Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.4.2025 o 18:00 hod.

Mgr.

Oskar Dvořák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 10.9.2025 10:13 - 10:13 hod.

Oskar Dvořák Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, bolo tu toho veľa povedaného, viacero tých vecí a aký je samotný ten problém možno s tým zákonom nepôjdem tak do hĺbky ako kolega Stachura. Ale teraz sa to tu, žiaľ, zvrhlo k tomu, že nejaké obviňovania zase, kto čo mohol, kto čo nemohol a čo sa tam urobilo, čo sa tam neurobilo. Ale keď sú to teda fakty, tak ja pristúpim k nejakým tým faktom.
Prečo sa to rieši teraz tak aktívne a prečo by to malo byť oveľa dôležitejšie, je to, že ten covid to výrazne zhoršil. A to, ako covid zhoršil duševné zdravie, sme zistili, až keď sme dostali štatistiky, keď covid skončil. Tak pozrime sa napr. na to, ja to hovorím ako otec malej dcéry a preto ma to ma to najviac štve, pretože dievčatá napríklad to špeciálne najviac zasiahlo, dievčat sa to najviac dotýka, maloletých dievčat. Chlapci, chlapci majú tiež svoje problémy, ale napríklad počet tých samovražedných pokusov sa dotýka takmer výhradne, ten problém je s malými dievčatami. Počas covidu, čo je, roky 2020 – 2023, narástol ten počet samovražedných pokusov u detí medzi, vo vekovej skupine 0 až 14 rokov, o 130 %. To znamená, že z 30 pokusov v roku 2020 sme videli, a to naozaj si predstavte, aké sú to malé deti, 0 až 14 rokov, sme videli v roku 2023 počet samovražedných pokusov 69. Čiže keď sa tu budete naozaj vyhovárať na vládu napríklad v roku 2020, ja ich určite nechcem obhajovať, ja ich často kritizujem a chcete povedať, že však oni nič neurobili, no tak ten problém, on tu nebol len vtedy, on sa výrazne zhoršil počas covidu, vieme prečo, však o tom by tu aj kolegyne, kolegovia zo školstva vedeli rozprávať, ako boli deti odstrihnuté. Ten problém sa napríklad v skupine 0 až 14 rokov, sme to zistili v roku 2024, zhoršil o 130 %. Samozrejme, ten problém je dlhodobejší, pretože keď sa pozrieme napríklad na štatistiky za posledných desať rokov na skupinu už tínedžerov, čo je cca, alebo teda adolescentov, 15 až 19 rokov, tak tam počty samovražedných pokusov narástli cca o dvojnásobok. U dievčat, ako som hovoril, je to oveľa výraznejšie, tam tie, tam to naozaj oveľa viac rastie ako u chlapcov, ale zároveň počas covidu, len počas covidu, čo sa týka teda stredoškolákov, nám narástli tie počty samovražedných pokusov o 31 %, čo je o tretinu. To znamená, že tieto hrania sa na to, že, či vláda OĽANO alebo vláda HLAS-u mala niečo urobiť skôr, mohla, mala šancu, tak na konci dňa sa počíta výsledok. Dneska už tu nie je vláda OĽANO, nie je, nevládnu tu, vládne tu HLAS dva roky a tie štatistiky sú teda úplne jasné. No a dneska tu máme, máme tu takéto alarmujúce štatistiky a teda ja tu, ja tu nevidím teda nejaké riešenie na tento problém. Keď si pozerám ten samotný zákon, tak mne to príde ako nejaký rokovací poriadok, že ideme sa zaoberať tým, ako komora bude fungovať, ako bude riešiť nejaké etické prešľapy, ako sa bude platiť členské, aké budeme mať právomoci. Na konci dňa tam riešime len klinických teda psychológov primárne, riešime len tú zdravotnícku časť, no a toto neadresuje vôbec tento problém.
Ja keď idem ďalej potom, po tých štatistikách, tak sa napríklad pozrieme, že na celé Slovensko máme len 47 detských psychiatrov, ich vekový priemer je nad 50 rokov. Keď sa pozriem na niektoré okresy Slovenska, tak sú okresy na Slovensku, ktoré nemajú ani detského psychiatra. Teraz sa akože pozriem sa napríklad že na Prešovský kraj. Prešovský kraj, v Prešovskom kraji funguje jedna jediná ambulancia detského psychiatra, a to je dokonca nemocničná ambulancia v nemocnici v Poprade. Na 1,4 mil. detí máme zhruba 200 miest v nemocniciach či liečebniach. Keď deti už teda vyhľadávajú nejakú pomoc, tak to trvá pol roka. Pol roka, kým sa dostanú v priemere k tej pomoci. Keď potrebujú byť hospitalizovaní, to hovorím o ambulanciách, keď potrebujú byť hospitalizovaní, tam čakajú ešte dlhšie. Štatistiky nám hovoria, že zvlášť po covide sa to zhoršilo. Deti začínajú s nejakým sebapoškodzovaním, keď majú psychické problémy, približne v 12.-13. roku života. Je to štyrikrát častejšie u dievčat ako u chlapcov, čo som na začiatku ja spomínal. Keď sa chce niekto dostať a už má akútne problémy teda, už napríklad rozprávame o sebapoškodzovaní, že si to rodič všimne, keď sa chce niekto dostať teda na akútnu pomoc, tak čaká v priemere k psychiatrovi 7,3 týždňa. To už hovoríme o akútnych problémoch. To si predstavte situáciu, že vaše dieťa sa začne poškodzovať, sebapoškodzovať, vy si to všimnete ako rodič a chcete vyhľadať pomoc a idete vyhľadať pomoc a povedia vám, že, tak počkajte dva mesiace, kým sa vám uvoľní nejaké psychiatrické lôžko. V niektorých regiónoch, ako som napríklad hovoril o Prešovskom kraji, tam si počkáte niekoľko mesiacov, nie niekoľko týždňov. Niekoľko mesiacov. Keď hľadáte v ambulancii bežnej, nejakej psychologickej, psychiatrickej pomoc, čakačka je teda, som povedal, niekoľko mesačná, ale keď sa dostanete už k tomu lekárovi, tak ten má v priemere na vás 16 minút. Prídete tam so sebapoškodzovaním, s vaším dieťaťom a ten odborník má na vaše dieťa iba 16 minút. Z toho osem minút čistého terapeutického času, zvyšok mu zaberú výkazy do poisťovne, objednávanie, administratíva, hocičo iné. To znamená, že keď prídete so svojím dieťaťom, čo máte vážne podozrenie na ohrozenie života, odborník sa mu bude venovať osem minút.
A teraz sa pozrieme na školy, školy sú dosť dôležité v tomto. My tu máme zvláštnu vec, čo sa teda často nestáva, že máme ministrov z jednej strany, ktorí teda, však pán minister hovoril, že to je nadrezortná téma, kde najviac musíme spolupracovať v duševnom zdraví, je rezort školstva, rezort zdravotníctva. Ja by som čakal, že teraz sa budeme najviac hýbať teda v tom duševnom zdraví detí, keďže tu máme takúto vzácnu zhodu. No a keď sa pozrieme na na to, aká je potreba naplnená detských psychológov na našich školách, tak zistíme, že keď školy vypĺňajú, aké odborné, aké odborné kapacity im na školách chýbajú, tak najviac, jedna z tých najviac povolaní, čo im chýba, je detský psychológ. A teraz si tipnite, že vaše dieťa, však tam problémy väčšinou vznikajú na škole, a vaše dieťa sa stretáva so šikanou, hocičím, proste, s nejakými nejakými problémami, smútkom, s nejakými depresiami, teraz už je to veľmi bežné, že sa to začína na základnej škole. Však sme videli ako, ako to stúpa, tie počty samovražedných pokusov u detí. Tak len tretina škôl má vôbec školského psychológa. To znamená, že to dieťa sa nemá ani kam obrátiť. Ak sa chce obrátiť v škole, kde by, kde je to prirodzené proste, kde nejaká šikana tam prebieha alebo nejaké depresie, úzkosti alebo nejaký tlak na výsledky, tak tam toho detského psychológa nenájde. No a keď sa chce obrátiť potom, keď to povie, rodičia to zistia alebo samé sa chcú obrátiť na nejakého odborníka, tak nedostane sa do tej ambulancie. Bude čakať niekoľko mesiacov.
No a teraz, viete, keď som tu toto vymenoval, mne to príde také zvláštne, že vlastne sa tu bude niekto, že obrana tejto vlády je na to, že však bola tu nejaká vláda v 2020 a ona to mala riešiť. Tak ako, to je, mňa to nezaujíma, myslím si, že ani tie deti, ani tých rodičov nezaujíma, že či sa tu budeme prekrikovať, ktorá vláda to mala riešiť, tie fakty sú jasné, také máme problémy na stole. A teraz riešením by mala byť, asi jedným z tým riešení je aj tento zákon. Ja by som čakal, že tento zákon príde s niečím a bude tu niečo vylepšovať. No, milí rodičia, ktorí máte takéto problém so svojimi deťmi, tento zákon vám veľmi nepomôže, pretože toto je rokovací poriadok komory prakticky. To je prepísané do zákona, to sa tu rieši. Viete, ja som tu počul aj výhovorku na plán obnovy, však napísalo sa do plánu obnovy, aby to bolo teda, že aby som boli za pekných. No ale ten, kto pozná plán obnovy, a ja teda poznám plán obnovy trošku podrobnejšie, tak plán obnovy funguje na kapitálových výdavkoch. Nám chýba zaplatenie bežných výdavkov psychológov. To znamená, že, a psychoterapie. To z plánu obnovy ani by sme nevedeli zaplatiť. Hocikto by sa mohol jak snažiť, tak bežné výdavky na to, aby sa zaplatili psychoterapeuta, detského psychológa, detského psychiatra, toto sa z plánu obnovy jednoducho platiť nedá. Tam sú kapitálové výdavky. No a ja si, prečo si myslím, že, viete, vláda ukazuje, čo sú jej priority hlavne cez financie. Keď sa pozrieme na to, že napríklad koľko my financií v súčasnosti dneska dávame na starostlivosť o duševné zdravie, je to 3 % z celkových výdavkov na zdravotníctvo. Vyspelé krajiny, rozvinuté krajiny, keď sa pozrieme trošku na Západ, tak majú priemer 6 alebo 7 % výdavkov z celého zdravotníctva dávajú na starostlivosť o duševné zdravie. To znamená, že pre nás to nie je ani finančná priorita. A ak by niekto teda chcel veľmi cynicky k tomu pristúpiť a hádať sa tu o, ja neviem, o ďalších technikáliách, tak ja trošku racionálny argument, už tu máme dlhodobú štúdiu ÚHP alebo však Liga za duševné zdravie dávala tiež nejaké štúdie, nejaké správy, a oni hovoria, máme tu napríklad odkazy na anglické štúdie, ktoré hovoria, že keby sme do týchto, začali investovať jedno euro do duševného zdravia, či dospelí ľudia alebo deti, tak sa to desaťnásobne vráti, pretože tí ľudia následne nebudú doma, budú normálne v systéme fungovať, nemusíme sociálny systém vyťažovať na rôzne dávky. Zároveň proste udržia si dlhšie zdravie, budú dlhšie produktívnejší, ako a prípadne stratiť životov, však to strácame HDP. Takže to znamená, že jedno euro sa nám v sociálnom, školskom, zdravotnom, pracovnom živote, daňovom systéme, dôchodkovom systéme dokáže vrátiť desaťnásobne, ak ho tam zainvestujeme. No a ja, keď sa pozriem na rozpočty, či už minulej vlády alebo dnešnej vlády, tak zdravotníctvo napríklad v minulom rozpočte prvýkrát, to sa stalo fakt po dlhých rokoch, ja si to nepamätám, možno päť, šesť, sedem, ja si to nepamätám ani, desať rokov je to možno, prvýkrát minulý, minulý rozpočet sme mali, že zdravotníctvo nárast na samotné zdravotné poistenie nepokrýval ani predpokladanú infláciu, predikovanú ministerstvom financií alebo Národnou bankou Slovenska. To znamená, že nerástli tam tie zdroje. Ja si, ja si, ja si dovolím tipnúť, že prečo tam tá psychoterapia napríklad vypadáva, jeden z veľkých dôvodov je to, že nám chýbajú na to peniaze, resp. vláde na to chýbajú peniaze a nemá to ako dostatočnú prioritu.
