Videokanál poslanca

Dobrý deň prajem, dámy a páni. Dovoľte mi, vyjadriť sa k tomuto uzneseniu. Ako prvé by som chcel povedať, že EXPO Dubaj a najmä teda slovenská účasť na ňom bol veľký úspech. Prišlo 600-tisíc návštevníkov, vyše 500 obchodných rokovaní, konkrétne firmy, ktoré z toho ťažili. Mali sme veľký pavilón, vyše 2 200 m² s veľmi slušnou zľavou, ako sme počuli od pána navrhovateľa. A toto všetko bolo pod extrémnou časovou tiesňou.
Totiž keď ja som sa stal ministrom hospodárstva, to bolo začiatkom apríla 2020, tak sme na ministerstve nenašli nič, že doslova nič. V tom čase EXPO malo začínať 1. októbra 2020, teda šesť mesiacov neskôr a my sme tam stáli s holými rukami. Okrem jednej veci, to bola architektonická štúdia za 115-tisíc eur. Spojili sme sa teda s, s ľuďmi z EXPO. Dozvedeli sme sa, že ministerstvo hospodárstva nekomunikovalo v poslednej fáze, ani už len na maily neodpovedali a že sme o ten pozemok, ktorý bol pre Slovensko rezervovaný, kde mal teda stáť ten slovenský pavilón, že sme oň prišli. A, samozrejme, taká štúdia za tých 115-tisíc bola úplne zbytočná.
Jediné, čo sme mali na výber, prenajať si existujúci objekt. To sme spravili a našča... ja som ešte pôvodne rozmýšľal, že vôbec sa nezúčastníme EXPO, ak by naozaj malo byť 1. októbra 2020, ale našťastie niekedy v júli to posunuli o rok, takže na 1. októbra 2021. Mali sme de facto rok na všetky tie prípravy. Kto tam bol, kto to videl, tak chápe, že rok na takéto veci je extrémne krátka doba a navyše EXPO nebolo jediné, čo som riešil. Tak riešili sme vtedy napríklad Volvo alebo Mochovce 3. A kopec, kopec iných vecí ako minister. Správa konštatuje 634-tisíc eur, ktoré mali byť nehospodárne vynaložené. Ja som, bohužiaľ, nemal možnosť sa k tejto správe vyjadriť vopred, lebo keby som tú možnosť mal, tak by som upozornil Najvyšší kontrolný úrad, že síce sme museli doplácať nájomné 329-tisíc eur plus 25-tisíc za oneskorené preclenie. Lebo áno, tie exponáty boli dovezené štyri mesiace neskôr na nas... naspäť na Slovensko, približne štyri mesiace, ale zároveň sme platili za tú prepravu omnoho menej.
To, čo tu držím v rukách, toto, to je tzv. predbežná hodnota zákazky na dovezenie tých exponátov späť. Suma, odhadovaná suma 704-tisíc eur. V tom čase totiž 200 krajín z celého sveta chcelo z Dubaju prepravovať, to sa bavíme o tisíckach kontajnerov a tie ceny vyleteli. Ešte navyše bolo aj celosvetovo, došlo k výraznému spomaleniu svetového obchodu. Kto chce, si môže vygoogliť taký prístav v Šanghaji, kde stovky lodí čakalo celé týždne na vyloženie. Výsledok bol, že ceny takýchto preprav vyleteli do astronomických výšok. Tu som dostal predbežnú hodnotu zákazku, zákazky za 704-tisíc eur. Preto bolo výhodné, že ten, že ten spätný dovoz tovaru sa realizoval približne štyri mesiace neskôr, lebo už to nebolo za 704-tisíc, ale vysúťažená suma bola 249. To znamená, podarilo sa ušetriť 450-tisíc. Áno, 300-tisíc, 329, bolo to skladné. Stále to bolo pre štát výhodné. Túto informáciu NKÚ nemal preto, lebo mi nedal možnosť sa ako bývalému štatutárovi ministerstva hospodárstva vyjadriť k veci. Keby som tú možnosť mal, tak už to v správe predpokladám, že bude napísané.
