Videokanál poslanca

V tej istej veci som sa chcela vyjadriť, že tu nebol žiaden člen vlády, ale keď ho tu už máme, asi tu aj ostane. Takže beriem späť.

Ďakujem pánovi poslancovi Grendelovi, ktorý jednu časť tej faktickej poznámky, ktorú som chcela ja doložiť k, k slovám pána Hlinu, už povedal, tak ja len doplním pre mladších divákov, ako to povedal pán Grendel, kto je pán Bašternák, lebo tam je ešte jedna veľká súvislosť so súčasnou vládou, so súčasným premiérom, ktorý dlhé roky vlastne býval v bytovom dome, ktorý Bašternák staval a vlastnil v ňom viaceré nehnuteľnosti. Aj byt, v ktorom býval konkrétne súčasný pán premiér, a hrozil tam trest prepadnutia majetku, ktorý by sa týkal aj tejto nehnuteľnosti, ale šesť dní pred, pred súdom sa podarilo pánovi Bašternákovi previesť túto nehnuteľnosť na svoju manželku, takže bol dobre informovaný, alebo, alebo šikovný. No a dnes hrozí, že táto spravodlivosť a vlastne človek, ktorý sa priznal k tomu, že 1,7 milióna eur prepral zo Slovenska, zobral z daňového systému, sa teší zo súčasného promafiánskeho balíka, ako to dnes nazval pán Šimečka na európskom výbore, o ktorom budeme rokovať o pár dní. Takže je to smutná realita.

Pán predsedajúci, toto neboli ataky na vašu osobu, toto boli ataky na, na to, ako je riadená schôdza, pretože vy ste z jednej strany aj pán predseda výboru, aj vy ste z jednej strany, vlastne tá komunikácia o tom, či začať alebo nezačať plénum, musí prebehnúť medzi vami. My sme to tam navrhovali. Ja som to aj v dostatočnom časovom predstihu navrhovala, poznala som rokovanie výboru, vedela som, že sa to natiahne, keď tam je pán premiér. Čiže táto komunikácia naozaj nie je na nás opozícii, aby bola vyriešená. To musíte zvládnuť vy vo svojej koalícii. A ja verím, že sme sa poučili z tejto situácie.

Ďakujem pekne kolegom, ktorí sa vyjadrili. Mrzí ma, že sa k tomu nenašiel nikto z opozície, kto by túto situáciu okomentoval. Očakávala som to. Ja naozaj si potrpím na tom, aby sme dodržiavali zásady jednak nejakej parlamentnej praxe, ktorá tu je, a takisto rokovacieho poriadku. Ja si myslím, že sme slušní ľudia, že dokážeme si vychádzať v ústrety. Nájdime spôsob, ako toto nerobiť jeden druhému, pretože je to cesta do pekla a my tu budeme štyri roky na seba všetci pozerať, spoločne fungovať, spoločne nesúhlasiť a všetko sa dá robiť aj slušne. A všetko sa dá robiť aj tak, aby sme svoje práva mali v plnej šírke a plnom obsahu tak, ako nám prináležia.
Táto situácia, ktorá sa stala dnes ráno, je podľa mňa veľmi, veľmi zlou vizitkou novej vládnej koalície. A rovnako aj to, že tú veľkú časť rozpravy vlastne nikto nesedí, nikto sa nevyjadruje a nikto nemá záujem hájiť vlastne vaše farby, vašu koalíciu a zastávať si návrhy ministrov. To je niečo tak absurdné, že ani neviem na to, na to nájsť ďalšie slová.
A všetka česť pánovi ministrovi financií, že včera tu s nami zvádzal poctivú diskusiu. Naozaj, odpovedal na naše výhrady, otázky. Dnes tu znova poctivo sedí, znovu. Tak to má byť. Toto, ja mu za to ďakujem, ale v skutočnosti je to jeho práca a tak to má byť. Takže tu treba povedať, že aj ostatní by si mali začať plniť svoje povinnosti a pristupovať k tomu rovnako, v šírke svojich povinností.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som začiatkom chcela poprosiť vládnu koalíciu, aby neporušovala práva svojich opozičných kolegov, ktorí sa snažia poctivo si robiť svoju robotu. Dnes bolo porušené moje právo klásť otázky členom vlády, právo zúčastňovania sa na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, do ktorých som bola zvolená, a takisto hlasovať na nich o všetkých prerokúvaných veciach. Súčasne v tomto čase prebieha európsky výbor. Nedá sa byť na dvoch miestach naraz. Úzus a parlamentná prax boli také, že v čase, keď prebiehal výbor, vždy toto plénum čakalo, snažili sme sa to, samozrejme, všetkými možnými dohodami nenaťahovať, ale vždy ten potrebný čas sa našiel na to, aby sme mohli byť aj tí, čo sme na výbore, tu v pléne a rokovať o veci, ktorá sa tu preberá.
Dnes sa tak nestalo napriek tomu, že sme viackrát o to požiadali ako opoziční poslanci, aby bola prerušená schôdza, ja som napríklad bola ďalšia v rozprave, čiže som tu musela prísť skôr. Odpoveď, ktorá prišla od pána predsedajúceho, je, že mal predseda výboru, ktorý je za tú stranu HLAS, ktorý je tam za koalíciu, požiadať deň vopred o to, aby, aby sme posunuli rokovania dnešného dňa. Ako mal on vedieť, ako dlho bude pán premiér rozprávať na tom rokovaní európskeho výboru? Ako mal? Má vešteckú guľu? Mal vedieť, že tam bude tridsať minút mať monológ o tom, čo robí Soros a čo robí, neviem kto ďalší z tejto jeho konšpiračnej fantázie? Toto sme my mali vedieť, že na základe týchto jeho pseudoargumentov som ja prišla o možnosť vyjadrovať sa k veciam na európskom výbore? Preto bolo porušené moje právo byť aj tam, aj tam?
