33. schôdza

Ďakujem pekne, ďakujem pekne, pán predseda.
Ja len dve krátke poznámky. Jednu k tej demografii. Myslím, že to, čo tu viacerí povedali, že by to nebolo pomohlo, keby sa boli narodili všetky deti. Bolo by to čiastočne zlepšilo. A také, takými príkladmi sú štáty, ktoré majú výrazne reštriktívne zákony potratové, a je to napríklad Poľsko, ktoré, síce sa znížila potratovosť, výrazne sa znížila. Pred prijatím prvého zákona to bolo okolo 150-tisíc, teraz je to, sú to stovky, a pritom demografiu majú jednu z najhorších v Európe. A takisto klesá, klesá pôrodnosť a takisto aj Malta a viaceré štáty, napríklad viaceré štáty, ktoré sú štáty kresťanské. Najhoršiu pôrodnosť majú štáty, ako je Portugalsko, Španielsko, Grécko, Taliansko, čiže štáty, kde by sme povedali, že skutočne tú, tie deti berú ako, ako dar. A čítala som štatistiku zo štátu, ktorý je nie medzi tie, ktorých som menovala, kde hovorili, že tie ženy volajú po politike prevencie, že najväčší dôvod je ten, že na nich silno tlačia otcovia dieťaťa a že spoločnosť ich skôr v tom podporuje, ako im v tom bráni. A dokonca u... ale u nás existuje zákon, ktorý nútenie k potratu, neviem, či to nie je súčasťou Trestného zákona, a je, je v platnosti, a druhé, že sú to dezinformácie, ktoré tie ženy majú, že ten potrat je len obyčajná malá operácia a nič, nič ďalej – a to je tiež lož.

Rišo, ďakujem za tvoje, myslím, že veľmi kultivované vystúpenie, a celkovo sa mi naozaj táto debata páči.
Oceňujem mimoriadne, že Janke Bittó Cigánikovej zrejme bol doručený nejaký zákaz z jej strany, aby tu nevystupovala a zbytočne tú debatu tu nezahusťovala svojimi výlevmi. Každopádne takto by mala prebiehať, si myslím, debata o takejto vážnej téme, ale jedna otázka tu vyšla aj z toho tvojho vystúpenia, aj z tej ostatnej diskusie, že vlastne teda zodpovedajme si otázku, že kedy začína život.
A ja by som chcel upriamiť pozornosť na Ústavu Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky v čl. 15 hovorí jednoznačne – ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. To znamená, podľa mňa jednoznačne definuje, že aj to dieťa, ktoré je v lone matky žije. Ústava Slovenskej republiky uznáva toto dieťa za ľudskú bytosť, ktorá má, má život, alebo jednoducho teda disponuje životom, a tým pádom túto otázku máme zodpovedanú.
Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením, čl. 15 ods. 1 našej ústavy.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som ešte nadviazal na to, čo som povedal, že, lebo súvisí to s tými právnymi argumentmi, že objavil som pri príprave na tento návrh zákona, že v Nemecku sú potraty nelegálne. Ja sám som tomu nemohol na prvý pohľad uveriť, keď som to čítal, ale zistil som, že v Nemecku sú naozaj potraty nelegálne, akurát sú dekriminalizované. To znamená, že keď sa urobia za určitých podmienok, nevedie sa žiaden postih proti lekárovi ani matke, alebo teda ďalším ľuďom. Pre mňa je to zaujímavé z toho filozofického hľadiska, že nepozerať sa na potrat ako na niečo dobré, ale na niečo čo je teda povedzme súčasťou života našej spoločnosti, nevieme to vykoreniť akoby okamžite alebo celkovo, alebo až do koreňa, ale vieme to pomenovať, že nechceme to, nie je to dobré, nie je to legálne, čiže právne. Ale dobre, nechoďme cestou kriminalizácie, ale hľadajme iné, iné cesty. Ak bolo, ak bolo hovorené, hovorené o tom, že možno bola nejaká iná doba, hovoril to pán kolega Šmilňák, iná doba, keď to bolo vhodnejšie, tak neviem celkom, že či myslel 90. roky alebo, alebo ktoré obdobie. Vždy, vždy je nejaká, vždy sú nejaké okolnosti, vždy sú nejaké súvislosti, vždy je aj priestor snažiť sa pomáhať nenarodenému životu. Takže ja ešte raz ďakujem za túto, za túto debatu. Ďakujem kolegom aj z Kresťanskodemokratického hnutia, ktorí avizovali, že tento návrh podporia, tak ako my sme veľmi radi podporili zase ich návrh ústavy, pretože dobré veci je dobré podporovať, a my veríme, že tak, ako ich návrh bol dobrý, tak aj tento je dobrý. A verím, že sme zažili po mnohých veciach posun v diskusii pozitívnym smerom.
