Videokanál poslanca

Čo mi tu napísal? Musím čítať, čo mi tu napísali. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení občania Slovenskej republiky, ktorí sa na toto pozeráte. Dnes tu nestojím ako opozičná poslankyňa, ale stojím tu ako jedna z vás, ako obhájkyňa ústavných práv tisícov našich občanov a občianiek, ktorým táto vládna koalícia ide arogantne a cynicky zobrať voľby. Návrh zákona je zabalený do vzletných fráz o transparentnosti. Ale čítajme s porozumením, čo sa v skutočnosti píše v dôvodovej správe tohto arogantného paškvilu. Píše sa v nej, že zámerom zákonodarcu je umožniť namiesto voľby poštou hlasovanie na zastupiteľských úradoch vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a v referende. Čiže namiesto voľby poštou. Pričom vo vlastnom programovom vyhlásení vlády ste sa zaviazali aj k tomuto, opäť citujem: vláda vytvorí podmienky pre hlasovanie poštou aj pre voľby prezidenta Slovenskej republiky, pre voľby, ktoré sa uskutočnia v roku 2029. Takže sľúbili ste občanom, že im dovolíte hlasovať poštou aj vo voľbách prezidenta? A čo robíte? Čože? Vy im namiesto plnenia tohto sľubu prinášate sem návrh, ktorý voľbu poštou v parlamentných voľbách úplne zlikviduje a v prezidentských voľbách zavádza iba voľbu na veľvyslanectve. Vy ste ľudí jednoducho a sprosto opäť oklamali. Sľúbili ste im dostupnú cestu prostredníctvom poštovej obálky, no dnes ich namiesto toho vyháňate na 1000 km volebné púte. Dobre viete, že nie každý z nich si túto púť za voľbami bude môcť aj dovoliť, ale váš cynizmus je naozaj bezbrehý. Vážení predkladatelia z radov koalície, vy túto reštrikciu, toto oklieštenie volebného práva občanov odôvodňujete slovami, nad ktorými zostáva rozum stáť. Vraj sa týmto krokom voličom významne zvýši nielen ich voličský komfort, ale tiež reálna dostupnosť. To naozaj myslíte vážne? Vy skutočne považujete za zvýšenie voličského komfortu, ak občanovi zoberiete možnosť vhodiť obálku s hlasovacím lístkom do poštovej schránky na rohu jeho ulice v Mníchove, Manchestri, v Chicagu a namiesto toho ho prinútite cestovať stovky či tisíce km na najbližšiu ambasádu. Vy ste sa asi zbláznili. Toto nie je zvyšovanie komfortu. Toto je cielená chladnokrvná, politicky motivovaná demotivácia a diskriminácia občanov Slovenskej republiky, ktorí sa previnili len tým, že išli za hranice študovať, pracovať, že tam boli vyslaní ako experti, ako súčasť medzinárodných tímov a misií, alebo že tam našli svoj domov. Vy dobre viete, že v zahraničí žije podľa odhadov až 300 000 Slovákov a Sloveniek, čo je obrovská sila, ktorá by mohla ovplyvniť výsledok parlamentných volieb. V predchádzajúcich voľbách využilo voľbu poštou 10 000 z nich. A vy tiež veľmi dobre viete, ako títo ľudia volili. Volia prodemokraticky, prozápadne. Volia sily, ktoré dobre chápu životný priestor Slovenskej republiky. A preto ste sa rozhodli, že im jednoducho skomplikujete výkon volebného práva. V mojich očiach je to vrchol politickej zbabelosti. Poďme sa pozrieť, čo váš návrh zákona prináša. Podľa ustanovenia § 8 ods. 5 sa osobitné volebné okrsky budú zriaďovať výlučne na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky, ktorými sa na účely tohto zákona rozumejú diplomatické misie a konzulárne úrady. Slovenská republika má vo svete len niečo vyše 60 veľvyslanectiev a zopár profesionálnych generálnych konzulátov. Vezmime si napríklad Spojené štáty americké, rozľahlú krajinu, kde žije obrovská komunita našich krajanov, kde máme naše diplomatické zastúpenie. A kde máme tieto diplomatické zastúpenia? Jedno slovenské veľvyslanectvo je v meste Washington D.C. a konzulát v New Yorku. Obe tieto sú na východnom pobreží. Pýtam sa teda predkladateľov, čo má robiť študentka v Kalifornii, čo má robiť slovenský vedec pracujúci v Texase, čo má robiť rodina žijúca v Chicagu? Váš komfortný návrh pre nich znamená, že si musia kúpiť letenku za stovky dolárov, zaplatiť si hotel a obetovať celý víkend len preto, aby mohli vhodiť lístok do urny vo Washingtone. Ale nemusíme chodiť ani za oceán. Zoberme si napríklad Veľkú Britániu, kde žijú tisíce Slovákov. Ambasádu máme v Londýne. Ak žijete v škótskom Edinburgu, v Manchestri, v Liverpoole, váš komfort bude spočívať v celodennej vyčerpávajúcej ceste. A čo krajiny, kde dokonca nemáme vôbec žiadnu ambasádu? Čo naši občania na Novom Zélande, ktorí by museli letieť do austrálskej Canberry? Čo Slováci na Islande, v Nórsku či Dánsku, ktorí by museli letieť napríklad do Švédska? Týmto ľuďom napríklad pán Gašpar na tlačovke nedávno odkázal, že ak im na tom skutočne záleží, tú nehoráznu diaľku kľudne precestujú. Keď ju miluješ, nie je čo riešiť, že? Strašná hanba. Myslím, že to bol pán Mičelko nedávno v rádiu, kto špekuloval, že zrušenie voľby poštou vlastne nie je taký problém a dá sa s tým pracovať. Napríklad by sme vraj mohli otvoriť veľké množstvo zahraničných okrskov, presne tak, ako to robia Poliaci, ktorí nevolia iba na ambasádach a konzulátoch, ale zriadili si volebné miestnosti aj v oblastiach s vysokým zastúpením poľských občanov. To sú samozrejme len hlúpe a demagogické reči. Počas posledných parlamentných volieb iba vo Veľkej Británii otvorilo Poľsko 77 volebných miestností. Vzhľadom na diametrálne odlišnú hustotu