Videokanál poslanca

Ja ti ďakujem, Vierka, za pekný prejav a ty si sa venovala aj tomu, že aké sú teda vyjadrenia predstaviteľov vládnej koalície v médiách. A už to tu niektorí kolegovia spomínali, že to je vlastne jediná forma komunikácie, ktorú my máme s vládnou koalíciou, keďže sa rozhodla nediskutovať tuto s nami v pléne, tak nám teda iba zostáva sledovať ich mediálne vyjadrenia, keď vyjdú tuto pred, pred sálu a urobia si tlačovú konferenciu, alebo, alebo keď niečo povedia do nejakého rozhovoru, tak teda odhadujeme, že asi ako teda by tá diskusia mohla a my ju tak trošku fingujeme teda. A ja ale som si donedávna myslel, keď sme, keď tá debata prebiehala pred dvomi týždňami, tak som si myslel, že toto je celkom taký zodpovedný indikátor toho, čo si vlastne predstavitelia vládnej koalície myslia. Ale potom vlastne, ja už som z toho sám zmätený, že ja keď si urobím ten historický exkurz, pozrem sa do decembra, tak tam, tu, Erik Tomáš tu rozprával o tom, že skrátené legislatívne konania, to môžeme obchádzať hocijako a treba tie výsledky samotné. Potom teda registroval som nejaké kolégium pána ministra Suska, kde to teda bolo prerokované a čo sa teda sťažujeme. Potom už som tu aj videl vyjadrenia pána Pellegriniho, ktorý teda hovoril o tom, že však načo sa teda my sťažujeme, že tu teda prebieha diskusia a načo teda nejaké že, to už je kvalitou asi aj na úrovni MPK tu chcel naznačiť, teda riadneho medzirezortného pripomienkového konania.
No a potom už zrazu sledujem to otáčanie a už teda aj protichodné názory a už tu počúvam o tom, ako pán Danko navrhuje zmenu rokovacieho poriadku. Tak teda ja sa pýtam, že ako to tu bude v budúcnosti prebiehať, keď tu skrátime naše vystúpenia, ktoré teda slúžili vám koalícii ako náhrada riadneho medzirezortného pripomienkového konania, to znamená, že tu to fiktívne medzirezortné pripomienkové konanie a tú diskusiu viete ďalej skresať, tak potom bude tu vôbec prebiehať nejaká diskusia, keď tu ďalej budete valcovať na ďalšej schôdzi niečo? (Potlesk.)

Vďaka za pripomenutie.
Pán Ledecký, veľmi pekne vám ďakujem za pripomenutie tej amnestie pre zločincov, ktorá sa tu chystá a to, čo tu vlastne ste povedali, my sme sa to dozvedeli len kvôli tej dĺžke rozpravy. My sme sa dozvedeli stanoviská etablovaných inštitúcií, ako je rada prokurátorov alebo Európska komisia, ale aj verejnosti len vďaka tomu, že opozícia tu vedie takúto rozpravu, akú tu vedie. Ja tu zároveň vidím určité riziká do budúcnosti, že toto je posledný krát, čo takéto niečo prebieha. Keď sa najbližšie vláda odhodlá nejakú nehoráznosť zase prijímať v skrátenom legislatívnom konaní, tak možno už sa ani tieto názory nedozvieme a to z toho dôvodu, pretože a z dvoch dôvodov. Ja vidím, že pán Pellegrini má ešte nejaké zvyšky vlastnej vôle, ale to len kvôli tomu, že kandiduje za prezidenta a neodváži sa zatiaľ túto debatu seknúť.
A po druhé už nám včera vlastne Andrej Danko oznámil, že, že vládna koalícia sa tu chystá zmeniť rokovací poriadok tak, aby sme nemohli vystupovať tak dlho, ako vystupujeme. Čiže naozaj všimnite si poriadne, čo sa tu deje a čo sa tu bude môcť diať do budúcnosti. Keď, keď si tu budeme vlastne ďalšie nejaké zmeny nehoráznosti vláda presadzovať, tak my už sa to vlastne ani v tej rozprave nebudeme môcť dozvedieť, pretože nám ju skrátia, nebudeme môcť vystupovať dvadsať minút, ale desať minút. Pán Danko povedal, že už v ústnej rozprave nebudeme vystupovať desať minút, ale budeme vystupovať päť minút. Faktické poznámky skrátia z dvoch minút na jednu. Pán Pellegrini, keď sa teda nestane prezidentom, už asi tu nastane možno aj nejaký revanš, možno bude z toho znepokojený, ale ja si myslím, že už potom nebude mať už vôbec žiadnu vôľu a už vám tu bude sekať rozpravy jednu za druhou. Čiže ja sa naozaj obávam toho, čo sa tu ešte bude diať v tomto parlamente.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja musím priznať, že ohľadom toho, ako táto koalícia vníma legislatívny proces, tak ten samotný vývin je veľmi turbulentný. Ja si tu pamätám, že vyhrali ste voľby, nabehol sem Erik Tomáš, mal silné reči, napínal svaly, rozprával o tom, ako teda vy kašlete na skrátené legislatívne konanie, ľudia potrebujú výsledky. Potom teda ste si oddýchli trošku cez Vianoce, ukľudnili ste sa. Pán Suska už teda rozpráva o tom, že však aspoň teda diskutujeme v nejakom kolégiu, kde je teda síce pán Lindtner, pán Gašpar a podobný. Potom prišiel pán Pellegrini a rozprával tu o tom, že však aspoň že je tá debata taká dlhá, však to vlastne nahrádza nejaký legislatívny proces, tú diskusiu dostatočne.
Potom sa na druhý deň zase Pellegrini asi, pán Pellegrini zle vyspal a už tu rozprával o tom, že prečo by sme vôbec mali viesť nejakú diskusiu, teda prečo by koaliční poslanci mali viesť nejakú diskusiu, však keď to oni predkladajú, tak, samozrejme, teda súhlasia s tým samotným znením. Dneska už pán Pellegrini teda asi ide kandidovať na prezidenta, tak už teda rozpráva o tom, že však možno by sme mohli nejaké zmeny pripustiť, vylepšiť tento samotný návrh. No a zase tu máte teda najnovšie vyjadrenia pána Danka zo včerajška teda, doteraz sa vládna koalície vyjadrovala, však máme tu dostatočne dlhú diskusiu. A pán Danko včera v televízii ale už povedal teda, že aj napriek tomu, že tá diskusia asi je prospešná, nahrádza medzirezortné pripomienkové konanie, tak oni ju idú ďalej sekať. Povedali, že ide sa dneska rozprávať s pánom premiérom Ficom a idú sa rozprávať o tom, ako idú skracovať časy v rozprave. Už sa nebudeme môcť vyjadrovať 20 minút, ale desať minút. Namiesto 10 minút v ústnej rozprave iba 5 minút. Takže ja teda odhadujem, že pri tomto turbulentnom vývoji a pri postoji alebo pevnosti postojov pána Pellegriniho, ja predpokladám, že asi stiahne krídelká v rámci svojej prezidentskej kampane a túto parlamentnú rozpravu ešte ďalej podľa mňa seknete.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem aj pánovi Sulíkovi, že ma navrátil do mojich úradníckych čias, pretože on si zažil tie medzirezortné pripomienkové konania z pohľadu toho ministra. Ja som si to zažil z pohľadu generálneho riaditeľa, čo to znamená prijímať nejakú legislatívu. Len k samotnej reforme nemocníc, ktorú som ja vtedy mal na starosti, to znamenalo, že prišlo okolo tisíc pripomienok, či už zásadných, alebo obyčajných. My sme ich museli vyhodnotiť, my sme museli urobiť stretnutia rozporové a museli sme teda nejaké finálne rozhodnutie a vyrozumenie k tomu doručiť.
Prečo to spomínam? Aby som práve ukázal, aké sú tie štandardy tej odbornej diskusie, ako má vyzerať, že kto sa všetko má vyjadriť, aká má byť odpoveď, pretože ja si spomínam na vyjadrenie pána Pellegriniho ešte vo volebnej kampani, ktorý nám teda sľuboval, že ak niečo takéto nastane, že sa tu bude zasahovať do Trestného poriadku alebo do Úradu špeciálnej prokuratúry, tak nastane odborná diskusia. A spomínam to práve preto, pretože pán Pellegrini bol v exekutíve, on mal exekutívne posty, preto by mal vedieť, ako vyzerá taká odborná diskusia, aké sú tie základné štandardy odbornej diskusie. A o to viac ma to znepokojuje, pretože očividne tu máme asi iné štandardy toho, ako má odborná diskusia vyzerať. Odborná diskusia nie je to, že za zatvorenými dverami v tzv. kolégiu ministra spravodlivosti si sadne pán Gašpar, sadne si pán Lindtner, ktorí sú všetci obvinení s pánom ministrom a dohodnú sa, ako to teda idú meniť. Odborná diskusia znamená, že tu prebehne nejaké štandardné konanie, že tu bude verejná diskusia. Túto diskusiu namiesto pána Pellegriniho a vládnej koalície, ktorú nám sľubovali, musia robiť všetci ostatní. My tu opozícia to musíme robiť. Dneska vieme aj o tom, že prebieha nejaké stretnutie u pani prezidentky. Len prečo tam páni z koalície si neplnia túto úlohu a musia ju zaskakovať všetci ostatní?