Takže prvá položka - 115-tisíc vyhodené do vzduchu, vďaka pánovi Žigovi, môjmu predchodcovi, ministrovi Žigovi, ktorý vo veci EXPO neurobil vôbec nič. Ďalších 320-tisíc, áno, boli vyššie náklady, ale oproti tomu stála omnoho nižšia suma za tú skutočnú prepravu. Ostáva ubytovanie 164-tisíc. No priznávam a za toto preberám politickú zodpovednosť, i keď neviem, čo to konkrétne znamená. Ale áno, v tej evidencii bol zjavne zmätok. Ale tá podstata veci, to znamená, ministerstvo hospodárstva prenajalo celkovo 8 apartmánov. Na tom, na tom našom pavilóne robilo približne štyridsať ľudí. Však ako predpokladám, každý súdny človek chápe, že tí ľudia niekde bývať museli, a teda aj niekde bývali. A ja som, teda sa som dohliadol na to, aby tie ceny boli primerané, aby tam neboli žiadne predražené nájmy. To neboli, tých 8 apartmánov na 6 mesiacov skrátka malo tú cenu, ktorá už bola spomínaná. Zároveň, áno, priznávam, v evidencii je, teda bol zmätok. Snáď nečakáte, že minister hospodárstva bude chodiť kontrolovať, komu kedy boli vydané kľúče. Takže stalo sa. Áno, to beriem. Ale to neznamená, že tie peniaze boli prehajdákané, prešustrované alebo nehospodárne minuté. Tí ľudia museli niekde bývať.
No tak teda ak niekde naozaj vznikla že reálna škoda, je to 115-tisíc za architektonickú štúdiu môjho, kt... ktr... ktoré zadal môj predchodca Peter Žiga a pán predklad... pán navrhovateľ, ja som veľmi prekvapený, že odo mňa žiadate túto sumu. (Povedané so smiechom.) To je naozaj na smiech. Na smiech je toto celé, hej? Ale však k tomu ešte dojdem, že žiadate odo mňa nejakých 115-tisíc a takisto tých 164, čo máte v pôvodnom uznesení žiadate odo mňa dvakrát. Keby ste si prečítali riadne správu, tak by ste zistili, že to žiadate dvakrát.
Výsledok tohto môjho konania, že teda som vždy dbal na to, aby sme veci kúpili čím lacnejšie a čím hospodárnejšie. A áno, ešte raz priznávam. V niektorých evidenciách bol zmätok. Áno. Na základe tej extrémnej časovej tiesne, iné krajiny sa pripravovali na EXPO tri roky. My sme mali na to reálne rok. Tak áno, stalo sa, že napríklad stánok sme otvorili dva dni neskôr. Nie 1. októbra, ale tretieho. Alebo stalo sa, že v tom vydávaní kľúčikov, bol, bol, nebolo to riadne vedené, tak potom ku koncu dali nejakého, áno, chudáka kuchára, mu dali to podpísať, on to somár podpísal. A výsledok je, že štát teraz od neho a ja teda dúfam, že ten kuchár tento spor vyhrá, vymáha asi za dva týždne, čo tam býval 36-tisíc eur. To je jeden príklad, takýchto je tam viacero.
Takže toľkoto k tomuto. A ešte raz. Najväčšia položka z tých akože nehospodárne použitých peňazí 329-tisíc, áno, boli to náklady navyše, ale zároveň tá preprava nestála 704, ako bola predbežná hodnota zákazky, ale 259, ako bola vysúťažená suma. Toto je kľúčové.
No mal som hodinovú tlačovú besedu k tomuto, kde som aj všetkým novinárom povedal: Budem tu stáť do poslednej otázky. Všetko sa pýtajte, ja vám na všetko veľmi rád odpoviem. Mám tu teraz ešte niekoľko poznámok, čo pred tým, ako budem pokračovať, čo pán navrhovateľ spomenul, slovenské pivo nebolo na pavilóne. No nebolo. Toto bolo nad naše sily. Ja som to už vysvetľoval na tlačovej besede. Hovoríte, že ste ju počúvali. Možnože nie dostatočne pozorne, lebo potom by ste to tu nespomínali. Ale naozaj pri maximálnej snahe nebolo možné doviesť nejaký alkohol do Dubaja, ktorý by predtým už nebol zalistovaný u jednej z dvoch spoločností dubajských, ktoré majú licenciu. Iba dve spoločnosti môžu dovážať do Dubaju alkohol vôbec, iba dve. A žiadna z nich nemala slovenské pivo a keď sme chceli, aby to zalistovali, aby si to zobrali do sortimentu, tak to jednoducho odmietli, lebo že to je strašne drahé. Aj tak sme sa o to skúšali, ale toto nešlo, ako nejde všetko. Človek aj keď je ministrom a podpredsedom vlády, keď si povie, že zajtra slnko nevyjde alebo keď si povie, doveziem slovenské pivo do Dubaju, tak nemusí sa všetko zadariť.