Mala som dva pozmeňujúce návrhy. Jeden som na výbore stihla predložiť, hlasovalo sa o ňom. Druhý som nestihla predložiť, pretože neviem byť tam aj tu súčasne. A som v rozprave, na ktorej mi záleží, chcela som vystúpiť, preto tu som, no tam prebieha výbor, na ktorom som chcela byť tiež. Nepamätám si ako predsedníčka európskeho výboru, aby som niekedy spravila niečo podobné, aby ktorýkoľvek poslanec mal takýmto spôsobom obmedzené svoje právo vystúpiť alebo podať pozmeňujúci návrh. Súčasne si nepamätám, aby ktorýkoľvek iný predseda výboru za bývalú koalíciu urobil nejaké takéto svinstvo na svojich opozičných kolegoch. Veď tu máme, preboha, slušné vzťahy, vieme sa dohodnúť. Je taký problém dať tých 15-20 minút navyše, aby sme mohli robiť aj tu, aj tam poctivú opozičnú prácu? To sa tak bojíte našich návrhov? O čom toto, preboha, je?
A áno, som nahnevaná, pretože toto je dobrá prax, toto sú slušné vzťahy. Ja sa snažím byť korektná aj k vám, pán predsedajúci, aj k predsedovi európskeho výboru, vychádzam v ústrety, nekritizujem vás za to, že tam robíte techtle-mechtle so spravodajcami napriek tomu, že prax bola v minulom volebnom období iná a ja som sa spravodajcu pána Kmeca nebála napríklad pri Európskej rade. Vždy bol spravodajcom tak, ako to bolo zaužívané. Ja ako podpredsedníčka výboru sa nedožijem toho, aby som bola spravodajcom, lebo sa bojíte toho, že my opoziční poslanci asi ovládame rokovací poriadok a mohli by sme vám nejakú obštrukciu spôsobiť, alebo neviem, čoho sa bojíte. Ale dnes bolo hrubo porušené moje právo a naozaj si želám, aby sa tým zaoberal ústavnoprávny výbor a želám si, aby ste to otvorili aj na grémiu, že sa takéto niečo už nebude či koaličným, alebo opozičným poslancom diať. Toto je moja námietka a chcem pokračovať ďalej k meritu veci. (Potlesk.)
Bavíme sa tu o konsolidačnom balíku, o konsolidácii, ktorá má uviesť veci do poriadku. To je význam slova konsolidácia, dať veci do poriadku. No nemôžme hovoriť o tom, že v skutočnosti ku konsolidácii dochádza, lebo kým my zberáme nové výdavky, zvyšujeme dane, čo v súčasnej finančnej situácii možno nie je až také prekvapujúce, veď aj pán samotný predošlý premiér pán Ódor hovoril, že k takýmto krokom budeme musieť pristúpiť. Hovorila to aj rozpočtová rada, hovorili to aj ďalšie rešpektované orgány, čiže áno, tu by sa dalo súhlasiť, že nejaké finančné mechanizmy bolo treba prijať, aby sa ten objem peňazí zvýšil, ale druhou rukou všetko beriete ľuďom, žiadne šetrenie. Toto je absolútne nezodpovedný prístup.
Ako často sa ma ľudia pýtajú, že ako majú rozumieť teraz tej konsolidácii a tomu všetkému, čo sa bude diať, tým zmenám v daniach. No podľa mňa pred Vianocami sa to dá veľmi ľahko vysvetliť ľuďom. To je ako keď nezodpovedný rodič, ktorého dieťa prosí playstation päťku alebo neviem, čo je teraz najnovšie, stojí to 500-600 eur, hovorí, že strašne to chce, strašne to chce a ten rodič má na krku hypotéku, ten rodič je už teraz na karte v debete, ten rodič už teraz nemá z čoho zaplatiť plyn, kúrenie a tak ďalej, ale kúpi mu tú playstation, lebo veľmi chce to dieťa, bez ohľadu na to, že ten rodič má byť zodpovedný a ten rodič sa má starať o to, aby bolo aj na potravu, aby bolo aj na kúrenie, aby bolo aj na školné a tak ďalej. Ale on to urobí, lebo to dieťa od neho chce.
Presne tak sa vy správate k svojim voličom. Vy ste niečo sľúbili svojim voličom seniorom, ktorým ste nepovedali to B, že tie peniaze teraz zoberiete ich vnúčatám, ich deťom, že teraz senior, ktorý má osemdesiat rokov alebo šesťdesiat rokov, dobre, šesťdesiatpäť, tak teraz svojmu dieťaťu, ktoré má štyridsať, zoberie z dôchodku 130 alebo v niektorých prípadoch možno až päťsto eur. Toto ste im nepovedali, že takéto vianočné darčeky budú mať a takto veľmi sa budú tešiť z tých tristo eur, ktoré ste im vy sa rozhodli dať teraz ako vianočný darček. Alebo z tých ďalších peňazí, ktoré im chcete ukrojiť na úkor mladších generácií napríklad pri II. pilieri. Toto, toto ste im nepovedali, toto im nevysvetľujete v televíznych diskusiách, že toľko ich stojí ten hlas SMER-u alebo HLAS-u. A toto je nefér. Toto je ten nezodpovedný rodič, ktorý teraz kúpi, zadlží rodinu a v januári sa bude pýtať, z čoho, z čoho zaplatím faktúry? Ideme na ulicu. Toto hrozí Slovensku.
