Videokanál poslanca

Pán predseda, chcem vás poprosiť povedať nám informáciu, ako to bude s obednou prestávkou, aj s dnešným rokovaním. Neviem presne. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja by som sa chcel ešte na chvíľku vrátiť k hypotékam a poprosiť pána Kamenického, keby mi venoval tieto dve minúty. Budem naozaj stručný. Ďakujem pekne za vašu pozornosť. Očakáva sa, že úroky teda stúpnu na tie štyri percentá. Niekto mal jednopercentný úrok doteraz, stúpne mu to na štyri, čiže o tri percentuálne body, na päť, stúpne mu to na päť o štyri percentuálne body, z toho tri štvrtiny zaplatí štát, jedno percento si platí on. Čiže on vlastne bude efektívne platiť dve percentá, zvyšok platí štát. Teraz ale tá banka nezvýši, nedá úrok na päť percent, ale dá úrok na desať. Predstavte si to len ako príklad, že však obchodná politika, môže si ona sama určiť. V normálnom prípade ten klient okamžite ide k inej banke, ktorá mu dá tých päť percent. Lenže, teraz nedostane tú bonifikáciu, keď pôjde k inej banke. Čiže dá to na desať nejaká z tých veľkých bánk a doteraz to bolo to jedno percento, ide to na desať, takže plus deväť. Z toho tri štvrtiny, keď zaplatí štát, tak jednu štvrtinu, to je nejakých 1,75 %, si bude platiť ten klient. Preňho to vlastne ide z jedného percenta na 2,75, ešte stále menej, ako by dostal v inej banke. Čiže jemu na úkor štátu sa oplatí ostať v tej banke. A toto je veľmi nebezpečné. Nebudete platiť iba pár ľuďom. Máte milión úverových zmlúv, z toho je 600-tisíc ľudí, čo majú tie úvery, predplácate. Budete do nejakých 2 300 eur príjmu preplácať, možno budete 400-tisíc eur hypoték, 400-tisíc hypoték dotovať a takmer vždy to bude maximálna čiastka. Už len toto vám rozbije kasu tak, ako tá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pani Vaľová, ja odkážem všetko, čo ste hovorili o pánovi Miklošovi, ja mu to odkážem a chcem spomenúť dve veci. Ďakujem pekne mimochodom za, za to množstvo podporných príspevkov. Chcem spomenúť dve veci.
Pán Kamenický, na plyn idete dať 1,15 miliardy eur na dotáciu plynu. Minulý rok stúpli dôchodky o 23 percent, budúci rok stúpnu o ďalších vyše troch percent, k tomu bude 300 eur príplatok mimoriadny pre všetkých dôchodcov, k tomu ešte trinásty dôchodok, budúci rok to bude 606 eur. Prečo, prosím vás pekne, je absolútne tabu, že cena plynu nesmie stúpnuť ani o cent. Však ja nehovorím, že má sa zdvojnásobiť, ale už keby ste, už keby cena plynu stúpla o napríklad desať alebo o pätnásť percent, toto neublíži nikomu, lebo však aj tie príjmy ľudí stúpli o viac ako pätnásť percent. Priemerná nominálna mzda za posledné tri roky rástla o 27 a tak ďalej. Čiže čo keby ste spravili to a to sa dá spraviť a veľmi rýchlo, že na 80 percent minuloročnej spotreby by ste dali cenu, ktorá je len o desatinu vyššia, to znesie každý a povedzme cenu, ktorá by bola o tretinu vyššia, by ste dali na to, čo je nad 80 percent minuloročnej spotreby. Veď toto by bolo predsa rozumné, nikomu, nikoho to nezabije a tam, tam máte, tam máte možnože 50-násobok toho, čo dostanete na dani z divident.
Druhá vec sú hypotéky. Mám už málo času, ale bankám tým, že ste zafixovali tých ľudí v tých bankách, nemôžu sa z tej banky pohnúť preč, tak banke sa oplatí až na 7 percent dvihnúť úrok, lebo tri, tri, tri percentuálne body, tri štvrtiny z toho navýšenia financujete vy a do tých 1 800 euro ročne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak dobrý deň prajem, dámy a páni, využívam túto možnosť vystúpiť k rozpočtu a som rád, že pán minister financií prisľúbil teda, že bude reagovať na... (reakcia z pléna: „Lex konsolidácia.") podnety, lex konsolidácia. Ja teda by som sa chcel zamerať na tri veci, a to začnem daňou z dividendy, idete ju zdvihnúť zo 7 na 10 %. Tie príjmy, ktoré odhadujete, sú dosť skromné, má to byť 5,3 mil., v ďalšom roku 9,9 mil. a potom teda v treťom roku očakávate alebo v treťom roku od zvýšenia 15 mil. eur. Pán Kamenický, stavím sa s vami, že tieto príjmy nedosiahnete, preto lebo firmy sa tejto dani budú vyhýbať. Teraz odbočím trochu do histórie, bolo to presne pred 20 rokmi, kedy tento parlament, ja som sedel tam hore na balkóne, schválil rovnú daň, 19 % sa schvaľoval akýkoľvek príjem, akákoľvek výška, akýkoľvek subjekt a súčasťou tejto daňovej reformy bolo aj zrušenie dane z dividend. No a keď sa teda vžijete do kože vlastníka firmy, ktorý teda povedzme vlastní eseročku a v tejto firme zarobí milión, či už korún alebo eur, to je jedno, takže zarobí tam milión, tak do konca roku 2003 musel platiť najprv 25-percentnú daň z príjmov právnických osôb, z toho milióna mu teda ostalo 750-tisíc a z tých 750-tisíc musel zaplatiť ešte 15-percentnú daň z dividend, to bolo niečo vyše 100-tisíc, a Slovensko sa týmto radilo medzi asi takú najlepšiu tretinu krajín Európskej únii, čo sa týkalo zdaňovania z tohto pohľadu. Teda nielen samotná daň z príjmov, ale sam... ale daň z príjmov právnických osôb v kombinácii s daňou z dividend. Od 1. januára 2004 táto kombinácia znamenala, že vlastník firmy zaplatil 19 %, to zaplatila tá jeho firma, a on platil nula. Čiže z čistého príjmu, z toho, z toho príjmu, čo zarobila tá firma, mu neostalo šesťsto, odhadom, 630-tisíc, ale ostalo mu 810. Týmto sme sa dostali na prvé miesto v Európe, to je tento červený stĺpec. (Rečník ukázal do pléna hárok papiera.) To je asi jedna z mála vecí, kde Slovensko bolo prvé miesto v Európe, lebo za tých dvadsať rokov sme sa prepracovali hlavne na chvost. Ale tu bolo Slovensko do konca roku 2003, tu bolo od januára 2004. Toto spôsobila rovná daň. Aj vy aby ste videli, pán minister. (Rečník obrátil hárok papiera smerom na navrhovateľa.)
Čo sa stalo? Firmy si povedali, neoplatí sa nám čistiť, prať alebo daňovo optimalizovať peniaze cez rôzny, cez rôzne účty ´offshore´, ja neviem, či už tie, tie spomínané Belize alebo Cyprus a tak ďalej, povedali si, ja to priznám, a tým, že to priznali, tak tie peniaze, vedeli aj deklarovať ich vlastníctvo, čo, samozrejme, keď čistili niekde, brali peniaze cez Cyprus, tak nevedeli deklarovať alebo nevedeli dostatočne jednoducho deklarovať, alebo keď mali čierne príjmy. No a stalo sa to, že základ dane všetkých právnických osôb sa behom dvoch rokov takmer zdvojnásobil. To znamená, v roku 2003, rok pred, posledný rok pred zavedením daňovej reformy bol základ dane právnických osôb odhadom stomil... nie odhadom, ale niečo vyše 100 miliárd korún a v roku 2005, rok po zavedení stúpol na 192. To bol obrovský nárast. Ekonomika, samozrejme, zďaleka nerástla tak rýchlo, ale firmy si práve povedali, že nebudú obchádzať to riadne zdanenie, lebo sa im to neoplatí. Neoplatí sa to.
