Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Ďakujem ti, Lucia, za tvoj príspevok. Aj ty si povedala, že aj my tu, ako sme teraz pár poslancov a poslankýň, by sme vedeli s niektorými tými problémami, ktoré boli spomenuté aj v príspevku pána ombudsmana, pomôcť alebo teda vedeli by sme ich vyriešiť, keby bola tu tá vôľa.
Ja napríklad poviem, že som sa tento týždeň stretla s jednou matkou samoživiteľkou, ako viete, venujem sa tu tejto téme, a mňa zarazilo napríklad to, že ona mi spomínala teda, že po troch rokoch jej potom pomohol verejný ochranca práv s týmto problémom, ale je to totálna absurdita pre mňa, že ona je sama na dieťa, prišla o prácu a vtedy bol príspevok na dieťa, prídavok na dieťa len 25 eur, teraz je 60, bol teda 25 eur a štát jej odňal tento prídavok na dieťa, týchto 25 eur mesačne, ktoré patrili tomuto dieťaťu, len preto, že prišla o prácu a potreboval štát preveriť, či náhodou dieťa nemá nárok na tento príspevok od otca dieťaťa, ktorý žil v zahraničí a tam pracoval. A tri roky sa prešetroval tento prípad a potom teda musel zasiahnuť verejný ochranca práv a uznať teda, že mala na to právo, resp. to dieťa. Že mne to absolútne, toto je úplne že o elementárnej logike, že zoberieme dieťaťu mesačne 25 eur a tri roky to prešetrujeme. Akože o čo by tento štát prišiel, keby aj z toho druhého štátu to dieťa poberalo nejaký prídavok, veď to je zanedbateľná suma.
Takže aj napríklad takéto prípady rieši verejný ochranca práv. Ja som za to rada, ale ideálne by bolo, keby sme tu my, poslanci a poslankyne, vôbec vedeli predísť takýmto veciam. Aj dnes sa hlasuje o návrhu zákona o jednorodičovských domácnostiach o piatej, takže tam napríklad by sme vedeli posunúť nejakú tému niekam, kde by to bolo prospešné pre všetkých.
Ďakujem.

Ja ďakujem všetkým za reakcie a začnem pánom Ledeckým, že áno, tá moja posledná veta bola na základe toho, že to tu presne zaznelo minulý rok, keď som mala príspevok k jednorodičom v rozprave, tak tu zaznelo to, zo strany koalície teda, že si za to môžu sami, mnohí boli z toho veľmi zarmútení. A áno, ako hovoríte, máme zadefinované marginalizované skupiny, napríklad dôchodcov, ZŤP, teda zdravotne ťažko postihnutých a vieme na to naväzovať nejaké formy pomoci a túto skupinu, ktorá je aktuálne najchudobnejšia, nemáme zadefinovanú. Čiže ja mám za to, že by sme to mali aktualizovať, nato sme tu. Ako bolo povedané, toto je ďalší zákon, ktorý by vedel adresne pomôcť tej najohrozenejšej skupine a neviem, ja sa ešte stále asi čudujem, že takéto návrhy zákonov prichádzajú zväčša len zo strany opozície a nie od sociálnych demokratov.
K pánovi Radačovskému, ďakujem za reakciu, veľmi si to vážim. Spomínali ste druhého rodiča. Áno, máme rôzne dôvody, prečo máme jednorodičovské rodiny. Niekedy je až z 30 % to, že vlastne ten druhý rodič zomrel. Tam pri mladých rodinách nám vzniká problém, že nemajú ani pomoc zo sociálneho zabezpečenia, ktoré majú potom rodiny, ktoré sú trošku staršie a tam druhý rodič taktiež zomrie napríklad. A spomínali ste aj ten systém výživného, áno, presne, aj systém výživného, aj výživného, ktoré odvádza štát vlastne za nejakého nezodpovedného rodiča, by sa mal zmeniť, pretože štát by mal pomôcť tomu rodičovi, ktorý je na všetko sám, aby nemal ešte ďalšiu tú záťaž, že si musí ako keby znovu papierovačkami na úradoch vybavovať niečo, na čo má nárok nielen on, ale tak hlavne jeho deti.
A ďakujem pani kolegyni Holečkovej, že takisto ešte nie je unavená z tohto boja, ale ja si myslím, že sa nám to podarí. Ďakujem.

108-2
Realita na Slovensku je taká, že takmer polovica týchto rodín žije pod hranicou chudoby. Áno, to číslo je stále aktuálne a ak im štát nepomôže, riskuje tak budúcnosť celej krajiny. Neviem, či si to tu kompetentní a zodpovední vôbec uvedomujú. Na Slovensku máme aktuálne viac ako 190-tisíc jednorodičovských rodín, v ktorých sa nachádza viac ako 300-tisíc detí do 18 rokov. Pri deťoch do 25 rokov je to väčšie číslo, to spomínala aj kolegyňa Holečková. Ak táto vláda to s prorodinnou politikou myslí vážne, tieto rodiny by mali byť tiež v centre jej záujmu, lebo nie sú to len čísla. Sú to ľudia, ktorí potrebujú adresnú pomoc teraz, nie o rok, nie po ďalšej analýze, nie až keď vám to bude politicky vyhovovať.