Ďakujem.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vás takto podvečer oslovil s návrhom zákona, ktorý, si myslím, že by túto rokovaciu sálu mal spojiť, a trošičku ju aj previažem čiastočne s témami, ktoré sa tu prerokovávali ako predošlé, či už priamo ten zákon, ktorý bol pred chvíľkou, ale možno aj ten predtým, ktorý hovoril o väčšej podpore rodín, kde sme dávali návrh zákona o vyššej podpore prostredníctvom vyššieho prídavku na dieťa. A veľakrát počas posledných troch-štyroch hodín v tejto rokovacej sále zaznelo, že rodina je dôležitá, poďme podporovať rodiny, poďme zabrániť interrupciám tým, že budeme viacej podporovať matky, aby sa nemuseli dostať do sociálnej situácie takej, ktorá by ich pritlačila k múru a vlastne kvôli tomu by podstúpila interrupciu a podobne.
Veľmi stručne poviem, že tento návrh zákona, ktorý predkladám, ale teda poviem, aby ste vedeli, o čom, a chcem, aj teda do rozpravy sa hlásim ako prvý. Je to návrh o štvordňovom pracovnom týždni, len poprosím, nebuďte vyrušení. Je to návrh, ktorý nehovorí o tom, že poďme pracovať menej za tie isté peniaze, ktorý hovorí o tom, že umožníme rodinám, ktoré si chcú užívať predĺžené víkendy, a trebárs manžel je živnostník a vie si upratať svoj pracovný čas, ale manželka je účtovníčka, kde si vlastne tú prácu ona vie vykonať v priebehu prvých štyroch dní v týždni, tak umožníme takejto rodine, a keď majú napríklad malé deti, tak umožníme, aby mali predĺžené víkendy. Inak povedané, živnostník, ten si uprace svoj pracovný čas, a manželka, keď je účtovníčka vo firme, tak aby jej zamestnávateľ bol povinný jej odsúhlasiť štvordňový pracovný týždeň, ak si za tie štyri dni odpracuje 40 pracovných hodín, ktoré prislúchajú piatim dňom.
Čiže je to návrh, ktorý neubližuje podnikateľom, v podstate im pomáha, lebo vlastne ten jeden deň on nemusí zabezpečovať stravné napríklad. Čiže ušetrí, ale je to dobrovoľné rozhodnutie tej, tej matky účtovníčky, ktorá takto pracuje. Čiže ušetrí to nejaké peniaze zamestnávateľovi a zároveň to pomôže, by som povedal, lepšiemu rodinnému životu, lebo tá rodina bude mať možnosť napríklad cestovať po Slovensku, lebo už keď máte nie dva dni, ale už keď môžete ísť niekde prespať na dve noci z piatka na sobotu, zo soboty na nedeľu, tak už taký malý predĺžený víkend, už môžete to Slovensko spoznávať, alebo teda ísť niekam za rodinou, ale jednoducho je tam väčší, väčší súlad toho pracovného a rodinného života v takomto prípade.
Druhí ľudia, ktorých sa to týka, tak môžu byť napríklad teda mladí ľudia, ktorí tiež chcú spoznávať. Vieme, že kopa liniek leteckých lieta zo Slovenska, hocikam do Európy sa viete dostať za 30-40-50 eur. A viete to otočiť, na tri dni ísť niekam kamkoľvek v rámci Európy s nejakou nízkonákladovkou a spoznávať svet alebo Európu opäť je niečo celkom lákavé pre mladých ľudí. A rovnako dnes ak by teda ony si vedeli tú svoju prácu vykonať v priebehu tých štyroch dní v týždni a mať predĺžený víkend či už od piatku do nedele alebo od soboty do pondelka, tak len a len to tým ľuďom zatraktívni to pracovné miesto.