No a čo to spravilo s daňovými výnosmi právnických osôb? Vidíme tu. (Rečník ukázal do pléna grafické znázornenie na hárku papiera.) V rokoch 2002 a 2003 boli výnosy okolo 28 miliárd korún slovenských, tak to išlo aj roky predtým. Toľko tie firmy priznávali. Už aj v roku 2004, keď došlo k poklesu dane z príjmov právnických osôb, k poklesu, výnos stúpol. Bol už o nejakých 600 miliónov korún vyšší, čiže 29,7. No ale čo sa stalo v roku 2005 a 2006? Výnosy daní príjmov právnických osôb priam explodovali. Skočili z 29 na 42, pán minister, z 29 na 42, to sú čísla vášho ministerstva. V ďalšom, v 2006 roku na 47. (Reakcia navrhovateľa.) Prosím? (Reakcia navrhovateľa.) To sú miliardy korún. Výnos dane z príjmov právnických osôb, bavíme sa dvadsať rokov dozadu. Tu vidíte, ako prudko rástli, ako prudko rástla daň z príjmov právnických osôb. Nebolo to len kvôli poklesu alebo respektíve som presvedčený, keby sme iba znížili daň z príjmov právnických osôb z 25 na 19 %, k tomuto nárastu by nikdy nebolo došlo. K tomu nárastu došlo preto, lebo sme zároveň zrušili daň z dividend, pričom daň z dividend dovtedy mala že smiešne výnosy. To boli, to bolo nejako že 1,5 miliardy korún. Tak tu máte nárast o trinásť. Toto bol ´deal´, ktorý sa oplatil pre štát a ktorý sa oplatil aj pre daňovníkov. Toto je, tomuto sa hovorí win-win situácia, takto vyleteli výnosy. Preto aj zvyknem hovoriť, že SMER v roku 2006 zdedil plnú špajzu, lebo, samozrejme, nešla hore len daň z príjmov právnických osôb, išli hore aj, išla hore aj daň z príjmov fyzických osôb. No a vy teraz idete robiť presný opak.
Úplne naivne si myslíte, že dnes keď na tej dani vyberiete povedzme 10 miliónov alebo sedem a zvýšite to na 10 %, tak vyberiete 10 miliónov. Daň z dividend je možnože posledná daň na svete, ktorá, ktorú je možné prerátať staticky. To takto nefunguje, pán Kamenický. Nefunguje. Nebudete mať vyššie výnosy, nevyžmýkate to z tých podnikateľov. Oni budú robiť opak. Oni budú optimalizovať svoje príjmy. A keď už sa budú vyhýbať plateniu daní z dividend, tak automaticky, či chcú, alebo nechcú, a samozrejmé, že chcú, automaticky sa vyhnú aj plateniu daní z príjmov právnických osôb alebo plateniu ďalší daní. A budete mať, na konci dňa budete mať menej. Tvrdím to preto, lebo tu keď štát dane znížil (rečník ukázal do pléna graf na hárku papiera), tak na konci dňa mal viac. A nieže na svätého Dindiho o desať rokov. Nie. Ihneď. Mal viac už aj hneď v roku zavedení daňovej reformy, ale rok po tom mal výrazne viac, možnože o takmer polovicu vyššie výnosy.
Vy to robíte naopak. Vy zvyšujete daňové zaťaženie, daň z príjmov právnických osôb ste zvýšili z 19 na aktuálne 21 %. Nie vy osobne, bol to váš predchodca Peter Kažimír, tiež minister za SMER a teraz ide... a on aj zaviedol daň z dividend opätovne na 7 %, výnosy, samozrejmé, že sú tam zanedbateľné a vy idete zvýšiť na 10 %. Budete dusiť podniky, lebo vo vašom svete, vo vašom hodnotovom svete to sú tie, tí podnikatelia, to sú tie mrchy, ktoré si zaslúžia riadne žmýkať a škrtiť, lebo to je v podstate triedny nepriateľ. Takto to v ekonomike jednoducho nefunguje. Pán Kamenický, robíte veľkú chybu s touto daňou z dividend.
Keď aj dôjde k tým vyšším výnosom o 5 miliónov, vy si píšete 5 300-tisíc v budúcom roku, 9 900-tisíc. No veď netvárme sa, že pri pol miliarde, čo idete teraz tu dať na 13. dôchodky alebo iných obrovských sumách miliardu, idete, viac ako miliardu idete dať na, na v podstate nezmyselnú dotáciu cien plynu, tak netvárme sa, že voči miliarde toto je nejaká obrovská položka. Ale aj keď ten nárast bude, tak skúsme sa na to pozrieť, že firmy platia dnes približne 3 miliardy eur ročne na dani z príjmu. Z toho je polovica firiem, aj viac ako polovica tejto dani z príjmu pochádza od firiem, ktoré majú zahraničných vlastníkov, a vy tieto firmy, tieto firmy si tie zisky transferujú do zahraničia a máme rôzne dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, čiže tam veľa nebudete inkasovať. Napríklad s Holandskom, Holandsko je najväčší investor na Slovensku, je dohoda o zdanení, o zamedzení dvojitého zdanenia na úrovni 5 %. Čiže či 7 alebo 10 %, tak vlastník firmy z Holandska platí tak či tak päť. Tam nebudete mať, pán minister, ani cent navyše. A odtiaľ sú najväčší investori, aj Deutsche Telekom a tak ďalej, to všetko ide cez holandské spoločen... schémy spoločnosti.
Druhá časť firiem, teda prvé sú zahraničné, odtiaľ nedostanete nič. Druhá časť firiem, to sú štátne podniky, ktoré odvádzajú štátu veľké dividendy, SPP alebo, no elektrárne nie, preto lebo, preto lebo, ale SPP najmä štruktúra podnikov okolo SPP, teda Infrastructure, Eustream, SPP Distribúcia platia obrovské dividendy a takisto rozvodné závody, ale tam aj tak polovica patrí štátu. Čiže vy tam síce teraz zdvihnete daň z dividend, oni to, samozrejmé, že budú platiť, lebo im to je jedno, ale trošku tak, sa tak klamete sám seba, lebo budú v ďalšom roku o to nižšie zisky, lebo to si, samozrejmé, že dajú do nákladov.
No a potom ostáva tá tretia časť firiem, to sú tie súkromné firmy, ktoré držia ekonomiku nad vodou, ktoré zamestnávajú odhadom 2 milióny ľudí v súkromnom hospodárstve, vrátane tých zahraničných, samozrejme. A tých idete ďalej škrtiť. A nerozumiem tomu, lebo toto, táto tab... tento graf hovorí úplne jasne, nič tým nezískate. Získali by ste naopak, keby ste dali nižšiu daň z príjmov právnických osôb, zrušili, keby ste zrušili daň z dividend a možno aj iné hlúposti, čo sa tam podostávali, napríklad odpis nehnuteľností bol predĺžený z 20 na 40 rokov a tak ďalej. Toľko teda prvý bod.
Druhý bod, zdanenie virtuálnych mien. To je vec, ktorej ešte menej rozumiem, lebo tam sú príjmy nula. Dnes máte príjmy nula. Vy ste hovorili vo vašom prejave, pán minister, že idete zabezpečiť horizontálnu daňovú spravodlivosť. S tým sa dá len súhlasiť. Super. Len výsledok je taký, že výnos tejto dane dnes nikto neplatí, lebo virtuálne meny obzvlášť obchodujete cez internet po celom svete, kde práve to máte výhodnejšie a nie je najmenší problém sa vyhnúť zdaneniu na Slovensku aj pre ľudí, žijúcich na Slovensku, alebo subjekty tu registrované na Slovensku. A vy, preto sme presadili, že, ten zákon, že keď tam dáme nižšiu sadzbu, tak aspoň, aspoň niečo príde do štátnej kasy, lebo tú nižšiu sadzbu predsa len niekto platiť bude, i keď nie všetky, všetky subjekty. A vy to idete zrušiť. A budeme tam, kde sme boli doteraz. A to znamená, že príjem, výnos tejto dane bude opäť nula. Vy budete mať na papieri vaše pekné horizontálne, horizontálnu spravodlivosť zdanení a výsledok ale bude, že v štátnej kase tie peniaze, do štátnej kasy neprídu. Tomuto nerozumiem, že aký zmysel, teda ja rozumiem tomu. Just všetko zničiť, zrušiť to, čo tu zanechala bývalá koalícia. To je pre mňa jediný dôvod, ktorý z tohto vyplýva.
No a taká zásadná výhrada k tej konsolidácii, to, čo vy nazývate že konsolidácia, v skutočnosti je to len žmýkanie tých, ktorí tvoria hodnoty, tak taká zásadná výhrada je, že vy nešetríte. Vy nešetríte. Je pravda, že znížili ste percento pre RTVS z 0,17 na najmenej 0,12 a pri tom HDP, čo máme teraz, to vychádza približne na ten rozpočet, čo mala RTVS doteraz. V poriadku, to je asi jediné, kde šetríte. Inde nešetríte. Nemali ste na to odvahu a, ale máte tie možnosti.
