33. schôdza

Ďakujem za slovo, aj tebe, Danka, že si zhrnula vo svojom vystúpení situáciu, v ktorej sa nachádza hlavné mesto Bratislavy. Ja som si pri tvojom vystúpení spomenul, že ešte keď bol predsedom vlády pán Pellegrini. tak na jeho stretnutie s Matúšom Vallom, s primátorom Bratislavy, ako pán vtedajší premiér hovoril, že vláda je pripravená pomôcť hlavnému mestu, aby bolo financovanie hlavného mesta lepšie, aby život v hlavnom meste tejto republiky bol kvalitnejší, mesto poskytovalo kvalitnejšie služby. Vieme, ako to dopadlo a vieme aj ako sa aj ďalšia nasledujúca vláda, tá minulá, správala k hlavnému mestu, pretože jednoducho hlavné mesto bolo ociachované ako to liberálne, tak bolo úhlavným nepriateľom aj predchádzajúcej, ale mne sa zdá, že aj tejto, pretože to financovanie hlavného mesta Slovenskej republiky sa nijako výrazne nezlepšuje. A vo svojom vystúpení sa mi páčilo, ako si zhrnula to, ako bude mať tá aktuálna situácia dopad nie priamo teda na financovanie mesta ako takého, ale mestských podnikov.
A ja som inak zhodou okolností rozmýšľal nad tým istým, a preto som sa aj dnes na hodine otázok pána ministra financií, som dal otázku a verím, že bude zodpovedaná počas zajtrajšej hodiny otázok, že síce transakčná daň sa nepriamo dotýka samospráv, keďže sa týka firiem, s ktorými majú obce a mestá obchodný styk, a zároveň sa výnimka neuplatňovania transakčnej dane nevzťahuje na mestské podniky, ako si aj ty vo svojom vystúpení adresovala. Tak mňa naozaj zaujíma, že či si ministerstvo financií vopred zanalyzovalo nejaký nepriamy dopad zavedenie transakčnej dane na obce a na mestá. A ak áno, čo táto analýza ministerstvu financií povedala, alebo teda ako si túto analýzu, hádam existujúcu, vyhodnotili.
Takže ďakujem za tvoju za tvoje vystúpenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Danka, ty si veľmi dobre povedala, akým spôsobom tá hlúpa Ficova transakčná daň vlastne má dopad na celú túto krajinu, na firmy, podnikateľský sektor a, samozrejme, aj občanov. Niet sa ani čomu diviť, však bola naozaj spráskaná veľmi rýchlo na kolene bez nejakej odbornej prípravy a bez konzultácií v skrátenom legislatívnom konaní, ale my sme si tak už akosi na Slovensku zvykli, že tu sa šijú všetky zákony horúcou ihlou a takto to aj vyzerá.
Každý deň máme nové a nové správy od rôznych podnikateľov, firiem, bežných občanov, ako tá transakčná daň vlastne negatívne pôsobí na ich životy. A dokonca sa vraciame do doby kešu miesto toho, aby sme naozaj podporovali bezhotovostné platby, tak firmy, živnostníci vo veľkom vyberajú svoje finančné prostriedky z účtu a radšej vyplácajú mzdy a všetky pohľadávky kešom, pretože chcú, samozrejme, ušetriť na tejto transakčnej dani.
Slovensko sa zatiaľ prepadáva vo všetkých ukazovateľoch kľúčových, či už je to v kúpyschopnosti, indexe globálnej konkurencieschopnosti, alebo stave verejných financií.
No ale my namiesto toho, aby sme podporili ekonomiku investíciami do inovácií, tak len škrtíme podnikateľské prostredie. Ja naozaj nechápem prečo to je, ale možno aj viem, len nechcem byť veľmi zlá. Osobne si myslím, že táto vláda proste nevie riadiť štát. A jediným riešením je vyťahovanie peňazí od podnikateľského sektora a, samozrejme, z peňaženiek obyvateľov. Pretože kto to všetko zaplatí, tie zvýšené náklady? No nikto iný len občania tejto krajiny.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem, Dana, za tvoje fundované vystúpenie ako skúsenej mestskej poslankyne. V dobe, kedy mestské a obecné rozpočty trpia pod nátlakom všetkých zmien, tak transakčná daň je pre nich ten posledný klinec do rakvy. A naozaj sa mi nechce veriť, že s týmto riešením prišiel minister financií, keď je to úplne hlúpe riešenie a úplne hlúpa daň, ktorú zaplatia stále iba tí najchudobnejší v konečnom dôsledku. A je nemysliteľné, že samosprávy musia transakčnú daň platiť aj zo splátok úverov. Napríklad z úverov, ktoré si museli zobrať, lebo musia dofinancovať svoje rozpočty, to je nemysliteľné. A takisto nielen samosprávy, ale aj my všetci platíme transakčnú daň zo splátok úverov, či aj malí a strední podnikatelia. A všetky tieto dane, keď sa naakumulujú, tak v konečnom dôsledku to zvýšenie zaplatia tí najchudobnejší občania, ktorých po konsolidácii bude na Slovensku ešte viac.
