30. schôdza

.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a s nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve. Chcel by som sa venovať nie vecnej stránke návrhu zákona, na to bude priestor v prvom a druhom čítaní, ale chcel by som sa venovať tým dôvodom pre skrátené legislatívne konanie. A teda poviem, že budem menej zhovievavý k tým dôvodom v porovnaní s tým, ako ich hodnotili moji predrečníci, ktorí teda uznali, že nejaké dôvody tam existujú, aj keď si to vlastne vláda spôsobila sama, a potom apelovali na to, že však sme mohli mať bez skráteného legislatívneho konania alebo aspoň nejaké skrátené legislatívne konanie aj vo fáze medzirezortného pripomienkového konania. To všetko je pravda. Nemuselo sa to robiť v takom zhone, mohli sme pokojne rokovať o tom na dvoch schôdzach Národnej rady, alebo mohlo byť k tomu skrátené medzirezortné pripomienkové konanie a určite by to prispelo k skvalitneniu legislatívneho procesu.
Ale to, čo ja chcem povedať, je, že my tu nie sme len v situácii, že vláda si sama spôsobila, že teraz sa ide rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, lebo tak to je pomerne často, že vláda niečo zanedbá a potom povie, že tú zmenu zákona je potrebné zrealizovať v skrátenom legislatívnom konaní, lebo budú ohrozené ľudské práva alebo hrozia značné hospodárske škody. Ale toto je ešte o stupeň absurdnejšia situácia. Tu nielenže vláda spôsobila tú situáciu tým, že nekonala, ale spôsobila ju aj tým, že konala, tým, že presadila v parlamente v decembri v skrátenom legislatívnom konaní legislatívu, ktorú teraz v skrátenom legislatívnom konaní navrhuje parlamentu, aby zrušil. A ten návrh zákona, o ktorom rokujeme, je z veľkej časti, nie úplne, ale z veľkej časti je vlastne nápravou toho stavu, ktorý je spôsobený zmenou tých zdravotníckych zákonov, ktoré v skrátenom legislatívnom konaní na návrh vlády schválila Národná rada v decembri. Bola to tlač 636 a v zbierke to vyšlo ako zákon č. 363/2024. Tristošesťdesiattrojka, to sa dobre pamätá. A bol to vtedy návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Čiže v decembri bolo potrebné novelizovať niekoľko zákonov, lebo inak bola ohrozená dostupná zdravotná starostlivosť, by bola ohrozená, a teraz je potrebné v skrátenom legislatívnom konaní, opäť v skrátenom legislatívnom konaní zrušiť tie veci, ktoré sa do zákonov dostali v decembri.
Je to naozaj niečo unikátne, až povedal by som že absurdné, že s rovnakým zdôvodnením sa nejaké opatrenia v decembri v skrátenom legislatívnom konaní zavedú, aby sa začiatkom februára v skrátenom legislatívnom konaní, argumentujúc presne tým istým tie isté opatrenia parlamentom rušili. Rozdiel medzi tými dvoma návrhmi, ktoré keby nebola potreba dávať tomu vznešené názvy, tak jeden aj druhý mohli byť nazvané štandardne novela Trestného zákona s tým, že v ďalších článkoch sú upravené aj ďalšie zákony, ale aj v jednom, aj v druhom prípade je čl. 1 novela Trestného zákona. Ten jeden zákon minuloročný sa volá vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Bolo to treba odlíšiť, tak teraz sa ten návrh zákona volá návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a s nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve. Ale inak je tá argumentácia veľmi podobná.
Minulý rok vláda v návrhu na skrátené legislatívne konanie argumentovala, že cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť obyvateľom Slovenskej republiky poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti v takom rozsahu, čase a kvalite, aby v čo najnižšej miere bolo ohrozené ich ústavné právo na ochranu zdravia v dôsledku avizovaného hromadného odchodu lekárov z ústavných zdravotných zariadení. Vzhľadom na riziko nadobudnutia účinnosti hromadných výpovedí zdravotníckych pracovníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach môže od 1. januára 2025 dôjsť ku kolapsu nemocníc a teda zo strany štátu nebude možné garantovať výkon ústavného práva na ochranu zdravia čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 31 Listiny základných práv a slobôd.
Dnes v návrhu na skrátené legislatívne konanie, o ktorom práve rokujeme, vláda argumentuje, že schválenie návrhu zákona v čo najkratšom čase je nevyhnutným predpokladom pre zachovanie kontinuity poskytovania zdravotnej starostlivosti a obnovenie stability systému poskytovania zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné pristúpiť k schváleniu vládneho návrhu zákona, ktorého cieľom je zvrátiť hroziace nebezpečenstvo nedostupnosti poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti a zabezpečiť stabilizáciu systému poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti, nakoľko podľa článku 13.3 zmluvy má Lekárske odborové združenie právo na ukončenie sociálneho zmieru v prípade, že vláda nedodržiava túto zmluvu a ani v dodatočnom upozornení zo strany Lekárskeho odborového združenia na nápravu si vláda neplní svoje záväzky. Vzhľadom na vyššie uvedené v súčasnosti stále pretrváva riziko, že od 1. marca 2025 môže dôjsť ku kolapsu nemocníc, a teda zo strany štátu nebude možné garantovať výkon ústavného práva na ochranu zdravia zakotveného v čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 31 Listiny základných práv a slobôd.
