Videokanál poslanca

Ďakujem. Ja budem teda primárne reagovať na kolegu Baláža. Nerozumiem niektorým poznámkam, napríklad o tom oportunizme, lebo ja som práve povedal, že my v Progresívnom Slovensku budeme v tomto konštruktívni, že práveže budeme vedieť podporiť niektoré tie veci, tie veci, ktoré si myslíme. Ale zároveň ten proces mi prekáža. Je dôležité spomenúť tú Slovenskú lekárnickú komoru, sú to síce dve slová, ale to nám poukazuje na to, že naozaj prebehol ani nie týždeň, odkedy sa tento zákon dostal do parlamentu, to znamená, ja sa pýtam, koľko je takých organizácií, ktoré môžu mať problém a neozvali sa, alebo náhodou prijmeme ten zákon a potom zistíme, že niečo sme tu naozaj prevalcovali, a potom budeme zase narýchlo opravovať niečo. Práve preto treba rešpektovať ten štandardný proces.
A zároveň čo sa týka toho samotného skráteného legislatívneho konania. Ja, no, neprediskutovali sme to, pretože pani ministerka tu nebola na skrátené legislatívne konanie a nevysvetlila nám to. A zároveň videli sme to aj pri ostatných skrátených legislatívnych konaniach, ktoré sme mali v tomto parlamente, že ono je dôležité diskutovať o skrátenom legislatívnom konaní o tých dôvodoch a o obsahu spolu, pretože ten obsah určuje, že či môžeme ísť skráteným legislatívnym konaním. A teraz, keď sme v obsahovej debate, tak ja by som rád počul, ktorý z tých obsahov naozaj definuje ten proces, že prečo sa tu takto naháňame a prečo možno zistíme, aj ako sme videli pri tej Slovenskej lekárnickej komore, že niečo sme vynechali, zabudli alebo sa niekto nemohol ozvať a potom zase, potom sa dostávame do kolobehu. Niečo sa tu pokazí skráteným legislatívnym konaním, potom zase skráteným legislatívnym konaním to budeme musieť rýchlo opravovať. Tomuto by sme mali predchádzať.

Dobré ráno. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som trošku, ja teda ďakujem pani ministerke, že prišla do parlamentu diskutovať. Tú príležitosť sme teda nemali doteraz pri viacerých zákonoch, čiže ja by som to rovno aj využil na takú, možno aj niekoľko otázok, ktoré k tomuto zákonu mám. Ale zároveň poviem, aj čo sa mi na tomto zákone nepáči, keďže pani ministerka nebola pri rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní, tak to by som tu chcel naozaj spomenúť.
Tento zákon prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Rozprava už k nemu prebehla. Mne prekáža ten legislatívny proces, ktorý sa tu deje, že ak sa nám niečo dostane väčšinou do parlamentu, čo sa týka zdravotníctva, tak väčšinou to ide v skrátenom legislatívnom konaní alebo dostávajú sa nám tu tzv. povinná, povinná legislatíva, ktoré sú väčšinou transpozície európskych smerníc, ktoré musíme dostať do našej legislatívy a následne sme svedkami toho, čo všetko sa k tomu dokáže prílepkovať.
Zároveň by som chcel tuto ukázať a povedať na tomto mieste, že to, že niečo znamená, že nejaké, nejaké opatrenie máme európske a že ho musíme dostať do slovenskej legislatívy, to neznamená, že to musí ísť automaticky v skrátenom legislatívnom konaní. To je prípad aj toho, ja som to tu hovoril v tom skrátenom legislatívnom konaní v tej rozprave. Potom sme svedkami toho, že zisťujeme neskôr, že čo v tej legislatíve je pokazené, čo by sa mohlo vylepšiť, zisťujeme, že rôzne záujmové združenia chcú diskutovať, nemajú na to možnosť.
Toto bol prípad aj tohto skráteného legislatívneho konania. Hneď ako sa nám to dostalo do parlamentu minulý týždeň, ako to bolo urýchlene zaradené, dnes sme si napríklad my poslanci zo zdravotníckeho výboru našli v našich mailových schránkach napríklad pripomienky od Slovenskej lekárnickej komory, ktorá mala relevantné pripomienky k tomu, že oni sú predsa registračný nejaký orgán, oni tu overujú spôsobilosti, majú množstvo úloh, ktoré im štát zveruje. Teraz prenášame nejakú transpozíciu, kde ideme overovať štandardy, ideme overovať ovládanie štátneho jazyka, a oni sa právom domáhali diskusie o tom, že či by do tohto procesu nemali byť zahrnuté. Ja napríklad potom, a potom sme tu svedkami toho, že poslanci teda musia chodiť, stakeholderi musia prosiť poslancov, aby náhodou si teda, alebo ich prosia, aby si osvojili nejaké ich návrhy v druhom čítaní. Takto by ten legislatívny proces nemal fungovať, a preto chcem ukázať, že to, že máme nejakú transpozíciu, neznamená, že musí ísť v skrátenom legislatívnom konaní, pretože potom okracujeme o možnosť tie relevantné organizácie, ktoré majú často relevantné pripomienky, aby sa k tomu mohli vyjadriť. Zároveň, to tým hlavným, tým hlavným dôvodom, prečo ideme teraz v skrátenom legislatívnom konaní, je práve táto transpozícia, čo som sa snažil ukázať, že, že by tak nemalo fungovať. Ale ten samotný zákon obsahuje množstvo viacerých opatrení, či už drobnejších, alebo, alebo technickejších, alebo ako ich chceme nazvať, to tiež poukazuje na to, že keď máme nejaký návrh zákona a máme už niečo, teda hovoríme, že niečo musí ísť v skrátenom legislatívnom konaní, neznamená to, že tam nahádžeme všetko, čo si myslíme, že na ministerstve máme pripravené, a nahádžeme to do toho zákona, tak rovno to teda spláchneme jedným skráteným legislatívnym konaním všetko. Potom výsledkom toho je to, že nám už teda prilietajú ďalšie pozmeňováky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, buďte v sále...

