Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ako som spomenula v úvode, naším cieľom je, aby sme odstránili vlastne diskrimináciu, ktorá dnes existuje v systéme zdravotníctva v prístupe k detským pacientom, a to v prípade poplatkov, ktoré musí hradiť sprievod v prípade, že je osobou, ktorá sprevádza detského pacienta v nemocnici.
Prečo hovorím o diskriminácii? Potrebujeme odstrániť diskrimináciu medzi detskými pacientami z hľadiska zdravotného stavu, veku alebo dojčenia, pretože práve toto sú dnes kritériá, na základe ktorých je vybraná len určitá časť detských pacientov, ktorých sprievod nemusí hradiť poplatok. Napríklad mama dojčeného dieťaťa, rodič onkologického pacienta, tí sú tiež oslobodení od poplatkov, rodič dieťaťa do troch rokov takisto oslobodený od poplatkov. Všetci ostatní sprievodcovia detských pacientov dnes za sprievod platiť musia a v skutočnosti ja keď som sa o tom rozprávala s lekármi na detských oddeleniach alebo na rôznych špecializovaných oddeleniach, tak im to nedávalo úplne zmysel, pretože napríklad rodič kardiovaskulárneho detského pacienta sa môže úplne rovnako ako rodič detského onkologického pacienta ocitnúť v nemocnici na mesiac, dva, tri a tam už pri takýchto dlhých a náročných hospitalizáciách je to naozaj veľký zásah do rozpočtu tej rodiny, ktorá je v ťažkej situácii už len tým, že ten rodič v tom čase nepracuje, čiže, samozrejme, aj ten príjem rodiny sa znižuje, ešte k tomu prichádza nový náklad za sprievod v nemocnici. Je to značná prekážka pri uplatňovaní detských práv na Slovensku.
Ako som už povedala, nedáva to zmysel ani samotným lekárom, keď som sa snažila zistiť v zdravotných poisťovniach, čo je vlastne obsahom toho poplatku za sprievod, tak ani v rámci dôvodovej správy, keď bola prijímaná táto zmena, ani v rámci nejakých vnútorných predpisov alebo ďalších špecifikácií v zdravotných poisťovniach sme nevedeli prísť na to v žiadnom dokumente, čo by malo byť, čo je vlastne obsahom tohto poplatku, ktorý dnes máme v rámci tohto zákona, je 3,30 na deň, keďže nezahŕňa napríklad stravu, lebo strava je samostatný poplatok, dokonca v niektorých zariadeniach majú samostatný poplatok aj za lôžko alebo za ďalšie iné protiplnenia, ktoré sa môžu detskému, sprievodu detského pacienta účtovať. Čiže naozaj ten obsah toho sprievodu nie je nikde zašpecifikovaný a ja neskôr sa dostanem k tomu aj, prečo je nezákonné takýto poplatok vyberať.
Je to takisto prekážkou pri napĺňaní detských práv z pohľadu sociálnej situácie rodiny. Tak ako som už pred chvíľou spomenula, ten poplatok je 3,30. Ono sa to nezdá veľa, keď sa na to pozrieme ako na nejakú krátkodobú hospitalizáciu, aj keď sú rodiny, pre ktorých aj taká týždenná hospitalizácia pri takomto poplatku je problém. A je naozaj od spoločnosti necitlivé, ale takisto aj problematické z pohľadu právneho vedomia, keď podmieňujeme právny nárok, ktorý nám vyplýva z medzinárodných dohovorov, ktorý nám vyplýva z ústavných rámcov, a to je, aby dieťa nebolo oddelené od svojho rodiča, keď to podmieňujeme niečím, čo môžu a nemusia rodičia toho detského pacienta finančne zvládnuť.
Tak ako som povedala, ten poplatok nezahŕňa stravu alebo nejaký nadštandard. Ide o poplatok za to, aby ten rodič mohol byť so svojím dieťaťom, čo dnes a v podstate od vzniku samostatnosti Slovenska v našej ústave v rámci tých rodinných práv, ktorými každá rodinná bunka spoločnosti disponuje, my nemôžme oddeľovať deti od rodičov inak ako na základe rozhodnutia súdu. Čiže, čiže tam ten obsah tohto poplatku nie je nijako právne definovaný.
