Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dnes tu teda konečne rokujeme o návrhu, ktorý sa na prvé počutie, ako sme teda počuli, predáva veľmi jednoducho. Zvýšime minimálne výživné približne na 39 eur, na približne 130 eur a budeme hovoriť, že sme pomohli deťom. Je to výborné na tlačovku, je to výborné na novinové titulky. Ale pravda je taká, že ak sa k tým peniazom dieťa v skutočnosti nedostane,...
Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dnes tu teda konečne rokujeme o návrhu, ktorý sa na prvé počutie, ako sme teda počuli, predáva veľmi jednoducho. Zvýšime minimálne výživné približne na 39 eur, na približne 130 eur a budeme hovoriť, že sme pomohli deťom. Je to výborné na tlačovku, je to výborné na novinové titulky. Ale pravda je taká, že ak sa k tým peniazom dieťa v skutočnosti nedostane, tak to nie je pomoc. Je to v skutočnosti len cynický marketing strany HLAS. Lebo realita je taká, že štát dnes nevie zabezpečiť ani to, aby sa už priznané výživné dostalo k tým, ktorí na ne skutočne majú nárok. A to sú tie deti. Sám minister Erik Tomáš priznal, že až 60 % oprávnených osôb náhradné výživné vôbec, inštitút náhradného výživného vôbec nevyužíva. Inak teda povedané, že 6 z desiatich detí, ktoré by mali nárok na túto pomoc od štátu, tie peniaze nikdy neuvidia. A minister, ktorý v skutočnosti sa snažil ako keby predkladať tento návrh, ale vidíme ho v podobe poslaneckého návrhu, nám teda ide hovoriť, že problém sa vyrieši tým, že sa zmení jedno číslo v zákone. Lebo v skutočnosti, keď si rozkliknete tento návrh zákona, mení sa tam jedno číslo. A teraz si povedzme, kde je teda skutočne problém. Ten problém nie je v tom, že matky samoživiteľky, a teraz sa ospravedlňujem, že budem používať matky, ale teda 80 % jednorodičov sú matky, ženy, tak pre zjednodušenie budem využívať takýto príklad. Nie je problém, že by tieto matky nevedeli zabojovať o tieto peniaze, ktoré im patria, im a im deťom. Ten problém je v tom, že štát ich v tom nechá samy. Matka, ktorá sama vychováva dieťa, zabezpečuje domácnosť, ráno odprevadí dieťa alebo deti do školy, potom ide do práce, často nie je do jednej alebo do dvoch, ale do dvoch a večer rieši logistiku, nákup, choroby, krúžky, účty, to je jedno. A popri tom všetkom má táto matka ešte behať po úradoch, zháňať papier od exekútora, polície, potvrdenie do školy, oznámiť každú jednu zmenu na úrade, triasť sa, či bude mať nárok na peniaze, alebo či nebude musieť vrácať tie, ktoré nakoniec dostala. Takže toto je ten váš sociálny štát, milí kolegovia. Trošku opäť sa vrátime do reality občanov. A toto má byť podľa vás aj ten najlepší záujem dieťaťa. Ak by teda niekto chcel namietať, že táto koalícia je tu 2,5 roka, tak ja vám poviem, o čo tu ide. Po 16 rokoch vlád Roberta Fica, po digitálnych lídroch, ktoré tieto vlády mali, pán predseda parlamentu Raši, momentálny pán prezident Peter Pellegrini, po týchto digitálnych lídroch a po miliardách, po miliardách eur investovaných do informatizácie tohto štátu, je výsledok taký, že štát nevie vybaviť ani základnú pomoc pre dieťa bez toho, aby jeho matku proste zodral z kože byrokraciou. 