Dvořák, Oskar poslanec NR SR
Nám už, my sme potom svedkami toho, že nám už potom prilietajú ďalšie pozmeňovacie návrhy v poslaneckých schránkach, ktoré budeme prerokúvať na výbore, my už teraz vieme, že budeme tu mať, budeme tu riešiť zase ordinačné hodiny, budeme tu riešiť sprevádzajúce osoby, budeme nejaké legislatívno-technické problémy toho zákona riešiť, mimochodom, ktoré pravdepodobne vznikajú tým, že akým tempom ideme, ako prijímame legislatívu, a budeme riešiť teda aj rezidentov. Odôvodnenie na to, prečo ideme teda aj s tými ostatnými opatreniami v skrátenom legislatívnom konaní, je to, že máme na Slovensku nedostatok personálu. No nedostatok personálu zdravotníckeho máme na Slovensku desiatky rokov. Máme problém so sestrami, máme problém s lekármi, s nižšími zdravotníckymi pozíciami, máme problém s pediatrami, máme množstvo problémov v personálnej politike na zdravotníctve, to znamená, že my by sme takouto logikou mohli odstrániť štandardné legislatívne konanie a mohli by sme ísť len v skrátenom legislatívnom konaní.
A to ja zároveň hovorím s vedomím toho, že tam je viacero opatrení, za ktoré ja by som aj ministerku vedel pochváliť. Ja by som vedel povedať, že tam je viacero dobrých opatrení. Napríklad keď zavádzate, keď zavádzate spoluprácu s vyššími územnými celkami, že sa snažíte zbierať nejaké dáta, to sú všetko dobré opatrenia. Keď idete zlegálniť napríklad to, že ideme tu, ideme tu využívať teda študentov na lekárskych fakultách alebo na stredných zdravotníckych školách, aby legálne sa mohli teda zamestnávať, praxovať v nemocniciach, tak to sú dobré opatrenia. Ale ja si naozaj nemyslím, že, že toto je napríklad problém, ktorý sa tu zjavil z dňa na deň, že sme teda v stredu museli zaradiť skrátené legislatívne konanie a hneď to zaraďovať do parlamentu, zároveň tí študenti už dneska pracujú často ako sanitári v tých nemocniciach. To naozaj nie je vec, ktorá by tu bola svetoborná. Zároveň ja si... v tom odôvodnení tej legislatívy je napísané, že ideme riešiť teda akútny nedostatok personálu. Ja si myslím, že nikto tu nie sme takí naivní, aby sme si povedali, že tieto drobné opatrenia, ktoré som tu ja teraz povedal, nám vyriešia problém s nedostatkom personálu. Preto ja by som sa rovno aj spýtal pri tejto príležitosti pani ministerky, že keď ja si pozerám programové vyhlásenie vlády, tak ja tam vidím ambíciu zasahovať do toho vzdelávania nejak výraznejšie. Riešiť či už duálne vzdelávanie, riešiť osnovy, riešiť nejakým spôsobom možno, ja neviem, prekopať celkovo to vzdelávanie, že by naozaj ako keby že pomohlo tomuto problému, ktorý tu máme.
A ja sa chcem naozaj úprimne spýtať, že či tá ambícia zasahovania teda do toho vzdelávacieho systému zdravotníckeho končí tu, alebo sa ešte dočkáme teda niečoho ďalšieho, či ministerstvo vôbec chystá nejakú legislatívu na to, či chystá nejaké väčšie opatrenia, pretože ak by sme mali skončiť len pri tomto, pretože tak sa ten legislatívny návrh tvári. Ideme skráteným legislatívnym konaním, pretože máme akútny nedostatok zdravotníckych pracovníkov. Takže ak by sme mali končiť tuto, toto nám situáciu naozaj nezachráni.
Zároveň, ja keď si pozerám, je tam množstvo naozaj opatrení, vy ste mali v programovom vyhlásení vlády napísané, že máte ambíciu odpolitizovať tento rezort. Tak ja by som sa naozaj chcel spýtať, pred dvomi mesiacmi som tu mal poslanecký návrh. Poslanecký návrh, ktorý hovoril o tom, že rezidenti by sa mali zamestnávať teda aj v ambulanciách, že ambulancie by mali byť aj, mať možnosť zamestnávať rezidentov. Tento poslanecký návrh, môj poslanecký návrh, ste tu ako vládna koalícia odmietli. Ja ho dneska vidím zapracovaný v tejto legislatíve. Je to presne identický návrh, ktorý som tu ja mal pred dvomi mesiacmi. Hovoríte o odpolitizovaní toho rezortu, ja som zároveň teda, ešte keby ste, ešte keby ste aspoň zmietli ten môj návrh s tým, že neprešiel pripomienkovacím konaním, ale ten argument by nemohol platiť, pretože vy tiež obchádzate legisla... štandardný legislatívny proces a pripomienkové konanie. To znamená, že prakticky robíte úplne to isté aj procesne, aj obsahovo, čo som tu ja navrhoval. Akurát teda politikárčite aj napriek tomu, že tu máte uvedené, že chcete ten systém odpolitizovať, teda systém zdravotníctva.
Ja zároveň teda ešte aj pripomeniem, skrátené legislatívne konanie, tomu by som sa chcel povenovať trošičku. My máme pravidlá skráteného legislatívneho konania. Pravidlá v skrátenom legislatívnom konaní hovoria jasné tri dôvody. Prvé sú, že nastanú nám veľké hospodárske škody. Druhé sú, že nám tu hrozí nejaké ľudskoprávne ohrozenie a že tu máme bezpečnostné ohrozenie. Ja keď sa na to pozerám hocijakým spôsobom, aj keď, aj keď prijmem tie argumenty, že naozaj máme problém, a ja si myslím, že áno, naozaj máme problém s personálom zdravotníckym, tak nemyslím si, že ani transpozícia je tak strašne urgentná, aby sme to obchádzali, pretože nám to potom vytvára tie problémy napríklad s tou Slovenskou lekárnickou komorou, ktoré tu vidíme. Zároveň si nemyslím, že ako sa to tu uvádza v tomto návrhu, že to, že budeme lepšie zdieľať dáta od vúcky, od vúciek, to že budeme spolupracovať s vúckami na rozdeľovaní alebo dávame nejaké možnosti, aby tí lekári si mohli vyberať, kde budú vo vúcke pôsobiť, nielen u jedného poskytovateľa. To, že umožníme teda rezidentom, aby pracovali v ambulanciách, to naozaj nevyrieši ten problém.