Vlaky zadarmo. Vlaky zadarmo je výborný príklad plytvania peniazmi. Ja teda neviem, že aký, aký spoločenský význam má to, keď teraz môžu dôchodcovia cestovať krížom-krážom cez celú republiku. Ale viem, že je to nespravodlivé v tom, že dôchodca, ktorý býva blízko vlakovej stanice, tak ten si môže cestovať, a dôchodca, ktorý nemá vlakovú stanicu vo svojej obci, tak si cestovať nemôže. No a, alebo musí najprv zaplatiť, aby sa k tej stanici dostal. Ďaleko chytrejšie by bolo zaviesť povedzme pre dôchodcov veľkú zľavu. Nedať im to zadarmo, lebo nič nie je zadarmo v tomto svete. Ale dať im veľkú zľavu, nech je tá zľava kľudne 60-70 %, ale dať im to aj na autobusy. To je fér, to je spravodlivé. A stále ešte by tam bola nejaká cena, ktorá by bránila takému úplnému bezbrehému plytvaniu. A myslím si, že by to bolo aj celkovo pre štát výhodnejšie.
Tak vlaky zadarmo, obedy zadarmo. Obedy zadarmo, bola tuná veľká verejná diskusia. My sme ich zrušili, ale zároveň sme zvýšili prídavky na deti o tú, o tú cenu tých obedov. A potom boli zavedené znovu, áno. Bohužiaľ, ten populizmus, to je taká plíživá choroba, ale neboli znížené prídavky na deti. Čiže tu tiež je možnosť zrušiť obedy zadarmo. Tie rodiny nebudú mať menej, ako mali predtým.
No a s dôchodkami čo ste, čo ste urobili. Tak budeme mať teda 13. dôchodok, budeme mať rodičovský dôchodok a ešte máme aj predčasný dôchodok. Tak na Slovensku nemáme pracovnej, dostatok pracovnej sily, a vy nezrušíte predčasný dôchodok. Odhadom 100-tisíc ľudí, to je taký, a tam vtedy boli tie generačné ročníky silnejšie, možnože 150-tisíc ľudí, to sú tie dva roky pred dôchodkom, môžu ísť do dôchodku, do predčasného dôchodku. No aký to má zmysel? Kebyže chcete šetriť, tak šetrite tam. Kebyže chcete naozaj konsolidovať, tak, a odvážne konsolidovať, tak sa pustite do takýchto vecí, najmä keď je 13. dôchodok, keď je rodičovský dôchodok, tak predčasný dôchodok ste mohli kľudne zrušiť. Ale nerobíte ani to. V podstate len žmýkate. Všade kde ste, robíte presne to isté, čo Kažimír a, viete, váš stranícky šéf s radosťou vykrikuje, že Slovensko je vďaka bývalej vláde na chvoste Európy, ale obidvaja vieme, že to nie je pravda. Tam je pomerne vysoká zotrvačnosť. Slovensko je na chvost Európy, lebo dvanásť rokov počas vlád SMER-u sa tu nerobilo prakticky nič okrem toho, že teda jedna vec sa urobila, ale tú potom Robert Fico zrušil. To bolo, že sa odstropoval vek odchodu do dôchodku. Inak sa neurobilo nič, žiadna odvážnejšia reforma, ani jedna jediná, nehovoriac také veľké veci, ako daňová reforma že by sa spravila. Čiže neurobilo sa nič, ale čo minister financií za SMER Peter Kažimír dokázal, to bolo zavádzať nové dane, zvyšovať existujúce dane. Zvýšil daň z príjmu právnických osôb z 19 na 21 %, zaviedol daň z dividend sedempercentnú, daň z poistenia osempercentnú, daň z registrácie motorových vozidiel až do 4-tisíc eur. A ďalšie dane. Milionárska daň 25 %, to všetko ste pozavádzali vy, lebo vo vašich hlavách máte predstavu, že ten, kto je úspešný, toho treba skasnúť. A poriadne, aby čo, čo on si tu bude vymýšľať, že bude úspešnejší ako ostatní? Samozrejme, to sa netýka právnikov, ktorí pracovali pre SMER, doktor Dvorecký, jedna návšteva Najvyššieho súdu, kde si išiel iba vypočuť rozsudok 7,9 milióna účet, faktúrka. Takto sa to robilo. Mohli ste trochu šetriť, tak snáď túto odvahu získate na budúci rok, lebo teraz je to len a len o žmýkaní. No ale vy aj zvyšujete výdavky, predstavte si. Som si to tak študoval, podklady, ktoré ste predložili, a odvod, ktorý platia zdravotné poisťovne, idete na financovanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ten odvod idete znížiť. z 0,45 % na 0,40 %, to robí niečo vyše 3 miliónov eur. Takže poisťovne budú platiť na prevádzku toho úradu, to je asi polovica ich celkových nákladov na prevádzku na Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, neviem, či o tomto vôbec viete, pán minister. Je to každopádne vo vašich podkladoch, takže poisťovne budú platiť o 3 milióny eur menej. Budú mať 3 milióny eur vyšší zisk, resp. dezolátne zle manažovaná Všeobecná zdravotná poisťovňa bude mať o 3 milióny menšiu stratu. Namiesto toho, aby ste tam dosadili riadny manažment, lebo ten predošlý ten teda stál naozaj za fajku dymu, tak idete im akurát tunák prihrávať ďalšie peniaze, samozrejme, na úkor poistencov, ktorých následne pekne skásnete o 1 %. Ale myslím si, že k tomu sa budú vyjadrovať ešte moji kolegovia.
Posledná vec, ktorú chcem spomenúť, na toto vás už aj Maroš Viskupič opakovane upozorňoval, je daň z tabaku, že keď ju výrazne zvýšite, tak aj tam sa vám budú vyhýbať. Lebo cigarety sa dajú ľahko pašovať a dajú sa aj kupovať v zahraničí, resp. ľudia zo zahraničia ich nebudú kupovať u nás, ktorí ich kupujú, lebo máme napríklad nižšie zdanenie a dajú sa aj nejakým spôsobom vyrábať a šúľať a neviem čo všetko, no ale vy teda idete zvyšovať daň z tabaku, idete zvyšovať daň z alkoholu, ktorá pred nedávnom bola celkom solídne zvýšená, zdá sa mi, že o tretinu. Opäť len žmýkať, žmýkať, žmýkať, toto je motto vášho, vášho konsolidačného úsilia.
Úplne na záver mám, pán minister, na vás jednu otázku. Pri dani z tabaku sa zdaňuje aj tabak do shisha fajok, do vodných fajok a predstavte si, zatiaľ čo na sypaný tabak je nejaká jedna sadzba, lebo to je na tabak, tak pri tej shishi je tá istá sadzba, ale na všetko, aj na tú melisu, aj na tie jabĺčka, čo tam sú a podobne, tak keď už hovoríte o tej spravodlivosti daňovej, chcem sa vás spýtať a možno na to budete reagovať, či by ste si vedeli predstaviť súhlasiť napríklad s pozmeňovacím návrhom, ktorý by zdaňoval v tabaku do tých vodných fajok iba tú časť, ktorá je naozaj tabak, lebo momentálne tou sadzbou na daň z tabaku sa zdaňuje aj jablko napríklad, hej alebo mäta.
Tak ďakujem veľmi pekne za pozornosť, dúfam, že si vstúpite do svedomia, lebo to, čo robíte teraz, bude Slovensko tlačiť ešte viac na chvost Európy, už tam takmer sme, jedného dňa to pochopíte, že tie grafy, čo som vám ukazoval, to je tvrdá realita, ktorú vôbec nezaujímajú nejaké smerácke hodnotové alebo sociálne, socialistické hodnotové predstavy.
Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán minister Tomáš, ja by som sa vás chcel spýtať alebo teda poprosiť vás na toto, čo kolega Hlina práve hovoril, a chcel by som vás popro... takúto otázku vám dať, že či ste ochotný to napraviť, resp. či vlúdila sa chybička, veď to sa stáva, alebo či to bol zámer. Ak to nebol zámer, či ste ochotný to napraviť, alebo či by ste hlasovali, keď my by sme podali nejaký pozmeňovací návrh. No nie je to jednoducho takto dobré, keď je sociálna dávka viazaná na produkt konkrétnej firmy, či by vôbec napríklad toto, náhodou či to nenaráža aj na ústavu. Tak keby ste mohli toto zodpovedať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dúfam, že pán minister neodchádza úplne, rád by som túto faktickú venoval jemu. Nie, nevydalo. Tak možno mu o tom niekto porozpráva.