zastúpenia Poliakov a Slovákov prakticky všade vo svete a vzhľadom na finančnú a organizačnú náročnosť takéhoto postupu je jasné, že takto to Slovensko realizovať nikdy nebude. Predložený návrh navyše možnosť voľby jasne obmedzuje len a len na diplomatické misie a konzulárne úrady. Neumožňujete otvoriť okrsok v slovenskej krčme v Londýne ani v komunitnom centre v Chicagu. Predstavte si tú absurdnú situáciu priamo na ambasádach napríklad v Prahe alebo Londýne, kde je veľká časť slovenskej diaspóry. Návrh ráta s tým, že osobitný okrsok sa otvára tak, aby zahŕňal spravidla 1000 voličov. Ak by chcelo v Londýne voliť 15 000 Slovákov a Sloveniek, na ambasáde musíte vytvoriť kapacitu 15 okrskových komisií. Už aj pán Mažgút tu doobeda hovoril vo svojej faktickej, že v Prahe je plánované otvoriť 26 okrskov, o ktoré sa bude starať nejakých 80 ľudí, ktorí to budú akože zabezpečovať. Tak ja som bola predsedníčkou okrskovej volebnej komisie a tam je pravidlo, že každá komisia musí mať najmenej päť ľudí a najmenej traja musia byť stále k dispozícii, ale podľa toho počtu, ktorý nám dal pán Mažgút, tak to tam vychádza iba traja na jednu okrskovú komisiu, tak to mi nevychádza. Ale keď sa vrátim k tomu Londýnu, takže kde tých 15 okrskových komisií na tom konzuláte alebo na tom veľvyslanectve fyzicky umiestnite? Ako zabezpečíte plynulý chod, aby ľudia nečakali hodiny v rade, v daždi? Tento návrh je nielen protiústavný v tom, že stavia neprekonateľné prekážky výkonu volebného práva, ale je ťažko vykonateľný v praxi. Je to logistický paškvil. Ďalším neúprimným bodom vašej argumentácie je tvrdenie, že hlasovaním na ambasádach pod dohľadom komisie zaistíte hlasovanie dôstojným, reprezentatívnym spôsobom, rešpektujúcim úplnú tajnosť hlasovania. Takže snažíte sa tak podprahovo podsúvať verejnosti, že voľba poštou tajná a dôstojná nie je. Pýtam sa vás, to naozaj idete spochybňovať volebné systémy najvyspelejších demokracií sveta? V Spojených štátoch, vo Veľkej Británii, v Nemecku, vo Švajčiarsku, tam všade je voľba poštou absolútne štandardným a masovo využívaným inštitútom. Náš súčasný systém voľby poštou s návratnými obálkami a striktnou evidenciou je bezpečný. Nikdy nebol spochybnený. A ani v ňom nebolo preukázané žiadne zneužívanie. Vy neriešite bezpečnostný systém. Vy riešite svoj politický problém. A tým sú voliči, ktorí s vami nie sú v súlade. Je pravdou, a to férovo priznávam, že v návrhu zákona otvárate možnosť voliť na ambasádach aj v prezidentských voľbách. Doteraz mohli zahraniční Slováci voliť prezidenta len tak, že pricestovali na Slovensko a volili na pas. Ak by vaším skutočným úprimným zámerom bolo rozširovanie práv občanov, tak by ste dnes predložili zákon, ktorý zavedie voľbu poštou aj pre prezidentské voľby. Tak ako ste to sľubovali vo svojom programovom vyhlásení vlády. To by bol krok vyspelej demokracie. Dáte ľuďom možnosť voliť prezidenta na ambasáde, no zároveň im zoberiete funkčnú a dostupnú voľbu poštou v parlamentných voľbách. Nezabúdajme, o kom tu dnes hovoríme. Kto sú títo Slováci v zahraničí, ktorých sa tak veľmi bojíte? Sú to študenti, ktorí odišli na prestížne zahraničné univerzity, pretože ste za roky vládnutia nedokázali vybudovať konkurencieschopné vysoké školy doma. Sú to zdravotné sestry a lekári, pracujúci v Rakúsku či Nemecku, pretože doma by sa dočkali len nadčasov, zanedbaných nemocníc a neadekvátneho ohodnotenia. Sú to opatrovateľky aj špecialisti, sú to ľudia, ktorí chodia na týždne či mesiace preč od svojich rodín, aby im zabezpečili dôstojný život a bývanie. To, čo vy ste im za 16 rokov nedokázali zabezpečiť. Je to pýcha Slovenska, stelesnená vo vedcoch a odborníkoch vyslaných firmami či inštitúciami do medzinárodných tímov všade po svete. Sú to šikovní stážisti, erasmáci, zbierajúci cenné skúsenosti. Sú to aj športovci na dlhodobých zahraničných sústredeniach a prípravách alebo hrajúci v zahraničných tímoch a mnohí ďalší. Títo ľudia nezanevreli na Slovensko. Oni milujú svoju domovinu, posielajú na Slovensko ročne milióny eur, ktoré tu živia ich rodiny a našu ekonomiku. Mnohí z nich snívajú o tom, že sa raz vrátia domov a prinesú sem svoje know-how, svoje úspory, svoje medzinárodné skúsenosti aj svoje rodiny. Státisícom občanov, našim príbuzným, kamarátom, deťom, vnúčatám, všetkým opäť takto len odkazujete, že Slovensko je krajina, ktorá nestojí za návrat. Je to signál arogancie moci a cynického pohŕdania vlastným národom. Zatiaľ čo iné európske štáty vymýšľajú masívne kampane, ako si udržať kontakt so svojou diaspórou, ako využiť jej potenciál na modernizáciu krajiny, vy pred nich staviate byrokratickú a logistickú prekážku. Vážené kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, ústava nehovorí, že volebné právo patrí len tým občanom, ktorí s vami súhlasia. Ústava nehovorí, že právo rozhodovať o osude Slovenska majú len tí, ktorí nevytiahli päty z vlastného okresu. Toto právo je univerzálne a zodpovedná demokratická vláda ho približuje k občanom a nie naopak. Z tohto miesta preto apelujem na každého jedného poslanca, ktorý v sebe ešte našiel aspoň štipku úcty k demokracii a právnemu štátu. Neberte ľuďom voľby. Ďakujem pekne. Ďakujem veľmi pekne. O slovo požiadal pán Naď. Ďakujem.