Tak ja sa chcem naozaj spýtať aj, že ktoré z týchto ohrození, či hospodárske škody, alebo ľudskoprávne ohrozenie, alebo bezpečnostné ohrozenia, nám teda vytvárajú, aké ohrozenia, prečo, že čím ich adresujeme, ktoré z týchto, ktorý z týchto dôvodov tu vôbec aplikujeme. Lebo ja tu napríklad, keď čítam to samotné odôvodnenie, nevidím ani jeden z tých dôvodov. A to zároveň, naozaj som fanúšikom niektorých tých vecí, ktoré tu uvádzate, čiže na konci sa môže pravdepodobne stať, že keď, keď dostaneme dostatočné vysvetlenia či už na výbore, ja budem, samozrejme, rozoberať aj tie pozmeňovacie návrhy, ktoré prídu na výbore v druhom čítaní, keď dostaneme, my, my v tomto budeme relatívne konštruktívni, si myslím, alebo maximálne konštruktívni, ako budeme len vedieť, ak dostaneme dostatočné vysvetlenia, prečo toto musí ísť skráteným legislatívnym konaním, ak dostaneme vysvetlenia, aké sú vaše ďalšie plány, ako tým vzdelávaním chcete pohnúť, ako chcete naozaj stabilizovať situáciu so sestrami, či plánujete duálne vzdelávania, či plánujete meniť nejak naviazanie toho vzdelávania na prax, či plánujete špecializačné štúdia nejak trošku prekopať, uvoľňovať, či idete ľudskop... hovorili ste o stratégii na ľudské zdroje. Keď nám toto všetko ukážete a poviete nám, že aký je ten váš plán, ako toto do toho zapadá, prečo toto musí ísť práve skráteným legislatívnym konaním, tak ja vám viem povedať, že my budeme konštruktívni a vieme sa k tomu postaviť aj tak, že niektoré tieto zmeny vieme podporiť. Ja už teraz viem napríklad, bolo by veľmi pokrytecké, aby som, ak by sme nepodporili napríklad zmeny, ktoré ste vy sama prebrali do tejto legislatívy, čo sa týka tých samotných rezidentov.
Čiže moje otázky na záver, ja by som bol veľmi rád, ak by som teda počul dôvody toho skráteného legislatívneho konania. Niežeby som teda obsahovo nesúhlasil, ale môže, je to, je to problém, že sa viacerí tí stakeholderi v našom zdravotníctve nevedeli k týmto veciam vyjadriť. Aký je ten váš plán do budúcnosti, čo môžeme teda očakávať v tom samotnom vzdelaní?
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za reakcie. Ja teda pánovi Slyškovi odpoviem, kolegovi.
Viete, sedíme na tých výboroch bežne a pani ministerka tam vždy posiela štátneho tajomníka. Toto bol prvý výbor, na ktorý prišla. A ja som ju zmeškal. Zmeškal som ju prakticky preto, pretože tento zákon, prosím pekne, bol doručený, pozvánka na ten výbor v stredu večer. Takýto zákon, ktorý obsahuje teda 40 strán tabuliek a 50 strán dokopy, sedem strán technikálií, nám večer v stredu pošlú z výboru pozvánku, že ráno o 8.30 hod rýchlo sa dostavte. No tak bol program, to ja neviem, či sa takto ako kebyže večer posielajú štandardne teda pozvánky na výbory, tak preto som sa nezúčastnil.
Zároveň prečo sme sa včera nedostali? Otázka je, že áno, prečo sme sa včera nedostali k tomuto zákonu pani ministerky? No tak máte všetku moc v rukách v tomto parlamente. Vy ste sa rozhodli, že pôjdete v skrátenom legislatívnom konaní rokovať o medveďovi, potom pôjdete rokovať k iným zákonom, hore halabala si tu termínujete rôzne body. Máte vy v rukách to, že aby ste sa zladili už. Máte vládu, máte koalíciu, tuto v parlamente máte väčšinu. Čiže podľa mňa to nie je také zložité, dohodnúť sa s pani ministerkou a povedať, ako to robíte pri ostatných časoch. Tak, pani ministerka, keď idete na nejakú pracovnú cestu, tak možno vám natermínujeme bod na pondelok o 9.00 hod., zúčastnite sa.
Toto sa vám stalo už druhýkrát za sebou. Toto sa stalo pri ochrane zdravia, keď ministerka neprišla, prepadol jej bod. Prepadol jej, teda resp. teraz neprepadol, lebo je tu pán minister športu, ktorý ju zaskakuje.
Zároveň ja sa teda pýtam, že, že či vôbec tá pani ministerka ako keby, že keď nepracuje tu v parlamente, či pracuje na vláde. Ja som tu teraz videl, že ona ani, teda keďže nevie stavať nemocnice, tak to dala ministerstvu obrany. Tak teraz čo, všetko ideme outsourcovať na iné rezorty? Nebude chodiť do parlamentu? Aj na vláde outsourcujeme všetku zdravotnícku agendu iným rezortom? Čo sa tu bude ďalej diať?
Máme tu nevyužité peniaze, ktoré pani ministerka od začiatku roka, sto... 180-190 mil. nevie využiť na oddlženie. Tak ja sa teda pýtam, že načo vlastne teda máme. Zrušíme to?

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som trošku aj šokovaný, chcel som najprv vystupovať čisto vecne, ale som trošku šokovaný z toho, že máme tu tak naliehavý zákon, ktorý teda ministerstvo zdravotníctva považuje za naliehavý, a pani ministerka sa neráči ani prísť do Národnej rady, aby nám tu predstavila, o čom takýto naliehavý záko a čo tak rýchlo musí tlačiť v skrátenom legislatívnom konaní, o čom to vlastne je a prečo je to také naliehavé.
