Videokanál poslanca

Podvečer, dámy a páni, pán minister. Vyjadrím sa ku kapitole obrana v rámci tohto záverečného účtu a začnem tým, že je to v jednom dôležitom aspekte výnimočná kapitola. Je to jediná z tohto rozpočtu, ktorá je už historicky niekoľko dekád daná a obmedzená alebo definovaná aj medzinárodnými záväzkami. Medzi rokmi 2014 a 2024 platil záväzok, ktorý ešte predošlá vláda dala na samite vo Wellse, že výdavky na obranu by mali postupne stúpať až do... Prezident Pellegrini s ministrami Kaliňákom a Blanárom po boku sa zaviazali postupne navyšovať obranu na 3,5 % HDP a dosiahnuť tento level, túto úroveň do roku 2035. Ako vážne... než sa dostanem k tomuto záverečnému účtu, jedna anekdota k tomu, ako vážne berú tento záväzok v súčasnej koalícii. Tak pred pár mesiacmi sa odohral summit aliancie v Ankare, kde aliancia požiadala členské krajiny, aby predložili svoje investičné plány, aby ukázali inými slovami, na čo plánujú tie peniaze minúť, lebo 3,5 je samozrejme len číslo. Je to len nástroj k cieľu. Tým cieľom nie je minúť za každú cenu 3,5 % HDP na obranu. Tým cieľom je mať natoľko silné ozbrojené sily, že aliancia kolektívne a jej členské krajiny individuálne budú vedieť odradiť každého prípadného vyzývateľa, Rusko či kohokoľvek iného, od útoku. Čiže Ministerstvo obrany bolo požiadané niekedy v lete tohto roku, aby predložilo svoj investičný plán. A očakávanie bolo, že povie: Pozrite sa, do roku 2029 plánujem vybaviť armádu, povedzme, tankami. Do roku 2031 sa k tankom pridá aj kompletná modernizácia všetkých kasární a ubytovacích zariadení, aby sme vedeli prijať aj tie spojenecké posily, ak ich niekedy budeme potrebovať. Do roku 2033 sa k tomu pridajú – vymyslím si – povedzme, že podzvukové lietadlá a iné spôsobilosti a mali k tomu byť pridelené aj balíky peňazí a konkrétne sumy. Čo urobilo Ministerstvo obrany? Strávili presne jeden víkend. Jeden víkend podľa informácií, ktoré máme z viacerých zdrojov z Ministerstva obrany, na príprave tohto údajného plánu. Hodili dokopy zoznam spôsobilostí od tých, ktoré máme, cez tie, ktoré už boli objednané a sú na ceste doručené, tie, ktoré sme už oznámili, že ideme objednať a ešte nemáme vybraných ani dodávateľov, až po tie, ktoré niekedy možno v budúcnosti objednáme, bez akéhokoľvek rozlíšenia medzi nimi štyrmi. A keď sa aliancia opýtala: Dobre, nakreslite nám krivku, že ako vám teda vďaka týmto rôznym investičným balíkom bude rásť úroveň nárastu alebo tempo nárastu obrany a obranného rozpočtu ako percenta HDP, viete, čo urobili? Zobrali ceruzku, pravítko a takto nakreslili čiaru z 2026 na 2035. Na, tu máte zdrap papiera. Toto je to, čo odovzdali spojencom v Ankare. Dámy a páni, táto ignorancia a nezáujem o to, ako reálne rozpočet minúť a ako pretaviť tie záväzky v reálne spôsobilosti, je len jeden z problémov rezortu obrany a, povedal by som, jedným z tých menších. Vypichnem v tejto rozprave dva, ktoré sa zrkadlia aj v tomto záverečnom účte. Minister obrany nemá najmenší úmysel – a nakoniec predseda vlády ho v tom aktívne povzbudzuje – investovať výdavky na obranu reálne do obrany. Veď koľkokrát ste počuli predsedu vlády vyjadriť sa, že on má rozpočet na obranu asi tak rád ako koza nôž. A koľkokrát ste ho počuli vyzývať ministra obrany, aby minul prostriedky obrany, prostriedky určené pre našich vojakov a vojačky, našich letcov a letkyne, na čokoľvek iné, len nie ich výstroj, ich výbavu či ich životné podmienky. A minister obrany vzorne zasalutoval a vyplnil. Dámy a páni, vyrátali sme, že od svojho nástupu k moci minister obrany Róbert Kaliňák vytiahol z rozpočtu na obranu 567 miliónov na účely absolútne alebo len veľmi okrajovo súvisiace s obranou ako takou, vrátane roku, o ktorom sa bavíme. Roku 2025, rok, ktorý je subjektom nášho záverečného účtu. Príklady. Niektoré sú z toho roku, o ktorom sa bavíme, iné mu predchádzajú. