Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, je všeobecne známe, že Slovenská republika sa zaviazala dodržiavať základné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy a iné medzinárodné záväzky v súvislosti s ochranou ľudských práv na Slovensku.
Medzi tie najznámejšie zmluvy, ktoré sme sa zaviazali dodržiavať, patria napríklad Charta Organizácie Spojených národov, kde sa v čl. 1 definuje cieľ posilňovanie úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva.
Takisto Všeobecná deklarácia ľudských práv, kde podľa čl. 2 je každý oprávnený na všetky práva a slobody, ktoré stanovuje táto deklarácia, bez akéhokoľvek rozdielu rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Takisto Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kde je podľa čl. 14: „Užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom musí byť zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.“
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, kde podľa čl. 2: „Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou paktu, sa zaväzuje rešpektovať práva uznané v tomto pakte a zabezpečiť tieto práva všetkým jednotlivcom na svojom území podliehajúcim jeho jurisdikcii bez akéhokoľvek rozlišovania podľa rasy, farby, pohlavia, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.“
Rovnako tak je aj pri Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v čl. 2 zaručuje všetky práva v tomto pakte pre všetkých bez ohľadu na rasu a národnostný pôvod.
Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, kde sa v čl. 2 píše: „Zmluvné štáty posudzujú rasovú diskrimináciu a zaväzujú sa, že budú vykonávať bez meškania a všetkými vhodnými spôsobmi politiku smerujúcu k odstráneniu rasovej diskriminácie vo všetkých jej formách a k rozvoju porozumenia medzi všetkými rasami.“
Rámcový dohovor na ochranu práv národnostných menšín, kde podľa čl. 4: „Strany sa zaväzujú zaručiť osobám patriacim k národnostným menšinám právo rovnosti pred zákonom a rovnakú ochranu zo zákona. V tomto ohľade sa zakazuje akákoľvek diskriminácia založená na príslušnosti k národnostnej menšine.“
O ochrane ľudských a občianskych práv hovorí ale aj Ústava Slovenskej republiky: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“
Slovenská republika sa tak zaviazala rešpektovať medzinárodné právo a dodržiavať zmluvy a dohovory, ku ktorým pristúpila. K niektorým dohovorom a k zmluvám sme sa prihlásili ešte ako Československá socialistická republika, no napriek tomu sme v tom čase nemali záujem dodržiavať všetky naše záväzky. Na to nás upozornila, samozrejme, už Charta 77, ktorá vznikla na základe nedodržiavania záverečného... Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ku ktorému Československo pristúpilo a ktorý hovoril o dodržiavaní ľudských a občianskych práv. Zároveň sme mali ešte väčší problém dodržiavať ľudské a občianske práva menšín, špeciálne rómskej komunity. Na tento fakt nás rovnako upozornila Charta 77 v dokumente o postavení Cigáňov-Rómov v Československu, kde opisovali praktiky režimu voči rómskej komunite. Napriek tomu sa, napriek tomu, že sa odvtedy situácia Rómov v mnohých ohľadoch zlepšila, základné problémy ostávajú v našej spoločnosti aj naďalej.
Príklady praktík voči Rómom môžeme vidieť naprieč mnohými oblasťami cez segregáciu a diskrimináciu v oblasti bývania, práce alebo práve vzdelávania rómskych detí. Ďalším veľkým problémom je stereotypizácia celej komunity, čo sme mohli vidieť pri reakciách na vraždu zdravotnej sestry v Michalovciach, či stále pretrvávajúci rasizmus. Ale práve kvôli týmto javom som do parlamentu podal uznesenie o protirómskom rasizme, ktoré vypracovala Medzinárodná aliancia pre pripomínanie holokaustu. Toto uznesenie obsahovalo definíciu protirómskeho rasizmu a tiež 12 demonštratívnych a deklaratívnych príkladov takéhoto rasizmu. Toto uznesenie som podával ešte v predchádzajúcom volebnom období a ďakujem naozaj vtedajšej koalícii a koaličným poslancom, ktorí za toto uznesenie zahlasovali.