Preto ja by som chcel poukázať na to, je odborná diskusia a odborná diskusia podľa štandardov tejto koalície. Ale odborná diskusia má prebiehať verejne, dostatočne dlho a vyargumentovane s nejakou odpoveďou. Toto to nenabieha. Tak vás prosím, aby prebehla.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán Šmilňák, ja sa vám chcem poďakovať za toto vystúpenie, pretože ono nebolo tak klasicky iba že edukatívne, odborné, nudné, ale ono ukázalo na konkrétnych situáciách, ako sa bežnému človeku dokáže tuto na Slovensku prijatím tejto novely zmeniť život.
Ja... a... a páčila sa mi veľmi, veľmi tá ilustrácia aj na tom životnom prostredí, nielen na tých krádežiach, to porovnanie s tým zahraničím, čo to spôsobilo, čiže my už tu ne... nejdeme úplne do nejakej akože terra invicta, my už vieme, čo sa môže pravdepodobne stať, kolegyne, kolegovia už to tu spomínali na konkrétnych prípadoch. A vy ste ale aj zároveň aj spomenuli, že toto sme sa vlastne dozvedeli vďaka tomu, že, že vôbec opozícia tu robí nejakú, nejakú rozšírenejšiu debatu oproti klasickému procesu.
A ja práve na to chcem poukázať, že to je, to je práve na tom choré, že bez, bez toho, že keby to tu vôbec neprebiehalo, tak my už sme tu prakticky mohli mať minulý týždeň alebo tento týždeň v pondelok už zrušenú špeciálnu prokuratúru, tieto tresty by sme už mali prijaté v minulom roku v decembri a nikto by si vlastne neuvedomil, že aké to má následky. Ja si dovolím tvrdiť, že ani samotní koaliční poslanci a poslankyne si to občas neuvedomujú. My keby sme tu nenaťahovali tú debatu do teraz, do januára, my by sme nevedeli napr. o tom, čo si myslí, my by sme sa nedozvedeli to stanovisko Európskej komisie, Európskej prokuratúry, Benátskej komisie, Rady prokurátorov. Vidíme, že dneska sa tu ide, tento týždeň sa tu ide prijímať rezolúcia od samotného Európskeho parlamentu.
Peter Pellegrini a ostatní páni z vládnej koalície vám sľubovali, že tu prebehne nejaká odborná diskusia. No tak pani prezidentka namiesto vás organizuje tu diskusiu. Diskusia nie je v kolégiu ministra za zatvorenými dverami. A ako, ako, ako zisťujem, tak nikto sa tam, nikto sa tam nezúčastňuje. Čiže ja, naopak, vyzývam, teda že naozaj nech prebehne, stiahnite toto, toto skrátené legislatívne konanie a urobte k tomu riadnu diskusiu, ak nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja ďakujem pánovi poslancovi Dostálovi, ako poukázal na to, aké chyby sa tu dejú a vlastne ani podľa koaliční poslanci nestíhajú sledovať, že čo sa to tu s tým legislatívnym procesom deje a aké chyby tu sú schopní teda predniesť a ako sme schopní postupovať. Ale to vnímam len ako vyvrcholenie toho samotného celého legislatívneho procesu, ktorý tu my sledujeme od začiatku volebného obdobia.
My sme tu veľmi dôkladne poukazovali ako opozícia na to, že to medzirezortné pripomienkové konanie má nejaký zmysel. Keď ho obchádzate, tak potom následne musíte dávať pozmeňováky, muste to opravovať v Národnej rade a vy ste nás tu ubezpečovali, že však tá diskusia je dostatočne dlhá, tá diskusia asi bude spĺňať aj možno parametre samotného medzirezortného pripomienkového konania. No tak tu nám sami ukazujete na tom konaní, že očividne ani dĺžka tej diskusie vám nestačí na to, aby ste opravili a nahradili to medzirezortné pripomienkové konanie. My sme tu mali pozmeňováky, ktoré raz sa teda rozhodnete, že idete dávať pozmeňovák o, zo závislení protimonopolného úradu, potom ho odstránite, potom to teda vidíme, že vládni poslanci ani veľmi často nevedia, čo je predkladané, niekedy sa oboznámia až na samotnom výbore o tom, že v tomto kompetenčnom zákone má byť vôbec nejaký úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a zmena jeho voľby.
Teraz sa tu vlastne dozvedáme o tom, že keď vládny poslanec urobí nejakú chybu v prečítaní pozmeňovacieho návrhu, tak máme úplne iný prístup k nemu, ako keď to urobí opozičný. A viacerí kolegovia už to aj alebo kolegyne spomenuli predo mnou, ja by som sa možno minimálne prihovoril k tomu, že tak majme tu nejakú jednotu, nejaké jasné pravidlá. Keď tu hovoríme o novej politickej kultúre, tak nech tie pravidlá platia pre každého. Keď tu máme nejaký výklad legislatívneho alebo organizačného odboru, tak, prosím, rešpektujem ho a dajte nám ho ako nejaké stále pravidlo pre všetkých. (Potlesk. )

Ďakujem veľmi pekne za slovo. No ja sa dotknem tiež toho, toho začiatku pána poslanca, ako rozprával o tých mediálnych vyjadreniach súčasnej vládnej koalície, no a to sú, to je jediná diskusia, ani nie diskusia, jediné monológy, ktoré my máme možnosť vnímať alebo sondy mentálne vládnej koalície, pretože tu žiadna diskusia neprebieha. A ja teda, keď tu niečo prebehne alebo niečo v médiách, tak ja sa tak zbieram a sledujem teda, ako vy postupujete v tom mentálnom uvažovaní o skrátenom legislatívnom konaní a ja som to tu už spomínal. Tu stál poslanec Erik Tomáš v decembri a hovoril o tom, ako skrátené legislatívne konanie, čo to je za inštitút, však ľudia chcú výsledky, nás tu nezaujíma nejaké skrátené legislatívne konanie. Potom ja som teda sledoval vyjadrenia aj mediálne pána ministra Suska, ktorý rozprával o niečom, že takom, že vlastne je to prediskutované v ministerskom kolégiu, že čo sa my vlastne sťažujeme. Potom prišiel teda pán predseda Národnej rady Pellegrini, ktorý teda hovoril, že v médiách, že však tu diskusia prebieha už dostatočne dlho v parlamente, tak čo sa sťažujeme na nejaké medzirezortné pripomienkové konanie. Teda potom bola následne otočka veľmi rýchla, kde povedal, že keď to asi teda predkladá vládna koalícia, tak asi s tým súhlasí a diskusiu netreba.
No a teda opäť sa tu dozvedáme zase z médií a z Instagramu predsedu parlamentu, že, že tento zákon vlastne je nekompletný a že si máme teda počkať na to, ako oni ho upravia, že tie chyby odstránia a máme si počkať medzi prvým a druhým čítaním, no a vo mne to vyvoláva otázky, že tak na čo tu vôbec rokujeme o niečom takomto, keď ten zákon je neúplný, keď teda rokujeme o niečom, čo bude zmenené a zároveň vy aj svojimi vyjadreniami dokazujete a asi si to neuvedomujete, neviete to povedať nahlas, že presne preto sa nemá obchádzať ten štandardný legislatívny proces, aby takáto diskusia prebehla a aby sme tu nekamuflovali ten štandardný proces.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja som tuto raz v pléne stál a vystupoval som k tomuto návrhu zákona a vtedy som vystupoval prvý za klub Progresívne Slovensko a ja som zažil takú scénu, že videl som to na viacerých poslancoch, aj keď som sa o tom rozprával na chodbách, že boli prekvapení z toho, to bolo mesiac a pol dozadu, mesiac dozadu, že čo vlastne všetko je v tomto návrhu zákona nahádzané a schované. A dnes sa dostávame opäť k tomu, aby som to teda pripomenul a viacero tých vecí aj vyšlo najavo, ale ešte predtým by som chcel povedať, že ja som trošku bol aj obarený tým výstupom pána spravodajcu a tou faktickou poznámkou jeho kolegu, že sme tu dostali takú akúsi poučku o, o kultúre, o rokovaní v parlamente, o parlamentnej kultúre, ako by sa tu malo diskutovať, ako by mali rokovať výbory. A my tu teda neustále, my tu neustále zažívame rôzne absurdity alebo rôzne také demonštrácie moci od koalície a potom dostaneme ešte aj teda my prednášku o parlamentnej kultúre. Napríklad ja si spomínam na niektoré veci.
Napríklad keď tu stojím dneska, ja budem rozprávať o Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čo má samostatný zákon, samostatný veľký zdravotnícky zákon. Ja som členom zdravotníckeho výboru, ja som podpredsedom zdravotníckeho výboru a my sme na zdravotníckom výbore napríklad vôbec tento zákon neprerokovali. A tuto nám ide niekto rozprávať o tom, ako sa rokuje teda na výbore a že či boli zastavené alebo podobne, no tak ja vraciam tú loptičku naspäť. Čo napríklad prerokovanie takto veľkého, takto zásadného zdravotníckeho zákona na zdravotníckom výbore, kde sme vôbec nemali možnosť o ňom diskutovať? Čo napríklad možnosť nekladenia otázok na ústavnoprávnom výbore, čo to tu kolegyňa a kolegovia spomínali? To vtedy vám nevadilo, že napriek rokovaciemu poriadku niektorým poslancom bolo odobraté právo klásť otázky na výbore? Alebo čo napríklad pravidelné situácie, ktoré sme tu my zažívali o tom, že rokujú ešte výbory, ale zároveň sa spustí rokovanie pléna? To znamená, že poslanci, ktorí sú ešte na výboroch, nemôžu prísť do pléna diskutovať. Ale zároveň vy máte tú drzosť prihlásiť sa a povedať nám a dávať nám tu prednášky o parlamentnej kultúre.
