Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za váš príspevok, pán kolega. Veľmi správne ste to pomenovali a mne je ľúto, že zo 79 koaličných poslancov je tu akurát 7. Doslova by som ich nazvala nejakých sedem statočných. Prišiel pán Huliak, tak už je ich osem. Takých osem statočných, ktorí majú odvahu počúvať, za akú nehoráznosť vlastne sa chystajú zahlasovať a za čo sa budú celý život hanbiť, pretože ako tu už bolo správne povedané, toto, čo idú schváliť, je amnestia pre 40 odsúdených korupčníkov a stovku ďalších, ktorých ešte čaká pojednávanie. Doslova ich idú vymaniť na zákazku z ich obvinení a to za cenu toho, že sa zvýši na Slovensku kriminalita, na ktorú budú doplácať bežní občania. Za toto idú zahlasovať. A preto tu nesedia mnohí, lebo sa hanbia. A tých pár, ktorí tu sedia, tak radšej pozerajú do mobilov, do zeme, rozprávajú sa a nevedú s nami dialóg, pretože nemajú argumenty, prečo to robia. Lebo taká hanba sa nedá obhájiť. A čakám, či niekto naberie odvahu a pozrie sa na nás, ale nie. Ďalej si klikajú do mobilov, lebo naozaj toto nie je nič, len hanba. Gratulujem vám. Budete sa za to hanbiť celú večnosť!

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Všetci, ako tu sedíme vrátane pána ministra, poslancov koalície a opozície, vieme, že sa tu bavíme o novele na zákazku. Zákazku pána Fica pre tých, ktorým hrozí basa alebo už v base sú za rozkrádanie tohto štátu, a treba ich dostať von.
Pani poslankyňa Plaváková povedala, že poslanci a poslankyne tejto koalície sú hanbou Slovenska. Ja si myslím, že ešte majú šancu tou hanbou nielen pre Slovensko, ale aj sami pred sebou nebyť, pretože v skutočnosti tento zákon ukáže, lebo história si tento zákon bude veľmi dlho pamätať. Medzi koaličnými poslancami sa podľa mňa stále nájdu ľudia, ktorí ešte si môžu hovoriť, že majú dobrú povesť a nejakú česť, vidím tam rôznych vysokoškolských pedagógov, iných učiteľov, etablovaných podnikateľov, športovcov, ktorí hrali fair play, aj mladých ľudí, ktorí ešte celý život budú čeliť svojmu svedomiu, a ja verím, že ho chcú mať sami pred sebou obhájiteľné, takže máte šancu, máte šancu pri tomto zákone, pri novele Trestného poriadku, pri novele Trestného zákona, ktorým naozaj idete urobiť láskavosť trestne stíhaným ľuďom za korupciu, ukázať, na ktorej strane stojíte, a že či si tú česť zachováte.
Ja vám držím prsty, aby ste to rozhodnutie spravili dobre, lebo sa to láme na každom jednom z vás.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vy ste sa obrátili na pána Mikulca v predošlej veci s pripomienkou, že si nevykonával svoju prácu, keď nedošlo k vyšetreniu daného činu, na ktorý upozornil pán Hlina. Tak ja len chcem povedať, že keď necháme ďalej pracovať špeciálnu prokuratúru, tak možno budeme môcť pokračovať vo vyšetrovaní týchto činov. Ďakujem.
(Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem aj za vystúpenie. Ja by som začala takou procesnou vecou, keďže sa bavíme o najdôležitejšom zákone roka, o rozpočte. A naozaj ľudia, ktorí teraz vystupujú vrátane, vrátane pána Kišša, vrátane ďalších rečníkov, ale aj samotného navrhovateľa pána ministra, sú ľudia, ktorých minimálne ja by som si rada vypočula a nebolo to možné, lebo súčasne v tom istom čase, ako vystupoval pán minister, prebiehal aj európsky výbor. Stalo sa to už opakovane, že prebiehal v čase, kedy zasadá plénum a mimoriadne mi to vadí v čase, keď ide naozaj o tak dôležitú tému ako je rozpočet roka. Takže chcem, chcem na to upozorniť. Lebo, pán minister, bohužiaľ, prišli sme o možnosť niektorí si vás vypočuť.