Mnoho prípadov diskriminácie som zažíval aj ja sám od detstva. Viacero z nich som ale zažil už ako aj poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Posledný prípad bol toto leto, kedy mňa a ďalších slušných ľudí odmietli obslúžiť v reštaurácii. Podobných prípadov, o ktorých médiá často nepíšu, sú však stovky. V realite je segregácia a diskriminácia všade, len ju každý prehliada. Rómov často nechcú zamestnať, aj keď je to vec, ktorú som, ktorú ako komunita, samozrejme, potrebujeme. Niekedy je problém aj s ubytovaním, kde sa často rozlišuje podľa farby pleti, a najhoršia situácia je vo vzdelávaní rómskych detí, ktoré majú byť v budúcnosťou Slovenska, ale rovnako aj našej komunity, od celorómskych tried až po zaraďovanie zdravých detí do špeciálnych škôl, segregácia a diskriminácia je obrovská.
Keďže Slovenská republika je demokratickým a právnym štátom, medzinárodné zmluvy a právne predpisy nestačí len formálne prijať. Je nutné ich dodržiavať a vynucovať a takisto sa podľa nich správať. Z tohto dôvodu podávame uznesenie, v ktorom odsudzujeme všetky prípady porušovania základných práv a slobôd a diskriminácie z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či k etnickej skupine, ktoré sú garantované všetkými vyššie spomenutými právnymi záväzkami, zmluvami, dohovormi či Ústavou Slovenskej republiky.
Zároveň vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby prijala rázne opatrenia na zabezpečenie dodržiavania Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nakoniec zaväzujeme vládu Slovenskej republiky informovať Národnú radu Slovenskej republiky o prijatých opatreniach o stave dodržiavania základných ľudských práv a slobôd v súvislosti s elimináciou diskriminácie z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami do 31. decembra 2024.
Keďže sa jedná o uznesenie hovoriace o ochrane ľudských a občianskych práv, ktoré majú platiť pre každého človeka rovnako, predpokladám, že ani poslanci koalície nebudú mať problém za dané uznesenie zahlasovať. Predsa len sú tu mnohí z ich radov, ktorí posledné volebné obdobie kritizovali žalostný stav ľudských práv na Slovensku.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, predkladám návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k porušovaniu základných práv a slobôd z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, tlač č. 68.
Toto uznesenie ďalej odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Ďakujem aj mojim kolegom za faktické poznámky. Ja sa opriem teraz o termín, ktorý použil pán poslanec Šipoš, a to je termín nová politická kultúra. Tento termín tu zaviedol aktér, konkrétne predseda parlamentu Peter Pellegrini a zatiaľ, bohužiaľ, sme neboli svedkami toho, ako by mala vyzerať nová politická kultúra, keďže vieme, čo všetko prešlo týmto parlamentom v tomto volebnom období.
A ja som to už párkrát spomínal v mojich predchádzajúcich vystúpeniach, politická kultúra by mala byť hlavne o postojoch konkrétnych politikov, podľa ktorých by sa mali správať nielen ľudia v tomto parlamente, teda jeho naj, najbližší súputníci, ale aj ľudia vonku mimo tohto parlamentu, lebo vieme, čo prešlo týmto parlamentom a aká politická kultúra vlastne vyznieva smerom navonok obyčajným ľuďom, ktorí sa budú správať podľa prijatých návrhov zákona.
Ja iba spomeniem Trestný zákon. Takto určite nová politická kultúra by nemala vyzerať a podľa novej politickej kultúry, a mňa to mrzí, že sa to dotýka koaličných poslancov, konkrétne poslancov za stranu HLAS, ale naozaj by bolo veľmi potrebné, tak ako sa postavil Peter Pellegrini v roku 2018 vtedy Robertovi Ficovi a nemal problém zosadiť zo stoličky Tibora Gašpara, tak teraz by sa takisto mohol vzoprieť Robertovi Ficovi a jednoducho by nemal naťahovať Ústavný súd a poslať novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, ja som to už načrtol vo svojej faktickej, oblasť, ktorej by som sa chcel venovať počas môjho prejavu a je to práve Ján Kuciak, ktorý sa venoval častokrát vo svojich článkoch pochybným podnikateľským aktivitám niektorých podnikateľov a zločincov na Slovensku. A dnes práve tak symbolicky rokujeme o návrhu, ktorý by zrejme podporoval aj Ján Kuciak.
