35. schôdza

...vrátim sa k tej európskej rovine, takže je potrebné vlastne a tam je tá úloha národnej vlády, aby to prinášala tie debaty, jednoznačne treba urobiť revíziu zákazu spaľovacích motorov, aj vôbec celého green dealu, ale teda buďme pri tých, pri tých spaľovacích motorov a ja napr. zachytil som v Česku jednoznačne minister prúmyslu jasne hovorí a majú jasný plán, proste jasne jasne hovoria smerom k Európskej komisii a ja som nezachytil v poslednom období vôbec z úst našej vlády, hovorím zasa, presahuje to ministra sociálnych vecí, ale nezachytil som vôbec tú snahu Slovenska o revíziu toho stavu, veď tam je inak tá smernica, ktorá hovorí, že od 2035 finálny zákaz spaľovacích motorov, tá má budúci rok jednoznačne jeden ten bod, kedy sa bude revidovať, ale bude sa revidovať vtedy, keď budú jednotlivé krajiny samozrejme sa o to uchádzať, takže aj toto je veľmi potrebné, aby sa, aby sme robili všetko pre to, aby sa ten aktuálny existujúci zákaz výroby spaľovacích motorov alebo predaja vozidiel so spaľovacím termickým motorom, aby proste bol v platnosti od roku 2035. Zasa úloha aj vlády, aj Európskej únie by mala byť zachovať vždy čo najväčšiu neutralitu a čo najväčšiu akoby slobodu aj pre tých výrobcov, čiže tuto skutočne by sme sa mali vrátiť k technologickej neutralite a nechať súťažiť, nech medzi sebou súťažia elektro vozidlá, nech súťažia kľudne CNG-čka, nech súťažia aj vodíkové technológie, nech súťažia aj spaľovacie motory, proste toto všetko vlastne by pomohlo v tomto prípade európskemu automobilovému priemyslu a samozrejme aj tej slovenskej vetve. Toto všetko je veľmi, veľmi dôležité a bolo by dobré, keby to zaznievalo. Prečo to všetko hovorím? Pri zákone so štyrmi slovami a jednou čiarkou, preto, pretože toto všetko je dôležité a bude dôležité bez ohľadu na to ako dopadne colná vojna alebo teda všeobecne obchodná vojna. Všetko toto, je potrebné na tom robiť, je potrebné skutočne už sa odvrátiť od tej konsolidácie, že vyberaním z vreca do konsolidácie, šetrením na prevádzke a výdavkoch štátu a zároveň na vytváraní podmienok pre lepšie, lepšie podnikanie, takže toto všetko je veľká výzva, ktorá tu súvisí a ktorá nás všetkých spoločne čaká. Dobre, veľmi pekne ďakujem za pozornosť, skutočne som chcel, aby v tejto snemovni zaznel aj hlas tých, ktorí tvoria hodnoty, v tomto prípade hlavne Zväzu automobilového priemyslu, pretože to nie sú len tí zlí zamestnávatelia ako častokrát počujem z úst vlády, ale proste to sú práve tí, ktorí tvoria hodnoty samozrejme spolu s svojimi zamestnancami a toto potrebujeme aj naďalej. Posledná veta, možno ste zachytili slová poľského premiéra Donalda Tuska, ktorý hovoril o národnom poklade Poľska a neuveríte, myslel tým, povedal tým, že sú to podnikatelia a podnikateľský duch a povedal, že je potrebné urobiť všetko pre to, aby sa im žilo, dýchalo ľahšie, aby sa mohli lepšie rozvíjať. Poľsko, ktoré je proti nám rýchlik hej a ešte stále majú ten základ, že chcú zlepšiť podmienky pre podnikanie, zjednodušiť podnikanie a jednoducho fungovať stále lepšie. Odbiehajú nás, sú novou európskou veľmocou, fakt to je veľmi dôležité. Keď sa pozriem na Slovensko, tak slová pána premiéra sú zlí podnikatelia, podnikatelia, ktorí zdierajú zamestnancov, podnikatelia z ktorých si vláda robí bankomat. Tento prístup sa fakt kolegovia musí zmeniť a jednoducho musíme začať tam, kde sa tá hodnota tvorí a to je v tej produktívnej časti ekonomiky. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci, ja chcem len v krátkosti zdôrazniť, že v návrhu o ktorom rokujeme nie je žiadna plošná dotácia pre neefektívne podniky, ide o adresný nástroj, ktorý reaguje na nepredvídateľné národno-hospodárske udalosti, teda situácie, kedy zamestnávateľ nemôže ovplyvniť, ktoré nemôže ovplyvniť, ale ktoré majú reálny dopad na slovenských pracovníkov. Ústredie práce bude každý jeden prípad individuálne posudzovať a vyhodnocovať tú príčinnú súvislosť, ktorá s tým súvisí. Toto nie je nejaký sociálny automat, je to sociálna záchranná sieť pre ľudí, ktorí robia, ale ich firmy doplatili na geopolitickú situáciu, preto podporujem tento návrh zákona a oceňujem aj zodpovedný prístup pána ministra Erika Tomáša.