A k pánovi Kiššovi. Úplne s vami súhlasím, že o tom rozpočte a aj vlastne o navrhovanom dokumente veľa, veľa predpovedali už aj zákony, ktoré nám tu prišli, či kompetenčný zákon alebo konsolidačný zákon, ale kým sa dozvedáme najmä z výborov o pravidlách, ktoré boli uplatnené napríklad pri niektorých inštitúciách, spomeniem tie, ktoré ochraňujú ľudské práva, napr. verejného ochrancu práv, že tam museli skresať výdavky, kde už dnes bije na poplach verejný ochranca práv, že to skresanie je likvidačné a naozaj nebude schopný viesť kanceláriu s týmto rozpočtom. Pri iných inštitúciách, napríklad pri komisariáte pre deti, došlo k navýšeniu rozpočtu o vyše 40 %.
Takže ja by som rada počula aj od pána ministra, že ako si máme vysvetliť tento nerovný prístup vlastne ku konsolidácii verejných financií a k tomu, ako pristupovali k financovaniu týchto organizácií. Nehovorím, že to nemá vysvetlenie, ale rada by som ho počula.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem za vaše vystúpenie, pán poslanec Sulík. Pre mňa bolo zaujímavé počuť, už druhýkrát, od vás, ako vyzdvihujete vlastne úroveň tej debaty, ktorá prebieha k tomuto návrhu zákona v radoch opozície, keďže koalícia sa nezapája. A ja musím povedať, že pre mňa to až takým prekvapením nie je, lebo ja si pamätám takéto, poviem že kritické a hĺbkové diskusie o návrhoch zákonov, aj keď sme boli súčasťou koalície. Strana SaS mávame dlhé, niekoľkohodinové kluby, kde sa naozaj bavíme o všetkých návrhoch zákonov. Vieme sa pri niektorých aj pohádať a hľadať vlastne to spoločné riešenie. A tu by ma zaujímalo, či aj kolegovia z opozície, keď majú svoj poslanecký klub a vidia takto nekvalitný právny dokument, právny návrh, legislatívny návrh, či sú schopní vzniesť návrh proti jeho nekvalite v rámci klubu, či sú schopní požadovať, aby ho zlepšili, zmenili v koalícií, lebo ja by som, ja by som za to nezahlasovala, ani keby som bola koaličný poslanec, ani keby ma nútili, lebo to je naozaj taký zdrap nekvalitného právnického diela, keď to mám tak nazvať, že ja by som sa pod toto nepodpísala a, a pozerám sa na niektorých kolegov a viem, že by im na tom mohlo záležať, za čo hlasujú, aj keď sú súčasťou koalície a zatiaľ žiadne námietky nevzniesli. Takže som v očakávaní.
A jedno čo ma znepokojilo. Nehovorte, prosím, strane SNS, že niekde vo svete majú 45 ministerstiev, lebo veľmi sa obávam, koľko ich budeme mať my a kde skončí pán Kuffa. (Smiech.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja vidím, že už je tu viac koaličných kolegov, tak možno by sme mohli znova vyskúšať ich presvedčiť o tom, aby sme rokovali konečne o rozpočte, o ktorom počas víkendu viackrát sa nechali počuť, že je ich prioritou rokovať. Navrhujem preto, aby sme všeobecným súhlasom si odsúhlasili, že pokračujeme rokovaním o rozpočte a tento bod prerušíme.
Ďakujem. (Reakcie z pléna.) Prerušíme.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja som rada, že sa mi podarilo mojím vystúpením v rozprave vyprovokovať k reakcii aj koaličného poslanca, teraz hovorím konkrétne o pánovi Gašparovi. A v tejto súvislosti by som chcela povedať len jedno, ak sa chcete hrdiť svojou odbornosťou a dávate ju nad bezúhonnosť, tak to je mylné uvažovanie. Lebo keď to prenesiem do inej roviny, ja by som bola veľmi rada, keby napríklad moju dcéru v škole vychovávala nielen tá najlepšia učiteľka s najvyšším vzdelaním, ale taká, ktorá nebude mať násilnícke správanie, ktorú, ktorá bude ovládať základy morálky a čestnosti a aj hodnotovo sa budem môcť na ňu spoľahnúť. Takže tam vidím tiež veľmi dôležitú rovnicu, ktorá by mala platiť v celej spoločnosti a na najvyšších miestach dvojnásobne.