Takže je časť zísť z kratšej cesty a naozaj túto daň treba zrušiť. Máte na to jedinečnú príležitosť. Ďakujem.

Iste. Ďakujem, kolegyne a kolegovia, skúsim tak spoločne odpovedať. Ja som si nie istá, či tá analýza z ministerstva financií, čo sa týka dopadu na samosprávy, existuje, alebo respektíve ak by aj bola, ako sa rozhodli, lebo myslím si, že sa nerozhodli správne. Naozaj je problém v tom, že hlúpa Ficova transakčná daň dvíha v tomto celom reťazci aj mestám náklady niekoľkonásobne a ešte keď sa hradia aj z výplat zamestnancov, tak to je proste šialené. Samosprávy totižto neustále zachraňujú čokoľvek, čo tejto štát potrebuje, a to je, lebo logicky sú k ľuďom najbližšie, a to je od starostlivosti pre seniorov proti ich osamelosti napríklad alebo celkovo zdravotnej, až po, cez covid, povodne a tak ďalej. Vždy keď niečo je, tak proste sa to všetko hodí na samosprávy a teraz je to úplne rovnaké.
A to ešte my v Bratislave nejako by sme to, sa vraví, možno aj mohli dať, ale u nás to môže byť napríklad o, neviem, jedna škola pomalšie opravená alebo neskôr, ale taký Betliar, obec, ktorá má státisíce návštevníkov v okolí národnej kultúrnej pamiatky ročne, tak nemá ani len kanalizáciu kvôli 14 rokom Ficovej vlády. A pre nich je to úplne ako už naozaj že posledná rana.
Čiže je to šialené, že sa dusí týmto spôsobom ekonomická aktivita kohokoľvek a aj tých ľudí v tom Betliari, v tej obci, pretože prečo by sa oni mali snažiť. Aj tak už znova nanovo tu máme naspäť licenciu za to, že vôbec majú ľudia nejaké firmy, 360 alebo 960 eur ročne musia zaplatiť trest za to, že vôbec nejakú firmu majú. K tomu potom platia aj zvýšené poplatky a k tomu ešte aj túto transakčnú dať. No načo by si oni zakladali firmy alebo načo by mali nebodaj rásť, prípadne prijímať nových zamestnancov, a tým pádom by sa zvyšovali DPFO pre samosprávy, že? To je tak nelogické rozhodnutie, toto čo máme tu te... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

vymazať

Vážené kolegyne, kolegovia, ako správne pán predsedajúci pripomenul, rokujeme o zákone, ktorým chce vláda fixovať finančnú situáciu samospráv, pretože tieto majú výpadky príjmov z daní fyzických osôb. A ono je to logické, lebo samosprávy dlhodobo zažívajú ťažké časy, pretože či už táto vláda, ale aj predchádzajúca, vždy prijímala svoje tzv. atómovky na úkor samospráv a neriešila to, ako tieto atómovky na tie samosprávy dopadnú.
Ja sa ale obávam, že aj keď prijmeme tento zákon v tejto chvíli, tak ten problém výpadkov daní z príjmov fyzických osôb pre samosprávy bude narastať, a to okrem iného aj kvôli tomu, že teda vláda zaviedla od minulého týždňa transakčnú daň, ale nielen kvôli tomu. Ja by som teda chcela v prvom rade podporiť pozmeňovací návrh kolegu Trubana, ktorým by sa transakčná daň zrušila k 1. máju tohto roka, pretože ide naozaj o daňovo škodlivú politiku, ktorá zasiahne najmä samosprávy alebo aj samosprávy, a myslím, že ju treba zrušiť prv, než stihne napáchať veľké škody.