Dobre, ale teraz k samotnému tomu aj procesu konkrétne, k tomuto kompetenčnému zákonu. Mne je teda ľúto v prvom rade, že nebol prerokovaný na zdravotníckom výbore, pretože viacero tých vecí podľa mňa by sme tam vedeli prebrať a vedeli by sme sa o nich porozprávať, ako sú problematické, a vrátil by som sa k tomu samotnému aj podstate, že ako sme sa sem dostali. Zase sme sa opäť sem dostali skráteným legislatívnym konaním. Opäť je tu ďalší zákon, ja si vlastne ani nepamätám zákon, ktorý sme tu zatiaľ prerokovávali od začiatku tohto volebného obdobia, ktorý by nešiel skráteným legislatívnym konaním, a opäť, toto je opäť ďalší zákon, ktorý ide skráteným legislatívnym konaním. To skrátené legislatívne konanie má jasné kritériá. Ono teda hovorí, kedy, máme tam, ja ich asi ani nebudem tuto opakovať, máme tu jasné kritériá, ktoré to hovoria podľa rokovacieho poriadku a mňa by naozaj zaujímalo, aby mi niekto z koalície vysvetlil, že keď ideme zrušiť nezávislosť veľkého kontrolného úradu alebo ideme zriaďovať nové ministerstvo, tak ako to spĺňa tie kritériá? Aké je tu hospodárske ohrozenie? Aké je tu ľudsko-právne ohrozenie alebo bezpečnosť tohto štátu? Prečo Andrej Danko potrebuje tak rýchlo ministerstvo? Prečo potrebujeme odstrániť pani Bláhovú z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v skrátenom legislatívnom konaní?
A podľa mňa vy už aj sami máte v tom guláš. Vy najprv ste hovorili teda, že rozpočet je tak veľmi dôležitý v decembri, musíme ho prerokovať, čo tu blokujete rozpravu? Potom prídete a predradíte vytvorenie nového ministerstva pre Andreja Danka, spolu s ním aj teda odstránenie nezávislosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pred tento rozpočet. A vy sami hovoríte, vy tu blokujete rozpočet, ale rozhodli ste sa sami v koalícii rokovať skôr o vytvorení nového ministerstva pre Andreja Danka. A teraz tu stojíme znova a bolo zaujímavé, že vy vlastne teda ani neviete tie svoje priority, pretože zákon bol vetovaný pani prezidentkou. My sme nezačali v novom roku rokovať o teda vytvorení ministerstva pre pána Danka, ako to teda bolo dôležitejšie ešte ako rozpočet, ale my sme tu začali tým promafiánskym balíčkom. Zrazu tak, čo je teda priorita? Váš promafiánsky balíček? Ochrana niektorých ľudí? Alebo teda ministerstvo Andreja Danka? Vy to asi sami osebe neviete, pretože teraz sme tu zase štyri dni rokovali o promafiánskom balíčku, to ste zase zastavili, už to asi teda nie je priorita, a zase tu v piatok rokujeme o vytvorení nového ministerstva.
Takže podľa mňa vy tu sami máte chaos v tom, že čo vlastne je prioritné, čo má ísť skráteným legislatívnym konaním, ale aj toto vaše konanie poukazuje na to, že vlastne tie skrátené legislatívne konania vôbec nie sú opodstatnené. Pretože vy si tie priority a tie skrátené legislatívne, vy si tie body prehadzujete hala-bala, jedno cez druhé, raz teda kričíte, že rozpočet je dôležitejší, potom idete rokovať v skrátenom legislatívnom konaní o ministerstve, potom zrazu idete teda rokovať o promafiánskom balíčku, no a zároveň, ja do toho ešte vopchám jednu vec, niektoré veci boli prerokované na výbore, to bol napríklad zákon o národnom informačnom systéme, kde teda vtedy boli zástupcovia ministerstva, koalície a hovorili nám, že aj ten musí ísť v skrátenom legislatívnom konaní, to bolo ešte pred Vianocami, pretože my sme nestihli teda vydať nové občianske preukazy, je ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti, no a ako to teda musíme prerokovať ešte do Vianoc, no a, čuduj sa svete, čo sa stalo?
Nastal január, teda dôležitejšie bolo prerokovať nové ministerstvo, dôležitejšie bolo začať teda s mafiánskym balíčkom a tento zákon o národnom informačnom systéme stále nebol prerokovaný. Mimochodom, mimochodom, špecialisti zároveň majú novú povinnosť, hovoria, že to nezvládajú, že im to padá na hlavu, občianske preukazy teda neboli vydané, ale zdravotná starostlivosť beží ďalej, nikto to neodmieta, takže to znamená, že my tu máme zákony, ktoré tým odsuvom dokazujú vaše klamstvá, dokazujú to, tú neopodstatnenosť skrátených legislatívnych konaní, tú vašu nekonzistenciu a v tom, že vlastne vy tu len obchádzate klasickú štandardnú diskusiu, ktorá by tu v tomto parlamente mala nastať. A výnimkou teda nie je ani, ani samotný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a ono je to, bohužiaľ, ide teda pod rúškom tohto celého valcovania, čo tu robíte.
Ja vôbec nevidím dôvod na to, aby sme to teda tak rýchlo prebiehali, druhá vec je, že my sme vás, tento zákon bol prvýkrát schválený na vláde v novembri. Už v novembri ste všetci poslanci, aj verejnosti bolo známe, tie výtky úradu a poukazoval na tie ústavnoprávne problematické aspekty, to bolo prvýkrát v novembri. Vy ste boli na to upozorňovaní tuto opakovane aj v tom pléne, prišiel vám list od predsedníčky úradu spolu aj s predsedom protimonopolného úradu, ktorí vám poukazovali na tie ústavnoprávne aspekty. Aj tak ste to tlačili cez skrátené legislatívne konanie. Dnes tu stojíme a tento zákon je práve proti tým dôvodom, presne proti tým dôvodom, ktoré sme vám hovorili, tuto je opäť v parlamente a opäť o ňom rokujeme. Ja by som pred tým, ako by som sa vrátil k tým samotným výhradám pani prezidentky a trošku ich rozobral aj technickejšie, by som sa aj vrátil, prečo pani prezidentka a prečo aj my sme vlastne na, tak zdôrazňovali tú potrebu toho, prečo ten úrad musí byť taký veľmi nezávislý.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je úrad, nezávislým orgánom. Je to prakticky jediný najvyšší kontrolný úrad, ktorý kontroluje, ako vyznieva z názvu, poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Väčšinou teda bežní ľudia, ktorí sa možno nevenujú zdravotníctvu, si môžu myslieť, že tak to je len, to sa venuje len tomu, že aká je kvalita poskytnutej zdravotnej starostlivosti, či niekomu nebolo zle zoperované oko, to napríklad teraz vidíme, alebo zle koleno, alebo podobne, alebo nejaké iné medicínske lapsusy. Ale tento úrad nie je len o tomto a má zdanlivo aj oveľa výraznejší dopad na celé zdravotníctvo a na peniaze, ktoré sa v ňom pohybujú. Tá najvýraznejšia vec je, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pôsobí ako niečo, ako, podobne ako Národná banka Slovenska na finančnom trhu. Ten kontroluje ten úrad, úrad, ÚDZS skratkou, osem miliárd eur, ktoré máme v zdravotnom poistení dneska. On je, on vykonáva podobný dohľad ako Národná banka Slovenska. Keď dokonca, keď si niekto pozrie ešte, ako prebiehal vznik tohto samotného úradu, tak vtedy aj tá debata podobná prebiehala, že či tieto kompetencie toho úradu, tieto finančné kompetencie nad zdravotným poistením by nemala mať Národná banka Slovenska. Keď si to zároveň porovnáme s Národnou bankou Slovenska, Národná banka Slovenska má guvernéra, ktorý je nezávislý, a tiež nikoho nenapadne zasahovať do jeho závislosti, do jeho nezávislosti. Podobne, v podobnom postavení je dneska aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale tu už niekoho napáda, že už by teda vstupoval do jeho nezávislosti. A zároveň tento úrad má aj iné kompetencie, ktoré sú menej známe, ale ja by som tu chcel ukázať nejaké, nejaké nuansy.
