Videokanál poslanca

Ďakujem Michal, že spolu aj s kolegyňami Luciou Plavákovou a Beátou Jurík opäť prinášate tento návrh zákona. Naozaj adresná pomoc, adresný príspevok na bývanie je to čo by pomohlo jednorodičovským rodinám urgentne. A nemuseli by sme tu teraz riešiť a vymýšľať to, že nemáme, že nám chýbajú sociálne nájomné byty, že túto otázku tu nemáme dlhodobo riešenú. Tento návrh zákona by vyriešil naozaj túto situáciu ihneď a adresne, pretože je to pomoc s vysokými cenami energií ale tie sa pretavujú aj do tých cien nájmov, komerčných nájmov, ktoré tu zväčša musia ľudia platiť ak sú v nájomnom bývaní. Takže ďakujem veľmi pekne za to a verím, že to sa stretne s podporou.

Ďakujem veľmi pekne kolegyni a kolegovi z Progresívneho Slovenska za podporu. Mňa naozaj mrzí, áno, že sa k tomu nevyjadrí nikto z koalície pritom určite by nám všetkým malo záležať aj na tom ako sa majú všetky naše deti na Slovensku. Ja len dodám, že napríklad také náklady na prváka či prváčku pri nástupe do školy sú v priemere 260 eur, čo sa ešte zhorší vlastne po nástupe konsolidácie tento rok. Čiže v tej jednorodičovskej domácnosti aj tých 40 eur, to navýšenie toho prváckeho príspevku naozaj pomôže zmierniť ten stres pred nástupom týchto detí do školy. Nie je to vôbec drahé opatrenie ako hovorí kolega a ja si myslím, že tieto deti a tieto rodiny to naozaj ocenia a myslím si, že by ste mali podporiť tento návrh. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi začať tým, že toto je historický moment. Dnes po prvýkrát v pléne Národnej rady Slovenskej republiky rokujeme o návrhu zákona, ktorý je pre nás všetkých...

Ďakujem za slovo, cieľom predkladaného návrhu je reagovať na dlhodobé zistenia o náročnej socio-ekonomickej situácii jednorodičovských domácností na Slovensku a to zadefinovaním pojmu jednorodičovská domácnosť do zákona a zároveň ponúknuť konkrétne opatrenia. Viac o tomto návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dnes pred vás predstupujem nielen ako poslankyňa Národnej rady alebo predovšetkým ako žena, matka, ako Rómka.
V prvom rade by som chcela poznamenať, že v tomto volebnom období majú Rómovia historicky najväčšie zastúpenie v parlamente. A práve vďaka tomuto úspechu môžu tu v Národnej rade Slovenskej republiky zaznievať aj hlasy tých, ktorí sú dlhodobo nevypočutí, utláčaní a diskriminovaní. Spoločne s mojimi kolegami dnes opätovne predkladáme návrh zákona, ktorý je viac než len právnym aktom. Tento návrh zákona je predovšetkým o stovkách rómskych žien, ktorým bolo bezcitne a nezákonne odobraté právo byť matkami, o ženách, ktoré boli v tých najzraniteľnejších okamihoch svojho života ponížené a oklamané. Návrh zákona je snahou uznať hlboké rany, ktoré tieto ženy nosia vo svojich srdciach, a snahou dať im aj symbolické zadosťučinenie.
Aj napriek tomu, že Slovensko je dnes demokratickým štátom, sme v našej krajine roky zatvárali oči pred touto obrovskou krivdou, ktorá postihla mnoho rómskych žien. Skúste si predstaviť tú bolesť, ktorou si museli tieto ženy prejsť bez poznania, že vám bola odňatá možnosť darovať život. Bolesť matky, ktorej telo bolo zneužité systémom, ktorému mala dôverovať.
