Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážení, važené kolegyne, kolegovia, bude to teraz poobede, po obednej prestávke trochu ťažšie, ale mňa mrzí, že už tu nezostal pán minister Susko. A nadviažem na to, čím môj predrečník vo faktickej končil, že keď v predchádzajúcom období sa predkladali zákony v skrátenom legislatívnom konaní, tak to bol práve pán minister spravodlivosti súčasný, ktorý to veľmi kritizoval a obhajoval normálny legislatívny proces, klasické pripomienkové konanie. No áno, doba sa zmenila, bohužiaľ, a dovoľte, aby som na úvod mojej, môjho vystúpenia sa ešte trochu vrátil k tým jeho argumentom, ktoré používal vo svojom vystúpení, keď povedal, že aj v predchádzajúcom období bolo v skrátenom legislatívnom konaní predkladaných množstvo zákonov, ale teda padli tu aj nejaké čísla. Ja ich chcem ešte raz zopakovať, pretože sú veľmi dôležité tie čísla. Áno, bolo v skrátenom legislatívnom konaní predložených 107 zákonov, ale z toho 80 z nich boli z dôvodu pandémie COVID-19. A to chcem práve upozorniť na to, že COVID-19 bol mimoriadnou situáciou, dokonca chcem pripomenúť pánovi Suskovi, že sme mali nielen mimoriadnu situáciu vyhlásenú, ale aj núdzový stav. To znamená, že dôvody na skrátené legislatívne konanie v tom období boli. Boli v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. Kdežto oni predkladajú novelu zákona, teda Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní, na ktorý dôvod nie je. Nie je ani mimoriadna situácia, nehrozia Slovensku žiadne závažné hospodárske škody, napriek tomu, že sa nám snažil pán minister vysvetliť, že infringementy, ktoré údajne hrozia, tak majú možnosť spôsobiť vážne hospodárske škody Slovenskej republike, čo mu bolo, samozrejme, aj vyvrátené a nekorešponduje to ani so samotným vyjadrením komisárov Európskej komisie, ktoré v decembri napísali otvorený list a reagovali, samozrejme, na podnet vlády Slovenskej republiky a jasne v tom liste uvádzajú a žiadajú Slovenskú republiku, aby tento legislatívny proces nebol tak rýchly, aby sme nezasahovali do trestnej politiky Slovenskej republiky spôsobom, akým to chcú oni presadiť, teda v skrátenom legislatívnom konaní, a, samozrejme, samotné tie návrhy, ktoré sú predkladané, nekorešpondujú s tým, o čom hovorí aj právo Európskej únie.

Pán minister sa snažil nám vysvetliť, že treba alebo chcú zaviesť primeranosť trestov, a ja sa pýtam, kde boli dvanásť rokov, počas ktorých mali možnosť aj v riadnom legislatívnom procese tú primeranosť trestov predstaviť. Vtedy ich to žiadnym spôsobom nezaujímalo. Ale ja by som sa ho chcel aj opýtať, bohužiaľ tu nie je, ale tak minimálne sa opýtam takto imaginárne, či si myslí, že je primerané, ak, ak niekto za to, že podľa novej teda novely Trestného zákona dá úplatok 500-tisíc napríklad, tak by za to mohol dostať jeden rok alebo možno poťažmo až podmienku. Ja si nemyslím, že to je primerané, no ale chápem tú ich logiku, podľa ktorej toto sú primerané tresty a budú primerané tresty pre mnohých, ktorí sú dnes z tých 130 obvinených alebo čakajúcich v rôznych súdnych pojednávaniach. Z ich ľudí, samozrejme.
Takisto hovoril o nejakej indivil... individualizácii trestov, ale tak ako rovnako už zaznelo aj vo faktických poznámkach, veď dnes už Trestný zákon v § 39 jasne hovorí, že sudca môže na základe rôznych okolností zvážiť výšku trestu, a dokonca za určitých okolností môže ísť aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby. To znamená, že tá individualizácia je dnes umožnená a na to nie je treba meniť tento trestný kódex spôsobom, ako to sa snažia urobiť teda rýchlo a zbesilo v skrátenom legislatívnom konaní.
Pán minister spomenul, že tá odborná diskusia, na ktorú ho tu mnohí vyzývame, že neprebehla a že nebolo umožnené o tom, o tej novele odborne debatovať, povedal, že bolo to prerokované v kolégiu ministra. Tak kolégium ministra je taký interný orgán každého ministra, kde sa radí, má svojich poradcov a, samozrejme, vedúcich svojich divízií, tak rozumiem, že asi tam našli konsenzus, lebo rozkaz znel jasne. Tie pokyny boli jasne dané, čo to má obsahovať, ale v každom prípade to určite nebola odborná diskusia, ktorá by bola na tak závažný zákon, akým je novela Trestného zákona, a ktorým de facto a všetkým tam to je úplne jasné, že za cieľ tejto novely nie je nič iné, iba zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry a pomstiť sa, dokonať tú pomstu, ktorú nám tu tri roky sľuboval súčasný premiér Robert Fico, tak tá odborná diskusia žiadnym spôsobom na nejakom odbornejšom poli neprebehla.