No, ale ešte, že ste si, pani, páni kolegovia a pani kolegyne, vytvorili nové ministerstvo, a teda nič osobné proti pánovi ministrovi, ale aspoň teda nám môže nový minister tuto zaskočiť takto konania v Národnej rade, keď vy teda sa neráčite ani prísť do Národnej rady a predložiť nám tu vaše vysvetlenia, prečo toto tu chcete tlačiť v takom rýchlom, zrýchlenom skrátenom konaní.
Zároveň pani ministerka Dolinková nemá toho veľa čo predkladať do Národnej rady, ona, naozaj máme pol roka od volieb, ona zatiaľ nepredložila nejaké závažnejšie zmeny toho systému. Nič nám tu neukázala, čo chce prakticky robiť. Pol roka od volieb. A naozaj neráči sa ani prísť, aby nám tu vysvetlila, prečo tu niečo v skrátenom legislatívnom konaní tlačí.
Zároveň na tejto schôdzi máme ešte jeden zákon od pani ministerky Dolinkovej, o ochrane zdravia. Relatívne tiež technická vec, pani ministerka zase neprišla do parlamentu. Zase jej to prepadlo, zase na koniec. Čiže ja sa naozaj pýtam, čo robí naša ministerka zdravotníctva. Nechodí do parlamentu, nevysvetľuje tu zákony, nepredkladá zákony. Aj tie zákony, tie málo, čo sú iba transpozície, ona nepredkladá žiadne vecné zákony, iba odkladala nejakú reformu a potom robí transpozície, prakticky nič veľké. A nevie sa sem ani postaviť, podiskutovať a vysvetliť nám, o čom to je.
Čiže a zároveň, teda aby som prešiel aj k tej vecnej stránke toho skráteného legislatívneho konania, jediné, čo nám tu predkladala do parlamentu, sú skrátené legislatívne konania prakticky. Ja tu vidím dneska skrátené legislatívne konanie, ktoré teda keď si pozriete, a ako to tu bolo aj prezentované, ide prakticky o transpozíciu európskej smernice. Ide tam, ide tam o niečo, čo, v skratke poviem, o uznávaní nejakých kvalifikácií a jazykových znalostí ľudí, ktorých sa tuto hlásia. na Slovensku, že by chceli vykonávať zdravotnícke povolanie, ale zároveň, keď si ten zákon prečítate bližšie, tak pani ministerka typicky do skráteného legislatívneho konania nahádže zase veci, ktoré by tam ani nemali patriť, ktoré by mali ísť s tým štandardným nejakým pripomienkovým procesom, a dokonca aj transpozície.
Ja neviem, či si tu, páni a dámy z koalície, myslíte, že keď idete transponovať nejakú smernicu, že to automaticky musí ísť skráteným legislatívnym konaním. To sa tak nedeje. A výsledkom toho je napríklad to, že keď vy túto transpozíciu tlačíte, chcete teda rýchlo pretlačiť, rýchlo skráteným legislatívnym konaním, ktoré si tu ani pani ministerka nevie postaviť a obhájiť, teda neviem, kto so mnou bude diskutovať, či minister školstva mi bude vysvetľovať teda zdravotnícku transpozíciu, tak potom vlastne zistíte, že, že v čom je to škodlivé. Napríklad všetci, čo sa venujú zdravotníctvu, ja verím tomu, že si, že čítate svoje poslanecké emaily, tak napríklad zistíte, že keďže sme obišli medzirezortné pripomienkové konanie, nikto sa k tejto vzdelávacej transpozícii nemohol vyjadriť, žiadne komory, žiadne odbory, nikto, žiadne organizácie, žiadne ministerstvá, školy, lekárske fakulty, nikto.
A potom výsledkom toho je, že keď si otvorím ja poslanecký email svoj, tak tam vidím od lekárnickej komory napríklad to, že keďže robíte aj transpozíciu, tak ste to zase zbabrali pravdepodobne, a zase ste na niečo zabudli. Napríklad komory, čo sú registračné organizácie prakticky pre lekárnic... pre zdravotnícky, nezdravotníckych pracovníkov alebo iných zdravotníckych pracovníkov, tak zistíte, že v nejakých paragrafoch tam lekárnická komora hovorí o tom, že ste tam zabudli dať povinnosť, teda že nejaké doklady sa k tomu vzdelávaniu by mohli aj teda prikladať.
Takže zároveň toto, toto, že to zároveň tlačíte skráteným legislatívnym konaním, je podľa mňa drzosť, ktorú si ani neviete tuto obhájiť. Zároveň by ste to tak asi nemali robiť, pretože ako vidíte, tak keďže nemáme pripomienkové konanie, tak tieto komory a všetky, všetky, ktoré by sa vám, normálne by vám slušne povedali v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní, tuto ste na niečo zabudli, toto pripomienkujeme, tuto navrhujeme vylepšiť, tak musia potom písať poslancom, aby, aby sa tieto chyby napravili.
Zároveň to nie je prvý prípad. Napríklad keď sa pozrieme na ten, k tomu som chcel tiež vystúpiť, keď sa pozreme na skrátené legislatívne konanie, ktoré tu pani ministerka opäť neprišla do parlamentu, a opäť ho teda tu nepredstavila, takže ale tenkrát... vtedy to bolo také babráctvo, že tu nemala ani náhradníka, niekoho z vlády, kto by ju zastúpil, čiže to prepadlo na koniec. Tak keď sa pozriete na to, transpozícia európskej smernice o ochrane zdravia pri práci a podobne, ľudia si povedia, že to je niečo štandardné, čo asi pravdepodobne prijmeme, pomôžeme, niečo technické. No a keď sa na to pozriete tak potom pri zmene... pozmeňovákmi a inými vašimi tuto aktivitami v parlamente tam priletia, riešite tam telesnú výchovu, idete tam riešiť ospravedlnenky v školách. Teraz už tam chcete riešiť aj sociálne služby. Čiže ja naozaj že s desením, so zdesením očakávam, že tuto v tejto transpozícii, teda v transpozícii v úvodzovkách, že čo vám tam teda ešte napadne pridať v tom druhom čítaní.