Napríklad po novom je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou aj súčasťou komisií, ktoré určujú, ktoré nemocnice sa dostanú do siete. To znamená, že keď sme tu napríklad zvolávali mimoriadne výbory, zdravotnícke, k nezákonnému zaradeniu Borov do vyšších kategórií alebo kardiocentra Agel, kde sme hovorili o tom, že, mali sme pochybnosti, že sú tu jasné pochybnosti, že nie je splnený zákon, že tieto nemocnice na to, v akých sú vysokých kategóriách, akú majú rozsiahlu starostlivosť poskytovať, tak nespĺňajú personálne normatívy, nie sú pripravené na to programami, aby mohli poskytovať také široké spektrum programov, alebo vôbec nespĺňajú spády a tým pádom vyciciavajú a ohrozujú kvalitu a bezpečnosť pre ostatné nemocnice alebo pre všetky nemocnice v tom spáde. Takým jedným napríklad aktérom, ktorý do tohto procesu teraz vstupuje, je napríklad aj úrad, ktorý je v tých komisiách. A to, že tieto pochybnosti neboli zohľadnené súčasnou ministerkou, tak napríklad súčasná predsedníčka a súčasný úrad boli jeden jediný, alebo jeden z mála tých, ktorý sa v tom procese ozval a dal verejne pripomienky a poukázal na to, že toto nie je v poriadku, túto nemocnicu nemôžme zaradiť takto vysoko, pretože nespĺňa zákonné kritériá. V konečnom dôsledku boli tieto pripomienky úradu odignorované, ale ja si viem predstaviť, že keď tam bude niekto závislý, tak zároveň bude mať obrovský problém s tým, že niekto by, niekto by vôbec sa ozval, že niekto by vôbec takéto pripomienky dal, že by ich zverejnil.
Ale zároveň, ja som tu hovoril aj vo faktických poznámkach ešte v decembri takú zaujímavú vec, že prečo by napríklad, lebo ono to tak pôsobí, že ono to vyzerá, že tento zákon môže byť vlastne namierený presne na konkrétnu predsedníčku Bláhovú. A ja som to tu hovoril, že prečo by to mohlo tak byť namierené na konkrétnu predsedníčku Bláhovú, som to vlastne zistil aj v decembri. Úrad pre dohľad, keď tam nastupovala nová predsedníčka Bláhová v roku 2021, tak začal tak veľmi aktívne upozorňovať na kompetenciu a na finančné náklady tzv. obhliadok mŕtvych tiel, ktoré teda vykonáva. Kedysi dávno ich, prvotne ich teda vykonáva, keď niekto zomrie mimo ústavného zariadenia, tak musí prísť obhliadajúci lekár a vyhodnotí teda stav a situáciu. Tieto obhliadky mŕtvych tiel zabezpečoval kedysi úrad. Potom zrazu, teda sme tu mali minule, minule smerácku vládu, tak prešla táto kompetencia na tzv. súkromných spostredkovateľov alebo na nejakých prostredníkov, ktorí to mali zabezpečovať namiesto tohto úradu. A pani Bláhová v roku 2021 ako jednu z týchto prvých svojich takých misií si zobrala, že sa pozrela na to, že ako sa to vykonáva a aké náklady tu máme na to. No a pani Blahová začala veľmi aktívne poukazovať na to, že odkedy to tu teda SMER zmenil na to, že to budú robiť nejakí súkromní poskytovatelia, tak nám to o zázračných 321 % všetky tie ceny vystrelili. My máme niekoľkonásobné ceny oproti tomu, ako sa to zabezpečuje v iných krajinách alebo tuto v Česku.
No a čo bolo na tom ešte zaujímavejšie, že vtedy pani Dolinková, pani Zuzana Dolinková bola predsedníčkou zväzu ambulantných poskytovateľov. A čo je na tom zaujímavé, že ona zároveň mala aj firmu, ktorá bola jedna z týchto zabezpečovateľov tých obhliadok mŕtvych tiel. A teda to znamená, že pani Bláhová priamo kritizovala aj firmu súčasnej ministerky, že dokázala nafúknuť, aj ona bola súčasťou toho celého cirkusu, ktorý dokázal nafúknuť tie obhliadky o 321 %. Výsledkom toho tlaku, ktorý vtedy predsedníčka Bláhová dosiahla, bolo to, že minister Lengvarský prišiel s tým, že sa mu podarilo previesť tieto, tieto obhliadky mŕtvych tiel naspäť na úrad, teda pod kontrolu úradu. To znamená, že pani Bláhová priamo alebo aj, áno, priamo, dovolím si povedať, že priamo zasiahla do nejakého biznis-modelu súčasnej ministerky. A teda keď si tieto súvislosti dá človek dokopy, tak ho naozaj napadne, že či tu nejde o nejakú osobnú vendetu voči predsedníčke Bláhovej, že prečo si ona dokázala vôbec poukazovať na nejaké minulé podnikanie súčasnej ministerky. A už vôbec ten, už vôbec ten konflikt záujmov, že súčasná ministerka a možno aj preto si nedovolila sama predložiť, ako by to malo ísť tým, tým klasickým procesom ten zdravotnícky zákon, aby to šlo možno zdravotníckym výborom, aby sme to vedeli poriadne prediskutovať, pretože potom už by to bol veľmi otvorený konflikt záujmov, že predkladateľka tu podnikala a zarábala na nejakých činnostiach, ktoré, predsedníčka ktorú chce odstrániť, vlastne kritizovala a dosiahla zvrátenie toho samotného biznis-modelu.
A zároveň, a práve preto tu chcem poukázať, že prečo je táto nezávislosť toho úradu absolútne kľúčová od politikov. Pretože ona na jednej strane kontroluje štát, ale kontroluje aj súkromné subjekty. Ale napríklad aj ten štát sme tu mohli vidieť ako, aby som teda nešiel do časov úplne minulých, za minulej vlády, tento ešte za poslednej vlády, stratil tento úrad možnosť nariaďovať ozdravné plány v priebehu roka. To znamená, že keď sme videli, že zdravotné poisťovne sa nechovajú hospodárne, zodpovedne, klesá im imanie, tento úrad mohol prísť a mohol im nariadiť ozdravné, ozdravné plány. To znamená, tieto, predsa len tieto zdravotné poisťovne disponujú s verejnými prostriedkami zo zdravotného poistenia. Takže. Ale zmenila sa, zmenil sa ten zákon a už nemohol úrad prísť počas roka, ale mohol vždy iba na konci roka. To znamenalo, že ono to efektívne vytváralo takú situáciu, že keď zdravotná poisťovňa mohla dajme tomu pol, tri štvrte roka hospodáriť absolútne nezodpovedne, mohla ísť do dlhov, mohla uzatvárať nevýhodné zmluvy a potom na konci roka mohla prísť vláda a vtedy ho dofinancovala, ale počas celého toho roka, keďže úrad nemal tú kompetenciu, nemohol na to poukazovať priebežne. No a to napríklad v prípade štátu, teda aby som ukázal na štáte, zdravotná poisťovňa, naša najväčšia štátna, mala takéto problémy. Boli tam nevýhodné zmluvy, na ktoré sa poukazovalo, poukazovala na to dozorná rada, poukazovali na to novinári, ale ten štát oficiálne nemohol nič urobiť. Pani Bláhová chodila na zasadnutia dozornej rady, sedela tam a mohla to tak neformálne pozorovať, ale nemohla s tým nič urobiť. A práve preto je dôležitá aj nezávislosť tohto úradu voči štátu, aby vedel teda kontrolovať aj štátne prostriedky vo veľkej štátnej poisťovni.
A na druhej strane nezávislosť toho úradu je dôležitá aj voči súkromným subjektom. Ja vám len pripomeniem situáciu, keď tento úrad bol závislým za prvej vlády Roberta Fica, tak ja si myslím, že všetci už tu poznáte, už to tu bolo veľakrát omieľané, poznám tu situáciu, keď vyše 400 miliónov bolo odliatych zo zdravotného poistenia cez, cez tú machináciu so spájaním kmeňov, keď vznikla zdravotná poisťovňa Dôvera. Toto by nevzniklo, táto situácia by nevznikla, keby úrad nedal povolenie na spojenie tých kmeňov, na tú účtovnú operáciu. A ten úrad dal tu, dal ten súhlas a kvôli tomu sme, sme to zdravotné poistenie, z neho bolo odsatých postupne vyše 400 miliónov. Následky toho vidíme až dodnes, sa tam splácajú úvery a podobne. Čiže to znamená, že tá situácia, do ktorej sa teraz chceme dostať, sa vraciame do prvej, do, do vlády, do prvej vlády Roberta Fica, keď úrad bol závislý a nominanti tam robili takéto veci, dávali povolenia. Čiže, čiže naozaj, naozaj tá, kľúč, tá kľúčová úloha toho úradu, tá nezávislosť je kľúčová nielen voči štátu a kontrole napríklad veľkej štátnej poisťovne, ale aj voči kontrole súkromných subjektov, či už zdravotných poisťovní, alebo niektorých, ako sme tu možno videli, tie obhliadky mŕtvych tiel.