Slovensku hrozí grécka cesta, Slovensku hrozí krach. Strašne ťažko sa to počúva, že Slovensko môže skrachovať, ale všetci experti, všetci ekonómovia to hovoria, že toto je realita. A to nie je vzdialená realita, tu sa bavíme o piatich až desiatich rokoch, kedy sa toto môže stať, že Slovensko skrachuje, že nebude nieže na trinásty dôchodok, nebude na dvanásty dôchodok, jedenásty dôchodok, desiaty dôchodok, deviaty dôchodok, tak ako sa to stalo v Grécku. A toto tu nikto nehovorí. Každý sa tu hrdí tým, že nebudete platiť vyššie energie. To je tiež nezodpovedné.
My nehovoríme našim občanom pravdu. Vy tu idete dať vyše jednej miliardy na energetickú pomoc, lebo je pred prezidentskými voľbami a my dobre vieme, kto bude kandidovať. Ale rozumným vládnutím by bolo, aby sme tým ľuďom povedali, že sa musia začať správať inak, že energie všade v Európe sú drahšie, že toto je cena za to, čo robí Putin Ukrajine, ľudia musia na Slovensku pocítiť pravdu. A áno, je dôležité, aby sme im vytvorili nejaký vankúš pred tým, pred tou zmenou ich nákladov na energiu, ale nie platiť to za všetkých, ešte aj tých, ktorí si nabíjajú doma Teslu alebo si vyhrievajú bazén a saunu a neviem, čo všetko. Čo je toto za pomoc? Toto je znova len ožobračovanie a branie strednej triede, ktorá sa tu snaží vytvoriť nejaký kapitál pre túto krajinu.
A ja som presvedčená, ja som presvedčená, že na Slovensku nie sú hlúpi ľudia, že tí ľudia by rozumeli tomu, keď poviete, že energie dražejú a že dražejú nielen tu, ale aj v Česku, Rakúsku a všade dookola, že toto je realita a že keď šetria, tak by si mali našetriť teraz možno nie na nové auto, ale možno na nejaký alternatívny spôsob kúrenia, ktorý im do budúcna, lebo budúcnosť príde, vy tomu nezabránite, že tie energie sa zvýšia, keď nie teraz, vo volebnom roku, kedy pán Pellegrini chce byť prezidentom, oni sa zvýšia rok na to. A neviem, či potom budete mať znova jednu miliardu, vyše jednej miliardy na to, aby ste to znova zadotovali a znova sa potom zvýšia a tak ďalej. A to budeme stále hľadať tú jednu miliardu, aby sme ľuďom lepili oči? Nie. Dajme im čas, aby sa na to stihli pripraviť, na to, koľko budú stáť energie. Dajme im čas na to, aby si stihli pripraviť svoje príbytky, poskytnime im nejakú pomoc, nejaký vankúš, aby to nebola šoková terapia, to, čo uvidia na svojich účtoch, ale neplaťme to za nich. Je to kontraproduktívne a hovoria to všetci odborníci.
Veď vidíme, ako sa správajú iné zodpovedné vlády. Nesprávajú sa tak ako naša. Sme posledná krajina v Európskej únii, ktorá toto robí, že takto plošne rieši energetickú pomoc, sme posledná krajina. A preto sme posledná krajina, lebo to nie je ani rozumné, ani zodpovedné. Je to populistické. A na Slovensku ste k tomuto rozhodnutiu pristúpili len preto, lebo v marci sú pre vás kľúčové voľby a treba niečo ukazovať, niečo dávať, niečo rozdávať, lebo tak sa tu vyhrávajú voľby.
Predstavte si, že v tomto pléne ale sedia aj politici, ktorí nič nesľubovali, ktorí nerozdávali a sedia tu, ľudia ich zvolili, že máme na Slovensku aj takých voličov, ktorí nečakajú, že im dáte nejaké euro za svoj hlas, ktorí nečakajú, že im sľúbite trinásty dôchodok. Skúste si zmerať sily takto, konštruktívne. Nie sľubovaním a rozhadzovaním štátnych peňazí. Skúste s tými ľuďmi viesť debatu o tom, čo ide z tých peňazí, ktoré tu máme a o tom, čo nejde z tých peňazí, ktoré tu máme. Skúste ľuďom o Slovensku, o verejných financiách hovoriť pravdu. Ja som to skúsila a som tu medzi vami. A myslím si, že aj vám mnohým by sa to mohlo podariť.
Nepodceňujte sa, koaliční kolegovia, nepodceňujte sa, aj vy dokážete ľuďom hovoriť pravdu. Som o tom presvedčená, len je to oveľa ťažšie. Oveľa ťažšie ako sľubovať, že vám preplatíme energie, dáme vám trinásty dôchodok, len sa nás nepýtajte, čo bude s vašimi vnúčatami, deťmi a tak ďalej, lebo oni sa budú mať fakt zle, ale to vám my v tej druhej časti vety nepovieme. To je tajomstvo. Na to prídu o päť-desať rokov. Ale to my už tu nebudeme, to už bude zmenený Trestný zákon, to už bude všetko vyplatené, to už bude Slovensko na gréckej ceste a potom to znova dáme do rúk opozícii, trápte sa.