16 rokov možností, 16 rokov pri moci, 16 rokov digitálnych lídrov. Miliardy eur z eurofondov z Európskej únie a vy sa tvárite akí? Miliardy eur boli investované a nie je ich nikde vidieť a boli investované väčšinou za vašich vlád. A kde sú. 16 rokov prijímatelia, 16 rokov digitálnych lídrov. Miliardy eur z eurofondov z Európskej únie. A výsledok je aký? Miliardy eur boli investované a nie je ich nikde vidieť a boli investované. Väčšinou za vašich vlád. Kde sú tie lepšie služby pre občanov? Za. Tieto. Investované miliardy. Yes, sir. Naozaj sa pýtam. A budem rada, keď mi na to odpoviete. Povie niekto. Výsledok je taký, že v roku 2026 musí matka samoživiteľka osobne nosiť. Papieriky. Medzi inštitúciami, ktoré už dávno sú zaplatené z našich daní a z európskych peňazí na to. Aby medzi sebou komunikovali sami elektronicky. Takže, kde sú tie miliardy do informatizácie? Kde sú tie digitálne riešenia? Kde sú tí vaši digitálni lídri, ktorých ste tu roky predvádzali na pódiách, na konferenciách. Lebo občan to nevidí. Občan vidí len to, že tento systém. Ako aj veľa iných, nefunguje. A ešte väčší problém je, že ministerstvo práce a sociálnych vecí ani poriadne nevie, prečo sa k pomoci nedostáva toľko oprávnených ľudí a hlavne teda tých detí? Teda 60 % tých, ktorí na to majú nárok, ako som na začiatku spomínala. Ministerstvo si neurobilo komplexnú analýzu, nemá poriadne dáta, nemá jasný plán, ako odstrániť bariéry. Len približné odhady, že ľudia sa boja napríklad bývalého partnera, neveria súdom, boja sa exekúcie. Neveria polícii. Alebo jednoducho len nevládzu absolvovať celú tú logistiku a celý ten kolotoč. My všetci sa máme teda právo pýtať. Kde je systémové riešenie. Aby táto zmena, ktorú teraz predkladáte, bola ale skutočne aj aplikovateľná a skutočne dosiahla nejaký efekt. A namiesto toho týmto rodičom, napríklad tým, čo teda, tisícom, státisícom matkám odkazujete, aby si to aj naďalej vybavovali sami. V prvom momente, keď sa celá rečnícka póza o vašom sociálnom cítení takto rozsype, lebo silný štát sa nespozná podľa počtu tlačoviek ministra práce. Silný štát sa spozná podľa toho, či vie pomôcť slabšiemu bez toho, aby ho najprv ponížil, únavil alebo zavalil papiermi. A teraz prichádza ďalší vrchol cynizmu. Od roku 2026 sa má pomoc ešte viac podmieňovať školskou dochádzkou dieťaťa. Týmto témam sa tu venujú moje kolegyne. Ale teda predostriem, že ak dieťa vymešká príliš veľa hodín, štát siahne na náhradné výživné. Častokrát na jediné peniaze, ktoré tento rodič mal. Čiže nie je neplatič, nie je ten rodič, ktorý si neplní povinnosť, ale dieťa príde o svoj príspevok. Takže povedzte mi, čo je toto za logiku? Matka, ktorá už dnes ledva zvláda všetko sama, má byť ešte aj sankcionovaná za to, že štát si nevie poradiť s neplatičmi. Takže toto nie je pomoc, ale opäť trestanie najzraniteľnejších. A popri tom všetkom sa tvárime, že hlavným problémom je len výška sumy. Samozrejme, ja vítam túto zmenu, po tých rokoch už naozaj bolo treba. Ale ako hovorím, ak nezmeníme ten systém, tak jednoducho tie peniaze, či sú vyššie alebo akékoľvek, sa k tým deťom nedostanú. A my o tomto v Progresívnom Slovensku hovoríme od roku, kedy sme vznikli. Bolo to aj v našom prvom programe, vďaka mojim kolegyňám, hlavne teda Lucii Plavákovej, ktorá je