Mi predniesť ústnu interpeláciu podľa čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, ktorá smeruje na ministra novotného ruchu a športu Rudolfa Huliaka, ktorý pred chvíľou utiekol. Predmetom mojej interpelácie je netransparentné nakladanie s verejnými financiami, rodinkárstvo a silné podozrenia z prepojení kontroverzného advokáta Michala Miškoviča na súčasných dodávateľov služieb pre ministerstvo. Takže, vážený pán minister, z informácií, ktoré sú verejne dostupné, je zrejmé, že advokát Michal Miškovič má za sebou minulosť spojenú s viacerými závažnými kauzami. Pripomeňme si jeho nátlakové snahy o konkurz spoločnosti Dúha cez umelé navyšovanie počtu veriteľov. Pripomeňme si jeho predloženie nepravdivého čestného vyhlásenia Žilinskému samosprávnemu kraju v čase, keď už čelil obvineniu z falšovania podpisov, čo viedlo k prerušeniu ich spolupráce. Slovenská advokátska komora mu dokonca v septembri 2020 dočasne pozastavila výkon advokátskej praxe práve pre obžalobu z falšovania. Napriek tomu už v minulosti profitoval na štátnych zákazkách v státisícoch € a to aj v zjavnom konflikte záujmov, napríklad, keď radil ministrovi financií a zároveň fakturoval obrovské sumy Tiposu, alebo keď obhajoval obvinenú šéfku Slovenského pozemkového fondu a paralelne tento istý fond, ktorý bol v pozícii poškodeného, zastupoval. Dnes sa však vďaka vám tento človek opäť vrátil do blízkosti štátneho rozpočtu a podľa našich informácií sa teší na ministerstve výsostnému postaveniu. Poďme sa ale pozrieť na hlavné pochybnosti. Takže po prvé: do predstavenstva Národnej lotériovej spoločnosti Tipos ste dosadili dvoch bratrancov pána Miškoviča. Pán Naď tak teoreticky ovláda väčšinu trojčlenného predstavenstva a kľúčové finančné toky v štátnom podniku sú priamo ovplyvnené jeho rodinou. Po nedávnom odchode pána Hutníka sa dokonca jeden z týchto bratrancov postavil do samotného čela spoločnosti. Je absurdné, že tieto väzby verejne obhajujete len tým, že sa s ním a s jeho bratrancami roky poznáte z poľovačiek a cez vzdialenejšiu rodinu. Po druhé: právnická firma Garay & Partners, u ktorej v minulosti existovali silné podozrenia z kartelových dohôd pri obstarávaniach vyhrávaných Miškovičom, získala od vášho ministerstva mimoriadne lukratívnu zmluvu. Táto zmluva, primárne týkajúca sa sporov o Národný futbalový štadión, už stála štát nemalé prostriedky. Podľa informácií o faktúrach na stránke ministerstva športu kancelária vyfakturovala ministerstvu už neuveriteľných 1 340 000 €. Iba za tento mesiac tam svietia faktúry za 113 572 €, za marec to bolo 120 720 €, za február to bolo 85 886 € a tak ďalej. Kto si pamätá pochybnosti okolo pôsobenia Miškovičovej kancelárie pri Tipose s Parokou, možno by mači dejstvo. Aj tam vyvolávali otázky nafúknuté sumy a absurdné počty fakturovaných hodín. A to je naozaj zaujímavá náhoda. Vtedy si líder opozície Robert Fico označil Miškoviča za dvorného právnika hnutia OĽANO a na túto tému sa vyjadril aj takto, úvodzovky: „Za krátke pôsobenie vlády Igora Matoviča podpísala Miškovičova kancelária zmluvy celkovo za vyše 820 000 €. Však vládne Igor Matovič a smie sa úplne všetko.“ Koniec citátu. Ďalší citát: „Keby som to urobil ja, tak Matovič s megafónom vykrikuje po celom Slovensku.“ Koniec citátu. Alebo citujem: „Ak minister neodvolá šéfa Tiposu a nedôjde k zrušeniu zmlúv, tak máme právo hovoriť o vyslovení nedôvery ministrovi.“ Takže takto sa vyjadroval Robert Fico o právnikovi Miškovičovi. Podľa všetkého pán Miškovič nie je nikoho dvorný právnik. Je to človek, ktorý všemožne hľadá cestičky k prúdom štátnych peňazí bez ohľadu na to, aká garnitúra tu vládne. A dnes je jeho cestičkou minister športu. Vy sami ste verejne uznali, že platenie státisícov kancelárii Garay & Partners nie je najhospodárnejšie riešenie. Napriek tomu táto firma faktúruje štátu naďalej. Aby toho nebolo málo, táto istá spriaznená kancelária podpísala zmluvu s hodinovou sadzbou 145 € aj so samotným Tiposom. Tiposom, ktorý, ako som už spomenula, kontrolujú Miškovičovi príbuzní, jeho bratranci. A do tretice, zatiaľ čo sa tu štátne peniaze vyplácajú spriazneným firmám, spoločnosti blízke Michalovi Miškovičovi zanechávajú za sebou dlhy voči štátu. Firmy ako DPS.SK, Solvet, 5M, firma Arbitrážny súd, firma Panda Real Estate, či priamo jeho advokátska kancelária dlhujú Finančnej správe a Sociálnej poisťovni dohromady vyše 47 000 €. Z toho len samotná advokátska kancelária dlhuje na daniach viac ako 40 000 €. Tieto podlžnosti voči štátu mu však nebránia podnikať a realizovať lukratívne investície, ako napríklad radovú výstavbu štyroch rodinných domov v Dunajskej Lužnej. Na základe týchto závažných skutočností sa vás preto, pán minister, ktorý tu nie je, pýtam: ako a čím odborne a morálne zdôvodňujete dosadenie bratrancov advokáta s