Aj v jednom, aj v druhom prípade, aj v jednom, aj v druhom návrhu na skrátené legislatívne konanie sa argumentuje tým, že môže dôjsť nielen k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, ale aj k potenciálnym značným hospodárskym škodám štátu vyplývajúcim z ohrozenia dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, to je v tom prvom návrhu. A v tom druhom návrhu sa píše: Môže dôjsť nielen k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, ale aj k potenciálnym značným hospodárskym škodám štátu vyplývajúcim z ohrozenia dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Akoby tie návrhy na skrátené legislatívne konanie jedna mater mala. Čo je na tom paradoxné až absurdné, je, že obsah ich návrhov je opačný. Napríklad v čl. 1 návrhu zákona, o ktorom budeme rokovať, keď Národná rada schváli návrh na skrátené legislatívne konanie, sa navrhuje vypustiť § 290c a § 290d Trestného zákona, t. j. trestný čin porušovania povinnosti za mimoriadnej situácie a trestný čin vyhýbania sa výkonu povinnosti za mimoriadnej situácie. Čiže v decembri bolo nevyhnutné zaviesť tieto nové trestné činy, inak hrozil kolaps poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti, vo februári je nevyhnutné zrušiť tieto novozavedené trestné činy v skrátenom legislatívnom konaní, inak nastane kolaps poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Ďalším článkom sa novelizuje zákon o civilnej ochrane obyvateľstva a vypúšťajú sa všetky štyri body, ktoré boli predmetom čl. 2 už spomínaného zákona č. 363/2024, ktorý Národná rada schválila v decembri, t. j. možnosť vyhlásiť mimoriadnu situáciu pre kritickú nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti a povinnosť určiť lekára, ktorý bude rozhodovať o péenkách lekárov, na ktorých sa daná mimoriadna situácia vzťahuje. Čiže opäť, v decembri bolo nevyhnutné v skrátenom legislatívnom konaní zaviesť v zákone o civilnej ochrane obyvateľstva zaviesť možnosť vyhlásiť mimoriadnu situáciu pre kritickú nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti a povinnosť určiť lekára, ktorý bude rozhodovať o péenkách lekárov, na ktorých sa daná mimoriadna situácia vzťahuje, a o dva mesiace vo februári je nevyhnutné v skrátenom legislatívnom konaní zrušiť tieto zmeny v zákone o civilnej ochrane, inak v jednom prípade hrozil kolaps ústavnej zdravotnej starostlivosti, teraz opäť bude hroziť kolaps ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Ďalším článkom sa novelizuje zákon o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, kde sa opäť vypúšťajú oba body, ktoré boli predmetom čl. 3 toho v decembri schváleného zákona.
Ďalším bodom, ktorý sa týka novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej, alebo ďalším článkom, ktorý sa týka novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, sa opäť vypúšťajú skoro všetky body, ktoré boli predmetom čl. 4 už zmieneného zákona, ktoré sa týkajú povinnosti určiť lekára, ktorý bude rozhodovať o péenkách a na ktorý sa bude vzťahovať mimoriadna situácia alebo núdzový stav pre kritickú nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti a tak ďalej a tak podobne.
Čiže máme tu po dvoch mesiacoch, a potom, samozrejme, aj novela zákona o hospodárskej mobilizácii, ktorá je predmetom čl. 6 a opäť napráva to, čo bolo schválené v decembri. Ja nevylučujem, že v jednom alebo v druhom prípade to naozaj môže byť potrebné v skrátenom konaní schváliť tú zmenu. Ale to, čo viem, že nemôže to byť pravdivé v oboch prípadoch. Nie je možné, aby koncom novembra alebo začiatkom decembra bolo nevyhnutné v skrátenom legislatívnom konaní zaviesť potenciálnu kriminalizáciu lekárov, ktorí dali výpovede a vláda si s nimi chcela poradiť cez mimoriadnu situáciu, tak im zakázala odísť o potenciálne ich vystavila kriminalizácii a tvrdila, že ak v skrátenom legislatívnom konaní nebudú schválené tie zmeny a súvisiace opatrenia, tak nastane kolaps ústavnej zdravotnej starostlivosti a bude ohrozené základné právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, hrozia, hrozili značné hospodárske škody a o dva mesiace neskôr, začiatkom februára z tých istých dôvodov, z dôvodov hroziaceho kolapsu ústavnej zdravotnej starostlivosti, z dôvodu ohrozenia základného práva na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a hroziacich značných hospodárskych škôd je nevyhnutné v skrátenom legislatívnom konaní zrušiť všetky alebo skoro všetky tie opatrenia, ktoré boli v decembri v skrátenom legislatívnom konaní skrátené. To jednoducho nie je možné. Je možné, že ani v tom decembrovom prípade, ani v tomto prípade neexistovali dôvody na skrátené legislatívne konanie. To je možné, to je dokonca pravdepodobné, lebo tá situácia sa dala, samozrejme, riešiť inak, ale teda ak pripustíme, že v jednom prípade, či už v tom decembrovom alebo v tom februárovom, tie dôvody sedia a teda naozaj sú v zmysle zákona dôvody na skrátené legislatívne konanie, tak je vylúčené, aby platili aj v decembri, keď sa v skrátenom legislatívnom konaní tie opatrenia zavádzali, aj vo februári, keď opäť v skrátenom legislatívnom konaní sa tie opatrenia rušia.