Keď sa pozrieme na ten poplatok 3,30, tak robí to okolo 100 eur na mesiac. V prípade, keď sa k tomu pripoja poplatky za stravu, my sme si zisťovali, že to robí v priemere na Slovensku medzi päť-šesť eurami, tak sa pohybujeme niekde na necelých 300 eurách za mesiac hospitalizácie s dieťaťom. To znamená, že ten sprievod dieťaťa, tu sa ešte nebavíme o liekoch pre to dieťa, tu sa nebavíme o ďalších potrebách, ktoré to dieťa musí mať naplnené, keď je v zlom fyzickom stave, v psychickom stave. Tu sa bavíme len o tom, aby ten rodič mohol byť pri svojom dieťati v nemocnici, aby to dieťa nebolo osamotené, aby to dieťa malo nižší level stresu, lepší manažment bolesti a aby, ako už dlho prízvukujem, sme nespôsobili tomu dieťaťu ďalšie traumy tým, že v cudzom prostredí bude samo a ako zákonodarný orgán, samozrejme, nám ide o to, aby sme naplnili jeho práva, ktoré mu vyplývajú z nadnárodných dokumentov, aj z ústavných rámcov tu na Slovensku.
Keď som spomenula nezákonnosť takéhoto poplatku, tak tu už máme rozhodnutie českého ústavného súdu, ktorý, ktorý jasne povedal, že nemôžme žiadnym poplatkom podmieňovať prítomnosť blízkej osoby alebo zákonného zástupcu, či už pri pôrode, ak ide o otca dieťaťa pri rodičke, alebo rodičov pri svojom dieťati. Ten samotný sprievod, ktorý, ktorý je garantovaný, ako som povedala, právnym poriadkom, naozaj nemožno podmieňovať žiadnym poplatkom. Môžeme podmieňovať poplatkami nejaké protiplnenia, ktoré majú obsah, ktoré majú hodnotu, to je nadštandardná izba, to je tá strava, to je nejaký ochranný odev, ktorý v tom čase proste potrebujete, keď ste napríklad na infekčnom oddelení alebo niekde inde. Proste tá protihodnota musí byť zrejmá. V Českej republike k tomu majú aj nedávno prijatý taký vysvetľujúci predpis, ktorým novelizovali svoj zákon, aby to bolo úplne zrejmé, aby nedochádzalo k takým situáciám, akým dochádzalo aj u nich, aj u nás dochádza, práve preto aj chceme precizovať tú právnu úpravu. Takže my máme možno šťastie a nešťastie, že u nás sa žiaden rodič neobrátil s týmto poplatkom na Ústavný súd, v Česku sa obrátili a majú tam rozhodnutia, ale keďže naša úprava ústavná je v tomto úplne totožná s tou českou, tak tu je jasný predpoklad, že aj náš Ústavný súd by sa držal tých zásad, aké, aké vlastne rozhodli o tomto náleze v rámci Českej republiky.
Nedá mi nespomenúť v rámci tejto diskusie aj slová jedného popredného slovenského politika, ktorý paradoxne na túto tému upozornil, ale ďalej ju neriešil. Budem citovať z jeho sociálnych sietí z 1. augusta 2023: „Vraciam sa z Košického kraja a ešte raz všetkým ďakujem za milé stretnutia. Poviem vám ale aj jeden krátky príbeh. Rozprával som sa s mamičkou v Michalovciach. Stará sa o svojho postihnutého synčeka a je s ním výlučne na ošetrovateľskej starostlivosti. Ten syn potreboval ísť do nemocnice. A mama tam, samozrejme, musí ísť s ním, lebo sám by to nezvládol. A nakoniec táto mama, ktorá dostáva možno 500 eur mesačne na ošetrovanie, musí zaplatiť 200 eur v nemocnici len preto, že jej chorý syn potreboval, aby tam bola s ním." Napísal to na svoj Facebook Peter Pellegrini, dnes už zvolený prezident. Ďalej hovorí o tom, ako to musíme riešiť.
Nestihol to riešiť a ja preto dúfam, že keďže s riešením prichádzam, aby sa do takýchto ťažkých situácií, kedy je matka na ošetrovateľskom nútená naozaj vyberať si, že či si môže dovoliť lieky pre to dieťa, alebo zostať s tým dieťaťom, na čo má ústavný právny nárok, aby sme sa do takýchto situácií na Slovensku v právnom štáte nedostávali.