Pretože, viete, jedna vec je napísať do toho zákona, že ako tá psychoterapia bude fungovať, ako budú všetci tí odborníci spolupracovať a ako sa odborníci z mimo rezortu zdravotníctva dostanú do rezortu zdravotníctva, resp. do systému zdravotného poistenia a ako teda budeme platiť bežnú psychoterapiu, keď niekto teda vyhľadáva pomoc, no a to stojí peniaze. To stojí peniaze, ktoré teda naspäť sa nevrátia tej vláde druhý, tretí rok, to sú dlhodobé návraty, ale tie návraty môžu byť až desaťnásobné. Ja si dovolím tipnúť, že pre túto vládu to nie je priorita kvôli tomu, že tu nie sú peniaze na to. Konsolidujeme, snažia sa škrtiť, snažia sa škrtiť aj, však to nie je problém ministra zdravotníctva, to je celej vlády, teda aj že snažíte sa škrtiť a zdravotníctvo si to odnesie, odnesie si to aj psychoterapia. Pretože, viete, v zahraničí to funguje napríklad tak, že nepotrebujete napríklad výmenný lístok na to, keď prídete k psychoterapeutovi, nepotrebujete často, napríklad nemecké krajiny tak fungujú, nepotrebujete výmenný lístok na to, aby ste napríklad dostali tak tzv. probačné sedenia, aby sa vôbec zistilo, či potrebujete pomoc, ako vážnu tú pomoc potrebujete. Títo ľudia sú často, títo psychoterapeuti, platení, nemajú vyštudované klinické psychológie často, ale poskytujú tú pomoc a sú platení z verejného zdravotného poistenia. To znamená, že ak by táto vláda to naozaj myslela vážne, tak by prišla sem aj s plánom, ako to zabezpečiť finančne, nielen ako to zabezpečiť technicky. Pretože, viete, ja tu vymenovávam problémy, ktoré, to, čo som tu hovoril o tých počtoch samovrážd, že sa neviete dostať k detskému psychiatrovi, psychológovi, to už sú problémy, keď naozaj máte vážne problémy, že už sa potrebujete naozaj, že veľmi ťažkú, vážnu odbornú pomoc. Najlepšie investované peniaze sú prevencia. Do veľkej miery tá prevencia je psychoterapia a nie je to hanba. Často sa tu kolegovia vysmievajú, ale psychoterapia nie je, že ste nejaký pacient, ako si tu často nadávajú kolegovia medzi sebou, to je často aj proste máte úzkosť, depresiu, ste stratení, neviete, čo ďalej, máte možno ťažšie obdobie, prídete si utriediť myšlienky a takúto, keby sme mali takúto intervenciu dostatočne skoro, tak nám to zmierni aj nápor na na psychológov, psychiatrov, na lôžka. Preto je to tak dôležité, aby to v tom zákone bolo zahrnuté. Preto ja by som čakal, že v tom zákone to bude zahrnuté a preto by som čakal, že nájdeme spôsob, ako tie peniaze proste dostať do toho systému, lebo dneska tá psychoterapia funguje tak, že legálne ju môže poskytovať teda zo zdravotného poistenia len teda klinický psychológ, ktorý to má normálne vyštudované a proste má zmluvu so zdravotnou poisťovňou, tie peniaze sú často nedostatočné a keď sa tam chcete dostať a tie kapacity sú tým pádom aj obmedzené a keď sa chcete dostať normálne k psychoterapii, tak si musíte zaplatiť normálne ako z vačku nejaké peniaze. Nedostanete to zaplatené z verejného zdravotného poistenia a je to proste ako koučingy, lifestyleové poradenstvo a podobne. Často, viete, ľudia, ktorí fungujú na priemernej alebo minimálnej mzde, si pre svoje dieťa určite nemôžu dovoliť. Nemajú školského psychológa v škole, nemajú zaplatené, nemajú dostatok kapacít v ambulanciách, nemajú dostatok kapacít tí klinickí psychológovia, no nemôžu si to dovoliť zaplatiť.
No ja by som teda očakával, že prídete s nejakým riešením, preto je to tak dôležité, aby to v tom zákone bolo. Ja teda jediné, čo sme dostali záväzok, a to je, ja dúfam, že ho splníte ako nie mnohé ďalšie, ktoré sme tu mali sľuby o transparentnosti a podobne, že v 2026 prídete s tou psychoterapiou, a to je v skutočnosti najdôležitejšia časť, lebo dneska musí štát zastupovať, čo nám chýbajú tí detskí psychológovia a psychiatri, školskí psychológovia, dneska to zaskakujú OZ-ká. Máme tu rôzne linky Nezábudka, IP-čko a podobne. Naozaj keď vám je zle, tak vy sa spoliehate na občianske združenia. Môžete zavolať na nejaké linky dôvery a podobne, ale osobne pomoc psychológa často nedostanete. Krízové tímy, ktoré tu pomáhajú, keď sa zistí, že niekto chce spáchať samovraždu, nejaké dieťa, nejaký človek, to funguje cez OZ-ká, cez občianske združenia, proti ktorým ste tu inak tak bojovali. Ten štát dneska nemá kapacity, aby toto poskytol a tento zákon to nezmení a namiesto toho, aby som ja dostal nejaký jasný prísľub financií, ktoré natlačíme do tej psychoterapie, jasný konkrétny prísľub, že tu prídeme s tým zákonom, bude to fungovať, upravíme to, tak namiesto toho dostávam vykostený zákon a výhovorky na minulú vládu. Ale ako, viete, mne vaším obecenstvom tu nie je opozícia, vaším obecenstvom sú deti, kde sa zdvojnásobili počty samovrážd, vašim obecenstvom sú rodičia, ktorí potrebujú tú pomoc, ich nezaujíma, či niekto niečo dal v 2020 niekam alebo nedal, ten problém je tu dlhodobejší a vy ste dneska pri vláde. Ja by som očakával, že prídete s tým riešením.
Takže ja teda budem očakávať, budem sledovať tento proces, pán minister, vy ste, vy ste nám sľúbili na zdravotníckom výbore, že s tou psychoterapiou prídete v 2026. Ja dúfam, že prídete. Na konci dňa, ja to tu vám teraz že nechcem hádzať, že vy môžete za tento proces, aby som nebol zle pochopený, vy za to, aké sú tu tie výsledky toho duševného zdravia, vy za to nemôžete, však to je desaťročný problém, ktorý tu máme, ale dneska ste pri moci a od vás ja očakávam tie riešenia, preto tu tu hovorím, že namiesto tých výhovoriek na tú predošlú vládu by som očakával tie riešenia.
No a zároveň čo je teda podľa mňa vrchol, a ja sa tomu dotknem len tri minúty, lebo nemám viac času, je ten prílepok samotný, ktorý tu kolegovia spomínali. Viete, keď sa pozriem na ten zákon, že proste pre mňa ten zákon nemá veľký význam, keď naňho takto pozerám, pretože neadresujete problémy, ktoré by som chcel, aby boli adresované a ktoré si myslím, že by mali byť adresované. Ja keď sa pozerám na to aj, že ako ste tam dali prílepok o záchrankách, tak to je pre mňa veľký problém tiež. Viete, to je, ale to je že rovnaký problém, že keď tu hovorím o nejakých sľuboch a obávam sa, že budú naplnené, tak sa to stalo aj pri tých záchrankách. Viete, my sme dlhé mesiace upozorňovali na to, že to môže byť problém, upozorňovali sme na to už od minulého roka, keď ste prvýkrát prišli so záchrankovou reformou, na výboroch v marci, zvolávali sme výbory, vy ste mali sám nejaké sľuby na tých výboroch o transparentnosti a o prizvaní opozície, rovnako ako ste nám sľúbili teraz zákon o psychoterapeutickej činnosti, ste nám sľúbili, že ten tender bude transparentný a budeme k nemu prizvaní, no neboli sme k nemu prizvaní. Rovnako ste nám, a je to dva mesiace, čo ste ohlásili jeho zrušenie. Dneska namiesto toho, aby sme tu mali nejaký tender a vedeli sme, ako bude systém záchrannej zdravotnej služby poskytnutý, tak tu prichádzate s nejakým prílepkom, aby ste mohli predlžovať licencie už súčasným. Ono si to neuvedomia a nemám dostatok času, ale tam vzniká množstvo problémov. Viaceré tie sanitky, vy idete poverovať iné posádky, viete, tým, že ste zmenili sieť, tak sa pomenili aj body, pomenili sa charakter tých bodov, že máme tam inú posádku možno, pomenili sa miesta tých bodov. Vy keď poverujete proste súčasné posádky, tak to vytvára množstvo logistických obsahových problémov. Zároveň nemáme zodpovedané, ako tie sanitky budú ďalej fungovať, že či vôbec akože nejaký tender tu prebehne, ako prebehne, či tentokrát už fakt bude transparentný a ja sa obávam toho, že tento prílepok slúži k tomu, aby sme v tomto limbe a v tomto vyhnívaní fungovali ďalej. Lebo my sme tu, žiaľ, naučení fungovať v tomto vyhnívaní.
My sme tu napríklad, keď sa pozrieme na bratislavskú nemocnicu veľkú. Viete, dneska ste sľúbili, tiež ste to sľúbili pred kamerami, že v septembri, už dokonca v auguste, že už budú behať bagre po Vajnoroch. Tak pán Krajčí nám na výbore ukázal fotky, bol tam pozrieť 1. septembra, má z 1. septembra fotky, žiadne bagre tam nebehali. Keď som sa pýtal na to, že, viete, vy ste nám hovorili, že s nami prekonzultujete, ako tá nemocnica bude vyzerať, však pán Kaliňák prišiel na výbor, vy ste boli na výbore. Ja som si podal infožiadosť, vy ste povedali teda, že medicínsky plán tej veľkej nemocnice je hotový, ja som si podal infožiadosť, vy ste povedali, že to je utajené. Takže vlastne nikto sa tuto v celom štáte nedozvie, ako Národná univerzitná nemocnica Milana Rastislava Štefánika, ako bude vyzerať. Ono je to tajomstvo. Vlastne my vôbec nikto nebudete vedieť, ako tá nemocnica bude vyzerať. A sľubovali ste nám, že to budete s nami konzultovať, že nás zavoláte. Však mne osobne ste sľúbili, že ma zavoláte na ministerstvo a že sa so mnou pobavíte o tom. Však ja mám nejaké pripomienky obsahové. Nesplnili ste to. Sľubovali ste, že tu už budeme mať dávno zverejnené a budeme diskutovať o regulácii poplatkov pre pacientov, ktoré narastajú. Sľubovali ste nám transparentnosť v záchrankovom tendri. No nič z toho ste nesplnili. Tá transparentnosť neprebehla, nezavolali ste nás, vylúčili ste nás. A len útočíte teda na minulé vlády namiesto toho, aby ste teda sa pohli trošku ďalej a spolupracovali s nami. Rovnako nám teraz sľubujete, že vyhodili ste tú psychoterapiu, ale tá psychoterapia tam bude v 2026. No tak keď si pozriem tieto tri veľké témy, tieto sľuby, tak mne sa to ťažko verí, ale už len kvôli tým deťom dúfam, že to splníte.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.9.2025 9:28 - 9:30 hod.