Už veľmi veľa tu bolo povedané aj o tejto dani, aj o jej dopade na samosprávy a moji kolegovia poukazovali na jej negatívny ekonomický dopad, ale poukazovali aj na to, že napríklad keď to porovnáme s iným typom daní, napríklad dane z cigariet alebo sladkých nápojov, táto daň nesleduje žiaden pozitívny účel, čiže neznižuje negatívne externality, a takisto podľa analytikov ministerstva financií bude ten očakávaný výnos tejto dane oveľa nižší, ako vláda očakávala. Podľa mňa je škoda, že sme sa nepoučili z príkladov zo zahraničia, pretože napríklad, áno, niečo podobné sa zavádzalo aj v iných krajinách, napríklad vo Francúzsku alebo v Taliansku v rokoch 2012-2013, tiež zaviedli daň z finančných transakcií, ale v tomto prípade išlo o oveľa užšie a cielenejšie transakčné dane. Vzťahovali sa iba na obchody s akciami veľkých firiem a na vybrané operácie. Cieľom tých opatrení bolo obmedziť finančné špekulácie a získať mierny príjem, ale aj napriek tomu došlo k poklesu objemu obchodov na domácich burzách a investori časť transakcií presunuli jednoducho na iné trhy.
Takisto vieme, že výnosy týchto daní zaostali za očakávaniami a v pomere k rozpočtu boli vlastne zanedbateľné.
Ale dôležité je podotknúť, že ani Francúzsko, ani Taliansko dodnes nezdaňujú bežné bankové prevody firiem, ich dane sú cielené na finančné trhy a nezasahujú každodenné podnikanie v reálnej ekonomike.
My sme teda išli oveľa ďalej a zdaňujeme takmer všetky odchádzajúce platby podnikateľov, čo je v porovnaní so zvyškom Európskej únie veľmi unikátny prístup. Vo svete sme tak na jednej lodi s Venezuelou, v Európskej únii iba s Maďarskom a tu zase je dobré sa pozrieť na to, ako je to v Maďarsku, pretože tamojšia transakčná daň... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Takže vás poprosím k téme a začnem vás, naozaj vám brať čas. Držte sa témy, o ktorej prerokovávame. (Povedané súbežne s rečníčkou.) Nerobte tu piár, ktoré máte prikázané, piárové vyhlásenia. Držte sa témy, ešte raz, o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy.

Jaurová, Zora, poslankyňa NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) Áno, ďakujem, pán predsedajúci, práve som sa k nej... áno, práve som sa k tomu chcela vrátiť, pretože aj v Maďarsku táto transakčná daň mala dopad na samosprávy a ovplyvnila aj iné dane, cez ktoré sa samosprávy financujú.
Tie negatívne dôsledky, ktoré súvisia práve s výnosom dane z príjmu pre samosprávy aj pre všetkých, sú mnohé, ale ja by som sa chcela zamerať iba na dva z nich, pretože oba úzko súvisia s príjmami samospráv a oba, čuduj sa svete, dokonca súvisia aj kultúrou. Na jednej strane ide o kultúru správania v krajine, ktorú takáto politika formuje v spoločnosti, pretože takýto typ daní posilňuje špekulatívnosť, obchádzanie pravidiel a cynizmus voči systému, a teda spôsobuje nižší výber daní z príjmov fyzických osôb, z ktorých financujeme samosprávy.
Na druhej strane ide, vlastne tieto dane majú aj priamy dopad na kultúru ako sektor, na kultúrne a kreatívne odvetvia, ktoré sú taktiež významným prvkom pri fungovaní samospráv a ktoré sú zároveň dlhodobo podfinancované a v súčasnosti na Slovensku okrem každodennej deštrukcie pani ministerkou Šimkovičovou práve dostali ďalšiu ranu.
Tá prvá vec, zavedenie dane z finančných transakcií v takej širokej podobe, ako sa to spravilo na Slovensku, je jasným signálom, že kto vie špekulovať, má výhodu. Tá daň je nastavená tak, že najviac dopadá na poctivých podnikateľov, ktorí vedú účtovníctvo oficiálne a platby transparentne cez účet, a tí, ktorí už dnes balansujú na hrane zákona alebo pracujú načierno, teraz dostali ešte väčšiu motiváciu preniesť ďalšie časti svojho podnikania do šedej zóny, kde budú mať istotu, že z ich platieb sa žiadna daň strhávať nebude. V prostredí, kde sa poctivosť stáva nevýhodou, sa znižuje ochota dodržovať pravidlá.