Takže ja sa chcem pána ministra spýtať teda, že či platí jedno, alebo druhé. Či tie dôvody boli v decembri, alebo existujú dnes? Lebo je vylúčené, aby zároveň boli tie dôvody korektné, pravdivé a zodpovedajúce realite v decembri, keď sa schvaľoval ten zákon, ktorý teraz ideme rušiť, a zároveň aby boli korektné, pravdivé a zodpovedajúce skutočnosti dnes, keď Národná rada opäť v skrátenom legislatívnom konaní ich ide zrušiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja tak pravidelne odpočtujem, keď vidím skrátené legislatívne konanie, robím si takú štatistiku osobnú, že či sa jedná o odôvodnené alebo neodôvodnené skrátené legislatívne konanie. Ale tu je dôležitejšie, skôr ako zaradím, či toto má teda svoje odôvodnenie alebo nie ísť skráteným konaním, tu je dôležitejšie niečo iné. Tu si treba všimnúť to, že akým spôsobom funguje legislatíva a koalície v čase, keď nemá krízu. Pretože dnes vás vieme porovnať s tým, keď je tu vláda, ktorá krízu má, a ako sa správa, akým efektívnom spôsobom funguje, a s tým, čo robíte vy, keď nemáte krízu a akým efektívnym, respektíve neefektívnym spôsobom fungujete vy.
Aby ste si pripomenuli tie štatistiky, ktoré som vám už hovoril minulý rok, tak keď tu bola kríza, teraz hovorím o pandémii, tak bolo dokopy skrátených legislatívnych konaní 95 dokopy. To bola vláda medzi rokmi 2000 (správne 2020, pozn. red.) a 2022. Z toho 85 boli skrátené kvôli pandémii, štyri tam boli kvôli vojne na Ukrajine. A vidno, že vláda, ktorá bola v krízovom období, mala v podstate porovnateľný počet skrátených legislatívnych konaní s inými vládami, ktoré krízy nemali. Zoberte si, že od roku 2006 štatistika hovorí, že skrátené legislatívne konania v tomto parlamente boli tak päť-šesťkrát do roka. A vy s týmto konkrétnym skráteným legislatívnym konaním, ktoré máte alebo máme k zdravotníctvu, sme na čísle 46. Vy ste niekde v štatistike, teraz keď to zaokrúhlim, štyri skrátené legislatívne konania mesačne. Proste to je chaos. Keď ste sa sťažovali v minulosti na chaos, keď ste sa sťažovali na nejakú nesystémovosť, tak vy ste dôkazom toho, ako chaoticky a nesystémovo pristupujete k legislatívnemu procesu.
A úplná čerešnička na torte je všimnúť si, že ako vznikla celá táto bublina okolo tohto skráteného legislatívneho konania, pretože ona začala v konsolidácii. Vy ste tu, pán minister, za zdravotníctvo, ale my keď diskutujeme s pánom Kamenickým, tak vy ste ohlásili veľkú konsolidáciu. Áno, však nech sa páči, je to potrebné, ale teraz už hovorí minister Kamenický o tom, že zase ide 1,8 mld. šetriť. A teraz hovorí, že by chcel šetriť nejakým spôsobom na štáte. Ešte sme nevideli úplne presne konkrétne, že ako. No ale to nemohol s tým začať? Lebo presne to, že ste išli do vreciek ľudí, do výplat, aj konkrétne ste chceli ušetriť na zdravotníkoch, začalo to, čo vy teraz nazývate krízy, kvôli čomu a čo používate na odôvodnenie skráteného legislatívneho konania. Si pamätám, že to bolo v septembri a našiel som si konkrétne 19. septembra ste prišli s tým, že idete siahnuť na 260 mil. euro, ktoré boli naplánované a patrili zdravotníctvu. To ste chceli zobrať, s tým ste chceli šetriť, tak ste chceli konsolidovať. Potom ste, pán minister, blahosklonne prišli mesiac nato a povedali ste, že našli ste, našli ste 100 mil. a začala sa celá táto jedna veľká kríza v zdravotníctve, ktorá po eskalácii končila tým, že ste mali na stole výpovede 3 200 lekárov a museli ste teda vybrusliť nejakým spôsobom z tejto nešťastnej, nešťastnej a hroznej konsolidácie, ktorú ste si navarili. A vybrúsili ste tak, že nakoniec nič neušetríte, s najväčšou pravdepodobnosťou, ako sa na to pozerám, tak práveže ja vidím niektoré vplyvy, ktoré tam máte zahrnuté, nedajú sa napočítať, ale keď dôjde k ich uplatneniu, tak ešte prerobíte. Vy ste z toho, že ste chceli ušetriť 260 mil., na konci skončíte s tým, že ešte budete mať nekryté výdavky v zdravotníctve. (Reakcia predkladateľa.) No napríklad tých 37,5 hodiny, ktoré (reakcia navrhovateľa), no, to ešte si pozrime, to ešte budeme odpočítať, to ešte presne uvidíme, že akým spôsobom toto bude mať dopad na rozpočet, ale dobre. Však z môjho pohľadu ten, kto krízu v zdravotníctve začal, ste boli vy, vy ste si celú túto krízu naštartovali cez nešťastnú konsolidáciu a musíte ju končiť a musíte ju končiť v skrátenom legislatívnom konaní. Asi sa dá povedať, že v odôvodnenom, pretože by naozaj hrozil kolaps zdravotného systému, keby tí lekári zo systému odišli.