Dnešný návrh, a v tom je, v tom je teda najviac problematický, ide odobrať, tá, pani prezidentka tam vlastne mala také tri oblasti. Tri, tri nejaké hlavné také témy, ktorým sa venovala, a jedna z nich je, tej sa budem venovať ja najmenej, to sú nejaké legitímne očakávania, že keď niekoho vymenujete do úradu a, tak by ste nemali teda nejak retrospektívne zasahovať do jeho, do jeho práv. Obzvlášť keď tento človek má veľmi jasný mandát a jasne obmedzené obdobie. My vieme, že ešte súčasná predsedníčka by tu mala byť dva roky. Tým pádom, keď vy zmeníte zákon retroaktívne, retrospektívne, tak to znamená, že, že vy zasahujete do jeho nejakých jeho legitímnych očakávaní, a teda aj z ľudsko-právneho hľadiska ten jednotlivec môže sa obrátiť a môžu vzniknúť potom následne nejaké škody Slovenskej republike z toho, že konal takto protiprávne. Zároveň, teda je tam a, a, a ja, ja ešte dodám to, čo som zvýraznil na začiatku. Ono tento argument posilňuje aj na súdoch, keby sa pani predsedníčka obrátila na súdy, práve to, čo som ja napríklad hovoril o tom biznise pani Dolinkovej, že toto tu pôsobí naozaj ako nejaká vendeta voči tejto konkrétnej osobe. To viac posilňuje ten argument a viac to posilňuje to, prečo by sme to nemali robiť, resp. vy by ste to nemali robiť.
No ale, čo sú, čo je oveľa dôležitejšie, že, že čo pani prezidentka teda vytýka, tie spôsoby, že ako vy teda idete zasahovať do nezávislosti toho úradu. A idete zasahovať dvomi spôsobmi. Ten prvý je dnešné, dneš, dnes, dneska ten zákon hovorí, že existujú len tri dôvody, kedy môže byť predseda úradu pre, pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odvolaný.
Po prvé, po a) je to teda, bola obmedzená jeho spôsobilosť na právne úkony.
Po b) začal vykonávať funkciu, povolanie, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s funkciou predsedu úradu alebo nesplnil povinnosť podľa odseku 8.
Alebo po c) nevykonáva svoju funkciu najmenej šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
To je relatívne jasné. Hovoria o tom, že ak nemáte spôsobilosť, ak máte nezlučiteľnosť funkcie alebo ak nie, ak nevykonávate reálne svoju funkciu šesť mesiacov, vtedy môže byť predseda odvolaný. Nie sú tam žiadne arbitrárne dôvody nejaké subjektívne. A vy tam práve jeden takýto dôvod pridávate. A ten dôvod znie, že predseda úradu môže byť odvolaný, ak existujú iné závažné dôvody najmä v prípade konania, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie. To znamená, že ministerka, po, po novom sa bude mať môcť toto stať. Ministerka, ktorá je v jasnom konflikte záujmov, pretože má pod sebou úradníčku, ktorá teda poukazovala na jej, na jej biznis-prepojenia a na predražené zákazky, tak táto ministerka s konfliktom záujmov bude môcť prísť a povedať, že, že pani Blahová nie je morálne spôsobilá a navrhujem jej odvolanie. Toto v pohode prejde, a toto sa pravdepodobne aj stane. To je ten prvý dôvod.
Pani prezidentka sa teda aj obsiahlejšie venovala tomu, že ako, akým spôsobom teda zasahuje toto do nezávislosti tej funkcie, to je tzv. ústredný orgán, nie je to ústredný orgán štátnej správy, ale je to orgán s pôsobnosťou celoslovenskou a ona sa venuje tomu, ako by teda mali byť tieto orgány nezávislé, tieto úrady nezávislé. Vy teda výrazne zasahujete do nezávislosti tohto, tohto úradu a podobné pripomienky teda oni, ona ich spojila do jedného takého klastru, podobné pripomienky platia aj pre ten štatistický úrad.
Ale druhá vec, ktorú ste si teda podľa mňa ani vy neuvedomovali, keď ste, keď ste predkladali tento zákon, a ešte toto, ešte som to tu teda nepočul tak explicitne povedané v tejto rozprave, ona rieši tzv. problematiku vyššieho štátneho funkcionára verzus štátny funkcionár. A rozdiel, rozdiel teda s tým, že tá, tá ďalšia, ako zasahujete, ten ďalší spôsob, ako vy zasahujete do nezávislosti toho úradu, je to, že odoberáte prezidentke menovaciu právomoc a presúvajú, presúvate ju na, na vládu na návrh ministra. Pred týmto a vy, a vy, vy teda v samotnej dôvodovej správe hovoríte, že vraciate sa a ja to teraz parafrázujem, lebo to nemám pred sebou, že vraciate sa k štandardnému menovaniu úradu, tak ako to bolo predtým. No tak tie dôvody, kedysi áno, to som ja ukázal, ako to bolo za prvej vlády Roberta Fica, tam kedysi tie dôvody, áno, štandardné menovania, ako si to predstavoval Robert Fico, bolo tak, že teda bude to v pod... bude v područí teda ministra a bude to politický nominant a bude počúvať a bude tu všetky transakcie, ktoré prídu, proste odklepávať, ale nikdy sa nestalo a to nikdy nebolo štandardné, stalo sa to teraz prvýkrát, za minulej vlády sa zmenil spôsob menovania predsedníčky alebo predsedu úradu pre dohľad, a prvýkrát do tohto procesu vošla prezidentka. A takýto spôsob sme, sme tu nemali, teda prvýkrát sa do neho zasahuje.
Čo pani prezidentka hovorí, a čo už sme tu mali aj argumenty, ktoré nám tu prišli listom, ústavnoprávne argumenty, hovoria práve o tom, že ten stav bol vlastne prakticky dvadsať rokov od vzniku toho úradu protiprávny. A to, že ho nikto nenamietal, tak takto fungujú, takto funguje náš súdny systém, že ho nikto nenamietal, tak to nez... tak, tak preto sa to neriešilo. Ale keď to minulá vláda vyriešila, tento protiprávny stav, a niekto to bude namietať, tak už sa to stáva aj predmetom debaty. Preto vy aj priamo zavádzate a klamete v tej dôvodovej správe, keď hovoríte, že sa staviate k niečomu štandardnému, lebo to nie je štandardné a nie, lebo, lebo už 1996 roku, kedy sme tu mali nás... ná... nález Ústavného súdu, ten hovorí a jasne rozlišuje, aký je rozdiel medzi štátnymi funkcionármi a vyššími štátnymi funkcionármi. To znamená, že napríklad predseda štatistického úradu a predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sú vyšší štátni funkcionári podľa judikátory ústavne... judikatúry Ústavného súdu od 1996 roku, a to, že od 2004 tu bol protiprávny stav a nikto ho nenamietal, to neznamená, že vy sa do toho protiprávneho stavu môžete vrátiť. A rozdiel, ja teraz čítam z tej právnej argumentácie pani prezidentky, ale aj z, teraz konkrétne z listu, ktorý nám aj posielala ešte v decembri predsedníčka úradu pre dohľad, rozdiel medzi pojmami vyšší štátny funkcionár a štátny funkcionár veľmi jasne vysvetľuje prostredníctvom konkrétnych rozlišovacích kritérií Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý z neho vyvodil aj dôsledky v podobe konštatovania protiústavnosti zákona, ktorý zveril vláde a nie prezidentovi vymenovaním štátneho funkcionára spadajúceho do kategórie vyšších v náleze 32/95 zo 7. novembra 1996.
A citujem: "Kým za štátneho funkcionára je potrebné považovať každého pracovníka štátneho orgánu s istými, hoci minimálnymi rozhodovacími kompetenciami, vyššieho štátneho funkcionára, by mali charakterizovať najmä tieto znaky:
1. Je spravidla na čele ústredného orgánu", čo teda úrad pre dohľad spĺňa.
"2. Z titulu svojho postavenia zabezpečuje zachovanie ústavy a zákonov a ich ochranu, presadzuje a chráni prioritné záujmy štátu i občanov doma i v zahraničí." To očividne tiež úrad pre dohľad spĺňa. To som aj v úvode toho svojho vystúpenia ukázal.
"3. Je do svojej funkcie ustanovovaný na základe ústavy alebo zákona, pokiaľ je jeho pôsobnosť teritoriálne vymedzená, musí sa vzťahovať na celé územie republiky."
To všetko tiež platí na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
To znamená, že ak vy poviete, že vraciate sa do štandardného prostredia, tak chcete sa vrátiť do štandardného protiprávneho prostredia. Vy si podľa mňa neuvedomujete naozaj, a to som naozaj nepočul ani, ani od jedného poslanca, ani nikde, keď som sa rozprával, a nepočul som to tu ani veľmi často v rozprave, že toto, tento protiprávny stav sa minulou vládou napravil. Toto, táto kompetencia prezidentky nám prišla až minulé volebné obdobie. To znamená, že keby ste to aspoň tvrdili o, o tých spôsoboch odvolávania, vecne by to nebolo v poriadku, ale právne by to ešte viac obstálo ako toto, čo tu teraz hovoríte. Tak ja si, ja, ja vás upozorňujem vopred, že, že tie, tie ústavnoprávne implikácie sú, sú podľa mňa veľmi závažné, a aj keď si odmyslím tie ústavnoprávne implikácie, tak my sa naozaj vraciame do stavu, keď tento úrad, keď sme boli zvyknutí na to, že bol politicky závislým a diali sa práve tie prasačiny za prvej vlády Roberta Fica, že sa tu spájali kmene, robili účtovné operácie, doteraz sa tu splácajú úvery a odliev... odlialo sa vyše 400 miliónov eur zo zdravotného poistenia. Ja keby, ak by, ak by si to chcel, ak by si to chcel niekto predstaviť, vyše 400 miliónov eur ešte donedávna, kým sme tu nemali obrovskú infláciu a covidovú krízu a nárasty stavebných nákladov, to boli náklady, ktoré sa odhadovali na veľkú univerzitnú nemocnicu. Ešte stále dneska by ste za ňu postavili nejakú veľkú fakultnú nemocnicu. Len pre porovnanie, Penta, čo si odliala cez Dôveru vyše 400 miliónov eur, tak svoje BORY postavila za 250 miliónov eur. Len tak pre porovnanie.