Toto je riešenie, čo ponúkame. Ohraničili sme to dvanástym rokom veku dieťaťa. Je to jednak ústupový krok a nejaká snaha o dohodu so zariadeniami poskytujúcimi zdravotnú starostlivosť, pretože ony dlhodobo upozorňujú, že tie kapacity, lôžkové kapacity a kapacity v rámci nemocníc sú v zlom stave a my nežijeme v nejakom virtuálnom priestore, my chceme naozaj dopomôcť k riešeniu veci a nechceme ich dostať do nejakého ďalšieho stresu, ale zároveň nemôžeme to robiť na úkor nedodržiavania detských práv. Takže tu sme hľadali nejaký kompromis a ten dvanásty rok veku je aj podľa psychológov práve tým rokom, kedy sa to láme, a tie deti už dokážu, maloletí, verbalizovať tú svoju potrebu, či tam chcú, alebo nechcú mať toho rodiča, či ho tam potrebujú, či im to ten stav zlepšuje. Vlastne tam, tam už dochádza k tomu mentálnemu vývoju takému, že niektorí si dokonca zvolia byť hospitalizovaní bez mamy, ale niektorí, alebo bez otca, ale niektorí, samozrejme, naďalej chcú a je pre nich prínosom tá blízkosť zákonného zástupcu, blízkej osoby, takže ju tam preferujú. A práve ten dvanásty rok sa nám zdal na ten poplatok ako taký kompromisný.
V niektorých krajinách Európskej únie to je bezplatné pre sprievod všetkých maloletých pacientov, pretože, ako hovorím, opierame sa tu o medzinárodné predpisy, ale nájdu sa aj krajiny, kde to je nejakým vekom ohraničené, takže boli by sme v nejakom kompromisnom znení voči situácii v rámci Európskej únie. Ako sme už dokázali viackrát predtým, aj keď ma mrzí, že nie pri zakotvení práva na sprievod pri maloletých pacientoch, ale napríklad nedávno pri zdravotne znevýhodnených deťoch, ktoré sú v detských domovoch, dokázali sme preklenúť tie politické tričká a tie rozdiely v našich politických vnímaniach sveta a zahlasovali sme zo 145 poslancov stoštyridsiatimi piatimi hlasmi za tento zákon. Som presvedčená, že by sme mali k tomu pristúpiť aj v prípade takejto zmeny, kde viacerí z nás pred voľbami hovorili, že toto treba zmeniť a azda niet jednoduchšej, jednoduchšieho riešenia, legislatívneho riešenia, ako urobiť to touto formou aj po diskusii s lekármi, aj po diskusii s pacientskymi organizáciami.
Ďakujem.

Ďakujem, ďakujem, pán predsedajúci.
Ide o novelu zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, a naším cieľom je, aby boli maloletí pacienti do dvanásteho roku života dieťaťa oslobodené od úhrady poplatkov za sprievod. A do rozpravy sa hlásim ako prvá a tam rada vysvetlím, čo sú naše dôvody k tejto novele.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ako spolupredkladateľka chcem šetriť čas a tak vystúpim len vo faktickej poznámke, nejdem, nejdem do rozpravy. Ale pokladám takisto za veľmi dôležité, aby sme aj my poslanci hľadali riešenia, akými môžme zlepšiť situáciu tých 400 detí, maloletých v tých reedukačných centrách. Dnes sme sa dozvedeli, že minister Drucker musel pre naozaj hrozné podmienky v tých zariadenia zatvoriť dve reedukačné centrá, jedno v Bystričanoch, druhé v Trstíne, to hovorí naozaj o žalostnom stave, v akom máme tieto centrá. A aj keď máme trošku zviazané ruky ako členovia zákonodarného zboru, pretože môžme predkladať v podstate len legislatívne zmeny a tu sa žiada oveľa hlbšia systémová zmena, ktorá by týmto deťom pomohla, a tú má v rukách pán minister Drucker momentálne, snažíme sa prispieť našou troškou, snažíme sa prispieť expertízou a riešeniami, ktoré sme vydolovali z praxe od ľudí, ktorí sa celý život vlastne venujú tejto problematike. A práve novela, s ktorou prichádzame, aby sme rozšírili tú radu a v podstate aj transparentnosť toho zariadenia, aby sa tie príbehy neuzavreli vo vnútri v tom zariadení, ale aby sme dokázali ten stav zariadenia pozorovať v čase aj s nejakými vonkajšími prispievateľmi a vonkajšími členmi týchto rád, to je niečo, čo môžme spraviť ako poslanci, to je niečo, čím môžme prispieť. A podľa mňa síce je to len malá zmena, malý čriepok, ale môže prispieť k tomu celkovému riešeniu a predchádzaniu takej situácie, akú sme zažili tento rok, keď nás všetkých zasiahla správa, ktorá prišla z Generálnej prokuratúry o mnohých zlyhaniach a škodách na detských právach v týchto zariadeniach.