Každopádne, pán minister Tomáš, toto by som vám chcel tiež nejak priblížiť tú myšlienku, že to, čo robíte vy, je pomoc, ktorá pomôže veľkej časti ľudí, ktorí ju vôbec nepotrebujú, a nepomôže tým, ktorí ju potrebujú. Preto lebo ak stanovíte strop na 1,6-násobok, to je približne 2 300 eur v hrubom, a tu pomôžete úplne všetkým, aj tým, ktorá, ktorým išla hypotéka hore, teda splátka hypotéky o 10 % alebo 15, 20, menej, ako im rástla nominálna mesačná mzda, tak táto pomoc je vlastne zbytočná. A naopak, máte množstvo ľudí najmä tu v Bratislave, ktorí si kúpili drahú nehnuteľnosť, lebo ceny nehnuteľností išli niekoľko rokov po sebe hore v domnení, že majú nízky úrok a veľakrát pod jedno percento, príjem 2 500 – 3 000 v Bratislave to nie je žiaden veľký luxus, to predpokladám budete so mnou súhlasiť, a týmto ľuďom nepomôžete vôbec.
Poznám prípady, kedy išla hypotéka z 0,4 na 4,5 %. Tam sú obrovské nárasty tým, títo ľudia by potrebovali pomoc. Keď niekto má 3 000 eur príjem a 1 000 eur spláca hypotéku, tak nežije žiadnym luxusným životom a predpokladám, aj vy takýchto ľudí poznáte. Týmto nepomôžete vôbec. A neplatí ani argument, že však dostal strašne nízky úrok, tak teraz môže zniesť, môže strpieť nejaké navýšenie preto, lebo spolu s tým strašne nízkym úrokom pol percenta išli tie vysoké ceny nehnuteľností, no tak dúfam, že aspoň toto prehodnotíte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne.
Pán Šalitroš, no ja som na vašu, vaše vyjadrenie reagoval úplne slušne, vecne, som vám niečo vysvetlil, ale keďže ste zvolili slovník ako, aký ste zvolili, tak ja sa prispôsobím. Totálne hlúposti rozprávate vy, ale také, že mŕtveho to musí na chrbte zaboleť. Ako takú kravinu povedať, že keď bol úrok 0,5 %, tak keď stúpne na 0,65, ako to má fungovať, keď banka platí štyri percentá. Ako to ste fakt tak blbí, že nechápete, že splátka má aj svoju istinu? A keď hovorím, že nárast splátky hypotéky, tak je to samozrejme že vrátane istiny. Tak keď tu budete najbližšie mne rozprávať o hlúpostiach, prosím vás, tak sa najprv zamyslite, čo idete vy vypustiť do ovzdušia.
Pán Hazucha, hovoríte, reálne mzdy klesli. No však jasné, že reálne mzdy klesli, ale splátka hypotéky je reálna splátka? Však to je nominálna splátka hypotéky. Splátka hypotéky je vždy nominálna, tak skúste si teda nejak načítať rozdiel medzi reálnou a nominálnou cenou čohokoľvek a potom pochopíte, že keď sa bavíme o náraste splátok hypoték, sa vždy bavíme o nominálnych nárastoch. Tá mzda rástla nominálne o 27 %. Nikto nespochybňuje, že reálne klesla, lebo inflácia bola ešte vyššia ako 27 % za posledné tri roky, ale nárast bol nominálny. A keby sa vláde zdalo, že 27 %, aj to sa dá z čísiel veľmi presne zistiť, že 27 % je moc vysoký nárast, kde by až niečo začala riešiť, tak trebalo s bankami dohodnúť 25 %, možnože 20 %. To všetko sa dalo spraviť. Dalo sa to spraviť jednoducho, okamžite a bez 300 úradníkov navyše.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za možnosť vystúpiť, aj keď som sa nestihol prihlásiť dostatočne rýchlo, zvykáme si na nové technológie, najmä vo vyššom veku. Nebudem dlho rečniť, ale teda idem rovno k pomoci pre tých, ktorí majú hypotéky.
Táto pomoc pomáha všetkým, ktorým stúpne, ktorým stúpne splátka hypotéky. Aj trošku keď im stúpne, aj, aj mierne keď im stúpne, tak štát im preplatí 75 % z toho, čo im, čo bol nárast. Treba si ale uvedomiť, že v trhovej ekonomike ceny jednoducho nie sú fixne stanovené, niečo ako cenový úrad, čo sme mali za socializmu, dnes už nefunguje. A najmä keď centrálna banka, v našom prípade Európska centrálna banka vykupuje verejný dlh, ale aj kvôli iným faktorom dochádza k takzvanej inflácii, teda k nárastu cien. Nárast cien na jednej strane a na druhej strane nárast miezd. Za posledné tri roky stúpli mzdy o 27 %. Tomu, komu stúpla splátky hypotéky o menej ako 27 % pri trojročnej fixácii napríklad, nie je reálny dôvod pomáhať. Akože pomoc je fajn, kto by to nechcel, každý sa poteší, keď niečo dostane zadarmo a navyše, len ten rozpočet teda je deravý jak rešeto a, a nie je z čoho pomáhať. No ale tu sa ide pomáhať teda ľuďom, ktorým stúpla splátka hypotéky menej ako im stúpla ich nominálna mzda. Lebo nominálna mzda za posledné tri roky stúpla o 27 %, pevný štatistický údaj.
Na druhej strane zavádza sa horný limit, to je 1,6-násobok priemernej mzdy. Priemerná mzda je nejakých 1 400 eur. 1,6-násobok je okolo 2 200-2 300. Takže stredná trieda, ľudia, ktorí povedzme zarábajú 2 500, 2 700, čo v Bratislave teda nerobí ešte z nikoho žiadneho milionára, ale aj títo ľudia musia niekde bývať. Aj ľudia s platom 3 000 eur v Bratislave musia niekde bývať, po prvé. A po druhé, s platom 3 000 eur v Bratislave v hrubom nie sú to rozhodne žiadni milionári pri dnešných cenách a najmä pri nákladoch na bývanie. A títo ľudia majú hypotéky a keďže byty sú v Bratislave najdrahšie na celom Slovensku, tak majú hypotéky vysoké. Takému človeku, keď stúpne splátka hypotéky výrazne, tak ten, tomu sa pomoc nedostane. Ten jednoducho utrie hubu, lebo to je ten, to je tá hnusná stredná trieda, ktorej treba, ktorú treba najskôr niekde utopiť alebo zaškrtiť. Týmto ľuďom vôbec nepomôžeme. Človek s platom 3 000 eur a s hypotékou 600, 500-600 eur preto, lebo ten byt tu bol drahý, to nie je žiaden okázalý luxus, keď niekto platí povedzme 800 eur za hypotéku. A jemu keď sa výrazne zvýši splátka na hypotéku, tak takémuto človeku nepomôžeme ani trochu.
Teraz komu stúpne splátka na hypotéku? No tomu, kto si zobral hypotéku, keď boli úroky veľmi nízke, povedzme pol percenta. Niekto si teda zobral hypotéku za pol percenta, teraz musí platiť štyri a pol percenta, je to extrémny nárast. A pri jednoduchšom pohľade by sme si mohli povedať, no však doteraz to mal strašne lacno, tak veď nech platí primeraný úrok. Lenže ruka v ruke s tým, s tou pol percent, s tým pol percentným úrokom ide aj to, že ceny nehnuteľností v tom čase, kedy bol pol percentný úrok, tie ceny nehnuteľností extrémne vyleteli do výšok, extrémne. My sme mali druhý-tretí najvyšší nárast cien nehnuteľností v Európe ešte povedzme dva roky dozadu. Takže tí ľudia majú síce, mali, mali nízky úrok na svoju hypotéku, ale mali vysokú cenu nehnuteľnosti. Lebo ceny nehnuteľností klesajú až teraz, keď úrok na hypotéke stúpa. A na týchto ľudí sa kompletne vykašlete, úplne.