No a teraz by som sa aj chcel tomu pozrieť trošku na zúbok, ja to, samozrejme, v tej rozprave v tej vecnej budem bližšie rozoberať, ale keď sa pozrieme na to, tak, samozrejme, opäť typický modus operandi pani ministerky, dá niečo v skrátenom legislatívnom konaní, povie, že to je transpozícia, a budeme sa tváriť, že je to niečo technické, ale keď sa pozriete bližšie, tak zistíte, že tam sa vlastne riešia aj nejaké, jak, jak to nazýva pani ministerka, akútne, akútny nedostatok pracovníkov v zdravotníctve. No ale keď sa na to pozriete, tak sú to relatívne že technické veci. Bavíme sa o tom, že ideme umožniť vzdelávanie medikov na, v nemocniciach, čo inak prakticky ideme teraz riešiť legislatívne, a pani ministerka tu hovorí, že to je veľmi akútny problém, a ono sa to aj dnes deje. Keď je niekto medikom, tak väčšina už z nich chodí pracovať do nemocnice, už sú sanitármi. (Ruch v sále.) Ja počkám, kým, kolegovia, teda dokončíte, aby som vás nevyrušoval svojím vystúpením. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Poprosil by som o pokoj v rokovacej sále.
Nech sa páči, pán poslanec, môžte pokračovať. Páni kolegovia, poprosím vás. (Ruch v sále.)
Pán poslanec, môžte pokračovať.

Dvořák, Oskar, poslanec NR SR
Čiže nejde len o samotnú transpozíciu, ale keď sa pozriete do vnútra, tak pani ministerka tam rieši teda nejaké technikálie ohľadom zaraďovania sa do rezidentského štúdia, rozpráva o tom, že aby sme legálne umožnili teda medikom pôsobiť už z lekárskych fakúlt, ale aj zo stredných zdravotníckych škôl a podobne v nemocniciach. No toto už sa aj deje dneska. Dneska medici často chodia teda robiť sanitárov do nemocníc, my to teda legalizujeme. Zároveň ja sa pýtam, je toto vec, ktorá musí ísť v skrátenom legislatívnom konaní? Nemali by ste zase sa spýtať možno všetkých organizácií, ktoré k tomu majú čo povedať, čo si o tom myslia, keď to meníme? Prečo to zase tlačíme?
Zároveň teda ja som, zároveň tu pani ministerka hovorí, že teda ideme to riešiť, pretože je tu akútny nedostatok pracovníkov. A zároveň keď sa na to pozriem čisto formálne, skrátené legislatívne konanie hovorí veľmi jasne tri dôvody, kedy, kedy ním môžete ísť: keď tu máme nejaké hospodárske škody, hroziace výrazné hospodárske škody, keď tu máme ľudskoprávne ohrozenia, alebo keď tu máme bezpečnostné ohrozenia. Keď sa na to pozrieme, že, že či teda akútny nedostatok zdravotníckych pracovníkov, teoreticky, lebo toto podľa mňa nerieši akútny nedostatok zdravotníckych pracovníkov, k tomu sa ešte dostanem neskôr v rozprave, tak podľa mňa to formálne nespĺňa ani jeden z týchto troch aspektov. Zároveň teda je nutné povedať, akútny nedostatok zdravotníckych pracovníkov tu máme už dlhé roky, čo to znamená, že keby sme takto pristupovali k problémom tejto krajiny, máme tu akútny problém s hospodárskym rastom, máme tu akútny problém s nedostatkom pracovníkov v školstve, máme tu akútny problém s výsledkami PISA, s kvalitou vzdelávania, máme tu akútny problém s výstavbou nemocníc. To znamená, že načo my vlastne potom máme parlament alebo načo máme legislatívny proces štandardný, keď vlastne na každý problém v tejto krajine by sme mohli povedať, že to je, že môžeme ísť skráteným legislatívnym konaním, lebo to je akútny problém v tejto krajine.
No ale potom sa vám, keď idete takýmto babráctvom prijímať legislatívu v tomto parlamente, potom sa vám deje presne to, že tých, ktorých regulujete, a teraz idete regulovať aj komory, a teda odborné organizácie v zdravotníctve, ony sa vám k tomu ani nemôžu vyjadriť, čo tam babrete a čo tam všetko robíte v tom zákone, čo tam prilepujete. Potom musia písať poslancom a prosiť ich, aby teda svoje pozmeňovacie návrhy dali vo výbore alebo v druhom čítaní. Takto sa nemá riadiť štát. Toto je absolútne babráctvo.
Zároveň mi príde absolútne cynické, že ministerka zdravotníctva si naozaj napíše do toho, že ešte sa hraje, že ide tým riešiť teda akútny nedostatok zdravotníckeho personálu. Ona si to sem napíše, že toto je dôvod na skrátené legislatívne konanie. A zároveň tu ide riešiť technikálie, zaraďovanie sa rezidentov v rôznych dátumoch, naviazanie, získavanie údajov z vyšších územných celkov. Keď si niekto naozaj v tejto sále myslí, že toto vyrieši akútny nedostatok personálu, tak je veľmi naivný. Ale pani ministerka si to sem napíše.
A zároveň, keď ja si pozriem teda, teda tie ambície z vládneho programu za pol roka, pol roka je tu táto vláda, pol roka je tu tento parlament, vy tu máte ambície meniť, meniť zdravotnícky systém a zdravotnícke vzdelávanie, naozaj inovovať ho, robiť tu duálne vzdelávanie, robiť tu množstvo iných vecí, čo ja si prečítam v tom, v tej, v tej časti o zdravotníctve, a jediné za, čo sa za pol roka pani ministerka zmôže, je, že sem predloží relatívne technický návrh. Žiadna ambícia, žiadna vyššia ambícia, toto sú naozaj technikálie. Pol roka po voľbách a vy si neviete plniť ani vlastné sľuby. Takto by sa to naozaj nemalo robiť.