tu. Za to veľmi ďakujem. Ja chcem vám teda povedať, že naozaj ďakujem. Ak sa nezmení systém, tak tento návrh zákona nič nerieši. A ak teda ešte sa pozrime na to aj z takého iného hľadiska. Teda zvýšite tú sumu. Tak ak doteraz množstvo tých povinných rodičov, dajme tomu teda otcov, nebolo schopných platiť túto sumu, ktorá bola okolo 40 eur, tak zákonite, keď zvýšime tú sumu, oveľa viac ľudí nebude môcť platiť túto sumu, pretože tá ekonomická situácia na Slovensku sa nám zhoršuje z roka na rok, aj za tieto 2,5 roka. Čiže ak zvýšite sumu, tak viac ľudí vám spadne ešte do dlhov, exekúcií a trestnoprávnych sporov bez toho, aby štát posilnil reálne vymáhanie. Tak ste problém vlastne posunuli iba inde. Tejto situácii naozaj hrozí, keďže ľudia sa nám dostávajú čoraz viac do chudoby. Ja aj za PS hovorím, že teda my vítame zmenu zvýšiť to číslo. Ale chcem, aby ste si boli jednoducho vedomí, že v skutočnosti to nebude riešiť ten problém, ktorý tieto rodiny majú. Takže ak to s tými deťmi naozaj myslíte vážne, tak prosím, urobte tie podstatné veci. Máte na to historicky najväčší štátny aparát, najviac štátnych úradníkov, najviac miliónov, miliárd investovaných do informatizácie. Takže tí najvyššie dane tu ľudia platia historicky. Tak ja si myslím, že za to by si zaslúžili lepšie služby štátu. A teda zautomatizovať systém, prepojiť tie dáta, ktoré v systéme sú, odstrániť byrokratické bariéry a zabezpečiť, aby výživné, aby výživné aktívne vymáhal pre tie deti štát. Ľudia na Slovensku, tí daňoví poplatníci, tí všetci zamestnaní ľudia, ktorí vám za to platia miliardy eur ročne, si to zaslúžia. A ešte mi nedá nespomenúť, že bolo avizované, že na túto schôdzu teda spolu aj s takýmto opatrením príde konečne definícia jednorodičovskej domácnosti do našej legislatívy. Nestalo sa tak. Ja sa môžem domnievať, že jednoducho nie je zhoda na definícii jednorodičovskej rodiny do zákona o rodine vo vládnej koalícii. A tak si povedzme, že na čom je zhoda v tejto vládnej koalícii, na akých zákonoch. Keď nie na tom, aby sa zadefinovala rodina, typy rodín, ktoré jednoducho sú aktuálne najchudobnejšie v našej spoločnosti a ktoré potrebujú adresnú pomoc. A vďaka tej definícii by ste vedeli adresne prinášať riešenia, napríklad adresnú energo-pomoc. A nemuselo by sa s ňou plytvať. Takisto adresné dávky na deti. Určite si viete predstaviť, že v situácii ekonomickej, v akej je Slovensko, jednoducho nemôžeme plošne dávať všetky dávky na všetky deti. Moje dieťa nepotrebuje obed zadarmo, moje dieťa nepotrebuje prídavok. Takých detí sú tisíce, ale potom tu máme tisíce detí, ktoré nemajú ani základné možnosti na to, aby jednoducho sa rozvíjali. Takže chýba vám systém. Po tých miliardách investovaných eur do informatizácie vám stále chýba ten systém. Nie ste ochotní sa ani zhodnúť na definícii jednorodičovskej domácnosti? A pripomeniem, na čom všetkom ste sa tu vedeli zhodnúť. Na nižších trestoch. Na vyšších daniach pre ľudí. Na rušení volieb zo zahraničia. Na tom sa na všetkom viete dohodnúť. V špinavostiach. Ale na tomto nie. Ďakujem. A na prípadné faktické poznámky veľmi rada odpoviem. Ďakujem, pani poslankyňa, na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán
Skryt prepis