Potom ste hovorili pán navrhovateľ doslova, že teda pol milióna eur z tržieb reštaurácie išlo prevádzkovateľovi. No šak to je logika, nie? Keď niekto prevádzkuje reštauráciu a má tam tržby a predáva tam produkty, tak, samozrejme, že z tržieb, tie tržby sú jeho. A otázka je, že prečo to išlo z účtu ministerstva hospodárstva. Ja vám, nie vy ste hovorili, najprv vysvetlím toto, že dôvod bol ten, že iba ministerstvo hospodárstva mohlo mať registračnú kasu. Nikto iný. Prevádzkovateľ reštaurácie nemohol mať registračnú kasu, mohlo to mať iba ministerstvo hospodárstva. To znamená, všetky tie halušky, ktoré sa tam predali, mimochodom s pravou ovčou bryndzou, lebo tú som ja osobne vo vládnom špeciáli tam doviezol. Bryndza ovčia bola pravá. No takže, takže jednoducho nemohlo, ten, ten prevádzkovateľ reštaurácie nemohol inkasovať priamo, musel, mohlo inkasovať iba ministerstvo hospodárstva, a preto úplne logicky, všetky tržby išli na neho. Mimochodom, áno, vy ako aj spomínate, on nejaké peniaze nevyplatil, ale aj ministerstvo hospodárstva nevyplatilo jemu vyše 130-tisíc eur. Áno, tu musí dôjsť k urovnaniu sporu, preto som to aj na tej mojej tlačovej besede navrhol, že ten úspech dubajský bol natoľko veľký, natoľko významný.
Rozpočet, to ste zabudli spomenúť, ale rozpočet bol podkročený. Namiesto 8,7 to celé stálo 7,7, ja som ušetril Slovenskej republike milión eur oproti rozpočtu. Namiesto 8,7; 7,7. No šak ja som zvedavý, kedy ušetríte vy niečo, keď budete za niečo niekedy zodpovedný a keď budete mať niečo realizovať. No ale toľkoto teda k tomu.
A teraz celkovo musím ale povedať, že mňa teda dosť prekvapuje, že SMER dal návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze, kolegovia, lebo jak som si pozrel v záznamoch, niečo som aj osobne zažil, tak dokopy, ja som našiel päť kontrol. Na ministerstve hospodárstva za posledné roky. Päť kontrol Najvyššieho kontrolného úradu. Ani raz ste nedošli s mimoriadnou schôdzou. Ani raz. Napríklad keď sa kontrolovalo za roky 2016-2018, to boli, to bola vláda Roberta Fica. Členom predstavenstva spoločnosti MH Management, tá patrí na 100% štátu, bol pán Gedra. No tak zrazu za tie roky sa znížil, znížilo množstvo peňažných zdrojov, za tri roky z 39 miliónov na 4. Tomu sa hovorí tunel. MH Management mal na účte 39 miliónov pri nástupe vášho nominanta pána Gedru na MH Management a ku koncu už iba 4 milióny. A čo sa stalo s tými peniazmi? No tak 30 miliónov z týchto peňazí išli na právne služby a zastupovanie v súdnych sporoch, 19 miliónov napríklad boli uhradené pánovi Bžánovi. Toto EXPO sú drobné, počúvajte, takto sa, takto sa to robí, 19 miliónov pán Bžán za dokopy nič. Tam v prípade spor tých ohľadne Gabčíkova, 19 miliónov za... (Reakcia z pléna.) Ja som vám neskákal do reči. Devätnásť miliónov za právne služby. A teraz si predstavte, že účastník sporu, jeden účastník bola, bola spoločnosť MH Management, ktorá patrí na 100 % štátu a spravuje ju ministerstvo hospodárstva a druhý účastník sporu bolo samotné ministerstvo hospodárstva. Tak ministerstvo hospodárstva za ten istý súdny spor platilo 200-tisíc eur, 200-tisíc eur platilo ministerstvo hospodárstva za súdny spor ohľadom Gabčíkova. Zastupoval ju, to ministerstvo zastupoval pán doktor Martin Bednárik, ktorý ma mailovú adresu bednarik@bžan.sk, teda bzan. Čiže z tej istej kancelárie ministerstvo hospodárstva platilo 200-tisíc, MH Management platil 20 miliónov, za to isté, 200-tisíc a 20 miliónov. Rozdiel 19,2.