A zároveň, ja sa veľmi rád vraciam k jednej takej vetičke, ktorú si pani ministerka napísala do vládneho programu – ambíciou vlády je odpolitizovanie rezortu zdravotníctva. Tak odpolitizovanie si môžme asi predstaviť rôzne, ale ja vám pripomeniem situáciu, že... Dva mesiace dozadu je to? Som tu predkladal poslanecký návrh. A v tom poslaneckom návrhu stálo, že, myslím si, že rezidenti by sa nemali zamestnávať len v ústavných zariadeniach, v nemocniciach, keď chce niekto robiť lekára, aby sme, tak keď máme akútny nedostatok personálu, tak mal by sa zamestnávať aj v ambulanciách, aby sa mohli vzdelávať v ambulanciách, aby priamo tie ambulancie mohli byť ich zamestnávateľmi. Vtedy ste si jednohlasne odhlasovali, že tento poslanecký návrh neprijmete. Riešil tiež akútny nedostatok zdravotníckeho personálu v zdravotníctve. Čo sa deje? Otvoríme si teraz tento vládny návrh zákona. Je tam identická právna úprava, ktorú som ja predkladal a ktorú ste pred dvomi mesiacmi zamietli. To znamená, že vy tu rozprávate o nejakom odpolitizovaní, riešení akútneho nedostatku personálu, a potom teda preberiete aj moju vec, ktorú som tam navrhoval, ja vás za to chválim, som za to rád, že ste to prebrali, že ste sa s tým takto stotožnili, ale zároveň teda, zároveň teda tu máte plno, plné ústa rečí o odpolitizovaní a o tom, aké chcete robiť reformy vo vzdelávaní, a potom naozaj riešite teda iba že drobnejšie veci.
Ja si myslím, že, máme pol roka od volieb, ja sa zhodnem, ale zhodnem sa s tým asi iba formálne, lebo ten návrh zákona to nespĺňa, že naozaj máme problém v zdravotníctve s personálom. Ja si myslím, že mali by ste k tomu pristúpiť trošku koncepčnejšie. Ja si myslím, že toto sú veci, o ktorých by sme v tomto parlamente mali diskutovať. Asi by som nemal diskutovať s ministrom školstva o tomto.
Myslím si, že pani ministerka by možno mohla už začať aj pracovať, mohla by začať predkladať zákony, mohla by začať plniť svoje sľuby a možno, keď aj niečo raz za čas predloží do tohto parlamentu, nevie predložiť nič vecné, predloží teda transpozíciu, do ktorej dá nejaké technické prílepky a podobne, tak možno by bolo už aj fajn, keby pani ministerka napríklad prišla a nenechávala prepadávať svoje body, možno nenechala ministra školstva, aby ju zaskakoval pri zdravotníckych zákonoch, pretože ich nepredkladá naozaj tak veľa, takmer žiadne, a možno aby sa sem postavila a vysvetlila nám a odpovedala presne na tieto moje otázky, kedy prídu tie reformy, kedy príde, kedy príde nejaké ambicióznejšie plány, ambicióznejšie zákony do parlamentu, kedy príde vôbec diskutovať s nami, aby nám vysvetlila, čo teda plánuje, kedy nám odpovie na naše otázky. Ale namiesto toho dostávame teda nejaké rôzne prílepky, komoleniny, dostávame teda poloriešenia, ktoré sa tu snaží nafukovať, a potom teda ešte aj odmieta diskutovať, okrem toho, že už odmieta so mnou chodiť teda aj do televíznych diskusií. Nestalo sa mi raz, že by pani ministerka teda zrušila diskusnú reláciu, do ktorej sa ju snažili pozvať so mnou, tak teraz už aj odmieta chodiť diskutovať do parlamentu.
Tak ja by som jej pripomenul, že ona je členkou vlády Slovenskej republiky, podlieha tomuto parlamentu a je načase, aby sem prišla a začala diskutovať s poslancami, ktorých my zast... a s ľuďmi prakticky, ktorých my zastupujeme, a vysvetľovala svoje kroky, lebo takto to naozaj vyzerá iba tak, že je zavretá na ministerstve vo svojej ministerskej kancelárii, zároveň nám teda nechce diskutovať, nič nerobí a vyhýba sa absolútne všetkým konfrontáciám. A zároveň teda akože pacienti z toho nič nemajú. A to jediné, čo teda vidíme, čo sa jej teda darí, je, že buď teda pre finančnú skupinu robí nejaké kroky, čo sa týka dotácií, alebo zruší zubné benefity.
Takže ja sa teším na diskusiu a dúfam, že teda pani ministerka príde aspoň teda do prvého čítania aj do druhého čítania, keď teda nevedela prísť doteraz na, na, nevedela prísť na ochranu zdravia, to si nechala prepadnúť, na dnešnú transpozíciu, tú si teda nechala zastúpiť ministerstvom školstva, tak ja dúfam a vyzývam pani ministerku, aby prišla do parlamentu a aspoň a vysvetlila svoje kroky. Ja jej tieto otázky veľmi rád zopakujem, keď tu, keď sa tu raz postaví.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý má tlač číslo 37.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR

25.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave, asi pravdepodobne sa nebude chcieť vyjadriť ani navrhovateľ, ani spravodajca, keďže rozprava neprebehla. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Jána Hargaša, Michala Trubana, Ivana Štefunka, Štefana Kišša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 169, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 166.

Dávam slovo poslancovi Jánovi Hargašovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša, Michala Trubana, Ivana Štefunka, Štefana Kišša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, tlač 169.)

Ja to, ja to využijem na tú, na tú len otázku, na odpoveď otázky, keďže už som nemal priestor. Je to samozrejmé, samozrejme, je to, tá otvorenosť toho návrhu dáva voľnosť aj interpretácie, pretože keby som robil ad absurdum príklady, tak niekto by žiadal termíny na urgentný príjem, tak to by nemohlo fungovať. Čiže zároveň predpokladá sa tam aj nejaká súčinnosť toho samotného poistenca aj tej poisťovne a tá poisťovňa, samozrejme, má nárok si to zadefinovať, si to vynucovať cez tie samotné zmluvy, keď, keď uzatvára zmluvy so samotnými poskytovateľmi. A zároveň druhý krok, samozrejme, v tomto zákone je to, ako sa to robilo napríklad pri reforme nemocníc, že sa dajú zadefinovať podzákonné normy, ktoré určujú už konkrétne nejaké nároky, pri ktorých špecializáciách to má zmysel a kde nie.