Oskar Dvořák Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja ti, Mišo, ďakujem teda za tú tvoju osobnú spoveď a je to dôležité o tom hovoriť, pretože je teraz jasné, že tento zákon nejak výrazne, a ja si dovolím povedať, takmer vôbec nezlepší starostlivosť o duševné zdravie a to najmenej, čo môžme urobiť a je to súčasťou toho procesu, je, aby sme napr. scitlivovali ten samotný jazyk, ako sa rozprávame o duševnom zdraví, aby tu, keď už nevieme prísť v tejto Národnej rade s nejakým zákonom, ktorý by akútne naozaj alebo proste nejak perspektívne pomohol tým ľuďom, aby ste teda nestigmatizovali to ďalej, lebo ono, súčasťou toho problému je to, že ľudia sa hanbia hovoriť o tom, že majú psychické problémy. Ja o to viac ti ďakujem a ja toto zažívam aj v tej Národnej rade. Ja keď som vystupoval v prvom čítaní k tomuto a hovoril som, aké problémy máme s duševným zdravím a aký máme nedostatok odborníkov, tak pán predsedajúci, vtedy pán Danko, sa mi tu vysmieval spoza chrbta a smial sa mi teda, že čo si tu z toho robím psychologickú poradňu. Vtedy sa k nemu pridala pani Vaľová a začali teda rozprávať, že čo tu ja rozprávam. A rozprával som o vážnych témach, ako sa deti nevedia dostať do ambulancie. Potom tu počúvam často, a to teda aj niektorí opoziční kolegovia, ale hlavne teda aj od koaličných to počúvam, si tu nadávajú do bláznov, že si zabudli dať tabletky a podobne. A teraz si predstavte tú situáciu, že sleduje nás niekto, a výrazne teda deti majú dneska problém s duševným zdravím a oni pozerajú na to, že vlastne ako si tu nadávajú do bláznov a že vlastne to je nejaká nadávka a potom ide v hlave, že či si vôbec vlastne tie problémy môžu priznať. A preto o to viac je dôležitejšie, že si povedal o tej svojej osobnej skúsenosti.
A ja chcem teda aj ľuďom, ktorí pozerajú tento prenos povedať, že nevšímajte si občas tie veci, ktoré si tu ľudia hovoria, že si zabudli dať tabletky alebo podobne, nie je to hanba si priznať problémy a nie je to vôbec hanba vyhľadať pomoc a riešiť tie problémy, kým sa rozvinú do niečoho závažnejšieho.
Ďakujem teda ešte raz za vystúpenie.
Skryt prepis
 