Ale ešte raz, za to nemôže nejaká iná sila mimo našich hraníc, za to nemôže nejaká neočakávaná skutočnosť, toto sú vaše kroky a vaše politiky, ktoré nás dohnali k tomu, že musíme dneska riešiť skrátené legislatívne konanie, aby sme vyriešili to, čo vlastne vy začali. Takže ak táto vláda nejakú krízu má, tak má krízu vlastnej existencie, počas ktorej robí politiky, ktoré ju vedú k tomu, že potom to všetko musí hasiť. Nekompetentnosť, ktorá vás vedie k tomu, že máte tri-štyri skrátené legislatívne konania mesačne, čo je ďaleko, ďaleko nad rámec toho, čo ste mali voľakedy ešte za vlád pred rokom 2019.
Takže to skrátené legislatívne konanie, hoc teda opodstatnené je, ale zapríčinili ste si ho sami, a keby ste sa toho memoranda nechytali, tak by sme tu dneska neboli. A to ešte treba povedať, že ste chceli šetriť na ľuďoch a na zdravotníkoch, ktorým tu sami, keď ste sedeli v opozícii, navrhovali ešte väčšiu valorizáciu, ešte väčšie peniaze do systému. A keď ste prišli k moci, tak ste spravili úplný opak. Siahli ste im ešte aj na to, čo ste hovorili, že im má byť pridané a navýšené.
Ďakujem.

Tak ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, dámy, páni, je mi to priam takým prekvapením, že to musím znovu zopakovať, že ja som vám to hovoril a nie raz. Keď sme tu po prvýkrát stáli a bol tu návrh konsolidácie štátneho rozpočtu, ktorý mal ísť na vrub zdravotníctva, hovoril to tak Ondrej Dostál ako môj predrečník, tak som vám vravel, pre boha živého, nerobte to, to neděláš dobře, Jaromíre, s těma sirkama, ako hovorí klasik. Nebolo to prediskutované s odbormi, nebolo to prediskutované s odbornou verejnosťou, prišlo to ako blesk z jasného neba. Zuzana Dolinková neurobila vôbec nič preto, aby sa nezobralo z rezortu 260 mil. eur. Ja som ale naivne dúfal, že máte to ako v 4D šachu premyslené tri ťahy dopredu, že viete, čo robíte, keď beriete zdravotníctvu 260 mil., že viete, ako to ustojíte, viete, ako to obhájite a viete, aké budú ďalšie kroky a možno to v nejakej hlave bolo, ale nematerializovalo sa to. Výsledok bol, že nielenže neušetríme 260 mil. eur, ale bude to stáť viac peňazí, ako sme pôvodne počítali, bude, pán minister, veď prejdeme si to, prejdime si dopadovku. A rozumiem, možno v septembri tohto roku, keď prídu zdravotníci s natiahnutou rukou, zdravotné poisťovne, ktoré budú krachovať, najmä vaša pod vašim vedením Všeobecná zdravotná poisťovňa, keď jej budú chýbať peniaza na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytovateľom, lebo každý rok im chýbajú, to si zase povedzme, tí, ktorí sme v tom sektore dlhšie, tak vieme, že na konci roka prichádzajú poisťovne s tým, že chýbajú peniaze v sektore a treba dofinancovanie, treba platbu za poistencov štátu na posledný mesiac nejako navýšiť. Tak keď prídu s tou natiahnutou rukou, tak vy už tu možno nebudete. Keď teraz hovoríte, že nebude to mať dopad. Ja tvrdím, že to dopad mať bude a obávam sa, ale teda dávam teraz to verejné proroctvo, že znovu tu budem stáť a budem hovoriť, ja som vám to hovoril, ja som vám to v tom februári hovoril, že takto sa to skončí. A potom si len prečítajte text tej rozpravy, ja ho tu budem citovať v tom septembri, že ja som vám to hovoril, zase tu chýba 100, 200, 300 mil. eur a zase pôjdeme za nejakým ministrom financií, to už možno nebude Kamenický, lebo ten bude sedieť v Národnej banke na nejakom teplejšom fleku, dúfam, že bude jazdiť opatrnejšie so svojimi limuzínami, hej. A vo výsledku bude zdravotníctvo zase financované dlhom a stratami. Ale tak sa zdravotníctvo riadiť nedá. Nemôžme každý rok platiť dozadu za vytvorené dlhy a vytvorené straty, nemať peniaze na investície a na pohľad do budúcnosti, a tak ale, žiaľ, to naše zdravotníctvo momentálne vyzerá.