Ja som presvedčená, že takéto kroky deformujú ekonomiku a podporujú daňový cynizmus. Ľudia, ktorí dovtedy mohli mať aspoň formálne rešpekt k pravidlám, začnú uvažovať, prečo by mali platiť nezmyselnú transakčnú daň, keď ju vedia iní obísť. Myslím si, že takéto politiky postupne rozkladajú daňovú morálku a dôveru v spravodlivosť systému. A nejde iba o jednotlivcov, je možné, že celé odvetvia ako napríklad gastrosektor, stavebníctvo a remeselníci, služby domácnostiam či kreatívne povolania, môžu jednoducho prejsť na hybridné alebo úplne neoficiálne modely fungovania. Tým sa vytvára prostredie, kde sa podnikanie viac oplatí tomu, kto vie systém obísť než tomu, kto v ňom chce hrať podľa pravidiel.
Zvýšené náklady na oficiálne transakcie prirodzene vedú podnikateľov k tomu, aby hľadali spôsob, ako sa tejto dani vyhnúť. A asi ste zaregistrovali, že už teraz je internet plný návodov, ako transakčnú daň obísť či zredukovať, množia sa ponuky rýchlej registrácie firiem v zahraničí, prevádzkovatelia služieb explicitne nabádajú zákazníkov k platbám v hotovosti. Takisto určite narastie vyplácanie zamestnancov v hotovosti, platenie faktúr na ruku či zakladanie účtov v zahraničí. Problém je, že zároveň tie opatrenia, ktorými sa vláda snažila zabrániť tomuto zneužívaniu, sú ťažko kontrolovateľné a mnohí podnikatelia sa úplne vyhnú transakčnej dani, iní budú prispôsobovať tú evidenciu alebo optimalizovať a nemusí to byť nutne zlý úmysel, je to najmä prirodzená reakcia na nezmyselné nastavenie pravidiel.
A opäť sa dostávame k samosprávam, pretože už dnes je jasné, že ten výnos z transakčnej dane bude radikálne nižší, ako bol pôvodný predpoklad, takže vláda bude musieť tak či tak riešiť výpadok v príjmoch, čo je ďalší dôvod, ktorý podporuje zrušenie tejto transakčnej dane. A tým celkovým dôsledkom bude nielen znížený výber dane z finančných transakcií, ale aj pokles z príjmov z iných daní, napríklad aj z DPH alebo dane z príjmu fyzických osôb, z ktorej financujeme samosprávy, keďže stále viac operácií bude prebiehať mimo kontrolovaného priestoru.
Pre mnohých malých podnikateľov to bude realisticky najjednoduchším a možno jediným spôsobom, ako prežiť prechod do neoficiálnej ekonomiky. Malé firmy, ktoré doteraz poctivo platili dane, sú tak tlačené do toho, aby sa rozhodovali medzi stratou konkurencieschopnosti a prechodom do šedej zóny. Tým sa narúša férové podnikateľské prostredie a štát zároveň prichádza o najspoľahlivejších platcov daní. Skrátka výsledkom bude nielen nižší výber samotnej transakčnej dane, ale aj oslabenie celého daňového systému. Daňové úniky sa veľmi ťažko dokazujú pri hotovostných transakciách. Kontrola podnikania je náročnejšia a efektivita výberu daní klesá. To znamená menej prostriedkov pre samosprávy, menej financií na verejné služby, väčšiu záťaž pre tých, čo ešte ostali v systéme a rastúcu frustráciu verejnosti. Ak vláda dúfala, že touto daňou pomôže rozpočtu, môže sa veľmi ľahko stať, že nakoniec dosiahne presný opak, zníži výber všetkých daní, a to najmä dane z príjmu fyzických osôb, čo zásadne dopadne na samosprávy. Napokon si treba uvedomiť, že takéto opatrenia majú nielen ekonomický, ale aj kultúrno-spoločenský dopad. Zdaňovať každú platbu posiela spoločnosti veľmi nebezpečný signál, a to taký, že štát nás ako keby trestá za to, že robíme veci oficiálne a transparentne. Takto sa ľahko môže stať, že sa z poctivosti stane slabosť a z obchádzania pravidiel výhoda. Je to škodlivý precedens, ktorý môže mať veľmi dlhodobé dôsledky na celé podnikateľské prostredie a na dôveru ľudí v spravodlivosť daňového systému.