Áno, my sme zažili len trápenie, lebo to, čo bolo počas pandémie, to, čo bolo na začiatku vojny s Ukrajinou, to bolo trápenie. Vládnuť a robiť politiku v tak kritických časoch, kedy každá jedna tlačovka, na ktorú sa postavíte, je negatívna. Poviete ľuďom niečo, čo sa im nebude páčiť, obmedzíte ich slobody, obmedzíte ich pohyb a neviete, či to je dobré, neviete, či to je zlé, lebo taká pandémia, taká situácia tu ešte nebola, ale vy robíte najlepšie možné rozhodnutia, aby ste to nejako ustáli, aby to ustála tá krajina, aby to ustála Európa. A toto bol tak globálny problém, že sa môžme baviť aj o svete, že, že tam naozaj akože nemôžete klamať. Môžete sa snažiť len robiť v čase to najlepšie, čo viete.
A preto považujem tento konsolidačný balíček za výsmech, lebo vy už tu nemáte veľkú krízu. Povedzme si úprimne, že inflácia sa rapídne znižuje. Bohužiaľ, ale ľudia si ešte aj na vojnu vedľa zvykli. Už to nie je téma číslo jeden, už to nezapĺňa titulky novín. Situácia v spoločnosti sa upokojila, covid nás už nedesí. Finančné zdravie by sme dokázali zlepšiť, ale vy ste sa rozhodli to neurobiť napriek tomu, že znova máte to šťastie, že budete viesť krajinu v dobrých časoch. A to je škoda. Lebo vy sa tvárite, že ste sociálni politici, prorodinní politici, ale jediná časť rodiny, ktorej pomôžete, aj to len lepením očí, sú dôchodcovia. Na deti kašlete, na matky kašlete. Toto je prorodinná politika?
Jedna zo základných poučiek ekonómie je takzvaná Lafferova krivka. Hovorí o závislosti celkovej sumy vybraných peňazí na miere zdanenia. Vysoké dane majú jednoducho negatívny dopad na ekonomický rast, pretože oslabujú motiváciu ľudí pracovať, oslabujú motiváciu ľudí platiť dane, oslabujú motiváciu firiem zostať tu alebo zostať tu aspoň na papieri. To znamená, že hľadajú úniky v rôznych daňových rajoch alebo optimalizujú, alebo platia viac svojim účtovníkom, aby boli kreatívnejší. A čo je najhoršie na tom, že zvyšovanie daní ničí aj ľudský kapitál, pretože kvôli vyšším daniam nám odchádza to najcennejšie, čo Slovensko má, to sú jeho ľudia, tí, ktorí produkujú tie príjmy na Slovensku. Ja to viem, lebo z mojej generácie je ten odliv mozgov najväčší. A je to veľmi krátkozraké videnie, tak ako s tými dôchodkami, tak ako s tými energiami.
Znova aj tu pri týchto riešeniach, ku ktorým ste pristúpili, sa pozeráte na štyri roky, počas ktorých budete sedieť v kreslách, a nepozeráte sa na to, čo bude po vás. Ja tomu nerozumiem, lebo ja keď sa pozerám na mnohých z vás a veď poznám, poznám aj vaše životy, viem, že máte rodiny. To vám vôbec nezáleží, čo bude na ďalších generáciách? To vám vôbec nezáleží, v akej krajine budú žiť vaše vnúčatá? To ste rozhodnutí, že ich pošlete na zahraničné školy a že zo Slovenska odídu? Ja nie, ja chcem svoje deti vychovávať tu. Ja chcem, aby mali aj tu možnosť žiť slušný a kvalitný život. Nemajme také nízke očakávania od toho, po čom volajú mladšie generácie. Nelepme im oči.
Zvyšujú sa odvody do zdravotníctva, ako tu povedal môj kolega. V konečnom dôsledku je to niečo, čo by som vedela pochopiť, ale ak by tu bolo povedané B, čo za to dostane občan. Vy tu zvyšujete peniaze do zdravotníctva, do nejakého objemu peňazí, ktorý je riadený veľmi neefektívne a dovolím si povedať, je to rezort, ktorý má akože najväčšie úniky z pohľadu toho, že treba dofinancovať raz nemocnice, verejná poisťovňa je v mínuse. Jednoducho je to naozaj zle manažovaný rezort, dlhodobo v mínuse a my tam vlejeme viac peňazí. Pomôže to tomu rezortu? Asi áno. Ale pomôže to pacientom? Ktorým? Ako? Pozriete sa konečne na podmienky, v ktorých sú detskí pacienti? Pozriete sa, prečo 15 % rodičov nevie byť pri svojich deťoch? Pozriete sa na to, prečo pomaly v pivnici máme predčasne narodené deti na Slovensku, ktoré musia byť osamote, bez svojho rodiča, bez najnovších trendov v medicíne, ktoré hovoria o tom, že takéto dieťa má byť bezprostredne pri svojom rodičovi, pri svojej mame, v jej bakteriálnom prostredí, v jej proste najbližšej blízkosti, aby sa zvýšili šance na jeho prosperovanie, na jeho život a v konečnom dôsledku aj znížili výdavky, ktoré zdravotníctvo má na takého pacienta, ktorý je blízko svojej mamy a naozaj tam menej hrozia infekcie a podobne. Pozreli ste sa na niečo také? Sľubujete nám za to menšie čakacie lehoty?