toľkými kauzami do predstavenstva spoločnosti Tipos? Sú známosti z poľovačiek podľa vás štandardným a dostatočným kritériom pre obsadzovanie funkcií, ktoré rozhodujú o miliónových štátnych tokoch? Po druhé: z akého dôvodu vaše ministerstvo a spoločnosť Tipos naďalej uhrádzajú státisícové faktúry advokátskej kancelárie Garay & Partners, keď vy sám viete o podozreniach z jej prepojení na pána Miškoviča a sami ste priznali, že ide o nehospodárne riešenie? Po tretie: považujete z pozície člena vlády za akceptovateľné, aby miliónové štátne obchody a funkcie smerovali do sféry vplyvu človeka, ktorého podnikateľské subjekty dlhujú štátnej pokladnici 10 000 €? Žiadam vás o konkrétne a vecné odpovede na tieto otázky. A keď už sme pri téme a podozrivých vzťahov, neodpustím si ešte jednu malú interpeláciu. Vážený pán minister Huliak, pod vedením vášho ministerstva, pod vaším vedením ministerstvo zriadilo útvary regionálnych kancelárií podpory cestovného ruchu v Prešove a vo Zvolene. To, že jeden z týchto útvarov vznikol len pár km od vašej rodnej obce, to by sa ešte dalo prehliadnuť. To, že sa vedenia útvaru vo Zvolene bez výberového konania ujala vaša partnerka, to sa už nedá ignorovať. Nakoľko vytvorenie kancelárie vo Zvolene v kontexte tohto personálneho obsadenia pôsobí ako účelové, žiadam vás o maximálnu transparentnosť a riadne vysvetlenie. Po prvé: akú agendu vykonávajú zamestnanci týchto kancelárií a akú pozíciu majú voči aktuálnej sieti krajských organizácií cestovného ruchu, oblastných organizácií cestovného ruchu a ďalších relevantných subjektov v cestovnom ruchu? Po druhé: na základe akých kritérií boli zriadené práve vo Zvolene a v Prešove? V čom je prínos týchto elokovaných pracovísk ministerstva pre prácu samotného ministerstva? Po tretie: ako vysvetľujete, že bola vaša partnerka poverená riadením útvaru? Nepovažujete toto za konflikt záujmov a vzhľadom na znaky rodinkárstva aj vážne reputačné riziko pre vás a váš rezort? Po štvrté: prečo práve kontakt na túto kanceláriu zmizol z webu ministerstva po tom, čo sa jej vedenia ujala vaša partnerka? Aká je výška funkčného platu vedúceho zamestnanca útvaru regionálnej kancelárie podpory cestovného ruchu vo Zvolene? Aj v tomto prípade vás žiadam o úprimné a vecné odpovede na tieto otázky. Ja som sa rozhodla túto interpeláciu podať preto, lebo som nedostávala od ministerstva riadne odpovede na moje žiadosti o informácie na základe zákona 211. Vždy som dostala len nejaké zahmlievanie alebo som musela ísť na poštu, kde som si prevzala odôvodnenie, prečo mi tieto informácie nesprístupnia, pričom na internete kolovali krásne tabuľky s platmi vedúcich zamestnancov tohto úradu, ktoré poskytli iným osobám a tie ich následne zverejnili. Mne však tieto informácie odmietli poskytnúť, lebo povedali, že nimi nedisponujú v takom prehľade, v akom ja som ich videla na tom internete, pretože presne také isté som si žiadala. Ja som si to žiadala v novembri alebo v decembri a nebolo mi to poskytnuté. A predpokladám, že to nebolo poskytnuté kvôli tomu, že tam boli vianočné odmeny. A proste tá odmena jeho partnerke nie je adekvátna tomu, akú prácu tam odvádza. Takže preto som podala aj túto interpeláciu a mám za to, že preto aj pán minister pred 30 minútami zdrhol z tejto sály a museli sme čakať, kým bude vláda mať aspoň šesťčlenné zastúpenie na prerokovaní tohto bodu. Takže ďakujem pekne za pozornosť.

Pekne za slovo, pán predsedajúci. No úplne jednoducho, keď to poviem, tak my sme proti prekážkam pri získavaní informácií a sme proti drakonickým pokutám. Pretože vládna koalícia tu vytvára prekážky, ktoré budú brániť tým ľuďom, ktorí potrebujú vo verejnom záujme pristupovať k informáciám v katastri, tak im bude brániť k tomuto prístupu. Pretože doteraz to, čo sme mali zadarmo, tak už bude spoplatnené výpisom za 6 € a tie pokuty budú vlastne. Aj vtedy, keď využijeme tieto získané údaje, za ktoré si zaplatíme 6 € a náhodou ich teda zverejníme, tak toto bude považované za využitie údajov a môžeme za to dostať pokutu od 10 000 € až do 50 000. To sú naozaj, že drakonické pokuty. A naozaj toto, čo vy riešite pri tom hromadnom sťahovaní tých dát, ktoré je ako keby neoprávnené a chceme proti tomu bojovať, tak toto naozaj nevyrieši zmena zákona. Toto musíte riešiť technickými prostriedkami. Toto musíte riešiť tým, že zvýšite kybernetickú bezpečnosť tohto celého systému, pretože kataster je zrejmé, ak čelí takémuto zneužívaniu a sťahovaniu tých dát, tak on je zjavne ešte stále zraniteľný. Ak si spomínate na ten kybernetický útok, ktorý naň bol v januári 2025, po ktorom bol mimo prevádzky takmer dva mesiace a iba postupne nabiehal, tak on zrejme naozaj akože pokrivkáva na úrovni tejto kybernetickej bezpečnosti. Takže toto nezmeníte zmenou zákona. Toto musíte dať nakódiť. Ďakujem pekne.