Preto som rada, že o návrhu na zavedenie pojmu jednorodičovská domácnosť do slovenskej legislatívy opäť rokujeme, a zároveň opäť zdôrazňujem, že na tejto téme by mala existovať zhoda naprieč politickým spektrom. Dnes už totiž nejde o to, kto návrh predkladá, ide o to, aby sa systémovo a čo najskôr zlepšil život detí a rodičov v jednorodičovských rodinách, a tým pádom sme prispeli aj k lepšej budúcnosti našej krajiny.
A odkaz na záver a nie, jednorodičia si za svoju situáciu zväčša nemôžu sami. Ďakujem za pozornosť. Skončila som.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v nasledujúcich vetách vám chcem vás chcem presvedčiť o dvoch kľúčových veciach.
V jednorodičovských rodinách, ktoré ešte stále nemáme zadefinované, žije 30 % zo všetkých detí na Slovensku. Bez adresnej legislatívy pre jednorodičovské rodiny si nemôžeme hovoriť, že sme štátom, ktorému záleží na rodinách. Dovoľte mi začať tým, že zopakujem, čo som povedala v pléne Národnej rady začiatkom apríla tohto roka. Dnes po prvýkrát v pléne Národnej rady rokujeme o návrhu zákona, ktorý sa venuje pomoci jednorodičovským domácnostiam. Túto vetu som tu povedala, keď sme spolu s kolegyňami z Progresívneho Slovenska predkladali návrh zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam a rodinám. Odvtedy prešli dva mesiace a zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa v tejto veci nepohlo nič. Dnes pritom rokujeme o podobnom návrhu, ktorý taktiež navrhuje zavedenie pojmu jednorodičovská domácnosť, čo by bol prvý ozajstný krok k pomoci tejto najohrozenejšej skupine obyvateľstva. Tentokrát ho predkladám aj s kolegyňami z opozície. Aj to je dôkazom toho, že ide o tému, ktorá prekračuje stranícke línie, ako to už bolo povedané, a že ju už naďalej nemôžeme ignorovať. Jednorodičovské rodiny sú na Slovensku naďalej jednou z najohrozenejších skupín napriek tomu, že minister práce Erik Tomáš túto tému v posledných mesiacoch aspoň komunikačne otvoril, žiadna konkrétna pomoc z jeho rezortu k dnešnému dňu neprišla. Situácia je pritom mimoriadne vážna a čakať ďalšie mesiace na systémové riešenia je naozaj nezodpovedné. Ako bolo povedané, byť rodičom je samo o sebe jednou z najväčších výziev. Predstavte si potom, aké náročné je čeliť tomu sám. Jednorodičovské rodiny čelia dvojnásobnému tlaku ekonomickému aj psychickému a na rozdiel od domácnosti s dvoma rodičmi sa nemajú s kým striedať, nemajú sa o koho oprieť. Jediný príjem musí pokryť všetky výdavky, taktiež všetok čas, ktorý jednorodičia majú, musia vynaložiť na prácu a najnutnejšie úlohy okolo dieťaťa či detí.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem kolegovi Viskupičovi za jeho zhrnutie tejto správy o pokroku Slovenskej republiky. A naozaj na papieri to znie dobre, ale čo si myslíte, akú správu o pokroku Slovenskej republiky by vám napísali občania tejto krajiny? Povedali by vám, že jediný pokrok sú vysoké dane, ktoré ste im zaviedli, ale za to ľudia nemajú ani lepšie služby, ani sa im nežije lepšie a dokonca majú aj nižšie čisté mzdy, čo sa teda o vás, vláde, povedať nedá. Takže ako bolo povedané, mala by sa tá správa naozaj v tomto momente premenovať na správu o úpadku Slovenskej republiky a je to celé iba o prejedenej budúcnosti našich detí.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem ti Janka, ty sa aj dlhodobo venuješ téme komunálnej politika a vnímaš túto potrebu, že aj mladí ľudia sa chcú zapájať minimálne v týchto komunitách do tvorby, alebo do pretvárania svojho okolia. A ja vítam tento návrh, aby teda mladí ľudia od 16 rokov mohli voliť či už v komunálnych voľbách, alebo teda potom možno aj v tých národných a v eurovoľbách. A ja si myslím, že to je nástroj akým mladých ľudí prizvať k tomu aby sa podieľali na budúcnosti našej krajiny. Mladí ľudia sú oveľa viac rozhľadení, ako si možno tu mnohí myslia a áno aj to že, máme občiansky preukaz od 15 rokov, alebo trestnoprávnu zodpovednosť od 14 rokov, je znakom a je aj dôvod toho, aby bolo volebné právo možné od tých 16 rokov. Ten je vek je daný tým, že aby sa to zosúladilo s európskymi krajinami, takže ja to úplne vítam. A ďakujem predkladateľke a predkladateľom a PSku, že sa tomuto venuje. Som veľmi rada. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja budem krátka. Ja sa chcem navrhovateľov opýtať, navrhovateľov tohto zákona, lebo tomu nerozumiem, že čo by sa stalo koalícii a koaličným poslancom, keby konečne schválili a hlasovali za nejaký zákon, ktorý pomôže ľuďom na Slovensku. Že čo by sa stalo? Lebo je mi to záhadou, že prečo sa to nedeje.