Po dlhých rokoch prehliadania a mlčania sa štát týmto ženám v roku 2021 konečne ospravedlnil. Uznal, že tieto ženy boli zranené spôsobom, ktorý presahuje hranice fyzického poškodenia. Uznal, že práva týchto žien boli pošliapané, ich dôstojnosť bola potlačená a ich sny o rodine boli nenávratne vzaté. Uznal, že dejiny nášho štátu obsahujú aj takúto čiernu kapitolu, ktorá nás núti priznať si, že ako spoločnosť máme ešte dlhú cestu k úplnému pochopeniu spravodlivosti, rovnosti a rešpektu k právam každého jednotlivca.
Je však dôležité, aby sme pochopili, že táto kapitola v našich dejinách nie je len o nejakom dávnom čine, o niečom, čo patrí do minulosti. Rany, ktoré tieto ženy utrpeli, sa nedajú vymazať. Sú to rany, ktoré sprevádzajú ich každodenný život, a potom, čo boli ich práva pošliapané, mnohé z nich sa stretli s odmietaním, opovrhovaním zo strany spoločnosti, ich partneri ich opustili, ich rodiny sa rozpadli. Stratili nielen možnosť priviesť na svet deti, ale často aj pocit vlastnej hodnoty a miesta v spoločnosti. K týmto nezákonným sterilizáciám dochádzalo v rokoch 1966 až do roku 2004 v bývalom Československu a potom aj na Slovensku. Často k nim dochádzalo pod zámienkou ochrany ich zdravia, ale v skutočnosti išlo o postup, ktorý nemal nič spoločné so zachraňovaním života. Rómky sa stali obeťami diskriminačného systému, ktorý ich vnímal ako problém, ktorý je potrebné riešiť. Odhaduje sa, že počet rómskych žien, ktoré boli nezákonne sterilizované, sa pohybuje v stovkách, pričom mnohé z nich sa spravodlivosti už nikdy nedočkali.
Na základe svedectiev a vyšetrovania dnes vieme, že k sterilizáciám dochádzalo rôznymi spôsobmi, predovšetkým bez riadneho informovaného súhlasu. No existujú aj prípady, kedy bola žena vystavená manipulácii či nátlaku. Častokrát o sterilizácii sa dozvedeli až po gynekologickom zákroku či operácii. Mnoho z týchto žien čelí doživotným zdravotným a psychickým problémom. Znovu pripomínam, že podľa dostupných štatistík boli nezákonne sterilizované stovky rómskych žien. Každá z nich má svoj príbeh a každá z nich má svoju bolesť. Niektoré z týchto žien sa rozhodlo mlčať zo strachu, zo zahanbenia alebo preto, že neveria, že by im niekto bol pomohol. Ďalšie, ktoré sa odvážili hovoriť, rozprávajú o systematickom zneužívaní dôvery, o manipulácii a o tom, ako ich najhlbšie obavy boli využité proti nim. Dovolím si prečítať pár svedectiev týchto žien, ktoré sa nachádzajú v správe vypracovanou poradňou pre občianske a ľudské práva.
Oľga bola donútená k sterilizácii pred dvomi rokmi počas pôrodu druhého dieťaťa a zároveň jej druhého cisárskeho rezu. Nevie, prečo bol potrebný cisársky rez. Keď čakala pred pôrodom na operačnom stole, v novej pôrodnici v Prešove, pristúpila k nej zdravotná sestra s papierom v ruke, povedala mi: „Ak znovu otehotnieš, zomrieš! Môžeš dokonca zomrieť rovno dnes, takže toto musíš podpísať!“ Preľakla som sa a podpísala som. Oľga nerozumela tomu, čo podpisovala. Vie len, že by chcela mať viac detí, a nemôže. Jej lekár ani jej zdravotná sestra Oľge nepodali vysvetlenie o jej zdravotnom stave, o tom, čo jej plánujú urobiť, alebo aké alternatívy má k dispozícii. Vedela len, že zomrie, ak nepodpíše papier, ktorý jej podstrčili. „Povedali, že to mám podpísať, lebo inak zomriem, tak čo som mala robiť? Biele ženy majú viac práv než rómske ženy. Toto by bielej žene neurobili.“ Takže je potrebné dodať, že argumentom o potrebe vykonať sterilizáciu z dôvodu, že išlo o život zachraňujúci úkon, sa štát neúspešne bránil ešte aj pred Európskym súdom. Ten odkázal na stanovisko Medzinárodnej federácie gynekológov a pôrodníkov, že sterilizácia nikdy nie je život zachraňujúci úkon.
