Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem za faktickú poznámku. Áno, súhlasím s vami, že toto som trošku zle podal, takže sa za to ospravedlňujem.
Ja by som ešte, len dodal k tomu, že priemerný čas strávený, či domácich, alebo zahraničných turistov, na Slovensku podľa posledných štatistík ukazuje okolo dvoch nocí. To znamená, oproti iným krajinám sme na tom horšie, takže možno z toho koncepčného riešenia ja budem tiež očakávať odpovede, že, resp. ako udržať si tých turistov tu, lebo dneska som si aj vytiahol poslednú štatistiku. Máme oproti minulosti z predcovidového času stále o 400-tisíc menej zahraničných turistov na Slovensku, čo je dosť veľký problém, a, si myslím, že je to obrovský výpadok príjmu či už pre tých hotelierov, alebo pre tie gastropodniky, aj pre iných.
Takže ďakujem veľmi pekne za poznámku.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi na úvod môjho vystúpenia uviesť, že som presvedčený, že návrh zákona sleduje dobrý záujem, a úprimne si myslím, že rozšírenie sociálnych benefitov pre zamestnancov a ich rodiny je v týchto časoch neustálych nárastov životných nákladov po období obrovskej inflácie, bude určite prínosné a pomôže zamestnancom a ich rodinám.
Rozšírenie oprávnených výdavkov pri rekreačných poukazoch aj na manžela, manželku, deti a rodičov zamestnancov, zamestnankýň určite pomôže napätým rodinným rozpočtom a umožní rekreáciu a zotavenie viacerým členom úzkej rodiny. Tiež to vidím ako prínosné opatrenie pre podporu cestovného ruchu na Slovensku, a teda aj podporu subjektov podnikajúcich v tomto segmente, čo pomôže rozvoju podnikania a zlepšovania ponuky a verí, a verím, že aj v kvality služieb. Slovenské rodiny si v týchto náročných časoch takúto podporu zaslúžia a uvítajú ju. Jedným dychom však musím konštatovať, že sa jedná o dvojsečnú zbraň, nakoľko náklady spojené s týmto rozšírením postihnú celé podnikateľské prostredie, segment cestovného ruchu nevynímajúc. Dovoľte sa mi pri tomto konštatovaní hlbšie zamyslieť a rozobrať túto stránku predkladaného zákona do väčších podrobností.
Podnikateľské prostredie na Slovensku čelí dlhodobo veľkým rizikám a sústavnému zvyšovaniu vstupných nákladov, ktoré im spôsobujú vážne až existenčné problémy, kde už mnohí podnikatelia nie sú schopní túto záťaž zvládať a fungovať tak, aby poskytovali kvalitné produkty a služby, vyplácali primeranú mzdu svojim zamestnancom, zamestnankyniam a zároveň si poctivo plnili, plnili všetky ich záväzky voči štátu, ktoré im v tejto činnosti vyplývajú.
Od roku 2002... od roku 2020 máme tu jednu krízu za druhou, ktorej muselo podnikateľské prostredie čeliť a hlavne to podnikateľské prostredie aj v rámci cestovného ruchu. Začalo sa to pandémiou COVID-19, ktorá sa stala osudovou pre stovky podnikateľov, lebo ja týchto podnikateľov poznám, ktorí museli zatvoriť rôzne prevádzky, a zároveň to pokračovalo nárastom inflácie, kde tie náklady, tie vstupné náklady pre týchto podnikateľov boli aj vyššie ako 500 % na energiách. Ja osobne chodím pravidelne po regiónoch východného Slovenska a absolvoval som už niekoľko stretnutí s drobnými živnostníkmi a rodinnými firmami v segmente malých a stredných podnikov. Od všetkých neustále a dookola počúvam, že očakávajú systémovú pomoc a podporu, aby svoje podniky a zamestnancov udržali a ich podniky a ich podnikanie prežilo. Mnohí z nich sú ale na pokraji svojich fyzických, psychických síl a zároveň na kraji finančných. Pre svoje pre prežitie používali úvery, súkromné úvery, predávali svoj majetok, aby mohli podnikať v tomto segmente ďalej. Víťazom pandémie COVID-19 nebol nikto a môžeme považovať za víťazstvo hlavne to, že sme ju prežili. Víťazom neúnosnej inflácie a energetickej krízy sa stali distribútori a predajcov týchto energií, ktorí dosahovali najvyššiu ziskovosť v ich histórii.