No, takže prvý zle zapnutý gombík bola konsolidácia, kolegovia to veľmi správne pomenovali a dokonca to, že to bol prvý zle zapnutý gombík, už nehovorím len ja, ae dnes na zdravotníckom výbore to povedal aj predseda zdravotníckeho výboru pán doktor Baláž a ten je teda z vašej vládnej koalície. Povedal, že to bolo nešťastné rozhodnutie. Čiže aj vy si to uvedomujete, že ste to nemali robiť a urobili ste to, aj keď sme vás na to upozorňovali. To, čo ste nemali ďalej robiť, je, nemali ste schvaľovať basu pre lekárov. Vtedy pár vzbúrencov v strane HLAS – sociálna demokracia nakoniec za to nehlasovalo. Ale takisto sme vás všetci upozorňovali, nerobte to, prosím vás pekne, a vy ste to urobili, v skrátenom legislatívnom konaní basa pre doktorov a nielen doktorov, ale aj sestry a ďalších zdravotníckych pracovníkov. A teraz v skrátenom legislatívnom konaní to ideme zase odtiaľ dávať preč, ako keby náhle pominul ten dôvod. Ale, pán minister, toto, čo ste dohodli v decembri a čo médiá tak vzletne nazvali že mier s odborármi, ja osobne považujem za prímerie s odborármi. Ten mier je trvalá vec, prímerie je dočasné. Dočasne je to tej miery, kým si nepreskupia odborári sily a kým znovu nevystúpia do protiútoku. A potom sa pýtam, aké máte riešenie, keď už tá basa, ktorá bola riešením v decembri, bude zrušená. Budeme zase v skrátenom legislatívnom konaní schvaľovať zase takýto typ zákona, že aby sme zabezpečili dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti, bude potrebné vyhrážať sa lekárom väzením a budú péenky vypisovať nejakí okresným úradom určení lekári? Na čo bolo dobré celé toto divadlo, aby sme po dvoch mesiacoch prehodnocovali opäť v skrátenom legislatívnom konaní ten istý zákon a teraz, presne ako povedal Ondro Dostál, s rovnakou argumentáciou schvaľujeme presne opačný návrh zákona. Ako buď vtedy ste nehovorili pravdu, alebo teraz nehovoríte pravdu. Ale obidve veci naraz platiť nemôžu.
Hlavý dôvod, kvôli ktorému tu vystupujem, a pre ktorý chcem aj verejne povedať, že strana Sloboda a Solidarita nepodporí skrátené legislatívne konanie k tomuto návrhu zákona, je dopadovka. Ja viem, že chcete argumentovať, že to nebude to mať žiadne dopady. Koniec-koncov keď sa pozerám na tú dopadovku v predloženej dôvodovej správe, tak čuduj sa svete, ono to je bez dopadov, zadarmo. Toto všetko, čo ideme schvaľovať, nebude nikoho nič stáť, všetko je v poriadku. To som si vydýchol. Len keď čítam, z čoho sa to bude financovať, tak chcem vám povedať, že sa tu počíta v tej dopadovej správe, dôvodovke s riadkom, teda bude to niečo stáť, áno, ale nebojte sa, nebude to stáť na konci dňa takmer nič, teda presne nič, pretože riadok úsporné opatrenia počíta s tým, že tento rok sa na tieto opatrenia, ktoré budú niečo stáť, ušetrí 26 412 417 eur, na cent presne, preto, aby to vyšlo. Pretože minister financií tie peniaze nemá, no tak to bolo dať treba do Excelu a keďže výsledok mal byť nula, tak sa ušetrí 26 412 417 euro. Držím palce. Som ochotný sa staviť, že na konci roka sa, teda neviem, či tu ešte budete, ale keď tu budete, tak že toto je jedno z čísiel, ktoré sa nezhmotní do reality, to sa vám nepodarí ušetriť. Tak ako sa nepodarilo ministerstvu zdravotníctva za posledných desať rokov ušetriť to, čo si naplánovali, že ušetria, že ušetria tam na liekoch, tam na ŠZM, tam na zmluvných vzťahoch s predraženými cétečkami, laboratóriami a tak ďalej. Všetko, však to je popísané vo všetkých tých reportoch hodnoty za peniaze a podobne. Čo by bolo fajn, keby sa ušetrilo, ale nikdy sa neušetrilo a vždy prišlo zdravotníctvo s natiahnutou rukou na ministerstvo financií, že dofinancujte.
Ešte pred týždňom sa kalkulovali dopady tohto zákona v rádoch stoviek miliónov eur. Asociácia zamestnávateľských zväzov Slovenska hovorila, že to bude stáť stovky miliónov eur, až 500 mil., myslím, bolo to najvyššie číslo, ktoré ony hovorili. Potom sa ozvali ambulantní lekári, Zväz ambulantných poskytovateľov a povedali, že moment, ale aj nás ambulancie sa toto preleje, tento problém, a to bude stáť 900 mil. eur. Ja netuším, odkiaľ majú tie čísla, ale rozhodne tie čísla boli v rádoch stoviek miliónov eur. Potom prišla dopadovka, keď to bolo na vláde minulý týždeň na druhý pokus, ktorá hovorila o desiatkach miliónov, konkrétne tuším 38 (reakcia navrhovateľa) miliónov eur. A teraz je to nula. Ale je tam niekoľko veľa miliónov „úspor", virtuálnych úspor, ktoré sa nebudú zhmotňovať, ale v tejto chvíli to na tom papieri dobre vyzerá. Lenže z virtuálnych úspor sa nenajeme. Z virtuálnych úspor nezaplatíte výplatu. Nezaplatíte dodávateľovi za dodané cétečko z virtuálnych úspor. Zaplatíte reálnymi peniazmi. A tie reálne peniaze budú v tých nemocniciach, v tom zdravotníctve na jeseň chýbať. Preto sa tu stretneme na jeseň a budeme diskutovať o katastrofálnej situácii v sektore, o hroziacom kolapse a o potrebe dofinancovania.