Pozrela som sa včera napríklad na čakačku na výmenu kolena. Môj muž je hokejista a on má kolená, každý rok dostáva od spoluhráčov bravčové kolená, akože zo srandy, aby si už konečne vymenil tie svoje, hej, to sú také hokejové vtípky. No a ja keď sa pozerám na čakačky na výmenu kolena na Slovensku pri tých, ktorí sa tomu dlhodobo venujú, dva roky. Dva roky bude mladý človek čakať na výmenu kolena na Slovensku. Dostane za to, dostane za to, že bude platiť vyššie zdravotné odvody, skoršie tú operáciu? Nedostane.
Budete pomáhať detským pacientom? Čo im za to sľubujete? Nevieme. Postavíme za to novú nemocnicu? Nevieme. Ale čo vieme, že za tú jednu miliardu, vyše jednu miliardu, ja to zjednodušujem, to je viac ako jedna miliarda, ale bavme sa o jednej miliarde, ktorú dáte na energetickú pomoc, že za tú jednu miliardu by sme my, celé Slovensko, mohli mať jednu špičkovú, modernú, fungujúcu nemocnicu, koncovú tu v Bratislave, v ktorej by sme sa mohli liečiť všetci, keď sa ocitneme v ťažkej životnej situácii, a to je v chorobe, ktorá neobíde nikoho z nás. Tí, ktorí ste boli hospitalizovaní, ja som bola niekoľkokrát, tak viete, v akom stave je naše zdravotníctvo. A ešte horšie, keď ste boli hospitalizovaní so svojím dieťaťom, ak ste mali to šťastie, že ste boli hospitalizovaní so svojím dieťaťom, a videli ste, v akých podmienkach je liečené dieťa, zaplakali ste.
Keby ste dali ľuďom na výber, či chcú pre svojich rodinných príslušníkov, pre svoje deti, pre svojich starých rodičov špičkovú zdravotnú starostlivosť za jednu miliardu, alebo či chcete doplatiť ich šeky na jeden rok za energie, garantujem vám, garantujem vám, že si vyberú prvú možnosť. Ale vy ste sa ich nepýtali, vy ste rozhodli za tých ľudí. Lebo vy ich podceňujete, vy si asi myslíte o slovenských voličoch, že sú hlúpi, a oni nie sú. A ja verím, verím, že sa táto informácia o tom, že tu je na výber, čo s tými peniazmi, dostane čo najširšej mase ľudí, lebo oni o tom môžu rozhodnúť a, bohužiaľ, mohli o tom rozhodnúť nedávno, v nedávnych voľbách, ale naleteli planým sľubom. A teraz na rok, dobre, budeme mať lacnejšie energie, ale po tom roku, keď tie peniaze prejeme, nebudeme mať nič, ani tú jednu špičkovú nemocnicu. A toto je mne ľúto. Práve preto tento zákon, tento súbor zákonov nemôžme podporiť a preto hovoríme, že to, žiada sa mi povedať až hriech, ale nebudem urážať pána Tarabu, takže je to nehoráznosť.
A na záver už chcem dodať len jedno. Rozhodli ste sa zdaniť všetko, čo sa na Slovensku hýbe, všetko, čo má talent, všetko, čo sa snaží do tejto ekonomiky prinášať zdroje, všetko, čomu sa darí. Vy si myslíte, že teraz tých ľudí vyšťavíte, ktorí tu ostali, ktorí produkujú, ktorí majú firmičky, ktorí majú nápady, ale oni tu neostanú. Oni pôjdu inde. On nemá problém odísť za hranice do Česka, kde je oveľa prívetivejšie prostredie pre podnikateľov. Veď to aj vidíme z toho, koľko rúk si oni potriasajú pri nových investíciách, než u nás. Oni tu neostanú. My sme v Európskej únii a my potrebujeme byť konkurencieschopní. My sa potrebujeme pobiť o tie talenty, nie ich odtiaľto vyháňať. Lebo keď sa o ne nepobijeme, tu nielenže nebude z čoho, tu nebude s kým a nebude čo.
Toľko. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja súhlasím s tým, čo tu bolo povedané od kolegu Pročka, že tu nemôžme hovoriť o konsolidácii, keďže jednak zvyšujú sa príjmy do štátneho rozpočtu s tým, aj keď ako pravicová vláda nemôžme súhlasiť so všetkými nástrojmi, je dôležité, aby sa na tejto strane konsolidovalo, aby sme zvyšovali príjmy a mohli znižovať deficit. Ale k tomu znižovaniu deficitu vôbec nedochádza, pretože zvyšujeme druhou rukou hneď aj výdavky, čo je ten hlavný problém, prečo tu táto bohatá diskusia je. Nemôžme zaťať zuby a povedať si, že dobre, ideme teraz radikálne znížiť deficit, tak sme ochotní pozerať sa aj na, ako tu vláda robí opatrenia, ktoré môžu byť pre niektoré skupiny škodlivé. Ale žiaden pozitívne efekt okrem rozdávania vlastne tieto opatrenia nemajú a tým sú pre slovenskú ekonomiku alarmujúce a nebezpečné, na čo upozorňujú tak orgány Európskej komisie ako aj slovenská rozpočtová rada a tak ďalej.