Takže ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za tento príspevok. Súhlasím s tým, je to taká prvá lastovička, pretože aj to, čo si, Tomáš, ty spomínal, čo sú čakacie lehoty a objednávanie, sú to trošku dve separátne veci, pretože objednávanie vie fungovať aj bez tých čakacích lehôt. Ale áno, keby som, keby sme boli v exekutíve a mali by sme túto debatu, ktorú tu, zase ministerku tu, žiaľ, nevidím na túto debatu, tak by sa malo postupovať presne týmto spôsobom. Idem merať čakacie lehoty, idem si odmerať, kde to je najkom... najzložitejšie. Je rozdiel medzi špecializáciami, ale je rozdiel možno aj pri, aj v jednej špecializácii medzi praxami. Niekto môže mať väčšiu prax, niekto menšiu, niekto sa viac špecializuje na disperzarizáciu, niekto na prvovyšetrenia, niekto možno si to vie horšie manažovať, niekto lepšie.
Čo tento návrh, v čom sa snaží urobiť takú tú, takú tú prvú lastovičku, je to, že necháva relatívne veľkú voľnosť tým poisťovniam aj poskytovateľom. Nemyslím si, že by to mal robiť štát, že by tlačil na tých samotných poskytovateľov, pretože tí poskytovatelia sú prakticky súkromní. On to nevie priamo implementovať, tiež by ich musel iba reguláciou naháňať. Tu priamu, ten priamy vplyv na tých poskytovateľov tých ambulantných najväčší má stále tá poisťovňa v súčasnosti. Samozrejme, sú tu nejaké pokusy, aby sme, si to spomenul, aby sme urobili nejaký objednávkový systém štátny, okej, v poriadku. Počul som, zaregistroval som to ja aj v minulosti, že ministerstvo sa snažilo, ale vnímam toto ako prvú lastovičku. Je to relatívne všeobecný návrh, ktorý necháva voľnosť tým samotným poisťovniam, aby si zadefinovali, ako to chcú urobiť. Necháva voľnosť aj tým samotným poskytovateľom. Nemusí každý fungovať v tom, aby si mal hneď informačný systém. Niekedy je aj lepšie to, keď niekto aspoň využíva nejaké objednávanie telefonické do zošita, je to stále lepšie v mnohých prípadoch, ako nerobiť žiadne objednávanie. Pretože je úlohou aj tých poisťovní, ale aj nás politikov, aj z toho samotného ministerstva vysvetliť tým samotným poskytovateľom, že je aj vo vašom záujme, aby ste tých pacientov lepšie manažovali a objednávali, ušetríte svoj čas a šetríte náklady, aby sa to neskomplikovalo, aby nečakali v tej čakárni každý deň.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, druhý zákon, ktorý ja predkladám, sa venuje tzv. manažmentu pacienta alebo trošku aj ceste pacienta. Je to ten problém, ktorý som tu spomenul aj v predošlom, predošlom príspevku, že je mi naozaj ľúto, že tu musia stáť opoziční poslanci a diskutujú iba opoziční poslanci prakticky o tom, ako plniť vládne, vládne sľuby alebo vládne priority, pretože ja keď si pozriem programové vyhlásenie vlády v časti Zdravotná politika, tak tá je slovom pacient naplnená od A po Z, od začiatku po koniec. Pacient bude stredom celého snaženia, chceme vrátiť pacienta do centra poskytovania zdravotnej starostlivosti, chceme určiť cestu pacienta, chceme zlepšiť manažment pacienta, no ale zatiaľ teda som nevidel žiadne návrhy, nevidel som ani diskusiu o tom, že by ministerstvo teda niečo navrhovalo.
Čiže toto je, ja to, ja to beriem ako prvú lastovičku. Chcem ukázať aj ministerstvu, ale aj odbornej obci, že jedna z najväčších, najväčších problémov je dostupnosť zdravotnej starostlivosti. A nie, neni to často ibaže tá fyzická dostupnosť, o tej by sa veľa vedelo rozprávať, o tej personálnej kríze, ktorú tu máme v zdravotníctve, ale o tej dostupnosti samotnej, že si predstavte situáciu, ktorá je podľa mňa bežná a zažívajú ju tisícky, tisíce Slovákov, Sloveniek. Prídete k všeobecnému lekárovi alebo máte nejakú zdravotnú ťažkosť, v tom lepšom prípade sa k tomu všeobecnému lekárovi dostanete. Vyjdete z dverí von, skončíte s výmenným lístkom k špecialistovi a neviete, teda máte tam napísaného iba špecialistu a aké vyšetrenie sa požaduje, a vy teraz neviete, kam sa obrátiť, neviete vôbec, čo urobiť, keď niekoho náhodou aj poznáte, že niekam sa chcete obrátiť, tak máte plno, alebo, ja neviem, musíte čakať mesiace na nejaký termín, prípadne musia byť nejaké, za poplatok sa viete možno dostať k tomu lekárovi. To je obrovský problém.
Čo sa týmto zákonom snažím ja adresovať, je to, že, že niekto by tu mal, snažím sa zaviesť povinnosť, že niekto by tu mal mať zodpovednosť za tú cestu alebo za ten manažment pacienta. V súčasnom systéme, v ktorom si ja myslím, ako je nastavený, by túto zodpovednosť mali mať práve zdravotné poisťovne. Žiaľ, zdravotné poisťovne majú stále najlepšie dáta o poskytovateľoch, majú najlepšie dáta o zmluvách, o kapacitách týchto poskytovateľov, vedia priamo vplývať na tie kapacity, vedia, na povinnosti tých poskytovateľov cez tie zmluvné podmienky. Ja si myslím, že jedna z tých povinností, a už to niektoré poisťovne aj v komunikácii s vyššími územnými celkami napríklad neformálne využívajú, ak sa na nich obrátia a je problém zohnať nejakého lekára, tak sprostredkovávajú. Ja si myslím, že jedna z tých povinností, lebo ten zákon dneska definuje, že zdravotné poisťovne majú povinnosť, a on je veľmi vágny, hovorí o tom, že majú povinnosť zabezpečiť nejakú zákonnú dostupnosť pre pacientov, nie je tam zadefinované, čo tá dostupnosť má byť. Ja si myslím, že jedno z tých dostupností je aj to, aby sa ten človek vôbec k lekárovi dostal, pretože veľmi pekne sa môžme tu baviť o kvalite, čo je to kvalita zdravotnej starostlivosti, ale ak sa k tomu lekárovi ani nedostanete, tak to je nulová kvalita. To je, to môžme hovoriť o úplnej absencii kvality a o úplnej absencii dostupnosti.