Opäť, podnikateľa alebo zamestnávateľa to nič nestojí a tí mladí ľudia v takomto prípade by boli radi. Čiže je to návrh zákona, ktorý nikomu neubližuje. Áno, pomáha to tým ľuďom, ktorí to využijú. Pomáha to zamestnávateľom, lebo ako som povedal, ten jeden deň nemusia platiť napríklad teda to stravné a pomôže to určite ekonomike, lebo spokojný zamestnanec produkuje viac, to vieme o tom z rôznych štúdii a v tomto prípade, keď tí ľudia budú zvyknutí, že áno, mám štyri dni pracovný a tri dni mám predĺžený víkend, tak určite by to pomohlo alebo bolo vidieť na ich pracovnom výkone. A zároveň to je možno také zatraktívnenie Slovenska s porovnaní s tým, kde by sa teda mladí ľudia rozhodovali, či pôjdu pracovať niekde inde, kde by takáto možnosť umožnená nebola, a aby vedeli, že na Slovensku takúto možnosť majú, tak si myslím, že takisto to čiastočne môže pomôcť. A zároveň to v žiadnom prípade neubližuje štátnemu rozpočtu, čiže nezakladá to žiadne nároky na štátny rozpočet. Čiastočne, samozrejme, záleží od množstva ľudí, ktorí by to využívali. Ale, keď zoberieme napríklad takú Bratislavu, kde je, kde sú desaťtisíce štátnych úradníkov, a berme, že pri nich by to dramatická väčšina využila, tak by sa to mohlo v tie pondelky a piatky prejaviť aj na verejnej doprave, napríklad na menších zápchach. Aj, keď samozrejme, že ten dopad bude percentuálny, ale viete, že v podstate zápcha vám vzniká aj z malého počtu áut, ktorý tá, ten úzky koridor nevie v tej danej chvíle absorbovať. Čiže aj relatívne pokles dopravy o 2-3 % môže spôsobiť, že zrazu to mesto je bez nejakých zápch, ktoré komplikujú život potom všetkým ostatným. Čiže z tohto pohľadu to môžu byť aj, aj teda hospodárske nieže škody, ale úžitky, lebo akákoľvek zápcha automaticky spôsobuje, že tí ľudia, ktorí v tej zápche sú, neprodukujú niečo, čo by mohli produkovať tam, kde by mali byť načas a zbytočne zabíjajú čas na ulici.
Povedal som inač toho dosť veľa v úvodnom slove. Hlásim sa potom aj do rozpravy. Ale budem asi hovoriť v podstate to isté. (Povedané so smiechom.)
Ďakuje pekne.

.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 174. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 171 zo 16. januára 2024 v znení neskorších rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhov zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Dovoľte, aby som teraz vám odcitoval – myslím, že to je aj dobre napísané – z dôvodovej správy, takže nudiť vás to určite nebude, ale bude to iným spôsobom povedané, to, čo som povedal v úvodnom slove.
Súčasná uponáhľaná spoločnosť zameraná na ekonomiku často berie možnosť rodičom tráviť viac, viac času s deťmi alebo manželom spoločne, alebo pracovne vyťaženým ľuďom so svojimi rodičmi dôchodcami. Niektorí rodičia, predovšetkým zamestnané matky s viacerými deťmi majú často málo paragrafov, aby si vybavili svoje nutné záležitosti, vybavili veci aj v súvislosti so svojimi deťmi, čo sa týka starostlivosti o ich zdravotný stav, a preto si ukrojujú na tieto záležitosti aj z dovolenky.
Predkladaný návrh zákona umožňuje ľuďom zamestnaným v profesiách, ak to povaha práce dovoľuje – to podčiarkujem –, ak to povaha práce dovoľuje, aby mali viac dní voľna, v ktorých by sa mohli venovať svojim blízkym, ale aj sami sebe bez toho, aby odpracovali v danom týždni menej hodín ako ich kolegovia. To tiež podčiarkujem. Bez toho, aby odpracovali v danom týždni menej hodín ako ich kolegovia a museli si brať v práci voľno. Predkladateľ zákona vychádza v ústrety zamestnancom bez toho, aby poškodil alebo nejakým spôsobom spôsobil problémy ich zamestnávateľom.