A ďalšia, ďalší dôvod, alebo respektíve ďalší aspekt, ktorý treba zohľadniť, že vaša pomoc ako v prvom rade znamená 300 úradníkov navyše. Tu sme to počuli, koľko miliónov pôjde na vyplatenie tej pomoci, koľko bude stáť organizácia toho celého, ale navyše 300 úradníkov navyše. Stav, počet úradníkov stúpne o 300 a už nikdy viac neklesne, toto za 30 rokov, si myslím, že poznáme všetci veľmi dôverne. Ďalších 300 úradníkov. A táto vláda, pokiaľ sa nemýlim, si napísala, že chce znížiť stav úradníkov o 5 %. Čiže znižovanie stavu úradníkov o 5 % začína tým, že zamestnáme 300 ďalších navyše. To asi je taká istá hlúposť ako svojho času malo byť zamestnaných 500 úradníkov navyše kvôli vyplácaniu športových poukazov, či voľnočasových poukazov.
Pritom existovalo, pán Kamenický, omnoho jednoduchšie riešenie. Stačilo si sadnúť s bankami, dohodnúť sa s nimi, že banky zabezpečia, aby nikomu nerástla splátka hypotéky o viac ako rástla priemerná mzda, a to je tých, priemerná nominálna mzda, samozrejme, to je tých 27 %, toto mohlo byť urobené v prvom týždni po voľbách alebo v prvom týždni po vzniku vlády a problém mohol byť zo sveta. Idete na to extrémne komplikovane, nepomáhate tým správnym, ktorí to naozaj potrebujú, ktorým hypotéky, splátky hypotéky sa pomaly zdvojnásobia. aj také prípady sú a pomáhate tým nesprávnym, ktorým splátka hypotéky stúpne len mierne. Toto je pomoc v podaní sociálnych demokratov.
Na záver by som chcel tu prísediaceho kolegu, prepáčte, neviem ešte vaše meno, reagovať na vašu faktickú poznámku. Jedno, Národná banka vykazuje jedno percento úverov, ktoré sa nesplácajú, v tej správe sa ale píše, že aj pri tej časti úverov, kde už došlo k refixácii, je to tiež približne jedno percento. Ako rozumiem, čo ste chceli povedať, že tam to môže byť desať, ale realita nie je taká a je to aj preto, lebo ešte raz zopakujem, ten extrémny nárast, lebo treba riešiť extrémny nárast hypoték, splátky hypoték a ten extrémny nárast je v takom malom množstve prípadov, že sa to jednoducho ne, nemá sa to ako štatisticky príliš prejaviť, preto tam nie sú žiadne veľké čísla pri tom nesplácaní ani v tej časti úverov, ktoré už boli refixované, lebo refixácia znamená aj, že niekomu stúpne hypotéka z 300 na 315. Sú to dokonca prípady, že niekomu klesne splátka hypotéky. Ten život je jednoducho rozmanitý.
A preto na záver ešte raz, to, čo mala vláda riešiť, bolo iba odchytiť tých, tie extrémne nárasty a tých bude možnože pár tisíc prípadov a na toto budú mať, na toto nemuseli zamestnať nikoho, nie, sociálni demokrati idú zamestnať tristo úradníkov navyše. Gratulujem. Mám niečo stlačiť?

Ďakujem pekne.
No, Ondrej, ja by som tiež sa chcel toho chytiť, čo si pred chvíľkou spomínal výrok pána ministra práce, že ľudia na to kašlú. Môže byť, pán minister, ale pre vás neplatí len to, na čo ľudia kašlú, nekašlú, pre vás platia aj nejaké pravidlá, napríklad rokovací poriadok, ktorý úplne jasne stanovuje, v ktorých prípadoch môžte použiť skrátené legislatívne konanie. Vaša reakcia na to bola, že teda aj predošlá vláda to robila, áno, robila, sám som to kritizoval, že došlo k masívnemu nadužívaniu skrátených konaní, zdá sa mi, že bolo to trikrát viac ako za, ako ešte jednu vládu skôr. Ale veď vy ste to masívne kritizovali rovnako s tým teda, že už vy to budete robiť lepšie, ako sa patrí a, a postupovať v zmysle pravidiel. Však preto ste to kritizovali v tej predošlej vláde. No a teraz vlastne sa na to odvolávate, že keďže sa to dialo vtedy, tak vy v tom budete pokračovať, a toto jednak nielenže nie je korektný prístup, mali ste teda predtým povedať, že budete pokračovať v tom, čo vám vyhovuje, a budete ignorovať pravidlá. Pred voľbami by to možno pár ľudí, pár ľudí zohľadnilo pri svojej voľbe. Ale teda dúfam, že spoločne, vy aj my, sa dohodneme na tom, že keď už raz pravidlá existujú, tak mali by sme ich dodržiavať, tak prinajlepšom by ste sa mohli o to snažiť alebo aspoň by ste mohli budiť ten dojem, že sa snažíte dodržiavať pravidlá, lebo vy ich tu ignorujete veľmi, veľmi masívne.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň prajem, dámy a páni. Dovoľte mi, vyjadriť sa k tomuto uzneseniu. Ako prvé by som chcel povedať, že EXPO Dubaj a najmä teda slovenská účasť na ňom bol veľký úspech. Prišlo 600-tisíc návštevníkov, vyše 500 obchodných rokovaní, konkrétne firmy, ktoré z toho ťažili. Mali sme veľký pavilón, vyše 2 200 m² s veľmi slušnou zľavou, ako sme počuli od pána navrhovateľa. A toto všetko bolo pod extrémnou časovou tiesňou.
Totiž keď ja som sa stal ministrom hospodárstva, to bolo začiatkom apríla 2020, tak sme na ministerstve nenašli nič, že doslova nič. V tom čase EXPO malo začínať 1. októbra 2020, teda šesť mesiacov neskôr a my sme tam stáli s holými rukami. Okrem jednej veci, to bola architektonická štúdia za 115-tisíc eur. Spojili sme sa teda s, s ľuďmi z EXPO. Dozvedeli sme sa, že ministerstvo hospodárstva nekomunikovalo v poslednej fáze, ani už len na maily neodpovedali a že sme o ten pozemok, ktorý bol pre Slovensko rezervovaný, kde mal teda stáť ten slovenský pavilón, že sme oň prišli. A, samozrejme, taká štúdia za tých 115-tisíc bola úplne zbytočná.
Jediné, čo sme mali na výber, prenajať si existujúci objekt. To sme spravili a našča... ja som ešte pôvodne rozmýšľal, že vôbec sa nezúčastníme EXPO, ak by naozaj malo byť 1. októbra 2020, ale našťastie niekedy v júli to posunuli o rok, takže na 1. októbra 2021. Mali sme de facto rok na všetky tie prípravy. Kto tam bol, kto to videl, tak chápe, že rok na takéto veci je extrémne krátka doba a navyše EXPO nebolo jediné, čo som riešil. Tak riešili sme vtedy napríklad Volvo alebo Mochovce 3. A kopec, kopec iných vecí ako minister. Správa konštatuje 634-tisíc eur, ktoré mali byť nehospodárne vynaložené. Ja som, bohužiaľ, nemal možnosť sa k tejto správe vyjadriť vopred, lebo keby som tú možnosť mal, tak by som upozornil Najvyšší kontrolný úrad, že síce sme museli doplácať nájomné 329-tisíc eur plus 25-tisíc za oneskorené preclenie. Lebo áno, tie exponáty boli dovezené štyri mesiace neskôr na nas... naspäť na Slovensko, približne štyri mesiace, ale zároveň sme platili za tú prepravu omnoho menej.
To, čo tu držím v rukách, toto, to je tzv. predbežná hodnota zákazky na dovezenie tých exponátov späť. Suma, odhadovaná suma 704-tisíc eur. V tom čase totiž 200 krajín z celého sveta chcelo z Dubaju prepravovať, to sa bavíme o tisíckach kontajnerov a tie ceny vyleteli. Ešte navyše bolo aj celosvetovo, došlo k výraznému spomaleniu svetového obchodu. Kto chce, si môže vygoogliť taký prístav v Šanghaji, kde stovky lodí čakalo celé týždne na vyloženie. Výsledok bol, že ceny takýchto preprav vyleteli do astronomických výšok. Tu som dostal predbežnú hodnotu zákazku, zákazky za 704-tisíc eur. Preto bolo výhodné, že ten, že ten spätný dovoz tovaru sa realizoval približne štyri mesiace neskôr, lebo už to nebolo za 704-tisíc, ale vysúťažená suma bola 249. To znamená, podarilo sa ušetriť 450-tisíc. Áno, 300-tisíc, 329, bolo to skladné. Stále to bolo pre štát výhodné. Túto informáciu NKÚ nemal preto, lebo mi nedal možnosť sa ako bývalému štatutárovi ministerstva hospodárstva vyjadriť k veci. Keby som tú možnosť mal, tak už to v správe predpokladám, že bude napísané.