Tá druhá vec, ktorú by som tu chcela vypichnúť, lebo tiež súvisí s tým, ako samosprávy financujú svoje služby občanom, je práve dopad tejto transakčnej dane na služby v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu. Vláda síce rozšírila okruh subjektov, ktoré budú od transakčnej dane oslobodené - charity, sociálne služby, atď., ale v kultúrnom a kreatívnom sektore ostane množstvo aktérov, ktorí nespadajú do týchto kategórií a túto daň budú musieť platiť naďalej. Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti môže táto politika vytvoriť veľmi citeľné znevýhodnenie pre nezávislú kultúru a kreatívny priemysel, ktorá už teraz zápasí s nedostatkom verejnej podpory a obmedzenými zdrojmi. Podotýkam, že títo poskytovatelia služieb sú práve poskytovatelia služieb na úrovni samospráv a to spoločné cofinancovanie z prostriedkov samospráv a z iných prostriedkov veľmi často vytvára práve kultúru v regiónoch. Mnohé nezávislé kultúrne centrá a umelecké organizácie fungujú ako občianske združenia, ktoré teda vláda ide regulovať iným zákonom, ktoré sú zamerané na umenie, komunitnú kultúru a v lokálnej ekonomike a v živote samospráv sú veľmi dôležité. Pokiaľ však ich primárnou náplňou nie je priamo charitatívna pomoc alebo zákonom explicitne definovaná tvorba, či obnova kultúrnych hodnôt, nie sú automaticky zahrnuté do výnimiek. Podobne sú na tom individuálni umelci, ktorí pôsobia ako SZČO, či kultúrne podniky, alebo hudobné kluby, súkromné galérie, vydavateľstvá alebo festivalové agentúry zriadené ako eseročky. Prakticky to znamená, že veľká časť nezávislého aj komerčného kultúrneho sektora zostane zaťažená touto daňou, čo môže obmedziť ich rast a rozvoj najmä ich pôsobenie v rámci regiónov.
Otázka je, že napr. má ministerstvo kultúry alebo vláda analýzu dopadu transakčnej dane na sektor kultúry, na kultúru v regiónoch? Ja som sa nedávno rozprávala s kolegyňou, filmovou producentkou, ktorá teda nakrúca filmy na Slovensku, podotýkam, že opäť aj filmy, keď sa u nás nakrúcajú, sa nakrúcajú v regiónoch, vždy producenti spolupracujú so samosprávami a vytvárajú príjem aj pre lokálnu ekonomiku a samosprávy, tak táto moja kolegyňa mi hovorila, že takto pred rokom točila film tiež v nejakom regióne Slovenska a keby ten film točila dnes, tak by ten fi... na tom jednom projekte odviedla 12-tisíc euro na transakčnú daň. Čiže o 12-tisíc euro menej investujeme do nejakej filmovej produkcie a o 12-tiisíc euro menej zarobia ľudia tam, kde sa ten film nakrúca.
Kultúrny sektor, samozrejme, už počas pandémie nedostal dostatočnú podporu a často stráda a po nástupe tejto vlády práve vďaka pani ministerke Šimkovičovej čelí naozaj systematickej deštrukcii a ešte do toho vláda vytvorí ďalšiu záťaž pre tento sektor zavedením transakčnej dane. Jedným z dopadov napr. bude, že individuálni umelci a malé kultúrne podniky budú automaticky zasiahnutí, pretože všetky platby budú krátené o transakčnú daň. A tu sa rozprávame o podnikateľoch, ktorí často operujú s veľmi nízkymi maržami, a preto môže byť aj relatívne nízka sadzba dane kritická z hľadiska likvidity. Kultúrni pracovníci budú nútení zvyšovať ceny služieb, čo môže byť v tomto sektore veľmi problematické, alebo budú musieť akceptovať znížený čistý príjem, čo v kombinácii s veľmi prekarizovanou prácou v tomto odvetví môže naozaj viesť k strate profesionálov z oblasti kultúry, ktorí si budú nútení hľadať alternatívne zdroje príjmov.