Nie je mysliteľné, aby sme od štvrtka minulého týždňa, keď to schválila vláda, do dneška, prešlo koľko, jeden a pol pracovného dňa, dva pracovné dni, aby sme nevedeli, aké bude mať táto legislatíva finančné dopady. My nemôžme v skrátenom konaní schvaľovať niečo, čoho dopady nepoznáme. Teda schvaľovať to môžme, očividne to asi aj budeme schvaľovať a asi si to aj schválite, nech sa páči, ale považujem to za nezodpovedné. Považujem toto za nezodpovedné voči daňovým poplatníkom v tejto krajine, lebo toto si nezaslúžia. Takýmto spôsobom na poslednú chvíľu, bez dopadov rozhodovať o tom, ako to zdravotníctvo bude fungovať. A ja poviem, aké budú tie ďalšie dopady. Lebo to, čo máme presne zrátané, a to, čo máte vy, pán minister, presne zrátané, je, koľko to bude stáť, keď sa skráti pracovná doba zo 40 hodín na 37,5 hodiny a rozumiem, že v mnohých nemocniciach už dnes tých 37,5 hodiny majú, takže vlastne riešime v tých nemocniciach neexistujúci problém. Pre časť nemocníc to nebude povinné hneď, ale príde to neskôr a bude to stáť nejaké peniaze v budúcnosti. To, že sa zvýši tá mzda zo 6,4 na 9,7 %, bude mať nejaký kalkulovaný dopad. Rozumiem, že nie až taký veľký, pretože veľká časť tých lekárov to má vo svojich pracovných zmluvách už napísané, bez ohľadu na to, čo napíšeme do zákona. Čo považujem tiež za, už som to tu párkrát povedal, za absolútne zlyhanie, ale predchádzajúceho manažmentu ministerstva zdravotníctva, ktoré dovolilo svojim, dokonca prikázalo svojim riaditeľom štátnych nemocníc, takéto jednoznačne nevýhodné zmluvy uzatvárať.
Ale jedna z vecí, ktoré v tej vecnej stránke toho zákona sú, že sa budú prehodnocovať personálne normatívy a zistíme, že nie všade sú tie personálne normatívy dodržiavané a že na to, aby tá nemocnica, to zdravotnícke zariadenie mohlo fungovať, treba prijať nových lekárov, nové sestry, nových sanitárov a tak ďalej, a to bude stáť peniaze a tie peniaze tu nemáme započítané v tejto dopadovej analýze. A garantujem vám, že od 1. apríla, keď príde na rad prehodnocovanie zmlúv s ambulantným sektorom, sa ambulantný sektor vzbúri. Ony nemajú prečo si nechať na sebe kálať drevo. Za posledný rok ministerka Dolinková nepohla, nepreložila krížom slamy, aby pomohla ambulantnému sektoru. Pomáha sa tu nemocniciam, nemocničným lekárom, ale nie ambulantným lekárom, nie ambulanciám. A ambulancie sú tie, kde sa poskytuje dnes gro zdravotnej starostlivosti, 70 % zdravotnej starostlivosti je poskytovaných v ambulanciách. Dostupnosť ambulantnej starostlivosti sa zhoršuje, pretože je výhodnejšie dnes pre mnohé profesie, pre mnohé špecializácie pracovať v nemocnici, kde nemáte žiaden výkonnostný limit, koľko potrebujete výkonov urobiť na to, aby ste si zarobili svoju mzdu, lebo mzda nie je závislá od výkonu, ani od kvality práce, len za to, že tam prídete do tej práce. Niekedy anilen to nie je dôležité, pretože nemáme elektronický dochádzkový systém, čiže ani nevieme, koľko ľudí reálne na pracovisku je, aj keby tam mali byť. A tak je pre toho ambulantného lekára, ktorý musí pracovať, aby zarobil, lebo každý deň, keď nepracuje, keď je práceneschopný, keď ide na kongres a neprichádzajú mu pacienti, on nezarába. On nedokáže vykázať body na poisťovňu, tak je pre nich výhodnejšie pre tých ambulantov ísť do nemocníc alebo neodchádzať z nemocníc do ambulancií. Výsledkom bude zhoršenie ambulantnej, dostupnosti ambulantnej starostlivosti, zvýšenie poplatkov pre pacientov na to, aby sa dostali na termín. To znamená, pre pacienta to bude horšie. Tak som presvedčený, že 1. apríla, keď prídu rokovať o svojich zmluvách do zdravotných poisťovní, tak budú pýtať viac peňazí pre ambulantný sektor. A budú to podľa môjho názoru desiatky miliónov eur, ktoré budú požadovať na navýšenie, možno stovky na navýšenie platieb.