Dámy a páni, tieto príbehy sú však ľadovcom vrchu... len vrcholom ľadovca. Mne osobne písalo niekoľko žien, ktoré sa mi s podobnými skúsenosťami zdôverili. Je preto dôležité si uvedomiť, že tieto prípady neboli len individuálnym zlyhaním zo strany zdravotníkov, ale systémovou praktikou štátu, ktorá zasiahla značné množstvo rómskych žien. Boli to obete dlhodobých predsudkov a diskriminácie, ktoré sú v našej spoločnosti, žiaľ, prítomné aj dnes.
Na záver si dovolím poznamenať, že mnohí z koaličných poslancov o sebe hovorí ako o zástancoch života a konzervatívnych hodnôt. Svojím hlasovaním, vážení páni poslanci a poslankyne, máte možnosť tieto slová potvrdiť, pretože hlasovanie o tomto návrhu je aj o vyjadrení nesúhlasu s tým, aby štát svojvoľne odoberal ženám možnosť byť matkami.
V štáte, ktorý si ctí život a jeho ochranu, čo sú hodnoty, ktoré vychádzajú aj z našej ústavy a dohovorov, ktoré boli prijaté, je nutné, aby bolo takéto konanie odsúdené a obete odškodnené. Česká republika si už svoju povinnosť splnila, no Rómky na Slovensku na spravodlivosť stále čakajú.
A pokiaľ ide o predstaviteľov vládnej koalície či ich blízkych ľudí, Robert Fico má ústa plné porušovania ľudských práv. Vláda Roberta Fica napríklad odškodnila rodinu pána Krivočenka a hovorí sa aj o odškodnení ľudí z proruských Nočných vlkov. Zatiaľ čo tzv. „naši ľudia“ dostávajú rôzne formy odškodnenia či amnestie, rómske ženy, na ktorých bola spáchaná obrovská krivda, zostávajú zabudnuté. My však opätovne predkladáme návrh na odškodnenie rómskych žien a budeme ho predkladať dovtedy, kým tieto ženy nedostanú aspoň finančnú formu zadosťučinenia. Teraz má vládna koalícia príležitosť ukázať, že jej záleží aj na právach bežných ľudí.
A rovnako vyzývam splnomocnenca vlády pre rómske komunity pána Daška, aby sa ozval a postavil sa za rómske ženy. Tento zákon je dôležitým krokom k tomu, aby sme sa stali lepšou spoločnosťou, kde práva každej ženy, každého občana sú rešpektované a chránené.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem kolegom a kolegyniam za ich príspevky k tejto téme, áno, je mnoho spôsobov, ako pomôcť tým najzraniteľnejším a najviac ohrozeným chudobou na Slovensku, a to sú aj jednorodičovské rodiny. A malo by to byť teda prioritou tejto sociálnodemokratickej vlády a sociálnodemokratickej koalície a je aj na ministrovi a vláde ako, aby tie prostriedky v systéme, ktoré sú z tých verejných zdrojov, správne a adresne prerozdelili, to by bol ten základ, ktorý by týmto rodinám pomohol, a ja si myslím, že my tu aj s kolegami, s kolegyňami z opozície sme k dispozícii na pomoc, ak by bolo treba niečo nastaviť a poradiť, tak my sme tu od toho a robíme na tom.