V predkladanom návrhu zákona sa zavádza štvordňový pracovný týždeň pri odpracovaní rovnakého množstva hodín ako pri 5-dňovom pracovnom týždni. V zásade je to pri väčšine zamestnancov 40 hodín týždenne. V prípade, ak tento typ a povaha pracovného miesta umožňuje, zamestnávateľ bude musieť zamestnancovi na základe jeho žiadosti rozvrhnúť týždenný pracovný čas na štyri dni. Rozdiel voči súčasnej právnej úprave spočíva v tom, že pokiaľ o toto rozvrhnutie ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanec požiada a prerokuje to so zamestnávateľom, zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť týždenný pracovný čas zamestnanca tak, že zamestnanec získa deň nepretržitého odpočinku naviac. Inými slovami, zamestnanec by tak mal v porovnaní s inými zamestnancami na obdobnej pozícii o jeden deň nepretržitého odpočinku viac, a to za predpokladu odpracovania rovnakého počtu hodín za týždeň ako jeho kolegovia, ktorí pracujú 5 dní. Napríklad ak účtovníčka bude chodiť do práce v pondelok a v stredu na 12 hodín a v utorok a štvrtok na 8 hodín, v piatok už nebude musieť prísť do práce, tým môže získať teoreticky každý týždeň v roku predĺžený trojdňový víkend s rodinou, príbuznými a priateľmi, prípadne ho využiť na starostlivosť o rodičov v pokročilom veku, bude mať viac času na voľnočasové aktivity a psychohygienu, viac príležitostí na cestovanie, možnosť vybaviť si v tom čase lekárov, úrady či iné súkromné záležitosti mimo pracovného času v priebehu pracovného týždňa bez toho, aby si musela brať v práci voľno.
Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, v iných ohľadoch pozitívny a v niektorých aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, to je vnímané tak, že áno, niektorý podnikateľ si môže povedať, že počkať, ale ja tu chcem mať účtovníčku každý jeden deň, čiže je to čiastočne také obmedzenie ale to je, by som povedal, taká sila zvyku. To jak keď si ľudia zvykli po revolúcii, že Tesco je otvorené nonstop, 7 dní v týždni, 365 dní v roku, a zrazu keď Tesco zavrelo a o desiatej trebárs zatvárali, tak zrazu sa ľudia cítili ukrivdení, že im tu niekto berie nejaké základné ľudské práva. Ale po pár týždňoch aj zabudli na to, že sa niekedy chodilo v noci do Tesca nakupovať. Takže ono to jednoducho niesť, to sa týka profesií, pri ktorých to nie je nevyhnutné.
Samozrejme, že to nie je o tom, že je štvorzmenná prevádzka po 8 hodín a teraz zrazu tam niekto si povie, že on chce mať, on chce robiť dvanástky pri tom páse, hoci jednoducho je ten kolobeh tej práce tam nadstavený inak, čiže naozaj sú to najmä tie administratívne úkony. Rovnako aj keď je prevádzka otvorená, trebárs je to, je to obchod, tak asi veľmi ťažko v takom prípade, keď tam možno robí len jedna predavačka a chodí tam každý deň, tak asi veľmi ťažko potom môže jej ten zamestnávateľ povedať, že bude chodiť iba štyri dni a v piatok bude mať zavreté napríklad. Čiže naozaj to ide o tie profesie, kde to tá povaha práce umožňuje.
Čiže ešte raz hovorím, také tie administratívne úkony, čo napríklad zoberiem, aj zamestnanci v samospráve. Absolútne nič by sa nestalo, nič by sa nestalo, ak by piatky boli voľné v akýchkoľvek obecných a mestských úradoch, a úradníci, ktorí tam pracujú, by mali, mali pracovnú dobu rozvrhnutú počas tých štyroch dní, alebo teda niekde piatky, niekde pondelky, to už by bolo jedno, ale to sú napríklad ľudia, a teda sú to státisíce ľudí, ktorí, ktorí tu pracujú, ktorí by boli vďační za takúto úpravu, lebo dnes im to Zákonník práce, bohužiaľ, nieže neumožňuje, umožňuje im vždy sa dohadovať so zamestnávateľom, ale nezaväzuje zamestnávateľa, že musí vyjsť v ústrety tomu zamestnancovi. Čiže aj keď ten zamestnanec to zargumentuje – počúvaj, Fero, však ja si odrobím to isté za tie štyri dni, pusti ma v piatok domov – a on si povie – nie, nie, nie ja tu chcem mať ten komfort, že kedykoľvek prídem, aj v ten piatok, za tou účtovníčkou, tak si jednoducho nepomôže. V tomto prípade je to, podľa môjho odhadu sa to môže reálne dotknúť ľudí, ktorí by to využili, to môže byť od 300- do 500-tisíc zamestnancov na Slovensku a je to ťah a krok, ktorý by bol len a len ústretový, ktorý by nás nič nestál, a po tých všetkých takých ranách, ktoré ste ľuďom za rok a pol vašej vlády, teda keď sa prihováram poslancom v koalícii, za ten rok a pol čo ste uštedrili ľuďom na Slovensku, tak by to bolo jedno z mála takých pozitív, niečo sympatické, čo by ste vlastne pre ľudí urobili a kde by na konci tí ľudia si povedali, že fajn, zmena, poteší.