Čo by som, na čo by som chcela ešte poukázať v rámci tejto faktickej poznámky, je tá rôznorodosť diskusie u nás ku konsolidačnému balíčku, kde najčastejšie zaznieva argument, komu dá vláda viac, komu dala predošlá vláda, koho ešte podporí a tak ďalej. Pričom v okolitých krajinách tá diskusia je ladená úplne inak. Zacitujem napríklad prezidenta Pavla v Česku: "Konsolidačný balíček by mal byť tvrdší. Ľudom je potrebné vysvetliť, že budúce dva roky budú ťažké," uviedol prednedávnom prezident Pavel. Toto je diskusia, ktorá sa vedie v Česku, že ten balíček, ktorý je u nich podľa mňa odvážny, je ešte málo odvážny a potrebujú konsolidovať viac. Toto je zodpovedné vládnutie, že sa bavia o tom, ako ušetriť ešte viac.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Súhlasím s tým, čo povedal Rišo Sulík, že vy ani nešetríte a ani nekonsolidujete, lebo neznižujete výdavky štátu, zvyšujete len dane, beriete ľuďom viac peňazí z ich peňaženiek a či už sú to vaši voliči, či už sú to podnikatelia, či sú to ľudia pracujúci, nepracujúci, jednoducho každého toto vaše "konsolidovanie" bude stáť väčšiu sumu peňazí. Dokopy to spraví nejakú 1 miliardu a pol. A ja si myslím a som z toho až sklamaná, že máte veľmi nízku mienku o svojich voličoch, keď si myslíte, že vás neprekuknú a že to nepocítia vlastne na ich životoch. Lebo naozaj tieto vaše opatrenia neminú nikoho z nich a ja dúfam, že tú spätnú väzbu dostanete tvrdú, lebo Slovensko a ďalšie generácie to bude stáť naozaj prepad na chvost financií Európskej únie a to bude hanba. Vaša hanba.

Ďakujem pekne. Ja som veľmi rada, Mária, že si spomenul rozhovor pani Kotekovej. Ja som si ho včera vypočula a musím povedať, že ten rozhovor ma zasiahol a bolo to pre mňa aj prekvapením, že vlastne človek z civilu dal takýto odvážny rozhovor. Ale je to len dôkazom toho, že vlastne čestní ľudia, ktorí nemajú čo skrývať a ktorí žijú slušný život, nemajú problém odpovedať na akékoľvek otázky médií, nemajú problém sa pred médiami skrývať, nemusia sa pred médiami skrývať a naozaj bez váhania vedia odpovedať aj na nepríjemné otázky. Kdežto ten kontrast k ľuďom, ktorí sa majú prečo skrývať, nechcú odpovedať, nechcú čeliť kritike, je tu zjavný. Sú to dva svety veľmi vzdialené od seba.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážené panie ministerky, kolegovia poslanci, ďakujem za slovo.
Včera sa tu pán premiér postavil pred tento pult a ako prvé tak pochvalne priznal, že bude hovoriť bez papiera. Viete čo, pán premiér, občania od vás, podľa môjho názoru, nepotrebujú to, aby ste hovorili bez papiera, občania hlavne od vás potrebujú to, aby ste vládli bez korupcie. Ja dnes budem hovoriť s papierom. Ale to druhé vám viem sľúbiť. Že takú politiku, slušnú politiku robiť vieme. Slovensko vie, pán premiér, a je mi dosť nepohodlné, že mi sedíte za chrbtom, keď prehováram k vám, Slovensko vie, pán premiér, že ste z programového vyhlásenia vlády asi najviac pyšný na jeho nadpis s ohľadom na kvalitu a dĺžku tohto dokumentu. Je asi jednou z perličiek tohto, tohto textu, aj ja sa mu chcem špeciálne povenovať, pretože keď som sa snažila nájsť čosi hmatateľné, čosi, čo by som mohla komentovať v rámci toho programového vyhlásenia vlády, tam toho bolo pomenej.
Takže, dámy a páni, ja vám pripomeniem názov tohto skvostného programového vyhlásenia vlády, na ktorom sa údajne podieľali všetci ministri. Ja si to však po včerajšom vystúpení pána ministra Tarabu nemyslím a tiež aj pasáž o kultúre nemá žiadne gramatické chyby, hoci nezrovnalostí je tam dosť, takže naspäť k názvu: Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť.
Začnem odzadu. Bezpečnejšie žiť. Pán premiér, pre koho bezpečnejšie žiť? Pre novinárov, ktorých kolega bol počas vašej poslednej vlády zavraždený a vy ich potom neprestávate ostrakizovať a neprestávate ich zastrašovať a štvať proti nim verejnosť? Oni sa majú cítiť bezpečnejšie? Alebo sa majú cítiť bezpečnejšie ľudia LGBTI, ktorým nadávate do zvrátených a vyhrozujete im, že ústavou zakážete registrované partnerstvá, ktoré u nás ani nemáme.
Vaši koaliční partneri idú v tejto rétorike ešte ďalej a povzbudzujú nenávisť, povzbudzujú v spoločnosti homofóbiu, stavajú sa proti týmto ľuďom, ktorí rovnako plnia všetky povinnosti na Slovensku, všetky dane, len práva nemajú rovnaké ako tí ostatní. Postrehli ste, že dvaja títo ľudia boli obeťou teroristického útoku, že boli zavraždení? Oni sa majú cítiť bezpečnejšie v tejto krajine? Má sa cítiť bezpečnejšie môj svokor, moja svokra, ktorí žijú na východnom Slovensku, alebo moji priatelia, ktorí žijú v Michalovciach, vo Vyšnom Nemeckom, ktorí sú na dotyk vojne, v manželovom byte v Košiciach máme už tretiu ukrajinskú rodinu utekajúcu pred raketami. Našťastie aj vďaka slovenskej vojenskej pomoci sa konflikt drží dostatočne ďaleko od slovenských hraníc a rakety nepadajú niekde na Michalovce, ale ukrajinskí vojaci proti týmto ľuďom už viac ako 600 dní bojujú v zákopoch. To nie je vďaka tomu, že sa tu bavíme o mieri, to je vďaka tomu, že tam niekto pokladá svoj život, aby aj Slovensko mohlo byť v bezpečí. Lebo čím ďalej držia ukrajinskí vojaci konflikt od našich hraníc aj s pomocou našich zbraní, aj s pomocou našich spojencov, tým bezpečnejšie sa cítime na Slovensku. O tom to je. Oni bránia aj nás.