Ďakujem pekne pán kolega. V podstate len, aby bolo naprosto jasné, že áno, podporujeme tento návrh je potrebný, dáva zmysel, čiže tu nedebatujeme vôbec o tom, že či toto je potrebné. Je to potrebné, len teda celé moje vystúpenie bolo o tom, že tak máme háčik za jednu vec a treba sa posunúť ďalej a treba urobiť kopu ďalších vecí, aby sme sa vrátili vlastne na trajektóriu hospodárskeho rastu. Toľkoto bolo, čiže tu vôbec nie je debata o tom, že či to čo tu máme momentálne, že či dáva zmysel alebo nedáva. Dáva a je to potrebné, ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som sa dnes už vyjadril k skrátenému legislatívnemu konaniu a ako som avizoval, teraz sa vyjadrím k samotnému zákonu o ktorom teraz rokujeme. My sme podporili za náš klub KDH, my sme podporili, aby sa v skrátenom legislatívnom konaní prijal takýto zákon, vysvetlím aj aké sú jeho úskalia, ale napriek tomu tento zákon podporíme, pretože mal by byť súčasťou mozaiky ďalších opatrení, ktoré pohnú hospodárstvo Slovenskej republiky dopredu. Ako hovoril minister, tak ako hovoril pán minister, tak pomoc spočíva v tom, že v prípade, že zamestnávateľ z nejakého vážneho dôvodu, ktorý je definovaný v zákone, nedokáže zamestnať svojich pracovníkov, je tam tiež stanovené nejaké percento odkiaľ sa to počíta, tak v tom prípade ostávajú tí zamestnanci doma, dostávajú 80% priemernej, teda svojej mzdy s tým, že 60% hradí Sociálna poisťovňa a 20% hradí zamestnávateľ. To je princíp zákona a vlastne toto presne chceme použiť na situáciu, keď nastane to, čo sa vlastne definuje v tomto zákone a to je nastane nepredvídateľná nadnárodná hospodárska okolnosť. Ja som tu už dnes aj doobeda spomenul, že bolo tam aj také pseudorezortné, medzirezortné pripomienkové konanie, vyjadrovalo sa tam osem inštitúcií k tomu a myslím si, že tie vyjadrenia boli veľmi zaujímavé. Vyjadrili sa tam štátne ministerstvá, vládne ministerstvá a združenie zamestnávateľov a takisto Národná banka Slovenska a ja načriem do tohto medzirezortného pripomienkového konania, lebo nám osvetlí mnohé veci, čo sa týka tohto návrhu a osvetlí nám aj niektoré úskalia, ktoré sú tu. Prvá vec, ide o pojem, o pojem vlastne vnášame tú ďalšiu kategóriu po uplatnení ktorej môže nastať, môže sa začať poskytovať pomoc pre firmy a to je ako som povedal nepredvídateľné, sú to nepredvídateľné národné hospodárske okolnosti. Napríklad Klub 500, ktorý v pripomienkovom konaní teda uvažoval o tomto návrhu zákona, ktorý spočíva v štyroch slovách hej, tak hovorí mal k tomu pripomienku, že daný pojem vlastne nešpecifikuje bližšie o čo presne pôjde, čo vlastne musí nastať, aby vznikla tá nepredvídateľná nadnárodná hospodárska okolnosť. To isté si myslí aj Národná banka Slovenska a ja to prečítam, lebo to je naozaj veľmi zaujímavé, ktorá navrhuje, aby slová nepredvídateľné národné hospodárske okolnosti sa nahradili slovami okolnosti súvisiace so zavádzaním obchodných bariér alebo krokov obchodnej vojny alebo iným, inú formu navrhuje, aby sa tie nepredvídateľné národné hospodárske okolnosti nejakým spôsobom definovali. Dokonca, oni tú definíciu potom navrhli a hovoria o okolnostiach súvisiacimi so zavádzaním obchodných bariér alebo krokov obchodnej vojny. To by bol ten pojem 4-slovný by sa tým nahradil alebo by tam bola definícia čo to je nepredvídateľné národné hospodárske okolnosti. No, zaujímavé v tomto je, zaujímavá bola reakcia ministerstva práce, ktoré sa snažilo z tohto vyjsť, že čo si, ako si to ministerstvo práce ako predkladateľ ako tvorca tohto návrhu ako si to predstavuje. Ministerstvo práce uvádza zámerom zákonodarcu je zaviesť úpravu definície vonkajšieho faktora, ktorá pokrýva širokú skupinu neočakávaných a neobvyklých hospodárskych regulácií nadnárodného, nie vnútroštátneho, nadnárodného charakteru, ktoré majú negatívny vplyv na činnosť zamestnávateľa a ktorej sprecizovanie alebo zúženie by spôsobilo, pôsobilo v neprospech zamestnávateľov. Znenie dôvodovej správy v osobitnej časti po dohode so sociálnymi partnermi bližšie upravuje demonštratívny výpočet následkov, ktoré nepredvídateľné nadnárodné hospodárske okolnosti môžu spôsobiť, napr. zníženie rastu vývozu tovarov, zvýšené obchodné bariéry, chýbajúci zahraničný odbyt v dôsledku obchodnej vojny a tak ďalej. Tie dve slová sú tu dôležité, napríklad a a tak ďalej. To znamená, že aj v budúcnosti, že ak sa aj v budúcnosti bude chcieť niekto oprieť o tento zákon, bude musieť siahnuť do dôvodovej správy a tam nájde napríklad a a tak ďalej, no jednoducho nie je to tam definované. Nie je to veľmi šťastné, pretože takáto formulácia je skutočne gumená, toto čo navrhuje ministerstvo práce a obávam sa, či nevzniknú problémy v budúcnosti, že sa niekto bude odvolávať na tento zákon a vysvetlí si nejakým spôsobom tie nadnárodné okolnosti, ktoré vznikli, úplne iným ako si dnes predstavuje ministerstvo práce. Vidím tam v tom riziko, to je prvý bod, to znamená definícia, čo vlastne chceme tým zákonom spraviť. Druhá vec, druhá vec z čoho