Idete zvolávať mimoriadnu schôdzu, aby pán Gedra zaplatil, lebo to sú ukradnuté peniaze, hej. Lebo štát za to nedostal nič, za tých 19,2 milióna rozdiel. Lebo právne zastupovanie už dostalo ministerstvo hospodárstva za 200-tisíc. MH Management platil 20 miliónov. Bude mimoriadna schôdza? Alebo firma Port service, to už je trošku staršie, ale je to strašne fikané. To sa roky súdilo. V tom čase predseda predstavenstva Port service bol Pavol Pavlis, tiež niekedy potom bol minister hospodárstva, váš nominant, momentálne ho máte na Úrade pre metrológiu. Normalizáciu, metrológiu, skúšobníctvo, áno. Tak tento pán Pavol Pavlis bol predsedom predstavenstva Slovenské plavby a prístavy, žaloval ministerstvo hospodárstva, teda vtedy ešte Fond národného majetku a, a niekoľko dní neskôr Robert Fico ho nominuje ako zástupcu do Fondu národného majetku. A pán Pavlis podpísal čestné vyhlásenie, že nevykonáva činnosť, ktorá by bola v rozpore so záujmami fondu. Samozrejme, úplne jasný konflikt záujmov. No ale čo je pointa, vtedy už mal, ten súd už bol vyhratý. Len vtedajší generálny prokurátor. Takto, Fond národného majetku ten súd vyhral, nieže bol vyhratý, reálne ho vyhral na Najvyššom súde Slovenskej republiky. A potom vstupuje do hry pán Dobroslav Trnka a jeho námestník Ladislav Tichý a dali mimoriadne dovolenie a znovu sa ten spor rozbehol. Zároveň MH Management vymenil dovtedajšieho právnika. Dovtedajší právnik inkasoval 4 milióny za štyri roky zastupovania. A dal to novému právnikovi, pánovi Dvoreckému. A pán Dvorecký išiel jeden jediný krát na súdne pojednávanie a inkasoval, tipnite si koľko. Aby sme teda neboli za trochárov, 8 miliónov, 8 miliónov za jedno jediné pojednávanie inkasoval právnik, ktorého najal člen predstavenstva MH Management. Fond národného majetku sa premenoval na MH Management, najal tohto pána doktora Dvoreckého a ten za jednu jedinú návštevu inkasoval 8 miliónov eur. Celý Dubaj toľko nestál. Šesť mesiacov makačky, 40 ľudí a naozaj že významná reprezentácia Slovenska vo svete, stála menej ako jedna jediná návšteva doktora Dvoreckého na Najvyššom súde. Tak toľko k MH Managementu.
Ale mali sme aj ďalšie kontroly. ISKRA, to bol informačný systém pre krízové riadenie. Ministerstvo hospodárstva ešte v roku 2013, kto tam vtedy z vás bačoval? Oný Jahnátek. A tuto kolega Žiga po ňom pokračoval. Úplne nezmyselné, zbytočné, nejaké zariadenie na neviem čo ani, 24 miliónov. Tak nebudeme trocháriť. 24 miliónov, minulo sa 8. Samozrejme, celý systém bol komplet zbytočný a NKÚ konštatovalo, že to je ukážkový príklad plytvania so štátnymi prostriedkami. A túto vec postúpili orgánom činným v trestnom konaní. Čo pri Dubaji nikto nič nikam nepostúpil, ani sa nekonštatuje, že to je ukážkový príklad. Ale nemali dosť veľa informácií, lebo ma neoslovili, tak niektoré veci tam chýbajú. Čiže druhú kontrolu vykonal NKÚ kvôli tejto Iskre. Osem miliónov vyhodených von oknom. Ukážkový príklad plytvania so štátnymi prostriedkami a SMER čo robí? Zvolá mimoriadnu schôdzu, žiada peniaze od pána Gedru, tej je mimochodom teraz na úrade vlády, hej. Nič také.