Hovoríte o mierových riešeniach. Mier si želáme všetci. Ale tiež si želáme, aby sme boli v bezpečí. A bezprecedentný agresívny útok, ktorý spravilo Rusko, sa nedá riešiť momentálne tým, že si sadneme za jeden stôl. Pretože tam nie je ochota. Dá sa riešiť jedine tak, že budeme čeliť agresorovi. Lebo ak to nebudeme robiť, tak konflikt, vojnová zóna sa presunie bližšie k nám. A verte mi, to ľudia na východnom Slovensku, to je tá oblasť, kde nič nie je podľa, podľa vašich dávnych slov, oni sa toho boja. Aj ja sa toho bojím. Mám tam rodinu.
Hovoríte o pokojnejšom Slovensku. V tom si myslím, že nebudete ďaleko od pravdy. Bezpochybne bude pokojnejšie, lebo sa nebudeme dozvedať o korupčných kauzách ani SMER-u, ani SNS, lebo beztrestnosť je podľa mňa taká hlavná motivácia mnohých, ktorí dnes sedia na tých najvyšších kreslách. A to považujem už po výsledku týchto volieb, žiaľ, za vybavené.
Áno, treba vám uznať, pán premiér, váš kultivovaný prejav, pokojný tón hlasu. Neviem byť takáto pokojná ako vy, keď hovorím o všetkom, čo sa momentálne deje, keď vidím, ako šikanózne pristupujete k policajtom, keď vidím, ako sa vyhrážate sudcom, neviem byť takáto pokojná.
Vy viete hovoriť bez papiera, my ostatní nevieme. To sa ľuďom ráta, ale kiež by ste tento svoj naozaj výnimočný politický talent využívali na zveľaďovanie Slovenska a nie na jeho orbanizáciu. Ja vám v tom budem držať prsty, lebo keď som niekedy dávno, pred 15 rokmi uvažovala, čo budem študovať, nepoznala som žiadneho právnika, vyrastala som v dedine, kde nebol žiaden právnik, a uvažovala som, že prečo by som mala ísť na právnickú fakultu, to sa mi zdalo, že to mali, to malo taký cveng a vždy mi voňala politika, vždy som pozerala tie nedeľné diskusie, a tak som si vtedy prečítala váš životopis a videla som, že aj vy ste vyštudovali právnickú fakultu, a vtedy som si povedala, že možno toto je cesta, ako sa raz dostať k politike, ako môcť povedať tým, ktorí všetkých, takmer všetkých mojich rovesníkov povyháňali z tejto krajiny, že my tu chceme ostať a že toto je aj naša krajina.
A či sa budeme mať lepšie? Nepochybne áno. Aj keby ste neurobili vôbec nič, pán premiér, my sa tu budeme mať lepšie, lebo inflácia klesá, pandémia je za nami, na vojnu u susedov si po tých 600 dňoch už ľudia privykli, bohužiaľ. Či ste tým mysleli, že sa budeme mať lepšie vďaka vám? Tomu nikto neverí. Lepšie sa budú mať len ľudia okolo vás ako za každej vašej vlády, pán premiér. Ale aby sme neboli len pesimistickí a dokázala som vám, že som zašla ďalej vo vašom programovom vyhlásení vlády ako vaši páni ministri a pani ministerky niektoré, česť výnimkám, lebo naozaj sú tam aj kapitoly, na ktorých vidno, že pracovali, ale napríklad včera bolo zrejmé, že pán Taraba netušil, že čo je v pasáži environmentálna politika napísané, tak predsa len už máme nejaké tušenie, ako sa k tomuto dokumentu pristupovalo.
Chcem vyzdvihnúť to, čo je v tomto materiáli dobré, a verím, že sa vám podarí, lebo tých bizarností a vágnych pojmov je tam oveľa viac, takže som si povedala, že dám si tú námahu a vyberiem to užitočné, čo sa tam dalo nájsť. Pre mňa osobitne v pasáži sociálnej politiky bolo veľkým potešením, že som videla, že príspevok na bývanie sa konečne oddelí od príspevku v hmotnej núdzi. Toto je niečo, čo už malo byť spravené dávno a mňa, mňa mrzí, že sa to nepodarilo, aj keď to mal v úmysle, bývalému pánovi ministrovi, boli o tom diskusie, je to pomerne ďaleko aj na ministerstve sociálnych vecí pripravené, takže verím, že toto by mohlo vyjsť.