Ďakujem.

Ďakujem, kolega Kišš, že si hovoril aj o skúsenostiach, ktoré sme si vypočuli od ľudí na Orave pred týždňom. Tak a sme tu, sme pri zmenách v transakčnej dani, ktorú ste schvaľovali v rámci vašej slávnej konsolidácie pred pol rokom približne. A my sme vám to aj vtedy hovorili a my sme vám to hovorili, aby ste to neschvaľovali, aby ste to zrušili, kým je čas, kým to nebude v platnosti a mali ste možnosť ju zrušiť aj po jej zavedení, aby na ľudí nedopadli dopady tejto transakčnej dane v každom jednom nákupe. Každý jeden nákup sa každému človeku na Slovensku predraží kvôli tomu. Táto daň je hlúpa, škodí ekonomike, predraží každý jeden nákup každému občanovi na Slovensku. To je v tejto aktuálnej situácii neúnosné. Takže zrušte ju hneď teraz a začnite šetriť na sebe.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem, Irena, bolo to skvelé. Asi sme všetci márne a naivne čakali, že sa k tomuto návrhu zákona vyjadrí navrhovateľ tohto zákona, ako to býva zvyčajne zvykom v takom normálnom legislatívnom procese, no nedočkali sme sa, bohužiaľ. Neviem, možnože na hlasovaní ho uvidíme. A ja mám také dve otázky na vás a na všetkých teda napravo.
Keby tieto podľa vás politické mimovládky alebo všetky mimovládne organizácie chválili vládnu koalíciu za to, čo robí, boli by sme tu dnes? (Reakcia z pléna.) Nie? (Reakcia z pléna.) Aha. (Smiech rečníčky aj v pléne.) Ja som, ja som naozaj nečakala, že sa k tomu priznáte. (Reakcia z pléna.) Ja som naozaj nečakala, že sa k tomu priznáte, že by sme tu teda neboli. No, dobre.
Tak mám druhú otázku, vadí vám, že tento zákon je nazývaný ako ruský zákon. Vadí vám to. Prečo vám to vadí? Keď podľa vás je Rusko skvelá krajina, prosperujúca, máte tam priateľov, chodíte tam na návštevy, tento zákon by nevyzeral inak, keby bol písaný v Rusku, a dokonca aj Andrej Danko to priznal, že ho konzultoval s niekým v Rusku. Prečo vám to vadí? Prečo sa hanbíte, že sa teda nazýva tento zákon ruský?
Ďakujem, odpoveď poprosím. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ja ďakujem kolegovi Dubovickému za jeho príspevok a nadviažem aj na kolegu Saba. Presne, ja sa naozaj chcem spýtať, že za čo si chcete zvýšiť tie platy a za čo si ministri zvýšili platy, keď táto krajina absolútne nemá pozitívne a lepšie výsledky za ten rok a pol vašej vlády. A stále ma neprestane fascinovať tá arogancia. Už rok a pol som tu, ale stále ma to dokáže prekvapiť, tá arogancia, že dnes tu ešte zaznelo, že si ešte chcete zvýšiť platy, lebo vraj musíte počúvať nás. Tak neviem, je to vaša práca. Predstavte si, toto je vaša práca, byť tu v parlamente, rokovať o zákonoch, ktoré sme priniesli aj my, aj vy, a prinášať tieto zákony do života. Tak to bolo napríklad v tej prísahe, aby sme zlepšovali život ľuďom na Slovensku, že toto je podstata tejto práce. Áno, ja keď som tu šla, tak som si to vlastne uvedomovala, čo je podstata tejto práce a za čo budeme dostávať ten plat. Takže vaša arogancia nemá očividne hraníc, ani ako vaše nároky na mzdu.
Ja len poviem číslo plus 4 676 eur. O toľko si mesačne zvýšil plat premiér Robert Fico a ďalšie tisícky ministri. Opakujem, nemáte žiadne výsledky, žiadne pozitívne výsledky, kam ste posunuli túto krajinu. Dusíte ekonomiku, absolútne ničíte podnikateľské prostredie, to všetko bude mať dopad na nás všetkých na konci.
A druhé číslo je mínus 271. O toľko sa znížil príjem kvôli daňovému bonusu matke samoživiteľke s dvoma deťmi v tínedžerskom veku. Táto matka, znížil sa jej príjem, ale zvýšili sa jej nakoniec aj všetky náklady vďaka vám. Čiže mne to nejako nevychádza naozaj, ako to môžete toto vy tvrdiť stále.