My sa vraciame do týchto časov tým, týmto, touto zmenou sa vraciame do týchto stavov, aby sa toto dialo. A zároveň, predsední... súčasnú predsedníčku úradu bude odvolávať ministerka Dolinková, ktorá má veľmi jasný konflikt záujmov, pretože narúšala biznis a upozorňovala, že o 321 % sa tu predražujú obhliadky mŕtvych tiel, ktoré teda, ktorú jednu z tých firiem vlastnila aj, aj pani Dolinková, tak toto je ešte aj konkrétna vendeta voči, voči konkrétnej úradníčke.
A ja by som svoje vystúpenie zakončil citáciou jednej vety z programového vyhlásenia vlády, ktoré ste si teda vy sami schválili, nediskutovali ste s nami, a je to hneď na začiatku v kapitole zdravotná politika, a citujem: "ambíciou vlády je odpolitizovanie rezortu zdravotníctva". Tak ja môžem len asi konštatovať na záver, že amb... že mali by ste si asi opraviť to programové vyhlásenie vlády, a navrhujem teda zmenu: ambíciou, ambíciou vlády je politiz... politizácia rezortu zdravotníctva.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom za reakcie.
Ja by som sa naozaj chcel vrátiť k tej diskusii. Diskusia je dôležitá z dvoch rôznych dôvodov. Ten prvý je tá vecná, že aby sme sa tu naozaj dozvedeli o tom, aké sú tie naše pochybnosti, aké sú tie naše otázky, aby to bolo zodpovedané. A druhá vec je aj otázka kultúry parlamentnej, ktorú tu tak často zdôrazňujete, páni a dámy z koalície, aby sme sa nedozvedali veci, aby sme nekomunikovali spolu len cez médiá. Máme tu túto veľkú sálu, kde sa môžme rozprávať. Pán Kaliňák mi sám povedal, že sa prihlási do rozpravy ako navrhovateľ, ako člen vlády má tú príležitosť, aby sa prihlásil. Pán Pellegrini tu dneska tiež hovoril o tom, že sa do tej samotnej rozpravy prihlási. Neprihlásil sa. Ja by som teda, už tu máme teda aj informáciu o tom, že samotná pani prezidentka príde diskutovať s nami do parlamentu. No tak naozaj posledný, kto tu s nami nediskutuje, sú predkladatelia toho samotného návrhu, nediskutujú s verejnosťou, nediskutujú s poslancami, komunikujú iba cez, ja to nazvem, až zbabelo iba cez médiá bez toho, aby boli nejakým spôsobom, mohli byť konfrontovaní v diskusii. A keď vám naozaj vadí to, že ako to vy nazývate, že tá diskusia je veľmi dlhá, a preto nechcete diskutovať, aby ste k tomu neprispievali nejakým spôsobom, tak Michal Šimečka vám tu včera dal určitý návrh gentlemanský, ktorý môžete prijať, on povedal, ak sa niekto z vás poslancov prihlási do faktickej poznámky, tak jeden opozičný poslanec sa odhlási, aby náhodou sa to teda nenaťahovalo. Rovnako keď sa niekto prihlási a pôjde diskutovať do rozpravy z tých koaličných poslancov, tak jeden opozičný sa odhlási. A v tom prípade, ak vám naozaj, ak vám naozaj ide iba o to, že nechcete predlžovať tú samotnú rozpravu, chcete to tu valcovať demokraticko-právny štát, tak v pohode, tak takto vám vieme vyhovieť, ale aspoň budeme vedieť vaše názory, budete môcť byť konfrontovaní a vy nám budete vedieť odpovedať a my budeme vedieť na vás reagovať.
Takže poprosím, bol by som rád, keby ste začali s nami diskutovať. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja viacero tých vecí, ktoré som si tu zbieral počas tejto rozpravy a chcel by som sa k nim vyjadriť. Ja keď teda vzdelaním nie som právnik, ale, ale myslím si, že aj zaznelo tu množstvo vecí, ktoré teda aj neprávnici majú k nim čo povedať. A ja by som chcel začať tým samotným procesom.
Podľa mňa on je, on je veľmi dôležitý k tomu a chcel by som to ilustrovať, že ako celé, celé to totižto to tu prebieha, ako to tu vnímajú páni a dámy z vládnej koalície. Pretože jediný spôsob, ako my môžme vlastne sledovať, čo si oni vlastne myslia o tomto celom procese, sú ich mediálne vyjadrenia, pretože oni nesedia, resp. ak tu sedia po mojej ľavici v tomto pléne, tak málokedy sa vyjadria. Ak sa vyjadria, je to veľmi stručné, je to možno jedna faktická poznámka za niekoľko dní. Je teda nutné sledovať viac-menej tie mediálne vyjadrenia. Ale keď ešte prebiehala rozprava v decembri, tak sme tu mali náznaky toho, aj tu v priamo v pléne, ako táto vládna koalícia dokáže vnímať skrátené legislatívne konanie, a teda legislatívnu procedúru a nejaké pravidlá, ktoré by sme tu mal rešpektovať aj my, keď chceme, aby to rešpekto..., aby, aby normálne pravidlá rešpektovali aj bežní ľudia v bežnom živote. A na tomto mieste, kde tu teraz ja stojím, tu stál vtedy minister Erik Tomáš a vtedy sa prijímali všetky tie balíčky tak strašne na rýchlo a on v celom tom ošiali, v tom, ako to tu rezali sekerou celý ten les tak bezhlavo, tak povedal, že ľudí to absolútne nejak nezaujíma, čo sa tu deje v tom parlamente. Nejaké skrátené legislatívne konanie? My sa vám na to môžme vykašlať. Tí ľudia chcú, aby sme im doručili svoje predvolebné sľuby. A preto tu ideme presadzovať všetko cez skrátené legislatívne konanie.
Toto podľa mňa ukazuje aj tú samotnú, on sa vlastne v priamom prenose tuto za rečníckym pultom, aj keď má, aj keď má rečnícku imunitu, tak sa vlastne priznal k tomu, že tie zákonné dôvody toho, toho skráteného legislatívneho konania neboli naplnené. Ale toto veľmi pekne ukazovalo akoby že tú mentalitu, ako, ako nad tým niektorí ľudia z vládnej koalície premýšľajú. A ja to dneska hovoril aj vo faktických poznámkach. Ja som si myslel, že, že od toho momentu, keď tu Erik Tomáš stál a rozprával o tom, že čo mi je po nejakom skrátenom legislatívnom konaní. My potrebujeme deliverovať výsledky, my tu potrebujeme doručovať veci ľuďom veci, teda pred tým to aspoň vedeli skrývať za bežných ľudí, teraz to už skrývajú za našich ľudí, ktorí v tomto promafiánskom balíčku chcú im teda nejaké výsledky doručiť. Tak ja som bol naplnený trošku optimizmom dneska aj vo faktických poznámkach som to hovoril, pretože od tohto momentu, čo tu stál Erik Tomáš, sme sa dostali do mediálnych vyjadrení ministra Suska, ktoré teda pre mňa sú stále poburujúce, ale už tam určitý posun je. Ktorý teda hovoril, že prečo sa tu všetci vlastne sťažujeme? Však tento návrh, tento promafiánsky balíček, on už bol prerokovaný v kolégiu ministra. A mňa to ešte o to viac šokuje, trošku ma to znepokojuje, síce napĺňa ma to optimizmom, že to trošku posunul od toho Erika Tomáša, ale aj tak ma to trošku znepokojuje, pretože kto je v tom kolégiu? Keď sa pozreme, kto sú tu poradcovia ako tvorili tento samotný balíček, ktorý tu máme v tomto skrátenom legislatívnom konaní, tak sa rozprávame o pánovi Lintnerovi, pánovi Parovi, alebo Gašparovi juniorovi. To sú tí ľudia, ktorí teda zároveň by mali profitovať z tej prijatej legislatívy. Čiže, ale dobre, priznám, je to možno posun od toho, že vôbec neuznáme žiadne skrátené legislatívne konanie, žiadnu diskusiu, absolútne nič. No a potom som teda tu počúval vyjadrenia pána predsedu parlamentu, ktorý teda už potom hovoril o tom, že však čo sa my ako opozícia sťažujeme, však my tu vlastne, už tá diskusia prebieha tak dlho, že my už by sme mohli byť vlastne aj spokojní. A ja som si hovoril, že takáto trajektória, že ak by tu nastala, tak a hovorím si, že dobre, že možno už tu aj teda ľudia, ktorí majú bohatú exekutívnu skúsenosť, ako napríklad pán Pellegrini a mal by teda poznať ten legislatívny proces. Takže možno už teda dospeje pri ďalších legislatívnych návrhoch k tomu, že, že už by sme možno teda mohli ísť tým štandardným procesom.