sa to bude platiť a koľko to bude stáť štát? To je dosť dôležitá vec, pretože ja som sa dnes aj na hospodárskom výbore pýtal štátneho tajomníka ministerstva práce ako to vlastne bude s financovaním, ako to bude s financovaním v prípadných nárokov zamestnávateľov. Dostal som odpoveď, že bude to z toho špeciálneho fondu, ktorý sa vytvára v Sociálnej poisťovni a ktorý spomínal aj pán minister, lenže tam je háčik. Je tam háčik taký, že rozpočet na tento rok umožňuje čerpať iba výdavky v objeme 3 743 000 eur, tri milióny, aby bolo jasné, že čo by to znamenalo, keby sa čerpali iba tieto prostriedky, ja som si to vypočítal, že keby sme, keby sme zobrali, že tí ľudia pracujú za priemernú mzdu a dostanú teda od štátu podporu tí zamestnávatelia vo výške 60% tejto priemernej mzdy a trvalo by to rok, hovorím maximálne to je viem, že pol roka, ale aby to bolo úplne jasné, trvalo by to rok, keď dajme tomu zohľadníme, zohľadníme nejaké ďalšie obdobia, tak vlastne z týchto troch miliónov, troch miliónov by sme uspokojili nároky zhruba, mám to tu niekde napísané, by sme uspokojili nároky zhruba 252 zamestnancov, ale pozor v tom fonde je viac peňazí, ako pán minister hovoril, tak by to malo byť až 167 miliónov eur, to sú naakumulované prostriedky, ktoré tí zamestnávatelia vo forme odvodov tam doručili do Sociálnej poisťovne a to má byť až 167 miliónov eur, tak keby sme zobrali toto číslo 167 miliónov eur a keby sme zase zobrali tú priemernú mzdu a 60% podpory, tak nám vyjde nejakých 11 tisíc zamestnancov, že by bolo uspokojených. Ja viem, s tými číslami sa dá pracovať aj inak, dá sa to samozrejme, dá sa to samozrejme ináč interpretovať, len ja sa odvolávam na to, čo povedal minister financií ešte v januári, keď tie clá nám začali hroziť a veľmi vážne, hovoril, že je ohrozených 20 tisíc pracovných miest, takže aby bolo jasné o akej podpore tu hovoríme. To je len jedna časť problému, druhá časť problému je, že máme tu určité limity verejných výdavkov. opäť som sa pýtal štátneho tajomníka ministerstva práce na výbore, či sa dá presiahnuť tie 3 743 000 eur na tento rok, odpoveď bola áno, však to rieši celkový limit výdavkov Sociálne poisťovne, nuž ale keď sa pozriete zase do toho medzirezortného pripomienkového konania, tak tam nájdete, nájdete inú interpretáciu a to napr. ministerstvo financií, že tieto prostriedky...

Sociálnej poisťovne. Nuž ale keď sa pozriete zase do toho medzirezortného pripomienkového konania, tak tam nájdete inú interpretáciu a to napríklad ministerstvo financií, že tieto prostriedky... Predkladateľ podľa ministerstva financií, opäť budem citovať: Predkladateľ v doložke vybraných vplyvov uvádza, že návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože podpora v čase skrátenej práce bude financovaná zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti. Návrhom zákona sa však rozšíri okruh situácií, v ktorých je možné podporu poskytnúť, keďže navrhovaná legislatívna zmena priamo reflektuje na nové obchodné bariéry v automobilovom priemysle. S prihliadnutím na uvedené zastávame názor, že schválením návrhu zákona dôjde k zvýšeniu výdavkov. A teraz, schválený rozpočet na rok 2025 uvažoval s výdavkami na Kurzarbeit v sume tých 3 700 000 eur, z čoho sa vychádzalo pri určovaní limitu verejných výdavkov Sociálnej poisťovne na rok 2025. Akékoľvek, toto je dôležité, akékoľvek čerpanie výdavkov nad rámec schváleného rozpočtu na rok 2025, ako aj v nasledujúcich rokoch, bude zakladať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a zároveň prekročenie limitu verejných výdavkov určených pre Sociálnu poisťovňu. Aby to bolo jasná, tá Sociálna poisťovňa dnes funguje takým spôsobom, že tam máme vyslovene ako nakreslené tie fondy, do ktorých idú tie prostriedky, ale zároveň sa umožňuje, že keď nieto v jednom peniaze, keď v jednom fonde nie sú peniaze, tak sa presunú z druhého fondu. A to nie je všetko. Ani to nestačí. Pretože tá Sociálna poisťovňa má málo peňazí a tak aj tento rok, ako sa počíta v štátnom rozpočte, príde zo strany vlády k dotácii dve aj trištvrte miliardy eur, ktoré pritečú zo do Sociálnej poisťovne a tie peniaze si bude musieť štát požičať. Ak pôjdeme nad ten limit, ktorý má Sociálna poisťovňa, tak ti peniaze budú ešte nad tých dve a trištvrte miliardy eur. To znamená, nám sa zvyšuje deficit. Je to tam a to je úskalie, pretože nevzniká nárok, ktorý je pokrytý rozpočtom. Takže keď k tomu dôjde, tak napokon bude musieť ministerstvo financií nejakým spôsobom hľadať prostriedky na poskytnutie tejto pomoci skrátenej práci. Ináč toto isté, na toto isté upozorňuje aj Národná banka Slovenska. Takže je to problém, mám obavy, že ak by došlo k takýmto, k plneniu vlastne tejto pomoci, tak štát na to nebude mať prostriedky. Nebude mať, vláda na to nebude mať prostriedky. A ak ich bude chcieť niekde získať, tak bude ich musieť niekde nájsť. A to jednoducho v tej dôvodovej správe ministerstva, teda predkladateľa tohto zákona, nevidím. Skutočne, financie sú problémom.