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie bolo prijímateľom štedrého daru od ministra Kaliňáka. Minister Migáň dostal 82,2 milióna € na portál Slovensko.sk. Keby ste nevedeli, vojaci na Slovensku sú zodpovední a spolufinancujú digitalizáciu štátu a digitálne služby štátu. Ministerstvo hospodárstva – Denisa Saková, ďalšia, ktorá dostala vianočný darček od ministra obrany – 35 miliónov € na priemyselný park Šurany. Veď prečo by sa vojaci zo svojho rozpočtu nepodieľali na baterkárni? Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka – toto je môj obľúbený – 10 miliónov € na letecké snímkovanie. Vec, ktorú Ministerstvo pôdohospodárstva robí roky s vlastnými zdrojmi úplne v pohode. Ale dostali 10 miliónov, či chceli, či nechceli. Ministerstvo zahraničných vecí 4 milióny na ekonomickú diplomaciu. Ministerstvo spravodlivosti 2 milióny, pri ktorých slúžilo ministerstvo ako prietokový ohrievač, poslali ich na právnické fakulty. Neviem, jeden absolvent právnickej fakulty Róbert Kaliňák sa ďakuje svojej alma mater tým, že im poslal 2 milióny. Ministerstvo kultúry – na oslavy na Devíne 750 000. SUV pre žandárov, lebo Matúš to si nevie vylepšiť podmienky pre policajtov a má ich v hlbokom podstave, tak dostali de facto obchvatom 1,8 milióna od Kaliňáka len na SUV pre tých žandárov. To sú tie s tým oranžovo-zeleným pomaľovaním. Keby ste nevedeli, my máme popri tých troch rôznych vzoroch policajných áut ešte aj štvrté, ktoré sa objavilo na našich cestách. To sú tí noví žandári na SUVčkach za 1,8 milióna €. Úrad vlády – ďalší, ktorý dostal vianočný darček od Róberta Kaliňáka – 500 000 na bližšie nešpecifikované účely. Oslavy, spinky, netušíme. A plus je tu celá kapitola, ktorú rozhádzal minister obrany v rámci vlastného rezortu na veci, ktoré technicky alebo na papieri kontroluje obrana, ale nijak nesúvisia s obranou. Ten najvypuklejší výdavok je tých 60,5 milióna € na business jety. Boli údajne nakúpené pre evakuačné potreby. Reálne sú využívané na to, aby bol rozvážaný predseda vlády a ministri v luxuse na ministerské zasadnutia za hranicami. A mimochodom áno, tých 60,5 milióna zahŕňa aj pokutu od Úradu pre verejné obstarávanie za ten šlendriánsky, priam kriminálny spôsob, akým tieto business jety objednali. A dámy a páni, to som sa ani nedostal k tomu, o čom hovoril môj kolega Oskar Dvořák pred zhruba 3/4 hodinkou – tie stamiliónové a do budúcna možno miliardové výdavky na nemocnice, ktoré, keď sa pozorne pýtate vojenských lekárov, vám jasne povedia: My sme nechceli a nepotrebovali. Rovnako ich od nás nepýtala ani aliancia. My nemocnice potrebujeme, Slovensko ich potrebuje ako soľ. O tom niet v tejto miestnosti, myslím, žiadnych pochýb, ale odkedy je úlohou Ministerstva obrany financovať niečo, čo je de facto civilná nemocnica, z rozpočtu určeného pre vojakov a vojačky, a to nie jednu nemocnicu, ale rovno dve? Takže, dámy a páni, dovolím si tvrdiť, že rezort obrany v živote, v živote nemal vo svojej existencii horšieho gazdu rozpočtu, ako je minister Kaliňák, lebo 567 miliónov € si nechal len ku koncu minulého roka vytiahnuť z vlastného rozpočtu na účely buď absolútne nesúvisiace s obranou, alebo s obranou súvisiace. Dovolím si tvrdiť, že rezort obrany v živote nemal vo svojej existencii horšieho gazdu rozpočtu, ako je minister Kaliňák, lebo 567 miliónov € si nechal len ku koncu minulého roka vytiahnuť z vlastného rozpočtu na účely buď