Takže prvá položka - 115-tisíc vyhodené do vzduchu, vďaka pánovi Žigovi, môjmu predchodcovi, ministrovi Žigovi, ktorý vo veci EXPO neurobil vôbec nič. Ďalších 320-tisíc, áno, boli vyššie náklady, ale oproti tomu stála omnoho nižšia suma za tú skutočnú prepravu. Ostáva ubytovanie 164-tisíc. No priznávam a za toto preberám politickú zodpovednosť, i keď neviem, čo to konkrétne znamená. Ale áno, v tej evidencii bol zjavne zmätok. Ale tá podstata veci, to znamená, ministerstvo hospodárstva prenajalo celkovo 8 apartmánov. Na tom, na tom našom pavilóne robilo približne štyridsať ľudí. Však ako predpokladám, každý súdny človek chápe, že tí ľudia niekde bývať museli, a teda aj niekde bývali. A ja som, teda sa som dohliadol na to, aby tie ceny boli primerané, aby tam neboli žiadne predražené nájmy. To neboli, tých 8 apartmánov na 6 mesiacov skrátka malo tú cenu, ktorá už bola spomínaná. Zároveň, áno, priznávam, v evidencii je, teda bol zmätok. Snáď nečakáte, že minister hospodárstva bude chodiť kontrolovať, komu kedy boli vydané kľúče. Takže stalo sa. Áno, to beriem. Ale to neznamená, že tie peniaze boli prehajdákané, prešustrované alebo nehospodárne minuté. Tí ľudia museli niekde bývať.
No tak teda ak niekde naozaj vznikla že reálna škoda, je to 115-tisíc za architektonickú štúdiu môjho, kt... ktr... ktoré zadal môj predchodca Peter Žiga a pán predklad... pán navrhovateľ, ja som veľmi prekvapený, že odo mňa žiadate túto sumu. (Povedané so smiechom.) To je naozaj na smiech. Na smiech je toto celé, hej? Ale však k tomu ešte dojdem, že žiadate odo mňa nejakých 115-tisíc a takisto tých 164, čo máte v pôvodnom uznesení žiadate odo mňa dvakrát. Keby ste si prečítali riadne správu, tak by ste zistili, že to žiadate dvakrát.
Výsledok tohto môjho konania, že teda som vždy dbal na to, aby sme veci kúpili čím lacnejšie a čím hospodárnejšie. A áno, ešte raz priznávam. V niektorých evidenciách bol zmätok. Áno. Na základe tej extrémnej časovej tiesne, iné krajiny sa pripravovali na EXPO tri roky. My sme mali na to reálne rok. Tak áno, stalo sa, že napríklad stánok sme otvorili dva dni neskôr. Nie 1. októbra, ale tretieho. Alebo stalo sa, že v tom vydávaní kľúčikov, bol, bol, nebolo to riadne vedené, tak potom ku koncu dali nejakého, áno, chudáka kuchára, mu dali to podpísať, on to somár podpísal. A výsledok je, že štát teraz od neho a ja teda dúfam, že ten kuchár tento spor vyhrá, vymáha asi za dva týždne, čo tam býval 36-tisíc eur. To je jeden príklad, takýchto je tam viacero.
Takže toľkoto k tomuto. A ešte raz. Najväčšia položka z tých akože nehospodárne použitých peňazí 329-tisíc, áno, boli to náklady navyše, ale zároveň tá preprava nestála 704, ako bola predbežná hodnota zákazky, ale 259, ako bola vysúťažená suma. Toto je kľúčové.
No mal som hodinovú tlačovú besedu k tomuto, kde som aj všetkým novinárom povedal: Budem tu stáť do poslednej otázky. Všetko sa pýtajte, ja vám na všetko veľmi rád odpoviem. Mám tu teraz ešte niekoľko poznámok, čo pred tým, ako budem pokračovať, čo pán navrhovateľ spomenul, slovenské pivo nebolo na pavilóne. No nebolo. Toto bolo nad naše sily. Ja som to už vysvetľoval na tlačovej besede. Hovoríte, že ste ju počúvali. Možnože nie dostatočne pozorne, lebo potom by ste to tu nespomínali. Ale naozaj pri maximálnej snahe nebolo možné doviesť nejaký alkohol do Dubaja, ktorý by predtým už nebol zalistovaný u jednej z dvoch spoločností dubajských, ktoré majú licenciu. Iba dve spoločnosti môžu dovážať do Dubaju alkohol vôbec, iba dve. A žiadna z nich nemala slovenské pivo a keď sme chceli, aby to zalistovali, aby si to zobrali do sortimentu, tak to jednoducho odmietli, lebo že to je strašne drahé. Aj tak sme sa o to skúšali, ale toto nešlo, ako nejde všetko. Človek aj keď je ministrom a podpredsedom vlády, keď si povie, že zajtra slnko nevyjde alebo keď si povie, doveziem slovenské pivo do Dubaju, tak nemusí sa všetko zadariť.
Potom ste hovorili pán navrhovateľ doslova, že teda pol milióna eur z tržieb reštaurácie išlo prevádzkovateľovi. No šak to je logika, nie? Keď niekto prevádzkuje reštauráciu a má tam tržby a predáva tam produkty, tak, samozrejme, že z tržieb, tie tržby sú jeho. A otázka je, že prečo to išlo z účtu ministerstva hospodárstva. Ja vám, nie vy ste hovorili, najprv vysvetlím toto, že dôvod bol ten, že iba ministerstvo hospodárstva mohlo mať registračnú kasu. Nikto iný. Prevádzkovateľ reštaurácie nemohol mať registračnú kasu, mohlo to mať iba ministerstvo hospodárstva. To znamená, všetky tie halušky, ktoré sa tam predali, mimochodom s pravou ovčou bryndzou, lebo tú som ja osobne vo vládnom špeciáli tam doviezol. Bryndza ovčia bola pravá. No takže, takže jednoducho nemohlo, ten, ten prevádzkovateľ reštaurácie nemohol inkasovať priamo, musel, mohlo inkasovať iba ministerstvo hospodárstva, a preto úplne logicky, všetky tržby išli na neho. Mimochodom, áno, vy ako aj spomínate, on nejaké peniaze nevyplatil, ale aj ministerstvo hospodárstva nevyplatilo jemu vyše 130-tisíc eur. Áno, tu musí dôjsť k urovnaniu sporu, preto som to aj na tej mojej tlačovej besede navrhol, že ten úspech dubajský bol natoľko veľký, natoľko významný.
Rozpočet, to ste zabudli spomenúť, ale rozpočet bol podkročený. Namiesto 8,7 to celé stálo 7,7, ja som ušetril Slovenskej republike milión eur oproti rozpočtu. Namiesto 8,7; 7,7. No šak ja som zvedavý, kedy ušetríte vy niečo, keď budete za niečo niekedy zodpovedný a keď budete mať niečo realizovať. No ale toľkoto teda k tomu.