No ale ten môj optimizmus netrval veľmi dlho, pretože pán Pellegrini sa tu potom prihlásil do rozpravy a hovorí teda o tom, tú moju optimistickú krivku veľmi rýchlo zrazil. Pretože povedal, že, že keď oni teda predkladajú nejaké návrhy, tak sú, tak s nimi automaticky súhlasia a nemusia vraj o nich vôbec absolútne nijak diskutovať. No tak tento, týmto bol zarazený môj optimizmus, ale čomu by som sa ešte chcel venovať, že tieto vyjadrenia pána Pellegriniho alebo pána Suska sú v tom zahanbujúce, že oni ukazujú, že títo ľudia, ktorí majú bohaté exekutívne skúsenosti, sú tu pri moci už naozaj niekoľko volebných období, vôbec nerozumejú tomu, ako ten legislatívny proces prebieha. Ten legislatív... to samotné medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré tomu, ktoré tomu predchádza, to absolútne nie je nejako, nejakou iba formalitou. Ja som bol, ja som pôsobil v štátnej správe. Ja som bol úradníkom. Ja som bol sekčným riaditeľom na ministerstve zdravotníctva, to znamená, že týchto medzirezortných pripomienkových konaní, ale aj vnútrorezortných pripomienkových konaní mi prešlo rukami viacero, vlastne viacero na starosti. Len, len k tej samotnej reforme nemocníc, ktorú som tu ja veľmi častokrát spomínal, tak len k tomu jednému pripomienkovému konaniu v medzirezortnom pripomienkovom konaní prišlo tisíc pripomienok. Tisíc pripomienok. Aj obyčajných aj zásadných. To znamenalo, že s každou touto jednou pripomienkou, či už bola obyčajná, alebo zásadná, my sme sa nejakým spôsobom museli vyrovnať. A teda trošku aj vysvetlím, lebo vidím, že z tých vyjadrení mediálnych vidím, že možno nechápu celý ten obsah a tú pointu toho legislatívneho procesu. Tak keď máte samotné medzirezortné pripomienkové konanie, máte tam obyčajné pripomienky, ku ktorým teda ale stále máte povinnosť sa nejakým spôsobom vyjadriť ako predkladateľ. A potom máte tie zásadné pripomienky, ku ktorým už robíte aj rozporové konania. To znamená, že nenapíšete len samotné vyjadrenie, ale budete sa musieť aj teda nejakým spôsobom stretnúť s tými navrhovateľmi. A to môžu byť aj občania, to môže byť 500 občanov, ktorí podpíšu takúto hromadnú nejakú pripomienku a má formu zásadnej. To znamená, že na konci pred tým, ako hocijaký návrh ide potom na vládu a sem do parlamentu, tak máte tu výsledok normálne tisíc strán, keby to bolo tisíc pripomienok, to bolo niekoľko tisícov strán, kde máte každú z týchto pripomienok vyhodnotenú a povedanú, ako ste sa s ňou vysporiadali. To znamená, že aj my poslanci potom následne si môžeme pozrieť celý tento proces medzirezortného pripomienkového konania, pozrieť si, kto sa k tomu ako vyjadril a to nie je len o nás, o poslancoch. To je o tom, že v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní sa k tomu vyjadrujú rôzne asociácie, zväzy, odbory, verejnosť, a to znamená, že aj my keď tu sedíme ako poslanci, tak potom následne máme možnosť si pozrieť všetky tieto pripomienky aké mali a zvážiť ich v tom legislatívnom procese. Preto keď sa tu niekto postaví a už bol niekoľkokrát ministrom alebo je v súčasnosti ministrom, alebo bol štátnym tajomníkom a z povahy svojej práce má na starosti manažovanie týchto medzirezortných pripomienkových konaní a dokáže povedať slová, že, že však prečo sa vy tu opozícia sťažujete, že mali ste dostatok času na diskusiu, tak absolútne nechápe alebo, alebo nám to ukazuje, že ja, ja sa potom pri tých ľuďoch pýtam, že ako vôbec napĺňali svoje povolanie, keď, keď tu dokážu takéto niečo vypustiť.
A ja keďže som teda neprávnik, ja tu mám aj, ja tu mám aj niektoré nálezy judikatúry ústavného súdu. A napríklad ma zaujala a to je veľká pravda, keď vynecháte medzirezortné pripomienkové konanie, keď vynecháte vnútrorezortné pripomienkové konanie, keď idete skráteným legislatívnym procesom, to znamená, že vynechávate tie štandardné čítania, urýchľujete debaty v samotných výboroch, tak vy aj ovplyvňujete priamo kvalitu legislatívy. Tuto moja kolegyňa v rozprave spomínala také pekné prirovnanie k maratónskemu behu. Že keď niečo zrazu urýchlite a keď ten mara... keď, keď ubehnete päť kilometrov za pol hodinu, tak to neznamená, že ste ubehli maratón. A to isté platí aj s tým legislatívnym procesom. A k tomu už sa napríklad vyjadrila aj samotná Benátska komisia. A keď sa chceme teda porovnávať s tými, s tými najlepšími, tak sa vyjadrovala k prípadu v Gruzínsku, kde toto bolo nadužívané, podobne ako tuto na Slovensku. To tu teraz vidíme. Lebo ja keď sa vlastne nad tým zamyslím, tak my od začiatku tohto volebného obdobia tu všetko ženieme iba skráteným legislatívnym konaním. A Benátska komisia k tej samotnej kvalite toho výsledku povedala: "Benátska komisia k problematike skrátených legislatívnych konaní uviedla stanovisko prijatom na 131 plenárnom zasadnutí 17. - 18. júna 2022 k novelám zákona o všeobecných súdoch v Gruzínsku z decembra 2021, že žiadna zmysluplná debata nie je možná, ak je návrh zákona prezentovaný a prijatý náhle a v rýchlosti v zrýchlenom konaní, ktoré obmedzuje verejné a parlamentné preskúmanie. Nedostatočná diskusia počas legislatívneho procesu negatívne ovplyvňuje aj kvalitu výslednej legislatívy." Podľa Benátskej komisie by väčšina nemala manipulovať procesom s cieľom vyhnúť sa verejnému pripomienkovaniu. Benátska komisia, to je to samotné MPK, Benátska komisia tiež konštatovala, že: "Hoci neexistujú medzinárodné štandardy týkajúce sa dĺžky legislatívneho procesu, možnosť verejnej diskusie musí byť zachovaná," Benátska komisia opakovane konštatovala, že: "Opatrnosť a sebaobmedzenie sú nevyhnutné, keď sa postupuje v skrátenom legislatívnom konaní." A hoci tento postup môže, byť v súlade s nár... (Reakcia z pléna.) Ja som bol upozornený, ďakujem, že nemáme tu navrhovateľa.
Ja by som poprosil o zastavenie času a počkáme na navrhovateľa. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Bystré, pán Pročko, zase. Takže, prosím, zastavte čas.

Dvořák, Oskar, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne, lebo nevidím za chrbát. Bol by som nerád, keby to tu vláda nepočula.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pán minister je naspäť, pokračujeme.

Dvořák, Oskar, poslanec NR SR
Dobre. Ďakujem veľmi pekne, som rád, že môžeme pokračovať. Teda v zmysle rokovacieho poriadku snažím sa dodržať aspoň niektoré pravidlá. (Reakcia z pléna.) Ale rokovací poriadok hovorí, že musíte byť tuto a počúvať teda prednesy poslancom. Šak môžme, môžeme sa pobaviť o samotnom rokovacom poriadku, ale teda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Skúste pokračovať, pán poslanec, dobre?

Dvořák, Oskar, poslanec NR SR
Dobre, dobre. Budem to brať tak, že pán Kaliňák vyjadril ochotu diskutovať, takže ja budem veľmi rád, keď sa prihlási potom faktickou poznámkou aj na moje vystúpenie a ja budem môcť teda na konci reagovať. Keďže chceme... (Reakcia ministra.) On vám to dokonca nemusí umožniť, vy sa môžete ako člen vlády prihlásiť hocikedy. Ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Skúste, pán minister a pán poslanec... (Reakcie z pléna.) Pokračujte, pán poslanec, beží vám čas.

Dvořák, Oskar, poslanec NR SR
Dobre. Ďakujem, ďakujem. Ja som len chcel venovať aj nejaký čas pánovi Kaliňákovi v tej diskusii. Keďže, keďže to je jediná šanca, kedy ja vlastne môžem diskutovať tuto s nejakým členom vlády alebo s vládnou koalíciou. (Potlesk.)