Viete si predstaviť, že možno nech iba 100-tisíc rodín, že by zrazu mali predĺžené víkendy. To vás prestane baviť (povedané so smiechom), že budete každý víkend predĺžený doma. To je normálne pozvánka na to, že, ľudia, poďme a spoznávajme to Slovensko. To kebyže teraz je tu Andrej Danko s jeho láskou k cestovnému ruchu, tak si myslím, že by tiež pochopil, že toto je dobrý návrh zákona, ktorým by sme podporili slovenský cestovný ruch, lebo zároveň zase tie tri dni, zas si povedzme, že to nie je zase taký luxus, že môžete teraz ísť niekam na nejakú týždňovú dovolenku. Čiže ono to je vyslovene o tom, že tie predĺžené víkendy vás nabádajú, aby ste to využívali v na Slovensku, aby ste teda takýmto spôsobom trávili viacej času s rodinou.
Bol by som veľmi rád, aby sme takúto sympatickú zmenu pre ľudí spoločne schválili. Bolo by to naše spoločné dielo, a že by ste možno aj, koaliční poslanci, ukázali, že nemáte klapky na očiach, že automaticky všetko, čo príde z opozície, je pre vás zlé a všetko, všetko automaticky hádžete do koša a nič vám nie je hodné podpory. Ja si myslím, že toto, naozaj že vzhľadom na to, že to nikomu neubližuje v situácii konsolidácie, že to nekladie žiadny nárok na štátny rozpočet alebo verejné financie, že to je návrh, na ktorom by sme sa vedeli bez problémov vedeli všetci zhodnúť a ľudia by nám len a len zaďakovali.
A ak by to podporila, samozrejme, súčasná vládna koalícia, tak ja za seba môžem dať túto taký verejný prísľub, že by som teda veľmi zaďakoval koaličným poslancom, lebo bez nich, povedzme si, nemá šancu to prejsť, že v tomto prípade urobili to gesto voči, voči opozičnému návrhu. Ale nie voči opozičnému návrhu, voči státisícom ľuďom na Slovensku, ktorí by z toho mali osoh, ktorí by zrazu boli radi, že ten voľný čas môžu stráviť s tou rodinou. Alebo s frajerkou spoznávam Európu a cestujem Ryanairom niekde za pár eur, lebo mi to jednoducho štát, v ktorom žijem, umožnil.
Čiže keď sa bavíme o tom, že by aj zákony, by mali byť v súlade s takým zdravým rozumom, toto je návrh zákona, ktorý je jednoznačne v súlade so zdravým rozumom. A ešte raz podotýkam je na ňom veľmi cenné to, že nikto na neho finančne nedopláca. Zamestnanec si zarobí to isté, zamestnávateľ, nestojí ho to viac, ešte tak symbolicky ušetrí, povedzme si, že štyri stravné lístky do mesiaca, lebo jednoducho vtedy tam ten zamestnanec nie je. Štát skôr ušetrí alebo skôr získa nejaké, len neviem kvantifikovať, to by som, to by som cucal z prsta, čiže skôr ušetrí, lebo má spokojnejších, motivovanejších zamestnancov či už v štáte, alebo v súkromných firmách. Spokojnejší, motivovanejší zamestnanec určite má vyššiu produktivitu práce ako niekto, kto sa tam teda necíti úplne komfortne, takže má to nejaké pozitívne dopady, ale ktoré, finančné pre, pre štát, aj tých zamestnávateľov určite, ale ktoré sa nedajú priamo kvantifikovať. A to, čo som spomínal aj v úvodnej reči, konkrétne v Bratislave, kde je koncentrované množstvo úradov a kde tá Bratislava je zapchatá aj v priebehu dňa a vám to zbytočne komplikuje život, ak by to v Bratislave využívalo takéto niečo využívalo 20-30-tisíc úradníkov, okamžite vypíname mestské zápchy, lebo jednoducho to sa sakramentsky prejaví. Druhá vec, čo vlastne prejaví, je aj rozloženie tej dopravy, lebo ak chodia všetci ľudia na osemhodinové šichty do roboty, a povedzme si, že plus-mínus chodia na ôsmu a plus-mínus končia okolo tej štvrtej, ale zrazu by tu boli ľudia, ktorí by nechodili na ôsmu a nekončili by o štvrtej, lebo jednoducho si potrebujú odpracovať ten dlhší pracovný čas, takže aj v tých iných dňoch pracovných by sa nám tá doprava rozložila v priebehu dňa a bol by tam aj tento efekt. A teda, čo ešte na záver hovorím, v čase konsolidácie, v čase, kedy nás čaká iná, ďalšia konsolidácia, toto je návrh, ktorý nekladie žiadny nárok na štátny rozpočet. Je to len gesto voči ľuďom, že ich nepovažujeme za nejakých otrokov, a dáme im v podstate možnosť väčšej slobody, aby sa dohodli so zamestnávateľom. Keď si to raz odrobíš, tak mi to je jedno, v pohode maj ten deň voľný, ale mali by garanciu, že im ten zamestnávateľ musí vyjsť v ústrety.