Ďalej, ja som na to už povedal, ja som k tomuto už hovoril pri skrátenom konaní, obávam sa, že toto, čo sa tu deje teraz, že sa len hasí nejaký problém. Len v krátkosti zopakujem, o tých clách sa začalo hovoriť už po nástupe prezidenta Trumpa. Minister financií už v januári upozorňoval, že to môže viesť k ohrozeniu 20 tis. pracovných miest, to znamená vedeli sme o tom. Na začiatku apríla tieto clá prišli, potom samozrejme, aké to je charakteristické pre prezidenta Trumpa, tak navrhol to oddialiť o 90 dní a vyprší nám tých 90 dní niekedy na začiatku, v polovici júla, takže my vlastne riešime niečo niekoľko týždňov pred tým, ako bude úplne jasné, ako tie clá budú vyzerať. Nezdieľam až taký optimizmus ako tu hovoril môj predrečník, ale predsa len ak by aj nastalo nejaké optimistické riešenie, tak už dnes platíme 25 % clá na automobily. Už dnes to platíme. Neplatili sme, keď clá boli minimálne, dnes máme 25 %. Oni sa zdesaťnásobili tie clá odvtedy ako prišiel prezident Spojených štátov do úradu, takže už dnes sú problémy, dokonca si myslím, že tie národohospodárske škody vznikajú už dnes. Len on v tom má určitú zotrvačnosť. Spomeňte si svetové automobilky, ktoré dovážali automobily do Spojených štátov, tak mnohé na lodiach držali tie autá, lebo čakali, že či ozaj ten Trump to myslí s tými clami vážne. Nuž zatiaľ to vyzerá tak, že to myslí vážne, pretože na automobily dovážané z Európskej únie, vrátane Slovenska, je uvalené 25 % clo. A vieme všetci veľmi dobre, že najväčší dosah týchto ciel bude práve na Slovensku, práve na Slovensku, pretože máme takú štruktúru výroby, práve preto, že sme tak odkázaní na automobilový priemysel a práve preto, že sa aj u nás vyrábajú napríklad luxusné automobily, ktoré tvoria významnú časť dovozov automobilov do Spojených štátov. Ja sa pýtam, aké budú ďalšie opatrenia. Toto pokladám za jedno opatrenie, aj s tými rizikami, ktoré som tu spomínal, pretože napríklad od tých automobiliek, od toho Zväzu automobilového priemyslu viem, že očakávajú šrotovné. Vy asi viete, čo to bolo šrotovné, nebudem to znovu opisovať, ale mne v tom prekáža, lebo aj pán minister hovoril pri tom skrátenom konaní, že to bude európske, teda únijné šrotovné. Prekáža mi v tom, neprekáža, poviem chýba mi v tom nejaká aktivita slovenskej vlády. To znamená, my čakáme, že príde Brusel a povie, no a ideme na to šrotovné. Chýba mi aktivita, že my vlastnými silami, vlastným umom si nevieme povedať, že budeme nejakým spôsobom sanovať ten automobilový priemysel takto alebo takto, alebo prijeme nejaké opatrenia, ktoré pomôžu celkovo podnikateľskému prostrediu, o ktorých tu hovoril aj predrečník.
Ďalšia vec, pán minister sa veľmi rád chváli tým, že ako máme rekordne nízku nezamestnanosť a dokonca ako aj hovorí, že máme tu 100 tis. neobsadených pracovných miest. Áno, je to pravda, je to pravda, zároveň zhruba máme 100 tis. pracovných miest obsadených cudzincami, ľuďmi z vonku. Je to síce pravda, ale keď máme takú rekordne nízku nezamestnanosť a toľko voľných pracovných miest, obávame sa, opodstatnene sa obávame, že čo to spraví s našim automobilovým priemyslom? Ja teraz nechcem o tom nejako polemizovať, len by som čakal, že aj vláda sa týmto bude zaoberať v širšom kontexte. Pretože sú tu nejaké ďalšie projekty, ktoré sa môžu rozvíjať. Jedna z tých veľkých oblastí je obranný priemysel. Ako vieme, vyzerá to tak, že európska... alebo nie že vyzerá to tak, je to tak, napríklad zoberme si nemecké firmy, ktoré v podstate už pomaly idú kupovať celé závody od automobiliek a budú tam budovať výrobky obranného priemyslu. Zvažujeme to? Dá sa toto použiť? Ja tu počujem, že sa tu deje niečo v tom zbrojárskom priemysle, tak to zahrňme do nejakej širšej koncepcie. Skúsme to zahrnúť. A vôbec, aká bude štruktúra slovenského priemyslu a hospodárstva. Kto sa nad tým zamýšľa. Viete, ja som sa pozrel, že čo vlastne by charakterizovalo hospodársku politiku tejto vlády. A ja som našiel jeden jediný, zaregistroval jeden jediný materiál. Kde to mám napísané, teraz to nenájdem. Ide o materiál, a tu to mám, bol prijatý v Košiciach vo februári 2024. A volá sa ten materiál, no materiál o udržateľnosti výroby automobilov v Slovenskej republike, v kontexte prechodu na výrobu elektromobilov a k vybraným problémom rozvoja elektromobility. To znamená, to je materiál, ktorý sa zameriava vyslovene na automobilovú výrobu so špecifickým pohľadom ešte na elektromobilitu. A keď si to prečítate, ja som si to prečítal dosť podrobne, tak tam vlastne nájdete, že tomuto bude prispôsobené veľa oblastí vôbec celej politiky slovenskej, slovenskej vlády. Napríklad školstvo, školstvo by malo produkovať ľudí, ktorí budú pôsobiť v automobilovom priemysle. Rekvalifikácie to isté. Ak sa majú