Za hlavnú výzvu cestovného ruchu pokladám zvýšenie a rozšírenie kvality poskytovaných služieb, nie poskytovanie a prijímanie rekreačných poukazov na ubytovanie. Cieľom má byť taká šírka a kvalita takýchto služieb, aby zabezpečila, že nielen domáci, ale aj zahraniční turisti budú radi, budú sa radi vracať na miesta alebo do regiónov, ktoré v minulosti navštívili. Zásadným faktorom pre dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutnosť doručenia zážitku, splnenia sna. To znamená, že tí ľudia, ktorí prichádzajú zo zahraničia alebo naši domáci turisti chcú si splniť svoj sen. Pohľad z makroekonomického aj mikroekonomického hľadiska nám jasne ukazuje, že ak štát spoločne so samosprávou a ďalšími organizáciami cielene a koncepčne pracuje na podpore cestovného ruchu, tak sa mu táto podpora niekoľkonásobne vráti na strane príjmov.
Musím však konštatovať, že rozvoju cestovného ruchu do značnej miery bráni aj dlh voči našej infraštruktúre, je v desiatkach miliárd eur, a tu sú veci, ktoré potrebujeme riešiť urgentne a koncepčne. Pre príklad dobrej praxe v tomto smere nemusíme chodiť ďaleko a stačí sa pozrieť k našim severným susedom. Poľsko vybudovalo modernú novú infraštruktúru, spĺňajúc parametre 21. storočia, a preukázateľne týmto výrazne podporilo cestovný ruch vo svojej krajine. Kvalitná mobilita je jedným zo základov, základov rozvoja cestovného ruchu vo svete, tak ako aj u nás.
Dovoľte mi uviesť aj časť vyjadrení zo stanoviska k rozpočtovým dôsledkom prijatia takého zákona, ktoré poskytlo Ministerstvo financií Slovenskej republiky, a kde okrem iného konštatuje nasledovne: Rozšírenie uplatnenia príspevku na rekreáciu zvýši sumu daňovo oslobodených príjmov o 3 mil. eur, a to pri konzervatívnom predpoklade. Opatrenie sa fiškálne negatívne dotkne hospodárenia obcí, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Taktiež sa predpokladá navýšenie nákladov verejného sektora ako jedného z najväčších poskytovateľov takého príspevku, pri konzervatívnom odhade hovoríme o navýšení o 1,5 mil. eur. Významne sa zvýši administratívna záťaž podnikateľov, u ktorých sa tieto príspevky dali uplatniť. Praktická stránka tejto administratívnej záťaže pre prevádzkovateľov ubytovacích zariadení bude spočívať najmä v zisťovaní, kontrolovaní a vyžadovaní dokladov o rodinnom prepojení medzi ekonomicky aktívnou osobou a jej rodičmi, kde nie je vôbec jasné, aspoň podľa mňa, snáď mi na to odpoviete, keď vás poprosím, ako to majú prevádzkovatelia aj s ohľadom na ochranu osobných údajov robiť.
Záverom môjho vystúpenia by som bol rád, ak by sme si všetci položili zásadnú otázku, či si môžeme, či môžeme zvyšovanie nákladov štátu a ďalšie zaťaženie podnikateľského prostredia v tejto dobe rozvrátených verejných financií dovoliť a že či neexistujú, resp. existujú lepšie a systémové spôsoby pomoci cestovného ruchu na Slovensku.
Cestovný ruch je dôležitá oblasť spolupráce krajín V4 a zaslúži si našu komplexnú pozornosť, ktorá je viac ako potrebná. Potrebujeme formovať nástroje na podporu cestovného ruchu v mestách a v obciach. To znamená, že potrebujeme viac financovať naše mestá a obce, preto chcem vyzvať a poprosiť ministra o predstavenie konkrétnej vízie na rozvoj cestovného ruchu ako celku a nielen týmito čiastkovými riešeniami.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja už iba na záver by som povedal, že ak to riešenie by bolo povedzme ten daňový mix, alebo neviem, s akým riešením príde do budúcna vládna koalícia, ja budem veľmi rád, keď minimálne tie obce a tie mestá dostanú o milióny eur viac do rozpočtu. Lebo povedzme si úprimne, bolo to povedané, mosty, školy, škôlky, Prešov 18 miliónov eur investičný dlh voči školám a škôlkam.