A ja verím tomu, že naozaj že aj v koalícii sa nájde dostatok príčetných poslancov, ktorí nemajú problém a nebudú mať problém zahlasovať za takýto návrh zákona, ktorý cieli naozaj na preukazovanie, preukazovanie pôvodu majetku a financií.
Každý z nás určite chápe dôležitosť tohto zákona, ktorý by mal v realite pomáhať pri odhaľovaní nelegálneho konania a najmä, ktorý by mal riešiť zhabanie nelegálneho prijatého majetku a finančných prostriedkov, keď o tom rozhodol súd. Tento zákon, ktorý bol prijatý v roku 2010 s dobrým cieľom, žiaľ, takmer pri žiadnom prípade nefungoval. Ako vysvetlili mnohí právnici, či dokonca aj generálny prokurátor, v realite je veľmi jednoduché zákon obísť tak, aby zločinci nakoniec neprišli o svoj nelegálne získaný majetok. Dá sa to buď účelovým rozdelením majetku podozrivého ešte počas súdneho konania o preukazovaní jeho pôvodu, alebo využitím neobvyklých obchodných operácií. Prípad z roku 2014 nám ukázal, ako sa to v praxi dialo. Na Okresnom súde v Košiciach sa snažili použiť pôvodný zákon o preukazovaní majetku, súd rozhodoval o žalobe za nadobudnutie majetku nelegálnym príjmom. Dozorujúca prokurátorka však musela obžalobu po čase stiahnuť, pretože sa zmenila dôkazná situácia. Obžalovaný si medzičasom rozdelil majetok takým spôsobom, že už nedosahoval zákonnú výšku na začatie konania podľa tohto zákona, ktoré je stanovené na 1 500-násobok minimálnej mzdy. Vďaka tomuto kroku sa súdený človek vyhol preverenie jeho, preverovaniu jeho majetku zo strany úradov a svoje nelegálne získané finančné prostriedky alebo majetok si mohol ponechať. Takáto vec však škodí spravodlivosti v našej krajine, pretože tu máme desiatky tisíc ľudí, ktorí majú čisté svedomie a pracujú, ako môžu, aby si zabezpečili dobrý život.
Na druhej strane tu máme množstvo ľudí, ktorí si robia zo slovenských zákonov doslova trhací kalendár. Každý z nás určite pozná človeka, ktorý robí za minimálny plat, alebo nerobí vôbec, ale napriek tomu si postaví dom v lukratívnej časti mesta, alebo sa premáva na nejakom rýchlom a drahom športovom aute. Takéto prípady nájdeme, bohužiaľ, po celom, po celej našej krajine. A čestných ľudí, ktorí tvrdo pracujú a nikdy za to nič nedostali, to môže motivovať k tomu, aby sa tiež dostali na takéto nelegálne chodníčky. Pretože prečo by mal niekto dodržiavať zákony Slovenskej republiky, keď ľudia, ktorí ich nedodržiavajú, patria medzi najbohatších v krajine? Mnohí ľudia sa potom v našej krajine správajú podľa hesla: kto nekradne, okráda seba a svoju rodinu. Tak to ale v demokratickej krajine v 21. storočí, ktorá si má ctiť zákony a práva, fungovať rozhodne nemá a nemôže.
A práve sfunkčnenie zákona o preukazovaní majetku môže priniesť zlepšenie nielen v tejto oblasti. Zlepší sa aj finančná situácia štátu, ktorý by po novom bojoval nielen za svoje stratené a ukradnuté financie. Sfunkčnenie zákona by zároveň mohlo mať opačný efekt ako prijatie návrhu Trestného zákona, ktorá teraz stojí medzi parlamentom a Ústavným súdom. Novela Trestného zákona zníženými trestnými sadzbami ukazuje zločincom, že sa kradnúť oplatí, pretože tresty za to budú podmienky, domáce väzenie alebo malé tresty vo väzení. Zločincov si teda pozývame do našej krajiny aj zo zahraničia. Naopak, sfunkčnenie zákona o preukazovaní majetku môže práve motivovať ľudí žiť poctivo a dodržiavať zákony, pretože za nelegálnu činnosť im môže štát zhabať majetok a my všetci vieme, že prísť o svoje obrovské majetky je často to, čoho sa zločinci najviac budú báť.