Takže dovoľte pokračovať, ja to len ďalej zhrniem, to, čo sme si tu už za uplynulé dva dni povedali, teda skrátené legislatívne konanie môže byť alebo umožňuje rokovací poriadok vykonať vtedy, pokiaľ naozaj hrozí nejaká, nejaké hospodárske škody. To v súčasnosti nehrozí ani tými infringementami z Európskej únie. Ak je vyhlásená mimoriadna nejaká udalosť alebo okolnosť, to nie je. Ak je ohrozená bezpečnosť štátu, neviem, akým spôsobom by bola ohrozená bezpečnosť štátu tým, že máme súčasne platný Trestný poriadok a Trestný zákon, alebo teda je porušovanie ľudských práv. Toto počúvame veľmi dlho, že tu dochádzalo a dochádza k masívnemu porušovaniu ľudských práv a, samozrejme, sme počúvali o nejakých tridsiatich mýtických rozhodnutiach Ústavného sudu, ale ktoré nikto doposiaľ nevidel. Ja som ich tiež nevidel, už sme sa tu viacerí dotazovali a pýtali, dokonca sme žiadali, opäť to urobím aj ja, pán minister, ukážte tých tridsať rozhodnutí Ústavného súdu. Dokonca v tom vystúpení krátkom pred obednou prestávkou pán minister pripustil, že ani on nevie, či ich je presne tridsať alebo koľko ich je. Tak neviem, či ich aj on videl, ale v každom prípade mnohí z nás nevedia, o akých rozhodnutiach Ústavného súdu hovoria v prípade, na základe čoho sa teda odvolávajú na skrátené legislatívne konanie. Neexistujú žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie. Bolo to preukázané a komunikované niekoľkokrát a ja sa, samozrejme, je tu pán minister Kamenický, ale teda škoda, opýtal by som sa pána Suska, či mu nie je teda trápne tu sedieť a počúvať argumenty a neodpovedať na ne, lebo on určite veľmi dobre vie, že 99 % rozhodnutí Ústavného súdu o porušení základných ľudských práv a hodnôt alebo slobôd, teda ústavných sťažností, smerovalo proti súdom, nie prokuratúre, nie policajtom alebo vyšetrovateľom, pričom jednoznačne dominuje porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ku ktorému dochádza prevažne na okresných súdoch. Teda s výnimkou prieťahových vecí drvivá väčšina ostatných rozhodnutí Ústavného súdu tiež ohľadom alebo teda odhadom cca 99 % smeruje proti súdom najvyššej inštancie, teda Najvyššiemu súdu, prípadne Najvyššiemu správnemu súdu a takmer vo všetkých prípadoch ide o veci, v ktorých už predtým rozhodovali súdy nižšie, teda okresné alebo krajské súdy. A tieto súdy nižších inštancií rozhodovali o tom, čo im niekto navrhol, či prokuratúra, právnická osoba, alebo iný štátny orgán. Takýchto rozhodnutí o porušení základných ľudských práv a slobôd sú každý rok stovky a keby sme to zrátali za mnohé roky existencie Slovenskej republiky, tak tisíce. A podľa tej logiky, ktorú nám tu sa snažia nahovoriť predkladatelia tohoto zákona a podľa tej pomýlenej logiky by sme v podstate teraz mali navrhnúť aj zrušenie všetkých súdov. Ale nemám sa koho opýtať, či taký je plán, a možno pán minister by na to odpovedal, či teda v ďalšom kroku bude navrhovať aj zrušenie všetkých súdov alebo všetkých osôb, ktoré predkladajú svoje návrhy tak, aby tie súdy o nich rokovali.
Všetci veľmi dobre vieme, že dôvody na skrátené legislatívne konanie reálne nie sú a že tým, týmto návrhom zlým, ktorý teda je aj nedemokratický, je za cieľ len zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, pomstiť sa tým prokurátorom, ktorí sa za uplynulé tri roky v spolupráci aj s vyšetrovateľmi, dovolili si vyšetrovať tie najväčšie kauzy, ktoré sa týkali najviac ľudí pochádzajúcich zo SMER-u alebo nejakým spôsobom spojených so SMER-om a HLAS-om. Zásadným spôsobom táto novela a navrhované úpravy, ktoré v nej sú obsiahnuté, zasahujú a menia trestnú politiku Slovenskej republiky.