A darmo napíšete do programovej vyhlášky, ktorú považujem za škodlivú a po týchto zmenách, ktoré navrhuje Lekárske odborové združenie, ešte škodlivejšiu, darmo tam napíšete, že do ambulantného sektoru pôjde toľko a toľko eur. Darmo to tam napíšete, že valorizácia bude možno jeden percentuálny bod. To nebude stačiť. Tí ambulanti tie zmluvy s poisťovňami nebudú chcieť podpísať, pretože bude pre nich výhodnejšie zostať v nezmluvnom vzťahu a v takom prípade toto pre toho pacienta bude ešte drahšie. Bude to ešte drahšie, pretože pacienti si budú musieť hradiť aj lieky predpísané takýmto lekárom a budú si musieť hradiť aj laboratórne vyšetrenia predpísané takýmto lekárom a ten lekár si bude môcť pýtať od tých pacientov ľubovoľnú cenu, pretože v tej chvíli sa na neho nebude vzťahovať žiadna cenová regulácia. Ja preto považujem celú túto, celý tento komplex zákonov, ktoré ku nám prichádzajú, za nevýhodný pre slovenského pacienta, nevýhodný pre ambulantný sektor. Jediní, kto z toho bude profitovať, sú lekárski odborári.
Keď som vyčítal Hegerovej vláde memorandum z roku 2022, tak som hovoril o bezpodmienečnej kapitulácii vtedajšej vlády. Pri kapitulácii, ktorej ste boli účastný vy, pán minister, ste si dali pár podmienok a ja budem páliť vonné tyčinky, aby z tých podmienok niečo slovenský pacient mal. Spomeniem tie pozitíva, aby som teda nebol len negatívny. A pozitívom je, že aj odborári sa zaviazali byť súčinní pri robení auditu v slovenských nemocniciach. Je nemysliteľné, aby sme miliardy eur platili do nemocníc, v ktorých nevieme, čo sa deje. Nevieme, aká je tam produktivita práce prepočítaná na hlavu. My netušíme, čo sa deje s peniazmi, ktoré do tých nemocníc dávame, lebo ako štátne príspevkové organizácie nie sú povinné podrobovať sa vonkajšiemu auditu, dokonca ani nemusia viesť také účtovníctvo, aké musí viesť normálna kapitalistická firma, ktorá musí skladať svojim akcionárom nejaké účty. Štátne príspevkové organizácie to nemusia. Keď som si pozeral Univerzitnú nemocnicu Bratislava, ona má aj nejakú výročnú správu na webe, prepáčte, inštitúcia s obratom viac ako pol miliardy eur nemôže fungovať ako eseročka, ktorá ma dvetisíceurový obrat ročný, hej? Ale ono to tak vyzerá na tom papieri. Ako nemôžeme mať taký neporiadok pri 500-miliónových firmách, aký máme v slovenských štátnych nemocniciach. Čiže beriem ten audit, že bude, že zverejníme jeho výsledky a že sa bude na základe toho auditu prijímať nejaké ďalšie, že budú na základe toho auditu prijímať ďalšie kroky. Ale je to ďaleko. Pevne by som chcel veriť, že sa vám to podarí, ale po skúsenostiach so slovenským zdravotníctvom a s Lekárskym odborovým združením, ktoré využíva slabosť tejto vlády a to, že tu nie je stabilná sedemdesiatšestka, sa obávam, že sa to nepodarí materializovať. Takže ten ústupok, ktorý sa urobí teraz odborárom, nebude viesť k tomu, že odborári urobia ústupok vo veci toho auditu a najmä vo vyvodzovaní dôsledkov toho auditu.
