33. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Ja len veľmi krátko ako spravodajkyňa chcem podporiť tento návrh, ktorý je veľmi užitočný pre podnikateľov, hlavne v tomto čase, kedy ich bude dusiť transakčná daň, pretože táto vláda nerobí pre podnikateľov že absolútne nič. Urobili sa nejaké malé opatrenia pre podnikateľov, ktorí majú obrat do 100-tisíc eur, ale sú to nesystémové opatrenia, ktoré nepomáhajú celému podnikateľskému stavu. Je veľmi výhodné, ak si podnikateľ môže sám určiť, ako minie zarobené peniaze a keď ich minie na to, aby zveľaďoval svoje podnikanie a teraz naozaj bude mať problém so svojím cash-flow v najbližšom období práve kvôli hlúpej transakčnej dani, tak je veľmi dôležité, aby vedeli tieto peniaze použiť na rozvoj podnikania.
A chcem ešte zdôrazniť, že naozaj je to win-win situácia aj pre štát, kedy si štát v podstate môže od podnikateľov dostať aj úroky za to, že podnikateľ si tieto peniaze zveľadí vo svojej firme a štát ešte za to dostane peniaze. Takže je to naozaj výborné opatrenie, je to propodnikateľské opatrenie, ktoré je dokonca výhodné aj pre štát.
Ďakujem pekne.

Však teraz bol 49 bod, jak sa dostali sme sa na 56? (Rečníčka sa obrátila na predsedajúceho.) Len ešte raz sa spýtam pre informáciu, ten zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, to malo byť predtým. To je 447/2008. (Reakcia predsedajúceho.) Aha, tak to máme prehodené, okej.
Dobre, pardon. Ďakujem veľmi pekne. Na rokovanie Národnej rady predkladáme uznesenie, ktorým v prvom rade odsudzujeme akékoľvek prejavy násilia voči ženám a zároveň vyzývame vládu, ale aj Národnú radu týmto uznesením, aby prijala opatrenia, politiky a zákony, ktoré prospejú k ochrane žien.
Toto uznesenie sme predložili ešte v novembri minulého roka pri príležitosti medzinárodného dňa bojujúceho proti násiliu na ženách. Žiaľ, ako vidíte, je 11. apríl a až teraz sa dostalo na rokovanie, po takmer štyroch mesiacoch od jeho predloženia. Viac o dôvodoch predloženia tohto návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

(Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Bajo Holečkovej, Márie Kolíkovej a Vladimíry Marcinkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu všetkých foriem násilia páchaného na ženách, tlač 622.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Bajo Holečkovej, Márie Kolíkovej a Vladimíry Marcinkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu všetkých foriem násilia páchaného na ženách, tlač 622.
Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 649 z 27. novembra 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky rokoval na svojej 30. schôdzi dňa 3. februára 2025, avšak neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia výboru nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov a poslankýň podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prílohou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

vymazať 94.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
V krátkosti. Na Slovensku má skúsenosť s nejakou formou násilia každá piata žena a sexuálne násilie na Slovensku zažilo vyše 100-tisíc žien. V kontraste s týmito číslami sú údaje o nahlásených a vyriešených prípadoch. Len 11 % žien uviedlo, že sexuálne násilie ohlásilo na polícii. Za posledných päť rokov eviduje slovenská polícia 125 prípadov vrážd a zabití žien, z nich až 43 spáchali ich partneri či expartneri, teda viac ako tretinu. Ženských obetí fatálneho partnerského násilia je takmer trikrát viac než tých mužských. Závažnému vyhrážaniu a stalkingu čelilo až deväťkrát viac žien než mužov. A takto by sa dalo pokračovať ešte veľmi dlho.
Jednoducho sú to ženy, ktoré sú dnes terčom nenávisti v našej spoločnosti a ukazujú to aj čísla a štatistiky.