Takže ja týmto zákonom navrhujem, aby sa zaviedla povinnosť pre zdravotné poisťovne zabezpečiť poistencom a poistenkám termín u konkrétnym špecialistov, ak si ho nevedia zabezpečiť sami a požiadajú o to, aby im ho zdravotná poisťovňa zabezpečila. Ako som už spomínal, som presvedčený o tom, že v zdravotnej poisťovni majú najlepší prehľad o tom, akú majú zabezpečenú sieť, aké majú kapacity tí lekári, a neurčuje sa im momentálne ani konkrétny spôsob, môžu si určiť, či to budú vybavovať nejakými informačnými systémami, alebo inými systémami, ktoré si oni zabezpečia, nejaké procesy, to už nechávame na nich úplnú voľnosť. Ale myslím si, že sú tým najvhodnejším adeptom na to, aby toto mohli zabezpečovať. Ďakujem.

Ja budem veľmi stručný a chcem naozaj zdôrazniť to, čo som hovoril viackrát, že obsah toho vzdelávania sa nemení. Mení sa tá formálna väzba, kto je iba zamestnávateľom, čiže, čiže, tu, či je zamestnaný v ambulancii, alebo v nemocnici, ten lekár musí absolvovať rovnakú cestu tým systémom, aby sa dostal do tej ambulancie. Rozdiel, ja súhlasím s tým, že mala by tu byť diskusia o širšej reforme toho vzdelávania a túto diskusiu by mala viesť asi ministerka a mala by nám predstaviť nejaké, nejaké zákony. Zatiaľ žiadne zdravotnícke zákony okrem odkladu reformy som teda v parlamente nevidel, preto je zaujímavé, že opozícia tu sama so sebou diskutuje o tom, že ako by ministerstvo vlastne malo robiť širšiu reformu, a my tu robíme nejaké opatrenia za ne.
A druhá vec, to, čo si hovoril aj o tých zahraničných prístupoch, že tam sú zamestnávatelia iba výhradne nemocnice, ale zároveň rozdiel medzi Slovenskom a zahraničím je ten, že oni majú oveľa viac motivačných prístupov a zároveň aj na fakultách už sa viac učia napríklad o tom, že čo je to napríklad práca v ambulancii, že tam oveľa viac majú tých ako kebyže spôsobov, ktoré ženú tých ľudí do tých ambulancií, ktoré, ktoré ich ako kebyže zvýhodňujú. Tuto na Slovensku nemáme nič. Tuto, tuto, tuto vlastne tým, že prvýkrát, že čo sa s nejakou prácou stretne lekár, aj teoreticky, aj prakticky, je iba v nemocnici. My zároveň nemáme nikoho, kto by mal záujem na to, vysvetliť tomu lekárovi, že naozaj choď do ambulancie, to nie je len medicína, to je aj podnikateľské riziko, to je aj to, že sa musíš aktívne starať, robiť nejakú prevenciu, aktívne pracovať komunitne s tou, s tou, s tým svojím kmeňom. Čiže ja čo hovorím, je, že to je podľa mňa vec pohľadu, že čo chceme ako kebyže ktorú, ktorú z tých pút chceme zvýhodňovať, zosilňovať. Ja si myslím, že v súčasnosti je nutné zosilňovať to puto na tú ambulanciu, pretože tam naozaj máme že tie najväčšie nedostatky v našom zdravotnom systéme podľa mňa.
Ďakujem

Ďakujem za podporu. Ja by som, ja by som chcel zdôrazniť a doplniť teda kolegu Szalaya v tom, a chcem to naozaj zdôrazniť, že to, že niekto bude teraz zamestnaný v ambulancii, že ho bude zamestnávať aj ambulancia, nielen nemocnica, zároveň tam zostáva tá možnosť, že môže byť zamestnaný v nemocnici, to neznamená, že my nejak meníme tú prax. Ten človek, aj keď bude zamestnaný v ambulancii, tak to znamená, že rovnako bude musieť cirkulovať v nemocnici, rovnako bude musieť absolvovať všetky predpísané náležitosti, ktoré mu teraz v súčasnosti dáva zákon, len mne prekáža to, že... viete, aj samotná... ja si pamätám, že jednou z najväčších predvolebných tém bolo, že tu máme obrovskú pediatrickú krízu, ako nevieme pediatrov dostať do ambulancií, ako, ako nevieme všeobecných lekárov dostať do ambulancií. Oproti ostatným vyspelým krajinám my máme dvojnásobne menej oproti celkovému počtu, čo sa týka percent lekárov, ktorí sa rozhodnú ísť do ambulancií. A už tobôž do tých všeobecných a pediatrických. A my, síce je to kvapka v mori, sa to môže zdať ako kvapka v mori, ale pre tých ľudí je to dôrazný signál, že štát chce podporovať, aby to, aby šli do ambulancií. No a my, naopak, ideme úplne opačným smerom a začneme robiť kroky na to, aby sme to ešte sťažovali, aby, aby sme im ukazovali, že tak tie ambulancie nie sú asi také preferované, že možno predsa len by sme mohli ísť, by ste mohli ísť do tých nemocníc. A ja si myslím, že tie nemocnice momentálne majú oveľa väčšie garancie pre tých lekárov, čo sa týka začínajúcich, zamestnanecké pomery a podobne, garantované platy, že naozaj musíme sa zamyslieť nad tým, že keď chceme fungovať ako zdravotníctvo ako vyspelé západné krajiny, tak potrebujeme prichádzať s opatreniami, ktoré tých lekárov, naopak, budú lákať do tých ambulancií.
Ďakujem.