Náš návrh zákona zrušuje fungovanie pôvodného zákona o preukazovaní pôvodu majetku a navrhuje veľké zmeny. Hlavným cieľom je zabezpečenie efektívneho odhaľovania nelegálnych praktík a reálne odnímanie nelegálne nadobudnutého majetku ústavným a teda najmä spravodlivým spôsobom. Konanie v procese sa môže iniciovať dvoma spôsobmi, z úradnej povinnosti, a teda príslušné orgány budú konať aj bez podnetu zvonku, ak budú mať dôvodné podozrenie z nelegálne nadobudnutého majetku, alebo na základe podnetu tretej osoby.
Každý, kto má informácie o nelegálne nadobudnutom majetku, ich môže podať a prispieť tak k spravodlivosti. Navyše, preukazovanie pôvodu majetku a finančných prostriedkov už nebude spočívať iba v konaní vedenom orgánmi činnými v trestnom konaní, ale v dostatočnom zdanení nepreukázaných príjmov aj majetku a tiež vyrubením penále daňovým úradom.
Na záver by som ešte rád, rád zdôraznil, že návrh zákona o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku zďaleka nie je obyčajným nástrojom na boj proti korupcii a nelegálne nadobudnutému majetku či finančných prostriedkov. Je to zároveň veľmi dôležitý nástroj, ktorý posilní spravodlivosť v našom štáte a postupom času dokáže zmeniť naratív, ktorý sa v našej krajine dedí z generácie na generáciu, že kradnúť sa oplatí.
Schválením tohto návrhu pošleme aj jasný signál pre každého jedného čestného človeka v našej krajine, ktorý dodržuje zákon, tvrdo pracuje a platí dane, že žiť čestne sa v našej krajine stále oplatí a že profitovanie z nelegálnych aktivít bude spravodlivo potrestané.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci.
Ja ďakujem aj tebe, Rasťo, za tvoj prejav. Ja si myslím, že v koalícii je stále dostatok príčetných poslancov, ktorí by nemali mať problém zahlasovať za takýto návrh zákona, keďže týmto parlamentom už prešli naozaj bársaké zverstvá, za ktoré nemali problém hlasovať. A tento zákon alebo teda tento návrh zákona cieli za zlepšenie predošlého zákona o preukazovaní pôvodu majetku kvôli jeho súčasnej nefunkčnosti pri odnímaní nelegálne nadobudnutého majetku alebo napomáhaniu riešení podvodov a korupcie na nielen na tých najvyšších miestach.
Preukazovanie pôvodu, tak ako si aj ty vysvetľoval, už nebude spočívať v konaní vedenom orgánmi činnými v trestnom konaní, ale v dostatočnom zdanení nepreukázaných príjmov aj majetku a tiež vyrubením penále daňovým úradom. Tento systém bude efektívnejší ako ten, ktorý priniesol predošlý zákon z roku 2010. Napokon na to upozorňuje aj generálny prokurátor. Podľa tohto návrhu zákona, teda podľa aplikácie tohto návrhu zákona sa doposiaľ riešili iba nejaké susedské spory. Nikdy sa nevedel tento zákon učiniť pri nejakých závažných činoch, kde sa naozaj chceli sudcovia domáhať pôvodu majetku alebo teda financií k dajme tomu pochybným zbohatnutiam nejakých pofidérnych podnikateľov zo Slovenska. Hlavný prínos zabezpečí lepšie odhaľovanie zatajovaných či nezdanených príjmov a na ich základe zabezpečí odobratie nelegálne nadobudnutého majetku správnym a ústavným spôsobom.
Ďakujem ti, Rasťo, za tvoju rozpravu.