V ochrane a vytvorení adekvátnych podmienok pre bezpečný život žien však zaostávame. Často snahy o poukázanie na túto tému skončia výsmechom alebo odpoveďou, že sa tým aj tak nič nevyrieši. Sama to viem, pretože som pred niekoľkými rokmi predložila v tejto sále návrh, aby sme zvýšili ochranu tých najzraniteľnejších obetí trestných činov a od samotných bývalých prezidentov Policajných zborov som počula, že tým sa to nevyrieši. Nuž, prax ukazuje inak. Som rada, že táto zmena bola prijatá a spätná väzba z praxe je, že bola dôležitá.
Takýchto zmien však musíme urobiť ešte oveľa viac, aby sme aspoň priblížili ten štandard, ktorý majú v iných európskych krajinách, aj štandardu u nás na Slovensku a v rámci našej legislatívy. Žiaľ, táto koalícia naozaj robí pre ženy zatiaľ málo. A zároveň jej vrcholní predstavitelia, nie všetci, ale niektorí neraz ženy urážajú. Tu hovorím najmä o pánovi Huliakovi, ktorý to spravil aj v tomto pléne niekoľkokrát. A mne to je veľmi ľúto. Aj na toto reagovalo toto uznesenie, pretože naozaj slová dnes už ministra Huliaka boli v tom čase ďaleko za čiarou a je dôležité, aby sme aj týmto spôsobom nepovzbudzovali tú hrubosť voči ženám, ktorá sa v spoločnosti deje a ktorú nám ukazujú aj čísla a ktorú nám ukazujú aj tragické príbehy uplynulého roka.
Verím, že toto uznesenie je naozaj, ako by som to povedala diplomaticky, tak diplomatické a tak všeobjímajúce, že sa na naozaj v ňom vieme nájsť všetci, ktorí sme či koalícia, alebo opozícia. Nie je tam nič, čo by nás malo vyrušovať, a preto mám takú, takú možno politicky naivnú, ale predsa len túžbu, aby sme sa všetci na tejto podpore žien v boji proti násiliu na nich a hrubosti voči nim dokázali spojiť a vysloviť s týmto spoločné áno. Bol by to jasný signál, že násilie na ženách na Slovensku netolerujeme.
Myslím si, že to nie je veľa, čo žiadam a že sme stále kultivovaná skupina ľudí a kultivovaná spoločnosť, ktorá si toto môže stanoviť za dôležitú prioritu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani kolegyňa, že opäť otváraš tú tému násilia na ženách, ktorú síce často tu máme na stole, ale vždy je z neho zhodená. A pred dvoma týždňami, keď ja som prezentovala náš návrh uznesenia, ktorý bol taktiež k tomu istému dňu, tak som sa tu tak, nechcem povedať hrala, aby to nebolo použité proti mne, ale tak sme sa doťahovali tuto s koaličnými poslancami a poslankyňami, že vlastne čo z toho nemôžu podporiť a zhodli sme sa na tom, že vlastne všetko môžu. A pri jednom špeciálne bode, a to škoda, že tu nie je teraz pán podpredseda parlamentu Gašpar, lebo čo sa týka urážok žien a útokov, verbálnych najmä, špeciálne od ľudí, ktorí sú teda verejne známi alebo ktorí sú v politike, tak pán Gašpar odsúdil akýkoľvek typ takéhoto násilia. A ja by som si teraz veľmi želala, aby sme sa zhodli na tom, že napríklad jedna vec bola pani poslankyňa Plaváková, čo sa jej stalo, myslím si, že aj my dve zažívame neustále nejaké hlúpe narážky a podobne, ale ja mám veľmi jeden čerstvý príklad toho, kam až toto násilie vedie, a síce je to voči mojej kolegyni pani poslankyni Irene Bihariovej, keď sa pán Machala, pravá ruka pani ministerky nekultúry, pred pár dňami o nej vyjadril, a toto teraz sa podržte, vážení kolegovia, že je p**** coly.