15.4.2025 11:59 - 12:14 hod.

Oskar Dvořák
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.4.2025 15:32 - 15:32 hod.

Oskar Dvořák Zobrazit prepis
My teda v Progresívnom Slovensku tento zákon podporujeme, ale ja by som trošku chcel aj poukázať na tú genézu, ako to tu celé vzniklo. O tej chybe nevedel nikto do schválenia zákona v decembri, ale hneď na úvod decembra sa na to upozornilo, lebo upozornilo sa na to mediálne, verejne, všetci si to všimli, začala si to uvedomovať odborná obec a ministerstvo hralo mŕtveho chrobáka, naozaj do konca decembra nič nerobilo až do začiatku januára a nechala tých lekárov vlastne a ten sektor v panike. A bolo to práve ministerstvo, ktoré malo prísť s nejakou opravou a malo povedať minim... ani nevydalo informáciu, že tak viete čo, tak je to problém výkladu alebo je to problém teda legislatívy, ale nebojte, čakajte, dovtedy a dovtedy to urobíme. Nič také nenastalo. Ministerstvo to nechalo reálne zájsť do takého bodu, že tie e-recepty sa vypli napriek tomu, že mesiac sa tu riešilo vlastne, čo s tými e-receptami bude, potom deväť dní po funuse prišlo vlastne s tým, že však treba len iný legislatívny výklad, tuto vám, tuto vám ho predkladáme. Ja som v tej chvíli nerozumel, že prečo napríklad toto nemohli urobiť hneď týždeň po tom, čo sa prišlo na tú chybu alebo skôr. Keďže to očividne nebolo ani také komplikované, nepotrebovali ste urobiť legislatívnu zmenu.
No a následne sme sa dostali do momentu, že neopravili to kompletne, pretože 2 % tých elektronických receptov stále je vypnutých u tých nezmluvných poskytovateľoch. Ono dve percentá sa môžu zdať relatívne málo pre celú krajinu, ale keď sa napríklad pozriete napríklad na samotnú Bratislavu, tak v Bratislave máte 40 % nezmluvných ambulancií. To znamená, že 40 % lekárov, ktorých vy navštívite v ambulanciách, tak oni vám nemôžu dať elektronický recept. A my pri ministrovi stále momentálne nevieme, že aký je plán, čo urobí. Na výbore sme počuli nejaké, nejaké príhody o tom, že dajú, prídu s nejakým pozmeňovákom, prílepkom alebo niečo, ani to sa nestalo, a sedíme tu štyri mesiace, päť mesiacov po zistení chyby a nevieme, kedy bude napravená a ako bude napravená.
Skryt prepis
 

11.4.2025 15:19 - 15:20 hod.

Oskar Dvořák Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý má tlač č. 693.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.4.2025 15:29 - 15:45 hod.