K ostatným kolegom, pre mňa, pre mňa bolo až hrozivé to číslo, ktoré povedal pán Hargaš, týkajúce sa tých členov strany SNS, lebo naozaj sa bojím, keď hovoril o nejakom čísle dvetisíc a viac, že kde všade bude treba týchto členov v štátnom aparáte umiestniť. To, to bude naozaj tento štát stáť nemalé prostriedky.
Pán Čaučík pekne ilustroval, ako je odfláknutá táto dôvodová správa k tomuto zákonu, pretože ešte aj zmena názvu ministerstva čosi stojí a nie je to málo, a naozaj napísať tam, že to má nulový dopad na štátny rozpočet, to je absolútny výsmech poslancom v parlamente.
A pán Lackovič, som rada, že ste, že ste sa vyjadrili k tomu investičnému dlhu k telocvičniam aj k jedálňam. Tak čo už, budeme mať národné menu, ale nebude ho kde podávať.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dobrý deň, kolegovia.
Ja začnem takou rečníckou otázkou, lebo som v údive z toho, čo sa tu deje, aj v tejto rokovacej sále, o obsahu toho rokovania, aj z toho, čo sa bavíme v spoločnosti. Všetkým nám je jasné a myslím, že bohatou doterajšou diskusiou na to boli ponúknuté aj mnohé argumenty, že tento predostrený návrh likviduje kontrolné orgány v ich nezávislosti, či už hovoríme o protimonopolnom úrade, alebo Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Iným zákonom tu idú rušiť orgán zriadený na boj s korupciou a organizovaným zločinom – dobrý deň, pán minister vnútra, som rada, že tu sedíte práve vy – a ďalším zákonom, ktorý, ktorým sa chystajú znižovať tresty, ďalšou novelou sa chystajú znižovať tresty za korupciu. A keď si to tak človek nahlas povie a položí si túto otázku, že čo vlastne oni majú v pláne s našou krajinou týmito krokmi, ktoré boli ako prvé od začiatku ich vládnutia.
Ja sa priznám, že ja mám strach z toho, čo nám hrozí, keď sa naplnia všetky obavy, ktoré tu skloňujeme v diskusii, a keď vlastne uchopia tú moc, ktorú si týmito zákonmi pripravujú, a začnú ju naplno využívať, lebo kroky, ktoré zatiaľ podnikajú a ktoré indikujú, aj tento zákon, ale aj iné, ktoré, ktoré sme tu riešili, vzbudzujú dôvod na obavy.
Tak si to zhrňme. Zo SIS-ky sa snažia urobiť ústredný orgán štátnej správy. Nemajú to tak celkom premyslené, ako nedávno vo faktickej poznámke povedala kolegyňa Kolíková. Chcú dať takýto darček, môžme hovoriť o vianočných darčekoch, blížia sa Vianoce, pánovi Gašparovi, aby keď sa stane šéfom SIS a náhodou príde nejaké väzobné stíhanie, nech sa môže vrátiť pohodlne do parlamentnej lavice, kde ho koaličná väčšina ochráni pred basou a odhlasujú si, že ho nebudú väzobne stíhať, ale keďže to nedomysleli úplne, lebo nepredpokladali, že to môže mať aj nejaké vedľajšie dôsledky, keď z jedného orgánu spravia z ničoho nič ústredný orgán štátnej správy, v dôsledku bude to, že podľa čl. 80 ústavy poslanec môže interpelovať vládu Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti. Takže si predstavme, že my ako poslanci budeme interpelovať šéfa SIS-ky alebo strčili tam aj vedúceho Kancelárie prezidentky alebo vedúceho Kancelárie Národnej rady, že my tu v pléne budeme interpelovať v ich rozhodnutiach ako poslanci vlastne tieto ústredné orgány štátnej správy, ktoré majú naozaj ďaleko svojou funkciou od toho, aby napĺňali znaky ústredného orgánu štátnej správy.
