o rozhodnutí života a smrti, o udržaní kvalitného života, bude rásť a rovnako v absolútnych číslach budú rásť aj náklady na lieky a vôbec nemusí ísť o tie inovatívne, stopercentne. Máme o tom už aj dáta. Medzi rokom 2019 a 2021 sa percentuálne zastúpenie platby za lieky zo všetkého verejného zdravotného poistenia pohybovalo v roku 2019 – 21,6 %, ´´ 20 bolo 21 aj niečo, 21 aj niečo a v ´22. roku to kleslo na 19,6. Na výnimky sa neprijali, nedostali na Slovensko žiadne lieky s výnimkou dvoch. Potom prišiel veľmi očakávaný rok 2022, keď sa zrazu nahrnulo pár nových, teda pomerne slušne nových liekov a zrazu to stúplo, viete, na koľko? V ´23. roku to bola zase hodnota 21 celá, myslím, že 5. Tak ako v roku 2019, v roku 2024 to kleslo na 20 celá, myslím, že 6 a predikcia bola, že to bude klesať.
Nedostať sem lieky znamená niektoré diagnózy odsúdiť na smrť a ja ako lekár si myslím, že zdravotníctvo je tu na to, aby udržalo život a kvalitný život. Ja sa neviem zmieriť s tým, že by som mala rozhodovať o niekoho smrti. A možno tabuľkovo, excelovo a v eurách to je najlacnejší pacient, ktorý nie je, ale ja sa filozoficky s tým odmietam stotožniť. Viete, celé to stojí a padá na peniazoch. Pokiaľ my nenaštartujeme ekonomiku, aby sme ju naštartovali, nemôžete ju udusiť, musíte zainvestovať do správnych vecí, ktoré ju nastimulujú. Rovnako musíme rátať s tým, že tých 20 %, kde nám to osciluje, bude vždy, a v absolútnych číslach, aby ste si to vedeli predstaviť, v roku 2019 sme dávali necelých 5 miliárd na celú zdravotnú starostlivosť a v roku 2024 to už bolo 8 miliárd. Dvadsať percent z 8 miliárd a 20 % z 5 miliárd je v absolútnych číslach veľký rozdiel, s tým musíme rátať. Ak to budete chcieť držať v absolútnych číslach nízko, zadusíte liečbu a bez liečby budú len komplikácie.
No čo ale považujem za najväčší problém, a to by som chcela poprosiť, aby sa na to ešte raz pozreli, ja viem, že ten zákon prijmete, lebo však vieme, ako to tu chodí, ale chcem upozorniť a myslieť na to, že to bude treba zmeniť. Najväčší problém vidím v takzvanej cene na vstupe. Cena na vstupe, ja som tomu tiež dlho nerozumela, ale tak, ako som sa to naučila a ako to chápem, je: existujú tzv. MEA zmluvy, ktoré sa rozprávajú, niekto sa nad nimi pohoršuje, lebo ide o to, že vy máte nejakú oficiálnu cenu lieku, povedzme 20-tisíc, za ktorú aj štát nakupuje, ale na konci skrytá neverejná cena v tejto zmluve je nezriedka 10 %, čiže 2-tisíc. Štát ale nakúpi, všade zverejňuje, všade to ukazuje tú drahú cenu a každý mesiac zdravotná poisťovňa, ktorá zaplatí, tak informuje firmy, koľko zužitkovala a firma ten rozdiel 18-tisíc vypláca. To hovorím ročnú liečbu, hej? Takže keď je to na mesiace, tak je to alikvotne. Viete, neexistuje proti reexportu nič lepšie ako vysoká cena. Ten 11-eurový liek, ktorý je nevyhnutný pre niektorých epileptických pacientov maličkých, stojí len 11 euro a to je to riziko, že tých 11 euro sa oplatí v Nemecku predať za 22 euro a tá firma pri veľkých počtoch zarobí. Môže to. Ona nepozerá tým pacientom do očí, ani tým rodičom. Keď dáme nízku cenu na začiatok, my si normálne pýtame ilegálny reexport. Dobre, nemusíme s tým súhlasiť, trúfam si povedať, že to je môj názor a som rada, že tá diskusia prebieha, lebo som tu krátko, asi štyri mesiace, a takúto kvalitnú diskusiu som tu ešte nezažila. (Reakcia navrhovateľa.) Ďakujem. A tých, problém ešte je, že keď ten, ono tá cena nebude takáto nízka, pretože tie firmy nezverejnia, že niekomu vedia predať za 10 %, pretože okamžite to vie celý svet. A väčšina sveta, dokonca už aj USA, už benchmarkujú rovnako ako my. My, všetky naše ceny liekov sa odvíjajú z priemeru troch najlacnejších v Európe a to isté budú robiť na celom svete. A tie firmy, keďže ten vývoj liekov je naozaj drahý, to nebudú chcieť robiť. Takže už nikdy takúto nízku cenu, ktorú môžeme vyjednať, nedosiahneme a bude nejaká kompromisná, my budeme platiť viac a tam vidím veľké riziko, ale môžem sa mýliť, ja sa domnievam, že nie, ale veľmi skoro to uvidíme, v priebehu troch rokov. A ten reexport uvidíme, keď to budeme sledovať, oveľa skôr.