Pri obhajovaní tejto novely a skráteného legislatívneho konania argumentujú predkladatelia tým, že do značnej miery bol, bol ten návrh prediskutovaný v rámci prípravy novely zákona, ktorú predkladal ešte pán minister Karas, ale tu naozaj chcem podotknúť, že pri tej príprave som bol ešte ja aj vo funkcii ministra a musím povedať, že naozaj vtedy prebehla široká odborná diskusia, ktorá zahŕňala všetky odborné súčasti. Trvalo to naozaj niekoľko mesiacov, možno aj rokov a výsledkom toho bol široký konsenzus, na čom sa dohodli, nie všetky strany súhlasili úplne so všetkom, ale bol to konsenzus, ktorý vyhovoval v značnej miere všetkým zainteresovaným stranám. Bola to naozaj novela, ktorá obsahovo prinášala zmeny, a dokonca hovorila aj o znížení niektorých trestných sadzieb, ale nebolo to tým kľúčovým, tak ako je to v predkladanej novele dnes, kto... o ktorej sa, o ktorej sa bavíme.
Tu a v tejto novele Trestného zákona dominuje zmierňovanie trestností a tá restoratívnosť je síce prezentovaná ako jej súčasť, ale, ale oproti tej pôvodnej Karasovej, keď to tak môžem nazvať, novele, je len nepatrná a zameraná najmä na preferenciu trestu domáceho väzenia.
Čo je veľmi zásadnou zmenou tejto navrhovanej novely Trestného zákona, je zníženie lehôt premlčania trestného stíhania, ktorá v kombinácii so zní... so zvýšením hraníc škody a znížením trestných sadzieb pri majetkových a hospodárskych trestných činoch a tiež pri trestných činoch korupcie zlepšuje situáciu páchateľov trestných činov, a to nielen do budúcnosti, ale aj tých páchateľov, ktorých trestné veci ešte neboli právoplatne skončené. Presne o toto, dámy a páni, ide, aby ľuďom, ktorí sú dnes obvinení, tých... môžme, samozrejme, hovoriť o tých stotridsiatich, o ktorých sme tu už hovorili, ale možno ich je oveľa viac, tak aby týmto ľuďom sa nejakým spôsobom pomohlo, aby tí ľudia a tie trestné činy, ktoré, za ktoré sú možno dnes obvinení, spadli do kategórie, kedy možno budú okamžite premlčané.
V Trestnom zákone je v súčasnosti 125 trestných činov so sadzbou až na tri roky alebo, ak chcete, šesť mesiacov až tri roky, pri ktorých sa skráti premlčacia doba na tri roky, dnes je to päť rokov vrátane majetkových a hospodárskych trestných činov, pri ktorých bude spôsobená škoda do 350-tisíc eur a aj niektorých trestných činov korupcie v základných skutkových podstatách, ktoré sú napríklad podplácanie, nepriama korupcia prijatia a poskytnutie nenáležitej výhody. Pri viacerých trestných činoch novela vyššie uvedené trestné sadzby znižuje a sadzby jeden až päť rokov pri väčšej škode nahrádzajú sadzbou šesť mesiacov až tri roky, čo počet trestných činov so skráteným premlčaním trestného stíhania na tri roky ešte viac rozširuje. To znamená, že mnohé tie trestné činy spadnú do kategórie, kedy naozaj sa môžu zo dňa na deň stať už premlčanými, a tým pádom trestné stíhanie nemá, nemá žiadny zmysel, bude, bude prerušené alebo teda zrušené. No a sam... to je asi jeden z tých cieľov predkladanej novely.
Návrh znižovania trestných sadzieb hovorí aj o tom, že ďalšia hranica od tých 350-tisíc vo výške škody, pri ktorej sa zvýši maximálna hranica, bude 700-tisíc eur, a teraz si povedzme teda príklad, aby tomu pochopili aj ľudia, bežní občania. Keď niekto podplatí niekoho sumou 500-tisíc, aj keď pre mnohých 500-tisíc je nepredstaviteľná výška peňazí, ale teda aby sa nám to ľahšie rátalo, 500-tisíc, dostane za to trest maximálne jeden rok podľa tých nových pravidiel, ktoré navrhuje táto novela. Samozrejme, tá sadzba je teda od jedného roka vyššie, ale povedzme si, že dostane jeden rok. Tak v zásade platí aj to, je to aj súčasťou európskeho práva, že tresty by mali byť primerané a mali by byť odradzujúce. Opýtam sa, je toto odradzujúce pre niekoho, keď si povie, že dobre, tak dám úplatok 500-tisíc a dostanem za to jeden rok. Je to odradzujúce? Ja si myslím, že nie, a rád by som sa na to spýtal pána ministra, aký ma na to, na to názor. Ale toto je, samozrejme, v rozpore aj s európskym právom. To podčiarkujem, je to v rozpore s európskym právom a európske právo jasne hovorí o tých pravidlách, ktoré majú byť dodržané, a jasne hovorí, že tresty mali byť primerané, ale aj odradzujúce.