Ďakujem veľmi pekne aj kolegyni Bajo Holečkovej, že to predkladá.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, táto téma jednorodičov je pre mňa mimoriadne dôležitá, pretože jednorodičovské rodiny predstavujú zraniteľnú skupinu, ktorá v našej spoločnosti čelí mnohým problémom a ktorej by sme mali venovať osobitú pozornosť.
Vnímam, že potrebné, že je potrebné zopakovať počty týchto rodín, ktoré na Slovensku aktuálne máme, a aká je príčina vzniku ich životnej situácie. Najčastejšie používaná definícia v Európskej únii označuje osamelého rodiča, čiže jednorodiča ako osobu žijúcu s jedným alebo viacerými nezaopatrenými deťmi bez prítomnosti manžela, manželky alebo inej dospelej osoby v domácnosti, hoci môžu žiť s ďalšími rodinnými členmi. Podľa sčítania obyvateľstva domov a bytov z roku 2021, čo sú oficiálne čísla, ktoré máme, je až 375-tisíc jednorodičovských rodín s deťmi do 25 rokov na Slovensku. V týchto rodinách žije okolo 500-tisíc detí. Z tohto počtu je ale 190-tisíc týchto rodín s deťmi do 18 rokov, čo je vlastne okolo 310-tisíc detí. To sú sčítania, to sú čísla zo sčítania obyvateľstva domov a bytov z roku 2021 a vieme, že ten trend je stúpajúci.
V roku 2021 to bola každá tretia domácnosť v riziku chudoby. V roku 2023 žila v riziku chudoby už takmer každá druhá rodina, okolo 46 %. Ide predovšetkým o chudobné rodiny vedené matkami, ktoré tvoria 83 % jednorodičov. To znamená, že na Slovensku je približne každá štvrtá rodina so závislými deťmi jednorodičovská a súčasne každé štvrté dieťa vyrastá práve v takejto domácnosti. Vidíme ten rýchlo narastajúci trend chudoby v týchto rodinách. Je preto dôležité prispôsobiť podporu špecifickým potrebám týchto rodín, ktoré často musia fungovať súčasne ako ekonomickí živitelia, ale hlavne osoby zodpovedné za starostlivosť o deti. Tie dôvody som sa snažila zhrnúť, aby bolo jasné, že tie dôvody na vznik týchto jednorodičovských domácností sú naozaj rôzne ako, ako sám život.
Až 30 % jednorodičovských rodín vzniklo v dôsledku rozvodu alebo rozchodu partnerov, ktorí majú spoločné deti. Ročne sa rozvedie na Slovensku približne 6-tisíc manželských párov. Tie dôvody, samozrejme, môžu byť takisto rôzne a tieto páry majú aspoň jedno dieťa, takže 6-tisíc. Rozvod môže taktiež zapríčiniť zhoršenie finančnej situácie rodičov, problémy sa znásobujú, ak povinný rodič neplatí výživné na deti. Síce existuje inštitút náhradného výživného, no pre mnohých jednorodičov je nedosiahnuteľný, keďže je to náročný byrokratický proces, na ktorý často ten rodič, ktorý sa naplno stará o deti, a zároveň musí zabezpečiť financie pre domácnosť často vo viac ako aj jednej práci, jednoducho nemá čas a štát mu to nijako neuľahčuje.
Ďalším dôvodom môže byť aj ovdovenie a 40 % jednorodičovských rodín vzniklo v dôsledku ovdovenia. Strata blízkej osoby je vždy náročná situácia, obzvlášť ak to bol manžel, manželka alebo rodič detí neplnoletých. Tieto rodiny však čelia aj náhlemu výpadku príjmu do domácnosti. Pri mladých rodinách to môže znamenať, že zo sociálneho zabezpečenia nedostanú prakticky nič, pretože nárok na vdovský dôchodok vzniká až potom ako osoba, ktorá zomrela, mala tzv. odpracovaných až 10, aspoň 10 rokov, teda odvádzala sociálne poistenie aspoň desať rokov, čo v prípade mladých rodín nie je vždy, samozrejme, splnené.