Oskar Dvořák Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja využijem, že tu máme ministra zdravotníctva, tak poviem teda o tom, ako transakčná daň škodí nášmu zdravotníctvu. No asi viacerí ľudia si to možno priamo neuvedomujú, ale ambulancie to sú väčšinou obchodné spoločnosti konkrétnych lekárov. A čuduj sa svet, vládna koalícia sa rozhodla, že do transakčnej dane zatiahne aj takto naše zdravotníctvo, naše ambulancie. No a čo to bude na konci dňa znamenať? Tie ambulancie už dneska majú veľmi veľa, veľmi málo peňazí, hlavne oproti nemocniciam, nedarí sa im posledné roky niečo vylobovať viac, aby mohli rozvíjať tú starostlivosť. Tak oni nielenže nedostanú peniaze navyše, čo teda ostatné západné krajiny robia, no ale táto vláda ešte na nich uvalila aj transakčnú daň. To znamená, že oni ešte budú viac živoriť. A čo to znamená teda? No tak znamená to v jednom prípade, v jedných prípadoch to môže znamenať to, že niektorí tí lekári si proste povedia, že v tej ambulancii už sa neoplatí robiť, no tak idem dajme tomu do nemocnice, kde mám bežný zamestnanecký pomer, mám tam nejakú zamestnaneckú istotu, zavriem ambulancie, no a zníži sa dostupnosť ambulancií v nejakom regióne.
No alebo môže to znamenať aj taký prípad, že tí lekári si napr. povedia, že tak prenesieme ten náklad na pacienta, to znamená, že navýšia sa poplatky v tých ambulanciách. A to tiež znamená zníženú dostupnosť v nejakom regióne. To znamená, že vy takto efektívne znižujete dostupnosť zdravotnej starostlivosti v regiónoch na Slovensku ľuďom, ľudí, ktorých sa to najviac dotkne, ktorých sú na nižších mzdách, na minimálnych mzdách, jednorodičov, ktorí ešte budú musieť zaplatiť nejaké poplatky u lekárov. No a ešte by som mohol rozprávať, nebudem mať na to dostatok času, ale ešte je to tak babrácky urobené, že tie nemocnice tiež musia platiť, viaceré nemocnice musia platiť transakčnú daň. Máme tu nemocnice, ktoré sú neziskové organizácie, ktoré sú príspevkové organizácie. Takéto organizácie sú napr. vyňaté z transakčnej dane, ale potom máme aj nemocnice, ktoré sú obchodné spoločnosti a tie musia platiť transakčnú daň, a to sú aj štátne nemocnice. A opäť, beriete peniaze tým nemocniciam, ktoré by oni mohli dávať priamo na pacientov. Je to škodlivé.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.4.2025 18:00 - 18:15 hod.

Oskar Dvořák Zobrazit prepis
Ďakujem, ďakujem za komentár. Ja súhlasím, zdravie spolu so školstvom sú veci, ktoré sú investície. Ony sú investície preto, pretože zdravie nám zvyšuje produktivitu ľudí a tým pádom nám zvyšuje aj výber daní, ktorý budeme mať do budúcnosti. Preto ja si myslím, že je absolútne nesprávne a podobne, však podobne funguje aj školstvo, preto myslím, že je absolútne nesprávne zas z nejakého krátkozrakého hľadiska sa pozerať, že však idem podojiť zdravotníctvo, idem podojiť ambulancie, pretože sa mi to vráti. Dobre, tak chápem, že politici majú motiváciu niekedy nefungovať, teda fungovať v jednom cykle, ale akože toto sa vám vráti niekoľkonásobne, ak by ste tu niekedy chceli vládnuť za osem-dvanásť rokov, tak zdravotníctvo a školstvo je niečo, do čoho máte investovať, nemáte to ožobračovať.
Ja som tu napríklad rozprával o duševnom zdraví. Duševné zdravie, to je vec, kde zainvestujete podľa samotných aj štúdií Útvaru hodnoty za peniaze, vášho útvaru, pán minister, ktorý hovorí, že ak zainvestujete jedno euro alebo jednu libru, ja som videl teda anglické výskumy, tak sa to vráti deväť- až desaťnásobne. A je to z toho dôvodu, že potom vám nevytvárajú tí ľudia, ktorí musia ísť na péenky, nečerpajú vám sociálny systém, nemusia byť ošetrovaní v nemocniciach, v ambulanciách, zvyšuje sa im zároveň aj produktivita. Tieto všetky veci, napríklad aj duševné zdravie, máme veľmi podvyživené v ambulanciách. Nám chýbajú ambulancie detských psychiatrov, psychológov, psychoterapeutické ambulancie takmer vôbec nemáte. Teraz napríklad na túto oblasť, ale aj na všetky ostatné oblasti, čo sa týka ambulantnej starostlivosti, uvaľujete transakčnú dať, ešte sťažujete prístup. To znamená, že my keď máme veľký problém, že sa tí ľudia nevedia dostať do ambulancií, teda odborníci, aby poskytovali starostlivosť našim pacientom, vy im vytvárate ešte teda ďalšiu bariéru. Ja som zrovna im o tom hovoril, aj ja som zrovna premýšľal, príbuzný bol zrovna liečený tuto v národnom ústave srdcovo-cievnych chorôb a ja som teda sa zamýšľal nad tým, že ako dobre funguje ten ústav a bolo mi teda ľúto, že teda naňho uvalíte niekoľkostotisícovú Ficovu transakčnú daň.
Skryt prepis
 

3.4.2025 18:00 - 18:15 hod.

Oskar Dvořák
 

Vystúpenie v rozprave 3.4.2025 17:45 - 18:00 hod.