Rovnako tak nerozumiem tomu, prečo by sme mali stratiť tú nezávislosť, ktorou bol kreovaný, kreovaný, bolo kreované vedenie štatistického úradu, že tam vypadáva z toho ako menujúca pani prezidentka, alebo protimonopolný úrad, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ponúkajú sa veľmi jednoduché vysvetlenia, že ide o politické ovládnutie týchto subjektov, lebo rovnako logické argumenty tam chýbajú. Vlastne keď sa pozriete na dôvodovú správu tohto návrhu zákona, tam chýbajú akékoľvek argumenty. Tá dôvodová správa, ja som azda stručnejšiu a viac odfláknutú dôvodovú správu ako pri tomto zákone asi ešte ani nečítala, odkedy som tu, a je to pre mňa prekvapením, ale nečudujem sa, že ešte aj úradníci, ktorým to dali na starosti, povedali, tak k tomuto sa už ani dôvody nedajú napísať. A možno ani neexistujú, lebo to sú tak absurdné návrhy, že sa nedajú zdôvodniť.
Dokresľuje to len dôvodová, dôvodová časť napríklad k zosnovaniu ministerstva školstva, kde takéto ministerstvo a vznik nového ministerstva nemá podľa dôvodovej správy žiaden dopad ani na financie tejto krajiny, ani na podnikateľské prostredie a ani na nič s tým súvisiace. V podstate nemá vplyv na nikoho, na nič v tejto krajine. Neviem potom akože, prečo ho zakladajú a akým spôsobom ho chcú, ho chcú obhájiť.
A keď som hovorila o tých vianočných darčekoch napríklad pre pána Gašpara alebo pre mnohých ďalších, ktorí sa ešte nájdu v tomto texte, tak jeden zaujímavý v tomto, v tomto návrhu zákona bol dnes popísaný kolegami Krúpom a kolegom Valáškom, myslím, že predtým to spomínala aj kolegyňa Remišová, a týka sa neobmedzenej moci, ktorá bude daná jednou vetičkou, jednou schovanou vetou v rámci tohto návrhu zákona novému ministrovi obrany pánovi Kaliňákovi, ktorý okrem iného podniká aj v oblasti zbrojárskeho priemyslu, a práve týmto návrhom zákona mu bude daná v podstate neobmedzená moc v rozhodnutiach týkajúcich sa zbrojárskeho vývozu, dovozu, ktoré doposiaľ táto právomoc bola delená medzi ministerstvo zahraničných vecí, medzi SIS-ku, medzi ministerstvo obrany, teraz to už bude len on, minister obrany, ktorý bude mať právo veta v týchto rozhodnutiach. A je to podľa mňa jeden kardinálny konflikt záujmov v našej krajine, keďže všetci vieme a ani sa tým pán Kaliňák netají, že práve v tejto oblasti priemyslu aj vykonával podnikateľské aktivity.
Ale keď už hovoríme o tom, kto sa najviac z tohto návrhu zákona bude tešiť, tak, samozrejme, vy, pán predsedajúci, pán Danko, podľa mňa aj pán Kmotrík, pani Tabák, členovia a členky SNS, ich bratranci, sesternice, susedia, priatelia, ďalší náhodilí tenisti a tenistky, v podstate všetci, ktorí budú schovaní pod ministerstvo športu alebo pod ešte väčšiu organizáciu, ako bude toto ministerstvo, pod Tipos.
Ja som videla, pán Danko, ako ste nemohli schovať ten úsmev, keď tuším to bol pán Lackovič, hovoril o tom, aký rozpočet mala, mala organizácia Tipos, tak my budeme hovoriť trošku o menšom rozpočte, lebo tu sa mihla informácia vo verejnom priestore, že ministerstvo športu nás bude stáť 100 mil. tento rok, tak predpokladajme, že to bude tých 100 mil. aj na ďalšie štyri roky, aj keď som presvedčená, že to bude viac, ale tak bavme sa v tomto, v tomto režime, že to bude minimálne 400 mil. za tie štyri roky, ktorý, ktoré nás bude toto ministerstvo stáť napriek tomu, že tam explicitne stojí v dôvodovej správe, že nebude mať zriadenie tohto ministerstva žiadny vplyv na rozpočet. A keďže sa má týkať aj cestovného ruchu, tak je pomerne smutné, že nebude mať podľa dôvodovej správy ani žiadny vplyv na podnikateľské prostredie. Ja by som čakala, že, že priamym dôsledkom zriadenia takéhoto ministerstva by mal byť pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, najmä na tých malých a stredných podnikateľov, ktorí, ktorí fungujú v turizme, ale ani to sa tu nepredpokladá. Neprekvapuje ma to, ale, ale zamrzí.