61-2
Samozrejme, transakčná daň zvýši prevádzkové náklady týchto organizácií a nutnosť udržiavať vyššiu finančnú rezervu. Ja tu by som možno chcela vypichnúť jednu vec, ktorú som si uvedomila až včera, keď som sa rozprávala s jedným kolegom, ktorý práve robil nejaké prevody, že vy keď vlastne robíte prevody, tak transakčnú daň zaplatíte aj z DPH, čiže platíte daň z dane, a to sú naozaj ako keby absurdné dôsledky zavedenia proste tohto opatrenia. Nehovoriac o tom, že keď sa rozprávame o oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorý funguje na pomedzí komerčného sektora a nejakých grantov a sponzorských príspevkov, tak je vlastne celkom pravdepodobné, že tá transakčná daň aj zmení správanie tých donorov a taktiež tie získané granty a sponzorské príspevky nebudú dostatočné. A ja sa pýtam, zvýši vláda granty a príspevky fondom, ktoré dávajú príspevky na kultúru? Bude transakčná daň oprávnený výdavok pri grantoch? Opäť je to niečo, kde štát vlastne jednou rukou dáva, druhou rukou berie a v konečnom dôsledku výsledkom bude obmedzenie rozsahu kultúrnych projektov, zníženie kvality ponúkaných podujatí alebo dokonca ich úplné odloženie či zrušenie, čo naďalej oslabí dostupnosť kultúry pre široké publikum.
Ako vedela by som o tom rozprávať ešte veľmi dlho, lebo tie tých dopadov je veľa, ale myslím, že na záver stačí povedať len toľko, že darmo bude táto vláda krátkodobo fixovať financovanie samospráv skoršími platbami, lebo o tom je ten zákon, o ktorom tu rokujeme, keď zároveň zavádza politiky, ktorými aj samosprávy, ale aj celú krajinu a celé podnikateľské prostredie, ktoré generuje tie zdroje pre samosprávy, ničí a akékoľvek verejné politiky zároveň spoluvytvárajú spoločenskú kultúru v tom najširšom zmysle. Vytvárajú a generujú rámce správania sa v spoločnosti a určujú spôsob, akým sa jednotlivci, inštitúcie, ale aj firmy či komunity stavajú k spoločnému dobru. Keď sa zavádzajú zlé politiky, tak tie svojimi dopadmi vytvárajú zlú spoločenskú kultúru a všeobecné etické rámce.
A myslím si, že po týždni fungovania tejto dane už aj sami vidíte, že transakčná daň nesporne nie je dobrou politikou, a práve preto by som chcela požiadať kolegov poslancov a poslankyne Národnej rady, aby Národná rada schválila náš pozmeňovací návrh a aby transakčnú daň k 1. máju zrušila. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Zora, ja keď som počúvala o tom, ako si hovorila o absurdite transakčnej dane, tak som sa zamýšľala nad tým opačne, že poďme to vylepšiť, že keď už absurdita, tak poriadna, že prečo len tak na polovicu. Napríklad by vládna koalícia mohla zaviesť transakčnú daň z transportu potravín z obchodu domov. Nakúpite potraviny, vyjdete z obchodu a napríklad smerácki vlci vám vezmú z tašky dva rožky a pol masla alebo dve paradajky, neviem, a takto získané potraviny by sme mohli potom prerozdeliť ľuďom, ktorí sa v dôsledku Ficovej drahoty prepadnú do chudoby. A možno by to malo aspoň verejný záujem prospešný viac, ako celá táto absurdita a táto absurdná transakčná daň, ktorú sme schválili.

Ďakujem ti, Zora, za tvoj príspevok, ktorý vlastne tiež ukazuje tú komplexnosť toho celého problému. Čiže my si môžeme stokrát hovoriť, že sme tu pri zákone o dani z príjmu fyzických osôb, my veľmi dobre vieme, že na to má vplyv aj práve Ficova hlúpa transakčná daň. Je to naozaj záťaž pre podnikateľov, a to sa rovná zníženie daní z príjmu fyzických osôb, čo má zásadný vplyv na príjem samospráv a ja stále nerozumiem, že si to tu niekto neuvedomuje, ale vlastne asi si to aj uvedomujete a možnože sa podľa toho aj zachováte.