Takže, pán Kaliňák, ja vám týmto chcem aj oficiálne poďakovať, že konečne nastala nejaká diskusia medzi opozíciou a koalíciou. Za to, za to som ja veľmi vďačný. (Reakcie z pléna.) Áno. A teda môžem vám, môžem vám znova prečítať stanovisko Benátskej komisie, ktorá teda hovorí o tom ako, by sa malo triezvo pristupovať k obmedzeniu parlamentnej diskusie, ale aj samotnej diskusie s verejnosťou. Benátska komisia k problematike skrátených legislatívnych konaní uviedla, že: "Žiadna zmysluplná debata nie je možná, ak je návrh zákona prezentovaný a prijatý náhle a v rýchlosti v zrýchlenom konaní, ktoré obmedzuje verejné a parlamentné preskúmanie. Nedostatočná diskusia počas legislatívneho procesu negatívne ovplyvňuje aj kvalitu výslednej legislatívy." Podľa Benátskej komisie by väčšina nemala manipulovať procesom s cieľom vyhnúť sa verejnému pripomienkovaniu. Benátska komisia tiež konštatovala, že hoci neexistujú medzinárodné štandardy týkajúce sa dĺžky legislatívneho procesu, možnosť verejnej diskusie musí byť zachovaná. Benátska komisia opakovane konštatovala, že opatrnosť a sebaobmedzenie sú nevyhnutné, keď sa postupuje v skrátenom legislatívnom konaní. A hoci tento postup môže byť v súlade s národnou legislatívou, takýto postup nie je vhodný pre prijímanie zákonov v prípade komplexných a citlivých záležitostí, ktoré majú významný, sociálny a politický dopad, a je veľmi otázny z hľadiska transparentnosti, inkluzívnosti, demokratickej legitimity a zodpovednosti. Benátska komisia vlastne hovorí presne to, čo som ja hovoril. Samotný legislatívny proces sa nemá skracovať len v parlamente, ale nemal, by sa skracovať ani nejaké verejné prejednanie.
Ja zároveň by som chcel poukázať na to, že to, že vôbec skracujeme legislatívny proces, to, to, už tu máme niektoré aj judikáty, ktoré sa k tomuto samotne vyjadrujú, dokonca aj z roku 2022 a oni hovoria teda nielen o verejnosti a o samotných poslancoch. Samozrejme, oni hovoria o tom v zásade, že parlamentná väčšina nemá alebo, alebo poslanci nemajú povinnosť sa s niečím, s niečím informovať,alebo zoznámiť sa s každým jedným zákonom. Ale vôbec to, že tu existuje nejaká možnosť, že my sa môžme s tým zoznámiť, s tou samotnou diskusiou, že máme na ňu dostatočný čas, že sa môžeme zoznámiť s výsledkami medzirezortného pripomienkového konania, že vieme, čo si odborné asociácie, odborné zväzy, verejnosť myslí. To znamená kvalitnejší výkon mandátu, zodpovedný výkon mandátu. Ale na konci dňa aj kvalitnejšia legislatíva.
Konkrétne ústavný súd k tomuto uzniesol sa - Naznačené úvahy neznamenajú, že každý člen zákonodarného zboru má povinnosť oboznámiť sa s týmito relatívnymi informáciami. A už vôbec nie to, že o každom aspekte danej veci návrhu zákona je potrebné vykonať kompletnú a vyčerpávajúcu diskusiu. Uvedené znamená iba to, že pri takýchto dôležitých otázkach s relevantným presahom do ústavou chránenej dlhodobej udržateľnosti hospodárenia má mať poslanec reálnu možnosť takéto informácie zohľadniť. Predmetná skutočnosť nevylučuje situáciu, že jeho rozhodnutie bude vo výsledku rovnaké. Zabezpečuje však, aby ústavou chránené hodnoty vstúpili relevantným spôsobom do hry. A rozhodnutie konkrétneho poslanca a v konečnom dôsledku Národnej rady bolo prijaté s vedomím možnej dohry a dlhodobých následkov. To znamená, že naozaj to, že tu vôbec nejaká diskusia nenastáva, znamená, že, že máme tu aj riziká, nejaké ústavne riziká, ktoré tu už v minulosti boli pomenované a mne sa, mne sa najviac páči jeden citát, ktorý tu mám s judikatúry ústavného súdu, ktorý odkazuje na to, že vôbec to, že tu nejaká diskusia nastane, je základným predpokladom to, aby každý poslanec, aj ten koaličný, mal nejaký svoj názor. Znamená to, že má dostatok informácii, nemusí si si ten vlastný názor urobiť, ale minimálne má možnosť si ten vlastný názor urobiť, aj keď ten vlastný názor ten poslanec nemá, to hovorí aj ten ústavný súd a ten odsek, ktorý ja prečítam, tak nevie vykonávať podľa svojho vlastného svedomia a vedomia a nezávislo svoj mandát. To sa netýka len opozičných poslancov, to sa týka aj samotných koaličných poslancov. Ústavný súd k tomuto vo svojej judikatúre povedal, podľa čl. 73 ods. 2 ústavy poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Takto konštruovaný tzv. reprezentatívny, slobodný, resp. voľný mandát priznáva poslancovi Národnej rady istú nezávislosť. A to najmä od príkazov fyzických či právnických osôb, či iných orgánov verejnej moci a taktiež od politických strán a hnutí. Ak má mať poslanec možnosť rozhodnúť sa podľa svojho vedomia a presvedčenia a bez príkazov v takýchto dôležitých otázkach. Je potrebné, aby si aspoň v istej minimálnej miere mohol a vedel vytvoriť vlastný osobný názor, ktorý môže so svojím svedomím a presvedčením konfrontovať. V opačnom prípade hrozí, že sa môže stať pasívnym aktérom prijímajúcim odporúčania či dokonca príkazy od iných subjektov, čím by sa v konečnom dôsledku popierala ústavou zakotvená reprezentatívna povaha poslaneckého mandátu. A keď si, keď ja čítam tento, tento citát z judikatúry ústavného súdu, tak mi to tak pripadá, že tu sa to presne napĺňa. Že koaliční, koaliční poslanci, ani koaliční poslanci vďaka tomu skrátenému legislatívnemu konaniu nevedia vykonávať svoj mandát bez príkazov, nezávisle a podľa vlastného presvedčenia. A to presne isté konštatuje aj samotný ústavný súd.
No a teraz, keďže ešte mám nejaký čas, tak ja by som sa chcel venovať tým samo... samotným formálnym pravidlám. Rokovací poriadok je v tomto veľmi jasný. A on hovorí, že ak chceme používať skrátené legislatívne konanie, tak potom musí existovať nejaké bezpečnostné ohrozenie. Musí existovať ohrozenie ľudských práv alebo musia hroziť škody značného rozsahu. Keď sa ale pozriem na to, že či vôbec tá diskusia o tom, či tieto dôvody nastali, tu bola celkom dôrazná. Čiže keby som mal viac času, asi by som ju ešte bližšie rozobral. Ale nie je to podľa mňa potrebné, pretože my všetci vieme povedať, že keď, že tu ide všetko skráteným legislatívnym konaním. Tak už aj z toho samotného faktu vieme vidieť, že asi, asi to tu nie je splnené tieto kritéria.
Zároveň mne sa páčili vystúpenia niektorých mojich predrečníkov kolegýň a kolegov, ktorí poukazovali, že nielenže vy nenapĺňate túto samotnú podstatu toho skráteného legislatívneho konania a ako má prebiehať. Vy robíte úplný opak. Irena Biháriová tu napríklad čítala príklady rôzne zo spisov, ktoré ukazovali, že akú dohru môže mať zrušenie ústavu špeciálnej prokuratúry na konkrétne extrémistické prípady, pretože išlo o, išlo o vtedy koncentráciu týchto extrémistických prípadov na Úrad špeciálnej prokuratúry.
Bavíme sa o rôznych tiež veľmi závažných kriminálnych aktivitách. Rôzne spisy tu boli tiež čítané, ktoré, ktoré, keď vy zrušíte Úrad špeciálnej prokuratúry. Tak efektívne vytvárate rôznu bezpečnostnú alebo ľudskoprávnu hrozbu. V tých prípadoch extrémizmus to tu ešte špeciálne vyrušoval pána predsedajúceho. Alebo zároveň sú tu aj rôzne potencionálne ekonomické škody. Kolega Ivan Štefunko alebo Štefan Kišš tu spomínali rôzne vnímanie investorov, ktorí, ktorí môžu alebo resp. nemusia v dlhodobejšiom horizonte prísť sem na Slovensko. Ja som si v rámci tejto rozpravy pozeral aj rôzne rebríčky. Napríklad zaujíma... zaujal ma ten jeden svetového ekonomického fóra. Kde práve podnikatelia a zahraniční investori hovorili, že so Slovenskom majú najväčší problém, čo sa týka právneho štátu a korupcie. To znamená, že, že, korupcia je priamo aj spojená tuto pri rozhodovaní investorov a pri možných potenciálnych ekonomických benefitoch. Čiže ja si, ja si zároveň aj spomínam na, na, na to, ono, ono sa to nazýva tzv. motýľ efekt motýľ krídel. Keď urobíte niečo, čo si teraz neuvedomujete, a má to ďalekosiahle účinky. A to sa môže presne stať aj tuto. Keď investori už dneska hovoria, že majú problém s právnym štátom, majú problém prísť na Slovensko kvôli kvalite právneho štátu. Tak vy, keď idete tú kvalitu právneho štátu ďalej znižovať, idete vytvárať prostredie na, na ďalšie korupčné aktivity, korupčné prostredie, to znamená, že vy možno priamo Slovensko ochudobňujete o možné príležitosti zahraničných investícii, napríklad rôzne fabriky, automobilky a podobne, výrobcovia. Nemám už množstvo času, čiže k zvyšku sa ešte vrátim v ústnej rozprave.
A ďakujem teda zatiaľ za, za pozornosť. (Potlesk.)