(Na začiatku prejavu nefungovalo nahrávanie zvuku.) ...prezidenta, ktorý, voči ktorému vlastne prebiehali aj protesty a žiadali to ľudia. Peter Pellegrini bol ten, ktorý vypočul vlastne ľudí, a bol ten, ktorý zosadil Tibora Gašpara zo stoličky policajného prezidenta. Preto sa chcem obrátiť aj na poslancov práve za stranu HLAS, ktorí v minulosti ústami Petra Pellegriniho tým, že zosadil či už policajného prezidenta, aby za tento návrh zahlasovali.
Aby za tento návrh naozaj zodpovedne zahlasovali, aby sa dostala taká zadosť Jánovi Kuciakovi, lebo verím tomu, ak by Ján Kuciak žil, tak by tento návrh podporoval a písal by o tom, lebo práve tie články, ktoré čítala pani poslankyňa Remišová boli o tom, ako Ján Kuciak písal o netransparentnom zbohatnutí niektorých vplyvných podnikateľov, napríklad o Mariánovi Kočnerovi, ktorý má za lubom naozaj špinavé veci. Verím tomu, že poslanci za stranu HLAS podporia túto túžbu Jána Kuciaka, aby takýto návrh parlamentom prešiel.
Ďakujem pekne.

vymazať nadbytočný prázdny rámček

Ďakujem pekne.
Dnes si pripomíname vraždu Jána a Martiny, novinára, ktorý rovnako písal o pôvode majetku alebo teda o preukazovaní pôvodu majetku, vďaka alebo teda kvôli ktorému bol tento novinár zabitý. Šliapal naozaj tým najvyšším predstaviteľom štátu na päty a písal o chobotnici, ktorá v štáte bola. A je to také symbolické, že práve v deň výročia smrti Jána a Martiny, odvážneho novinára, rokujeme o totožnom návrhu, o ktorom písal aj Ján, Ján Kuciak. Tento zákon je veľmi potrebný pre našu spoločnosť, aby stransparentnilo naozaj aj pomery politikov, ale aj politických nominantov, ktorí sú častokrát podozriví z pochabej podnikateľskej činnosti. A takisto ako moji kolegovia, ja by som takisto chcel vyzvať prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby prestal naťahovať Ústavný súd a poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja ešte raz pripomeniem prezidentskému kandidátovi Petrovi Pellegrinimu, aby prestal pohŕdať Ústavným súdom a poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov.
Ďakujem aj vám, pani predkladateľka, že ste predložili tento návrh zákona, ktorý pri schválení tohto návrhu bude mať veľmi pozitívny vplyv a to nielen na štátny rozpočet.
My sa vlastne snažíme sfunkčniť tento zákon, ktorý od jeho prijatia v roku 2010 v konečnom dôsledku nefungoval, ako mal. Na jednej strane mal tento zákon byť pilierom boja proti korupcii v našej krajine, lebo mal pomáhať odhaľovať protiprávne konania a na druhej strane mal nelegálne získané financie získať späť pre štát. Práve preto by mal okrem iného pozitívny vplyv na štátny rozpočet a preto by sme s ním v realite nemali mať problém, dokonca ani koaliční poslanci. Zákon z roku 2010 však nefungoval, ako mal a v realite riešil iba niektoré susedské spory. Súdy sa ho snažili v niektorých prípadoch použiť, v realite však ľudia zistili, že si stačí rozdeliť majetok a už sa ho nebude dať využiť. Práve z tohto dôvodu je veľmi potrebné tento návrh zákona schváliť, pretože je potrebné sfunkčniť spôsob získavania nelegálne získaných financií pre štát. Zákon do určitej miery mení spôsob, akým štát bude zhabovať nelegálne získaný majetok. Preukazovanie pôvodu či už majetku, alebo financií už nebudú spočívať v konaní vedenom orgánmi činnými v trestnom konaní, ale v dostatočnom zdanení nepreukázaných príjmov aj majetku a tiež vyrubením penále daňovým úradom. Je to určite lepší spôsob, ktorý pomôže väčšej spravodlivosti v našej krajine.