Oskar Dvořák Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán minister, pán predsedajúci, pardon, nebudem vás dlho trápiť kvôli svojej alergii, týmto pozdravujem všetkých alergikov a tiež sa vopred ospravedlňujem za svoj uhuhňaný hlas.
Ale ja by som chcel teda pokračovať v debate, ktorú tu načal aj teda kolega Truban, zrušením transakčnej dane a ako sa transakčná daň, teda Ficova transakčná daň priamo dotýka aj zdravotníctva. Pretože mnohí by si mysleli, že to naše zdravotníctvo, ktoré je už také podvyživené, tak pán Fico teda ho zanedbával dlhé roky, keď bol premiérom, však ho mal na starosti teraz už štrnásty rok, tak nebude z neho odoberať ešte ďalšie peniaze, že ho aspoň nechá aspoň tak nejak prežívať, ako ho tu máme. Ale pán Fico sa teda rozhodol, že transakčnú daň zavedie aj na naše zdravotníctvo a začne ho teda vyciciavať a začne vyciciavať zdroje, ktoré by mali prúdiť na starostlivosť o našich pacientov, budú musieť naplniť vašu pokladničku.
Ja som tu vtedy, ja si pamätám debaty, ja som tu stál počas vášho konsolidačného balíčka počas rozpočtu a poukazoval som na tie dáta, ako to vyzerá s naším zdravotníckym rozpočtom. S naším zdravotníckym rozpočtom to vyzerá tak, že teraz už sa dostávame na nejaký priemer V3-ky okolitých krajín, ale stále okolo 2 % HDP od toho priemeru Európskej únie zaostávame. My sme teda, čo sa týka z pohľadu priemeru Európskej únie, podvyživené zdravotníctvo. Vy zároveň ste zostavili rozpočet, ktorý je absolútne nereálny. My vieme, že je tam množstvo položiek, s ktorými nerátate, čo sú napríklad rôzne nárasty na lieky alebo teraz ambulancie si budú viac pýtať, vy tam máte nadhodnotené, vy tam máte nadhodnotené v zdravotníckom rozpočte 150 mil. úspor, ktoré vieme, že sú nezrealizovateľné už teraz, pretože v tých najlepších rokoch, keď tu bola tá najlepšia vata v zdravotníctve, keď sme sa bavili o nákupoch cétečiek, emeriek, laboratórnych vyšetrení a podobne, sa darilo ušetriť 100 mil. Do toho ste tu urobili dohodu s lekármi, s Lekárskym odborovým združením a nepridali ste im žiadne peniaze. To znamená, že ten minister chudák musí ešte ušetriť ešte viac, ešte ďalšie desiatky miliónov navyše. My sme sa tu vtedy hádali o 20 mil., o 20 mil., či pridáme tým lekárom, alebo nepridáme. No ale nakoniec teda ja som vás na to upozorňoval.
Tá transakčná daň, že napriek tomu, aký máte rozpočet, že aký ho máte napjatý, aký nereálny a ja sa stavím, že tu budeme, budete tu zažívať, budeme tu zažívať rozpočtové opatrenia, že budete musieť tomu zdravotníctvu pridávať, ambulanciám za chvíľku už končia zmluvy, im budete musieť pridávať, však ony budú veľmi tvrdo vyjednávať, pridali ste viac nemocniciam ako ambulanciám. No a do toho je to do veľkej miery aj oprávnené, pretože tie ambulancie zasiahne transakčná daň. A ja som vám to tu hovoril, že keď už nepridávate tomu zdravotníctvu, ako by si zaslúžilo oproti západným krajinám, tak, prosím, aspoň neberte mu. No vy ste urobili ten opak, ste ma tu nepočúvali. Ja som tu stál a upozorňoval vás na tento fakt, no a vy ste zaviedli aj tú transakčnú daň, čo sa týka teda aj našich zdravotníckych poskytovateľov.
To znamená, a bude to mať priamy efekt na to, že tie ambulancie, tie niektoré nemocnice budú mať menej peňazí. A kto myslíte, že si to zaplatí? No tak zaplatia si to pacienti, pretože môžete očakávať, že keď tá transakčná daň sa dotkne aj všetkých našich ambulancií, lebo všetky naše ambulancie sú súkromné obchodné spoločnosti. Keď teraz bežne lekár v ambulancii alebo lekárka má zaplatiť energie, má zaplatiť zdravotnícky materiál, má zaplatiť lieky, má zaplatiť zamestnancov, má zaplatiť účtovníctvo, možno má nejaké platby za informačný systém, toto sú nájom, energie, hocičo, toto sú všetko peniaze, ktoré oni budú musieť zaplatiť transakčnú daň, a zároveň teda budeme vidieť, že oni tieto peniaze nebudú môcť dať na starostlivosť o pacientov. To znamená, čo oni urobia? Oni už teraz kričia, že majú málo peňazí, že vy ste pridávali viac peňazí nemocniciam. A vy ste tým ambulanciám nedali tie peniaze, vy im ešte beriete cez tú transakčnú daň. No tak čo sa stane? Tak budú si tie peniaze vyberať od pacientov. Ja sa stavím teraz, že budeme vidieť v najbližších mesiacoch nárasty samotných poplatkov, ktoré tie ambulancie budú vyberať od pacientov. No a keby ste aspoň tomuto vedeli nejak zabrániť a dať tomu nejaké pravidlá.
Vy ste nám tu už programového vyhlásenia vlády sľubovali, že zatočíte s tými nelegálnymi poplatkami a že dáte tomu nejaké pravidlá. Ministerka Dolinková tu rok, rok, keď tu sme sa vždy pýtali na nejaké poplatky v zdravotníctve, hovorila, že však už sa robia audity, aké poplatky sa teda v ambulanciách vyberajú a my teda prinesieme nejaké pravidlá. No tak stav je taký, že čakáme rok a pol, odkedy prišla vaša vláda, čo urobíte s tými poplatkami v zdravotníctve, neurobili ste nič, tie poplatky rastú, sú nekontrolované, je tu naozaj poplatkové eldorádo a my nemáme ani vidinu, že by ste s tým niečo urobili. No a čo sa teraz bude diať? Teraz sa bude diať to, že tie ambulancie pravdepodobne budú, keď chceme, aby prežili, inak sa pozatvárajú, a to bude ešte horšie, lebo tí pacienti sa k tým lekárom nedostanú vôbec, tak kvôli tej transakčnej dani pravdepodobne uvidíme, že všetky tieto náklady sa budú preklápať na plecia pacientov v zvýšených poplatkoch. To je jedna vec.
Čiže z môjho pohľadu škodíte tou transakčnou daňou, tou Ficovou transakčnou daňou veľmi škodíte nášmu zdravotníctvu, znižujete dostupnosť zdravotnej starostlivosti v ambulanciách. Tie ambulancie už sú tak nedostatkový tovar, že v niektorých, v niektorých okresoch už nevedia ani zohnať odborníka. Ja som tu napríklad rozprával o detských psychiatroch, alebo napríklad pľúcni lekári, to je absolútne nedostatkový tovar. Tým lekárom dneska, ako ste aj navyšovali platy v nemocniciach, sa oveľa viac oplatí s väčšou istotou ísť do robiť do zamestnaneckého pomeru, ako robiť v ambulancii. A vy namiesto toho, aby ste tie ambulancie nejakým spôsobom dorovnávali alebo sanovali, tak vy na ne uvalíte ešte transakčnú daň. No tak čo sa stane? Stane sa jedna z dvoch alternatív. Buď si ten lekár povie, že tak ja už na to fakt kašlem a idem, ja neviem, do zahraničia alebo do nemocnice robiť, mne sa neoplatí mať vlastnú ambulanciu, kde ešte odo mňa budete pýtať nejakú transakčnú daň, ja si musím robiť sám účtovníctvo, ja musím sám nahlasovať všetky nahlasovacie povinnosti do poisťovne, ja sa tu musím trápiť s hygienou, ja tu musím o svojich zamestnancov sa starať, ja si tu musím sám robiť nákupy s dodávateľmi, ja sa tu sám musím starať o svoje informačné systémy, ja sa tu sám musím starať o byrokraciu so štátnymi orgánmi, s vyššími územnými celkami. A do toho vy ešte prídete teda, že no tak ako by to nestačilo, ja teda čo sa musím o toto všetko starať a ešte sa popritom musím starať o svojich pacientov, tak ešte teda musím platiť transakčnú daň. No tak toto je podľa mňa úplná drzosť.
Čiže ak tí lekári niektorí, ktorí už teraz hovoria, že to je napjaté a hovorili to predtým a hovorili to aj z toho dôvodu, pretože tak nemocnice boli vždy silnými lobistami, vy ste nemocniciam pridali, koľko sa dalo, a tie ambulancie vždy teda ste hrali na to, však oni asi nezatvoria svoje podnikanie, svoje živobytie, lebo však lekár keď odíde z nemocnice a dá výpoveď, tak jeho sa to nedotne tak, ako keď lekár v ambulancii si musí zatvoriť celú ambulanciu a budoval si ju dajme tomu niekoľko rokov. No ale ja vás, ja vás varujem, naozaj vás veľmi varujem, tá situácia v tých ambulanciách je tak napjatá, že ak sa tí lekári nerozhodnú, a ja si myslím, že viacerí sa aj kvôli tejto transakčnej dani rozhodnú zatvoriť svoje ambulancie, tak neodnesú si to priamo tí možno lekári, ale odnesú si to ešte viac tí pacienti. V niektorých regiónoch, kde už máte tú čakaciu lehotu, ja neviem, šesť mesiacov na niektoré špecialistické výkony sa neviete dostať, potom keď sa tam za tých šesť mesiacov tam dostanete a máte ešte, dajme tomu žijete na minimálnej mzde, ledva prežívate, ste možno nejaký samoživiteľ, samoživiteľka a vy ešte prídete a vlastne nemáte žiadnu, absolútnu žiadnu legislatívu, žiadne nejaké obmedzenia a teraz si hocikto od vás môže vypýtať hocijaký vysoký poplatok a ten poplatok ešte teraz narastie po zavedení tej transakčnej dane, tak ja sa pýtam, ako keby, že ako sa vy ako sociálni demokrati na to pozeráte. Lebo moje sociálno-demokratické cítenie, ktoré vo vnútri v sebe mám, mi hovorí, že, preboha, mám podvyživené zdravotníctvo, potrebujem sa, dopadne to, dopadne to teda, dopadne to najviac, dopadne to najviac, ale najviac na tých najchudobnejších, na tých najzraniteľnejších, na tých, čo sú samoživitelia, čo žijú v regiónoch, kde je nižšia priemerná mzda, ktorí možno prežívajú naozaj z ruky do úst, ktorí to majú veľmi ťažké, a vy namiesto toho, aby ste im pomohli, tak ešte ich idete teda zaťažovať transakčnou daňou. To všetko sa prenesie na tých ľudí a vy sa potom budete pozerať teda na to, že budete si od toho ruky dávať ďalej.