Hovorím, poďme nájsť spoločné riešenie. Ja budem za každé jedno dobré riešenie, ale musíme si uvedomiť, že nemáme veľa času na to, aby sme všetko opravili. A teraz hovorím ako štát ako celok. A to je jedno, že či to ide teraz o koalíciu, alebo ide o opozíciu, ide presne o tých ľudí v tých regiónoch tak, aby na konci dňa nám neutiekli všetci, ale aby sa vrátili, tak ako povedal pán župan, naspäť, tam, kde vyrastali, k rodinám, k starým rodičom, aby tie deti vyrastali so svojimi starými rodičmi. Toto je priorita nás všetkých. A poďme nájsť keď-tak spoločné riešenie tak, aby nedochádzalo k zmene, to je jedno, že či bude o tri roky iná garnitúra alebo tá istá garnitúra, ale aby nedochádzalo k tomu, k výkyvom financovania samospráv ako celku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia a kolegyne, ja už by som len doplnil, čo Janka začala, že ja osobne si myslím, že všetci tu máme spoločný cieľ proste zachrániť tú samosprávu a s tým budeme súhlasiť. Akým spôsobom, možnože tu sa názorovo rozdeľujeme. Ale to je fajn, je to na tú odbornú diskusiu, bavme sa. Je rok 2024, urobili ste prvé kroky. Verím tomu, že v roku 2025, alebo respektíve do ďalších rokov už budeme mať nejaké systematické riešenie, ktoré pomôže každej jednej samospráve.
Ja by som ešte len chcel dať taký hitík k tomu, k dnešnému vystúpeniu, že dnes vyšiel index prosperity a Slovenská republika si pohoršila. Za nami už je iba Bulharsko. Tam sme sa dostali po toľkých rokoch v Európskej únii. Nevyužitý potenciál Slovenska a je mi to úprimne ľúto, lebo tá stagnácia kvality toho obyvateľstva, to je jedno, na východe, na západe, je razantne odlišná. Kým na východe, na juhu ľudia bojujú s biedou, zase na západe je to o niečo lepšie, ale tak či tak nie sme v žiadnej ideálnej polohe.
A opäť, však aj pán župan bude súhlasiť, má k tomu aj dáta, že ľudia nám odchádzajú z krajiny a nechcú sa vrátiť. Ja hovorím, že tá samospráva je kľúčová, je kľúčová, aby tá kvalita škôl, škôlok, infraštruktúra, všetko bolo fakt že na dobrej úrovni. Ja som mal tú príležitosť byť minulý rok v meste Nový Sonč, pán primátor, však vy viete asi, že tá kvalita za tie posledné roky išla tam rapídne hore, že je tam ten obrovský skok proste, čo sa týka budovania tej infraštruktúry a tej spokojnosti. Ja len hovorím, poďme sa priblížiť niekde, kde... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja by som len dodal, že to politikárčenie dnes asi nie je na mieste skrz to, že pomaly všetky obce majú ten istý problém, a to je jedno, či sú to malé obce, veľké obce, okresné mestá, krajské mestá. S tým, že ja pochádzam z Prešova, ja vám poviem ešte raz, nám chýbajú milióny do rozpočtu. Ja rozumiem, čo sa chceme, čo tu chcete dosiahnuť a tak ďalej, ale skôr vidím nejaké riziko to do budúcna toho financovania ako komplexu tých samospráv. Vidím problém v tom, že dneska urobíme jeden krok, ale povedzme v budúcom roku 2025 nám zase budú chýbať ďalšie milióny. To sú tie systémové riešenia. Budú nám chýbať milióny eur na bežnú údržbu, na investície a takto nám budú ďalšie a ďalšie obce, mestá, krajské mestá stagnovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel pochváliť ťa, Marek, k tvojej správe. Ja by som len dodal, že za posledné týždne, ktoré, keď som obišiel obce, mestá, každá jedna obec a mesto mali jedno stanovisko, majú nula eur na investície. Nemajú ako rozvíjať dané obce, či menšie alebo väčšie. Chýbajú kanalizácie, chýbajú čističky vôd. Takže áno, súhlasím s tým, že niečo treba robiť, ale tuná mi chýbajú tie systémové riešenia.
Ďalej by som dodal, že máme obrovský problém so všetkými mostami a vzhľadom na to, že pochádzam z Prešova, poviem len tak, že dnes mesto Prešov by potrebovalo pätnásť miliónov eur na opravu mostov. A my tie peniaze nemáme. A neni tu momentálne pán župan, ale my sme dostali správu aj z Prešovského samosprávneho kraja, my sme dostali správu, že 300 miliónov eur potrebuje len Prešovský samosprávny kraj na opravu všetkých mostov. To je jeden jediný kraj. Preto hovorím, že rozumiem tomu, s čím prichádzate, ale je to málo, je to málo, lebo tu financovanie samospráv alebo vyšších územných celkov je dlhodobo zanedbávané. A to, áno, potrebujeme nájsť všeobecnú zhodu všetci a chceme tieto riešenia nájsť spoločne a nieže niekto dá tuná miliónik navyše, tam miliónik navyše. To nie je systémové riešenie.
Ďakujem.