Máme aj tretí príklad, hej. A tak jak som hovoril, kontrolóri svoje zistenia odstúpili na ďalšie správne konaniu, konanie úradu vlády, ale aj na prešetrenie orgánom činným v trestnom konaní. Mochovce, tam kontrolujú iba maličký zlomok, v tých Mochovcach, Mochovciach, a teda aj tam píše v správe Najvyšší kontrolný úrad, identifikoval veľmi závažné zistenia a existuje riziko ešte rozsiahlejších ekonomických škôd. Lebo kontrolovalo iba 3,3 % zazmluvnených prostriedkov. Mimochodom tie Mochovce, počúvajte, tam ministerstvo hospodárstva nemalo ani len svojho človeka, až ja som ho tam musel dať. Ten pán, čo tam robil projektové riadenie, nejaký španiel, za skromných, za 32-tisíc mesačne, sa neunúval chodiť do roboty. Kde bol vtedy dohľad, napríklad zo strany štátu, ktorému stále patrí ešte tretina. Až my sme museli prísť, dupnúť si, že ten človek bude vymenený. My sme inštalovali človeka, ktorý chodil tam kontrolovať a tak ďalej. K tým slovenským elektrárňam sa ešte vrátim.
Na ÚRSO bola takisto kontrola Najvyššieho kontrolného úradu. Píšu vo svojej správe: porušenia rozpočtových pravidiel finančnej kontroly či pri nakladaní s majetkom a pri verejnom obstarávaní považujú kontrolóri v prípade ÚRSO za tak závažné, že ich predseda odstúpil túto vec orgánom činným v trestnom konaní. Kto bol vtedy na ÚRSO? Kto tam bačoval? Jahnátek, váš nominant. Kde vtedy bola schôdza? Zvolajte teraz schôdzu. Poďme sa baviť o Jahnátkovi, ako bačoval najprv na MH, po ňom tam kolega Žiga a predtým ešte na ÚRSO.
No a ešte piata kontrola, ktorú som si tu stihol vypísať. Investičná pomoc, regionálne rozdiely. V roku 2018 NKÚ spracoval štúdiu o tom, že investičná pomoc pre západné Slovensko predstavovala 44 % celkového objemu a výška čerpanej investičnej pomoci za obdobie 10 rokov, nemala preukazný vplyv na znižovanie regionálnych rozdielov. A dokonca Žilinský kraj, ktorý zaznamenal, že najviac, najväčší podiel tak mal ešte pokles v HDP v porovnaní s ostatnými. Až ja som musel prísť, aby investičná pomoc naozaj išla tam, kam patrila. Viete, vo vedení SMER-u vtedy boli traja kapovia, Paška, Žiga a Raši. Traja Košičania. A čo spravili pre Košice? Dotiahli Jaguar Land Rover do Nitry, kde už vtedy bol dostatok pracovných miest. Do Košíc musel prísť Bratislavčan, aby, aby tam išlo to Volvo.
Čiže toľkoto spomenutých päť prípadov. Päť kontrol NKÚ. Päťkrát veľmi závažné zistenia. Nebavíme sa o, že 25-tisíc preclenie, 2-tisíc nevrátená záloha, nie, my sa bavíme o miliónoch, o desiatkach miliónov. Jedna jediná návšteva právnika za vašej vlády stála viac ako komplet celý Dubaj. Toto sú dôležité zistenia.