absolútne nesúvisiace s obranou alebo s obranou súvisiace len veľmi okrajovo. Dámy a páni, toto je len jeden z dvoch problémov, ktoré chcem vypichnúť v dnešnej rozprave, na ktoré poukazuje aj tento záverečný účet. A tým druhým je mizerné rozpočtovanie. Jedna vec je, že umýsa. Či minister obrany nemal najmenšiu chuť? A dokonca, že priamo inštrukciu dostal od predsedu vlády, aby neminul tie peniaze na veci, ktoré súvisia s obranou, ale druhá vec je, že obyčajná manažérska schopnosť minúť peniaze vôbec na čokoľvek v priebehu toho času, toho roka, na ktorý ich má minúť. S týmto bežným manažérskym aktom má minister obrany tak zásadné problémy, že v roku 2024 takmer polovicu celoročného rozpočtu minul za jeden jediný mesiac. A áno, tipli ste si správne, december 2024. Len v decembri, v koncoročnom mesiaci, minuli 1,24 miliardy, opäť je to takmer polovica celého rozpočtu. Z toho 239 miliónov na bližšie nešpecifikované školenia a iné. Minister hovorí, že to bolo údajne na predplatenie výcviku našich letcov. Nuž, keď sme vyrátali, koľko by to stálo, ten výcvik na tie tri roky, to minister tiež upresnil, tak nám to vyšlo na 150 miliónov. Ešte stále nevysvetlil, kam odišlo 90 miliónov. Inými slovami, tento minister nevie minúť jemu pridelený balík v rámci toho roka, za ktorý ho má minúť a toto nie, že raz. Už prvý rok, čo bol pri moci. Ešte pripúšťam, dobre, tam zdedil nejaký rozpočet. Prišli ste k moci, koalícia, v októbri. Ale už prvý rok, keď bol pri moci, presúval 100 miliónov v decembri na poslednú chvíľku tým, že navýšil základné imanie slovenských zbrojoviek. V princípe dobrá vec. Človek by si myslel, tie zbrojovky asi mali nejaký deficit, asi mali nejaké investičné plány, potrebovali, aby sa štát na nich spolupodieľal, ale nič takého sa nestalo. Ja som s nimi hovoril. A bude to aj predmetom, podľa toho, čo ja mám informácie, aj v štúdiu nášho Najvyššieho kontrolného úradu. Tie zbrojky nemali žiadne konkrétne investičné plány. Tie zbrojky netušili podľa mňa ešte týždeň predtým, než tých 100 miliónov dostali, že ich dostanú. Pán minister Kaliňák nevedel, čo s tými 100 miliónmi. A preto, aby mu neprepadli, ich na poslednú chvíľku presunul mimo rozpočtu formou zvýšenia základného imania týchto zbrojoviek. 100 miliónov v 2023, pardon, 239 miliónov v 2024. Dámy a páni, toto nie je komplikovaná úloha. Ja som si vedomý, že rezort s takýmto rozpočtom, bavíme sa v prípade Ministerstva obrany o takmer troch miliardách, nie je ľahká vec na manažovanie. Ale že plánovanie investícií a rozpočtovanie nie je ani žiadna raketová veda. Krajiny okolo nás dokážu pridelené prostriedky vyčerpať zhruba v tom objeme, v akom boli pridelené, s oveľa menšími problémami, ako to robí Slovensko. Len robia jednu z troch vecí alebo štyroch, ktoré Slovensko sa ani nepokúša. Prvá vec: Francúzsko a Dánsko si normálne dopredu na niekoľko rokov určujú formou zákona, čo bude prioritami dlhodobého plánu rozvoja obrany a povedia si dopredu. Väčšinou to robia na začiatku volebného obdobia. Teraz sme prišli k moci. Toľkoto a toľkoto predpokladáme, že rozpočet bude v tých rokoch 1, 2, 3, 4, ktoré máme pri moci. A my z tohto balíka, ktorý máme týmto pádom k dispozícii, minieme opäť v roku 1 toľkoto na tanky, toľkoto na lietadlá, toľkoto na helikoptéry a potom tomu prispôsobia aj personál, aj akvizíciu, aj všetko ostatné. Toto sa hľadá formou zákona, preto, aby to prežilo aj volebné obdobie. Keď to neskončí na konci volebného obdobia, pokiaľ je tam nejaké prekrytie, tak chcú byť istí a chcú si byť relatívne istí, že tým, že je to schválené zákonom, tak to budúca vláda nezmení len tak mirnik. To dáva nejakú väčšiu