budovať líniové stavby, diaľnice, majú slúžiť automobilkám. Hovorí sa tam o energii, elektrickej energii, pretože to bude potrebovať väčšie množstvo elektrickej energie. Dokonca do roku 2025 sa uvažovalo dokonca až o zdvojnásobení potreby spotreby elektrickej energie na Slovensku. A to je viazané práve na túto automobilovú výrobu. To znamená, pred niečo vyše rokom, my sme hovorili o tom, že ešte podporíme ten automobilový priemysel. Opakujem, ja som rád, že ho tu máme a on zohráva svoju úlohu stále, ale nič iné som nenašiel, čo sa týka nejakej čitateľnej hospodárskej politiky vlády, iba toto. A potom, ako keby to čert chcel, tak teraz zrazu príde takýto problém s automobilmi. Ale ten problém sa dal šípiť. Za niekoľko, ja neviem, za 20 rokov sa znížila produkcia európskych automobiliek únijných na polovicu. Ako to nie je nová vec, je to skutočne tak. A boli tu signály, že bude s tým problém. Viete, my potrebujeme, my potrebujeme si nejako definovať, že čo tu vlastne na Slovensku chceme. Ja poviem jeden príklad, jeden vážny príklad. A to je umelá inteligencia. Európska únia vyčlenila 20 mld. eur na päť veľkých fabrík v Európskej únii, ktoré budú konkurovať najmä americkým producentom. 20 mld. eur na podporu gigafarbík, kde budú veľké výpočtové strediská na umelú inteligenciu. Česi sa idú roztrhať, aby dostali jednu z takýchto fabrík, idú sa roztrhať, všetko pre to robia, len aby tu fabriku dostali. Popri tom, čo Česi keď ich spomínam, už dávno, dávno rokujú a dávno budujú výrobňu čipov v Českej republike. To znamená, to sú výroby s vyššou pridanou hodnotou, s vyššími mzdami napríklad. A vyššou atraktivitou aj pre zamestnancov, aby nám neodchádzali od nás, ale aby sa zamestnali tu za lepšie peniaze. Ja som nezaznamenal nič, že by slovenská vláda o takomto niečom uvažovala. A pritom keď to spomeniem, som spomínal tú elektrickú energiu. Ako viete, tak takéto fabriky spotrebúvajú veľké množstvo elektrickej energie, dokonca niektoré firmy si kupujú celé elektrárne v Spojených štátoch, aby mohli uživiť tie výpočtové strediská tou elektrickou energiou. My tu uvažujeme o... dostavajú sa Mochovce 4, uvažujeme o nových jadrových zdrojov v Jaslovských Bohuniciach, uvažujeme o prečerpávajúcej elektrárni a to znamená, že budeme energetickou mocnosťou. Ako by sa nám to krásne hodilo, keby sme tu mali jednu veľkú fabriku s umelou inteligenciou a by sme ju kŕmili práve tou elektrickou energiou, ktorú máme u nás. Toto mi chýba, že niekto sa takýmto spôsobom nad tým nezamýšľa. Čo bude vlastne, kam bude Slovensko smerovať.
Posledná vec, ktorú spomeniem je, že pri tej koncepcii nejakej vízie hospodárskej politiky, o ktorej hovoril napríklad aj včera prezident republiky, ktorá nám chýba, by sme sa mali zamyslieť aj nad financovaním. Viete, ja keď počúvam, že postavíme prečerpávaciu elektráreň, že postavíme nové bloky jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, stále mi tam chýba, že z čoho sa to bude financovať. Ako tie metódy sú rozličné, samozrejme, ale chýba mi to tam. Ako keby to bola tá posledná vec, o ktorú by sme sa mali starať. Ale to je často tá prvá vec. Zoberte si napríklad jadrovú elektráreň v Maďarsku v Paksi. Je financovaná tak, že je financovaná z úverov ruského dodávateľa. To znamená, takto ich drží v hrsti ruský dodávateľ. Ja vám dám úver a za ten úver ja postavím tu elektráreň u vás. To je zväzujúce. Ja neviem, akým spôsobom chce postupovať slovenská vláda. Ja nie som napríklad proti prečerpávacej elektrárni, ale musí to byť urobené za jasných transparentných podmienok. Uvedomujem si, že to je najlepší spôsob uskladnenia elektrickej energie. Neexistuje lepší. Tak ako funguje Čierny Váh, viem si predstaviť aj inú elektráreň. Napokon, nie je to nová myšlienka. Ale nech mi niekto odpovie na to, že kto bude spotrebúvať tú elektrinu z tej prečerpávacej elektrárne. Nebude to na juh od nás? Ja neviem, aké sú zmluvy. Zaregistrovali sme, že z Gabčíkovskej elektrárne pôjde časť výroby elektrickej energie do Maďarska. Ako keď to je v rámci obchodných vzťahov výhodných pre Slovensko, nech sa páči. A neriešim im problém niekoho iného? Nemám odpovede na tieto otázky. Čo sa týka toho financovania, tak spomeniem pár slovami len eurofondy. Minulý rok Slovensko minulo z eurofondov 4 100 mil. eur. Zaplatilo ako odvod do únie niečo vyše 900 mil. eur. To znamená, viac ako 3 mld. eur Slovensko absorbovalo do svojich rozpočtov a pomohlo tým pádom verejným financiám. Vlani bol dlh, deficit hospodárenia vo výške 5,27 %. Preto to hovorím na stotiny, pretože v roku 2023 bol deficit 5,21 %. Vlani bol vyšší deficit, ako v roku 2023. Táto vláda nekonsoliduje. A teraz si predstavte, že by vypadli tie eurofondy. Tak sme na kolenách. S tými eurofondami počíta štátny rozpočet aj tento rok. Zhruba na úrovni 3,5 mld. eur. Rátam tam aj Plán obnovy a odolnosti. Keď si zoberiete správa ratingových agentúr, tak tam nájdete jednu vec. Každá ratingová agentúra, ktorá nám prehodnocovala rating buď zachovala, zhoršila výhľad, alebo zhoršila hodnotenie. Každá jedna hovorí, Slovensko musí využívať eurofondy, to je jeho záchrana. Ak my nedokážeme využiť eurofondy tento rok, tak sa rútime totálne do priepasti. Deficit bude omnoho vyšší. Viete aké bolo čerpanie ku koncu apríla eurofondov? 7 %. 7 %. A ja som veľmi zvedavý, ako sa dokáže z Plánu obnovy a odolnosti a z eurofondov nazhromaždiť výdavok vo výške takmer 3,5 mld. eur. A teraz, a zavŕšim to vyslovene