A zostrihal si jej video, tak keď tu prezentoval aj svoje vyjadrenie k jednému zákonu v rozprave, a takýmto spôsobom na ňu zaútočil a spustil voči nej takú lavínu nenávistných komentárov a vyhrážok, že si myslím, že je namieste, aby sme konečne ako Národná rada s týmto niečo robili. A keď už tu máme také vyjadrenia, že áno, takéto útoky sú neakceptovateľné, tak aby sme sa voči nim postavili, lebo vravím vám, toto sa stalo Irene Bihariovej pred pár dňami. Skutočne nechutné niečo.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, ide naozaj o veľmi stručný návrh novely. Navrhujeme v nej zvýšenie hranice príjmu, pri ktorej je možné osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytnúť peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov. To sú napríklad zvýšené výdavky na diétne stravovanie, výdavky spojené s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla či so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.
Aktuálne je táto hranica príjmu nastavená ako trojnásobok sumy životného minima, ja navrhujem jeho zvýšenie na päťnásobok, a to v dôsledku inflácie a ďalších faktorov, ktoré popíšem ďalej v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá, pán predsedajúci.
Ďakujem.

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 670. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci, tak teda viac k mojej navrhovanej novele.
Hlavným dôvodom, prečo túto novelu zákona predkladám spolu s kolegami, je snaha o zlepšenie podmienok pre ľudí a osoby so zdravotným znevýhodnením. Navrhujeme zvýšenie hranice príjmu, pri ktorej týmto osobám vzniká nárok na kompenzačný príspevok z trojnásobku sumy životného minima na päťnásobok sumy životného minima.
Vychádza to z našej komunikácie vlastne s ľuďmi, ktorí, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie, ktorí žiadajú alebo sú poberateľmi takýchto príspevkov a ktorí dlhodobo upozorňujú, že inflácia stúpa, napríklad aj minimálna mzda stúpa, priemerná mzda stúpa, ale táto hranica, ktorá sa posudzuje vlastne ako, ako trojnásobok životného minima je, je v skutočnosti dlhodobo na tej nízkej úrovni, a teda týmto osobám vzniká nárok na kompenzačný príspevok čoraz ťažšie, pretože pri posudzovaní hranice príjmu sa do úvahy berú aj príjmy ostatných členov domácnosti, takže nielen vlastne tie príjmy, ktoré majú tie dané osoby. Takže v praxi sa naozaj za uplynulé dva-tri roky stáva, že ľudia so zdravotným znevýhodnením cez to sito tesne prepadávajú a nárok na kompenzačný príspevok strácajú, čo je pri ich situácii naozaj veľká strata a veľký problém, ukazujú to aj štatistiky, až 70 % najmä rodín s deťmi, ktoré majú nejaké zdravotné znevýhodnenie, potvrdzuje, že sa museli kvôli, kvôli takémuto stavu a chorobe zadlžiť. Zároveň až 40 % z týchto rodín sa ocitlo v situácii, kedy si museli peniaze požičať viac ako päťkrát. Až 58 % rodín s deťmi uviedlo, že sa ich mesačné náklady dané na starostlivosť kvôli zdražovaniu zvýšili o viac ako polovicu, teda 50 %.
Čiže skutočne sa touto novelou snažíme pomôcť tým, ktorí tú chudobu denne žijú, ktorí to sociálne vylúčenie pociťujú, nie je to ich vinou, ale, ale vlastne vinou toho zdravotného stavu, ktorý, ktorý zažívajú, ktorý majú a s ktorým nevedia skrátka pohnúť, pretože je veľmi náročný a tento kompenzačný príspevok je niečo, čím by sme im my ako štát mali túto situáciu uľahčiť, ale ako hovorím, prax ukazuje, že sa tieto rodiny v čoraz vo väčšej miere prepadávajú tým sitom pri žiadaní o tento kompenzačný príspevok.