Tak neviete ani, neviete ich ani odbremeniť tie ambulancie, ešte im pridáte cez transakčnú daň, neviete ani zaregulovať poplatky v ambulanciách, no však vy nám tu ako kebyže priamo veľmi ohrozujete veľmi chaoticky náš zdravotný systém. No a ja som vás tu na tento fakt upozorňoval, keď ste prijímali konsolidačné opatrenia, upozorňoval som vás ešte na niekoľko faktov. Napríklad, že vtedy bol problém, samozrejme, že ste do tej transakčnej dane ešte aj zaniesli zdravotné poisťovne, tie ste neskôr vyňali. Ja nechápem, prečo ste vyňali zdravotné poisťovne, ale nevyňali ste napríklad tie samotné ambulancie. Ešte zdravotné poisťovne napríklad, keď pozeráte na tú legislatívnu techniku, ktorá tam je urobená, tak vy máte dve kategórie. Máte proste teda subjekty transakčnej dane, kde máte vymenované, kto to neplatí, tam máte napríklad aj nemocnice, ktoré sú rozpočtové, príspevkové organizácie. No ale potom máte podľa funkcií a tam už máte teda zdravotné poisťovne, ktoré ste pridávali neskôr nejakým pozmeňovákom. Však je to úplný chaos. Niekde máte jedny výnimky, druhé, ja nechápem, prečo ste napríklad, keď už legislatívno-technicky sa bavíme, nemohli tie zdravotné poisťovne rovno šupnúť tam. Chápem, že zámer bol asi taký, no však dobre, nech čo najviac teda to obmedzíte na tú zdravotnú starostlivosť, ale realita je taká, že proste keď im poviete, že dobre, tak keď platíte zdravotnú starostlivosť, z toho nemusíte platiť transakčnú daň, milé poisťovne, ale keď budete nakupovať nejaké softvéry alebo, ja neviem, budete robiť si svoje kampane alebo budete niekoho platiť, tak z tohoto musíte zaplatiť, no tak tie poisťovne si to aj tak prenesú do tých cien a aj tak to budete v konečnom dôsledku odoberať od tej, z tej zdravotnej starostlivosti. To je ďalšia vec teda.
Keď už ste mali odbremeniť zdravotnú starostlivosť od Ficovej transakčnej dane, tak ste to mali urobiť poriadne a mali ste to urobiť v celom tom reťazci. Mali ste sa napríklad pozrieť aj na to, že aké platby prebiehajú v tých ambulanciách tak, aby sa nepremietali, aby sa čo najmenej premietali ľudom. Mali ste zaregulovať poplatky a mali ste to urobiť poriadne.
Zároveň ďalšie babráctvo, ktoré tu bude dopadať priamo na ľudí v tejto transakčnej dani v zdravotníctve, sú nemocnice. Ja som vás na to upozorňoval, že vy vytvárate množstvo kategórií rôznych tých nemocníc, niektoré musia platiť, niektoré nemusia platiť a neni to ani rozdelené tak akože striktne, že súkromné, štátne. Je to urobené podľa tohto, že vy tu máte zadefinované subjekty, že ktoré to nemusia platiť, čo sú rozpočtové, príspevkové organizácie. Viacero štátnych nemocníc je rozpočtových, príspevkových organizácií. Áno, bavíme sa o veľkých univerzitných fakultných nemocniciach, tie podľa transakčnej dane nemusia platiť teda tieto, Ficovu transakčnú daň nemusia platiť. No ale potom máme aj štátne nemocnice, ktoré sú napríklad Nemocnica Poprad, čo je akciová spoločnosť, máme tu špecializované ústavy srdcovo-cievne, čo sú tiež akciové spoločnosti, a to sú napríklad už subjekty, ktoré nevynímate odtiaľ a ktoré budú musieť Ficovu transakčnú daň platiť. A teraz napríklad sa pozrieme na to, že koľko to bude stáť.
Však národný ústav srdcovo-cievnych chorôb, ktorý sa stavia napríklad tuto v Bratislave, však srdcovo-cievne choroby veľmi rozšírené, mali by sme sa o to zaujímať, hocikto keď dostane infarkt, je v záujme, si myslím, každého, aby mal čo najlepšiu starostlivosť, najurgentnejšiu, aby čo najskôr dostal, dostal nejaký bajpas alebo, ja neviem, katéter, stent mal, proste to je naozaj, tam ide naozaj o minúty. Vy namiesto toho, aby ste takéto špičkové zariadenia teda odbremenili od Ficovej transakčnej dane, tak ste ich tam nechali. A to znamená, že napríklad národný ústav srdcovo-cievnych chorôb sa mi zdá, že to vypočítal, že vy mu zoberiete z rozpočtu okolo 150-tisíc eur, sa mi zdá, že hovorili, niekoľko stotisíc eur je to. To sú peniaze, ktoré vy ste nijakým spôsobom im nepridali, nekompenzovali, iba odoberáte tej nemocnici peniaze. To znamená, že ona namiesto toho, aby tie peniaze použila na starostlivosť o pacienta, aby napríklad zaplatila viac sestier alebo sa postarala, ja neviem, viac lekárov, niečo zrekonštruovala, kúpila lepší, alebo zaplatila lekárom nadčasy, aby vedeli možno viac operovať, častejšie, aby znižovali čakacie lehoty alebo aby kúpili modernejšie prístroje, no tak nie, tak oni namiesto toho budú musieť platiť Ficovu transakčnú daň. Však vy priamo odoberáte peniaze, ktoré majú ísť na starostlivosť o našich pacientov, vy ich beriete priamo naspäť do rozpočtu.
No a je v tom obrovské babráctvo, že vy ten rozpočet máte napjatý, že vy vlastne, ja neviem, či si to vôbec uvedomujete, že beriete tie peniaze priamo pacientom, vy ich teraz zoberiete a za chvíľku podľa mňa prídete, za dva-tri mesiace, a budete musieť rozpočtové opatrenia, pán minister, a pridávať do zdravotníctva peniaze, lebo ich nebudete mať. A spôsobili ste si to sami, pretože jednou rukou zoberiete, potom zistíte, že vytrhnete to vrecko a urobíte dieru na druhej strane a potom to tam zase musíte nasypávať cez rozpočtové opatrenia. A do toho teda robíte ten systém úplne neprehľadný. Jedny nemocnice platia transakčnú daň, ďalšie nemocnice neplatia transakčnú daň.
No a potom tu, samozrejme, ešte máme tretiu kategóriu nemocníc, čo sú teda všetky ostatné nemocnice, čo sú buď súkromné alebo aj verejné nemocnice, ktoré majú napríklad kraje alebo neziskové.
Neziskové organizácie to je tiež ďalšia vec. Máte neziskovú organizáciu, niektoré nemocnice, tie asi pravdepodobne zase tiež nebudú musieť platiť transakčnú daň, ak sú nezisková organizácia. Za tú neziskovú organizáciu niekedy neviete, kto sa skrýva, či je to viac súkromník, či je to štát, ale potom zase máte súkromné nemocnice, ale tie súkromné môžu byť napríklad aj že, nemusia byť len súkromné, že ich má Penta alebo Agel, tie súkromné nemocnice môžu byť aj v tom zmysle, alebo respektíve verejné, dobre, ale majú súkromnú obchodnú spoločnosť, majú formu obchodnej spoločnosti, sú napríklad mestské nemocnice – Nemocnica Snina, nemocnica Revúca napríklad. To sú všetko nemocnice, ktoré sú vlastnené mestami, ale budú musieť Ficovu transakčnú daň platiť. Tie nemocnie už teraz ako kebyže bojujú s prežitím a bojujú nielen že o financie, ale bojujú aj o pacientov, no tak vy teda akože uvalíte na nich ešte Ficovu transakčnú daň a idete im sťažovať tú existenciu.
Máme tu napríklad ďalšie verejné nemocnice, ktoré spadajú pod kraje. Aktuálne tu máme debatu o tom, o trenčianskych nemocniciach, či sa budú privatizovať, nebudú, ale stále sú teda VÚC-kárske, stále sú verejné tie nemocnice, tri nemocnice. Máme ďalšie štyri nemocnice, ktoré spadajú pod Žilinský samosprávny kraj, máte tu aj pána primátora Blcháča, ktorý teda jednu nemocnicu v Liptovskom Mikuláši má pod sebou. Toto sú všetko nemocnice, ktoré budú zasiahnuté Ficovou transakčnou daňou. Čiže na jednej strane je hanebné, že odoberáte peniaze priamo, ktoré by mali ísť na zdravotnú starostlivosť pacientom. Vyberiete naozaj peniaze a ožobračujete ľudí a ožobračujete aj náš zdravotný systém, ktorý už je tak podvyživený po vašich štrnástich rokoch vládnutia, ktorý naozaj tie investície by potreboval ako víno, on by potreboval, alebo ako soľ, ako soľ, pardon, tak sa hovorí, nie ako víno, ako soľ, alebo ako víno možno. Potreboval by tie investície naozaj veľmi urgentne, rýchlo. Naše ambulancie by si vyžadovali tiež, pretože sú podvyživené oproti tým nemocniciam, ale vy namiesto toho teda prídete s Ficovou transakčnou daňou a začnete im odoberať tie peniaze, to je prvé babráctvo.
A druhé babráctvo je to, že neviete tú transakčnú dať urobiť ani poriadne. Máte tu štátne nemocnice, ktoré ju budú platiť, ktoré ju nebudú platiť. To znamená, že vytvárate dve kategórie, jedni zvýhodnení, druhí znevýhodnení. Potom tu máte ďalšiu kategóriu vlastne nejakých neziskových organizácií, čo sú nemocnice tiež na nižšej úrovni, nemocnice väčšinou druhého typu, tie zase asi tiež nebudú musieť platiť. A potom tu máte ďalšie nemocnice, čo sú napríklad súkromní poskytovatelia, alebo napríklad VÚC-kárske nemocnice alebo mestské nemocnice, ktoré to zase budú musieť platiť. Tak, preboha, už je v tom úplný guláš, to už je akože naozaj, že je to absolútne neférové. Ja si myslím, že táto legislatíva je naozaj, ja si myslím, že aj proti rôznym pravidlám, či už akože nejakej diskriminácie alebo rovnosti, rovnakého prístupu voči nim. Ja si myslím, že toto bude aj v budúcnosti akoby že ešte veľký problém a bude sa nám to tu ešte vracať do tváre.
Čiže môj apel je, po prvé, ja si myslím, a myslím, že sa zhodneme aj viacerí na tom, myslím, že sa tu mnohí na tom zhodneme, lebo ja často počúvam aj koaličných politikov, ktorí rozprávajú o tom, že v tom zdravotníctve naozaj nemáme veľa peňazí a mali by sme tam teda popridávať peniaze hlavne do ambulancií, ktoré máme podvyživené. Čiže ja si myslím, že viacerí sa tu, myslím si, že väčšina tejto sály by sa zhodla na tom, že naše zdravotníctvo by si zaslúžilo viac peňazí, tak, prosím vás, prehodnoťte naozaj to, že či idete teda Ficovu transakčnú daň uvaliť aj na našich pacientov, na naše zdravotníctvo, pretože to bude mať priamy efekt v tom, že znížite dostupnosť zdravotnej starostlivosti, po prvé. A druhé, zvýšite teda aj finančné bremeno našich pacientov, oni si to budú musieť zaplatiť cez tie rôzne poplatky.
No a ten druhý apel je, že keď teda chcete naozaj ožobračovať našich ľudí, našich pacientov cez Ficovu transakčnú dať, tak, prosím vás, aspoň zvážte tie babráctva, ktoré ste tam vytvorili, že by ste ich vyrovnali, aby ste tu nevytvárali rôzne kategórie nemocníc. Jedna nemocnica má platiť, druhá nemá platiť, to je absolútne neférové, je to babrácke, vytvára to v tom systéme podľa mňa úplné nerovnosti a ešte vám to spôsobí do budúcnosti problém.
Takže môj apel je taký, prosím, nenechajte túto transakčnú daň zaplatiť v ambulanciách našich pacientov. Prosím vás, stiahnite to, prehodnoťte to, bol by to správny krok, pretože aj tak ja sa stavím, ja by som sa naozaj stavil, že tu budeme mať, za niekoľko mesiacov tu vidíme rozpočtové opatrenia, kedy budete musieť aj tak to zdravotníctvo dofinancovávať aj spôsobené aj tou samotnou Ficovou transakčnou daňou.
Ďakujem veľmi pekne. Budem sa tešiť na ďalšiu diskusiu. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.4.2025 19:34 - 19:36 hod.