=====

.. deficit bude omnoho vyšší. Viete aké bolo čerpanie ku koncu apríla eurofondov? 7 %, 7 %. A ja som veľmi zvedavý ako sa dokáže z plánu obnovu a odolnosti a z eurofondov nazhromaždiť výdavok vo výške takmer 3 a pol miliardy eur. A teraz a zavŕšim to, zavŕšim to vyslovene politicky a zahraničnou politickou orientáciou Slovenska. Keď príde nemecký kancelár a povie, že robíte veci také, že vám možno na tie eurofondy siahneme tak ako sa siahlo Maďarsku si predstavte, kde sme. Si predstavte, že by takéto niečo nastalo. Opakujem, ratingové agentúry hovoria, ak nebudete čerpať eurofondy zhoršíme raity. Je to tam napísané. Kto chce nech si to prečíta. To je jedna vec, ktorá sa týka Nemecka. My sme čistý príjemca eurofondov. Nemecko je čistý dodávateľ eurofondov. To znamená ak ony niečo hovoria, tak musíme toto brať do úvahy. Z ich peňazí nemeckých my máme tie eurofondy tu na Slovensku. Preto treba veľmi citlivo postupovať k zahraničnej politike. Veľmi citlivo postupovať a nie sa čertiť na to, keď povie nemecký kancelár niečo a ohrádzať sa a nazvať ho človekom, ktorý nás zotročuje ale musíme s nimi rokovať. Druhá vec čo sa týka Nemecka. Nemecko predstavilo to čo kresťanský demokrati v Nemecku nikdy neurobili. Teraz to spravili. Idú zobrať pôžičky 1 bilión eur. To je tisíc miliárd eur. A z tohto fondu budú financovať infraštruktúrne projekty a obranu, obranný priemysel. Keď sa opäť pozriete do tých, do tých hodnotení ratingových agentúr tak tam nájdete. Slovensko môže prekonať to nebezpečenstvo, ktoré, ktoré vyplýva napríklad z tých amerických cieľ, že sa bude podieľať na tom bilióne eur, ktorý je v Nemecku. To tam je doslova napísané. Tie ratingové agentúry sa na to spoliehajú. A ak to nedokáže tak znížime rating. A my sa ideme s Nemcami hádať? My ideme, ideme nazývať nemeckého kancelára führerom? Prosím vás pekne čo to je? Však to je ekonomická samovražda. Toto chceme spraviť? Takže na záver. Kráti sa mi čas. Poviem toľko, že kurzarbeit rozšírený kurzarbeit aj s tými rizikami, o ktorých som hovoril aj s tými nedostatkami je dobré riešenie. Určite je dobré riešenie. Už, keď nie preto, že nechávame, necháme tých ľudí v pracovnom pomere tak preto, že nám neodídu odtiaľto. Že neodídu von, lebo keď odtiaľto niekto odíde tak sa už nevráti. Poľsko už niekoľko rokov má presne opačný príbeh. Vracajú sa ľudia. Viac sa ich vracia ako uteká z toho Poľska. Lebo majú konzistentnú, hospodársku politiku. Pretože si vážia podnikateľov, pretože vedia využívať eurofondy. Majú jasnú zahraničnú politiku. Majú stabilné prostredie, v ktorom sa dá orientovať a v ktorom sa dá podnikať. To je mimoriadne dôležité. My namiesto toho hovoríme o nejakých štyroch svetových stranách. Chodíme na návštevy do Moskvy a kričíme na Nemcov so zdvihnutou päsťou. Prosím vás pekne ako spamätajme sa, spamätajme sa. Kam sa rútime. Kurzarbeit je málo, málo. To je jedna kvapka. Jedna pomoc, hej? Aj tak ako som povedal. Kto vie ako to budeme financovať. Treba nám viac a treba nám to čo povedal včera aj prezident republiky. Treba nám jasnú víziu, jasnú hospodársku politiku na dlhé obdobie. Ja hovorím za KDH ako my sme ochotní sa na tom podieľať, aby sa tu prijala taká hospodárska politika, ktorá bude krížom cez funkčné obdobia, ktorá bude záväzná ani by som nepovedal, že záväzná. Ale ktorú budú rešpektovať všetky vlády, ktorékoľvek nastúpia. A zakončím to tým Poľskom. Skutočne Poliakov už nedobehneme neviem kedy ak ich vôbec dobehneme. Sme sa smiali dakedy nad Poliakmi. Choďte tam dnes ako to tam vyzerá. Poľsko sa stáva, stáva skutočne jedným z lídrov vôbec Európy a to už nie je len v ekonomickej oblasti ale viete, že aj v politickej a viete aj, aj, aj v obrannej, v obrannej politike. A na záver, úplne na záver poviem toľko, len sa nedá mi ešte k tomu Nemecku poviem jednu vec. Ak ste si všimli tak to prešľapávanie, ktoré, ktoré nastalo po odchode Angely Merkelovej, ktorá sa, ktorá sa v Nemecku pasovala do rolí toho, do rolí tej dôležitej političky, ktorá rozhoduje na (nezrozumiteľne vyslovené) úrovni, tak to prešľapávanie je preč. Je tu kancelár, ktorý chce, ktorý chce vstupovať aj veľmi aktívne do európskej politiky. Prosím vás pekne, tak uvedomme si to, že to je tak a buďme nie nepriateľmi ale spojencami Nemecka. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Kolega Jozef Hajko, ďakujem pekne za vystúpenie. Dovolím si len pár poznámok k nemu. Začnem úplne od konca. Absolútne to čo si povedal Nemecko nemôže byť náš protivník alebo čo. Presne tak. My musíme spolupracovať s Nemeckom. Ja to poviem veľmi jednoducho. Keď si Nemecko kýchne, Slovensko má dlhú a ťažkú chrípku. To je prvá vec. Potom k tým štyrom svetovým stranám. Áno vychádzajme kľudne aj zo slov prezidenta včera v prejave. Fakt 89 % všetkých investícií na Slovensko prišlo z krajín EÚ. Ak tam pridáme USA a Britániu tak je to dobre cez 95 %, hej? 78 % vývozu ide do krajín EÚ. Zasa ak tam pridáme USA a Britániu zasa to bude dobre cez 85 %. Takže áno samozrejme sú štyri svetové strany ale jedna je extrémne dôležitá, preto, aby aj na Slovensku bolo dobre a to je skutočne ten západ. Proste ten euroatlantický priestor. To, to je veľmi dôležité pri pri čomkoľvek to je. Jedno možno zásadné opatrenie, preto, aby investori sem chodili a hlavne odtiaľto neodchádzali a jednoznačne aj to platí, vláda nekonsoliduje skutočne ten deficit 24 bol vyšší ako 23. Ako si správne poznamenal. A aj, aj vôbec to, že k nejakej stabilizácii prišlo. To vždy tu majme na pamäti, že tá akože konsolidácia nie je zatiaľ nič iné než zvýšenie príjmov štátu na úkor občanov, na úkor firiem, na úkor toho, že proste nám klesá potom, potom schopnosť a konkurencie schopnosť hospodárstva. Toto je absolútne, absolútne dôležitý fakt a úplne posledná vec. Áno bez eurofondov by sme už dnes boli v recesii. Už dnes by sme boli v recesii. Tak dôležité sú. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi aj mne, aby som sa v druhom čítaní vyjadril k návrhu zákona od pána ministra. Tento návrh, ktoré predložilo ministerstvo práce pod vedením pána Erika Tomáša považujem za premyslený a adresný a sociálny. Sociálne citlivý nástroj, ktorý pomáha našej ekonomike. Ako aj pracujúcim ľuďom čeliť výzvam súčasných, súčasného geopolitického vývoja. Zároveň rozširuje definíciu vonkajšieho faktora o nepredvídateľné národohospodárske okolnosti. Tým reflektuje realitu, ktorej slovenský zamestnávatelia ako aj zamestnanci čoraz častejšie čelia dôsledkom obchodných vojen, medzinárodných sankcií či geopoliticky, geopolitického napätia, ktoré majú či už dopad na export, na zahraničný odbyt ale aj na rôzne výrobné reťazce a stým súvisiace kroky. Nejde o paušálnu pomoc. Zákon je jednoznačne vyžaduje preukázanie priamej, príčinnej súvislosti medzi externým faktorom a obmedzením činnosti. Každý prípad bude posudzovaný individuálne ústredím práce na základe zákona o správnom konaní. Zamestnávateľ nebude môcť svojvoľne zneužiť tento nástroj. Napríklad v prípade zlého manažovanie firmy, zlej obchodnej stratégie alebo či nízkej kvalite svojej produkcie. Sociálny rozmer tohto návrhu je rovnako významný. Umožňuje zachovať pracovné miesta ako aj príjmy zamestnancov počas tohto prechodného obdobia dočasného výpadku výroby. Ako aj odbytu. Pričom výška podpory je až do 60 % priemerného hodinového zárobku. Maximálne teda do výšky 1676 euro mesačne. Tento mechanizmus sa tak stáva alternatívou k prepúšťaniu a prispieva k stabilite príjmov domácnosti. Najmä v regiónoch, ktoré sú ohrozené sociálnym vylúčením. Podľa analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie tento návrh nezvyšuje administratívnu záťaž firmám, neprenáša na podnikateľov viac než je únosné a prispieva aj ku konkurencie schopnosti slovenských firiem v medzinárodnom prostredí. Vážené kolegyne, kolegovia. Minister pán Erik Tomáš opakovane dokazuje, že vie spájať sociálnu citlivosť s hospodárskym rozumom. Tento návrh zákona je dôkazom aj toho, že sociálny štát nemusí byť len neefektívny ak je dobre nastavený. Preto podporujem tento návrh zákona a dovolím si vás požiadať o jeho podporu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Ja zasa začnem tak možno trošku nadnesene, ale je mi úprimne ľúto, že tu dnes sedí teda Igor Matovič a nediskutuje o tejto dôležitej téme. Neviem či sa teda s vládou nejak dohodol alebo ho teda vláda dokázala predsa len umlčať. Škoda skutočne, že tu, že tu nie sú. No dobre, nevadí. No, ale by som si dovolil už len poukázať na jednu vec. Skúsim pár otázok. Pán minister, kde končí alebo kde je strop pre sociálne odvody dnes? V koľko násobku priemernej mzdy? 11 násobok, hej? Daj 11 násobku, dobre a áno, áno. Ale neviem či pán minister zachytil, že (reakcia z pléna), no to som neni presvedčený. Čiže ako, no. Dobre, takto.