Takže vás prosíme týmto ako predkladatelia tejto novely o podporu ako o prvý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Je veľmi dôležité vypichnúť a podporiť, že tento návrh sa snaží o transparentnosť. Toto je podľa mňa niečo, čo by sme naprieč všetkými politickými stranami mali presadzovať a to nielen v tejto oblasti, ale v absolútne všetkých, aby mali ľudia čo najširšie informácie, naozaj či už o pracovnej pozícii, či o plate v ňom, to nie sú veci, ktoré by sme mali skrývať. Pretože vieme aj z minulosti z minulých návrhov, ktoré skvalitnili to pracovné prostredie, že akonáhle sme prišli s informáciami, ktoré stransparentnili tú pracovnú pozíciu, tak sa tie podmienky pre zamestnancov a tá rovnosť pri ich odmeňovaní zlepšili. Takže toto podľa mňa bude tiež pozitívny dôsledok.
Ale ako som povedala, keď sme mali o tomto diskusiu s kolegami v strane SaS, bolo pre nás veľmi dôležité, aby sme pri tom sankcionovaní nešli nad rámec toho, čo od nás žiada Európska únia, pretože už dnes je veľkou témou v rámci EÚ konkurencieschopnosť, potrebujeme byť podľa mňa aj pri prijímaní týchto, pri prijímaní týchto zmien v nejakej rovnováhe čo do povinnosti zamestnanca, čo do povinnosti zamestnávateľa, takže ak budeme vedieť hovoriť o znížení tej pokuty, tak ako kolegyňa Petrík povedala v predošlom príspevku, alebo pristúpiť k tomu, čo od nás žiada tá smernica, tak tam s týmto zámerom sme plne stotožnení, len tam máme tento jeden boľavý bod, o ktorom potrebujeme hovoriť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem kolegyni Petrík, že prišla aj s ďalšími kolegami s takýmto návrhom. Mne sa zámer veľmi páči a v konečnom dôsledku hovorí o podobnom zámere aj smernica, ktorá bola prijatá na úrovni EÚ v roku 2023, a kiež by prešiel tento návrh v nejakej pozmenenej podobe, k tomu sa dostanem, a nemuseli sme čakať do toho roku 2026, kedy sme povinní to vlastne transponovať, ale keby nie, máme tu aspoň túto poistku, že sa dostaneme na úroveň tých krajín, lebo ja verím, že vláda k tomu pristúpi proaktívne a nebudeme meškať s týmto deadlinom.
Jediné, k čomu mám otázky a bola by som rada, keby, keby boli nejakým spôsobom ozrejmené, sú tie pokuty, ktoré navrhujete v rámci inšpektorátu práce. Prebehla tam nejaká diskusia so zamestnávateľmi, je tam ambícia, aby prebehla nejaká diskusia so zamestnávateľmi, lebo my keď sme to preberali na klube, tento návrh, tak toto bola vlastne taká prekážka, že tam neprebehol tento dialóg, lebo my keď sme nadviazali tú komunikáciu so zamestnávateľmi, že aký je k tomu ich postoj, tak bola to pre nich nová informácia. Či tam vie prebehnúť komunikácia, lebo tie pokuty sa nám zdajú ako príliš vysoké. Aj v tej smernici, ktorú navrhuje Európska únia, je to riešené miernejšie, nepristupuje sa hneď k týmto vysokým pokutám, ale je tam priestor na dialóg s tým inšpektorátom alebo na nejaké ďalšie opatrenia, ktoré môžu zlepšiť ten stav.