No a mám ešte jeden príklad, pre konanie, lebo nie len to, čo sa urobilo, ale aj to, čo sa neurobilo, hrá pomerne veľkú rolu. A to je predkupné právo tých investorov, keď štát privatizoval. Nechal si 51 %, tých zvyšných 49 % niekomu patrilo. Tak napríklad ja som urobil to, že 49 % Východoslovenskej energetiky, ktoré patrili nemeckému RWE, bolo predaných nemeckému E.ON-u. Štát teda naďalej si nechal svoj 51 % podiel. A za tento predaj, za to, že štát dal súhlas na tento predaj, z toho nemeckého RWE na nemecký EON, som vypýtal pre, do štátnej kasy 35 miliónov eur. 35 miliónov eur. Alternatíva by totiž bola, kúpiť to celé, ale bolo to strašne drahé. Robert Fico takejto situácii čelil trikrát. V prípade Stredoslovenskej energetiky, kedy 49 % z niekoho išlo na český, od niekoho, asi Francúzi to vlastnili, išlo na český EPH. Potom pri SPP Distribúcia to isté, od Gaz de France a nemeckého Ruhrgas sa mi zdá, išlo to na EPH tých 49 %. Ani tam, aj tam dal súhlas, aj pri prvom dal súhlas, aj pri druhom dal súhlas a pri slovenských elektrárňach tiež dal súhlas. Trikrát dal súhlas. No koľkokrát vybavil do štátnej kasy a koľko? Trikrát nula, pán Kaliňák. Trikrát nula. Ja som jedenkrát vybavil 35 miliónov, 5-násobok celého Dubaju alebo 4-násobok. Viete, takto sa hospodári s peniazmi. A práve pri tých Slovenských elektrárňach Robert Fico dal súhlas na to, že sa to prevedie, z dnešného pohľadu za smiešnu sumu, za 150 miliónov. Dnes vďaka Robertovi Ficovi, Slovensko mohlo vlastniť a nevlastní dve tretiny Slovenských elektrární. Vlastníme len tretinu, nič tam nemôžme do toho hovoriť. Manažérska kontrola bola odovzdaná pri tejto škandalóznej privatizácii v roku 2004 za čias Ivana Mikloša, to tiež treba povedať, a Robert Fico mal šancu to zvrátiť v 2013 roku. Mohol, vtedy mohol povedať, nie chlapci, toto berie späť slovenský štát. Robert Fico mal plné ústa národno-štátnych záujmov. No a vtedy mohol, doslova že za babku, za 150 miliónov eur mohol získať ďa... minimálne ďalšiu tretinu do štátneho vlastníctva, dnes by mal štát dve tretiny a nespravil to. Ja si tak občas kladiem otázku, že tak ako prečo to asi tak nespravil, ale to nech zodpovie on. No. Takže Robert Fico trikrát dal súhlas nejakým cudzím firmám na prevody, trikrát inkasoval nulu, ja som dal jedenkrát súhlas, vypýtal som si 35 mil. a mimochodom, 10 mil. z tých 35 išlo na výstavbu parku v Rimavskej Sobote, priemyselného parku, už sa stavia, ďalší príklad toho, ako treba znižovať regionálne rozdiely. Robotu treba dotiahnuť tam, kde je najväčšia nezamestnanosť, a to je Rimavská Sobota. Žiadne také, že ľudia majú chodiť za prácou. Ne, ne, ne, práca musí chodiť za ľuďmi a počas môjho ministrovania teda okrem už spomínaného Volva pri Košiciach, máme ešte Záborské pri Prešove, máme Sabinov, máme Rimavskú Sobotu, štyri priemyselné parky.
No tak si teda kladiem otázku, že čo to teda vlastne chce byť, že vy idete takto tunák mimoriadnu schôdzu a, a keď päť kontrol predtým ste odignorovali a tam išlo o stokrát vyššiu sumu celkovo, no že čo, čo vás tu teda ako na tom, čo môže byť ten dôvod. A jediné, čo mi napadlo, že potrebujete prekryť tie svinstvá, ktoré tu teraz páchate. Čaká nás najvyššie zvyšovanie daní v histórii Slovenska. Akože ten balík, páni koaliční poslanci, to, čo máte v pláne, to je riadna okrádačka. Všetkých, ktorí v tejto krajine tvoria hodnoty, idete skasnúť. Ale že všetkých. Okrem toho ešte idem zo.. idete im aj zobrať to, aby si, možnosť, aby si mohli šetriť na dôchodok. Toto masívne poškodí slovenskej ekonomike. Masívne.