Veď nepochybujem, že mnohým z vás neušli tie príbehy, kde napríklad mám s deťmi, ktoré si požiadali o iný príspevok, potom im to prepočítali a prišli o tento kompenzačný príspevok, pretože už im to, už im to nevyšlo pri novom napočítaní, čiže toto je naozaj prax, ktorá sa dnes deje, a ja touto novelou zákona chcem vyjsť v ústrety realite a vlastne, vlastne tomu, aby tento príspevok mal opodstatnenie, aby bol adresný, pretože adresnosť tej pomoci je niečo, čo my v Slobode a Solidarite prízvukujeme, nerobiť tú pomoc helikoptérovo, plošne, ale naozaj snažiť sa pomôcť tým, ktorí v tom site chudoby prepadávajú. Pretože už som to povedala viackrát v minulosti, chudoba je pre štát drahý špás. Keď nebudeme dbať na to, aby tí, ktorí sú na tej hranici toho pádu do chudoby, keď nebudeme dbať na to, aby sa, aby sa dokázali udržať v tej, v tej hladine, kedy sú schopní živiť svoju rodinu, kedy sú schopní dôstojne žiť zo svojich príjmov a viesť život bez toho, aby sa prepadli napríklad na ulicu alebo aby sme hovorili o celom bezdomovectve rodín a deti skončili v ústavnej starostlivosti, ak nebudeme vedieť predchádzať týmto tragédiám, tak sa, tak sa náš sociálny systém nemôže (povedané so smiechom) v skutočnosti nazývať sociálnym, pretože toto je jeho základná funkcia, ktorú by sme mali napĺňať, a dnes sa to, žiaľ, aj pri skupine týchto rodín, ktoré prepadávajú tým sitom a ktoré sa snažím touto novelou riešiť, nedeje.
Tak poďme sa spoločne konštruktívne pobaviť o tom, ako to vieme zmeniť. Moja rukavica hodená je tento návrh, kľudne príďte s inými nástrojmi, ako to zlepšiť, ale nemali by sme byť ľahostajní k tomu zväčšujúcemu sa percentu ľudí, ktorých tá pomoc obchádza a ktorí naozaj žijú na hranici chudoby nie svojím pričinením, ale jednoducho objektívnymi skutočnosťami, ktoré ich pripútali na lôžko alebo k inej ťažkej diagnóze.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, chcem dať procedurálny návrh a poprosím o pochopenie, ja som to tesne nestihol, ten môj bod, ktorý som tu mal, to je tlač 639, a chcem vás poprosiť o opätovné zaradenie. Je to možné všeobecným súhlasom, že či by sa to mohlo prerokovať? Ďakujem veľmi pekne.

vymazať 106.
Ďakujem veľmi pekne, oceňujem tento prístup. Naozaj takto to zbehlo, ja som bol tu pripravený, som nestihol dobehnúť. Takže cením si to. K tomuto návrhu, ono to trošku, už prešla aj veľa vody v Dunaji, čiže to už stráca trošku také aktuálnosti. Ale stále je tu namieste, že by sme naozaj nastavili nejaké parametre toho, nebudem to dlho nejako uvádzať, že ako vlastne, keď by sme sa chceli chytiť niečoho tak, tak silného, tak uhoľného, ako je hymna, že malo by to predsa len mať nejakú, nejakú fazónu, nejakú postupnosť, nejakú štruktúru, a že to proste nemôže vznikať, tak ako to vznikalo v prípade tom nešťastnom, ktorého sme boli svedkom, hej?
Takže toto je ten návrh, ktorý by to čiastočne riešil, už ako sa zachovať, tak tu v tejto chvíli chcem oceniť aj to, sme sa vyhli tomu, že parlament nevyslal nejaký zmätočný signál, a špeciálne chcem oceniť aj teda pána predsedajúceho, v tom čase zastupujúceho predsedu, a toto je ten signál, ktorý vlastne, dá sa povedať, že čiastočne pomohol uzavrieť celý tento úlet z ministerstva kultúry, hej, že naozaj sme my tie riadne schôdze začínali hymnou. Lebo my máme hymnu, ktorú máme, ktorá prešla nejakým procesom, a potom tu máme nejaké takéto verzie, za ktoré sa čudujem, prečo platil štát, ale okej. Ale som rád, že zasadnutie slovenského parlamentu začalo Hymnou a dúfam, že to tak zostane. Toto uznesenie proste keby náhodou prišla nejaká situácia, že je to vôľa nejak upraviť, tak nech to má nejaké parametre.
Ďakujem veľmi pekne.