Pán kolega. No nepočúvali ste ma úplne od začiatku, lebo tam som sa presne vymedzovala voči tomu, že naozaj občania si zaslúžia, aby boli ich osobné údaje chránené, ale tak, ako to aj pán minister povedal, on presne povedal, že aj tak nebudú, pretože vlastne budú tam nejaké tri úrovne. Jedna je, že neuvidia ani meno. Druhá úroveň je, keď sa prihlásia, uvidia meno a priezvisko, a tretia úroveň, keď si zaplatia, tak uvidia všetko. Uvidia aj adresu a uvidia aj dátum narodenia, hej? Takže úplne zas to GDPR to neošetrí úplne a nemusíte platiť. Dnes za ten výpis, ktorý nie je určený na právne účely a ten sa úplne ruší, a tam je to, že vy vlastne budete platiť aj, keď to nepotrebujete na právne účely, tak budete platiť 6 €, hej? Že tam je ten rozdiel, kedy ten štát vás zinkasuje. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, milá verejnosť, ak sleduje tento prenos. Skôr než sa pustím do podrobnej kritiky, chcem tu a teraz za seba jasne deklarovať jednu zásadnú vec. Plne chápem a rešpektujem potrebu chrániť citlivé osobné údaje našich občanov. Žijeme v 21. storočí v digitálnej dobe, kedy sú dáta vyhľadávanou cennou, ale aj zneužiteľnou komoditou. Uvedomujem si riziká spojené s kybernetickými útokmi, s hromadnými a automatizovanými sťahovaniami dát za účelom ich predaja alebo zneužívania na podvodné aktivity. Rovnako tak si uvedomujem hrozby cielených podvodov zameraných na zraniteľné skupiny občanov, akými sú osamelé seniorky, osamelí seniori, ktorých si podvodníci vedia cez otvorený register ľahko vytipovať. Štát má nielen právo, ale dokonca aj povinnosť hľadať mechanizmy, ako chrániť súkromie bežného človeka pred kriminálnym alebo komerčným zneužitím. Ale tento predložený spôsob riešenia považujem za radikálny, neprimeraný a vypracovaný na úkor transparentnosti a ochrany verejného záujmu. Pod rúškom ochrany súkromia a harmonizácie s európskym nariadením o GDPR nám tu predkladateľ prináša zákon, ktorého skutočným víťazom nebude bežný občan, ale človek, ktorý má dôvod skrývať pred verejnosťou rozsah a pôvod svojho bohatstva či prepojenia s inými osobami a rodinnými príslušníkmi. Namiesto citlivého legislatívneho zásahu, ktorý by ochránil kataster pred hackermi a špekulantmi, prichádza vláda s valcom, ktorý má za cieľ zdemolovať jeden z najúčinnejších nástrojov verejnej kontroly na Slovensku. To najnebezpečnejšie z celej novely sa však ukrýva v znení, ktoré mení úvodné ustanovenia zákona. V ňom sa priamo a explicitne zakazuje použiť údaje z katastra na profilovanie osôb a na vyhodnocovanie majetkových pomerov osôb. Kromia ako bežný občan. Voliči majú elementárne právo vedieť, či majetok premiéra, ministra, poslanca zodpovedá jeho legálne priznaným a zdaneným príjmom z verejnej funkcie. Ak zákon zakáže prepájať verejne dostupné údaje z katastra s majetkovými priznaniami pod zámienkou profilovania, podkopávame samotné základy demokratickej kontroly moci. Vláda týmto nechráni občanov. Vláda týmto chráni samu seba, korupčníkov a politické kšefty. Ja pri svojej práci využívam kataster bežne. Pri viacerých podozrivých kšeftoch Ministerstva cestovného ruchu a športu a jeho priamo riadených organizácií sme vďaka katastru prišli na to, kto je prepojený cez bydlisko? Kto je koho sused? A kto sa skrýva za meno organizácie? Kataster patrí k základným nástrojom našej investigatívnej opozičnej práce v záujme kontroly a ochrany verejného záujmu. A čo s tým bude teraz? Ako poslanci síce zarábame veľmi slušne, ale na takúto činnosť už po novom budeme potrebovať aj nejaký ten budget. Finančné náklady sú jedna vec. Ale obmedzovanie prístupu k informáciám je vec druhá, ktorú tento návrh prináša. Aby bola hradba okolo majetkov dokonalá, dôvodová správa a nadväzujúce úpravy explicitne počítajú s obmedzením zákona o slobodnom prístupe k informáciám, takzvaného infozákona, pri poskytovaní údajov a listín z katastra. Zbierka listín, kde sú uložené reálne kúpne zmluvy a kľúčové dokumenty o cenách a podmienkach prevodov nehnuteľností, sa stane pre verejnosť prakticky nedostupnou. Vytvárate tu dokonalé informačné vákuum. Ak by sa predsa našiel niekto odvážny, kto by chcel do tohto vákua vniesť trochu svetla a preverovať majetky funkcionárov automatizovaným či takzvaným profilovacím spôsobom, návrh zavádza drakonické a, povedzme to na rovinu, likvidačné sankcie. Tresty za tzv. neoprávnené spracúvanie údajov katastra sa môžu pre právnické osoby vyšplhať až do astronomickej výšky 50 000 €. Pýtam sa vás, načo je toto oprávnenie dobré? Má toto odradiť nadnárodné marketingové korporácie s miliónovými obratmi? Alebo je to skôr bič na nepohodlné, nezávislé redakcie, investigatívne portály a protikorupčné neziskové organizácie, pre ktoré by bola pokuta v takejto výške drakonická a znamenala by koniec ich fungovania. Je to cielený nástroj na zastrašovanie. Zbystriť pozornosť musíme aj pri zavedení inštitútu takzvaného neverejného súboru popisných informácií katastrálneho operátu. Tento režim utajenia sa má aplikovať na nehnuteľnosti významné z hľadiska obrany, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu. Aby sme tomu rozumeli. Nikto z nás nechce, aby na internete svietili detailné plány rozloženia vojenských základní, skladov munície alebo tajných objektov spravodajských služieb. Ochrana kritickej infraštruktúry je legitímna požiadavka. Problémom však je, že v našom legislatívnom prostredí sú pojmy vnútorný poriadok