Neviem, či ste už boli plnoletí v čase, keď ja som robil daňovú reformu, ale naštudujte si tie čísla, pán Kaliňák. Naštudujte si ich. V roku 2003, teda rok pred zavedením daňovej reformy, bol súčet všetkých základov dane, všetkých právnických osôb, približne 100 mld. korún. A v roku 2005, rok po zavedení daňovej reformy, teda s odstupom dvoch, od 2003 do 2005, za dva roky tento súčet všetkých základov dane stúpol zo 100 mld. na 192, na takmer dvojnásobok. A viete prečo? Nie kvôli rovnej dani. Lebo sme zrušili daň z dividend. Váš Kažimír, vtedy minister financií, ju zaviedol vo výške 7 % a vy ju teraz idete zvýšiť na 10 %, lebo vy si myslíte, že keď zvýšim sadzbu zo 7 na 10, tak budem aj v tom pomere teda o polovicu viac inkasovať. Nebudete. Firmy vám to platiť nebudú. Ale keď sme zrušili daň z dividend, tak zrazu základ dane právnických osôb počas dvoch rokov sa zdvojnásobil. To sú tvrdé dáta, nájdete to na stránke štatistického úradu alebo na stránke daňového úradu. Zdvojnásobil sa základ dane, to bola, to bola tá iskra a ten, ten, tá skutočná podpora ekonomiky. Lebo ľuďom sa, firmám sa alebo majiteľom firiem sa neoplatilo tie peniaze kade-všade cez Cyprus a neviem čo čistiť. A vy to teraz idete zabiť. Už ste akože hodne dokaličili tú rovnú daň a teraz to idete robiť ďalej. Preto sme, preto sme na predposlednom mieste v Európe, lebo vy ničíte ekonomiku.
Hádam nemyslíte vážne, prosím vás pekne, že za to, že 40 ľudí nepísalo poctivo, kto, kedy tam spal, že, že kvôli tomu je Slovensko na predposlednom mieste. To nemôžete myslieť ani vážne vy, aj keď ste schopný ako veľa rôznych výrokov. Nie, to že sme na predposlednom mieste je, že vy beriete hodnoty tým, ktorí tvoria, a dávate ich tým, ktorí netvoria. Celé vaše konsolidačné úsilie, ktoré tu dnes idete akože teda robiť, je len o zvyšovaní výdavkov. Vy nešetríte nikde. Nikde nešetríte, nič neznižujete. Ani počet úradníkov, ani žiadne nejaké dávky, nič neprehodnocujete, nikde sa nezamýšľate, či štát by náhodou musel niečo robiť, nerobiť alebo niekde platiť menej. Nie. Jediné, čoho ste schopní, pýtať viac peňazí. Nie čo pýtať, žmýkať. Žmýkať viac peňazí od ľudí, ktorí tvoria hodnoty. Chápem, vy musíte mať v náplni vašej práce a politickej ideológii, že fuj, tí hnusní podnikatelia, ktorí vás mimochodom živia, hej, tak musíme ich skasnúť. Každý, kto tu zarába, každý, kto sa hýbe, a každý, každý, kto si dovolí mať trochu viac ako ostatní, tak toho pekne skasneme až, až ho to omrzí, až tie hodnoty tvoriť prestane alebo ich bude tvoriť inde. Pre toto je Slovensko od konca druhé v Európe. Pre nič iné, pán Kaliňák.
Mám posledných 40 sekúnd, ja sa tohto divadla spolu s mojimi kolegami zúčastňovať nebudem, my teda vás opustíme, ja vám prajem plodnú debatu, páni, plodnú, držte sa, hľadajte skutočne riešenia pre krajinu, vy máte kľúče od miešačky a tí medzi vami, čo sú teda že chytrejší a, a trochu ešte dokážu aj, aj sa zamyslieť nad niečím, tak budete vidieť o štyri roky, Slovensko ostane tam, kde je, touto vašou politikou, keď budete len a len rozdávať a žmýkať tých, ktorí tvoria hodnoty.
Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)