predvídateľnosť aj tým firmám, aby vedeli, do čoho investovať svoj výskum a vývoj, lebo vedia dopredu, čo to ministerstvo bude asi nakupovať. My nič takého reálne nerobíme. Opakujem, dlhodobý plán rozvoja obrany bol spísaný za víkend, mieša hrušky s jablkami a robí absolútne nereálne predpoklady o výške nárastu alebo o tempe nárastu obranného rozpočtu. Predpoklady, ktoré sú už len svojou grafickou podobou, to pravítko a ceruzka, výsmechom akéhokoľvek plánovania. Normálne krajiny, okrem toho, že si pridelia aj to, čo sú tie… spíšu si konkrétny zoznam spôsobilostí, čo chcú nakupovať, si ich aj uložia do nejakého rebríčka priorít a povedia si: Toto sú veci, ktoré absolútne musím kúpiť, pretože bez nich proste moja obrana pokľakne a bez nich sa nezaobídem. Toto sú veci, ktoré sú fakt dôležité, ale nuž, keď príde na lámanie chleba, tie by sa vedeli oželieť. A toto sú veci, ktoré sú, ako sa hovorí u nás v Trnave, nice to have. Boli by pekné, kebyže ich mám, ale ak nevyjdú v rozpočte, nevadí. Viete, prečo to tak robia? To zrejme myslím aj z logiky. Proste ešte som nezažil vládu, ktorá by za tie štyri roky, čo je pri moci, neprešla nejakou fiškálnou krízou. Tie škrty nastúpia skoro vždy. A keď si takto rozložíte priority, viete, kde môžete škrtať. Viete, kde máte svaly, kde máte kosti a kde máte tuk. A viete ubrať z tuku a nerežete do svalov a už vôbec nie do kostí. Opäť nič, absolútne nič takého na Slovensku nemáme. Tretia vec, čo na Slovensku nerobíme, je, že si absolútne nestačíme monitorovať plnenie týchto obranných plánov. Opäť, my nemáme reálne obranné plány, nemáme tým pádom čo monitorovať. Ale ak ich raz budeme mať, nestačí ich len mať, lebo papier znesie všetko. Treba ich aj postupne monitorovať. Preto sme navrhli v Progresívnom Slovensku a pred asi dvoma týždňami prezentovali, aby sa k obranným výdavkom nevyslovovala len vláda, čo znamená Ministerstvo obrany a ozbrojené sily, ale aby boli predmetom komisie, ktorá bude zložená z predstaviteľov koalície, áno, aj opozície, lebo väčšina obranných nákupov prerastá cez jedno volebné obdobie a nakoniec zaplatí ten, kto je dnes v súčasnej opozícii, a áno, aj nezávislí odborníci, ktorí vedia posúdiť a povedať: OK, toto si možno vojaci premysleli a možno majú v tomto aj recht. Ale tuto prestrelili alebo podcenili najnovší vývoj vo vojenskej technike, taktike a metodológii. Tuto podľa mňa urobili chybu a chceme, aby o tom bola aj verejná debata. Opäť takto to robia krajiny okolo nás. Ja osobne som bol súčasťou týchto diskusií, keď prebiehala podobná reforma, revízia obranných plánov v Českej republike. Niet najmenší dôvod, aby sme tak nerobili na Slovensku. Takže, dámy a páni, keď čítate tento záverečný účet a kapitolu obrany, nie je to kapitulácia. Vedzte, že je výsledkom takej unikátnej kombinácie neschopnosti plánovať a neochoty vynaložiť prostriedky na obranu na to, na čo by reálne mali byť vynaložené. Je to kombinácia politicky a ideologicky motivovaného nezáujmu o obranu ako takú a kombinácia unikátnych manažérskych neschopností ministra Roberta Kaliňáka. Môžeme tu rozoberať donekonečna, prečo skončil s deficitom 600 miliónov či koľko, čo nestihol vyčerpať z tohto rozpočtu prideleného na tento rok. Vďaka čomu konštatuje aj správa ministra Kamenického, aj správa NKÚ, že Slovensko malo úplným omylom o niečo lepší deficit alebo o niečo nižší deficit, ako plánovalo mať. Jednoducho preto, že na obrane nestihli vyčerpať peniaze. Ale, dámy a páni, takto sa nesprávame voči vlastným vojakom a vojačkám, letcom a letkyniam. Takto si tie diery v obrane, ktoré tu máme po 20 rokoch šafárenia Smeru, nikdy nezaplatáme. Vďaka.