a bezpečnosť štátu často nebezpečne flexibilné. Bez extrémne prísnych, jasne vymedzených zákonných mantinelov a bez nezávislej krížovej kontroly hrozí aj zneužitie tohto inštitútu. Do neverejnej, teda tajnej časti katastra, ku ktorej sa okrem úzkeho okruhu úradníkov a oprávnených osôb nikto nedostane a ku ktorej podľa návrhu dokonca nebude nutné predkladať ani fotodokumentáciu stavby, môžu veľmi rýchlo spadnúť napríklad aj luxusné vily, prominentné chaty papalášov či papalášske byty spriaznených osôb. Stačí jedno účelové rozhodnutie, že daný objekt slúži potrebám vnútorného poriadku a nehnuteľnosť zmizne z mapy verejnej kontroly. Tým otvárame obrovský korupčný priestor priamo v srdci tohto systému, pretože, ako vieme, u nás sa dá kúpiť všetko. Okrem politického rozmeru táto novela zasiahne peňaženky aj úplne bežných ľudí. Zatiaľ čo predkladateľ z úradu geodézie, kartografie a katastra deklaruje zrýchlenie konaní pri záznamoch či riešenie neporiadku so stavbami do roku 1976 a 89, na druhej strane prináša tvrdú realitu nových poplatkov a byrokracie. Novela ruší možnosť získať bezplatný informatívny výpis z listu vlastníctva a zavádza spoplatnenie výpisu z listu vlastníctva na právne účely prostredníctvom špecializovaného portálu sumou 6 €. Zvyšujú sa základné sadzby správnych poplatkov za návrh na vklad a úplne sa ruší inštitút oznámenia o návrhu na vklad, ktorý občanom prinášal úsporu vo výške 15 %. Zavedený je nový poplatok za prešetrenie údajov katastra. Občan si tak vo finále za štátne služby opäť raz priplatí. Štát od ľudí vyberie viac peňazí za to, že im sťaží prístup k informáciám o ich vlastnom bezprostrednom okolí. Vážení poslanci a poslankyne, chápem, že v tejto novele sú aj dobré a racionálne prvky. Skrátenie lehôt na zápis zabezpečovacích opatrení súdu, možnosť vykonať čiastočný záznam alebo rozširovanie kompetencií pre advokátov pri autorizácii zmlúv sú kroky správnym smerom. Avšak tieto pozitíva sú úplne pochované pod opatreniami, ktoré likvidujú verejnú kontrolu. Vyhovárať sa pri tomto návrhu na európske nariadenie GDPR je zo strany autorov cynické. GDPR predsa pozná výnimky pre novinársku činnosť a vo verejnom záujme. Ochrana osobných údajov nikdy nesmie slúžiť ako štít, za ktorým sa budú beztrestne schovávať majetky nadobudnuté pochybným spôsobom. My tu nesedíme preto, aby sme uzákonili beztrestnosť a informačnú tmu. Sme platení z daní občanov a tí majú právo vedieť, či naša služba nie je len zásterkou pre otváranie dverí pre rôzne záujmy a obohacovanie sa. Kataster bol dlhodobo o transparentnosti, ktorú nám mohli závidieť aj v zahraničí. Urobiť z neho miesto, kde je zakázané vyhodnocovať majetky pod hrozbou likvidačnej pokuty, kde novinár narazí na múr vylúčenia z infozákona a kde môže vláda schovať domy do neverejného módu, nie je pokrok. Je to krok späť. Je to krok do tmy. Preto apelujem hlavne na tých, ktorí máte úctu k demokratickým princípom. Tento vládny návrh buď odmietnite, alebo ho vo výboroch do základov prekopte. Ukážme Slovensku, že transparentnosť nie je pre nás len prázdnym volebným gestom. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, milá verejnosť, ak sleduje tento prenos. Skôr než sa pustím do podrobnej kritiky, chcem tu a teraz za seba jasne deklarovať jednu zásadnú vec. Plne chápem a rešpektujem potrebu chrániť citlivé osobné údaje našich občanov. Žijeme v 21. storočí v digitálnej dobe, kedy sú dáta vyhľadávanou cennou, ale aj zneužiteľnou komoditou. Uvedomujem si riziká spojené s kybernetickými útokmi, s hromadnými a automatizovanými sťahovaniami dát za účelom ich predaja alebo zneužívania na podvodné aktivity. Rovnako tak si uvedomujem hrozby cielených podvodov zameraných na zraniteľné skupiny občanov, akými sú osamelé seniorky, osamelí seniori, ktorých si podvodníci vedia cez otvorený register ľahko vytipovať. Štát má nielen právo, ale dokonca aj povinnosť hľadať mechanizmy, ako chrániť súkromie bežného človeka pred kriminálnym alebo komerčným zneužitím. Ale tento predložený spôsob riešenia považujem za radikálny, neprimeraný a vypracovaný na úkor transparentnosti a ochrany verejného záujmu. Pod rúškom ochrany súkromia a harmonizácie s európskym nariadením o GDPR nám tu predkladateľ prináša zákon, ktorého skutočným víťazom nebude bežný občan, ale človek, ktorý má dôvod skrývať pred verejnosťou rozsah a pôvod svojho bohatstva či prepojenia s inými osobami a rodinnými príslušníkmi. Namiesto citlivého legislatívneho zásahu, ktorý by ochránil kataster pred hackermi a špekulantmi, prichádza vláda s valcom, ktorý má za cieľ zdemolovať jeden z najúčinnejších nástrojov verejnej kontroly na Slovensku. To najnebezpečnejšie z celej novely sa však ukrýva v znení, ktoré mení úvodné ustanovenia zákona. V ňom sa priamo a explicitne zakazuje použiť údaje z katastra na profilovanie osôb a na vyhodnocovanie majetkových pomerov osôb. Kromia ako bežný občan. Voliči majú elementárne právo vedieť, či majetok premiéra, ministra, poslanca zodpovedá jeho legálne priznaným a zdaneným príjmom z verejnej funkcie. Ak zákon zakáže prepájať verejne dostupné údaje z katastra s majetkovými priznaniami pod zámienkou profilovania, podkopávame samotné základy demokratickej kontroly moci. Vláda týmto nechráni občanov. Vláda týmto chráni samu seba, korupčníkov a politické kšefty. Ja pri svojej práci využívam kataster bežne. Pri viacerých podozrivých kšeftoch Ministerstva cestovného