Takže toto je náš možno protinávrh alebo, alebo snaha o zlepšenie toho návrhu v druhom kole, bodaj by prešiel, vyhnúť sa hneď tomu sankcionovaniu a vytvoriť priestor na to, aby sme mäkšími praktikami boli nápomocní aj zamestnávateľom a docielili vlastne ten želaný efekt v spolupráci s nimi a nevytvárali nepriateľa medzi zamestnancami, zamestnávateľmi, medzi ženami na pracovnom trhu a zamestnávateľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne predrečníčke, že to zhrnula a celú tú problematiku zasadila aj do kontextu. Mne sa ten návrh páči. Ale je dôležité pomenovať aj reálie, v ktorých tu v parlamente fungujeme, a ja si to dovolím obsiahnuť aj s ohľadom na minulé funkčné obdobie, kedy sme sa dostali do situácie, že štát prechádzal alebo prevádzal vlastne kompetencie na samosprávy vo veciach, kde nedokázal robiť poriadnu prácu on samotný. Vlastne decentralizoval vtedy, keď bol ten štát v zúfalstve, keď potreboval napríklad očkovania riešiť a, alebo počas pandémie zabezpečiť iné úlohy, tam sa spoliehal na ten fungujúci prvok, ktorý máme, na ktorý spoľah v tejto krajine stále je, a to sú samosprávy. Naozaj je to jeden z tých pilierov, ktorý si myslím, že ešte ako tak funguje.
A ja chápem aj teraz, keď som sa kriticky zamýšľala nad tým, že kto by mal byť tým bodom prvého kontaktu a určite ste vy oveľa dlhšie nad tým uvažovali a oveľa komplexnejšie, ale tiež som si tú otázku kládla, že kto by to mal byť, kto je najbližšie tej rodine, kde je to dieťa so zdravotným znevýhodnením, tak tiež som došla k záveru, že asi, asi by to mala byť tá obec. Napadlo mi od pediatričky cez nejaké vysunuté pracovisko ministerstva a tak ďalej, ale to všetko je vzdialenejšie tomu pacientovi alebo tomu, tomu človeku, ktorý potrebuje tieto informácie, než obec.
No na druhej strane, keď budeme prichádzať s takýmito zmenami, ktoré sú podľa mňa užitočné a správne, musíme to nejako tým obciam kompenzovať a naozaj sa pozrieť na ten celý balík povinností, ktoré dnes majú, že či ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne kolegom. Ja by som zareagovala najprv na to, čo povedal pán Spišiak, že pre ich stranu je vlastne nezávislosť a sloboda súdnej moci súčasťou ich programového vyhlásenia, súčasťou ich programu a hodnôt, ktoré v strane zastávajú. My to máme tak rovnako v strane SaS, ale podľa mňa je veľmi dôležité povedať, že to nemali byť nejaké programové vyhlásenia a tézy. To by nemalo byť niečo, čo strany navzájom nejak rozlišuje, pretože ochranu súdnej moci, jej nezávislosť a snahu o to, aby rozhodovala naozaj odborne, by sme nemali rozdeľovať na niečo, čo je progresívne, liberálne, konzervatívne, pravicové, ľavicové. To by nás ako politikov malo spájať ako červenú niť, ktorá, ktorá je záväzkom našej práce pre občanov. Ale očividne to tak nie je. Obštrukcie, ktoré sme tu videli, obštrukcie, ktoré tu zažívame v súvislosti s Ústavným súdom, sú toho jasným dôkazom, že je tu snaha nejakým spôsobom ovplyvniť súdnu moc, jej jednu z najvyšších inštancií, že je tu nejaká snaha o to, aby to miesto nebolo obsadené hneď, ale aby sa počkalo na toho správneho kandidáta. A sú tu dôvodné obavy, že tým správnym kandidátom pre túto koalíciu môže byť dokonca samotný premiér, ktorý už túto ambíciu v minulosti mal. Keďže som pracovala v poradnom tíme prezidenta Andreja Kisku, viem, ako veľmi mu na tomto pôsobení v súdnej, na Ústavnom súde záležalo a Roberta Fica všetci poznáme, vieme, že keď si niečo zaumieni, len tak ľahko to nevyprchá, ja to mám pocit, že toto bude rok, kedy si túto svoju nesplnenú ambíciu bude chcieť splniť za pomoci tejto koalície, za pomoci poslancov a vrelo mu v tom pomáhal aj teraz už zvolený prezident.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, Ústavný súd je orgán, ktorý má strážiť tak nás v parlamente, ako tých vo vláde. Tých, ktorí sa momentálne v koalícii snažia tento orgán, tak ako iné, podrobiť svojej moci. Ja som si myslela, že pán Fico, ktorý o sám sebe povedal, že je uznávaný právnik, docent práva, tie základné poučky, ktoré v práve sú a v delení štátnej moci, ovláda a že si ich ctí ako právnik. No, bohužiaľ, toto nie je realita, pretože pri delení moci platí, že súdna moc má ostať nezávislou. To, čoho sme svedkom my tu na Slovensku, je, že od politikov vládnej moci počúvame vyhrážky či šéfovi Ústavného súdu, alebo jednotlivým sudcom na najvyšších súdnych inštanciách. Pozeráme sa práve na politizáciu Súdnej rady a vidíme tu aj snahy o to, politizovať Ústavný súd.