Ďalej hovoria, že tento návrh legislatívny predkladajú v skrátenom legislatívnom konaní preto, lebo špeciálna prokuratúra je na Slovensku raritou a majú ju iba nejaké dve krajiny Európskej únie. Je to, toto je klamstvo, už to tu bolo spomínané, ale ja to chcem opa... zopakovať, je to klamstvo, ktoré, ktoré vláda hovorí, pretože pokiaľ sa pozrieme na štáty Európskej únie a nielen na ne, tak v podstate väčšina štátov má špecializované prokuratúry. Taliansko, Španielsko, severské štáty a prakticky všetky balkánske štáty, Nemecko, Rakúsko, mohol by som pokračovať. Teda nie je to pravda, že by sme boli v tomto nejakí ojedinelí na Slovensku. A čo je dôležité, napríklad Estónsko teraz predstavilo svoj plán od 1. marca zriadiť špeciálnu prokuratúru. Všade sú to prokuratúry, ktoré sa zameriavajú na nejakú, na nejaký typ kriminality alebo špecifickú trestnú činnosť, presne tak ako je to na Slovensku, a ja teraz použijem slová pána ministra, ktorý to tu povedal, že keď to funguje v iných krajinách, prečo by to nemalo fungovať na Slovensku. Prečo teraz na Slovensku chcú tú špeciálnu prokuratúru tak rýchlo zrušiť? Prečo zrazu teraz po ix rokoch, keď boli vo vláde, a to im nevadilo, že špeciálna prokuratúra fungovala, nemali žiadnu výtku voči jej práci napriek tomu, že vieme, že na čele špeciálnej prokuratúry stál Dušan Kováčik, ktorého prezývali šesťdesiattri : nula, a to preto, lebo 63 skutkov zamietol pod koberec a nula skutkov priniesol ako obžalobu pred súdy. Toto vám nevadí, dámy a páni z koalície, aj keď vás je tu málo? Toto naozaj tieto fakty vám nič nehovoria, že 63:0. Veď prácou prokurátora by malo byť, že teda prinesie súdom obžaloby. Áno, tie súdy potom môžu rozhodovať o tom, či tá dôkazná situácia bola alebo nebola relevantná, a potom nech rozhodujú o tom, aký trest dotyční páchatelia, ak sú z niečoho obvinení, by mali dostať, ale nula skutkov špeciálny prokurátor priniesol pred súdy ako obžaloby. Toto vám nevadí? A teraz, keď nám, nám, naopak, za uplynulé tri roky špeciálna prokuratúra robila svoju prácu a jej výsledkom bolo niekoľko súdnych alebo najväčších káuz a, samozrejme, niekoľko desiatok súdnych konaní, obžalôb a ich štatistika by mohla byť zhrnutá v tom, že ich úspešnosť je 93 % v, teda v obžalobách, úspešnosti obžalôb a dokonca 99 % v súdnych, pardon, vo väzobných stíhaniach. Ja si myslím, že to, to sú rovnako fakty, ktoré by ste mali brať do úvahy. A, samozrejme, to je dôvod, prečo, prečo je potrebné sa špeciálnej prokuratúre pomstiť a prečo ju treba aj takýmto návrhom zákona zrušiť. Zostáva mi veľmi málo času, dámy a páni, chcel by som len teda na záver povedať, v čí prospech je táto novela. No nie je v prospech bežných ľudí, nie je v prospech občanov, ktorí žijú na Slovensku poctivo, slušne a takisto chcú, aby takto žili aj ich deti. Tento zákon je predkladaný v prospech páchateľov trestných činov. Nepomôže to hospodárstvu tohoto štátu, práve naopak, poškodí to hospodárske záujmy a poškodí to aj ľudské práva. Touto novelou, ak bude prijatá v takom znení, v akom je, budú porušené desiatky ľudských práv. Budú budú porušené práva na zákonného sudcu v desiatkach prípadov, ktoré prepadnú do kategórie premlčaných, o ktorých sa nebude ďalej pojednávať, desiatkov prípadov, ktoré odídu zo špeciálnej prokuratúry a pôjdu niekde na krajské prokuratúry. A vieme veľmi dobre, že aj rada prokurátorov sa voči tomu ohradila, pretože nielen kapacitne, ale aj odborne avizujú a upozorňujú na to, že v súčasnej dobe nie sú štruktúry prokuratúry pripravené na to, aby takýto nápor práce mohli, mohli zvládnuť.
Pán minister, stiahnite túto novelu, nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie a je to zlý návrh zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)