Ďalším dôvodom môže byť neplánované tehotenstvo. 24 % jednorodičovských rodín tvoria rodiny, ktoré sú neúplné od začiatku. V PS hovoríme, že na Slovensku chýba kvalitná vzťahová a sexuálna výchova na školách a takisto vedenie k rodičovským zručnostiam, čo počúvame aj z praxe od ľudí, ktorí sa venujú takýmto rodinám na Slovensku, ktoré sú v núdzi.
Toto sú dôvody vzniku jednorodičovských rodín. A áno, sú rôznorodé, taký je život, ale je na nás, na politikov a političkách, aby sme neustále prispôsobovali primárne politiku vývoju našej spoločnosti a životným situáciám. Podpora jednorodičovských rodín je kľúčová, musíme sa však zamyslieť nad efektivitou tejto podpory, a to znamená, že potrebujeme mať jasné a presné vyčíslenie toho, kto vlastne pomoc potrebuje. Aktuálne nám chýba dostatočná definícia pojmu jednorodič, ktorá by bola akceptovaná zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Pokiaľ nevieme presne, koho chceme podporiť, nemôžeme zabezpečiť, aby pomoc dorazila tam, kde je najviac potrebná. Jednorodičovské rodiny sú extrémne zraniteľné a z pohľadu ich ekonomickej situácie, teda z pohľadu ich ekonomickej situácie, keďže 80 % príjmu do jednorodičovskej rodiny zhltnú výdavky na základné potreby, na veci spojené s bývaním a so starostlivosťou o deti, čo ich vlastne ponecháva v stálom riziku finančnej tiesne, čomu nepomôže ani plánované budúcoročné zdražovanie potravín, tovarov, služieb a nákladov spojených s bývaním. Až 74 % týchto rodín nemá žiadne úspory, aby boli teda pripravení na nejaké neočakávané výdavky.
Dalo by sa hovoriť aj na tému finančne nedostupného bývania na Slovensku, práve pre tieto nízkopríjmové skupiny, a nielen pre jednorodičov. Týmto rodinám by sa mala poskytovať cielenejšia podpora, čo znamená lepšie zacielené sociálne dávky a možnosť čerpať špecifické finančné príspevky práve pre jednorodičov, ktorí sa ocitajú v takýchto najťažších životných situáciách. V súčasnosti nemáme v legislatíve vymedzené konkrétne a špecifické sociálne dávky pre jednorodičov, ktoré by reflektovali ich špecifické potreby, no takže oceňujem návrh kolegyne Bajo Holečkovej.
Priznané sociálne dávky sú rovnaké je jednorodičov aj pre dvojrodičovské rodiny, teda úplné, napriek tomu, že ich životná situácia je v mnohých ohľadoch iná. Na druhej strane existujú isté úľavy v zmysle Zákonníka práce o sociálnom zabezpečení, ktoré priznávajú určité extra nároky pre osamelých rodičov, napr. dlhšiu materskú dovolenku, ale to je len o tri týždne, teda dlhšie poberanie príspevku, ktorý sa nazýva materské, o tri týždne. Tieto opatrenia však nie sú dostatočné a nereflektujú finančnú situáciu jednorodičov na Slovensku.
Oceňujem ešte raz návrh poslankyne Bajo Holečkovej na zvýšenie prídavku na dieťa z jednorodičovskej rodiny o 50 %, je ale potrebné zadefinovať tento pojem a následne na to adresne naviazať jednotlivé možnosti pomoci. To všetko je potrebné robiť s ohľadom aj na verejné financie, keďže Slovensko je v situácii, keď je potrebné konsolidovať verejné financie, aktuálne vládou a koalíciu schválená konsolidácia ale vôbec nereflektuje situáciu tých najzraniteľnejších ľudí na Slovensku. Obrala dokonca tieto rodiny aj o daňový bonus. Pre efektívnu pomoc jednorodičovským rodinám je preto nevyhnutné, aby sme mali jasné kritériá pre určenie toho, kto je jednorodič, len tým spôsobom môžeme zabezpečiť, že pomoc bude poskytovaná cielene a efektívne, preto žiadam, aby sa ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a pán minister intenzívnejšie zaoberal touto problematikou a určil konkrétné východiská pre definíciu a podporu jednorodičov na Slovensku.