Žiga Peter, podpredseda NR SR
Kolegovia teším sa, že diskutujete. Mohli ste si to na výbore vydiskutovať. Tam bol na to určite priestor. Pán poslanec venujte sa svojmu príhovoru v rozprave. Už vystupujete aj v ústnej. Aj predtým ste boli v písomnej. Čo máte samozrejme nárok. Ale venujte sa meritu veci a nebudete diskutovať s poslancami.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
No, dobre. Nebudem diskutovať. Veď hlavne by poslanec nemal diskutovať so mnou. Dobre. Každopádne preverím si to. Vychádzam z návrhu zákona ako bol. Kde teda bolo stanovené, že a to tam bolo, tak pozriem si či to je realita ale bolo tam stanovené, že pre profesionálnych športovcov končí vlastne ten limit výpočtu sociálnych odvodov na jedno násobku, hej? Na jedno násobku, ale toto chcem len ukázať akože jednu vec. Možno to nesedí. Ale to nie je podstatne v onom vystúpení. Iné som chcel. Predstavme si zamestnanca akože top zamestnanca vo vývoji proste skutočne toho, toho dôležitého veľmi vzdelaného, veľmi skúseného zamestnanca, ktorého potrebujeme a má hrubú mzdu 10 tisíc euro mesačne. Skutočne top zamestnanec. Napríklad v tom automobilovom priemysle, hej? Alebo aj športovec. Ale dobre. O automobilovom priemysle sa bavme. Tak mesačná mzda je 10 tisíc euro. No a teraz, keď si zoberieme si porovnáme, že zamestnanec, ktorý má hrubú mzdu 10 tisíc euro v Čechách a na Slovensku, hej? Tak na Slovensku v čistom zarobí za rok o 6 504 euro menej, menej ako v Čechách, hej? A zároveň zamestnávateľ ten, ktorý mu dáva teda tú hrubú mzdu 10 tisíc euro mesačne tomu top zamestnancovi zaplatí o 25 tisíc 125 euro viac ako v Českej republike. Teraz ja sa pýtam. Čiže ešte raz jednoducho bez čísel povedané, že ten zamestnanec veľmi kvalitný, kľúčový, skutočne v danej firme proste zarobí menej ako v Čechách v čistom ale jeho zamestnávateľ na Slovensku zaplatí zásadne viac ako taký podobný zamestnávateľ v Čechách. A teraz ja sa pýtam ako si za takýchto podmienok vieme udržať zamestnancov. Ako, ako
===== ... zarobí menej, ako v Čechách v čistom, ale jeho zamestnávateľ na Slovensku zaplatí zásadne viac, ako taký podobný zamestnávateľ v Čechách. A teraz ja sa pýtam, ako si za takýchto podmienok vieme udržať zamestnancov? Ako vieme proste konkurovať? Pretože my vieme, tu všetci hovoríme o tom, že má byť kvalifikovanejšia pracovná sila, že máme robiť výroby s vyššou pridanou hodnotou, ale to zabezpečujú proste takíto ľudia. To je ten výskum, vývoj. Ale jednoducho nedokážeme to. Pretože špeciálne, a preto som porovnal Česko a Slovensko, že tam nie je žiadna rečová bariéra, a je to skutočne blízko, hej. Pre kopu občanov Slovenska je bližšie do Brna ako do Bratislavy, hej. Čiže toto je ešte jedna z ďalších vecí a toto je veľmi kľúčové pre celú túto debatu, ktorú tu máme o zamestnávaní o kurzarbeite. Čiže toto som len chcel ešte takto dať na porovnanie, a idem si pozrieť ešte tých športovcov. Asi som tam teda možno nezachytil, ale pozriem si to, dobre. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ja by som chcel reagovať na poslankyňu poslednú, ktorá mala vystúpenie, tuším to bola pani Jurík. Áno, viete mne sa, ako človekovi, ktorý má nejaké skúsenosti aj z bývalého režimu veľmi ťažko počúva taká tá argumentácia akože musíme byť totálne pro európski a musíme Putinovi ukázať nejakú silu a tak ďalej. Také tie heslá naše pevné zakotvenie v Európskej únii. To ma pichá, keď to počujem z opozície aj z koalície. V bývalom režime sme boli pevne zakotvení v socialistickej sústave a so Sovietským zväzom na večné časy. A kde sú tie večné časy a kde je ten Sovietský zväz? Tak neoperujme s takýmito pojmami. V sľube poslanca sme všetci skladali sľub a bola tam veta: "Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov Slovenskej republiky.". v záujme občanov Slovenskej republiky je za prvé mier, za druhé hospodárska prosperita. Sme povinní zabezpečiť dobrý, slušný život každému jednému obyvateľovi Slovenska a potom je tam kopec ďalších vecí samozrejme, duchovný rozvoj a iné veci. Takýmito sankciami, ktoré Európska únia uvaľuje na Ruskú federáciu za prvé likviduje sama seba, ale extrémne ťažké dopady na hospodársku situáciu sú práve na Slovensko, ako malá krajina otvorená ekonomika, energeticky sme, čo sa týka plynu, ropy, tzv. na začiatku rúry z pohľadu toho východu, východu a na konci rúry z pohľadu západu. Toto takáto bezhlavá sankčná politika môže do budúcna znamenať ekonomickú likvidáciu Slovenskej republiky a toto ako poslanci nesmieme dopustiť...