A teraz celkovo musím ale povedať, že mňa teda dosť prekvapuje, že SMER dal návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze, kolegovia, lebo jak som si pozrel v záznamoch, niečo som aj osobne zažil, tak dokopy, ja som našiel päť kontrol. Na ministerstve hospodárstva za posledné roky. Päť kontrol Najvyššieho kontrolného úradu. Ani raz ste nedošli s mimoriadnou schôdzou. Ani raz. Napríklad keď sa kontrolovalo za roky 2016-2018, to boli, to bola vláda Roberta Fica. Členom predstavenstva spoločnosti MH Management, tá patrí na 100% štátu, bol pán Gedra. No tak zrazu za tie roky sa znížil, znížilo množstvo peňažných zdrojov, za tri roky z 39 miliónov na 4. Tomu sa hovorí tunel. MH Management mal na účte 39 miliónov pri nástupe vášho nominanta pána Gedru na MH Management a ku koncu už iba 4 milióny. A čo sa stalo s tými peniazmi? No tak 30 miliónov z týchto peňazí išli na právne služby a zastupovanie v súdnych sporoch, 19 miliónov napríklad boli uhradené pánovi Bžánovi. Toto EXPO sú drobné, počúvajte, takto sa, takto sa to robí, 19 miliónov pán Bžán za dokopy nič. Tam v prípade spor tých ohľadne Gabčíkova, 19 miliónov za... (Reakcia z pléna.) Ja som vám neskákal do reči. Devätnásť miliónov za právne služby. A teraz si predstavte, že účastník sporu, jeden účastník bola, bola spoločnosť MH Management, ktorá patrí na 100 % štátu a spravuje ju ministerstvo hospodárstva a druhý účastník sporu bolo samotné ministerstvo hospodárstva. Tak ministerstvo hospodárstva za ten istý súdny spor platilo 200-tisíc eur, 200-tisíc eur platilo ministerstvo hospodárstva za súdny spor ohľadom Gabčíkova. Zastupoval ju, to ministerstvo zastupoval pán doktor Martin Bednárik, ktorý ma mailovú adresu bednarik@bžan.sk, teda bzan. Čiže z tej istej kancelárie ministerstvo hospodárstva platilo 200-tisíc, MH Management platil 20 miliónov, za to isté, 200-tisíc a 20 miliónov. Rozdiel 19,2.
Idete zvolávať mimoriadnu schôdzu, aby pán Gedra zaplatil, lebo to sú ukradnuté peniaze, hej. Lebo štát za to nedostal nič, za tých 19,2 milióna rozdiel. Lebo právne zastupovanie už dostalo ministerstvo hospodárstva za 200-tisíc. MH Management platil 20 miliónov. Bude mimoriadna schôdza? Alebo firma Port service, to už je trošku staršie, ale je to strašne fikané. To sa roky súdilo. V tom čase predseda predstavenstva Port service bol Pavol Pavlis, tiež niekedy potom bol minister hospodárstva, váš nominant, momentálne ho máte na Úrade pre metrológiu. Normalizáciu, metrológiu, skúšobníctvo, áno. Tak tento pán Pavol Pavlis bol predsedom predstavenstva Slovenské plavby a prístavy, žaloval ministerstvo hospodárstva, teda vtedy ešte Fond národného majetku a, a niekoľko dní neskôr Robert Fico ho nominuje ako zástupcu do Fondu národného majetku. A pán Pavlis podpísal čestné vyhlásenie, že nevykonáva činnosť, ktorá by bola v rozpore so záujmami fondu. Samozrejme, úplne jasný konflikt záujmov. No ale čo je pointa, vtedy už mal, ten súd už bol vyhratý. Len vtedajší generálny prokurátor. Takto, Fond národného majetku ten súd vyhral, nieže bol vyhratý, reálne ho vyhral na Najvyššom súde Slovenskej republiky. A potom vstupuje do hry pán Dobroslav Trnka a jeho námestník Ladislav Tichý a dali mimoriadne dovolenie a znovu sa ten spor rozbehol. Zároveň MH Management vymenil dovtedajšieho právnika. Dovtedajší právnik inkasoval 4 milióny za štyri roky zastupovania. A dal to novému právnikovi, pánovi Dvoreckému. A pán Dvorecký išiel jeden jediný krát na súdne pojednávanie a inkasoval, tipnite si koľko. Aby sme teda neboli za trochárov, 8 miliónov, 8 miliónov za jedno jediné pojednávanie inkasoval právnik, ktorého najal člen predstavenstva MH Management. Fond národného majetku sa premenoval na MH Management, najal tohto pána doktora Dvoreckého a ten za jednu jedinú návštevu inkasoval 8 miliónov eur. Celý Dubaj toľko nestál. Šesť mesiacov makačky, 40 ľudí a naozaj že významná reprezentácia Slovenska vo svete, stála menej ako jedna jediná návšteva doktora Dvoreckého na Najvyššom súde. Tak toľko k MH Managementu.
Ale mali sme aj ďalšie kontroly. ISKRA, to bol informačný systém pre krízové riadenie. Ministerstvo hospodárstva ešte v roku 2013, kto tam vtedy z vás bačoval? Oný Jahnátek. A tuto kolega Žiga po ňom pokračoval. Úplne nezmyselné, zbytočné, nejaké zariadenie na neviem čo ani, 24 miliónov. Tak nebudeme trocháriť. 24 miliónov, minulo sa 8. Samozrejme, celý systém bol komplet zbytočný a NKÚ konštatovalo, že to je ukážkový príklad plytvania so štátnymi prostriedkami. A túto vec postúpili orgánom činným v trestnom konaní. Čo pri Dubaji nikto nič nikam nepostúpil, ani sa nekonštatuje, že to je ukážkový príklad. Ale nemali dosť veľa informácií, lebo ma neoslovili, tak niektoré veci tam chýbajú. Čiže druhú kontrolu vykonal NKÚ kvôli tejto Iskre. Osem miliónov vyhodených von oknom. Ukážkový príklad plytvania so štátnymi prostriedkami a SMER čo robí? Zvolá mimoriadnu schôdzu, žiada peniaze od pána Gedru, tej je mimochodom teraz na úrade vlády, hej. Nič také.
Máme aj tretí príklad, hej. A tak jak som hovoril, kontrolóri svoje zistenia odstúpili na ďalšie správne konaniu, konanie úradu vlády, ale aj na prešetrenie orgánom činným v trestnom konaní. Mochovce, tam kontrolujú iba maličký zlomok, v tých Mochovcach, Mochovciach, a teda aj tam píše v správe Najvyšší kontrolný úrad, identifikoval veľmi závažné zistenia a existuje riziko ešte rozsiahlejších ekonomických škôd. Lebo kontrolovalo iba 3,3 % zazmluvnených prostriedkov. Mimochodom tie Mochovce, počúvajte, tam ministerstvo hospodárstva nemalo ani len svojho človeka, až ja som ho tam musel dať. Ten pán, čo tam robil projektové riadenie, nejaký španiel, za skromných, za 32-tisíc mesačne, sa neunúval chodiť do roboty. Kde bol vtedy dohľad, napríklad zo strany štátu, ktorému stále patrí ešte tretina. Až my sme museli prísť, dupnúť si, že ten človek bude vymenený. My sme inštalovali človeka, ktorý chodil tam kontrolovať a tak ďalej. K tým slovenským elektrárňam sa ešte vrátim.
Na ÚRSO bola takisto kontrola Najvyššieho kontrolného úradu. Píšu vo svojej správe: porušenia rozpočtových pravidiel finančnej kontroly či pri nakladaní s majetkom a pri verejnom obstarávaní považujú kontrolóri v prípade ÚRSO za tak závažné, že ich predseda odstúpil túto vec orgánom činným v trestnom konaní. Kto bol vtedy na ÚRSO? Kto tam bačoval? Jahnátek, váš nominant. Kde vtedy bola schôdza? Zvolajte teraz schôdzu. Poďme sa baviť o Jahnátkovi, ako bačoval najprv na MH, po ňom tam kolega Žiga a predtým ešte na ÚRSO.
No a ešte piata kontrola, ktorú som si tu stihol vypísať. Investičná pomoc, regionálne rozdiely. V roku 2018 NKÚ spracoval štúdiu o tom, že investičná pomoc pre západné Slovensko predstavovala 44 % celkového objemu a výška čerpanej investičnej pomoci za obdobie 10 rokov, nemala preukazný vplyv na znižovanie regionálnych rozdielov. A dokonca Žilinský kraj, ktorý zaznamenal, že najviac, najväčší podiel tak mal ešte pokles v HDP v porovnaní s ostatnými. Až ja som musel prísť, aby investičná pomoc naozaj išla tam, kam patrila. Viete, vo vedení SMER-u vtedy boli traja kapovia, Paška, Žiga a Raši. Traja Košičania. A čo spravili pre Košice? Dotiahli Jaguar Land Rover do Nitry, kde už vtedy bol dostatok pracovných miest. Do Košíc musel prísť Bratislavčan, aby, aby tam išlo to Volvo.
Čiže toľkoto spomenutých päť prípadov. Päť kontrol NKÚ. Päťkrát veľmi závažné zistenia. Nebavíme sa o, že 25-tisíc preclenie, 2-tisíc nevrátená záloha, nie, my sa bavíme o miliónoch, o desiatkach miliónov. Jedna jediná návšteva právnika za vašej vlády stála viac ako komplet celý Dubaj. Toto sú dôležité zistenia.