Poďme sa pozrieť, čo by sme mohli do športu priniesť, keby sme sa namiesto tohto ministerstva športu, ktoré nás bude stáť tých 400 mil., rozhodli investovať tieto finančné prostriedky účelovo do napríklad športovej infraštruktúry. Môj muž je športovec, tak som sa pozrela na to, koľko taká športová infraštruktúra stojí. Napríklad jeden z najmodernejších štadiónov, hokejových štadiónov, ktoré tu máme v susedstve, je v Třinci, kde hral. Je to naozaj jedna z najnovších a najmodernejších športových hokejových hál, akú v Európe máme, a stála 28 mil. eur. Nebolo to dávno, čo ju dostavali, takže môžme hovoriť o aktuálnej cene. Keby sme sa rozhodli mať za týchto 400 mil., ich zainvestovať napríklad do stavby takýchto moderných, funkčných hokejových hál, keď bol niekto na hokeji naprieč Slovenskom a nebol napríklad v Bratislave, ale bol napríklad v Trenčíne, tak pochopí, prečo by sa nám takáto investícia do športovej infraštruktúry hodila. Tak za tých 400 mil. by sme mohli mať 14 takýchto špičkových moderných, nových hokejových hál a keďže máme v našej extralige len 12 tímov, tak ešte by sme aj ušetrili z tých 400 miliónov. Každé jedno mužstvo by mohlo mať novú hokejovú halu. A povedzme si, že to by bol input aj pre mladé hokejové talenty, o ktorých často a radi politici rozprávajú, a aj pre slovenskú reprezentáciu, aj pre samotný šport.
Ale aby som nebola zaujatá, nebudem hovoriť len o hokeji, ku ktorému mám blízko, môžme prejsť napríklad na tenis. V nejakých médiách som postrehla, že zamestnankyňou tohto nového ministerstva má byť aj pani Tabák. Nebolo povedané, že kde, ale mihla sa aj taká informácia, že by to mohlo, mohla byť pozícia štátneho tajomníka, ktorú bude zastávať.
Keby tam bola štyri roky v pozícii štátneho tajomníka pani Tabák, tak by to Slovensku republiku stálo, zaokrúhlime to na nejakých 200-tisíc eur. A keď som sa pýtala kolegov, ktorí chodia po svete a venujú sa tenisu, koľko tenisových špičkových tréningových centier by sme mohli mať za tento jej plat, tak povedali, že pre mládež? Pre mládež kľudne tri. Za túto sumu sme schopní postaviť tri špičkové tréningové haly pre tenisové talenty. Pani Tabák sa rada nechala počuť, že to, o čo jej ide v politike, je práve podpora talentov, práve podpora športu a ja jej chcem navrhnúť, aby ak chce skutočne pomôcť týmto talentom, aby pouvažovala nad tým, čo bude väčšou pridanou hodnotou pre Slovenskú republiku a účelové vynaloženie finančných prostriedkov, ktoré tu máme z verejných zdrojov, či jej politická nominácia na takúto funkciu, alebo infraštruktúra pre tieto talenty. Nechám odpoveď na tých, ktorí nás počúvajú, alebo možno aj na samotnú pani Tabák.
Ale nemusíme chodiť okolo infraštruktúry pre profesionálnych športovcov alebo proste pre nás dospelých, ktorí, ktorí dokážeme aj funreisovať a dokážeme aj iným spôsobom vlastne pokrývať tieto športové aktivity. Poďme k deťom.