Preto si myslím, že v tomto zákone do budúcnosti, ak sa to neurobí teraz, bude potrebné urobiť, presunúť cenu zo vstupu na výstup. To, že vstupuje ÚDZS do konceptu výnimiek a je určitým arbitrom a dohľadom nad zdravotnými poisťovňami, aby si svojvoľne nerobili, čo chcú, je okej, ale obchádzame normálnu riadnu kategorizáciu a to už nie je úplne okej, pretože pri normálnej kategorizácii máme HTA agentúru, ktorá všetko má spracovať, v zdravotnej poisťovni, v tej druhej, výnimkovej, to nemusí byť. Ale dobre, je to uhol pohľadu, môžete mať dobrú, teda môžete mať HTA agentúru, keď tam nie sú správni ľudia, je to možno lepšie možné riešenie, ale je to narušenie dobrých mravov, by som povedala alebo good praxis. No ale zároveň, ak by sme aj tie MEA zmluvy obnovili tak, ako boli, tak musíme zákonne zaviazať zdravotnú poisťovňu, aby ten zisk, ktorým tá poisťovňa, teda tá firma vráti ten rozdiel, zadávala v účtovníctve do liekovej sekcie ako príjem, čo podľa mojich informácií nerobí alebo nerobila, nerobili. Toto sú krátkodobé zmeny v zákone, ktoré môžu opraviť tie veci, ale hovorím ešte raz, aj zlá skúsenosť je dobrá skúsenosť, treba sa poučiť, o dva-tri roky to nasledujúca vláda uvidí, ale z dlhodobého hľadiska, a to si myslím, že to by už sme mali všetci sa dohodnúť, všetci komplet celým spektrom, že my musíme zmeniť stratégiu myslenia a tým pádom aj investícií v zdravotníctve. Keď budeme investovať iba do koncových štádií v zdravotníctve, nemocnice, už rozbehnuté závažné choroby, tak, a nebudeme investovať do prevencie a do tých začiatočných štádií, bude to enormne drahé. Starneme všetci a tie choroby prichádzajú či chceme, či nechceme. Musíme filozoficky zmeniť pohľad a investovať, tak ako do ekonomiky, do tých začiatočných fáz. A o tom je aj to, čo nám vyčíta napríklad OECD alebo tie tabuľky, keď na to pozeráme. My máme jedny z najhorších výsledkov, čo sa týka onkologických chorôb, preventabilných chorôb, kardiovaskulárnych, tam patrí aj diabetes, no je to preto, že to necháme dobehnúť tak ďaleko. Ale, podotýkam, toto nemôže úplne zmeniť minister zdravotníctva, žiaden ďalší minister zdravotníctva. Je verejne známe, že svoje zdravie vieme ovplyvniť samotnou zdravotnou starostlivosťou iba z 20 %, 80 % je to na zmene životného štýlu a na prostredí, v akom žijeme. Či nejaké spády z novej čističky, či spaľovne Slovnaftu, to určite neovplyvní pán minister, ani žiaden ďalší minister. Máme zarobené na onkoprocesy jedna radosť v Bratislave pri spáde veľkom jak... Takže my ako štát, to je jedno, či to je SMER, HLAS, KDH, PS, musíme zmeniť filozofiu, my si podpiľujeme konár a to je v mnohých veciach.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