No a mám ešte jeden príklad, pre konanie, lebo nie len to, čo sa urobilo, ale aj to, čo sa neurobilo, hrá pomerne veľkú rolu. A to je predkupné právo tých investorov, keď štát privatizoval. Nechal si 51 %, tých zvyšných 49 % niekomu patrilo. Tak napríklad ja som urobil to, že 49 % Východoslovenskej energetiky, ktoré patrili nemeckému RWE, bolo predaných nemeckému E.ON-u. Štát teda naďalej si nechal svoj 51 % podiel. A za tento predaj, za to, že štát dal súhlas na tento predaj, z toho nemeckého RWE na nemecký EON, som vypýtal pre, do štátnej kasy 35 miliónov eur. 35 miliónov eur. Alternatíva by totiž bola, kúpiť to celé, ale bolo to strašne drahé. Robert Fico takejto situácii čelil trikrát. V prípade Stredoslovenskej energetiky, kedy 49 % z niekoho išlo na český, od niekoho, asi Francúzi to vlastnili, išlo na český EPH. Potom pri SPP Distribúcia to isté, od Gaz de France a nemeckého Ruhrgas sa mi zdá, išlo to na EPH tých 49 %. Ani tam, aj tam dal súhlas, aj pri prvom dal súhlas, aj pri druhom dal súhlas a pri slovenských elektrárňach tiež dal súhlas. Trikrát dal súhlas. No koľkokrát vybavil do štátnej kasy a koľko? Trikrát nula, pán Kaliňák. Trikrát nula. Ja som jedenkrát vybavil 35 miliónov, 5-násobok celého Dubaju alebo 4-násobok. Viete, takto sa hospodári s peniazmi. A práve pri tých Slovenských elektrárňach Robert Fico dal súhlas na to, že sa to prevedie, z dnešného pohľadu za smiešnu sumu, za 150 miliónov. Dnes vďaka Robertovi Ficovi, Slovensko mohlo vlastniť a nevlastní dve tretiny Slovenských elektrární. Vlastníme len tretinu, nič tam nemôžme do toho hovoriť. Manažérska kontrola bola odovzdaná pri tejto škandalóznej privatizácii v roku 2004 za čias Ivana Mikloša, to tiež treba povedať, a Robert Fico mal šancu to zvrátiť v 2013 roku. Mohol, vtedy mohol povedať, nie chlapci, toto berie späť slovenský štát. Robert Fico mal plné ústa národno-štátnych záujmov. No a vtedy mohol, doslova že za babku, za 150 miliónov eur mohol získať ďa... minimálne ďalšiu tretinu do štátneho vlastníctva, dnes by mal štát dve tretiny a nespravil to. Ja si tak občas kladiem otázku, že tak ako prečo to asi tak nespravil, ale to nech zodpovie on. No. Takže Robert Fico trikrát dal súhlas nejakým cudzím firmám na prevody, trikrát inkasoval nulu, ja som dal jedenkrát súhlas, vypýtal som si 35 mil. a mimochodom, 10 mil. z tých 35 išlo na výstavbu parku v Rimavskej Sobote, priemyselného parku, už sa stavia, ďalší príklad toho, ako treba znižovať regionálne rozdiely. Robotu treba dotiahnuť tam, kde je najväčšia nezamestnanosť, a to je Rimavská Sobota. Žiadne také, že ľudia majú chodiť za prácou. Ne, ne, ne, práca musí chodiť za ľuďmi a počas môjho ministrovania teda okrem už spomínaného Volva pri Košiciach, máme ešte Záborské pri Prešove, máme Sabinov, máme Rimavskú Sobotu, štyri priemyselné parky.
No tak si teda kladiem otázku, že čo to teda vlastne chce byť, že vy idete takto tunák mimoriadnu schôdzu a, a keď päť kontrol predtým ste odignorovali a tam išlo o stokrát vyššiu sumu celkovo, no že čo, čo vás tu teda ako na tom, čo môže byť ten dôvod. A jediné, čo mi napadlo, že potrebujete prekryť tie svinstvá, ktoré tu teraz páchate. Čaká nás najvyššie zvyšovanie daní v histórii Slovenska. Akože ten balík, páni koaliční poslanci, to, čo máte v pláne, to je riadna okrádačka. Všetkých, ktorí v tejto krajine tvoria hodnoty, idete skasnúť. Ale že všetkých. Okrem toho ešte idem zo.. idete im aj zobrať to, aby si, možnosť, aby si mohli šetriť na dôchodok. Toto masívne poškodí slovenskej ekonomike. Masívne.
Neviem, či ste už boli plnoletí v čase, keď ja som robil daňovú reformu, ale naštudujte si tie čísla, pán Kaliňák. Naštudujte si ich. V roku 2003, teda rok pred zavedením daňovej reformy, bol súčet všetkých základov dane, všetkých právnických osôb, približne 100 mld. korún. A v roku 2005, rok po zavedení daňovej reformy, teda s odstupom dvoch, od 2003 do 2005, za dva roky tento súčet všetkých základov dane stúpol zo 100 mld. na 192, na takmer dvojnásobok. A viete prečo? Nie kvôli rovnej dani. Lebo sme zrušili daň z dividend. Váš Kažimír, vtedy minister financií, ju zaviedol vo výške 7 % a vy ju teraz idete zvýšiť na 10 %, lebo vy si myslíte, že keď zvýšim sadzbu zo 7 na 10, tak budem aj v tom pomere teda o polovicu viac inkasovať. Nebudete. Firmy vám to platiť nebudú. Ale keď sme zrušili daň z dividend, tak zrazu základ dane právnických osôb počas dvoch rokov sa zdvojnásobil. To sú tvrdé dáta, nájdete to na stránke štatistického úradu alebo na stránke daňového úradu. Zdvojnásobil sa základ dane, to bola, to bola tá iskra a ten, ten, tá skutočná podpora ekonomiky. Lebo ľuďom sa, firmám sa alebo majiteľom firiem sa neoplatilo tie peniaze kade-všade cez Cyprus a neviem čo čistiť. A vy to teraz idete zabiť. Už ste akože hodne dokaličili tú rovnú daň a teraz to idete robiť ďalej. Preto sme, preto sme na predposlednom mieste v Európe, lebo vy ničíte ekonomiku.
Hádam nemyslíte vážne, prosím vás pekne, že za to, že 40 ľudí nepísalo poctivo, kto, kedy tam spal, že, že kvôli tomu je Slovensko na predposlednom mieste. To nemôžete myslieť ani vážne vy, aj keď ste schopný ako veľa rôznych výrokov. Nie, to že sme na predposlednom mieste je, že vy beriete hodnoty tým, ktorí tvoria, a dávate ich tým, ktorí netvoria. Celé vaše konsolidačné úsilie, ktoré tu dnes idete akože teda robiť, je len o zvyšovaní výdavkov. Vy nešetríte nikde. Nikde nešetríte, nič neznižujete. Ani počet úradníkov, ani žiadne nejaké dávky, nič neprehodnocujete, nikde sa nezamýšľate, či štát by náhodou musel niečo robiť, nerobiť alebo niekde platiť menej. Nie. Jediné, čoho ste schopní, pýtať viac peňazí. Nie čo pýtať, žmýkať. Žmýkať viac peňazí od ľudí, ktorí tvoria hodnoty. Chápem, vy musíte mať v náplni vašej práce a politickej ideológii, že fuj, tí hnusní podnikatelia, ktorí vás mimochodom živia, hej, tak musíme ich skasnúť. Každý, kto tu zarába, každý, kto sa hýbe, a každý, každý, kto si dovolí mať trochu viac ako ostatní, tak toho pekne skasneme až, až ho to omrzí, až tie hodnoty tvoriť prestane alebo ich bude tvoriť inde. Pre toto je Slovensko od konca druhé v Európe. Pre nič iné, pán Kaliňák.
Mám posledných 40 sekúnd, ja sa tohto divadla spolu s mojimi kolegami zúčastňovať nebudem, my teda vás opustíme, ja vám prajem plodnú debatu, páni, plodnú, držte sa, hľadajte skutočne riešenia pre krajinu, vy máte kľúče od miešačky a tí medzi vami, čo sú teda že chytrejší a, a trochu ešte dokážu aj, aj sa zamyslieť nad niečím, tak budete vidieť o štyri roky, Slovensko ostane tam, kde je, touto vašou politikou, keď budete len a len rozdávať a žmýkať tých, ktorí tvoria hodnoty.
Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)