Tu je ten problém obrovský, čo sa športu týka, pretože veľká časť slovenských škôl nemá telocvične, napríklad v Košickom kraji chýba telocvičňa 82 školám, v Prešovskom kraji je to 78 škôl, ktoré nemajú telocvičňu. V Bratislavskom kraji 11 škôl a takto by som mohla pokračovať kraj po kraji. Viete, čo by sme dokázali mať za tých 400 mil., ktoré teraz ide táto vládna koalícia vraziť do nového ministerstva, nového objemu úradníkov, nových politických funkcií s tým, že nevieme čo bude ich obsahom, keďže dôvodová správa nám to nijakým spôsobom nepredkladá, nepoznáme žiaden akčný plán na posilnenie športu, nepočuli sme zatiaľ ani o tom, čo má byť výsledkom v nejakých obdobiach, časových pásmach práce tohto ministerstva, nuž za 400 mil. by mohlo vzniknúť 480 moderných telocviční. Znamená to, že by sme mohli dobudovať telocvičňu všade tam naprieč Slovenskom, kde dnes chýba, pri každej jednej základnej či strednej škole. Každá jedna takáto škola by mohla učiť svoje, svojich žiakov a svoje žiačky k pohybu, láske k pohybu a pomôcť objavovať talenty, ktoré dnes možno, možno aj zostávajú schované, pretože ich nemajú kde svoj ten talent a potenciál rozvíjať. Toto považujem za veľkú a premrhanú príležitosť investície do športu. Pardon. (Rečníčka si odkašlala.)
Namiesto toho, namiesto toho, aby sme sa dozvedeli, čo dostane slovenský občan, slovenská mládež alebo športovci po zriadení tohto ministerstva, k čomu v realite prispeje v oblasti športu, z tohto zákona sa dozvedáme, že na tomto ministerstve, ktoré ešte len vzniklo, v podstate môžu fungovať dvaja aj traja, aj štyria, aj nevieme koľko štátnych tajomníkov a bude to tak môcť byť úplne všade, pretože týmto návrhom zákona sa nám teda pomyselné pravidlo a úzus, že každé ministerstvo má dva, maximálne, výnimočne troch štátnych tajomníkov, ruší. Nuž, ja sa reálne obávam, koľko štátnych tajomníkov bude toto ministerstvo mať, lebo keď sa pozriete na to, akým spôsobom strana SNS obsadzuje svoje ministerstvá, ja by som to nazvala až imperiálne... ó, ďakujem, gentleman v tejto sále (reakcia na poslanca, ktorý priniesol rečníčke pohár vody) ... tak ja mám naozaj obavu, koľko okresných, krajských predsedov ešte SNS má, ktorých bude potrebovať niekde umiestniť a upratať tak, ako to teraz robia na ministerstve životného prostredia. Bojím sa, koľko členov a členiek má strana SNS, ktorí budú potrebovať nejaké miesto, bojím sa, koľko priateľov a priateliek má táto strana, ktorí tiež budú potrebovať nejaké teplé miesto, lebo reálne práve táto politická strana môže byť aj s ohľadom na sumu, o ktorej sa bavíme pri Tipose, najdrahším projektom Slovenskej republiky a najväčšou položkou v štátnom rozpočte.
Takže v konečnom dôsledku možno konštatovať, že tento návrh zákona nie je ničím iným len vianočným balíčkom politikom a ich priateľom, ktorí si zaželali, tak ako pán Gašpar alebo pán Danko, alebo pani Tabák, alebo rôzni iní, a v tomto zákone im bude naplnené.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Viac poviem vo svojom príspevku, ktorý sa blíži, ale chcem poďakovať kolegyni Števulovej za dôležitý pozmeňujúci návrh. Vyjadrujem mu podporu. A takisto sa chcem poďakovať za ten oxymoron, ktorý tu predviedla a predstavila, pretože tento návrh zákona je podľa mňa oxymoronom, lebo to, že je v skrátenom konaní, na ktoré máme zákonom uvedené dôvody, ktoré sa týkajú ľudských práv, hospodárskych škôd a tak ďalej, a ak k ničomu z tohto nedochádza, práve naopak, ako hovorila kolegyňa, môžu byť dôsledkom prijatia tohto zákona, to je niečo naozaj, o čom budú ešte učiť právnické fakulty. Nie som si istá, či tá Komenského po tom, ako sa vyjadruje pán dekan, ale určite právnické fakulty ako, ako výstrahe legislatívneho procesu, ako sa to robiť nemá a čo môže spôsobiť.
Ďakujem.