Možno sa teraz na to dívate, kolegovia, aj vy z koalície, ktorí, ktorí tu ste, ako povinnú jazdu uplatňovania si moci. Ale nie, neplatí, že kto vyhrá, môže všetko. V demokracii, právnom štáte a Európskej únii, kde sme sa zaviazali k tomu, že právne piliere budeme dodržiavať, toto neplatí. A je to ďalším krokom k tomu, aby sa len potvrdilo, čo Európska únia hovorí a na čo nás upozorňuje, že porušujeme zásady právneho štátu, že sa vzďaľujeme princípom Európskej únie. A za to nám hrozí veľká sankcia. Za to nám hrozí, že prídeme o eurofondy, že prídeme o veľké investície. Ja chápem, že už hľadáte možnosti, ako by sme tieto peniaze získali a mohli pokračovať, ale vy ich hľadáte nekalým spôsobom. Vy chcete siahnuť na peniaze, súkromné peniaze v II. pilieri len preto, lebo sa bojíte, že prídeme o eurofondy a ľudia si to všimnú. Pretože tie peniaze, ktoré, ktoré odídu, o ktoré prídeme, tie peniaze sú peniaze, ktoré by investovali do regiónov, ktoré by ľudia videli hmatateľne v nemocniciach, v obchvatoch, v cestách, v rekonštrukcii škôl a tak ďalej.
Táto lož má krátke nohy, tak ako iné, a ja som presvedčená, že celé toto divadlo, ktoré tu robíte okolo, okolo Ústavného súdu, má len jeden cieľ. Počkať si na to, ako sa rozhodne, alebo možno už sa rozhodol pán predseda SMER-u vo svojom kariérnom pokračovaní. Či obnoví, alebo neobnoví svoju túžbu, ktorú už deklaroval, keď bol prezentom prezident Kiska, ísť si oddýchnuť na Ústavný súd na konci svojej politickej kariéry, dvanásť rokov. To ho láka. Zaujímavá imunita, to ho tiež láka. A preto tu vedieme tieto debaty, preto sme tu svedkami týchto obštrukcií, pretože čakáme na jeho verdikt, na jeho rozhodnutie a treba si to povedať nahlas.
Ja dúfam, že sú v koalícii ešte ľudia, ktorí majú úctu k tomuto orgánu a ktorí sa postarajú aspoň, aspoň v tej svojej družine o to, aby sa niekto vyslovil proti týmto snahám siahnuť na jeho nezávislosť. To považujem za absolútne kľúčové, keď sta sľubovali na ústavu, ktorej prvý až posledný článok má chrániť práve tento orgán.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Už to tu zaznelo, že predkladatelia tohto návrhu sa inšpirovali v Maďarsku. Neviem, či zaznelo, že inšpirácia mohla prísť aj z Ruska, pretože aj tam podobný zákon majú. Pre predstaviteľov týchto krajín je nezávislý občiansky sektor, samozrejme, veľkou prekážkou pri ich nedemokratických krokoch. Tento zákon preto nemožno vnímať inak ako ďalší útok na mimovládny sektor zo strany koalície, ktorý už je niekoľký v poradí. Len pripomínam, že v maďarskom zákone proti mimovládkam ešte v roku 2020 prebehlo aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, že je v rozpore s právom Únie. Koalícia tak naďalej pokračuje v krokoch, ktoré nás môžu pripraviť o eurofondy a peniaze z plánu obnovy. Z vlastných zdrojov nemáme šancu tieto prípadné výdavky a investičné príležitosti pokryť.