ruchu a športu a jeho priamo riadených organizácií sme vďaka katastru prišli na to, kto je prepojený cez bydlisko? Kto je koho sused? A kto sa skrýva za meno organizácie? Kataster patrí k základným nástrojom našej investigatívnej opozičnej práce v záujme kontroly a ochrany verejného záujmu. A čo s tým bude teraz? Ako poslanci síce zarábame veľmi slušne, ale na takúto činnosť už po novom budeme potrebovať aj nejaký ten budget. Finančné náklady sú jedna vec. Ale obmedzovanie prístupu k informáciám je vec druhá, ktorú tento návrh prináša. Aby bola hradba okolo majetkov dokonalá, dôvodová správa a nadväzujúce úpravy explicitne počítajú s obmedzením zákona o slobodnom prístupe k informáciám, takzvaného infozákona, pri poskytovaní údajov a listín z katastra. Zbierka listín, kde sú uložené reálne kúpne zmluvy a kľúčové dokumenty o cenách a podmienkach prevodov nehnuteľností, sa stane pre verejnosť prakticky nedostupnou. Vytvárate tu dokonalé informačné vákuum. Ak by sa predsa našiel niekto odvážny, kto by chcel do tohto vákua vniesť trochu svetla a preverovať majetky funkcionárov automatizovaným či takzvaným profilovacím spôsobom, návrh zavádza drakonické a, povedzme to na rovinu, likvidačné sankcie. Tresty za tzv. neoprávnené spracúvanie údajov katastra sa môžu pre právnické osoby vyšplhať až do astronomickej výšky 50 000 €. Pýtam sa vás, načo je toto oprávnenie dobré? Má toto odradiť nadnárodné marketingové korporácie s miliónovými obratmi? Alebo je to skôr bič na nepohodlné, nezávislé redakcie, investigatívne portály a protikorupčné neziskové organizácie, pre ktoré by bola pokuta v takejto výške drakonická a znamenala by koniec ich fungovania. Je to cielený nástroj na zastrašovanie. Zbystriť pozornosť musíme aj pri zavedení inštitútu takzvaného neverejného súboru popisných informácií katastrálneho operátu. Tento režim utajenia sa má aplikovať na nehnuteľnosti významné z hľadiska obrany, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu. Aby sme tomu rozumeli. Nikto z nás nechce, aby na internete svietili detailné plány rozloženia vojenských základní, skladov munície alebo tajných objektov spravodajských služieb. Ochrana kritickej infraštruktúry je legitímna požiadavka. Problémom však je, že v našom legislatívnom prostredí sú pojmy vnútorný poriadok a bezpečnosť štátu často nebezpečne flexibilné. Bez extrémne prísnych, jasne vymedzených zákonných mantinelov a bez nezávislej krížovej kontroly hrozí aj zneužitie tohto inštitútu. Do neverejnej, teda tajnej časti katastra, ku ktorej sa okrem úzkeho okruhu úradníkov a oprávnených osôb nikto nedostane a ku ktorej podľa návrhu dokonca nebude nutné predkladať ani fotodokumentáciu stavby, môžu veľmi rýchlo spadnúť napríklad aj luxusné vily, prominentné chaty papalášov či papalášske byty spriaznených osôb. Stačí jedno účelové rozhodnutie, že daný objekt slúži potrebám vnútorného poriadku a nehnuteľnosť zmizne z mapy verejnej kontroly. Tým otvárame obrovský korupčný priestor priamo v srdci tohto systému, pretože, ako vieme, u nás sa dá kúpiť všetko. Okrem politického rozmeru táto novela zasiahne peňaženky aj úplne bežných ľudí. Zatiaľ čo predkladateľ z úradu geodézie, kartografie a katastra deklaruje zrýchlenie konaní pri záznamoch či riešenie neporiadku so stavbami do roku 1976 a 89, na druhej strane prináša tvrdú realitu nových poplatkov a byrokracie. Novela ruší možnosť získať bezplatný informatívny výpis z listu vlastníctva a zavádza spoplatnenie výpisu z listu vlastníctva na právne účely prostredníctvom špecializovaného portálu sumou 6 €. Zvyšujú sa základné sadzby správnych poplatkov za návrh na vklad a úplne sa ruší inštitút oznámenia o návrhu na vklad, ktorý občanom prinášal úsporu vo výške 15 %. Zavedený je nový poplatok za prešetrenie údajov katastra. Občan si tak vo finále za štátne služby opäť raz priplatí. Štát od ľudí vyberie viac peňazí za to, že im sťaží prístup k informáciám o ich vlastnom bezprostrednom okolí. Vážení poslanci a poslankyne, chápem, že v tejto novele sú aj dobré a racionálne prvky. Skrátenie lehôt na zápis zabezpečovacích opatrení súdu, možnosť vykonať čiastočný záznam alebo rozširovanie kompetencií pre advokátov pri autorizácii zmlúv sú kroky správnym smerom. Avšak tieto pozitíva sú úplne pochované pod opatreniami, ktoré likvidujú verejnú kontrolu. Vyhovárať sa pri tomto návrhu na európske nariadenie GDPR je zo strany autorov cynické. GDPR predsa pozná výnimky pre novinársku činnosť a vo verejnom záujme. Ochrana osobných údajov nikdy nesmie slúžiť ako štít, za ktorým sa budú beztrestne schovávať majetky nadobudnuté pochybným spôsobom. My tu nesedíme preto, aby sme uzákonili beztrestnosť a informačnú tmu. Sme platení z daní občanov a tí majú právo vedieť, či naša služba nie je len zásterkou pre otváranie dverí pre rôzne záujmy a obohacovanie sa. Kataster bol dlhodobo o transparentnosti, ktorú nám mohli závidieť aj v zahraničí. Urobiť z neho miesto, kde je zakázané vyhodnocovať majetky pod hrozbou likvidačnej pokuty, kde novinár narazí na múr vylúčenia z infozákona a kde môže vláda schovať domy do neverejného módu, nie je pokrok. Je to krok späť. Je to krok do tmy. Preto apelujem hlavne na tých, ktorí máte úctu k demokratickým princípom. Tento vládny návrh buď odmietnite, alebo ho vo výboroch do základov prekopte. Ukážme Slovensku, že transparentnosť nie je pre nás len prázdnym volebným gestom. Ďakujem za pozornosť.