My s Progresívnym Slovenskom veľa chodíme po Slovensku. Boli sme v ostatnej dobe na Spiši, v Novohrade, Považí aj v Gemeri a keď sa stretávame so starostami a starostkami, tak úplne každý jeden nám hovorí, ako na tesnotku ide s financiami, ako by chceli robiť viacej, ale nedá sa. Úplne každý jeden vie a pozná presne každého jedného zamestnávateľa vo svojej obci, vie, že sú pre nich dôležití a potrebujú sa navzájom. Ako som už spomínala, aj ten Betliar, aj pani starostka vie, že tam má presne jedenásť gastroprevádzok, vie, že jej príde 80-tisíc áut a stovky autobusov ročne, čiže prepočítajme to na ľudí, že koľko to je ľudí do obcí a ona nemá ani len kanalizáciu kvôli Ficovým vládam, ktoré tu vládli doteraz. A táto starostka zároveň tam má aj ľudí, ktorí sú združení v kultúrnej organizácii, ktorá jediná tam robí s podporou aj tej pani starostky naozaj nejaké vyžitie pre komunity, pre mladých ľudí, deti, maminy, ale aj pre seniorov, a títo všetci ľudia budú vlastne zaťažení touto transakčnou daňou. A ja tomu nerozumiem, že toto je nejaká dobrá politika krajiny, lebo nie je, takže www.hlupadan.sk, napíšte, podporte zrušenie hlúpej dane, ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, ja vám na úvod sľúbim, že ma ani raz, pán Danko, neupozorníte a neopravíte, lebo idem k veci, tak ako ste si to želali. Takže o čom sa my tu vlastne rozprávame? Rozprávame sa o mestách a obciach, ktoré musíme potupne každý rok dofinancovávať a nielen dofinancovávať, my im musíme posielať preddavky, ako ja som včera poslal vreckové mojej dcére, ktorá proste chudáčik minula skôr svoje peniaze a chcela kúpiť darček svojmu kamarátovi. Proste sa cítila trápne, že nevedela so svojimi rozpočtami proste hospodáriť a pýtala od svojho otca, ktorý ju nadovšetko miluje, aby jej poslal peniaze na darček pre svojho kamaráta. A toto dennodenne robia mestá a obce na Slovensku, ktoré plnia desiatky úloh za štát, ktoré nemajú ani v zákone vydefinované, plnia to už desiatky rokov, zintenzívňovalo sa im to vtedy, keď prišiel covid a teraz táto vláda, táto nekompetentná a slabá vláda každý jeden problém, ktorý má, prehodí na mestá a obce. To znamená, že my sa bavíme o zákone, kde my, veľkomožná vláda a parlament, ideme poslať peniaze skôr mestám a obciam, na ktoré majú nárok, ktoré potrebujú na svoje fungovanie, a ešte zároveň sa na nich valia ďalšie katastrofy. My totižto žijeme v období troch globálnych kríz na svete. Máme tu vojnový konflikt u susedov, naozaj vážny vojnový konflikt, ktorý si aj páni zo SMER-u, aj z SNS, aj z HLAS-u, ale aj opozícia uvedomuje, že môže hocikedy prerásť v niečo oveľa vážnejšie. Nevyzerá to na mier zatiaľ a je to strašne nebezpečné pre našu krajinu a keďže je to veľmi nebezpečné pre našu krajinu, tak si investori, ktorí chcú vstúpiť na Slovensku veľmi spočítajú, či prídu do krajiny, ktorá má na hranici vojnový konflikt. To znamená, že budeme prichádzať pravdepodobne a už aj prichádzame o zahraničných investorov. Zahraniční investori investujú, a zároveň aj zamestnávajú ľudí. Zamestnávajú ľudí v stovkách osôb, to znamená, že rôzne dediny, mestá, obce, ktoré sú napríklad aj na východnom Slovensku, napríklad aj na Gemeri alebo v Novohrade, platia daň z príjmu fyzických osôb, resp. tí zamestnanci, ktorí sú tam zamestnaní. Keď tieto firmy neprídu alebo, nedajbože, odídu, tak bude klesať ešte viacej tá daň z príjmu fyzických osôb. To znamená, že tie obce, ktoré už teraz prosia, pošlite nám cashflow, nieže viacej