Ďakujem za vašu pozornosť a za podporu týchto rodín.

Ďakujem veľmi pekne. A ďakujem ti, kolega, že si pekne zhrnul rozpravu k rozpočtu, ktorú sme tu mali vyše dvoch dní. Tento rozpočet naozaj má nesprávne priority a mňa by naozaj zaujímalo, ako chce pán minister toto vysvetliť ľuďom na Slovensku, že neviete efektívne hospodáriť s peniazmi daňových poplatníkov a že neviete šetriť aj na sebe. Tie zodpovedné rodiny, ktoré zodpovedne pristupujú k svojim rodinným rozpočtom, musia šetriť, musia si jednoducho dávať pozor na to, kde míňajú tie jednorodičovské rodiny, kde matematicky ten jeden príjem priemerný bude vždy menej ako dva priemerné príjmy, im nič iné nezostáva, len jednoducho šetriť na sebe a byť zodpovedný. Ako im chcete vysvetliť, že vy zodpovední k tým financiám verejným byť nemusíte, že vy nemusíte šetriť na sebe. Vy im vlastne odkazujete, že vy nemusíte. A je to vidieť aj na tomto rozpočte.
A nemôžte sa vyhovárať na nikoho. SMER tu vládne posledných, za posledných 18 rokov celkovo viac ako 13 rokov, to nie sú, to nie je situácia z dvoch-troch posledných rokov, na ktoré sa vy vyhovárate. Ja každý, a toto je také že osobné, ja každý týždeň cestujem do tejto práce z Oravy a každý týždeň sa zamýšľam nad tým, ako je možné, že v jednej takejto malej krajine my nemáme dokončené jedno diaľničné prepojenie z východu na západ. A vždy sa nad tým zamýšľam ako človek, nie ako ani poslankyňa, pretože je to dehonestujúce, je to proste aj nebezpečné pre tých ľudí, ktorí každý deň cestujú a musia si dávať pozor, kde sa čomu majú vyhnúť. Ja o tom dobre viem a je to naozaj smutné, toto je vaša hanba, toto nie je absolútne situácia za posledné dva-tri roky, na ktoré sa vy vyhovárate. Takže čo odkážete tým ro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne kolegyni za jej príspevok, ale touto cestou sa chcem poďakovať aj pani komisárke za to, že ako obsiahlo zhrnula svoje zistenia v tejto téme za rok 2023, a ďakujem aj za vašu trpezlivosť, že ste si počkali na toto vystúpenie vlastne pol roka. Aj napriek tomu si ju vypočulo teda len pár poslancov a poslankýň koalície napríklad.
Ja chcem veriť, že vypočutie si tejto správy pomôže k pochopeniu ťažkej životnej situácie zdravotne znevýhodnených osôb na Slovensku a táto Národná rada pomôže zlepšiť situáciu týchto ľudí na Slovensku. Moje kolegyne Veronika Veslárová a Janka Hanuliaková sa tejto téme veľmi venujú. Ja im za to ďakujem tiež a predložili v tomto volebnom období už niekoľko návrhov zákonov, ktoré by zlepšili ich situáciu, ani jeden nebol prijatý, alebo teda schválený. Tak ja verím, že sa to zmení, keďže táto koalícia sa rada hrdí názvom sociálna demokracia.
Ďakujem vám ešte raz a ďakujem, že ste tu dnes.