Viete, zopakujem to, pán minister, na jeseň tu už možno nebudete, lebo vás v tejto veci zomelú. Nebudem sa tomu čudovať, že vás zomelú, lebo je to naozaj obrovská mašinéria. Ja si neviem predstaviť, čomu ste všetkému čelili pri rokovaniach s odborármi, počul som len odlesky toho, akým spôsobom prebiehali tie rokovania, ale vo výsledku každá jedna vláda za posledných iks rokov odborárom ustupovala a pre pacientov nevybojovala nič. Z tejto dohody, ktorú ste uzatvorili v decembri minulého roku, nebude mať slovenský pacient žiadnu pridanú hodnotu, nebude mať kratšie čakacie doby, nebude mať nižšie poplatky, nebude mať dostupnejšiu ambulantnú starostlivosť. To je dôvod, pre ktorý nebudeme môcť hlasovať ani za skrátené legislatívne konanie, ale ani za samotný návrh zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Niekto múdry povedal, že bolo by načase, aby zdravotníctvo prestali riadiť odborári. Myslím si, že je to spoločný sen nás mnohých, ktorí do toho zdravotníctva vidíme. A chcem len, Tomáš, povedať, že úplnú máš pravdu v tom, že táto situácia tu nemusela byť, že jednoducho nemusela vzniknúť. Uvedomme si, prosím vás, že na začiatku bolo zobranie sumy zo zdravotníctva v takej hodnote, akú približne stálo postavenie ministerstva športu. A teraz úplne bez politiky, ľudsky, no uznajme, nemuseli sme tu byť. Ale pravda je taká, že tu teraz sme, no a teraz akože treba z toho nejako von, okej, berem. No len problém je, že tí odborári, to je naozaj, že už za hranicou pre mňa, už dávno. A tí odborári majú aj dobré požiadavky, ktoré úplne v pohode vieme oceniť. Majú aj zlé požiadavky, alebo horšie, majú že obludné požiadavky. A v tom návrhu zákona sú tieto obludné požiadavky. Sú tam požiadavky akože skráťte, potom ako ste nám zvýšili platy, prosím vás, skráťte nám pracovný fond, hej? Tak nedivte sa, že za to nechceme hlasovať. Preto ja som sa pýtala aj pána ministra, či má na to dosť hlasov, lebo možno by bolo nejaké také riešenie, že no tak ani naši vlastní, chýbajú jeden-dva hlasy, tak aspoň jedno-dve najobludnejšie veci z toho vyhoďte a tí naši za to zahlasujú. Ale, ale ako mňa to mrzí, že zahlasujete aj za toto, koalícia, aj keď rozumiem, že ste pod tlakom, lebo takto je to vždy, keď je vláda slabá, odborári to využijú. Ale nemuseli ste tu byť, Tomáš v tomto hovorí pravdu. A úplne príkladné je, keď prišiel pán Visolajský na výbor, kde bol prekvapený, že SaS-ka si dala podmienku konania mimoriadneho výboru, že tam majú byť aj ostatní stakeholderi, hej? Že tam majú prísť ambulancie, ostatné nemocnice, poisťovne, pacientske organizácie a tak ďalej,pán Visolajský bol veľmi prekvapený, že prečo tam majú byť, však ich sa to netýka. Tak to vypovedá teda dosť o tomto návrhu zákona. Tak je aj postavený a je mi ľúto, že to ho tu máme.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem, Janka, za to, čo si povedala. Tým pádom som si len pripomenul, že ma Lekárske odporové združenie vyzvalo verejne, aby som v mene strany vyjadril svoj postoj, či naša politická strana uprednostňuje odborné riešenia nad politické taktizovanie, citujem pána Visolajského. Tak naša strana uprednostňuje odborné riešenia a preto nemôže hlasovať za takýto návrh zákona, ktorý je čisto účelový a dokonca aj koaliční poslanci pripúšťajú, že tento návrh zákona zdravotníctvu ublíži a nijakým spôsobom nepomôže.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, aktuálne stojíme pred zásadným hlasovaním, ktorý môže výrazne ovplyvniť fungovanie nášho zdravotníckeho systému. Rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní k návrhu zákona, ktorý zabezpečuje ochranu pacienta a nastolenie sociálneho zmieru v zdravotníctve. Táto legislatíva nie je len reakciou na aktuálne výzvy, ale aj výsledkom dohody medzi vládou a Lekárskym odborovým združením. Vláda sa na svojom uznesení, alebo svojím uznesením z 20. decembra 2024 zaviazala naplniť konkrétne body zmluvy s LOZ, pričom niektoré opatrenia musia byť prijaté ešte pred 1. marcom 2025. Ide o opatrenia, ktoré majú zabrániť ohrozovaniu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Lekárske odborové združenie si totiž v zmluve vyrokovalo mechanizmus, ktorý mu umožňuje ukončiť sociálny zmier, ak vláda nesplní svoje záväzky. Ak by sme potrebu legislatívy neprijali včas, nemocnice by sa od marca mohli dostať do kritickej situácie s vážnymi dôsledkami pre pacientov. Riziká sú jasné, odchod zdravotníkov, výpadky v starostlivosti, predlžovanie čakacích lehôt a celková destabilizácia systému. Ak dnes nepristúpime k zrýchlenému prijatiu tejto legislatívy, Slovenská republika nemusí byť schopná garantovať ústavné právo občanom na ochranu zdravia podľa Ústavy Slovenskej republiky.
Kolegyne, kolegovia z opozície, chcem vás týmto vyzvať, aby ste podporili skrátené legislatívne konanie. Zdravotníctvo je oblasť, v ktorej by sme mali byť všetci jednotní. Ide o zlepšovanie pracovných podmienok zdravotníkov, ktoré v konečnom dôsledku zabezpečí, verím, aj lepšiu starostlivosť o slovenských pacientov. Obraciam sa najmä na zdravotníckych expertov z vašich radov, viete, aké problémy dlhodobo trápia túto oblasť. Viete, aké ťažké je udržať lekárov a sestry v systéme, preto si vás dovolím vyzvať, aby ste požiadali svojich kolegov z poslaneckých klubov opozície, aby podporili nielen toto skrátené legislatívne konanie, ale aj samotné návrhy zákonov z dielne ministra zdravotníctva. Nejde o politiku, ide o stabilitu nášho zdravotníctva a o životy pacientov. Dnes máme možnosť ukázať, že vieme konať rýchlo a zodpovedne. Neodkladajme riešenie problémov, ktoré môžu už o pár týždňov ohroziť zdravotnú starostlivosť v našej krajine. Preto vás všetkých žiadam o podporu tohto skráteného legislatívneho konania.
Ďakujem za pozornosť.