Oskar Dvořák Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky kolegom. A chcel by som sa ale vyjadriť k jednej veci. Tuto pán Pročko ma vyviedol úplne z... vyviedol ma úplne z miery tou konšpiráciou, čo začal a minul na to minútu svojej faktickej poznámky, na to, že za koľko mŕtvych som zodpovedný, tak to ešte rozdýchavam.
Ale chcel by som teda, tiež mi je ľúto reagovať na to, že tiež mi je ľúto, že tu nie je pán Šutaj Eštok, pretože viacero, mal som tu pripravené viacero citátov aj priamo naňho, ako sa správal počas pandémie. On predsa bol človek, ktorý, ktorý stál tiež, čo sa týka ako keby že vtedy, vtedy opozície a kritizoval všetky tie opatrenia, však na to netreba zabúdať. On síce teraz rozpráva, však ja tu mám vyjadrenia z 24. 3., z 27. 3. a hovorí o tom, ako treba rešpektovať všetky výsledky konzultácií s odborníkmi, nech sú tvrdé, ako sú, nech ochránime našich ľudí a treba týchto odborníkov rešpektovať. No ale potom tu, samozrejme, mal, on tu bol súčasťou opozície, ktorá to spochybňovala, tie opatrenia, ktoré práve prinášali odborníci. Viete, ja som napríklad bol prekvapený z toho, ja som to ani o pánovi Šutajovi Eštokovi nevedel, on rozprával napríklad také veci, že Slovensko bolo nejakou pokusnou dielňou, kde sme my teda akože skúšali očkovať nejaké 12-ročné deti. Však akože toto boli, toto sú presne akože konšpiračné veci, ktoré tu na úrovni pána Kotlára, pretože to nebola úplná náhoda. Však mali sme vtedy už vakcíny, ktoré sme vedeli používať na deti. Bolo to rozhodnutie medzinárodných orgánov, medzinárodných vedcov, ktoré hovorili, že sú absolútne bezpečné. Ale pán Šutaj Eštok, proste mu to nebránilo, aby napríklad povedal, že keďže je predkladateľ, tak ja mu to pripomínam, že my sme nejakou pokusnou dielňou. Tak ja som rád, že už si teraz viac odborníkov váži na rozdiel od minula.
Skryt prepis