Ďalšia vec, ktorá ma potešila, že sa spomína v tomto dokumente, je inklúzia detí z generačnej chudoby a detí so zdravotným postihnutím. Boli sme to my, konkrétne aj ja, poslankyňa Žitňanská a niekoľkí ďalší, ktorí tu sedia, ktorí riešili krivdu, ktorá je ešte z obdobia vašich vlád, a to napríklad to, že sa deti so zdravotným postihnutím nevedeli dostať so svojím asistentom, osobným asistentom do škôl. To znamená, že aj keď také dieťa, ktoré malo vážne potreby a potrebovalo pri sebe takéhoto človeka, muselo ísť za brány školy samé bez človeka, ktorý by mu možno pomôcť, pomohol aj s úkonmi, ktoré nebolo schopné zvládnuť samé. A ja sa pýtam, prečo to bol taký problém, keď ste sociálna demokracia, pristúpiť k tejto krátkej legislatívnej zmene za vašich vlád. Vedelo sa o tom, štyri roky o tom pravidelne písali rôzne médiá, až teraz sa to podarilo. Hádam sa to nezmení, keďže to máte aj vo svojom programe.
Vláda sa zaväzuje podporovať sociálnu ekonomiku a sociálne podnikanie. Z toho sa mimoriadne teším, to bolo niečo, za čo sme svojho času chválili aj pána ministra Richtera, lebo má na tom veľký podiel, takže nie, nie sme len bezobsažní kritici, ktorí si nevšímajú, keď sa podarí niečo dobré. Keď sa podarí niečo dobré, veľmi často sedíme za tým stolom a snažíme sa pomôcť, aby sme aj svojou troškou prispeli skúsenosťami k tomu najlepšiemu riešeniu a k tej najlepšej verzii legislatívy, ktorá vzíde.
Súčasťou opatrení v školstve by mal byť odborný program ochrany duševného zdravia. Mrzí ma, že tam nie je konkrétnejšie popísané, ako má tento program vyzerať a čo má byť jeho obsahom, ale verím, že sa to od pána ministra Druckera dozvieme, už som mu písala list, ktorý sa týkal študentov, talentovaných študentov, ktorí majú dostávať štipendiá z plánu obnovy. Nedostávajú ich už druhým mesiacom. Odpoveď prišla veľmi rýchlo, verím, že aj túto odpoveď dostaneme v krátkom čase.
Hovoríte, že sa budete držať míľnikov plánu obnovy aj pri environmentálnej politike, aby nebolo ohrozené čerpanie európskych prostriedkov. Nuž, v deň, keď nám prišiel materiál programového vyhlásenia vlády sem do parlamentu, presne v tejto veci pán minister Taraba napísal presný opak na svoj facebook. Čiže nie som si istá, že časť environmentálnej politiky vzišla z jeho pera, keďže si protirečí hneď v prvý deň, ale budem veriť, že sa to podarí a že neprídeme o peniaze z európskych zdrojov a že sa nám podarí zachrániť prírodné bohatstvo, ktoré na Slovensku máme.
V zdravotníctve spomínate zameranie na prevenciu a rozšírenie skríningových programov a stabilizáciu ambulantného sektora. V tom novej pani ministerke držím prsty a budeme jej plne nápomocní, ak to bude v našich silách, aby sa to podarilo. Je to podľa mňa základný kameň, ktorý je treba v našom zdravotníctve pretlačiť.
Hovoríte, že "vláda zabezpečí, aby pracovné podmienky nebránili rodičom starať sa o deti". Je tam iba jedna veta o zosúlaďovaní rodinného a pracovného života a to táto. Pre mňa je toto veľmi kľúčová téma, lebo Slovensko je jednou z mála krajín v Európskej únii, kde každá druhá matka nepracuje, hoci by chcela, lebo na to nemáme na Slovensku vytvorené podmienky. To znamená, že ženy si tu stále musia vyberať medzi materstvom a medzi prácou a nie sú schopné tieto dva svety zladiť. Niekedy často aj v troch rokoch veku dieťaťa, keď už sú pripravené ísť do práce, musia ostať dlhšie doma, pretože nemáme vybudované dostatočné kapacity škôlok a jaslí. Ja som to čítala aj vo vašom programe, hoci konkrétnych riešení som sa nedopátrala, ale považujem za dobré, že to tam máte spomenuté, a kiež by si to zaslúžilo – mladé rodiny, ženy, matky – toľko pozornosti ako možno generačne iní občania, trebárs seniori, lebo my sme v tejto, v tejto spoločnosti tiež odkázaní na pozornosť sociálnych politík a rodinných politík a v tomto dokumente tej pozornosti bolo veľmi málo.
Verím, že týmto mojím vystúpením ste pochopili, že našou úlohou tu v parlamente nie je robiť zo seba šašov alebo prinášať chaos alebo čokoľvek, čo vy opozícii dávate ako prívlastky. Našou opozíci... našou úlohou je strážiť demokraciu a snažíme sa to robiť. Aj vy ste to svojho času ešte vedeli. Ja si pamätám, pán premiér, ako ste tu sedeli sám, jediný, môj otec mi o tom rozprával, vtedy ste boli hrdinom, keď ste jediný bránili demokraciu počas, počas toho, ako, ako sa snažil Mečiar uniesť tento štát. Niekde v sebe to máte, skúste sa k tomu vrátiť. Skúste neodtláčať novinárov svojimi ochrankármi. Skúste sa postaviť čelom kritike. Skúste odpovedať na ich otázky. Skúste ľuďom dopriať dialóg medzi vami a objektívnymi žurnalistami a nielen viesť monológ na facebooku, kde nie sme schopní dozvedieť sa viac, pretože tí, ktorí sa majú za nás pýtať, tam nemajú vstup. Toto je moja prosba k vám. Nepustite demokraciu a neurobte zo Slovenska druhé Maďarsko.
Ďakujem. (Potlesk.)