peňazí, tak budú prichádzať ešte o viacej príjmov. Zároveň tu máme globálnu ekonomickú alebo obchodnú vojnu, ktorú spustil smerácky kamarát Trump. Ako sa tešili smeráci, že prišiel Trump, že konečne zomrie ten progresivizmus, tak tu máte odpoveď na to, na tú smrť progresivizmu, že Slovensko, krajina, ktorá je najviac ovplyvnená povedzme nepokojmi na trhu s automobilmi, tak vlastne práve ten váš kamarát Trump udelil clá na Slovensko, môžeme si to povedať, a tým pádom je ohrozených minimálne 20-tisíc priamych pracovných miest a maximálne 280-tisíc pracovných miest. Zase tí obyvatelia, ktorí žijú v tých obciach a mestách, ktorí platia to DPFO, tie dane z príjmu fyzických osôb, to znamená, že znova tie obce nebudú potrebovať len vašu zbožnú pomoc s cashflowom, ale nebudú mať príjmy, nebudú mať príjmy, a tým pádom ani štát nebude mať príjmy. Potom tu máme klimatickú krízu, o ktorej sa, samozrejme, nerozpráva, lebo to nie je cool v infovojnách a rôznych ako kebyže popieračských weboch, ktoré ako keby veľmi obľubujete a ktorým dávate dotácie. Lebo klimatická kríza spôsobuje práve tie veci, s ktorými tu teraz bojujeme ako choroby, vírusy, suchá, povodne, vetry a tak ďalej a tak ďalej. Toto to spôsobuje. A znova mestá a obce proste sa budú vyľudňovať, špeciálne tie, ktoré sú zasiahnuté buď suchom, alebo zosuvmi pôdy a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že ďalší ľudia budú odchádzať z týchto miest a obcí. To znamená, že to Slovensko sa, žiaľ, vyľudňuje a my, bohužiaľ, budeme bojovať s rozpočtami miest a obcí stále viac a viac a nebudeme už riešiť len cashflow a tak ďalej.
No a potom máme nielen globálne krízy, ktoré ovplyvňujú Slovensko, ale máme slovenské problémy, ktoré ovplyvňujú Slovensko. Spomenul som už clá na automobily, spomenul som alebo spomeniem ešte niečo iné, ale spomínam SLAK, teda slintačku a krívačku. Na juhu Slovenska sú desiatky malých obcí, ktoré majú farmy, ktoré zamestnávajú desiatky až stovky ľudí. Stovky ľudí v obciach, kde sú chovy dobytka, kde sú chovy ošípaných a kde sú rôzne iné poľnohospodárske aktivity. Keď vďaka tejto nekompetentnej vláde sa šíri nákaza takým spôsobom, ako sa šíri a už musíme desiatky, no tisícky a možno do budúcnosti nanešťastie aj desiatky tisíc zvierat utratiť, tým pádom takéto chovy sa neobnovia hneď, to znamená, že proste niekoľko rokov pravdepodobne nebude v týchto obciach zamestnanosť. Čo spravia tí ľudia? No tak odídu z tých obcí s tými svojimi skúsenosťami, pôjdu do krajín, kde majú lepšie fytosanitárne predpoklady, kde proste budú mať oveľa lepšie riešenie kríz a tak ďalej.
Takže ja vám teraz vysvetľujem, že ako DPFO a zníženie DPFO do budúcnosti sa už nebude dať riešiť len takýmto cashflowom, ale bude sa to musieť riešiť oveľa zásadnejšie. No a my ako krajina, ktorá vlastne je závislá od automobilového priemyslu, ktorý bude vo veľkých problémoch, máme ešte jeden pilier a ten pilier sú malé a stredné podniky, malé a stredné podniky, ktoré zamestnávajú ľudí v týchto mestách a obciach a tí ľudia platia tie dane z DPFO. A nás čo napadne v tejto oblasti, drahí kolegovia, kolegyne, my na tieto podniky uvalíme transakčnú daň, hlúpu Ficovu transakčnú daň. To znamená, že nielenže budú odchádzať tie podniky pomaly, ale zrýchlia tempo a ufujazdia jak gáfor. To je ten problém, prečo my proti tomu bojujeme. My proti tomu bojujeme nie preto, že je to nejaký marketingový nástroj, ako vy to hovoríte, my proti tomu bojujeme preto, lebo je to totálny nonsens.