Za organizácie so zahraničnou podporou by museli byť označované aj mimovládne organizácie, ktoré pomáhajú tým najzraniteľnejším na Slovensku, ako napríklad katolícka charita, Úsmev ako dar, Liga proti rakovine a mnohé iné, ktoré robia nezastupiteľnú prácu za tento štát, a práve týchto organizácií, ktoré túto prácu robia, sa tieto zmeny dotknú takisto a bojím sa, že najviac. Takže veľmi ťažko sa mi hľadá v spleti vašich argumentov nejaký pádny, ktorý by vysvetlil, prečo chcete poškodiť organizáciám, ktoré suplujú štát v toľkých smeroch.
Ďakujem.

Dobrý deň, dámy a páni, je to veľmi ťažká téma, ale napriek tomu mám pozitívne pocity a to práve preto, že sme dokázali o nej aj naprieč politickým spektrom veľmi konštruktívne diskutovať a nájsť prienik. Sme voči sebe často kritickí, opozícia a koalícia, ale ak sa dajú vyzdvihnúť pozitíva, ktoré dokážeme priniesť občanom spoločne, treba to urobiť.
A tu som rada, že sa našla zhoda a pán minister si osvojil vlastne môj návrh zákona, zlepšil ho, sprecizoval ho a priniesol ho ako vládny a ja verím, že sa zhodneme v tomto pléne a budeme schopní ho prijať, pretože sa týka chorých detí, ktoré ostali bez starostlivosti rodičov, bez akejkoľvek pomoci a ujali sa ich neštátne detské domovy, nazvem to. Poskytujú im vlastne okrem starostlivosti všetku možnú opateru od zdravotnej, psychickej podpory, naozaj im suplujú rodinu a je veľmi dôležité, aby takéto zariadenia, ktoré robia vzácnu prácu a napĺňajú aj naše štátne povinnosti, povinnosti štátu, ktorý sa musí o deti, ktoré zostali bez starostlivosti, nejakým spôsobom postarať, nebudú odkázané na almužnu takpovediac, aleže budú schopní aspoň tie platy ľudí, ktorí tam pracujú v náročných podmienkach, hradiť z tohto príspevku. Stále však majú väčšie náklady, keďže deti, ktoré sú ťažko choré, potrebujú pokryť aj, aj náklady ako sú invalidné vozíky, zdviháky a podobne. To sú viac ako detské domovy, doslova hospice, ktoré tieto deti takpovediac vychovávajú, pretože ten ich život aj skrz diagnózu je obmedzený. A ja som veľmi vďačná, že sú na Slovensku ľudia, ktorí sa na túto prácu našli, podujali a robia ju tak oduševnene, ako sú tieto dve zariadenia, jedno v Spišskej Novej Vsi a druhé v Turzovke. Ak sa pozriete na ich príbeh, bol aj zverejnený, pozrite si Deti môjho srdca, to je to zariadenie v Spišskej Novej Vsi, to je niečo úžasné, čo tam tí zamestnanci dokazujú a ja som rada, že sme im aj z pozície politiky, čo je našou úlohou, dokázali, verím, touto novelou zľahčiť ich prácu, aj keď stále veľká časť fundraisingu a podpory zostane na nich.
A chcela by som k tomu ešte dodať, že je veľmi kľúčové, aby sme naozaj spravili nejaký audit a pozreli sa na to, ako fungujú všetky zariadenia, ktoré sa starajú o deti, o ktoré sa nedokážu postarať ich rodiny aj v takýchto ťažkých podmienkach, a povedali si za jedným okrúhlym stolom bez ohľadu na politické tričká, čo môžeme pre tie deti spraviť, pretože im to ako spoločnosť dlžíme.
Ďakujem.