A ešte raz, ak by sa nejaký zamestnávateľ, ktorý by to bral tak, by som povedal, príliš liberálne, že predsa on má slobodu rozhodovať, kedy budú tí jeho zamestnanci v robote, a on má slobodu rozhodovať, aký bude pracovný čas, sťažoval, tak povedzme si – nech ide do kytek. Jednoducho v tomto prípade sa stretajú dve práva dvoch ľudí, jeden zamestnávateľ, povedzme si, presvedčený ultraliberál, ktorý chce diktovať zamestnancovi, kedy bude presne v robote, a z druhej strany je to právo tých zamestnancov, ktorí si chcú žiť aj ten mimopracovný život. A ak tu sa nám stretnú tieto dve práva, tak ktorého právo by sme mali viacej akceptovať? Toho ultraliberála, ktorý chce orať tým ľuďom po chrbte, a aj keď im môže vyjsť v ústrety, tak im nevyjde v ústrety, lebo jednoducho chce si na nich zgustnúť, alebo teda to právo tých zamestnancov by sme mali zastávať a chrániť ich pred tým ultraliberálom, ktorý teda si myslí, že sú pomaly jeho inventár v práci a môže si z nimi robiť, čo chce.
Čiže je to aj sociálny návrh zákona a myslím si, že správny, a bol by som veľmi rád, ak by ste ho podporili.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

.

Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky.
Pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Keďže dneska rokujeme až do ôsmej, my sme si to už tak natiahli poslanci, hej, tak trocha odľahčene to poviem, že mňa to veľmi zaujalo, a keby tento zákon prešiel do druhého čítania, o čo vás poprosím, ja ho teda sám aj podporím a tak ja by som, ak to bude potrebné, dal pozmeňujúci návrh do druhého čítania, že ja keby som teda už končil ako poslanec a bol nejakej tak... bol v nejakom zamestnaní, tak ja by som si to chcel nastaviť, že jeden týždeň robím pondelok až štvrtok, a ten ďalší v utorok až piatok, a potom zase pondelok až... a tak by som mal nieže tri dni, ale štyri dni by som mal, tak by som si to ešte predĺžil... Ale nie, to tak na odľahčenie. Ale podľa mňa je vždy dobré, keď je flexibilita, ak je možná. To tam bolo zopakované, ak to tej povahe práce sedí, tak je dobré, ak ľudia majú možnosť si svoj rodinný, voľný čas jednoducho organizovať sami. Dneska je taká doba, že to nie je ako za čias socializmu, že všetci chodili rovnako a všetko bolo rovnaké, že dneska skutočne tie možnosti sú väčšie a myslím, že ľudia sú aj nejakí takí aktívnejší, uvedomelejší, vedeli by podľa mňa ten čas využiť dobre, ale zároveň, teda pokiaľ by to boli zodpovední ľudia, zodpovedalo by to teda aj povahe tej práce, tak skutočne by mnohí radšej intenzívne, zvlášť v určitom veku alebo v určitých podmienkach odviedli intenzívne tú prácu tých 40 hodín povedzme za štyri dni.
A mohlo by to byť naozaj prínosné aj pre toho zamestnávateľa, aj pre tú rodinu, aj pre toho konkrétneho zamestnanca pre jeho osobný život, takže podporujem, páči sa mi to, ďakujem.