Janoš, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Pročko. Vy máte úžasný, skvelý pozorovací talent a vy ich viete vždy tak krásne demaskovať a naozaj to, ako opisujete ich aktivitu a to, akým spôsobom sa tu chovajú, tak v tej v tomto kontexte to predĺženie volebného obdobia tohto parlamentu na päť rokov je naozaj jedna veľká nehoráznosť. Pretože tá aktivita koaličných poslancov je naozaj zredukovaná na tie hlasovacie bloky, ktoré sú o 11:00 a o 5:00. Vtedy sem prídu všetci do nohy a to ste aj pekne poznamenali, že tí šikovnejší medzitým vedia a stihnú si zarobiť na dotáciách alebo si vybavujú kšefty so štátom. No, veľmi pekne sa tu vyfarbila aj pani kolegyňa Matejičková, ktorá naozaj, akože jej výrok, že načo to tu predkladáme, keď nám nič neprejde, tak to naozaj akože hovorí za to, akým spôsobom vy fungujete ako koalícia, lebo keby ste boli trochu schopnejší politici, tak by ste si z tých našich návrhov vybrali aspoň to lepšie, to, čo by aj kľudne pasovalo do vašej sociálnodemokratickej politiky a mohli by ste sa tým inšpirovať. Veď si to zoberte, normálne to opajcnite ako vaše diplomovky a normálne to prineste sem do parlamentu a rokujme o tom. A ďakujem vám, pán Pročko, ešte, že ste sa zastali aj mojich dvoch kolegýň. Bea Juríková, ktorá tu trefne kritizovala legislatívny proces, zneužívanie skráteného legislatívneho konania, zneužívanie poslaneckých návrhov, zneužívanie poslaneckých pozmeňovačov na prílepky k transpozíciám a aj Veroniky Veslárovej, ktorá je odborníčka na sociálne veci. Ďakujem vám.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No Behá, veľmi dobre si sa dotkla aj hlavne tej procedúry, čo sa týka toho, ako sem ten zákon príde a ako na ňom nemajú zhodu. Tento zákon podľa mojej analýzy patrí medzi tzv. parametrické zmeny zákonov. To znamená, že tam vymeníme jedno číslo za druhé a máme porobené a môžeme si to vykazovať ako úžasnú poslaneckú prácu. K takýmto uvediem aj nejaké príklady. Napríklad vo fonde na podporu športu sme zvýšili z 20 na 60 miliónov. Telesnú výchovu sme zvýšili z dvoch na tri hodiny, hej? Príspevok na pohreb sme zvýšili zo 79 € na 200 €. Počet žiakov v triede sme zvýšili z 25 na 28 a podobne. Sadzbu DPH z 20 na 23, volebné obdobie zo štyri na päť rokov, hej? Tak toto sú tie zákony, ktoré neriešia absolútne žiadnu podstatu, žiadne procesy, žiadne povinnosti, žiadne nastavenia, riešia iba to, že vymeníme jedno číslo za druhé. A takéto poslanecké návrhy potom musíte opravovať, pretože im nepredchádzala žiadna diskusia, žiadne stavovské organizácie, žiadni stakeholderi sa k nim nevyjadrili. Prestaňte toto robiť a dajte ich riadne do MPK, dajte ich do procesu a prineste ich ako vládne návrhy, na ktorých máte v koalícii zhodu, pretože takýto ambiciózny návrh na zmenu ústavného zákona, tak na ten nemáte zhodu a ten sem ani nenoste. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dávid, budem na teba reagovať. Ty si sa venoval najmä tým ich argumentom, ktoré stoja na naozaj hlinených nohách a oni hovoria, že dlhšie volebné obdobie vraj zabezpečí stabilitu samosprávy. Takže štyri roky nezabezpečia stabilitu samosprávy, ale päť rokov už zabezpečí stabilitu samosprávy. Zabezpečí to kontinuitu, čiže štyri roky nestačia pre kontinuitu, ale päť rokov už je pre kontinuitu akurát. Potom bude lepšie dlhodobé plánovanie a rozvoj, takže za štyri roky sa nám to nepodarí, ale za päť to už možno vyjde. Takže tieto ich argumenty ešte oni sami uvádzali aj v dôvodovej správe a síce povedali, že oni chcú zladiť to volebné obdobie s dĺžkou kľúčových strategických dokumentov, ktoré sa vraj tvoria teda na päť rokov. Takže my potrebujeme preto volebné obdobie na päť rokov, aby sme sa zladili s kľúčovými strategickými dokumentmi. Lenže to je absolútne nepochopenie kľúčových strategických dokumentov. Oni, tie kvalitné stratégie, musia riešiť problémy, tie najväčšie, ktoré presahujú tie volebné obdobia. Oni preto sú na toľko rokov a preto sú viac. A oni musia riešiť tie problémy komplexne a tie sa riešia pomaly a vyžadujú si naozaj veľa investícií a najmä aj tá návratnosť sa v tých strategických dokumentoch potom rieši, preto na toľko rokov, pretože tá návratnosť naozaj sa nedá zabezpečiť skôr. To sú investície do infraštruktúry, do školstva, do zdravotníctva a toto my nevieme rýchliť. No a ja sa potom teda pýtam, že ako budeme teda strategicky plánovať, keď budeme mať päťročné volebné obdobie, že či teda budeme mať tie stratégie na päť, sedem, desať alebo pätnásť rokov. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúc. No, ľuďom kážu uťahovať si opasky, dvíhajú im dane, zatiaľ čo oni si svoje vládne zadky budú vyvážať v luxusných limuzínach. Je fakt nehorázne, s akou drzosťou táto koalícia žiada solidaritu od bežných ľudí, od živnostníkov, od pracujúcich, zatiaľ čo si ministerstvá potichu nakupujú a zveľaďujú svoje vozové parky, obstarávajú autá v sumách, za ktoré si bežná rodina nekúpi ani byt na hypotéku. Návrh kolegov z KDH naozaj plne podporujeme, pretože ak máme konsolidovať, tak musíme začať z hora. Musím začať od ministerstiev, musíme začať od podnikov, aký ste aj vy spomenuli, pretože tam sa dejú tieto najväčšie nehoráznosti. A preto, ak začneme tam, tak nebudeme musieť dusiť ľudí, dusiť ekonomiku, dusiť samoživiteľov, dusiť živnostníkov. Ďakujem veľmi pekne.